Vyhláška č. 215/1949 Zb.Vyhláška o Dohovore o sociálnej bezpečnosti s Dodatkovou dohodou, Osobitným a Záverečným protokolom medzi Československou republikou a Francúzskou republikou, podpísanom v Paríži dňa 12. októbra 1948.

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1949-215

(v znení č. 68/1970 Zb., 68/1970 Zb.)

Čiastka 66/1949
Platnosť od 15.10.1949
Účinnosť od 01.02.1970
Redakčná poznámka

Ratifikačné listiny boly vymenené v Prahe dňa 17. júna 1949. Podľa svojho článku 33 nadobudol Dohovor s Dodatkovou dohodou, Osobitným a Záverečným protokolom účinnosť prvým dňom mesiaca, ktorý nasledoval po výmene ratifikačných listín, t.j. dňa 1. júla 1949.

Aktuálne znenie 01.02.1970

215

Vyhláška ministra zahraničných vecí

zo dňa 11. augusta 1949

o Dohovore o sociálnej bezpečnosti s Dodatkovou dohodou, Osobitným a Záverečným protokolom medzi Československou republikou a Francúzskou republikou, podpísanom v Paríži dňa 12. októbra 1948.


Medzi Československou republikou a Francúzskou republikou bol v Paríži dňa 12. októbra 1948 dojednaný Dohovor o sociálnej bezpečnosti s Dodatkovou dohodou, Osobitným a Záverečným protokolom. Dohovor s Dodatkovou dohodou, Osobitným a Záverečným protokolom bol ratifikovaný prezidentom republiky dňa 15. februára 1949.

Ratifikačné listiny boly vymenené v Prahe dňa 17. júna 1949. Podľa svojho článku 33 nadobudol Dohovor s Dodatkovou dohodou, Osobitným a Záverečným protokolom účinnosť prvým dňom mesiaca, ktorý nasledoval po výmene ratifikačných listín, t. j. dňa 1. júla 1949.

Text tohto Dohovoru, Dodatkovej dohody, Osobitného a Záverečného protokolu sa vyhlasuje v prílohe ku Sbierke zákonov.*)

Dr. Clementis v. r.

Príloha vyhlášky ministra zahraničných vecí zo dňa 11. augusta 1949, č. 215 Sb., O Dohovore o sociálnej bezpečnosti, s Dodatkovou dohodou, Osobitným a Záverečným protokolom medzi Československou republikou a Francúzskou republikou, podpísanom v Paríži dňa 12. októbra 1948.

VŠEOBECNÝ DOHOVOR

o sociálnej bezpečnosti medzi Československom a Francúzskom.

V MENE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY!

V MENE

ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

A

FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY

BOL DOJEDNANÝ

TENTO DOHOVOR S DODATKOVOU DOHODOU,

OSOBITNÝM A ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM:

(Preklad.)

Všeobecný dohovor o sociálnej bezpečnosti medzi Československom a Francúzskom.

PREZIDENT

ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

a

PREZIDENT

FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY

vedení želaním zaručiť výhody zákonných predpisov o sociálnej bezpečnosti, ktoré sú v platnosti v obidvoch smluvných štátoch, osobám, pre ktoré platia alebo platily tieto zákonné predpisy, rozhodli sa uzavrieť dohovor a vymenovali na to svojich splnomocnencov a to:

Prezident Československej republiky

pána Dr. Vladimíra Clementisa,

ministra zahraničných vecí;

pána Dr. Adolfa Hoffmeistera,

veľvyslanca Československej republiky

vo Francúzsku;

Prezident Francúzskej republiky

pána Roberta Schumana,

ministra zahraničných vecí;

pána Daniela Mayera,

ministra práce a sociálnej bezpečnosti,

ktorí vymenivši si svoje plnomocenstvá a shľadavši ich v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto ustanoveniach:

ČASŤ I.

VŠEOBECNÉ ZÁSADY.

Článok 1

§ 1

Československí alebo francúzski štátni príslušníci podliehajú príslušným zákonným predpisom o sociálnom zabezpečení, uvedeným v článku 2 tohto dohovoru a platným v Československu alebo vo Francúzsku a požívajú ich výhody za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci každého z týchto štátov za predpokladu, že preukážu svoju štátnu príslušnosť podľa právnych predpisov každého zo zmluvných štátov.

§ 2

a) Československí alebo francúzski štátni príslušníci, ktorí opustia Československo, kde podliehali povinnému poisteniu, aby sa presťahovali do Francúzska, a nespĺňajú tu podmienky určené pre poistnú povinnosť, môžu dobrovoľne pokračovať v poistení za rovnakých podmienok a v rovnakej lehote ako poistenci, ktorých poistná povinnosť vo Francúzsku zanikla.

b) U československých alebo francúzskych štátnych príslušníkov, ktorí opustia Francúzsko, kde podliehali povinnému poisteniu, aby sa presťahovali do Československa, a nespĺňajú tu podmienky určené pre poistnú povinnosť, sa bude presťahovanie považovať za vážny dôvod prerušenia zamestnania pri posudzovaní otázky zachovania nárokov za podmienok určených podľa československých právnych predpisov.

Článok 2

§ 1

Zákonné predpisy o sociálnom zabezpečení, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, pokiaľ sa týkajú pracovníkov v pracovnom pomere a pracujúcich im na roveň postavených, sú:

1. v Československu:

v období od 1. januára 1957 do 30. júna 1964

a) právne predpisy o sociálnom zabezpečení zamestnancov a zabezpečení dôchodcov v chorobe;

b) právne predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov (do 30. marca 1964);

c) právne predpisy o nemocenskom a dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev, o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich;

d) právne predpisy o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení členov výrobných družstiev;

e) právne predpisy o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti;

f) právne predpisy o prídavkoch na deti.

V období po 30. júni 1964:

a) právne predpisy o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov v pracovnom pomere a pracujúcich im na roveň postavených a o zabezpečení dôchodcov v chorobe;

b) právne predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov včítane novej úpravy dávok v materstve vykonanej v predpisoch o zvýšení starostlivosti o ťarchavé ženy a matky (od 1. apríla 1964);

c) právne predpisy o nemocenskom poistení členov výrobných družstiev;

d) právne predpisy o dôchodkovom zabezpečení, zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa družstevných roľníkov;

e) právne predpisy o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich;

f) právne predpisy o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti;

g) právne predpisy o prídavkoch na deti.

