Vyhláška č. 204/1949 Zb.Vyhláška o úplnom znení zákona o úprave sviatkového práva.

https://www.zakonypreludi.sk/zz/1949-204
Čiastka 61/1949
Platnosť od 30.08.1949 do31.12.1951
Účinnosť od 30.08.1949 do31.12.1951
Zrušený 93/1951 Zb.
Znenie 30.08.1949

204

Vyhláška ministra vnútra

zo dňa 9. augusta 1949

o úplnom znení zákona o úprave sviatkového práva.


Podľa čl. II zákona zo dňa 15. júna 1949, č. 154 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon o úprave sviatkového práva, vyhlasujem v prílohe úplné znenie zákona zo dňa 20. decembra 1946, č. 248 Sb., o úprave sviatkového práva, ako vyplýva zo znení a doplnkov vykonaných zákonom zo dňa 7. apríla 1948, č. 78 Sb., a zákonom zo dňa 15. júna 1949, č. 154 Sb.


Nosek v. r.


Príloha k vyhláške č. 204/1949 Sb.

Zákon zo dňa 20. decembra 1946, č. 248 Sb.,

o úprave sviatkového práva, v znení zákonov zo dňa 7. apríla 1948, č. 78 Sb., a zo dňa 15. júna 1949, č. 154 Sb.

Ústavodarné Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

Časť I.

§ 1.

Štátom uznanými sviatkami sú: Nový rok (1. január), Sv. Troch kráľov (6. január), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, Nanebevstúpenie Pána, Svätodušný pondelok, Božie Telo, Sv. apoštolov Petra a Pavla (29. jún), Nanebevzatie Panny Márie (15. august), Všech svätých (1. november), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. december), Narodenie Kr. Pána (25. december) a druhý vianočný sviatok (26. december).

§ 2.

Pamätnými dňami Československej republiky sú: 7. marec podľa zákona zo dňa 7. marca 1946, č. 52 Sb. (narodeniny prezidenta Osloboditeľa T. G. Masaryka), 1. máj (Sviatok práce), 5. júl (Sv. Cyrila a Metoda), 6. júl (majstra Jána Husa), 28. september (kniežaťa Sv. Václava) a 28. október ako štátny sviatok podľa zákona zo dňa 14. októbra 1919, č. 555 Sb.

§ 3.

(1) Pre štátom uznané sviatky a pamätné dni Československej republiky (§§ 1 a 2) platia ustanovenia o nedeliach.

(2) Okresné národné výbory urobia opatrenie podľa miestnych pomerov, smerujúce k dôstojnej vonkajšej oslave dňa 28. októbra.

(3) Po čas, keď to vyžadujú hospodárske záujmy štátu a ktorého koniec určí vláda nariadením, neplatia ustanovenia o nedeliach pre tieto štátom uznané sviatky a pamätné dni Československej republiky, ak pripadnú na všedný deň: Sv. Troch kráľov, Veľký piatok, Nanebevstúpenie Pána, Božie Telo, Sv. apoštolov Petra a Pavla, Nanebevzatie Panny Márie, Nepoškvrnené počatie Panny Márie, 7. marec a 28. september. Cirkevné obrady pripadajúce na sviatky a pamätné dni vymenované v predchádzajúcej vete treba - pokiaľ prekročujú rozsah obradov vo všedné dni - preložiť na nasledujúcu alebo predchádzajúcu nedeľu. Ak je to nemožné, treba zamestnancom umožniť, aby sa mohli v týchto dňoch zúčastniť na cirkevných obradoch a oslavách podľa svojho náboženského vyznania.

(4) Ak to dovolia hospodárske záujmy štátu, môže vláda i pred ukončením času, uvedenom v odseku 3, vete prvej, nariadením určiť, že pre niektoré sviatky (pamätné dni) - poprípade i pre jednotlivé oblasti štátu - platia ustanovenia o nedeliach.

(5) Ak to vyžadujú hospodárske záujmy štátu, môže vláda v čase, uvedenom v odseku 3, vete prvej, usnesením pre jednotlivý rok určiť, že pre štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, na ktorý sa nevzťahuje ustanovenie odseku 3, neplatia v dotyčnom roku ustanovenia o nedeliach. Za taký sviatok (pamätný deň) určí vláda zároveň náhradný voľný deň, pre ktorý potom platia ustanovenia o štátom uznaných sviatkoch a pamätných dňoch.

(6) Pre podniky, ktorých nerušená prevádzka je vo verejnom záujme potrebná, môže vecne príslušné ministerstvo po dohode s ministerstvami vnútra a sociálnej starostlivosti správnymi opatreniami určiť výnimky z ustanovenia odseku 1; bližšiu úpravu môže vyhradiť príslušným nižším úradom (orgánom).

Časť II.

§ 4.

(1) Ak pripadne niektorý z dní, uvedených v §§ 1 a 2, na iný deň než na nedeľu, prislúcha zamestnancom, ktorí preto v tento deň nepracujú a nemajú za tento deň nárok na mzdu alebo plat, náhrada za ušlý zárobok.

