Vyhláška č. 151/2016 Z. z.Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív

Platnosť od 08.04.2016
Účinnosť od 15.04.2016

151

VYHLÁŠKA

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

z 21. marca 2016,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 17 písm. c) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:


§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a) postupe odberu pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov,

b) pozemku, skladovaní a používaní hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov,

c) vedení evidencie spotreby a použitia hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov,

d) spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín na všetkých pozemkoch podnikateľov, ktorí obhospodarujú poľnohospodársku pôdu alebo lesný pozemok a vykonávajú poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu (ďalej len „podnikateľ v pôdohospodárstve“), a o spôsobe poskytovania údajov Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“).

Odber pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov a spôsob a rozsah agrochemického skúšania pôd

§ 2

(1) Odber pôdnych vzoriek sa vykonáva na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch väčších ako 2 ha, ktoré boli zaradené kontrolným ústavom do výkonu agrochemického skúšania pôd.

(2) Pôdne vzorky sa z poľnohospodárskych pozemkov odoberajú do 31. mája a spravidla po zbere plodín do 30. novembra.

(3) Pôdna vzorka sa z poľnohospodárskych pozemkov odoberá sondážnou tyčou v tvare uvedenom v prílohe č. 1 a pozostáva najmenej z 30 vpichov, ktoré sú rozmiestnené rovnomerne po ploche poľnohospodárskeho pozemku alebo po jeho časti.

(4) Plocha na odber jednej pôdnej vzorky na veľkých poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje v priemere výmeru

a) 10 ha na ornej pôde; odber pôdnej vzorky sa vykonáva z pôdneho profilu najviac do hĺbky 30 cm,

b) 20 ha na trvalých trávnych porastoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 15 cm, pričom mačinová vrstva pôdy sa do vzorky nezahŕňa,

c) 2 ha vo vinohradoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 60 cm, pričom vrchných 20 cm pôdy sa do vzorky nezahŕňa,

d) 3 ha v ovocných sadoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 40 cm,

e) 3 ha v chmeľniciach; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 40 cm, pričom vrchných 10 cm pôdy sa do vzorky nezahŕňa.

(5) Ak podnikateľ v pôdohospodárstve obhospodaruje v rámci kultúrneho dielu viac pozemkov s rovnakou kultúrou, s výmerami menšími, ako je ustanovené v odseku 4 písm. a), b), d) a e), ale väčšími ako 2 ha, výmery týchto pozemkov sa na účely agrochemického skúšania pôd sčítajú a posudzujú sa ako jeden poľnohospodársky pozemok.

(6) Predsušené pôdne vzorky, vyplnené mapové podklady, záznam o odbere pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov uvedený v prílohe č. 2 a zoznam kultúrnych dielov sa odovzdávajú na miesto určené podľa § 11 ods. 3 zákona spravidla do jedného mesiaca od skončenia odberov pôdnych vzoriek, najneskôr však do jedného mesiaca po termínoch uvedených v odseku 2.

§ 3

(1) V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov sa zisťuje

a) pôdna reakcia,

b) obsah prístupných foriem fosforu, draslíka a horčíka.

(2) V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov vybraných kontrolným ústavom sa v prípade potreby zisťuje aj obsah vápnika, síry, medi, zinku, mangánu, bóru, molybdénu, železa, oxidovateľného uhlíka, celkového dusíka a humusu.

(3) V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca sa rozsah zisťovania rizikových prvkov a rizikových látok určuje podľa špecifík konkrétneho poľnohospodárskeho pozemku.

(4) Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov sú uvedené v prílohe č. 3.

(5) Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov sa vyhodnocujú podľa určených kritérií, štatisticky sa spracujú a odovzdajú alebo zašlú podnikateľovi v pôdohospodárstve. Kritériá hodnotenia výsledkov chemických rozborov pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov na vyhodnotenie pôdnej reakcie a prijateľných foriem obsahov fosforu, horčíka a draslíka sú uvedené v prílohe č. 4. Stanovená hodnota pôdnej reakcie slúži na určenie potreby vápnenia a výpočet dávky oxidu vápenatého na 1 ha.

