Zákon č. 372/2012 Z. z.Zákon o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(v znení č. 218/2013 Z. z., 474/2013 Z. z.(nepriamo))

Čiastka 93/2012
Platnosť od 04.12.2012
Účinnosť od 01.01.2014

372

ZÁKON

zo 7. novembra 2012

o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Účel zákona

(1) Tento zákon upravuje

a) právne vzťahy súvisiace s tvorbou, financovaním, hospodárením, kontrolou a vlastníckymi vzťahmi k štátnym hmotným rezervám,

b) pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“).1)

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) tvorbou štátnych hmotných rezerv ich vytváranie, dopĺňanie alebo zabezpečenie doplnenia pri riešení krízovej situácie2) podľa opatrení hospodárskej mobilizácie3) a úloh určených ministerstvami alebo ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,

b) hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami ich obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, ochraňovanie, kúpa, predaj, presun a preradenie, pričom

1. obmena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti, množstva a ceny,

2. zámena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu alebo akosti, množstva alebo ceny alebo nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu iného množstva alebo ceny,

3. vyčleňovanie je rozhodnutie Správy rezerv o tom, že štátne hmotné rezervy neslúžia na účel podľa tohto zákona a Správa rezerv s nimi nakladá podľa osobitného predpisu,4)

4. ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a ochraňovateľa podľa písmena e) pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy,

5. uvoľňovanie je súhrn činností spojených s predajom, pôžičkou alebo mimoriadnou obmenou štátnych hmotných rezerv na účely riešenia situácií a udalostí uvedených v § 3 ods. 1,

6. presun je zmena ochraňovateľa štátnych hmotných rezerv,

7. preradenie je zmena druhu štátnych hmotných rezerv v rámci Správy rezerv medzi jednotlivými druhmi štátnych hmotných rezerv uvedenými v § 3 ods. 2,

c) minimálnym limitom položky hmotných rezerv určené množstvo jednej položky hmotných rezerv vyjadrené v merných jednotkách, pod ktoré nesmie množstvo hmotných rezerv jednej položky klesnúť okrem uvoľňovania podľa § 10,

d) orientačným cieľovým stavom hmotných rezerv množstvo jednej položky hmotných rezerv vyjadrené v merných jednotkách, ktoré sa považuje za maximálne z hľadiska potrieb Slovenskej republiky,

e) ochraňovateľom Správa rezerv alebo podnikateľ, ktorý na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy,

f) mimoriadnou obmenou obmena štátnych hmotných rezerv pred uplynutím ustanovenej lehoty obmeny zásob, najmä z dôvodu zabránenia hroziacim škodám na ochraňovaných zásobách alebo z dôvodu uvoľňovania.

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNE HMOTNÉ REZERVY A ICH SPRÁVA

§ 3

Štátne hmotné rezervy

(1) Štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky a na riešenie krízovej situácie,2) mimoriadnej udalosti,5) III. stupňa povodňovej aktivity,6) stavu núdze v energetike,7) potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

(2) Štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané, spravované, uložené a ochraňované na území Slovenskej republiky. Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na

a) hmotné rezervy,

b) mobilizačné rezervy,

c) pohotovostné zásoby.

(3) Pri správe a nakladaní s nehnuteľnosťami sa postupuje podľa osobitného predpisu,4) ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky skladovania a ochraňovania, štátne hmotné rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb na základe zmluvy so Správou rezerv.9)

§ 4

Správa štátnych hmotných rezerv

(1) Štátne hmotné rezervy, ktoré sú vo vlastníctve štátu, spravuje Správa rezerv spôsobom a za podmienok ustanovených týmto zákonom a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.1)

(2) Správa rezerv zabezpečuje

a) tvorbu, financovanie, hospodárenie a kontrolu štátnych hmotných rezerv,

b) vykonávanie majetkovej správy štátnych hmotných rezerv,

c) rozmiestňovanie štátnych hmotných rezerv a ich skladovanie vo vlastných skladovacích kapacitách,

d) pripravenosť štátnych hmotných rezerv na ich použitie na určené ciele,

e) koordináciu činností ústredných a ostatných štátnych orgánov v oblasti štátnych hmotných rezerv,

f) styk so zahraničím na účelné a efektívne riešenie štátnych hmotných rezerv,

g) poskytovanie odborných služieb za úhradu v oblastiach priamo súvisiacich s činnosťou a odborným zameraním Správy rezerv za podmienky, že sa tým neohrozí jej základné poslanie,

h) plnenie zakladateľských funkcií voči právnickým osobám zabezpečujúcim úlohy v oblasti štátnych hmotných rezerv, ktorých zakladateľom je Správa rezerv,

i) analytickú a operatívnu evidenciu zásob štátnych hmotných rezerv,

j) zhromažďovanie údajov o disponibilných zdrojoch hmotných rezerv,

k) ostatné činnosti v oblasti štátnych hmotných rezerv, ktoré súvisia s plnením úloh vymedzených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi.

(3) Zabezpečenie štátnych hmotných rezerv Správa rezerv uskutočňuje formou finančnej zábezpeky, bankovou zárukou alebo záložným právom na majetok podnikateľa.

(4) Finančnou zábezpekou na účely tohto zákona je zloženie peňažných prostriedkov na bežný účet Správy rezerv pri pôžičke, obmene alebo zámene za podmienok ustanovených týmto zákonom.

§ 5

Tvorba štátnych hmotných rezerv

(1) Ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na tvorbu štátnych hmotných rezerv vyplývajúce z krízových plánov a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy a požiadaviek Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Správu rezerv.

(2) Tvorba štátnych hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu tvorby štátnych hmotných rezerv.

(3) Tvorba štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov.11)

(4) Správa rezerv tvorí štátne hmotné rezervy kúpou na tuzemských trhoch, zahraničných trhoch alebo prostredníctvom komoditných búrz.