(2) Ak nie sú mzda alebo plat zamestnancov pevne určené podľa hodín, dní alebo dlhších časových období, berie sa za základ pre výpočet náhrady podľa odseku 1 priemerný zárobok za posledné mzdové obdobie.

(3) Zamestnancom, ktorí bez dostatočného ospravedlnenia zameškali pracovnú smenu (alebo jej časť) bezprostredne predchádzajúcu alebo nasledujúcu po dni, za ktorý prislúcha nárok podľa odseku 1, sa neposkytne náhrada za ušlý zárobok podľa tohto ustanovenia.

(4) Náhrada za ušlý zárobok podľa odseku 1 sa neposkytuje taktiež tým zamestnancom, ktorí bez dostatočného dôvodu alebo ospravedlnenia zameškali pracovnú smenu (alebo jej časť), konanú v rámci platných predpisov v niektoré z dní, uvedených v §§ 1 a 2, keď pripadnú na iný deň než na nedeľu.

§ 5.

(1) Domáckym robotníkom a im na roveň postaveným domáckym živnostníkom a sprostredkovateľom domáckej práce prislúcha za každý deň, uvedený v §§ 1 a 2, pokiaľ pripadne na iný deň než na nedeľu, 1 % z pracovnej odmeny, dosiahnutej v posledných bezprostredne predchádzajúcich 4 kalendárnych mesiacoch.

(2) Pracovnou odmenou sa rozumie hrubá odmena bez príplatkov na hotové výdavky.

(3) Podnikatelia domáckej práce sú povinní nahradiť sprostredkovateľom domáckej práce sumy, ktoré títo vyplatili domáckym robotníkom a im na roveň postaveným domáckym živnostníkom podľa ustanovenia odseku 1.

§ 6.

(1) Ak sa koná práca v niektorý deň uvedený v §§ 1 a 2, pokiaľ nepripadá na nedeľu, prislúcha zamestnancovi za každú v tento deň odpracovanú hodinu skutočne docielený zárobok, zvýšený o osobitný príplatok, ktorý sa rovná

a) u zamestnanca pracujúceho v časovej mzde jeho skutočnej hodinovej mzde,

b) u zamestnanca pracujúceho na akord alebo v prémiovej sústave priemernému hodinovému zárobku, ktorý docielil v poslednom mzdovom zúčtovacom období ukončenom,

c) u zamestnanca s mesačným platom 1/200 jeho hrubého mesačného platu.

(2) Ustanovenia platných mzdových (platových) vyhlášok, platných kolektívnych smlúv alebo iných ujednaní o výške príplatku za prácu vo sviatočné dni (dni pracovného pokoja), pokiaľ odporujú ustanoveniu odseku 1, sa zrušujú.

(3) Ak je odpadnutý pracovný čas dlhší než čas, ktorý zamestnanec v dotyčný deň skutočne odpracoval, dostane okrem odmeny za odpracovaný čas podľa odseku 1 ešte náhradu ušlého zárobku za zvyšujúcu časť odpadnutého pracovného času, vypočítanú podľa § 4.

(4) Učňovi, ktorý pracuje v niektoré z dní vymenovaných v §§ 1 a 2, zvýši sa určený týždenný (mesačný) vychovávací príspevok o 1/48 (1/200) za každú v tento deň odpracovanú hodinu.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 neplatia pre zamestnancov, ktorým sa preto, že vo sviatok (pamätný deň) pracovali, poskytne náhradný voľný deň. Za taký náhradný voľný deň im prislúcha náhrada podľa ustanovení § 4.

§ 7.

Ustanovenia §§ 4 až 6 sa nevzťahujú na dni, pre ktoré podľa ustanovenia § 3, ods. 3. vety prvej alebo podľa usnesenia vlády urobeného v smysle ustanovenia § 3, ods. 5, vety prvej neplatia ustanovenia o nedeliach.

§ 8.

Ustanovenia §§ 4 až 7 platia pre zamestnancov súkromných i verejných.

Časť III.

§ 9.

(1) Zrušujú sa, pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak, všetky predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona, najmä zákon zo dňa 3. apríla 1925, č. 65 Sb., o sviatkoch a pamätných dňoch Československej republiky.

(2) Zrušuje sa používateľnosť vládneho nariadenia zo dňa 9. marca 1939, č. 63 Sb., ktorým sa doplňuje a mení zákon zo dňa 3. apríla 1925, č. 65 Sb., o sviatkoch a pamätných dňoch.

(3) Ustanovenia § 11 zákona zo dňa 23. apríla 1925, č. 96 Sb., o vzájomných pomeroch náboženských vyznaní, zostávajú nedotknuté.

§ 10.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1947*); vykonajú ho ministri vnútra a sociálnej starostlivosti po dohode s ostatnými zúčastnenými členmi vlády.

Poznámky pod čiarou

*) Zákon č. 248/1946 Sb. v znení zákonov č. 78/1948 Sb. a č. 154/1949 Sb. platí odo dňa 29. júna 1949.