Zákon č. 278/1993 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu

(v znení č. 222/1996 Z. z.(nepriamo), 374/1996 Z. z., 72/1999 Z. z.)

Čiastka 68/1993
Platnosť od 26.11.1993
Účinnosť od 01.05.1999 do30.04.2001
Redakčná poznámka

Na základe nálezu ÚS č. 217/2012 Z. z. stráca ustanovenie § 18a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. Zákonník práce účinnosť. Ak Národná rada SR neuvedie toto ustanovenie do súladu s Ústavou SR stráca platnosť 31. 1. 2013.

278

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 21. októbra 1993

o správe majetku štátu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1) Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to

a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,1)

b) štátny fond,2)

c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona3) spravuje majetok štátu,

d) iná právnická osoba, ak na základe zákona3a) spravuje majetok štátu.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov4) v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,

b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,5)

c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,5a)

d) správu cenných papierov.6)

(3) Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

§ 2

Majetok štátu

Majetkom štátu na účely tohto zákona sú veci vrátane finančných prostriedkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky Slovenskej republiky.

DRUHÁ ČASŤ

SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

HLAVA I

POJEM A OBSAH SPRÁVY MAJETKU ŠTÁTU

§ 3

(1) Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

(2) Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

(3) Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

(4) Z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom7) správcu rozhodnúť o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.

(5) Na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8) Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu je preskúmateľné súdom.9)

(6) Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.

(7) Správca majetku štátu je povinný viesť o majetku štátu evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.9a) Okresný úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa § 5, vedie aj osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia. Osobitnú evidenciu okresný úrad uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takýmto majetkom naložil.

(8) Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.10)

§ 3a

Správca podľa § 1 ods. 1 písm. c) a d) je povinný

vykonať súpis majetku štátu vo svojej správe a tento súpis zaslať do 90 dní odo dňa zriadenia ministerstvu financií a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,10a)

§ 4

(1) Majetok štátu môže byť v spoločnej správe viacerých správcov.

(2) Spoločná správa je podielová. Podiel vyjadruje mieru, akou sa správcovia podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej správy majetku štátu. Vzťahy správcov k majetku štátu v spoločnej správe sa riadia dohodou. Ak sa správcovia nedohodli inak, sú podiely všetkých správcov rovnaké.

(3) Práva a povinnosti uvedené v § 3 sa vzťahujú aj na spoločnú správu.

§ 5

(1) Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu,11) spravuje okresný úrad, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza, ak osobitný predpis12) neustanoví inak.

(2) Ak okresný úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa odseku 1, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v obvode iných okresných úradov, bezodkladne o tom upovedomí tieto okrsné úrady, ktoré sú povinné ihneď sa ujať správy majetku štátu.

(3) Okresný úrad spravuje aj pozemok vo vlastníctve štátu, ktorý je záhradou12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v správe okresného úradu podľa odsekov 1 a 2.

(4) Ak nemožno príslušnosť na správu majetku štátu určiť podľa odsekov 1 a 2, určí ju ministerstvo financií.

§ 6

(1) Ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len „pohľadávka štátu“) je povinný vykonávať správca,

a) z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla,

b) do pôsobnosti ktorého patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,

c) ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí.

(2) Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 1, je príslušný ústredný orgán štátnej správy, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán.

(3) Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 2, určí správcu ministerstvo financií.

(4) Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania13) riadne a včas uplatnili a vymáhali.

(5) Správca pohľadávky štátu môže z dôvodu účelnosti bezodplatne previesť správu pohľadávky štátu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu.

(6) Vlastníctvo pohľadávky štátu možno previesť odplatne len na zabezpečenie vymáhania pohľadávky štátu v zahraničí podľa osobitného predpisu.13a)

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky.

§ 6a

(1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia za podmienok, že

a) dlžníkom je fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom,

b) dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,

c) dlžník sa v dohode o splátkach alebo o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho sociálne pomery.

(2) Pri povolení splátok alebo odkladu platenia neúčtuje správca pohľadávky štátu úroky z omeškania.

(3) Správca môže za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) a b) dočasne upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ktorú prechodne nemožno vymáhať.

(4) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca trvale upustí od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka len vtedy, ak sa pohľadávka štátu premlčala a dlžník vzniesol námietku premlčania. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúpešné alebo nehospodárne. Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky štátu vyššej ako 10 000 Sk sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa.

