Vyhláška č. 58/1967 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci

https://www.zakonypreludi.sk/zz/1967-58
Čiastka 22/1967
Platnosť od 14.06.1967 do03.05.1992
Účinnosť od 29.06.1967 do03.05.1992
Zrušený 416/1992 Zb.
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 11 Zmluva vstúpila v platnosť 12. májom 1967.

Znenie 29.06.1967

58

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 20. mája 1967

o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci

Dňa 1. marca 1967 bola vo Varšave podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci.

Národné zhromaždenie so Zmluvou vyslovilo súhlas a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny sa vymenili v Prahe 12. mája 1967.

Podľa svojho článku 11 Zmluva vstúpila v platnosť 12. májom 1967.

České znenie zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

David v. r.

ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci

Československá socialistická republika a Poľská ľudová republika

vedené trvalou snahou rozvíjať a upevňovať tradičné vzťahy priateľstva, spolupráce a vzájomnej pomoci medzi oboma štátmi,

presvedčené, že ďalší rozvoj týchto vzťahov zodpovedá životným záujmom národov oboch štátov a prispieva k upevneniu celého socialistického spoločenstva,

zdôrazňujúc vôľu dôsledne uplatňovať politiku mierového spolužitia štátov s rôznym spoločenským zriadením a pokračovať v úsilí o upevnenie mieru,

pamätajúc na to, že oba štáty sa stali obeťami agresie zo strany nacistického Nemecka,

konštatujúc, že zatiaľ čo Nemecká demokratická republika uskutočnila zásady Postupimskej dohody, vykonáva dôslednú mierovú politiku a účinne napomáha zaisteniu bezpečnosti v Európe, sily západonemeckého militarizmu a revanšizmu ohrozujú mier,

usilujúc sa o zaistenie mieru a bezpečnosti v Európe na základe záväzkov vyplývajúcich z Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955,

vedené cieľmi a zásadami Charty Spojených národov,

potvrdzujúc vernosť cieľom a zásadám vyjadreným v Zmluve o priateľstve a vzájomnej pomoci uzavretej medzi Československou republikou a Poľskou republikou 10. marca 1947 a konštatujúc, že táto zmluva zohrala významnú úlohu v rozvoji priateľských vzťahov medzi oboma štátmi,

berúc do úvahy úspešné výsledky československo-poľskej spolupráce v uplynulých dvadsiatich rokoch, ako aj zmeny, ku ktorým došlo vo svete,

rozhodli sa uzavrieť túto zmluvu a za tým účelom sa dohodli takto:

Článok 1

Vysoké zmluvné strany budú v súlade so zásadami socialistického internacionalizmu upevňovať trvalé a nerozborné priateľstvo, rozvíjať všestrannú spoluprácu a navzájom si pomáhať na základe zásad rovnoprávnosti, rešpektovania zvrchovanosti a nevmešovania sa do vnútorných vecí druhej strany.

Článok 2

Vysoké zmluvné strany budú na základe priateľskej spolupráce a vzájomných výhod rozvíjať a upevňovať hospodárske a vedecko-technické styky a v súlade so zásadami medzinárodnej socialistickej deľby práce uskutočňovať koordináciu národohospodárskych plánov a kooperáciu vo výrobe a tým zabezpečovať ďalší rozvoj a vzájomné zbližovanie národného hospodárstva oboch štátov.

Článok 3

Vysoké zmluvné strany budú rozvíjať a upevňovať svoje vzťahy v oblasti kultúry, umenia, vedy, školstva a zdravotníctva, ako aj tlače, rozhlasu, televízie, filmu, telesnej výchovy a turistiky.

Článok 4

Vysoké zmluvné strany budú podporovať všestrannú spoluprácu medzi spoločenskými organizáciami s cieľom hlbšieho vzájomného poznania a ďalšieho zblíženia národov oboch štátov.

Článok 5

Vysoké zmluvné strany budú ďalej dôsledne uskutočňovať politiku mierového spolužitia štátov s rôznym spoločenským zriadením a v súlade s cieľmi a zásadami Charty Spojených národov pokračovať v úsilí o zaistenie mieru a bezpečnosti, o zmiernenie medzinárodného napätia, o zastavenie pretekov v zbrojení a o dosiahnutie odzbrojenia, ako aj naďalej sa usilovať o odstránenie kolonializmu a neokolonializmu vo všetkých jeho prejavoch.

Článok 6

Vysoké zmluvné strany konštatujú, že Mníchovská dohoda z 29. septembra 1938 sa dosiahla hrozbou útočnej vojny, ako aj použitím sily proti Československu, že bola súčasťou zločinného sprisahania vlády nacistického Nemecka proti mieru a hrubým porušením základných pravidiel súčasného medzinárodného práva a že dohoda bola preto od samého začiatku neplatná so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Článok 7

Vysoké zmluvné strany budú neustále sa usilovať o zaistenie európskej bezpečnosti, ktorej dôležitým činiteľom je nedotknuteľnosť existujúcich štátnych hraníc v Európe.

Článok 8

Vysoké zmluvné strany urobia v súlade s Varšavskou zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955 všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabránili agresii síl západonemeckého militarizmu a revanšizmu alebo ktoréhokoľvek iného štátu alebo skupiny štátov, ktoré by sa s nimi spojili.

Článok 9

V prípade ozbrojeného útoku na jednu z vysokých zmluvných strán zo strany ktoréhokoľvek štátu alebo skupiny štátov, o ktorých sa hovorí v článku 8, druhá vysoká zmluvná strana pri výkone práva na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu poskytne jej podľa článku 51 Charty Spojených národov bez meškania všetku pomoc, vrátane vojenskej, a podporu všetkými prostriedkami, ktorými disponuje.

O opatreniach uskutočnených podľa ustanovenia tohto článku vysoké zmluvné strany ihneď upovedomia Radu bezpečnosti a budú postupovať podľa príslušných ustanovení Charty Spojených národov.

Článok 10

Vysoké zmluvné strany sa budú radiť o všetkých dôležitých medzinárodných otázkach, ktoré sa dotýkajú ich záujmov.

Článok 11

Táto zmluva sa uzaviera na dobu dvadsiatich rokov a bude sa predlžovať vždy na ďalšie päťročné obdobie, ak ju žiadna z vysokých zmluvných strán nevypovie dvanásť mesiacov pred uplynutím príslušného obdobia.

Táto zmluva podlieha ratifikácii a vstúpi v platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ktorá sa vykoná v Prahe v čo najkratšom čase.

Dané vo Varšave 1. marca 1967 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a poľskom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za Československú socialistickú republiku:

A. Novotný v. r.

J. Lenárt v. r.

Za Poľskú ľudovú republiku:

W. Gomulka v. r.

E. Ochab v. r.

J. Cyrankiewicz v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.