Kde sa v ustanoveniach tohto dohovoru hovorí o vecných dávkach nemocenského poistenia, rozumie sa tým v Československu aj preventívna a liečebná starostlivosť.

2. vo Francúzsku:

a) všeobecné zákonodarstvo o organizácii sociálnej bezpečnosti;

b) všeobecné zákonodarstvo o sociálnom poistení osôb v nepoľnohospodárskych povolaniach, upravujúce poistenie nemocenské, invalidné, starobné, pozostalých a pre prípad materstva;

c) zákonodarstvo o sociálnom poistení zamestnancov a osôb im naroveň postavených v povolaniach poľnohospodárskych, zahrnujúce tie isté riziká a náklady;

d) zákonodarstvo o rodinných prídavkoch;

e) zákonodarstvo o úrazovej zábrane a o odškodnení pracovných úrazov a nemocí z povolania;

f) osobitné sústavy sociálnej bezpečnosti, pokiaľ sa týkajú rizík alebo dávok, krytých zákonodarstvami, uvedenými v predchádzajúcich odsekoch, a najmä sústava sociálnej bezpečnosti pre zamestnancov v baniach.

§ 2

Tento dohovor sa bude vzťahovať aj na všetky zákonodarné alebo nariaďovacie akty, ktoré zmenily či doplnily, alebo ktoré pozmenia či doplnia zákonné predpisy vymenované v § 1 tohto článku.

Bude sa však vzťahovať:

a) na akty zákonodarné alebo nariaďovacie, týkajúce sa nového odvetvia sociálnej bezpečnosti len vtedy, ak dôjde medzi smluvnými štátmi za tým účelom k dojednaniu;

b) na akty zákonodarné alebo nariaďovacie, ktoré rozšíria platné sústavy na nové skupiny požívateľov len vtedy, ak nebudú v tom smere námietky vlády zúčastneného štátu, notifikované vláde druhého štátu v lehote troch mesiacov od úradného vyhlásenia týchto aktov.

Článok 3

§ 1

Československí alebo francúzski štátni príslušníci, zamestnaní v jednom zo smluvných štátov, podliehajú zákonodarstvám, platným v mieste ich zamestnania. Ak nevykonávajú zamestnanie, podliehajú zákonodarstvu platnému v mieste ich bydliska.

§ 2

Zo zásady uvedenej v § 1 tohto článku sa pripúšťajú tieto výnimky:

a) Zamestnanci alebo osoby im na roveň postavené zamestnávaní v inom štáte než v štáte svojho bydliska podnikom, ktorý má v štáte tohto bydliska závod, podľa ktorého sa normálne spravuje miestna príslušnosť k poisteniu, zostávajú podrobení platnému zákonodárstvu v štáte svojho stáleho pracovného miesta, pokiaľ ich zamestnanie na území druhého štátu neprekročí dvanásť mesiacov; ak by sa toto zamestnanie predĺžilo z nepredvídateľných dôvodov nad čas pôvodne predpokladaný a trvalo by dlhšie než 12 mesiacov, bude možné výnimočne používať zákonodárstvo platné v štáte stáleho pracovného miesta, ak prejavia s tým súhlas príslušné úrady priležitostného pracovného miesta.

b) zamestnanci alebo osoby im naroveň postavené vo verejných alebo súkromných dopravných podnikoch jedného zo smluvných štátov, zamestnávaní v druhom smluvnom štáte buď prechodne alebo ako ambulantný personál, podliehajú výhradne ustanoveniam platným v štáte, v ktorom podnik má svoje sídlo;

c) zamestnanci alebo osoby im naroveň postavené v úradnej správnej službe, vyslaní z jedného smluvného štátu do druhého, podliehajú ustanoveniam platným v štáte, z ktorého sú vyslaní.

§ 3

Najvyššie správne úrady smluvných štátov môžu vzájomnou dohodou určiť výnimky z ustanovenia § 1 tohto článku. Taktiež sa môžu dohodnúť na tom, že ustanovenie o výnimkách, ktoré má na mysli paragraf 2, nebude použité v niektorých osobitných prípadoch.

Článok 4

Ustanovenie paragrafu 1, článku 3 platí pre zamestnancov alebo osoby im naroveň postavené, nech sú ktorejkoľvek štátnej príslušnosti, zamestnané v diplomatických alebo konzulárnych službách československých alebo francúzskych, alebo ktoré sú v osobných službách úradníkov týchto zastupiteľských miest.

Avšak:

1. z použitia tohto článku sú vyňatí diplomatickí a konzulárni úradníci z povolania, počítajúc v to i úradníkov kancelárskych;

2. zamestnanci alebo osoby im naroveň postavené, ktorí majú štátnu príslušnosť štátu zastúpeného diplomatickým alebo konzulárnym miestom a nie sú definitívne ustanovení v štáte, v ktorom sú zamestnaní, môžu voliť medzi použitím zákonodarstva štátu, v ktorom pracujú, a medzi použitím zákonodarstva štátu, ktorého sú príslušníkmi.

ČASŤ II.

OSOBITNÉ USTANOVENIA.

Diel 1.

Poistenie pre prípad nemoci, materstva a úmrtia.

Článok 5

Zamestnanci a osoby im na roveň postavené, ktorí sa presťahujú z Francúzska do Československa alebo naopak, ako aj ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi bývajú v spoločnej domácnosti v štáte nového pracovného miesta, majú nárok na dávky nemocenského poistenia tohto štátu, pokiaľ:

1. boli uznaní schopnými na prácu pri ich poslednom príchode na územie tohto štátu;

2. boli sociálne poistení po svojom poslednom príchode na územie nového štátu zamestnania;

3. spĺňajú podmienky predpísané právnymi predpismi tohto štátu s prihliadnutím, v prípade potreby, na doby poistenia alebo náhradné doby získané podľa právnych predpisov druhého štátu.

Doby poistenia alebo náhradné doby získané v jednom i druhom štáte sa však sčítajú len v tom prípade, ak od konca obdobia poistenia v druhom štáte do začiatku obdobia poistenia na území štátu nového bydliska neuplynul čas dlhší ako šesť týždňov.

