Vyhláška č. 14/1989 Zb.Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1989-14

(v znení č. 287/1994 Z. z.)

Čiastka 2/1989
Platnosť od 14.02.1989
Účinnosť od 01.01.1995
Aktuálne znenie 01.01.1995

14

VYHLÁŠKA

Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky

z 27. januára 1989

o Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy

Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb. po dohode so zúčastnenými orgánmi štátnej správy ustanovuje:


§ 1

(1) Zriaďuje sa Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy (ďalej len „oblasť“). Jej územie je vymedzené v prílohe tejto vyhlášky.


§ 6

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1989.


Minister:

Koyš v. r.


Príloha vyhlášky č. 14/1989 Zb.

Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy (ďalej len „oblasť“) sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch:

a) Prievidza
v katastrálnych územiach Valaská Belá, Čavoj, Tužina,

b) Považská Bystrica
v katastrálnych územiach Horná Poruba, Kopec, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Zliechov, Mojtín, Hloža-Podhorie, Beluša, Slopná, Tŕstie, Pružina, Ďurďové, Podskalie, Horný Moštenec, Zemianska Závada, Počarová, Domaniža, Malé Lednice, Prečín, Zemiansky Kvašov, Považská Bystrica, Podmanín, Praznov, Bodiná, Kostolec, Vrchteplá, Záskalie pri Považskej Teplej, Považská Teplá, Plevník-Drienové,

c) Žilina
v katastrálnych územiach Čičmany, Fačkov, Babkov, Súľov-Hradná, Podhorie pod Súľovom, Lietava, Maršová, Predmier, Jablonové pod Súľovom, Hrabové, Hlboké nad Váhom, Hričovské Podhradie, Paština Závada, Peklina.

Územie oblasti je vyznačené v základnej mape Československej socialistickej republiky M 1 : 50 000 na týchto mapových listoch:

25-42 Bytča - 1983
25-44 Považská Bystrica - 1983
35-21 Trenčín - 1983
35-22 Valaská Belá - 1983

Hranica oblasti vychádza z východiskového bodu - priesečníka Závadského potoka s okrajom lesa - juhozápadne od kóty Veľká skala (530 m) juhozápadným okrajom lesa a dolinou do sedla južne od kóty Ostrý vrch (548 m), ďalej pokračuje dolinou južným smerom k juhovýchodnému okraju intravilánu Hlbokého nad Váhom, odtiaľ ide južným smerom okrajom lesa do sedla južne od kóty 547 m. Pokračuje juhozápadným smerom, pretína dolinu juhovýchodne od Hrabového a ide až na okraj lesa severozápadne od kóty 702 m, ktorým ide južným smerom až na východný okraj intravilánu obce Jablonové. Intravilán sleduje juhozápadným a západným smerom na okraj lesa. Ním pokračuje južným smerom a bočnou dolinkou východne od kóty 532 m a vystupuje západným smerom do sedla východne od kóty 532 m. Odtiaľto ide juhozápadným smerom pravostrannou dolinou Drienovky k intravilánu osady Kremeňovci, ktorý obchádza z južnej strany, potokom Drienovka pokračuje severozápadným smerom, južne obchádza intravilán osady Dolina po málo výraznú dolinu na severnom svahu Malého Manína (812 m) juhovýchodne od obce Plevník-Drienové, ktorou pokračuje južným smerom na okraj lesa; okrajom lesa ide juhozápadným smerom cez dolinu Manínskeho potoka na severné svahy doliny ľavostranného prítoku Manínskeho potoka až na severné svahy doliny ľavostranného prítoku Váhu východne od južného okraja intravilánu Považskej Teplej. Ďalej pokračuje južným smerom do doliny severne od kóty Ondrejová (509 m); touto kótou ide juhovýchodným smerom na okraj lesa, ktorý sleduje severným a juhozápadným smerom, z juhozápadnej a južnej strany obchádza masív Veľkého Manína (891 m) do sedla južne od Veľkého Manína. Odtiaľto ide juhovýchodným smerom do sedla severovýchodne od Podmanína, sleduje odtiaľ opäť okraj lesa severovýchodným smerom na poľnú cestu severne od kóty Drieňovka (482 m). Touto cestou pokračuje východným smerom na okraj lesa juhozápadne od kóty Hoľazne (794 m) a ním ide prevažne juhozápadným smerom do doliny pravostranného prítoku Domanižanky západne od kóty Nadskálie (583 m). Ďalej v uvedenom smere vedie cez hlavnú dolinu Domanižanky, prekračuje cestu II. triedy Považská Bystrica-Prečín a na severnom svahu doliny Domanižanky pokračuje západným smerom okrajom lesa a ku Kvašovskému potoku, po jeho sútok s pravostranným prítokom juhovýchodne od Zemianskeho Kvašova a pokračuje juhovýchodným smerom Kvašovským potom po jeho sútok s ľavostranným prítokom západne od kóty Bukovina (601 m). Odtiaľ dolinkou pokračuje južným smerom do sedla juho-juhovýchodne od kóty Dielec (572 m), západným smerom na okraj lesa, ktorý sleduje juhozápadným smerom ku križovatke lesných ciest v sedle juhozápadne od kóty Dielec (572 m). Ďalej pokračuje dolinou juho-juhozápadným smerom na okraj lesa a ním prevažne južným smerom na južné úpätie masívu Roháč (720 m); tým istým smerom pokračuje až k intravilánu Podskália. Ide po východnom a južnom okraji intravilánu do doliny pravostranného prítoku potoka Pružinka, potokom tejto doliny pokračuje k intravilánu Tŕstia na okraj lesa, ktorým ide juhovýchodným smerom po bočný chrbát masívu Trudovač; odtiaľ pokračuje juhozápadným smerom cez cestu III. triedy Tŕstie-Pružina a potokom Pružinka na okraj lesa, ktorý sleduje po dolinu ľavostranného prítoku Pružinky južne od Tŕstia; tu sa stáča na západ na lesnú cestu, ktorou pokračuje do záveru málo výraznej doliny. Odtiaľto ide južným smerom na okraj lesa, ktorým južným a západným smerom pokračuje na lesnú cestu v doline západne od kóty Tupá Malenica (678 m), ktorú sleduje do pramennej oblasti bezmenného ľavostranného prítoku Pružinky, odkiaľ pokračuje západným smerom po severných a severozápadných svahoch Ostrej Malenice na málo výrazný chrbát, po ktorom pokračuje severozápadným smerom na okraj lesa východne od osady Podmalenica. Okrajom lesa pokračuje juhozápadným smerom do pravostranného prítoku Slatinského potoka západne od kóty Ostrá Malenica (909 m), bočným chrbtom vedie severozápadným smerom do sedla juhovýchodne od kóty 474 m. Južným smerom ide lesnou cestou k pravostrannému prítoku Slatinského potoka, ktorý sleduje až do sútoku so Slatinským potokom.