(6) Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pozemkov po vyhodnotení kontrolným ústavom obsahuje

a) výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek zo skúšaných poľnohospodárskych pozemkov a priemerné hodnoty týchto výsledkov za kultúrny diel,

b) vyhodnotenie agrochemických parametrov jednotlivých skúšaných poľnohospodárskych pozemkov za kultúrny diel a štatistické prehľady za odskúšanú poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú podnikateľom v pôdohospodárstve,

c) priebežnú evidenciu poľnohospodárskych pozemkov so zvýšeným obsahom niektorej zo zisťovaných živín,

d) vyhodnotenie vývoja agrochemických vlastností skúšaných poľnohospodárskych pozemkov priebežne a po skončení obdobia agrochemického skúšania pôd členené podľa územného a správneho usporiadania,

e) vyhodnotenie aktuálneho stavu kontaminácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca a vedenie ich zoznamu.

Odber pôdnych vzoriek z lesných pozemkov a zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov

§ 4

(1) Odber pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sa vykonáva na každom odbernom mieste odberom minerálnej pôdy osobitne z hĺbky do 10 cm a z hĺbky od 10 cm do 30 cm.

(2) Odber jednej pôdnej vzorky z lesných pozemkov v lesných škôlkach a lesných porastoch určených na produkciu semena zo semenných sadov, v energetických porastoch a na plantážach vianočných stromčekov sa vykonáva z plochy najviac 0,5 ha.

(3) Pôdnu vzorku z lesného pozemku tvorí pôdny materiál odobratý z viacerých miest rovnomerne rozmiestnených po ploche vzdialených od seba približne 25 m.

(4) Odber pôdnej vzorky z lesného pozemku sa vykonáva do hĺbky 25 cm, pričom vrchné 3 cm sa do vzorky nezahŕňajú.

(5) Hustota a rozmiestnenie odberu pôdnych vzoriek z lesného pozemku má zohľadňovať homogenitu, najmä z hľadiska používaných postupov hnojenia pri príprave pôdy.

§ 5

(1) Chemickým rozborom pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sa zisťuje

a) pôdna reakcia,

b) oxidovateľný uhlík,

c) celkový dusík,

d) obsah prístupných foriem fosforu, draslíka, vápnika a horčíka,

e) ďalšie prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky.

(2) Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sú uvedené v prílohe č. 3.

(3) Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sa vyhodnocujú a vyhodnotenie spolu s protokolom o výsledku skúšok sa uchováva ako doklad na súhrnné hodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov.

(4) V lesných škôlkach, porastoch určených na produkciu semena, energetických porastoch a na plantážach vianočných stromčekov sa pôdne vlastnosti zisťujú pravidelne, pričom základné parametre sa zisťujú najmenej každé štyri roky.

(5) Vyhodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov slúži ako podklad na návrh hnojenia, vápnenia alebo aplikácie pôdnej pomocnej látky počas dvoch rokov; po ich uplynutí sa vykoná nové zisťovanie stavu pôdnych vlastností lesných pozemkov.

§ 6

Evidencia o poľnohospodárskom pozemku

Evidencia o poľnohospodárskom pozemku obsahuje

a) názov katastra, názov štvorca, číslo kultúrneho dielu, užívanú výmeru kultúrneho dielu, užívanú výmeru pozemku,

b) kultúru, plodinu alebo aj medziplodinu, odrodu alebo aj generáciu a stupeň množenia, úrodu,

c) druh a čas agrotechnických opatrení, ktorými sú napríklad podmietka, orba, sejba, kultivačné opatrenia,

d) názov použitých hnojív, termín a spôsob použitia a zapracovania hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov, dnových sedimentov, mäsokostných múčok a vápnenie pôdy,

e) použité prípravky na ochranu rastlín a moridlá,

f) uvedenie nevyhnojenej a prípravkami na ochranu rastlín neošetrenej výmery,

g) vyznačenie zaradenia pozemku do ekologickej poľnohospodárskej výroby,

h) vyznačenie zaradenia pozemku do zraniteľných oblastí podľa § 2 písm. u) zákona.

§ 7

Skladovanie hnojív v tuhom skupenstve

(1) Hnojivá v tuhom skupenstve s označením názvu hnojiva sa skladujú v skladoch voľne uložené alebo balené podľa návodu výrobcu.