Článok 6

Československí alebo francúzski štátni príslušníci, ktorí presídlia z jedného smluvného štátu do druhého, ako i ich oprávnení rodinní príslušníci, ktorí s nimi bývajú v spoločnej domácnosti v štáte nového pracovného miesta, majú nárok na dávky z poistenia pre prípad materstva v tomto štáte, pokiaľ:

1. vykonávali v tomto štáte činnosť zakladajúcu poistnú povinnosť;

2. splňujú podmienky predpísané pre požívanie týchto dávok zákonodarstvom štátu ich nového pracovného miesta so zreteľom na dobu poistenia v štáte, ktorý opúšťajú, a na neskoršiu dobu poistenia v štáte ich nového pracovného miesta.

Článok 7

Československí alebo francúzski štátni príslušníci, ktorí presídlia z jedného smluvného štátu do druhého, budú mať nárok na dávky v prípade úmrtia na základe zákonodarstva československého alebo francúzskeho, podľa štátu nového pracovného miesta, pokiaľ:

1. vykonávali v tomto štáte činnosť zakladajúcu poistnú povinnosť;

2. splňujú podmienky predpísané pre požívanie týchto dávok zákonodarstvom štátu ich nového pracovného miesta so zreteľom na doby poistenia získané postupne v obidvoch týchto štátoch.

Článok 8

Osoby, ktorým bol vymeraný dôchodok podľa tohto dohovoru na podklade súčtu dôb poistenia, majú nárok na vecné dávky poistenia pre prípad nemoci a materstva, ak splňujú podmienky stanovené zákonodarstvom štátu, v ktorom bývajú; náklady týchto dávok uhradzujú nositelia sociálnej bezpečnosti štátu, v ktorom tieto osoby bývajú.

Osoby, ktorým bol vymeraný dôchodok podľa právnych predpisov jedného štátu a ktoré bývajú na území druhého štátu, majú nárok na vecné dávky poistenia pre prípad choroby a materstva za podmienok ustanovených právnymi predpismi štátu svojho bydliska a na účet inštitúcií tohto štátu.

Článok 8a

Dôchodcovia vyššie uvedení v článku 8 majú nárok na pohrebné, ak spĺňajú podmienky ustanovené právnymi predpismi štátu svojho bydliska; tieto dávky idú na ťarchu inštitúcie sociálnej bezpečnosti štátu ich bydliska.

Diel 2.

Invalidné poistenie.

Článok 9

§ 1

U československých alebo francúzskych štátnych príslušníkov, ktorí boli poistení postupne alebo striedavo v obidvoch zmluvných štátoch v jednej či viacerých sústavách invalidného poistenia, sčítajú sa doby poistenia získané v týchto sústavách alebo doby uznané v týchto sústavách za rovnocenné s dobami poistenia za podmienky, že sa tieto doby nekryjú, a to tak pre nárok na peňažné alebo vecné dávky, ako aj pre zachovanie alebo opätovné nadobudnutie tohto nároku.

§ 2

Peňažné dávky invalidného poistenia sa vymeriavajú podľa predpisov zákonodarstva, ktoré platilo pre poistenca v okamihu prerušenia zamestnania, po ktorom nasledovala invalidita, a poskytuje ho nositeľ príslušný podľa tohto zákonodarstva.

§ 3

Ak však v čase prerušenia zamestnania, po ktorom nasledovala invalidita, nepodrobil sa invalid, prv poistený v sústave invalidného poistenia v druhom štáte, sociálnemu poisteniu aspoň jeden rok, počítajúc od jeho posledného príchodu na územie štátu, kde došlo k prerušeniu zamestnania, dostane od príslušného nositeľa poistenia druhého štátu peňažné dávky podľa právnych predpisov tohto štátu, pokiaľ spĺňa ich podmienky s prihliadnutím na súčet dôb poistenia. Toto ustanovenie neplatí, ak invalidita nastala následkom úrazu.

Článok 10

Ak po zastavení invalidného dôchodku nadobudne poistenec znovu nárok, bude nové dávky poskytovať nositeľ, ktorý poskytoval dôchodok pôvodne priznaný.

Ak po odňatí invalidného dôchodku stav poistenca odôvodňuje priznanie nového invalidného dôchodku, vypláca sa tento dôchodok podľa vyššie uvedených predpisov článku 9.

Článok 11

Invalidný dôchodok sa premení - pokiaľ je to potrebné - na starobný dôchodok vo chvíli, keď budú splnené podmienky, predpísané zákonodarstvom jedného z obidvoch štátov, podielajúcich sa na úhrade starobného dôchodku. V tomto prípade sa použije ustanovenie dielu 3.

Článok 12

Najvyššie správne úrady smluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob lekárskej a administratívnej kontroly invalidov.

Diel 3.

Starobné poistenie a poistenie pozostalých (dôchodky).

Článok 13

§ 1

U československých alebo francúzskych štátnych príslušníkov, ktorí boli postupne alebo striedavo poistení v obidvoch zmluvných štátoch v jednej či viacerých sústavách starobného poistenia alebo poistenia pozostalých (dôchodky), sčítajú sa doby poistenia získané v týchto sústavách alebo doby uznané týmito sústavami za rovnocenné s dobami poistenia - za podmienky, že sa tieto doby nekryjú - a to tak pre získanie nároku na dávky, ako aj pre zachovanie alebo opätovné nadobudnutie tohto nároku.

§ 2

Ak zákonodarstvo jedného zo zmluvných štátov ustanovuje na priznanie určitých zvýhodnených dávok podmienku, aby doby boli získané v povolaní podliehajúcom osobitnej poistnej sústave, sčítajú sa pre priznanie týchto dávok len doby získané v príslušnej osobitnej sústave alebo v osobitných sústavách druhého štátu. Ak v jednom zo zmluvných štátov nie je pre ono povolanie osobitná sústava, jednako sa sčítajú doby poistenia získané v onom povolaní v jednej zo sústav uvedených v paragrafe 1 tohto článku.

§ 3

Dávky, o ktoré sa môže poistenec uchádzať u každého zúčastneného francúzskeho alebo československého nositeľa, určujú sa v zásade tak, že výška dávok, na ktoré by mal poistenec nárok, keby sa býval úhrn dôb uvedených v paragrafe 1 tohto článku získal v príslušnej československej alebo francúzskej sústave, sa znižuje v pomere dĺžky dôb získaných v tejto sústave.