Odtiaľ vedie severozápadným smerom po jeho sútok s ľavostranným prítokom východne od kóty Bukovina (562 m); dolinou tohto bezmenného toku ide juhozápadným smerom po jeho ľavostranný prítok. Prítokom a jeho dolinou pokračuje južným smerom do sedla severne od kóty Stupičie (799 m). Prekračuje križovatku lesných ciest a chrbtom ide južným smerom na okraj lesa. Tu sa stáča na západ, okrajom lesa pokračuje západným a južným smerom až na cestu III. triedy Košecké Podhradie-Košecké Rovné, ktorú sleduje juhovýchodným smerom po pravostranný prítok Podhradského potoka južne od kóty 534 m; pokračuje po tomto toku a prekračuje spomínanú cestu do sútoku s Podhradským potokom. Ďalej ide severozápadným smerom po toku Podhradského potoka po okraj lesa, ktorý sleduje západným smerom do hlavnej doliny ľavostranného prítoku Podhradského potoka juho-juhovýchodne od obce Košecké Podhradie; južným smerom bočnou dolinou vystupuje do sedla južne od kóty 554 m a dolinou pravostranného prítoku Porubského potoka pokračuje juhozápadným smerom po vodnom toku k východnému intravilánu obce Horná Poruba. Ním pokračuje južným smerom po južný okraj intravilánu; odtiaľto v nezmenenom smere sleduje vodný tok na cestu II. triedy Ilava-Valaská Belá, po ktorej ide južným smerom po hranicu Západoslovenského a Stredoslovenského kraja, do sedla západne od kóty Štefanec, po ktorej vedie východným smerom severne od kóty Štefanec (645 m) do priesečníka hraníc okresov Trenčín, Považská Bystrica a Prievidza. Tu sa hranica stáča na sever a po hranici okresov Považská Bystrica a Prievidza ide severným i východným smerom, pokračuje chrbtom prechádzajúc kótami 948 m, Suchá hora, Hrubá Zliezajňa (951 m) až do záveru Strednej doliny juhovýchodne od osady Horná Stredná. Severovýchodnými svahmi záveru Strednej doliny pokračuje juhovýchodným smerom na križovatku lesných ciest severovýchodne od osady Kutnárovci a lesnou cestou vedie východným a severovýchodným smerom na okraj lesa. Okraj lesa sleduje južným smerom, východne obchádza kóty 808 m a Bedáky (826 m) na chrbát juhovýchodne od kóty Bedáky (826 m). Pokračuje chrbtom juhovýchodne do sútoku potokov v Slávikovej doline východne od osady Veľkí Faškovci, potokom Slávikovej doliny vedie juhovýchodným smerom do sútoku s potokom Jasenina. Potokom Jasenina pokračuje južným smerom, asi po 100 m sa stáča na východ a prevažne východným smerom ide chrbtom, severne obchádza osadu Sunegovci, prechádza kótou 725 m, osadou Kožkárovci do sedla východne od osady Šindliarovci; odtiaľ ide severovýchodným smerom lesnou cestou, južne obchádza osadu Cobrial, ide na chrbát Kolenová (824 m) - kóta 913. Po ňom hranica pokračuje severným, severovýchodným a východným smerom, prekračuje kóty Kolenová (824 m), Čičerman (955 m), Jedľovec (849 m) a bočným chrbtom schádza do doliny Tužina severozápadne od Kostolnej doliny. Potokom Tužina vedie severozápadným smerom po jeho prvý ľavostranný prítok. Prítokom, záverom jeho doliny a bočným chrbtom vystupuje juhozápadne na kótu Dlhá Lúka (979 m), kde sa hranica stáča a severným smerom ide po hlavnom chrbte cez kóty Homôlka (1063 m) a Čelo (1016 m). Z kóty Čelo (1016 m) pokračuje cez sedlo na bezmennú kótu, z ktorej schádza severozápadným smerom po chrbte na cestu III. triedy Čičmany-Fačkov južne od kóty Bartošová (870 m). Touto cestou vedie západným smerom na kótu 598 m, kde sa stáča na severozápad a dolinou Komatná pokračuje severozápadným smerom na kótu 938 m. Chrbtom ide juhozápadným a severozápadným smerom, prechádza kótu Hrubá Kečka (1037 m), sedlo západne od tejto kóty na kótu Hrádok (788 m). Z tejto kóty chrbtom pokračuje severozápadným smerom na sútok Strážovského potoka s jeho pravostranným prítokom juhozápadne od osady Predhorie. Týmto prítokom vedie severovýchodným smerom na okraj lesa, ktorý sleduje severozápadne, južne obchádzajúc osady Mlynište a Riedka.

