Zákon č. 62/1949 Zb.Zákon o minimálnach verejných odpočivných (zaopatrovacích) platoch a o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a nstup do výslužby, ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1949-62
Čiastka 21/1949
Platnosť od 12.03.1949 do31.12.1956
Účinnosť od 01.10.1948 do31.12.1956
Zrušený 55/1956 Zb.
Znenie 01.10.1948

62.

Zákon

zo dňa 23. februára 1949

o minimálnych verejných odpočivných (zaopatrovacích) platoch a o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby, ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov.

Národné shromaždenie Českolsovenskej republiky usnieslo se na tomto zákone:


Čl. I.

§ 1.

(1) Príjemcom pravidelných verejných odpočivných (zaopatrovacích) platov (ďalej len „príjemcovia"), u ktorých nedosahujú ich celkové platy, pokiaľ ide

a) o príjemncu slobodného, ovdoveného, rozvedeného, rozlúčeného ročných................8.400 Kčs,

b) o príjemcu, žijúceho v spoločnej domácnosti s manželkou (družkou) ročných...........12.600 Kčs,

c) o sirotu (§ 9, ods. 1 zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 z r. 1920 Sb., o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov a obdobné predpisy), ktorej prislúcha výchovné ročných ...........6.000 Kčš,

zvýšia sa s účinnosťou od 1. októbra 1948 ich platy na vyššie uvedené sumy.

(2) Za podmienok, určených pre priznanie výchovného, zvýši sa sirotská penzia na sumu, uvedenú v odseku 1, písm. c) tiež sirotám po štátnych, obecných (mestských) a obvodných lekároch, na ktorých sa vzťahujú zákon zo dňa 24. júna 1926, č. 105 Sb., o platových pomeroch štátnych, obecných (mestských) a obvodných lekárov, a vládne nariadenie zo dňa 17. marca 1927. č. 23 Sb., o úprave platových pomerov štátnych obecných (mestských) a obvodných lekárov.

§ 2.

(1) Celkovými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa § 1 rozumejú sa ako základné odpočivné (zaopatrovacie) platy, tak aj ich celé príslušenstvá, s výnimkou:

a) prídavky za zranenie a vojnové prídavky,

b) u príjemcov platov, uvedených v § 1, písm a) a b), výchovné a osobitný prídavok podľa § 2, ods. 1, písm D zákona zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb.

(2) Príspevky na výchovu sa ku vdovskej penzii (zaopatrovaciemu požitku družky) nepripočítavajú.

§ 3.

(1) Príjemcom pravidelných verejných odpočivných (zaopatrovacích) platov, u ktorých úhrn týchto platov (§ 2) nedosahje sumu 72.000 Kčs ročne a ktorí sú na trvalo tak bezmocní, že potrebujú ošetrenie a obsluhu inou osobou, možno zvýšiť na ich žiadoť s účinnosťou od 1. októbra 1948 ich platy najviac o sumu 8.400 Kčs ročne. Sirotský dôchodok možno zvýšiť pre bezmocnosť až od siedmeho roku veku.

(2) O žiadosti podľa odseku 1 rozhoduje príslušný ústredný úrad po dohode s Ministerstvom financií.

§ 4.

Verejnými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa ustanovení §§ 1 a 3 sa rozumejú odpočivné (zaopatrovacie) platy, vyplácané zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, z prostriedkov sväzkov ľudovej samosprávy, všeobecných verejných nemocníc, školských obcí (obvodov) alebo verejnoprávnych korporácií.

§ 5.

Ustanovenia §§ 1 a 3 platia tiež

a) pre učiteľov, na ktorých sa vzťahuje učiteľský zákon,

b) pre profesorov diecéznych učilíšť teologických (§ 211 platového zákona),

c) pre duchovných kongruálnych cirkví a náboženských spoločností štátom uznaných, prípadne recipovaných.


Čl. II.

Zákon zo dňa 14. mája 1896, č. 74 r. z., o zaopatrení civilných úradníkov štátnych (učiteľov štátnych), potom sluhov, ako aj ich vdov a sirôt v znení zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 z r. 1920 Sb., o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby ako i o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov, sa mení a upravuje takto:

1. Ustanovenie § 5, ods. 2 znie:

„Ak niet oprávnenej vdovy, náleží zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie nemajetnej družke až do iného zaopatrenia, ak žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti až do jeho smrti nepretržite najmenej po čas 5 rokov, z ktorých aspoň dva roky za jeho činnej služby, a ak mala sním v tomto nepretržitom čase dieťa. Za rovnakých podmienok náleží tieť zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil zamestnanec do manželstva až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie zaopatrovacieho požitku družky."

2. Ustanovenie § 8, ods. 1, č. 2 znie:

„u menanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné a že otcovstvo bolo súdne zistené alebo uznané mimosúdne".

3. Ustanovenie § 9, ods.1 znie:

„Ak niet vdovy, ktorej vdovská penzia prislúcha, patrí, po prípade (§ 8 ods. 3), môže sa povoliť za podmienok a na čas v § 8 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým alebo im na roveň postaveným sirotská penzia v celkovej sume 1/2 vdovskej penzie."

4. Ustanovenie § 9, ods. 1 znie:

„Ak majú nárok na sirotskú penziu vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí sa sirotská penzia so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým istým spôsobom rozdelí sa osobitný prídavok k výchovnému [zákon zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych odpočivných ( zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb.] u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskej penzii výchovné."

5. Ustanovenie § 9, ods. 5 znie:

„Ak majú alebo získajú deti, v § 8, ods. 2 menované, ešte iný nárok na príspevok na výchovu alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo iných verejných prostriedkov, započíta sa tento požitok do príspevku na výchovu alebo sirotskej penzie, ktoré dieťaťu náležia podľa tohto zákona."