(2) Voľne uložené hnojivá v tuhom skupenstve sa skladujú

a) v hromadách označených názvom hnojiva najviac do výšky 6 m vzdialených najmenej 2 m od seba,

b) v oddeleniach označených názvom hnojiva, kde hromady môžu dosahovať najvyššie hornú hranu prehradenia, alebo

c) v zásobníkoch.

(3) Balené hnojivá v tuhom skupenstve s hmotnosťou do 50 kg sa skladujú vo vreciach uložených na seba najviac do výšky 1,5 m. Pri uložení vriec s hnojivami na paletách sa palety môžu ukladať na seba najviac v dvoch vrstvách.

§ 8

Skladovanie hnojív v kvapalnom skupenstve

(1) Nebalené hnojivá v kvapalnom skupenstve a sekundárne zdroje živín v kvapalnom skupenstve s označením názvu hnojiva alebo sekundárneho zdroja živín sa skladujú v nádržiach vybudovaných na tento účel a označených názvom uskladneného hnojiva alebo sekundárneho zdroja živín umiestnených v záchytnej vani, ktorej objem prevyšuje objem najväčšej skladovacej nádrže umiestnenej v záchytnej vani.

(2) Pri skladovaní hnojív v kvapalnom skupenstve a sekundárnych zdrojov živín v kvapalnom skupenstve sa musia dodržiavať podmienky skladovania predpísané výrobcom hnojív alebo producentom sekundárnych zdrojov živín.

(3) Suspenzné hnojivá sa skladujú v nádržiach označených názvom uskladneného hnojiva s účinným miešacím zariadením.

§ 9

Skladovanie hnojív typu dusičnanu amónneho

Jednozložkové hnojivá typu dusičnanu amónneho s celkovým obsahom oboch foriem dusíka vyšším ako 28 % možno skladovať len

a) v skladoch, oddelené a chránené pred kontaktom s organickými látkami, najmä pilinami, slamou, drevom, olejom, ropnými látkami alebo látkami alkalicky reagujúcimi, najmä vápnom a cementom,

b) balené, v množstve najviac do 25 t v jednom sklade,

c) tak, aby boli chránené pred priamym slnečným žiarením a teplom zo svetelného zdroja,

d) najmenej vo vzdialenosti 1 m od stropu skladu, tepelného zdroja a svetelného zdroja,

e) v sklade, v ktorom je zakázané fajčiť, kúriť a manipulovať s otvoreným ohňom a ktorý je označený nápisom „nebezpečenstvo výbuchu“.

§ 10

Skladovanie hospodárskych hnojív

(1) Objem skladovacích kapacít na hospodárske hnojivá musí zodpovedať skutočnej produkcii hospodárskych hnojív; neplatí pre celoročný pasienkový spôsob chovu zvierat, celoročné ustajnenie zvierat na hlbokej podstielke, stelivový spôsob prevádzky chovu zvierat bez produkcie kvapalných hospodárskych hnojív a kombináciu týchto spôsobov chovu zvierat, ak spolu trvajú celoročne a hospodárske hnojivá sa využívajú spôsobom nepoškodzujúcim životné prostredie.

(2) Predpokladaná produkcia hospodárskych hnojív podľa spôsobu ustajnenia jedným zvieraťom za jeden mesiac podľa kategórií alebo druhov hospodárskych zvierat sledovaných v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat je uvedená v prílohe č. 5.

§ 11

Používanie hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov

(1) Pri používaní hnojív v tuhom skupenstve, tuhých hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v tuhom skupenstve a kompostov na poľnohospodárskom pozemku nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo splaveniu do povrchových vôd a na vedľajšie pozemky. Tuhé hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín v tuhom skupenstve a komposty sa musia zapracovať do pôdy.

(2) Pri používaní kvapalných hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v kvapalnom skupenstve a hydinového trusu na poľnohospodárskej pôde, s výnimkou pestovania viacročných krmovín na ornej pôde a trvalých trávnych porastov, sa úniku prchavých látok zabráni ich priamou aplikáciou do pôdy. Pri aplikácii hnojív v kvapalnom skupenstve, kvapalných hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v kvapalnom skupenstve a hydinového trusu na poľnohospodárskych pozemkoch nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo splaveniu do povrchových vôd a na vedľajšie pozemky.