(5) Zásoby štátnych hmotných rezerv predáva Správa rezerv v rámci obmien, zámien a uvoľňovania. Za zmluvný predaj sa považuje aj predaj prostredníctvom komoditných búrz.

TRETIA ČASŤ

DRUHY ŠTÁTNYCH HMOTNÝCH REZERV A HOSPODÁRENIE S NIMI

§ 6

Hmotné rezervy

(1) Hmotné rezervy tvoria vybrané suroviny, materiály a výrobky. Hmotné rezervy sú určené na ochranu ekonomiky, na použitie v období stavu núdze v energetike,7) potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo na dočasné riešenie následkov mimoriadnej udalosti.5)

(2) Správa rezerv v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy posúdi účelnosť požiadaviek na tvorbu hmotných rezerv do 31. mája kalendárneho roka a ak je to potrebné, vypracuje návrhy na zmenu položiek hmotných rezerv, ich minimálnych limitov a orientačných cieľových stavov. Tieto návrhy predkladá Správa rezerv vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie. Limity zásob hmotných rezerv určené na podporu obrany štátu sú ustanovené na základe plánovacích dokumentov schválených vládou.

(3) Hmotné rezervy možno bez súhlasu Správy rezerv vyskladniť, len ak ide o odvrátenie následkov mimoriadnej udalosti.5) Ochraňovateľ, ktorý vyskladní hmotné rezervy bez súhlasu Správy rezerv, je povinný do 10 dní od vyskladnenia predložiť Správe rezerv správu o dôvodoch takéhoto vyskladnenia. Ak Správa rezerv neuzná opodstatnenosť vyskladnenia hmotných rezerv bez jej súhlasu, považuje sa to za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv.

§ 7

Hospodárenie s hmotnými rezervami

Pri hospodárení s hmotnými rezervami Správa rezerv uplatňuje zásadu účelnosti, hospodárnosti a uskutočňuje

a) ochraňovanie hmotných rezerv,

b) obmenu a zámenu hmotných rezerv,

c) pôžičku hmotných rezerv,

d) uvoľňovanie hmotných rezerv.

§ 8

Obmena a zámena hmotných rezerv

(1) Správa rezerv určuje pre jednotlivé položky hmotných rezerv lehoty obmeny, ktoré sú určené podľa technických podmienok skladovania a kvalitatívnych ukazovateľov pre jednotlivé položky hmotných rezerv.

(2) Zámenu položiek hmotných rezerv zabezpečuje Správa rezerv, ak treba jednu položku hmotných rezerv alebo jej časť presahujúcu minimálny limit zameniť za inú položku v súlade s limitmi položiek hmotných rezerv schválenými vládou.

(3) Obmenu a zámenu hmotných rezerv vykonáva ochraňovateľ na základe zmluvy medzi ochraňovateľom a Správou rezerv.

(4) Obmena alebo zámena hmotných rezerv sa vykonáva

a) súbežnou obmenou alebo zámenou hmotných rezerv tak, aby na konci kalendárneho mesiaca nedošlo k poklesu alebo zvýšeniu zásob,

b) nesúbežnou obmenou alebo zámenou hmotných rezerv tak, že počas trvania obmeny alebo zámeny hmotných rezerv môže dôjsť k poklesu alebo zvýšeniu zásob; vyrovnanie množstva alebo majetkovej hodnoty hmotných rezerv je vykonané po skončení nesúbežnej obmeny alebo zámeny hmotných rezerv.

(5) Obmenu hmotných rezerv pred uplynutím určenej lehoty obmeny možno vykonať po písomnom súhlase Správy rezerv.

§ 9

Pôžička hmotných rezerv

(1) Správa rezerv môže určiť, že objem hmotných rezerv, ktorý presiahne minimálny limit jednej položky, sa použije v príslušnom roku na účely pôžičky.

(2) Správa rezerv o poskytnutí pôžičky hmotných rezerv zabezpečenej podľa § 4 ods. 3 rozhoduje na základe žiadosti. Dlžník vráti Správe rezerv v zmluvne dohodnutom termíne zásoby hmotných rezerv rovnakého druhu, množstva a akosti.

(3) Pri poskytnutí pôžičky Správa rezerv dlžníkovi vyúčtuje poplatok za dočasné prenechanie hmotných rezerv (ďalej len „poplatok“), ktorý sa vypočíta ako súčin základu poplatku a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu účinnosti zmluvy o pôžičke zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Základ poplatku tvorí cena požičaných hmotných rezerv podľa účtovnej evidencie v čase, keď došlo k ich požičaniu. Poplatok je príjmom štátneho rozpočtu.

(4) Ak je dlžník v omeškaní s vrátením požičaných hmotných rezerv, vyzve ho Správa rezerv písomne, aby svoju povinnosť splnil v lehote 15 dní od doručenia výzvy Správy rezerv. Po márnom uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety zábezpeka v hodnote požičaných hmotných rezerv prepadá v prospech Správy rezerv.

(5) Predĺženie dohodnutej doby pôžičky Správa rezerv môže povoliť iba na základe žiadosti dlžníka.

§ 10

Uvoľňovanie hmotných rezerv

(1) Ak treba použiť hmotné rezervy na účel uvedený v § 6 ods. 1, uvoľnia sa na základe rozhodnutia vlády. Návrh na uvoľnenie hmotných rezerv predkladá vláde predseda Správy rezerv.

(2) Pri uvoľňovaní hmotných rezerv môžu uvoľňované položky hmotných rezerv dočasne klesnúť pod minimálny limit schválený vládou. Správa rezerv súčasne navrhne časový plán doplnenia hmotných rezerv na minimálny limit.