§ 4

Správne dojednanie ustanoví podmienky pre uplatnenie minimálnych dôchodkov podľa zákonných predpisov obidvoch štátov, pokiaľ ide o dôchodky priznané podľa tohto článku.

Článok 14

Ak nesplňuje poistenec po sčítaní dôb uvedených v paragrafe 1, článku 13 súčasne podmienky predpísané zákonodarstvom obidvoch štátov, má nárok na dôchodok v každom zákonodarstve v miere, v akej tieto podmienky splňuje.

Diel 4.

Ustanovenia spoločné pre invalidné a starobné poistenie a poistenie pozostalých (dôchodky).

Článok 15

Ak zákonodarstvo jedného zo smluvných štátov viaže priznanie určitých dávok na podmienku bydliska, nemožno tieto dávky odopierať československým alebo francúzskym štátnym príslušníkom, ak bývajú v jednom z obidvoch smluvných štátov.

Článok 16

Pri používaní paragrafov 3 a 4 článku 13 berie sa zreteľ len na doby poistenia platné v sústave, v ktorej boly získané, a ktorých dĺžka je najmenej jeden rok ako v Československu tak vo Francúzsku.

Článok 17

Ak podľa zákonodarstva jedného zo štátov sa dávky vymerujú na podklade priemerného zárobku za celú dobu poistenia alebo za časť tejto doby, určí sa priemerný zárobok slúžiaci za podklad pre výpočet dávok uhradzovaných týmto štátom dohodou medzi najvyššími správnymi úradmi smluvných štátov, okrem prípadu, keď časť doby, rozhodná pre stanovenie priemerného zárobku, bola získaná celkom v sústave tohto štátu.

Článok 18

Nech je bydlisko oprávneného v Československu alebo vo Francúzsku, je smerodajné pre složky dôchodku vyplácaného podľa zákonodarstva jedného z obidvoch štátov, pokiaľ ide o ustanovenie o výške zárobku a o konkurencii dôchodku so zárobkom, zákonodarstvo podľa ktorého sa tieto složky dôchodku vymerujú.

Pritom sa neberie zreteľ na složky dôchodkov poskytovaných podľa sústavy druhého zákonodarstva.

Podrobnosti o vykonávaní tohto článku budú stanovené správnou dohodou.

Diel 5.

Pracovné úrazy a nemoci z povolania.

Článok 19

Proti štátnym príslušníkom jedného zo smluvných štátov nemožno použiť ustanovení obsiahnutých v zákonodarstve druhého štátu, ktoré sa týkajú pracovných úrazov a nemocí z povolania a obmedzujú nároky cudzincov alebo ich rušia v dôsledku ich bydliska.

Článok 19a

Pre zistenie stupňa pracovnej neschopnosti v prípade po sebe nasledujúcich pracovných úrazov, sa budú posudzovať predchádzajúce pracovné úrazy, ktorých odškodnenie spadá alebo spadalo pod zákonné predpisy druhého zmluvného štátu, rovnako ako úrazy podľa zákonných predpisov, ktorým poškodený podlieha.

Článok 20

Zvýšenie alebo prídavky poskytované k dôchodkom po pracovných úrazoch podľa zákonodarstiev platných v každom z obidvoch smluvných štátov poskytujú sa naďalej osobám, o ktorých hovorí článok 19, ktoré preložia svoje bydlisko z jedného štátu do druhého.

Článok 21

Ak zamestnanec, ktorému sa dostalo odškodnenie za nemoc z povolania v jednom zo smluvných štátov, bude uplatňovať pre nemoc toho istého druhu nároky na odškodnenie s hľadiska zákonodarstva svojho nového pracovného miesta v druhom štáte, musí hlásiť príslušnému nositeľovi druhého štátu dávky a prídavky, ktoré predtým poberal za tú istú nemoc.

Nositeľ poskytujúci nové dávky a prídavky vezme zreteľ na dávky predošlé, ako keby ich bol poskytoval sám.

ČASŤ III.

VŠEOBECNÉ A RÔZNE USTANOVENIA.

Diel 1.

Vzájomná správna pomoc.

Článok 22

Úrady ako aj nositelia sociálnej bezpečnosti obidvoch smluvných štátov poskytnú si navzájom služby a pomoc v rovnakej miere ako keby išlo o vykonávanie ich vlastných sústav sociálnej bezpečnosti.

Článok 23

§ 1

Dobrodenie oslobodenia od poplatkov registračných, kancelárskych, kolkových a konzulárnych podľa zákonodarstva jedného zo smluvných štátov platné pre listiny, ktoré sa predkladajú správnym úradom alebo nositeľom sociálnej bezpečnosti tohto štátu, rozširuje sa na obdobné listiny, ktoré budú predkladané pri vykonávaní tohto dohovoru správnym úradom alebo nositeľom sociálnej bezpečnosti druhého štátu.

§ 2

Všetky spisy, doklady a listiny, ktoré budú predkladané pri vykonávaní tohto dohovoru, sú oslobodené od legalizačného víza diplomatických a konzulárnych úradov.

Článok 24

Oznámenia, posielané pri vykonávaní tohto dohovoru účastníkmi ich výhod nositeľom, úradom a súdom jedného zo smluvných štátov príslušným v odbore sociálnej bezpečnosti, vyhotovujú sa v úradnej reči jedného či druhého štátu.

Článok 25

Odvolania, ktoré sa majú podať v stanovenej lehote na úrade alebo u nositeľa jedného zo smluvných štátov, príslušného prijímať odvolania v odbore sociálnej bezpečnosti, sa považujú za riadne podané, ak sú podané v tej istej lehote na príslušnom úrade alebo u nositeľa druhého štátu. V tom prípade je tento posledný úrad alebo nositeľ povinný postúpiť odvolanie bezodkladne príslušnému miestu.

Článok 26

§ 1

Najvyššie správne úrady smluvných štátov vydajú podrobné smernice pre vykonávanie tohto dohovoru alebo dodatkových dohôd, ktoré tento dohovor predvída, pokiaľ by tieto smernice vyžadovaly vzájomnú dohodu.

Tie isté správne úrady si oznámia včas zmeny, ku ktorým dôjde v zákonodarstve alebo v správnych opatreniach ich štátov, pokiaľ sa tieto zmeny a tieto opatrenia budú týkať sústav vymenovaných v článku 2.