(5) Pohľadávku štátu nie je možné započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou za podmienok, že

a) existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,

b) vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,

c) pohľadávka dlžníka je splatná,

d) pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,

e) správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa.

(6) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca môže zo závažných dôvodov na písomné požiadanie dlžníka, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, celkom alebo čiastočne odpustiť dlh nepresahujúci 10 000 Sk za podmienok, že

a) dlh nevznikol v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol dlžník právoplatne odsúdený,

b) dlžník nemá voči správcovi pohľadávku,

c) má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa.

§ 7

Spory o správu majetku štátu

(1) Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.

(2) Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.

(3) Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.

(4) Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.

(5) Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.

(6) O spore rozhoduje zriaďovateľ alebo zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa alebo zakladateľa, rozhodujú po dohode ich zriaďovatelia alebo zakladatelia. Rozhodnutie o spore vydá ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, z pôsobnosti ktorého sa majetok štátu vydáva.

(7) Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo zakladateľmi alebo ak niektorý z účastníkov sporu nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, rozhoduje o spore ministerstvo financií.

(8) Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8) Rozhodnutie o spore je preskúmateľné súdom.9)

(9) Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie o spore je právoplatné dňom doručenia. V odôvodnených prípadoch možno rozhodnutím určiť, že správca majetku štátu sa nemení.

HLAVA II

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU

§ 8

(1) Prebytočný majetok štátu je správca povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie.

(2) Osobitným ponukovým konaním sa rozumie vytvorenie súťažného prostredia, spravidla zverejnením ponuky v celoštátne distribuovanej tlači. Správca môže uzavrieť zmluvu o prevode majetku štátu až po vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.

(3) Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje

a) na podnikateľské účely trhová cena, ktorou je cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste obvykle predáva taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť, najmenej však cena zistená podľa cenových predpisov13b) zvýšená o 100 %,

b) v ostatných prípadoch cena zistená podľa cenových predpisov.13b)

(4) Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode

a) nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,

b) pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa alebo v správe nadobúdateľa, vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12a) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou,

c) podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,

d) majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13e) neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytujú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach,13e)

e) nehnuteľných vecí štátu určených pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,

f) rodinných domov vo vlastníctve štátu doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi podľa § 11 ods. 2; to platí, aj keď je vo vlastníctve štátu pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom,

g) hnuteľných vecí štátu, ak zriaďovateľ svojím opatrením neurčí inak.

(5) Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie, prevedie majetok štátu aspoň za primeranú cenu, s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu, na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v odseku 4 písm. d) alebo prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.

(6) Povinnosť správcu previesť prebytočný majetok štátu štátnej rozpočtovej organizácii alebo štátnej príspevkovej organizácii podľa odseku 1 trvá až do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o prevode.

(7) Postup upravený v odsekoch 1 až 6 platí aj pri prevode nehnuteľných vecí štátu v zahraničí, okrem ceny pozemkov, pri zisťovaní ktorej sa cenové predpisy13b) použijú primerane.

(8) Podľa ustanovení odsekov 1 až 7 postupuje aj správca, do ktorého správy prešiel majetok štátu podľa osobitného predpisu.14)

(9) Všetky právne úkony súvisiace s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

§ 8a

(1) Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

(2) Súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.

(3) Ak správca nemá zriaďovateľa podľa osobitného predpisu,14a) funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva:

a) ak ide o štátnu rozpočtovú organizáciu alebo o štátnu príspevkovú organizáciu zriadenú zákonom, alebo o štátny fond, ten štátny orgán, na ktorého rozpočet je zapojený finančnými vzťahmi,

b) ak ide o okresný úrad, krajský úrad,14b)

c) v ostatných prípadoch ministerstvo financií.

(4) Ministerstvo financií alebo zriaďovateľ je oprávnený udeliť súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu.

Prevod správy

§ 9

(1) Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dojednanú cenu15) a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.16)

(2) Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Na platnosť zmluvy o prevode správy hnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(3) Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.

§ 10

(1) Pri prevode podielu majetku štátu v spoločnej správe je správca povinný prevádzaný podiel ponúknuť ostatným správcom, ktorí majú prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe, a to v pomere k veľkosti ich podielov, ak sa nedohodnú inak.