(3) Správa rezerv môže predať hmotné rezervy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.11a)

§ 11

Mobilizačné rezervy

(1) Mobilizačné rezervy tvoria prostriedky určené pre subjekty hospodárskej mobilizácie12) na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie3) v období krízovej situácie.2) Mobilizačné rezervy sú majetkom štátu v správe Správy rezerv.

(2) Mobilizačné rezervy sa môžu použiť aj v čase od vyhlásenia do skončenia mimoriadnej situácie,5) stavu núdze v energetike,7) stavu ropnej núdze8) a III. stupňa povodňovej aktivity.6)

(3) Ochraňovateľom mobilizačných rezerv môže byť iba subjekt hospodárskej mobilizácie,12) pre ktorý sú mobilizačné rezervy určené.

(4) Mobilizačné rezervy sa vytvárajú na základe požiadaviek na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.2) Požiadavky na tvorbu mobilizačných rezerv na nasledujúce tri kalendárne roky predkladajú ochraňovatelia príslušným ústredným orgánom štátnej správy do 31. marca kalendárneho roka predchádzajúceho prvým požiadavkám. Príslušné ústredné orgány štátnej správy po vyhodnotení požiadaviek od ochraňovateľov predkladajú Správe rezerv súhrnnú požiadavku na doplnenie mobilizačných rezerv do 30. apríla kalendárneho roka predchádzajúceho prvej požiadavke. V odôvodnených prípadoch možno podať zmenu súhrnnej požiadavky na doplnenie mobilizačných rezerv týkajúcu sa nasledujúceho kalendárneho roka po 30. apríli kalendárneho roka.

(5) Správa rezerv po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy vykoná do 45 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok rozpis tvorby a doplnenia mobilizačných rezerv a zašle ho príslušným orgánom štátnej správy a ochraňovateľom, ktorí podali požiadavku.

(6) O použití mobilizačných rezerv po vyhlásení mimoriadnej situácie5) a po vyhlásení III. stupňa povodňovej aktivity6) rozhoduje Správa rezerv na základe stanoviska príslušného ústredného orgánu štátnej správy. V období krízovej situácie,2) stavu núdze v energetike7) a stavu ropnej núdze8) o použití mobilizačných rezerv rozhoduje vláda.

(7) Správa rezerv so súhlasom príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže rozhodnúť aj o inom použití mobilizačných rezerv ako podľa odsekov 1 a 2, ak také použitie je v stave bezpečnosti účelné, efektívne, hospodárne a neohrozí účel ustanovený v odsekoch 1 a 2.

(8) Ochraňovateľ môže použiť mobilizačné rezervy len na základe rozhodnutia vlády alebo Správy rezerv.

(9) Mobilizačné rezervy spotrebované pri použití navrhne ochraňovateľ Správe rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na odpis z dôvodu ich spotreby a následného vyňatia z evidencie zásob. Mobilizačné rezervy znehodnotené alebo poškodené pri použití tak, že oprava nie je možná alebo by bola nehospodárna, navrhne ochraňovateľ Správe rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na vyčlenenie. Súčasne ochraňovateľ bezodkladne požiada Správu rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy o ich doplnenie. Mobilizačné rezervy poškodené pri ich použití tak, že ich oprava je možná a hospodárna, ochraňovateľ navrhne Správe rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na opravu.

(10) Ak sú mobilizačné rezervy pri použití spotrebované, znehodnotené, zničené alebo poškodené tak, že oprava nie je možná alebo by bola nehospodárna, príslušný orgán krízového riadenia,13) ktorý o použitie mobilizačných rezerv požiadal, vyhotoví v spolupráci s ochraňovateľom do 10 dní po skončení krízovej situácie,2) mimoriadnej udalosti,5) III. stupňa povodňovej aktivity,6) stavu núdze v energetike7) a stavu ropnej núdze8) škodový protokol, v ktorom uvedie označenie, druh a množstvo spotrebovaných, znehodnotených, zničených alebo poškodených mobilizačných rezerv.

(11) Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy rozhodne o zrušení subjektu hospodárskej mobilizácie,12) ktorý je zároveň aj ochraňovateľom, oznámi túto skutočnosť Správe rezerv a navrhne presun mobilizačných rezerv k inému ochraňovateľovi v jeho pôsobnosti alebo vyčlenenie mobilizačných rezerv. Správa rezerv rozhodne o presune, vyčlenení mobilizačných rezerv, preradení do zásob iného druhu štátnych hmotných rezerv alebo o ich inom použití na plnenie úloh Správy rezerv.

(12) Ochraňovateľ každoročne vypracuje Správu o mobilizačných rezervách, ktoré ochraňuje s vyhodnotením ich potrebnosti a účelnosti pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.3) Ochraňovateľ správu podľa prvej vety zašle príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy a Správe rezerv do 31. marca.

(13) Ochraňovateľ každoročne do 31. marca požiada o finančný limit na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv na nasledujúci kalendárny rok.

(14) Ak je na ochraňovateľa vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia podľa osobitného predpisu,14) ochraňovateľ o tom bezodkladne informuje Správu rezerv a príslušný ústredný orgán štátnej správy. Správa rezerv písomne oznámi správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi reštrukturalizácie, že dlžník je ochraňovateľom majetku štátu v Správe rezerv. Správa rezerv písomne požiada príslušný ústredný orgán štátnej správy o vydanie návrhu na vyčlenenie mobilizačných rezerv alebo na presun mobilizačných rezerv. Správca konkurznej podstaty alebo správca reštrukturalizácie je povinný majetok štátu v správe Správy rezerv ochraňovať až do skončenia postupu podľa osobitného predpisu4) na základe rozhodnutia Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo do prevzatia mobilizačných rezerv na základe rozhodnutia o presune mobilizačných rezerv alebo na základe rozhodnutia o preradení mobilizačných rezerv.