(3) Pri určovaní dávky hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov sa vychádza zo zásad cieleného hnojenia, ktoré zohľadňuje

a) potreby plodiny na dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie,

b) množstvo prístupných živín v poľnohospodárskej pôde, výsledky bilančného porovnávania živín na poľnohospodárskom pozemku alebo výsledky analýz rastlín a vonkajšie príznaky porúch vo výžive,

c) pôdnu reakciu a obsah živín, a to vápnika, horčíka, draslíka a fosforu.

(4) Hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty sa na lesných pozemkoch používajú podľa

a) vyhodnotenia chemických rozborov lesnej pôdy a stavu lesných porastov,

b) vonkajších príznakov porúch výživy, rastu a vývoja lesných porastov a ich celkového stavu,

c) podmienok stanovišťa,

d) výsledkov predchádzajúceho použitia hnojív v lesných porastoch.

§ 12

Vedenie evidencie o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov

(1) Evidencia o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na poľnohospodárskych pozemkoch sa musí viesť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

(2) Evidencia o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na lesných pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 6.

§ 13

Bilančné porovnanie živín

(1) Bilančné porovnanie živín sa podľa § 10 ods. 6 zákona za poľnohospodársky pozemok spracúva zo vstupov a výstupov hlavných živín, ktorými sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), a vyjadruje rozdiel medzi množstvom živín dodaných do poľnohospodárskej pôdy a množstvom živín odčerpaných úrodou z jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov. Bilancia živín sa vypočítava podľa vzorcov uvedených v prílohe č. 7.

(2) Na určenie dávok živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky sa používajú obsahy živín, ktoré sú uvedené v označení hnojív. Pri aplikácii organických hnojív, organicko-minerálnych hnojív, hospodárskych hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov a sekundárnych zdrojov živín sa využívajú výsledky aktuálnych analýz alebo obsah živín určených podľa prílohy č. 5 zákona. Koeficienty prepočtu prvkov na ióny dusíka a oxidy a prepočtu iónov dusíka a oxidov na prvky a hodnoty bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín sú uvedené v prílohe č. 8.

(3) Na určenie výstupu živín úrodou hlavného a vedľajšieho produktu pri spracúvaní bilančného porovnania živín sa používajú hodnoty odberu živín podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 3 zákona alebo informácie zverejnené na webovom sídle kontrolného ústavu.

(4) Úroda vedľajšieho zberového produktu sa určuje na základe pomeru hlavného produktu a vedľajšieho produktu takto, ak ide o:

a) obilniny.........................množstvo zrna/množstvo slamy ...............................................1:1

b) kukuricu.......................množstvo zrna/množstvo kôrovia .............................................1:1,6

c) strukoviny.....................množstvo semena/množstvo slamy ..........................................1:1,1

d) slnečnicu......................množstvo semena/množstvo stonky a stržňa ...........................1:3,1

e) cukrovú repu................množstvo buliev/množstvo skrojkov .........................................1:0,7

f) repku olejnú.................množstvo semena/množstvo slamy ...........................................1:2,6

g) vinič.............................množstvo hrozna/množstvo listov a dreva .................................1:0,5

h) chmeľ...........................množstvo zelených hlávok/množstvo listov a dreva ...................1:1,5.

§ 14

Spôsob poskytovania údajov kontrolnému ústavu

(1) Údaje o spotrebe hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov a dnových sedimentov na poľnohospodárskych pozemkoch za predchádzajúci hospodársky rok plodiny vedené podľa § 10 ods. 4 a 5 zákona sa v štruktúre uvedenej v § 6 poskytujú kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu.

(2) Údaje o objeme skladovacích kapacít a produkcii hospodárskych hnojív a o počtoch hospodárskych zvierat podľa kategórií a spôsobu ich ustajnenia uvedených v prílohe č. 5 sa podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona poskytujú kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu.

(3) Hlásenie o celkovom množstve sekundárnych zdrojov živín a kompostov uvedených do obehu podľa § 3a ods. 5 zákona sa zasiela kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu.

§ 15

Prechodné ustanovenie

(1) Vedenie evidencie o poľnohospodárskom pozemku a vedenie evidencie o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na poľnohospodárskych pozemkoch a na lesných pozemkoch musí spĺňať požiadavky podľa § 6 a 12 od 30. mája 2016.