§ 2

Príslušné úrady alebo služobne každého zo smluvných štátov si oznámia ostatné opatrenia, ktoré budú urobené pri vykonávaní tohto dohovoru v ich štáte.

Článok 27

Za najvyššie správne úrady v smysle tohto dohovoru sa v každom zo smluvných štátov považujú ministri - každý pokiaľ sa ho týka - do ktorých kompetencie patria sústavy uvedené v článku 2.

Diel 2.

Rôzne ustanovenia.

Článok 28

Povinní platci sociálnych dávok podľa tohto dohovoru sa oslobodzujú od svojho záväzku platbou v mene svojho štátu. Prevody súm zodpovedajúcich dávkam dlžným z jednej a druhej strany, sa vykonávajú podľa ustanovení Platobnej dohody, platnej v čase prevodu medzi zmluvnými štátmi. Kurz prepočtu je daný oficiálnou paritou obidvoch mien.

V prípade, že by boly v jednom či druhom zo smluvných štátov vydané ustanovenia, ktoré by obmedzovaly devízový obchod, budú urobené po dohode medzi obidvoma vládami ihneď opatrenia, aby boly zaistené prevody dlžobných súm s jednej i druhej strany podľa ustanovení tohto dohovoru.

Článok 29

Týmto dohovorom nie sú dotknuté predpisy sústav uvedených v článku 2 o podmienkach účasti poistencov na voľbách, ktoré sa konajú pri vykonávaní sociálnej bezpečnosti.

Článok 30

Formality, ktoré vyžadujú zákonné alebo vykonávacie predpisy jedného zo smluvných štátov pre poskytovanie dávok nositeľmi sociálnej bezpečnosti mimo svojho štátneho územia, platia taktiež za rovnakých podmienok ako pre štátnych príslušníkov tak pre osoby, ktorým sa poskytujú tieto dávky na základe tohto dohovoru.

Článok 31

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto dohovoru, pokiaľ ide o rôzne druhy sociálnej bezpečnosti v sústavách uvedených v článku 2, budú predmetom jednej či viac dodatkových dohôd. Tieto dohody budú sa môcť týkať buď celého územia smluvných štátov alebo len časti tohto územia.

Dodatkové dohody, ku ktorým dôjde na základe ustanovení tohto dohovoru, upravia najmä pomery zamestnancov v baniach.

Článok 32

§ 1

Všetky ťažkosti pri vykonávaní tohto dohovoru budú odstránené vzájomnou dohodou najvyšších správnych úradov smluvných štátov.

§ 2

Keby nebolo možné takto dospieť k riešeniu, treba urovnať spor rozhodcovským konaním organizovaným dohodou obidvoch vlád. Rozhodcovský orgán je povinný rozhodnúť spor podľa základných zásad a v duchu tohto dohovoru.

Článok 33

§ 1

Tento dohovor bude ratifikovaný a ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe čo najskôr.

§ 2

Dohovor nadobúda účinnosť prvého dňa mesiaca, ktorý bude nasledovať po výmene ratifikačných listín.

§ 3

Dni, keď nadobudnú účinnosť dodatkové dohody, ktoré má na mysli článok 31, budú stanovené v týchto dohodách.

§ 4

Dávky, ktorých poskytovanie bolo zastavené použitím ustanovení platných v jednom zo smluvných štátov preto, že oprávnený má bydlisko v cudzine, budú poskytované od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po dni, keď tento dohovor nadobudne účinnosť. Dávky, ktoré z toho istého dôvodu nemohly byť zúčastneným priznané, budú vymerané a poskytované počínajúc tým istým dňom.

Tento paragraf sa použije len vtedy, ak budú žiadosti podané v lehote jedného roka odo dňa, ktorým tento dohovor nadobudne účinnosť.

§ 5

Dodatkové dohody, ktoré má na mysli článok 31, stanovia podmienky a spôsob revidovania nárokov skôr vymeraných ako aj nárokov, ktoré boly obnovené alebo vymerané podľa predchádzajúceho paragrafu pre to, aby sa ich vymeranie uviedlo do súladu s ustanoveniami tohto dohovoru alebo spomenutých dohôd. Ak boly nároky skôr vymerané vyrovnané ich kapitalizovanou hodnotou, nie je dôvod na revíziu.

Článok 34

§ 1

Tento dohovor sa uzaviera na jeden rok. Bude mlčky obnovovaný s roka na rok, ak nedôjde k jeho vypovedaniu, ktoré treba oznámiť 3 mesiace pred uplynutím lehoty.

§ 2

V prípade výpovedi zostanú ustanovenia tohto dohovoru a dodatkových dohôd, ktoré má na mysli článok 31, v platnosti pre získané nároky, bez ohľadu na obmedzovacie ustanovenia, ktoré by zúčastnené sústavy obsahovaly pre prípad poistencovho pobytu v cudzine.

§ 3

Pokiaľ ide o sumy z dôb poistenia získané pred dňom, ktorým tento dohovor stratí platnosť, zostanú ustanovenia tohto dohovoru v platnosti za podmienok, ktoré bude treba stanoviť dodatkovými dohodami.

Článok 35

Dňom, ktorým tento dohovor nadobudne účinnosť, sa rušia všetky predpisy, ktoré mu odporujú, najmä:

1. článok 3 dohovoru medzi Československom a Francúzskom o vysťahovalectve a prisťahovalectve zo dňa 20. marca 1920,

2. dočasný dohovor o sociálnom poistení medzi Československom a Francúzskom zo dňa 7. mája 1945.

Na potvrdenie toho príslušní splnomocnenci podpísali tento dohovor a pripojili svoje pečiatky.

Vyhotovené v dvoch rovnopisoch v Paríži dňa 12. októbra 1948.

Dr. V. CLEMENTIS v. r. L. S.

Dr. AD. HOFFMEISTER v. r. L. S.

SCHUMAN v. r. L. S.

DANIEL MAYER v. r. L. S.

Dodatková dohoda ku všeobecnému dohovoru zo dňa 12. októbra 1948 medzi Československom a Francúzskom o sociálnej bezpečnosti.Sústava sociálnej bezpečnosti platná pre zamestnancov v baniach a v závodoch im naroveň postavených.