§ 12

Hospodárenie s mobilizačnými rezervami

Hospodárením s mobilizačnými rezervami sa rozumie

a) ochraňovanie mobilizačných rezerv,

b) obmena mobilizačných rezerv,

c) zámena mobilizačných rezerv,

d) výpožička mobilizačných rezerv,

e) nájom mobilizačných rezerv,

f) vyčleňovanie, presun a preradenie mobilizačných rezerv.

§ 13

Ochraňovanie mobilizačných rezerv

(1) Mobilizačné rezervy sa skladujú oddelene od vlastných zásob ochraňovateľa tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, zámene, zneužitiu alebo odcudzeniu, aby boli kontrolovateľné, dosiahnuteľné a pripravené na rýchle vyskladnenie. Mobilizačné rezervy musia byť na viditeľnom mieste označené symbolom „P 222“. Pohonné hmoty a mazadlá sa môžu skladovať spolu s vlastnými zásobami ochraňovateľa.

(2) Mobilizačné rezervy možno skladovať v skladových priestoroch ochraňovateľa len na základe zmluvy o ochraňovaní medzi ochraňovateľom a Správou rezerv. Ochraňovateľ je povinný dodržiavať podmienky ochraňovania určené zmluvou o ochraňovaní. Poverené osoby Správy rezerv sú oprávnené kontrolovať dodržiavanie podmienok ochraňovania.

(3) Ak sa mobilizačné rezervy skladujú v skladových priestoroch Správy rezerv, ochraňovateľ je povinný dodržiavať podmienky ochraňovania podľa zmluvy o ochraňovaní medzi ochraňovateľom a Správou rezerv.

(4) Preskúšanie mobilizačných rezerv, ktoré vykonáva ochraňovateľ minimálne dvakrát ročne, možno vykonať len na základe písomného súhlasu Správy rezerv. Súhlas Správy rezerv na preskúšanie mobilizačných rezerv sa nevyžaduje na preskúšanie mobilizačných rezerv podľa osobitného predpisu.15)

(5) Za škody, ktoré vzniknú počas preskúšania mobilizačných rezerv neodbornou manipuláciou, zodpovedá ochraňovateľ, ktorý ich bezodkladne odstráni na vlastné náklady.

(6) Ochraňovateľ zabezpečuje technickú spôsobilosť mobilizačných rezerv na základe servisných odporučení výrobcu. Pri cestných vozidlách a zvláštnych vozidlách16) vykoná ochraňovateľ raz za pol roka ich preskúšanie skúšobnou jazdou v dĺžke maximálne 30 km. Prehliadky technickej spôsobilosti a preskúšania zaznamená ochraňovateľ v prevádzkovej knihe. Za zabezpečenie technickej spôsobilosti a preskúšanie mobilizačných rezerv patrí ochraňovateľovi od Správy rezerv náhrada preukázateľne vynaložených nákladov.

§ 14

Obmena mobilizačných rezerv

(1) Ochraňovateľ požiada Správu rezerv o obmenu mobilizačných rezerv na základe zistení poslednej inventarizácie do 31. marca kalendárneho roka na nasledujúci rok podľa skončenia lehoty ich skladovania, podľa záručných podmienok výrobcu, dodávateľa alebo technologických a výrobných postupov ochraňovateľa.

(2) Obmenu mobilizačných rezerv zabezpečuje ochraňovateľ. Rozhodnutie o vykonaní obmeny mobilizačných rezerv vydá Správa rezerv do 30. júna kalendárneho roka predchádzajúceho roku plánovanej realizácie obmeny mobilizačných rezerv. Mobilizačné rezervy možno obmieňať po častiach a etapách. Každá etapa sa považuje za samostatnú obmenu mobilizačných rezerv.

(3) Ak sa obmena mobilizačných rezerv vykonáva v priebehu jedného kalendárneho mesiaca, uskutoční sa bez finančnej zábezpeky. Plnenie zmluvné strany vykonajú vzájomným započítaním pohľadávok.

(4) Ak sa obmena mobilizačných rezerv vykonáva v čase, ktorý presahuje jeden kalendárny mesiac, uskutoční sa s finančnou zábezpekou.

(5) Finančnú zábezpeku na zabezpečenie obmeny mobilizačných rezerv zloží ochraňovateľ na bežný účet Správy rezerv vo výške kúpnej ceny obmieňaných mobilizačných rezerv určenej v zmluve o obmene medzi ochraňovateľom a Správou rezerv vrátane dane z pridanej hodnoty.

(6) Pri hroziacej škode na skladovaných mobilizačných rezervách možno na základe žiadosti ochraňovateľa a rozhodnutia Správy rezerv vykonať mimoriadnu obmenu mobilizačných rezerv. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa vzťahujú aj na mimoriadnu obmenu mobilizačných rezerv.

(7) Pravidelnú obmenu mobilizačných rezerv možno dohodnúť aj v zmluve o ochraňovaní.

§ 15

Zámena mobilizačných rezerv

(1) Zámenu mobilizačných rezerv navrhuje Správe rezerv ochraňovateľ do 31. marca kalendárneho roka na nasledujúci rok, ak sa iným druhom mobilizačných rezerv efektívnejšie zabezpečí plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.3)

(2) Rozhodnutie o vykonaní zámeny mobilizačných rezerv vydáva Správa rezerv na základe súhlasu príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

(3) Zámenu mobilizačných rezerv vykoná Správa rezerv na základe zmluvy o zámene. Správa rezerv zabezpečuje finančné prostriedky na cenové rozdiely pri zámene mobilizačných rezerv. Pri zámene mobilizačných rezerv sa postupuje podľa osobitného predpisu.11)

(4) Pri zmene technológie, zmene dodávateľa mobilizačných rezerv, hroziacej škode na mobilizačných rezervách alebo vzniku nových požiadaviek na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie3) môže ochraňovateľ predložiť návrh na zámenu mobilizačných rezerv alebo jeho zmenu aj v priebehu kalendárneho roka predchádzajúceho roku realizácie zámeny mobilizačných rezerv po predchádzajúcej dohode so Správou rezerv.