(2) Skladovanie hnojív v tuhom skupenstve, hnojív v kvapalnom skupenstve, hnojív typu dusičnanu amónneho, hospodárskych hnojív a používanie hnojív v tuhom skupenstve, tuhých hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v tuhom skupenstve a kompostov musí spĺňať požiadavky podľa § 7 až 11 od 30. mája 2016.


Záverečné ustanovenia

§ 16

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 338/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch.

§ 17

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. apríla 2016.


Ľubomír Jahnátek v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

Príloha č. 3 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

PRINCÍPY CHEMICKÝCH ROZBOROV PÔDNYCH VZORIEK Z POĽNOHOSPODÁRSKYCH POZEMKOV (PP) A Z LESNÝCH POZEMKOV (LP)

1. Základné agrochemické parametre

a) pôdna reakcia a jej formy

Medzi vylúhovacím roztokom a pôdou nastane rovnováha medzi iónmi vodíka v roztoku a iónmi vodíka viazanými v sorpčnom komplexe pôdy. Aktivita iónov sa stanovuje potenciometricky

- aktuálna forma vo vodnom výluhu,

- potenciálna forma vo výluhu neutrálnej soli (najčastejšie je to roztok chloridu draselného alebo chloridu vápenatého).

b) stanovenie podielu výmennej acidity v sorpčnom komplexe (pp)

pH tlmivého roztoku pridaného do pôdnej suspenzie sa zmení pod vplyvom uvoľnených hydroxóniových iónov. Závislosť je v bežnom rozsahu pôdnych vzoriek lineárna a zmena pH suspenzie po pridaní tlmivého roztoku sa vyjadrí ako množstvo uvoľnených hydroxóniových iónov zo sorpčného komplexu pôdy.

c) stanovenie obsahu prijateľných živín

Obsahy prístupných (rastlinami prijateľných) živín sa stanovujú vo vhodne zvolených extraktoch. Najčastejšie používané sú extrakčné roztoky podľa Mehlicha II (lp), Mehlicha III(pp), Berger - Truoga, Barona a Lindsay - Norvella.

Extrakčný roztok MEHLICHII (lp)

Metóda je stanovená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, je možné stanoviť aj sodík.

Extrakčný roztok MEHLICH III(pp)

Tento extrakčný roztok dobre modeluje prístupnosť živín v pôde pre rastliny. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, je možné stanoviť aj sodík, meď, mangán, zinok, hliník, bór a železo.

Koncentrácia horčíka a vápnika v extrakte sa stanovuje metódou atómovej absorpčnej spektrometrie po odstránení rušivých vplyvov prídavkom lantánu. Koncentrácia draslíka sa stanovuje metódou plameňovej fotometrie alebo atómovej emisnej spektrometrie a koncentrácia fosforu sa stanovuje spektrofotometricky po reakcii s molybdénanom amónnym v kyslom prostredí ako molybdénová modrá. Síru, horčík, vápnik, draslík a fosfor možno stanoviť aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Vo všetkých prípadoch sa na vyhodnotenie využíva metóda kalibračnej krivky.

d) stanovenie obsahu uhličitanov (pp)

Uhličitany v pôde sa rozkladajú kyselinou chlorovodíkovou. Objem uvoľneného oxidu uhličitého je úmerný obsahu uhličitanov vo vzorke.

e) stanovenie obsahu oxidovateľného uhlíka

Organický uhlík v pôde sa spravidla detekuje infračervenou spektroskopiou ako oxid uhličitý uvoľnený spálením vzorky. Pri vzorke s prítomnosťou karbonátov sa od hodnoty stanoveného celkového uhlíka odpočíta anorganický uhlík na základe zmeranej hodnoty ekvivalentu karbonátov.

f) stanovenie obsahu celkového dusíka

Celkový dusík sa stanovuje metódou podľa Kjeldahla alebo je možné stanoviť dusík na jednoúčelových automatických analyzátoroch s tepelnovodivostnou detekciou.

2. Stanovenie stopových prvkov

a) stanovenie medi, zinku, mangánu a železa v extrakte podľa Lindsaya a Norvella

Uvedený extrakčný postup sa používa na stanovenie medi, zinku, mangánu, železa, olova, kadmia, niklu a chrómu. Mierne alkalická reakcia extrakčného činidla a prítomnosť iónov vápnika obmedzuje rozpúšťanie karbonátov, takže sa zníži aj extrakcia okludovaných mikroelementov, ktoré sú pre rastliny neprístupné.