(2) Pri prevode správy podielu majetku štátu v spoločnej správe sa postupuje podľa § 9.

Prevod vlastníctva

§ 11

(1) Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

(2) Rodinné domy vo vlastníctve štátu užívané na bývanie je správca pri prevode vlastníctva povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi; ak je vo vlastníctve štátu aj pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom, vzťahuje sa táto povinnosť aj na tieto pozemky.

(3) Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 3. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. d). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.

(4) Pri prevode nehnuteľnej veci štátu za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8 ods. 3 je kupujúci povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri nedodržaní tohto účelu je kupujúci povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 3 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu. Ak kupujúci v lehote šiestich mesiacov rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 3 nezaplatí, kúpna zmluva sa stáva neplatnou17b) a správca je povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.10) V prípade predaja alebo iného scudzenia nehnuteľnej veci štátu, nadobudnutej kupujúcim za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8 ods. 3, pred uplynutím piatich rokov od jej nadobudnutia, má štát predkupné právo17c) na kúpu nehnuteľnej veci za cenu, za ktorú kupujúci nadobudol nehnuteľnú vec štátu od správcu; v prípade znehodnotenia sa cena primerane zníži; kupujúci môže požadovať finančnú náhradu toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnej veci. Predkupné právo štátu na kúpu nehnuteľnej veci štátu je správca povinný dohodnúť v kúpnej zmluve ako časovo obmedzené vecné právo v trvaní päť rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim.

(5) Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(6) Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(7) Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13e) neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytujú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach.13e) Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu aj právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a tieto hnuteľné veci jej budú slúžiť na uvedené účely. Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných vecí štátu, ktoré sa využívajú na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu, môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na iné účely než na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13e) sa môžu darovať hnuteľné veci štátu len v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom,18b) pričom sa na platnosť darovacej zmluvy nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

(8) Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy veci, ktoré mu budú slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 12

Ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.19)

Iné spôsoby nakladania s majetkom štátu

§ 13

(1) Správca môže majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou20) len za peňažnú odplatu alebo prenechať bezodplatne do výpožičky zmluvou o výpožičke.21) Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, keď správca prenecháva nehnuteľný majetok štátu do nájmu na neurčitý čas, na dlhší čas ako päť rokov alebo keď správca v nájomnej zmluve dohodol v prospech nájomcu právo opakovaného nájmu v súhrne na dlhší čas ako päť rokov; v ostatných prípadoch sa na platnosť nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva nehnuteľný majetok štátu, vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Na platnosť nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva do nájmu hnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojim opatrením.

(2) Správca môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu s inými osobami, než sú uvedené v § 1 ods. 1, na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. d). Správca môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu aj s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a tieto nehnuteľné veci jej budú slúžiť na uvedené účely.

(3) Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s inými osobami, než sú uvedené v § 1 ods. 1, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(4) Nájomca alebo vypožičiavateľ pozemku vo vlastníctve štátu je oprávnený zriadiť stavbu na tomto pozemku len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis22) alebo ak ide o zriadenie stavby na potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť; ak je pozemok určený na obranu štátu, môže nájomca alebo vypožičiavateľ zriadiť na ňom stavbu až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

(5) Nájomca alebo vypožičiavateľ môže vec užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je takáto zmluva neplatná. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Správca je povinný tieto náklady uhradiť a vyporiadať vzájomné vzťahy z nájomnej zmluvy alebo zo zmluvy o výpožičke pred ďalším nakladaním s vecou vo vlastníctve štátu. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu alebo vypožičiavateľa prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.17b)

(6) Správca, nájomca ani vypožičiavateľ nemôžu zriadiť záložné právo23) na majetok štátu alebo tento majetok inak zaťažiť.

(7) Hnuteľné veci alebo nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu môže do majetku inej právnickej osoby vložiť len ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky a len so súhlasom ministerstva financií.23a)

(8) Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.23b)

§ 14

(1) Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu.

(2) Za neupotrebiteľný majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť podľa § 8.