(5) Ochraňovateľ požiada o zámenu mobilizačných rezerv, ak sa preukáže, že s ohľadom na ich technickú zastaranosť, nízku účinnosť alebo nespoľahlivosť sú už nepoužiteľné alebo nemožno na ich výstavbu alebo prevádzku zabezpečiť kvalifikovanú obsluhu.

(6) Mobilizačné rezervy možno zamieňať po častiach a etapách. Každá etapa sa považuje za samostatnú zámenu mobilizačných rezerv.

§ 16

Výpožička mobilizačných rezerv

(1) Mobilizačné rezervy môže dať Správa rezerv do výpožičky štátnej rozpočtovej organizácii, štátnej príspevkovej organizácii, obci alebo vyššiemu územnému celku (ďalej len „vypožičiavateľ“) na základe zmluvy o výpožičke najviac na jeden rok.

(2) Žiadosť o výpožičku mobilizačných rezerv predkladá vypožičiavateľ ochraňovateľovi. Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy udelí súhlas na žiadosť o výpožičku mobilizačných rezerv, postúpi ochraňovateľ uvedenú žiadosť spolu so súhlasom príslušného ústredného orgánu štátnej správy Správe rezerv. Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy neudelí súhlas na žiadosť o výpožičku, ochraňovateľ žiadosť podľa prvej vety zamietne.

(3) Výpožička mobilizačných rezerv je pre vypožičiavateľa bezodplatná.

(4) Ak po uplynutí lehoty výpožičky má vypožičiavateľ záujem aj naďalej využívať mobilizačné rezervy, možno tieto vypožičiavateľovi prenajať podľa § 17.

(5) Výpožička mobilizačných rezerv môže byť Správou rezerv skončená na základe potreby použitia mobilizačných rezerv na riešenie situácií a udalostí uvedených v § 11 ods. 1, 2 a 7.

§ 17

Nájom mobilizačných rezerv

(1) Mobilizačné rezervy môže dať Správa rezerv do nájmu podnikateľovi (ďalej len „nájomca“) na základe písomnej zmluvy.17)

(2) Žiadosť o nájom mobilizačných rezerv alebo žiadosť o predĺženie nájmu mobilizačných rezerv predkladá žiadateľ alebo nájomca ochraňovateľovi najmenej dva mesiace pred začiatkom nájmu alebo uplynutím lehoty nájmu. Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy udelí súhlas na žiadosť o nájom mobilizačných rezerv alebo na žiadosť o predĺženie nájmu mobilizačných rezerv, postúpi ochraňovateľ uvedenú žiadosť spolu so súhlasom príslušného ústredného orgánu štátnej správy Správe rezerv najmenej jeden mesiac pred začiatkom nájmu alebo pred uplynutím lehoty nájmu spolu s predmetným súhlasom. Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy neudelí súhlas na žiadosť o nájom alebo súhlas na žiadosť o predĺženie nájmu, ochraňovateľ žiadosť podľa prvej vety zamietne.

(3) Mesačné nájomné za mobilizačné rezervy je v zmluvne dohodnutej výške, minimálne však vo výške jednej dvanástiny ročnej odpisovej sadzby rovnomerného odpisovania z nadobúdacej ceny podľa osobitného predpisu.18)

(4) Nájom mobilizačných rezerv môže byť Správou rezerv skončený na základe potreby použitia mobilizačných rezerv na riešenie situácií a udalostí uvedených v § 11 ods. 1, 2 a 7.

(5) Pred skončením nájmu nájomca vykoná potrebnú údržbu, ošetrenie a konzerváciu na vlastné náklady. Pri cestných vozidlách a zvláštnych vozidlách16) opatrených evidenčným číslom vozidla nájomca zabezpečí, aby tieto cestné vozidlá a zvláštne vozidlá16) boli technicky spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a na vlastné náklady odstráni zistené chyby.

§ 18

Vyčleňovanie, presun a preradenie mobilizačných rezerv

(1) Ak sa mobilizačné rezervy stanú neúčelné pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie,3) ochraňovateľ bezodkladne predloží príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy žiadosť o vyčlenenie takýchto mobilizačných rezerv.

(2) Príslušný ústredný orgán štátnej správy žiadosť o vyčlenenie mobilizačných rezerv ochraňovateľa posúdi, prehodnotí vyčlenenie alebo navrhne presun mobilizačných rezerv a bezodkladne predloží Správe rezerv návrh na vyčlenenie mobilizačných rezerv alebo návrh na presun mobilizačných rezerv, ak sa podľa krízových plánov hospodárskej mobilizácie alebo iných údajových dokumentov3) mobilizačné rezervy stali u ochraňovateľa neúčelné a vytvorenie rovnakého druhu mobilizačných rezerv potrebuje iný ochraňovateľ.

(3) Na základe návrhu príslušného ústredného orgánu štátnej správy na vyčlenenie mobilizačných rezerv a po jeho posúdení vydá Správa rezerv rozhodnutie o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo rozhodnutie o preradení mobilizačných rezerv.

(4) Na základe návrhu príslušného ústredného orgánu štátnej správy na presun mobilizačných rezerv vydá Správa rezerv rozhodnutie o presune mobilizačných rezerv.

(5) Pri vyčleňovaní cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel16) opatrených evidenčným číslom vozidla ochraňovateľ predloží Správe rezerv osvedčenie o evidencii na vykonanie zmeny v evidencii motorových vozidiel. Ak sa osvedčenie o evidencii skladá z dvoch častí, ochraňovateľ predloží Správe rezerv obidve časti.