Jednotlivé prvky sa stanovujú metódou atómovej absorpčnej spektrometrie alebo metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou kalibračnej krivky.

b) stanovenie bóru a molybdénu - extrakcia pôdy vodou za varu (podľa Bergera a Truoga)

V extrakte vodou za varu sa stanovuje predovšetkým bór a molybdén pre výbornú koreláciu s príjmom týchto prvkov rastlinami.

Vzorka pôdy sa extrahuje vodou počas varu. V extrakte sa dané prvky stanovia spektrofotometrickou metódou. Bór je možno stanoviť aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme.

c) stanovenie prístupných mikroelementov extrakciou podľa Barona

Metóda je stanovená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje železo, zinok, mangán, meď, vápnik, horčík, ťažké kovy, napríklad kadmium, olovo, ortuť, chróm, nikel.

3. Stanovenie celkového obsahu vybraných prvkov a cudzorodých látok

Rozklad vzoriek sa robí dvomi základnými postupmi, a to metódou kyselinovej mineralizácie a metódou tlakovej mineralizácie s mikrovlnným ohrevom.

V extraktoch a mineralizátoroch sa jednotlivé elementy stanovujú vhodne zvolenými validovanými analytickými postupmi. Kritériom pre voľbu je vhodnosť použitia metodiky pre daný prvok a jeho detekčný limit.

Odporúčanými metódami sú najmä plameňová atómová absorpčná spektrometria, atómová absorpčná spektrometria s hydridovou technikou, atómová absorpčná spektrometria s elektrotermickou atomizáciou a atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou.

a) stanovenie obsahu rizikových prvkov v extrakte lúčavky kráľovskej za horúca

Upravená vzorka pôdy sa extrahuje zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej počas varu. Obsahy jednotlivých prvkov v extrakte sa stanovia najvhodnejšou metódou optickej emisnej spektrometrie alebo hmotnostnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Možno využiť aj atómovú absorpčnú spektrometriu s atomizáciou v plameni alebo elektrotermickú alebo hydridovú metódu.

Postup je stanovený pre vzorky minerálnych a organických pôd nielen pre rizikové prvky. Metódou je možné stanoviť tieto prvky: Li, Be, Na, Mg, Al, P, K, Ca, Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn, As, Se, Sr, Mo, Cd, Sn, Sb, Ba, Pb, Bi a ďalšie.

b) stanovenie ortuti

Celkový obsah ortuti je vhodné stanovovať metódou studených pár po predchádzajúcej mineralizácii zmesou kyselín v Klainovom systéme alebo na jednoúčelovom automatickom ortuťovom analyzátore so spektrometrickou detekciou.

c) stanovenie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) (pp)

Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (acetón, toulén, zmes hexánu a acetónu, dichlórmetán, chloroform). Obsah jednotlivých PAH v extrakte sa stanovuje metódou vysoko účinnej kvapalinovej chromatografie s fluorescenčným detektorom alebo plynovou chromatografiou s hmotnostným detektorom.

d) stanovenie obsahu adsorbovateľného, organicky viazaného chlóru (AOCl) (pp)

Zlúčeniny s organicky viazaným chlórom sa adsorbujú na aktívne uhlie. Po termickom rozklade sa ich obsah stanovuje mikrocoulometrickou titráciou.

e) stanovenie chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov (PCB), perzistentných organochlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF) (pp)

Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (zmes hexánu a acetónu). Extrakt vzorky sa prečistí extrakciou kvapalina - kvapalina alebo stĺpcovou chromatografiou cez silikagélovú náplň a následne sa analyzuje metódou plynovej chromatografie hmotnostným detektorom alebo s detektorom elektrónového záchytu.

f) stanovenie triazínových zlúčenín (rezíduá pesticídov) - atrazín, terbutryn, prometryn, simazín, desmetrín, terbutylazín, metamitron

Triazínové zlúčeniny sa extrahujú z pôdy vhodným rozpúšťadlom (chloroform) a po následnom prečistení extraktu vzorky cez síran sodný sa identifikuje ich prítomnosť vo vzorke alebo sa stanovuje ich obsah pomocou vysokoúčinnej kvapalinovej alebo plynovej chromatografie.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