Severozápadne od osady Riedka sa hranica stáča a severovýchodným smerom pokračuje okrajom lesa na cestu III. triedy Tŕstie-Pružina. Touto cestou ide severozápadným smerom na križovatku s cestou III. triedy vedúcou do Ďurďového západne od kóty Michalová (524 m). Pokračuje severovýchodným a východným smerom do bočnej doliny severozápadne od Ďurďového. Tu sa hranica stáča na sever a dolinou pokračuje severným a východným smerom na chrbát južne od kóty Stráne (836 m). Chrbtom vedie južným smerom a asi po 500 m severozápadne od kóty 530 m sa stáča na východ. Východným, severovýchodným a severným smerom pokračuje po juhovýchodných a východných svahoch Močiarnej na potok Domanižanka, ktorý sleduje severozápadným smerom na križovatku ciest II. a III. triedy Prečín-Domaniža-Zemianska Závada. Hranica prechádza cestu II. triedy Prečín-Domaniža severovýchodným smerom na okraj lesa a nevýraznou dolinkou pokračuje východným smerom po južných svahoch na okraj lesa juhozápadne od kóty Dúpna (702 m). Okrajom lesa vedie severovýchodným smerom na križovatku lesných ciest na kóte 630 m. Bočným chrbtom vystupuje juhozápadným smerom na bezmennú kótu juhozápadne od kóty 630 m; chrbtom pokračuje severným a severovýchodným smerom, prechádza kótu Vysoký vrch (766 m) až na kótu Žibrid (867 m). Bočným chrbtom vedie východným a severovýchodným smerom do sedla nad pramennou oblasťou Medníka juhozápadne od kóty Kamenný diel (652 m). Nevýraznou dolinou schádza do suchej pravostrannej doliny južne od kóty 729 m, ktorou smeruje na severovýchod na potok západne od kóty Veľký vŕšok (639 m). Dolinou potoka pokračuje proti toku severozápadným smerom na okraj lesa južne od obce Babkov. Okrajom lesa vedie na sever do pramennej oblasti potoka severozápadne od obce Babkov a Podhorie na okraj lesa, ktorý sleduje do sedla severozápadne od kóty Vrch (560 m). Odtiaľto pokračuje naďalej severným smerom po ľavostranný prítok Závadského potoka juhozápadne od obce Peklina a dolinou tohto prítoku smeruje severovýchodne na okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje na sever a severozápad do záveru doliny ľavostranného prítoku Závadského potoka južne od kóty 564 m. Touto dolinou a okrajom lesa pokračuje na severovýchod, prekračuje Závadský potok na cestu III. triedy Hričovské Podhradie-Peklina, kde sa hranica stáča na juhovýchod a vedie okrajom lesa cez kótu Veľká skala (530 m), bočným chrbtom východne od obce Hričovské Podhradie schádza do východiskového bodu.

Územie oblasti má výmeru 30 979 ha (z toho 24 104 ha lesný pôdny fond, 5906 ha poľnohospodársky pôdny fond a 969 ha ostatné plochy).

Poznámky pod čiarou

)

1) Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 72/1969 Zb., zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona č. 72/1986 Zb.

2) Napr. zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).