ČASŤ I.

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.

Článok 1.

Táto dohoda upravuje predpisy platné pre československých alebo francúzskych štátnych príslušníkov, ktorí pracujú alebo pracovali v baniach alebo v podnikoch im naroveň postavených v jednom alebo v druhom štáte, ako i pre ich oprávnených rodinných príslušníkov.

Článok 2.

Na zamestnancov, ktorých má na mysli článok 1, a na ich oprávnených rodinných príslušníkov sa vzťahujú ustanovenia všeobecného dohovoru z 12. októbra 1948 s výnimkou dielov 2 a 3 časti II., týkajúcich sa poistenia pre prípad staroby, invalidity a úmrtia (dôchodkov).

ČASŤ II.

POISTENIE PRE PRÍPAD STAROBY, INVALIDITY A ÚMRTIA (DÔCHODKOV).

Diel I.

Spoločné ustanovenia.

Článok 3.

§ 1

U zamestnancov, ktorí boli postupne alebo striedavo zamestnaní v baniach v jednom alebo druhom zo smluvných štátov, sčítajú sa doby práce v baniach v jednom alebo druhom štáte a doby uznané podľa zákonodarstva každého z oboch štátov za rovnocenné dobám tejto práce, a to ako pre nároky na dávky poistenia pre prípad staroby, invalidity a úmrtia (dôchodkov), tak pre zachovanie alebo opätné nadobudnutie tohto nároku.

§ 2

Doby práce považovanej za prácu pod zemou podľa platného zákonodarstva o zamestnancoch v baniach v jednom zo smluvných štátov sa považujú za doby práce pod zemou s hľadiska zákonodarstva druhého štátu.

Článok 4.

Každú dobu uznanú za rovnocennú dobe poistenia podľa predpisov zákonodarstva jedného i druhého štátu berie do ohľadu len nositeľ toho štátu, kde poistenec pracoval naposledy v bani pred dobou, o ktorú ide.

Ak poistenec nepracoval v bani pred touto dobou, berie do ohľadu túto dobu len nositeľ v tom štáte, v ktorom zamestnanec pracoval v baniach po prvý raz.

Článok 5.

Každý nositeľ rozhodne podľa vlastného zákonodarstva a so zreteľom na úhrn dôb poistenia bez ohľadu na to, v ktorom zo smluvných štátov boly získané, či poistenec splňuje podmienky potrebné na to, aby mal nárok na dávku podľa tohto zákonodarstva.

Príslušný nositeľ určí výšku peňažnej dávky, na ktorú by poistenec mal nárok, keby všetky sčítané doby poistenia boly získané výlučne podľa jeho vlastného zákonodarstva, a sníži túto výšku v pomere dĺžky dôb získaných podľa tohto zákonodarstva.

Nositeľovi nepripadne však na ťarchu žiadna dávka, ak doby získané podľa zákonodarstva pre neho platného nedosahujú v celku jeden rok; do tejto minimálnej doby jedného roku sa započítavajú ako dni skutočného výkonu práce, tak dni postavené týmto zákonodarstvom naroveň skutočnému výkonu práce.

Správne dojednanie ustanoví podrobnosti o použití zákonných predpisov obidvoch štátov o minimálnych dôchodkoch na dôchodky vymeriavané podľa tohto článku.

Článok 6.

Ak po sčítaní dôb poistenia poistenec nesplňuje súčasne podmienky vyžadované zákonodarstvami oboch štátov, má nárok na dávku v každom zákonodarstve v miere, v akej splňuje tieto podmienky.

Článok 7.

Ak niektorá skupina zamestnancov podlieha osobitnému zákonodarstvu o zamestnancoch v baniach len v jednom zo smluvných štátov, berie do ohľadu príslušný nositeľ poistenia v každom z obidvoch štátov úhrn dôb poistenia, získaných v tejto skupine v Československu a vo Francúzsku.

Každý nositeľ použije článok 3 až 6 pre výpočet dávok, ktoré poskytuje.

Diel II.

Starobné poistenie.

Článok 8.

Osobitný prídavok a kumulovateľný príspevok na účet Francúzska sa vypočítajú podľa ustanovení článkov 3 až 5 dielu I tejto časti tak, že sa berú do ohľadu doby práce v obidvoch štátoch ako pod zemou tak na povrchu v pomere k počtu pracovných rokov strávených v baniach vo Francúzsku.

Osobitný prídavok a kumulovateľný príspevok sa poskytujú len osobám, ktoré pracujú vo francúzskych baniach.

Diel III.

Invalidné poistenie.

Článok 9.

Na uplatnenie nároku na invalidný dôchodok je dobou po ktorú účastníkovi patrí nemocenské poskytované podľa predpisu o nemocenskom poistení pred vymeraním jeho dôchodku, vždy doba ustanovená zákonnými predpismi štátu, v ktorej pracoval v čase, keď došlo k prerušeniu zamestnania, po ktorom nasledovala invalidita.

Článok 10.

Dôchodok pri baníckej invalidite, zavedený pre pracovníkov v baniach, možno priznať len poistencom, ktorí pracovali v baniach v čase, keď došlo k prerušeniu zamestnania, po ktorom nasledovala invalidita, a ktorí až do vymerania tohto dôchodku mali svoje bydlisko v štáte povinnom poskytovať dávky.

Dôchodok sa prestane poskytovať dôchodcovi, ktorý začne znovu pracovať mimo územia tohto štátu.

Článok 11.

Ak poistenec nesplňuje podmienky určené pre priznanie invalidného dôchodku v žiadnom zo zákonodarstva oboch štátov o pracujúcich v baniach, použije sa ustanovenie článku 9 všeobecného dohovoru.

Článok 12.

Ak bol účastník v čase, keď došlo k prerušeniu zamestnania, po ktorom nasledovala invalidita, zamestnaný v inom štáte než v štáte, v ktorom má svoje sídlo nositeľ povinný poskytovať dávky, prihliada sa pri určení výšky invalidného dôchodku na zárobok poskytovaný pracovníkom onej skupiny povolania, ku ktorej účastník v tom čase patril, v štáte, v ktorom má svoje sídlo nositeľ povinný poskytovať dávky.

Článok 13.

Najvyššie správne úrady oboch smluvných štátov určia vzájomnou dohodou spôsob lekárskej a administratívnej kontroly invalidov.