(6) Rozhodnutím Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv, o preradení mobilizačných rezerv alebo o presune mobilizačných rezerv nie je dotknutá povinnosť ochraňovateľa tieto mobilizačné rezervy ochraňovať až do skončenia postupu podľa osobitného predpisu4) na základe rozhodnutia Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo do ich prevzatia iným ochraňovateľom na základe rozhodnutia Správy rezerv o presune mobilizačných rezerv alebo rozhodnutia Správy rezerv o preradení mobilizačných rezerv.

(7) Nové ocenenie mobilizačných rezerv navrhnutých na vyčlenenie podľa osobitného predpisu4) zabezpečí ochraňovateľ znaleckým posudkom alebo ocenením odbornou komisiou vymenovanou štatutárnym orgánom ochraňovateľa. Ocenenie odbornou komisiou sa vykoná pri mobilizačných rezervách navrhnutých na vyčlenenie, ktorých evidenčná cena nepresahuje 1 659 eur za jednu mernú jednotku.

§ 19

Pohotovostné zásoby

(1) Pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú a bezodplatnú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého krízovou situáciou,2) mimoriadnou udalosťou5) alebo III. stupňom povodňovej aktivity6) na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, pre záchranné zložky integrovaného záchranného systému alebo na poskytnutie humanitárnej pomoci.

(2) Pohotovostné zásoby sú

a) návratné, ktoré tvoria položky a technické prostriedky na zabezpečenie akcieschopnosti základných záchranných zložiek a ostatných záchranných zložiek,

b) nenávratné, ktoré tvoria položky a technické prostriedky nevyhnutné na zabezpečenie prežitia osôb na postihnutom území Slovenskej republiky.

(3) Tvorbu, financovanie a hospodárenie s pohotovostnými zásobami zabezpečuje Správa rezerv.

(4) Pohotovostné zásoby sa tvoria v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a obvodnými úradmi v súlade s krízovým plánom Správy rezerv.

(5) Správa rezerv vypracúva na obdobie dvoch kalendárnych rokov návrh tvorby pohotovostných zásob, ktorý schvaľuje vláda na základe odporúčania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.

(6) Správa rezerv každoročne vypracuje informáciu o stave pohotovostných zásob, ktorú na základe odporúčania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky vezme vláda na vedomie. V roku, v ktorom Správa rezerv predkladá na rokovanie vlády návrh tvorby pohotovostných zásob, tvorí informácia o stave pohotovostných zásob jeho súčasť.

(7) O použití pohotovostných zásob pri riešení situácií a udalostí uvedených v odseku 1 rozhoduje Správa rezerv okrem použitia pohotovostných zásob na účely humanitárnej pomoci mimo územia Slovenskej republiky, o ktorom rozhoduje vláda. Na základe žiadosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky môže o použití pohotovostných zásob na účely humanitárnej pomoci mimo územia Slovenskej republiky vo verejnom záujme rozhodnúť Správa rezerv.

(8) Správa rezerv na základe žiadosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže dať súhlas na iné použitie pohotovostných zásob ako podľa odseku 1, ak také použitie je účelné, efektívne a hospodárne a svojím rozsahom neohrozí účel ustanovený v odseku 1.

(9) Pohotovostné zásoby poskytuje Správa rezerv na základe písomnej žiadosti podpísanej štatutárnym orgánom orgánu krízového riadenia.13)

(10) Ak nastanú situácie a udalosti uvedené v odseku 1, obec je oprávnená písomne požiadať o poskytnutie pohotovostných zásob Správu rezerv prostredníctvom orgánu krízového riadenia13) obvodného úradu.19)

(11) Ak ide o bezprostredné ohrozenie života obyvateľov obce alebo ich majetku, starosta obce je oprávnený vyžiadať pohotovostné zásoby priamo na Správe rezerv.

(12) Orgán krízového riadenia13) obvodného úradu19) si uplatňuje požiadavky na poskytnutie pohotovostných zásob u Správy rezerv. Takáto žiadosť je súhrnom požiadaviek obcí v územnom obvode obvodného úradu19) a vlastných požiadaviek obvodného úradu.19)

(13) Písomná žiadosť na poskytnutie pohotovostných zásob obsahuje

a) názov a kontaktné údaje obvodného úradu alebo obcí, ktoré si požiadavku uplatnili,

b) názov obvodného úradu alebo obcí, ktorým je požiadavka určená,

c) deň, mesiac, rok a čas uplatnenia požiadavky,

d) deň, mesiac, rok a čas vyhlásenia stavu a situácie na riešenie udalostí a situácií uvedených v odseku 1,

e) názov, množstvo a druh položky pohotovostných zásob a dôvod použitia,

f) meno, priezvisko a telefónne číslo osoby zodpovednej za prevzatie pohotovostných zásob,

g) meno, priezvisko a telefónne číslo osoby zodpovednej za prepravu pohotovostných zásob,

h) podpis štatutárneho orgánu krízového riadenia, štatutárneho orgánu obce alebo štatutárneho orgánu obvodného úradu.

(14) Poskytnutie pohotovostných zásob sa uskutočňuje na základe rozhodnutia Správy rezerv, ktoré sa bezodkladne doručuje ochraňovateľovi a žiadateľovi. Podmienkou poskytnutia pohotovostných zásob je trvanie stavu a situácie na riešenie udalostí a situácií uvedených v odseku 1. Súčasťou rozhodnutia je určenie miesta, dátumu a času ich prevzatia.

(15) Dopravca prevzatie pohotovostných zásob zo skladu ochraňovateľa alebo skladu Správy rezerv potvrdí na výdajke o poskytnutí pohotovostných zásob.

(16) Za prevzatie a pridelenie pohotovostných zásob, zamedzenie zneužitia pohotovostných zásob a za vrátenie návratných pohotovostných zásob zodpovedá štatutárny orgán orgánu krízového riadenia,13) ktorý požiadavku uplatnil.