6. Ustanovenie § 9 a) sa zrušuje.

Čl. III.

Zákon zo dňa 17. februára 1922, č. 76 Sb., o vojenských zaopatrovacích požitkoch sa mení a upravuje takto:

1. Ustanovenie § 36, ods. 3 znie:ä

„Ak niet oprávnenej vdovy, prislúcha zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie nemajetnej družke až do iného zaopatrenia, ak žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti až do jeho smrti nepretržite najmenej po čas 5 rokov, z nich aspoň po 2 roky za jeho činnej služby, a ak mala s ním v tomto nepretržitom čase dieťa. Za tých istých podmienok prislúcha tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil zamestnanec do manželstva až vo výslužbe alebo činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie zaopatrovacieho požitku družky."

2. Záver § 41 za ustanovením písm. b) znie:

„môže Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií zvýšiť dôchodok vdovský (§§ 38 a 40) až o 50%."

3. Ustanovenie § 50, ods. 1 znie:

„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné, a že otcovstvo bolo súdom zistené alebo uznané mimosúdne."

4. Ustanovenie § 52, ods. 1 znie:

„Ak niet vdovy, ktorej prislúcha vdovský dôchodok, patrí, po prípade (§ 61) môže sa povoliť za podmienok na čas v § 59 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým alebo im na roveň postaveným sirotský dôchodok v celkovej sume 1/2 vdovského dôchodku. Deti nemanželské, adoptované a chovanci majú nárok na sirotský dôchodok, ak sú u nich splnené podmienky, určené v § 50, ods. 2."

5. Ustanovenie § 53, ods. 1 znie:

„Ak majú nárok na sirotský dôchodok vedľa manželských detí deti nemalželské, rozdelí sa sirotský dôchodok so všetkými prídavkami na ne rovným dielom podľa hláv. Tým istým spôsobom sa rozdelí osobitný prídavok na výchovné [zákon zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb.] u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskému dôchodku výchovné."

6. Ustanovenie § 53, ods. 2 znie:

„V prípadoch, uvedených v § 49, ods. 2, môžu sa povoliť príspevky na vychovanie a sirotský dôchodok aj deťom."

7. Ustanovenie § 53, ods. 3 znie:

„Ak majú alebo získajú deti, v § 50, ods. 2, písm. a) a b) menované, ešte iný nárok na príspevok na vychovanie alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo u iných verejných prostriedkov, započíta sa tento požitok do príspevkov na vychovanie alebo sirotského dôchodku, ktorý dieťaťu prislúcha podľa tohto zákona."

Čl. IV.

Zákon zo dňa 4. júla 1923, č. 153 Sb., ktorým sa upravujú niektoré služobné pomery četníctva a niektoré četnícke požitky, najmä odpočivné a zaopatrovacie, sa mení a upravuje takto:

1. Ustanovenie § 44, ods. 3 znie:

„Ak niet oprávnenej vdovy, prislúcha zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie nemajetnej družke až do iného zaopatrenia, ak žila s gážistom v spoločnej domácnosti až do jeho smrti nepretržite najmenej za čas 5 rokov, z nich aspoň dva roky za jeho činnej služby, a ak mala s ním za tohto nepretržitého spolužitia dieťa. Za tých istých podmienok náleží tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil gážista do manželstva až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie zaopatrovacieho požitku dužky."

2. V § 48, ods. 1 sa zrušuje ustanovenie poslednej vety.

3. Ustanovenie § 55, ods. 2, písm. b) znie:

„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné a že otcovstvo bolo súdne zistené alebo uznané mimosúdne."

4. Ustanovenie § 57, ods. 1 znie:

„Ak niet vdovy, ktorej prislúcha vdovský dôchodok, patrí, po prípade (§ 64) môže sa povoliť za podmienok a na čas v § 62 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým alebo im na roveň posteveným sirotský dôchodok v celkovej sume 1/2 dôchodku vdovského. Deti nemanželské, adoptované a chovanci majú nárok na sirotský dôchodok, ak sú u nich splnené podmienky, určené v § 55, ods. 2."

5. Ustanovenie § 58, ods.1 znie:

„Ak majú nárok na sirotský dôchodok vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí sa sirotský dôchodok so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým istým spôsobom sa rozdelí osobitný prídavok na výchovné (zákon zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako i požívateľom štátnych odpočivných [zaopatrovacích] platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a podlňuje zákon zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb.) u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskému dôchodku výchovné."

6. Ustanovenie § 58, ods. 2 znie:

„V prípadoch, uvedených v § 54, ods. 2, môžu sa povoliť príspevky na vychovanie a sirotský dôchodok i deťom."

7. Ustanovenie § 58, ods. 3 znie:

„Ak majú alebo získajú deti, menované v § 55, ods. 2, bodoch a) a b), ešte iný nárok na príspevok na vychovanie alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo z iných verejných prostriedkov, započíta sa tento požitok do príspevku na vychovanie alebo sirotského dôchodku, ktorý dieťaťu náleží podľa tohto zákona.


Čl. V.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1948; vykonávajú ho všetci členovia vlády.


Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zapotocký v. r.

Široký v. r.

Fierlinger v. r.

Dr. Ševčík v. r.

Dr. Clementis v. r.

arm. gen. Svoboda v. r.

Dr. Gregor v. r.

Nosek v. r.

Dr. Dolanský v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Dr. Čespička v. r.

Kopecký v. r.

Kliment v. r.

Ďuriš v. r.

Krajčír v. r.

Petr v. r.

Dr. Ing. Šlechta v. r.

Dr. Neuman v. r.

Erban v. r.

Plojhar v. r.

Ing. Jankovcová v. r.

Dr. Šrobár v. r.