Článok 14.

Ak po zastavení výplaty invalidného dôchodku vznikne poistencovi nový nárok, obnoví výplatu dávok nositeľ, ktorý bol povinný poskytovať dôchodok pôvodne priznaný.

Ak po zastavení výplaty invalidného dôchodku poistencov stav bude odôvodňovať priznanie nového invalidného dôchodku, vymerá sa tento nový dôchodok podľa ustanovenia článku 9 Dodatkovej dohody.

Ustanovenie tohto článku neplatí pre dôchodky pri invalidite z povolania.

Článok 15.

Invalidný dôchodok sa premení, pokiaľ je to potrebné, na starobný dôchodok vo chvíli, keď budú splnené podmienky, predpísané zákonodarstvom jedného z obidvoch štátov podieľajúcich sa na úhrade starobného dôchodku.

Diel IV.

Poistenie pre prípad úmrtia (dôchodkov).

Článok 16.

Ustanovenia článkov 3 až 7 platia pre rôzne druhy vdovských dôchodkov.

Článok 17.

Odchýlkou od ustanovení článku 5 tejto dohody poskytuje sirotské dávky výlučne nositeľ v tom štáte, v ktorom poistenec naposledy pracoval v baniach.

Diel V.

Prídavky na deti.

Článok 18.

Odchýlkou od ustanovení článku 5 poskytujú sa prídavky na deti podľa osobitného francúzskeho zákonodarstva o zamestnancoch v baniach za podmienok určených týmto zákonodarstvom požívateľom starobných dôchodkov alebo ich vdovám.

Diel VI.

Prídely uhlia a príbytočné.

Článok 19.

O poskytovaní prídelov uhlia a príbytočného alebo prídavkov na miesto nich poskytovaných dohodnú sa najvyššie správne úrady oboch štátov.

Diel VII.

Rôzne ustanovenia.

Článok 20.

§ 1

Žiadosti o peňažné dávky podľa ustanovení tejto dohody musia sa podať k jednému z nositeľov, u ktorého bol poistenec poistený.

§ 2

U všetkých nositeľov uvedených v paragrafe 1 treba označiť žiadosti dňom dôjdenia k jednému z týchto nositeľov.

§ 3

K žiadostiam sa musia pripojiť doklady a dôkazné listiny predpísané zákonodarstvami rôznych poisťovacích sústav, v ktorých bol poistenec poistený.

§ 4

Nositeľom poistenia uvedeným v paragrafe 1 a 2 sú postavené naroveň všetky úrady, ktoré podľa zákonných ustanovení pre ne platných sú príslušné na prijímanie týchto žiadostí.

Článok 21.

Národná autonomná pokladnica baníckej sociálnej bezpečnosti v Paríži a Ústredná národná poisťovňa v Prahe si poskytnú pomoc a služby pri vykonávaní tejto dohody a budú pre to v priamom písomnom styku.

Článok 22.

Táto dohoda bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú čonajskôr vymenené.

Nadobudne účinnosť tým istým dňom ako všeobecný dohovor o sociálnej bezpečnosti.

Článok 23

Táto dohoda sa uzaviera na jeden rok. Bude mlčky obnovovaná s roka na rok, pokiaľ nebude vypovedaná jednou z vlád oznámením druhej vláde 3 mesiace pred uplynutím lehoty.

Vyhotovené vo dvoch rovnopisoch v Paríži dňa 12. októbra 1948.

Dr. V. CLEMENTIS v. r. L. S.

Dr. ADOLF HOFFMEISTER v. r. L. S.

SCHUMAN v. r. L. S.

DANIEL MAYER v. r. L. S.

Osobitný protokol.

Vysoké smluvné strany sa dohodly na týchto ustanoveniach:

a) prídavok starým zamestnancom bude za podmienok stanovených pre francúzskych zamestnancov francúzskym zákonodarstvom o starých zamestnancoch priznaný všetkým starým zamestnancom československým, ktorí nemajú dostatočný príjem, pokiaľ v deň podania žiadosti budú mať aspoň 15 rokov nepretržite bydlisko vo Francúzsku. Prídavok starým zamestnancom priznaný za podmienok uvedených v tomto paragrafe prestane sa poskytovať požívateľom československej štátnej príslušnosti, ktorí opustia francúzske územie;

b) sociálny dôchodok bude za podmienok československého zákonodarstva platných pre československých štátnych príslušníkov priznaný všetkým francúzskym štátnym príslušníkom, ktorí v deň podania žiadosti budú mať aspoň 15 rokov nepretržite bydlisko v Československu. Sociálny dôchodok priznaný za podmienok uvedených v tomto paragrafe prestane sa poskytovať požívateľom francúzskej štátnej príslušnosti, ktorí opustia československé územie.

Tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť dňom, ktorým vstúpi do účinnosti všeobecný dohovor.

Vyhotovené v dvoch rovnopisoch v Paríži dňa 12. októbra 1948.

Dr. V. CLEMENTIS v. r.

Dr. ADOLF HOFFMEISTER v. r.

SCHUMAN v. r.

DANIEL MAYER v. r.

Záverečný protokol.

Pri podpísaní všeobecného dohovoru o sociálnej bezpečnosti medzi Československom a Francúzskom dohodly sa vysoké smluvné strany na tomto vyhlásení:

1. Pre napadnutie a vymeranie nárokov v sústavách poistenia pre prípad staroby, invalidity alebo úmrtia (dôchodku) treba dobami uznanými za rovnocenné dobám poistenia rozumieť doby uznané za ne vnútorným zákonodarstvom každého z obidvoch smluvných štátov, s výnimkou všetkých dôb získaných v treťom štáte, s ktorým bol dojednaný vzájomnostný dohovor;

2. Rodinné prídavky sa v súhlase s platným zákonodarstvom každého z obidvoch smluvných štátov neposkytujú osobám zamestnaným v jednom zo smluvných štátov, ktorých deti bývajú v druhom smluvnom štáte alebo v štáte treťom;

3. Poskytovanie dávok priznaných podľa osobitného zákonodarstva pre zamestnancov v baniach československým štátnym príslušníkom alebo ich oprávneným rodinným príslušníkom ktorí bývali vo Francúzsku v okamžiku vymerania týchto dávok, ktoré bolo zastavené odo dňa, keď presídlili do Československa, bude obnovené počínajúc 1. júnom 1945.