(17) Príslušný orgán krízového riadenia,13) ktorému boli pohotovostné zásoby poskytnuté, vyhotoví do 10 dní od skončenia stavu a situácie na riešenie udalostí a situácií uvedených v odseku 1 škodový protokol o návratných pohotovostných zásobách, ktoré boli poškodené, opotrebované, zničené alebo znehodnotené. Správa rezerv rozhodne o ich oprave, obmene alebo vyradení z evidencie na základe škodového protokolu podľa prvej vety.

(18) Pohotovostné zásoby, ktoré boli poskytnuté na riešenie situácií a udalostí uvedených v odseku 1 a ktoré neboli prerozdelené, poškodené, zničené alebo znehodnotené, vráti príslušný orgán krízového riadenia Správe rezerv alebo príslušnému ochraňovateľovi do 30 dní odo dňa skončenia stavu a situácie na riešenie udalostí a situácií uvedených v odseku 1.

§ 20

Hospodárenie s pohotovostnými zásobami

Hospodárením s pohotovostnými zásobami sa rozumie

a) ochraňovanie pohotovostných zásob,

b) obmena pohotovostných zásob,

c) zámena pohotovostných zásob,

d) výpožička pohotovostných zásob,

e) nájom pohotovostných zásob,

f) preradenie pohotovostných zásob.

§ 21

Ochraňovanie pohotovostných zásob

(1) Pohotovostné zásoby sa skladujú oddelene od vlastných zásob ochraňovateľa tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, zámene, zneužitiu alebo odcudzeniu a aby boli kontrolovateľné, dosiahnuteľné a pripravené na rýchle vyskladnenie. Pohotovostné zásoby musia byť na viditeľnom mieste označené symbolom „Program PZ“.

(2) Ak nemožno pohotovostné zásoby skladovať v skladoch Správy rezerv alebo ak ich skladovanie je v iných skladoch hospodárnejšie, skladujú sa v iných skladoch na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní medzi ochraňovateľom a Správou rezerv, v ktorej je dohodnutý rozsah činností ochraňovateľa.

§ 22

Obmena pohotovostných zásob

(1) Obmenu pohotovostných zásob vykonáva Správa rezerv alebo iný ochraňovateľ na základe zistení poslednej inventarizácie podľa skončenia lehoty ich skladovania, podľa záručných podmienok výrobcu, dodávateľa alebo podľa lehôt určených atestmi orgánov oprávnených na ich vydávanie.

(2) Na obmenu pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia § 14.

§ 23

Zámena pohotovostných zásob

(1) Zámenu pohotovostných zásob vykonáva Správa rezerv, ak sa iným druhom pohotovostných zásob efektívnejšie zabezpečia úlohy podľa § 19 ods. 1.

(2) Na zámenu pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.

§ 24

Výpožička pohotovostných zásob

(1) Návratné pohotovostné zásoby môže dať Správa rezerv do výpožičky štátnej rozpočtovej organizácii, štátnej príspevkovej organizácii, obci alebo vyššiemu územnému celku na základe zmluvy o výpožičke najviac na jeden rok.

(2) Na výpožičku pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia § 16.

§ 25

Nájom pohotovostných zásob

(1) Návratné pohotovostné zásoby môže dať Správa rezerv do nájmu štátnej rozpočtovej organizácii, štátnej príspevkovej organizácii, obci alebo vyššiemu územnému celku na základe zmluvy.17)

(2) Žiadosť o nájom pohotovostných zásob alebo žiadosť o predĺženie nájmu pohotovostných zásob predkladá žiadateľ alebo nájomca Správe rezerv.

(3) Na nájom pohotovostných zásob sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17.

§ 26

Preradenie pohotovostných zásob

Správa rezerv môže rozhodnúť o preradení pohotovostných zásob do mobilizačných rezerv, ak tieto prestali plniť účel, na ktorý boli vytvorené, a rovnaké zásoby potrebuje na základe predloženého plánu tvorby mobilizačných rezerv iný ochraňovateľ.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 27

Financovanie

(1) Výdavky súvisiace s tvorbou a hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu okrem výdavkov podľa ustanovení odsekov 3 a 7.

(2) Správa rezerv zriaďuje v Štátnej pokladnici na financovanie obmien, zámien, tvorby, dopĺňania a pôžičiek štátnych hmotných rezerv bežné účty.20) Príjmom bežných účtov sú tržby za predaj štátnych hmotných rezerv pri realizácii ich obmien, zámien, pôžičiek a prepadnutých zábezpek z pôžičiek.

(3) Výdavkom bežných účtov sú platby za nákup štátnych hmotných rezerv pri vykonávaní ich obmien, zámien, tvorby, dopĺňaní a pôžičiek. Zostatky na týchto účtoch koncom roka neprepadajú, prechádzajú do nasledujúceho roka. V prípade nedostatku zdrojov zo štátneho rozpočtu možno prostriedky týchto účtov použiť na financovanie štátnych hmotných rezerv.

(4) Správa rezerv na efektívnejšie hospodárenie podľa osobitných predpisov11) realizuje zálohové platby pri kúpe hmotných rezerv prostredníctvom burzových obchodov na komoditných burzách.

(5) Správa rezerv môže započítať vzájomné pohľadávky pri plnení predmetu činnosti v oblasti obmien a zámien.21)

(6) Zmluvné preddavky poskytnuté Správou rezerv z bežných účtov, ktoré boli vopred zmluvne dohodnuté, netreba vysporiadať do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté.

(7) V prípade nedostatku rozpočtovaných kapitálových výdavkov môže Správa rezerv uhradiť z bežných účtov aj výdavky na zabezpečenie budovania investičných akcií, najmä zásobníkov ropy alebo ropných výrobkov, a tvorbu štátnych hmotných rezerv.