KRITÉRIA HODNOTENIA VÝSLEDKOV CHEMICKÝCH ROZBOROV POĽHOHOSPODÁRSKYCH PÔD

Kritériá hodnotenia pôdnej reakcie

Hodnota pHPôdna reakcia
do 4,5extrémne kyslá
4,6 - 5,0silne kyslá
5,1 - 5,5kyslá
5,6 - 6,5slabo kyslá
6,6 - 7,2neutrálna
7,3 - 7,7alkalická
nad 7,7silne alkalická

Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

Orná pôda

ObsahFosfor [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 60do 50do 40
vyhovujúci61 - 9551 - 8541 - 70
dobrý96 - 14586 - 12571 - 100
vysoký146 - 200126 - 165101 - 135
veľmi vysokýnad 200nad 165nad 135
ObsahDraslík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 90do 130do 170
vyhovujúci91 - 150131 - 200171 - 260
dobrý151 - 230201 - 300261 - 370
vysoký231 - 350301 - 400371 - 500
veľmi vysokýnad 350nad 400nad 500
ObsahHorčík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 80do 110do 145
vyhovujúci81 - 135111 - 175146 - 220
dobrý136 - 200176 - 255221 - 340
vysoký201 - 300256 - 340341 - 470
veľmi vysokýnad 300nad 340nad 470

Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

Ovocné sady a vinice

ObsahFosfor [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 85do 70do 60
vyhovujúci86 - 13071 - 11061 - 130
dobrý131 - 180111 - 15091 - 130
vysoký181 - 240151 - 200131 - 170
veľmi vysokýnad 240nad 200nad 170
ObsahDraslík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 105do 130do 170
vyhovujúci106 - 210131 - 260171 - 340
dobrý211 - 320261 - 400341 - 510
vysoký321 - 430401 - 540511 - 680
veľmi vysokýnad 430nad 540nad 680
ObsahHorčík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 80do 150do 250
vyhovujúci81 - 135151 - 220251 - 350
dobrý136 - 200221 - 330351 - 450
vysoký201 - 300331 - 440451 - 550
veľmi vysokýnad 300nad 440nad 550

Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

Chmeľnice

ObsahFosfor [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 160do 135do 110
vyhovujúci161 - 240136 - 195111 - 160
dobrý241 - 300196 - 250161 - 210
vysoký301 - 375251 - 310211 - 260
veľmi vysokýnad 375nad 310nad 260
ObsahDraslík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 200do 250do 300
vyhovujúci201 - 300251 - 380301 - 420
dobrý301 - 400381 - 490421 - 540
vysoký401 - 550491 - 620541 - 670
veľmi vysokýnad 550nad 620nad 670
ObsahHorčík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 150do 200do 250
vyhovujúci151 - 200201 - 280251 - 320
dobrý201 - 300281 - 360321 - 400
vysoký301 - 400361 - 495401 - 530
veľmi vysokýnad 400nad 495nad 530

Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III

Trvalé trávne porasty

ObsahFosfor [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 35do 30do 25
vyhovujúci36 - 7531 - 6526 - 50
dobrý76 - 12066 - 10051 - 85
vysoký121 - 150101 - 12586 - 105
veľmi vysokýnad 150nad 125nad 105
ObsahDraslík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 80do 100do 130
vyhovujúci81 - 120101 - 150131 - 190
dobrý121 - 180151 - 210191 - 270
vysoký181 - 270211 - 290271 - 370
veľmi vysokýnad 270nad 290nad 370
ObsahHorčík [mg/kg]
pôda
ľahkástrednáťažká
nízkydo 65do 90do 110
vyhovujúci66 - 10091 - 130111 - 165
dobrý101 - 155131 - 175166 - 230
vysoký156 - 230176 - 255231 - 320
veľmi vysokýnad 230nad 255nad 320

Príloha č. 5 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

Predpokladaná produkcia hospodárskych hnojív podľa kategórií alebo druhov hospodárskych zvierat sledovaných v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat a podľa spôsobu ustajnenia alebo spôsobu chovu