(3) Neupotrebiteľné veci štátu môže správca zlikvidovať na základe písomného rozhodnutia štatutárneho orgánu, ak ich nemôže využiť ako materiál alebo náhradné diely. Štatutárny orgán môže rozhodnúť o likvidácii neupotrebiteľných vecí štátu až po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(4) Postup podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na kultúrne pamiatky.17a)

TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 14a

(1) Ministerstvo financií kontroluje dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavanie ustanovení § 11 ods. 4 a § 13 ods. 4 až 6 fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

(2) V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môže ministerstvo financií podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu

a) správcovi až do výšky 200 000 Sk,

b) zriaďovateľovi až do výšky 100 000 Sk,

c) fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 500 000 Sk.

(3) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.

(4) Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8)

(5) Pri kontrole podľa odseku 1 postupuje ministerstvo financií podľa osobitného predpisu.23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi10a) nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 15

Právnické osoby uvedené v § 1 ods. 1, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom alebo mali národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú správcami majetku štátu.

§ 16

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým „správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.

§ 17

Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 18

(1) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.

(2) Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti, ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. Správca môže povoliť zaplatenie ceny v splátkach. Výška jednotlivých splátok musí byť dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do troch rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy. Ak dlžník niektorú splátku riadne a včas nezaplatí, je správca povinný žiadať zaplatenie nedoplatku ceny. Dlžník je povinný nedoplatok ceny zaplatiť do 30 dní po tom, čo ho správca o plnenie písomne požiadal.

(3) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.

(4) Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis.24)

§ 18a

(1) Na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.24a)

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.5a)

§ 18b

(1) Pri schvaľovaní zmlúv sa zmluvy uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajšieho zákona.

(2) Nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 ods. 5 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; inak sú nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke po uplynutí tejto lehoty neplatné.

(3) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(4) Pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 1994, sa postupuje podľa predpisov platných do 1. januára 1994.

(5) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa pri prednostnej kúpe nehnuteľností podľa § 18 ods. 2 cena dohodne podľa § 8 ods. 3 písm. b).

(6) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona musí byť výška jednotlivých splátok podľa § 18 ods. 2 dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do piatich rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy.

§ 19

(1) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu, s výnimkou zriaďovateľov podľa odseku 3, sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ak zriaďovateľmi sú krajské úrady alebo okresné úrady, sa uverejňujú vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

§ 21

(1) Zrušuje sa

a) vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku,

b) vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom,

(2) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 761 ods. 1 Obchodného zákonníka.

(3) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

§ 21a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 306/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.


Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie:

"§ 2a

(1) Nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu,11b) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

(2) Ustanovenie § 14 zákona sa použije primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 11b) znie:

11b) § 18 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.".

Čl. III

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z. sa mení takto:

§ 45 ods. 5 znie:

"(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a na rozpočtové a príspevkové organizácie.".


Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.


Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

2) § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

3) Napríklad § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

3a) Napríklad zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.

4) Napr. § 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.

5) Napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

5a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

7) § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb.
§ 14 ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.

8) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

9) § 244 až 246c, § 250l a nasl. zákona č. 41/1964 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov.

9a) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.
Vyhláška Slovenského úradu geodézie, kartografie a katastra č. 594/1992 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákon Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.

10a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

11) Napr. § 135, 456, 462 a 628 Občianskeho zákonníka, § 185gObčianskeho súdneho poriadku, § 52 ods. 3 a § 55 ods. 3 zákona č. 140/1964 Zb. (Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

12) Napr. zákon č. 618/1992 Zb. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch.

12a) Príloha č. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

13) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13a) § 54 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

13aa) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

13b) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

13c) Napr. § 140 Občianskeho zákonníka.

13d) § 18 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

13e) § 24 ods. 1 písm. a) až p) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

13f) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

13g) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

14) § 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

14a) § 21 ods. 4 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

14b) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15) Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.

16) § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17) § 588 a nasl., § 628 a nasl. a § 611 Občianskeho zákonníka.

17a) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

17b) § 39 Občianskeho zákonníka.

17c) § 602 a § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

18) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

18a) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb.

18b) Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 27. februára 1996 č. 41/59/1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (oznámenie č. 66/1996 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 24. júna 1997 č. 28145/1996/41 (oznámenie č. 194/1997 Z. z.).

19) § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

20) § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

21) § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka.

22) Napríklad § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

23) § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

23a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23b) § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

24a) Napríklad zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.