§ 28

Povinnosti a oprávnenia ochraňovateľa

(1) Ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa § 2 písm. b) je povinný najmä

a) trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv,

b) umožniť zástupcom Správy rezerv a osobám povereným Správou rezerv prístup, vykonanie kontroly štátnych hmotných rezerv a hospodárenia s nimi; tým nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitného predpisu,22)

c) viesť analytickú a operatívnu evidenciu pohybu zásob a nehnuteľného majetku štátu v správe Správy rezerv,

d) vyskladniť štátne hmotné rezervy na základe pokynov Správy rezerv.

(2) Použitie štátnych hmotných rezerv sa považuje za neoprávnené, ak tieto použije ochraňovateľ v rozpore s ustanovením § 2 písm. b) alebo § 3 ods. 1 tohto zákona.

§ 29

Ochraňovanie

(1) Správa rezerv ako správca štátnych hmotných rezerv a ochraňovatelia majetku štátu v správe Správy rezerv vykonávajú zmluvne dohodnutý súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o zverený majetok najmä

a) ochranu pred odcudzením, stratou, poškodením, zničením a zachovanie prevádzkovej schopnosti a jeho použiteľnosti,

b) zabezpečenie energií potrebných na prevádzku a skladovanie, likvidáciu odpadov z prevádzky, údržbu a opravy,

c) vykonávanie obmien, zámien, vyčleňovania a preskúšania zásob,

d) skladovanie,

e) ostatné činnosti, ktorých rozsah bude predmetom zmluvy o ochraňovaní.

(2) Ochraňovaním sa rozumie aj užší súhrn činností alebo iba niektorá činnosť uvedená v odseku 1 podľa vymedzenia týchto činností v zmluve o ochraňovaní.

(3) Ochraňovanie zabezpečuje Správa rezerv na základe zmluvy o ochraňovaní medzi Správou rezerv a ochraňovateľom, ktorému bol takýto majetok zverený na ochraňovanie.

§ 30

Sankcie

(1) Správa rezerv uloží podnikateľovi pokutu

a) za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 17 000 eur, a pri opätovnom neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv vo výške desaťnásobku hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 17 000 eur,

b) za porušenie povinnosti vrátiť hmotné rezervy podľa § 9 ods. 4 vo výške trojnásobku účtovnej hodnoty zadržiavaných zásob, najmenej však 35 000 eur,

c) za porušenie povinností ustanovených v § 11 ods. 10 vo výške účtovnej hodnoty predmetných spotrebovaných, znehodnotených alebo poškodených mobilizačných rezerv,

d) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 11 ods. 12 vo výške 350 eur,

e) za porušenie povinnosti dodržiavať podmienky podľa § 13 ods. 2 vo výške účtovnej hodnoty mobilizačných rezerv skladovaných v rozpore s podmienkami ochraňovania,

f) za porušenie povinností ustanovených v § 13 ods. 6 vo výške 3 500 eur,

g) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 1 vo výške účtovnej hodnoty predmetných zásob,

h) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 18 ods. 1 vo výške účtovnej hodnoty predmetných neúčelných zásob,

i) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 17 vo výške účtovnej hodnoty predmetných zásob,

j) za porušenie povinností ustanovených v § 28 ods. 1 písm. a) vo výške 35 000 eur,

k) za porušenie povinností ustanovených v § 28 ods. 1 písm. b) vo výške 10 000 eur,

l) za porušenie povinností ustanovených v § 28 ods. 1 písm. c) vo výške 350 eur,

m) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 28 ods. 1 písm. d) vo výške trojnásobku účtovnej hodnoty zadržiavaných zásob, najmenej však 35 000 eur.

(2) Ak sa porušenie povinností opakuje alebo porušenie povinnosti naďalej pretrváva aj po dodatočnej lehote určenej Správou rezerv, pokutu možno uložiť aj opakovane.

(3) Konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. a) môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich neoprávneného použitia. Konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. b) až m) môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinností dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich porušenia.

(4) Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.23)

(5) Pokuta uložená podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 31

Spolupráca iných orgánov a osôb

Na zabezpečenie úloh podľa tohto zákona sú príslušné ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti, podnikatelia, ktorí sú vlastníkmi štátnych hmotných rezerv a podľa tohto zákona povinní

a) spolupracovať so Správou rezerv pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s tvorbou, financovaním, hospodárením a kontrolou štátnych hmotných rezerv,

b) poskytovať Správe rezerv potrebné podklady a informácie na komplexné zabezpečovanie štátnych hmotných rezerv,

c) pravidelne prehodnocovať účelnosť požiadaviek na tvorbu mobilizačných rezerv pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie3) podľa § 11 ods. 4.

§ 32

Spoločné ustanovenie

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,23) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 33

Prechodné ustanovenie

Konania o uložení pokuty, ktoré boli začaté a neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2012, sa dokončia podľa doterajšieho predpisu.

§ 34

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 35

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 240/2006 Z. z., zákona č. 463/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 667/2007 Z. z., zákona č. 601/2008 Z. z., zákona č. 279/2009 Z. z. a zákona č. 439/2010 Z. z.


Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.


Príloha k zákonu č. 372/2012 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. EÚ L 265, 9. 10. 2009).

Poznámky pod čiarou

1) § 33 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

2) Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
§ 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

3) § 5 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

5) § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

6) § 11 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

7) § 20 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8) § 13 zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9) § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

11) Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.

11a) § 18 zákona č. 218/2013 Z. z.

12) § 4 zákona č. 179/2011 Z. z.

13) § 3 zákona č. 387/2002 Z. z.

14) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia.

16) § 2 písm. a) a b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17) § 663 až 684 Občianskeho zákonníka.
§ 630 až 641 Obchodného zákonníka.
Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

18) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

19) § 1, 2 a 4 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20) § 13 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21) § 6a ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.

22) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.