Kategórie a druhy
hospodárskych
zvierat
Stelivový chov bez produkcie
kvapalných hospodárskych hnojív
(hlboká podstielka)
Podstielané ustajnenie
s produkciou kvapalných
hospodárskych hnojív
Nepodstielané
ustajnenie
Produkcia tuhých
hospodárskych
hnojív
Produkcia tuhých
hospodárskych hnojív
Produkcia kvapalných
hospodárskych hnojív
Produkcia kvapalných
hospodárskych hnojív
1 zviera/1 mesiac [m3]
Teľatá do 6 mesiacov0,250,200,060,22
Hovädzí dobytok od 6 do 24 mesiacov0,930,680,220,84
Hovädzí dobytok nad 24 mesiacov1,521,160,411,54
Ošípané vo výkrme a odchove0,170,090,080,15
Ošípané prasnice (a kance)0,350,180,150,28
Ovce do 12 mesiacov0,04
Ovce nad 12 mesiacov0,12
Kozy do 12 mesiacov0,04
Kozy nad 12 mesiacov0,12
Kone1,260,890,31
Kury (Sliepky a brojlery)0,0040,005
Morky0,0070,008
Husi0,006
Kačice0,006

Príloha č. 6 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

Vzor

Evidencia o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na lesných pozemkoch

Vlastník lesného pozemku:

Podnikateľ v pôdohospodárstve obhospodarujúci lesný pozemok a vykonávajúci lesnú výrobu:

IČO:

Lesný
pozemok -
označenie
JPRL
Termín
aplikácie
HNOJIVÁ
(minerálne, organické a organicko-minerálne)
Druh hnojiva, jeho zloženie a dávka
POMOCNE
LÁTKY
STOPOVÉ
PRVKY
názovkg (l)/ha
12345678910111213141516

Príloha č. 7 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

VÝPOČET BILANČNÉHO POROVNANIA ZIVIN

Bilancia živín sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

a) bilancia dusíka pre ďatelinoviny (ďatelina, lucerna), strukoviny, ďatelinovo a lucernovo-trávne a strukovinovo-obilné miešanky = (A+B+C+D) - E,

b) bilancia dusíka pre ostatné plodiny = (A+B+C) - E,

c) bilancia fosforu a draslíka = (A+B) - E.

Vysvetlivky:

A - vstup živín z minerálnych hnojív, organických hnojív, organicko-minerálnych hnojív a sekundárnych zdrojov živín v kg/ha.

B - vstup živín z hospodárskych hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov a kompostov v kg/ha pri zohľadnení ich využiteľnosti podľa prílohy č. 6 zákona.

C - vstup dusíka biologickou fixáciou po zaoraní predplodín pre:

1. ďatelinoviny (ďatelina, lucerna) 40 kg/ha,

2. strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a i.) 25 kg/ha,

3. strukovinovo-obilné miešanky 10 kg/ha,

4. ďatelinovo a lucernovo-trávne miešanky 15 kg/ha.

D - ročný vstup dusíka biologickou fixáciou pre

1. ďatelinoviny (ďatelina, lucerna) 200 kg/ha,

2. strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a i.) 80 kg/ha,

3. ďatelinovo a lucernovo-trávne a strukovinovo-obilné miešanky 30 kg/ha.

E - výstup živín úrodou odvezenou z poľnohospodárskeho pozemku v kg/ha podľa prílohy č. 3 zákona. Na podrobnejší výpočet výstupu živín pre konkrétne plodiny možno použiť informácie zverejnené na webovom sídle kontrolného ústavu.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 151/2016 Z. z.

KOEFICIENTY PREPOČTU PRVKOV NA IONY DUSÍKA A OXIDY A PREPOČTU IÓNOV DUSÍKA A OXIDOV NA PRVKY

Prvky na ióny N a oxidyIóny N a oxidy na prvky
N . 4,429 = NO3-NO3- . 0,226 = N
N . 1,288 = NH4+NH4+ . 0,776 = N
P . 2,291 = P2O5P2O5 . 0,436 = P
K . 1,205 = K2OK2O . 0,830 = K
Mg . 1,658 = MgOMgO . 0,603 = Mg
Ca . 1,399 = CaOCaO . 0,715 = Ca

Hodnoty bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín

Bilančný prebytokDusík (N)fosfor (P)draslík (K)
[kg/ha]
nízkydo 20do 10do 20
stredný21 - 5010 - 2021 - 50
vysokýnad 50nad 20nad 50