Vyhotovené v dvoch rovnopisoch v Paríži dňa 12. októbra 1948.

Dr. VLADIMÍR CLEMENTIS v. r.

Dr. ADOLF HOFFMEISTER v. r.

SCHUMAN v. r.

DANIEL MAYER v. r.

PRESKÚMAVŠI TENTO DOHOVOR S DODATKOVOU DOHODOU, OSOBITNÝM A ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM SCHVAĽUJEME A POTVRDZUJEME ICH.

NA DÔKAZ TOHO SME TENTO LIST PODPÍSALI A NAŇ PEČIATKU ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY PRITLAČIŤ DALI.

NA HRADE PRAŽSKOM DŇA 15. FEBRUÁRA ROKU TISÍCEHO DEVÄŤSTÉHO ŠTYRIDSIATEHO DEVIATÉHO.

PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY:

GOTTWALD v. r.

L. S. MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ:

Dr. V. CLEMENTIS v. r.

PROTOKOL

o doplnkovom prídavku podľa francúzskeho zákona z 30. júna 1956 v platnom znení

Československá vláda a francúzska vláda,

berúc do úvahy, že doplnkový prídavok, zavedený vo Francúzsku zákonom z 30. júna 1956 v platnom znení, je dávkou, ktorá je poskytovaná bez platenia akýchkoľvek príspevkov zúčastnených osôb starým osobám bez dostatočných prostriedkov, a že táto dávka je poskytovaná podľa osobitných predpisov;

berúc do úvahy výšku starobných dávok, ktoré v Československu požívajú zamestnanci, francúzski štátni príslušníci,

berúc do úvahy, že zákon z 2. augusta 1957 rozšíril poskytovanie tohto prídavku na požívateľov doživotných dávok invalidného poistenia,

dohodli sa na nasledujúcom:

1. Československí štátni príslušníci, ktorí sú príjemcami starobného alebo invalidného dôchodku podľa francúzskej ústavy pre zamestnancov v rámci právnych predpisov uvedených v článku 2, § 1 bode 1 Všeobecného dohovoru z 12. októbra 1948 alebo právnych predpisov o prídavku pre starých zamestnancov uvedených v Protokole podpísanom toho istého dňa, majú nárok na doplnkový prídavok za podmienok ustanovených pre francúzskych štátnych príslušníkov zákonom z 30. júna 1956 v platnom znení so zreteľom na neskoršie predpisy.

2. Doplnkový prídavok uvedený v predchádzajúcom odseku sa prestane poskytovať československým štátnym príslušníkom, ktorí sa vysťahujú z územia metropolitného Francúzska.

3. Za účelom vykonania predpisov o príjmoch, obsiahnutých v zákone z 30. júna 1956 v platnom znení, poskytnú príslušné československé úrady francúzskym inštitúciám a úradom, ktoré poskytujú doplnkový prídavok, svoju pomoc, čo sa týka:

a) vykonávania vyšetrovania o príjmoch, ktoré má žiadateľ v Československu, najmä o doživotných dávkach poskytovaných podľa československej sústavy sociálneho zabezpečenia a vykonajú v dôsledku toho vyšetrenie a zistenie za podmienok predpísaných v tomto smere československými právnymi predpismi sociálneho zabezpečenia;

b) ocenenia majetku, ktorý v Československu vlastní;

c) donútenia, v prípade potreby, osôb bývajúcich v Československu, ktoré sú povinné poskytovať výživu žiadateľom, o ktorých ide.

Žiadosti podané za tým účelom francúzskymi inštitúciami a úradmi sa pošlú ústrednému orgánu označenému československou vládou.

4. Zmluvné strany si navzájom oznámia schválenie tohto Protokolu podľa svojich ústavných predpisov; Protokol nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni posledného oznámenia.

5. Tento Protokol je uzavretý na čas jedného roka od nadobudnutia platnosti. Bude mlčky obnovený z roka na rok, ledaže by bol vypovedaný tri mesiace pred uplynutím lehoty.

Dané v Paríži 17. októbra 1967 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a francúzskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu Československej socialistickej republiky:

Dr. V. Pithart v. r.

Za vládu Francúzskej republiky:

Gilbert de Chambrun v. r.

PROTOKOL

o sústave sociálneho poistenia, ktorá bude použitá na československých študentov vo Francúzsku a na francúzskych študentov v Československej socialistickej republike

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Francúzskej republiky

usilujúc o spoluprácu v kultúrnej oblasti a o zabezpečenie sociálnej ochrany príslušníkov obidvoch štátov študujúcich na území druhého štátu sa rozhodli prijať tieto opatrenia:

Článok 1

Francúzska sústava sociálneho zabezpečenia študentov, obsiahnutá v knihe VI oddiele 1 Kodexu sociálneho zabezpečenia je použiteľná za tých istých podmienok tak na francúzskych študentov ako aj na československých študentov študujúcich vo Francúzsku, ktorí nie sú v tejto krajine ani sociálne poistení, ani nie sú rodinnými príslušníkmi poistenca.

Článok 2

Československá sústava sociálneho zabezpečenia je použiteľná za tých istých podmienok tak na československých študentov ako aj na francúzskych študentov študujúcich v Československu.

Článok 3

Zmluvné strany si navzájom oznámia, že boli splnené ústavné opatrenia nevyhnutné, aby tento Protokol nadobudol účinnosť. Protokol nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dátume posledného oznámenia.

Článok 4

Tento Protokol je uzavretý na čas jedného roka od nadobudnutia platnosti. Bude mlčky obnovený z roka na rok, ledaže by bol vypovedaný tri mesiace pred uplynutím lehoty.
Ak tento Protokol bude vypovedaný, zostanú jeho ustanovenia v platnosti pre získané nároky bez ohľadu na obmedzujúce ustanovenia, ktoré by zaviedli sústavy sociálneho zabezpečenia pre pobyt poistenca v cudzine.

Spísané v Paríži 17. októbra 1967 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a francúzskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu Československej socialistickej republiky:

Dr. V. Pithart v. r.

Za vládu Francúzskej republiky:

Gilbert de Chambrun v. r.

Francúzske znenie textu

Poznámky pod čiarou

*) Na strane 337.