Zákon č. 300/2012 Z. z.Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Čiastka 75/2012
Platnosť od 09.10.2012
Účinnosť od 01.07.2013
Redakčná poznámka

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013 okrem čl. II prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2013.

300

ZÁKON

z 18. septembra 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. a zákona č. 476/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 sa vypúšťajú slová „s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov“.

2. V § 2 odsek 1 znie:

(1) Postupmi a opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sú:

a) jednotná metodika výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „výpočet“),

b) určenie a uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1. nových budov,

2. existujúcich budov pri ich významnej obnove,

3. stavebných konštrukcií a prvkov tvoriacich ich časť, ktoré oddeľujú vnútorné prostredie budov od vonkajšieho prostredia (ďalej len „obalová konštrukcia“) a

4. technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia budov a ich kombinácie (ďalej len „technický systém“),

c) povinná energetická certifikácia budov a systém kontroly energetických certifikátov,

d) vypracúvanie národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie (ďalej len „národný plán“).“.

3. V § 2 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová „alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní“.

4. V § 2 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „(ďalej len „samostatná časť“)“.

5. V § 2 ods. 7 prvá veta znie: „Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy2) existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní.“.

6. V § 2 odsek 8 znie:

(8) Budovou s takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.“.

7. V § 3 odsek 2 znie:

(2) Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie. Primárnou energiou je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie.“.

8. V § 3 ods. 7 sa vypúšťajú slová „a emisií oxidu uhličitého“.

9. V nadpise § 4 a v § 4 ods. 1 prvej vete sa vypúšťa slovo „nových“.

10. V § 4 odseky 2 až 7 znejú:

(2) Ak ide o novú budovu, musí sa v príprave jej výstavby posúdiť technická, environmentálna a ekonomická využiteľnosť vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov v mieste výstavby.

(3) Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy podľa odseku 1 zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického hodnotenia podľa § 4a ods. 2 uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.

(4) Ak sa významná obnova budovy týka zmeny jej obalovej konštrukcie, ktorá významne ovplyvní energetickú hospodárnosť budovy, projektant je povinný v projektovej dokumentácii na povolenie zmeny stavby navrhnúť také riešenie, aby sa touto zmenou dosiahlo splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť ako na novú budovu s rovnakou funkčnosťou, umiestnením a kategóriou. Na tento účel projektant musí navrhnúť použitie vhodných stavebných výrobkov a konštrukčných riešení v rozsahu, v akom je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vrátane technického systému, ktorým sa dosiahne prírastok energie dodanej z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti.

(5) Nákladovo optimálnou úrovňou minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy (ďalej len „nákladovo optimálna úroveň“) sa rozumie úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu budovy. Najnižšie náklady sa určujú so zohľadnením investičných nákladov súvisiacich s energiou a nákladov na údržbu a prevádzku podľa kategórie budovy vrátane nákladov na energiu a úspory príjmov z vyrobenej energie v budove a nákladov na likvidáciu budovy. Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní energetickej hospodárnosti budovy, v ktorej je analýza nákladov a výnosov vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy pozitívna.

(6) Odhadovaný ekonomický životný cyklus sa určuje

a) pre celú budovu, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť určené pre budovu ako celok, alebo

b) pre jej samostatnú časť, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť určené len pre samostatnú časť.

(7) Na postup podľa odseku 5 sa použije rámec porovnávacej metodiky podľa osobitného predpisu3a) a parametre, ktoré ovplyvňujú výpočet, najmä vplyv klimatických podmienok a dostupnosť energetickej infraštruktúry.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:

3a) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012).“.

11. Za § 4 sa vkladajú § 4a a 4b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠4a

Energetické hodnotenie

(1) Na výpočet energetického hodnotenia sa používa

a) projektové energetické hodnotenie,

b) normalizované energetické hodnotenie,

c) prevádzkové energetické hodnotenie.

(2) Projektovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov. Projektové energetické hodnotenie sa uskutočňuje vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy budovy.

(3) Normalizovaným energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe jej užívania a s použitím údajov o skutočnom vyhotovení jej stavebných konštrukcií a údajov o jej technickom systéme.

(4) Prevádzkovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie s použitím nameranej skutočnej spotreby energie v budove.

(5) Výsledkom energetického hodnotenia je integrovaná energetická hospodárnosť budovy, ktorá je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa § 3 ods. 7.

§ 4b

Národný plán

(1) Národný plán obsahuje opatrenia a postupy potrebné na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie s rozlíšením na jednotlivé kategórie budov. Plnením opatrení a postupov národného plánu sa musí dosiahnuť, aby boli budovami s takmer nulovou potrebou energie

a) po 31. decembri 2018 všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, a

b) od 31. decembra 2020 všetky nové budovy.

(2) Opatreniami a postupmi národného plánu podľa odseku 1 sú najmä:

a) podrobné uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré vychádza z celoštátnych ročných priemerných hodnôt a z technických noriem a zohľadňuje celoštátne, regionálne a miestne podmienky vrátane číselného ukazovateľa využitia primárnej energie v kWh/m2 ročne,

b) priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov s cieľom pripraviť dosiahnutie stavu podľa odseku 1,

c) informácie o politikách a o finančných a iných opatreniach prijatých na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie vrátane podrobností o celoštátnych požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách po ich významnej obnove,

d) ďalšie nástroje a opatrenia na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie tak, aby sa dodaním energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti do roku 2020 dosiahlo najmenej 50-percentné zníženie primárnej energie.

(3) Národný plán obsahuje aj zásady, podľa ktorých bude možné v špecifických a opodstatnených prípadoch rozhodnúť, že opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a b) sa nebudú uplatňovať na existujúce budovy, pre ktoré analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu budovy preukáže časovú návratnosť viac ako 15 rokov.

(4) Poskytované stimuly na novú výstavbu a na významnú obnovu budov musia zohľadňovať nákladovo optimálnu úroveň (§ 4 ods. 5). Nákladovo optimálnu úroveň môžu presiahnuť, ak ide o stimuly na nové budovy alebo na významnú obnovu budov v špecifických a opodstatnených prípadoch podľa odseku 3.“.

12. V § 5 ods. 2 písmená a) a b) znejú:

a) pre budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi,

b) pre budovy, v ktorých viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje,“.

13. § 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Ak odborne spôsobilá osoba podľa § 6 preukáže zhodu energetického hodnotenia a porovnateľnosť rodinných domov, možno energetickú certifikáciu rodinného domu vykonať aj na základe hodnotenia iného rodinného domu s podobnou architektúrou, veľkosťou a úrovňou energetickej hospodárnosti.“.

14. § 6 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Energetickú certifikáciu budov, ktoré slúžia na zabezpečenie obrany štátu, do ktorých môžu vstupovať iba osoby s bezpečnostnou previerkou podľa stupňa utajenia, vykonávajú zamestnanci Ministerstva obrany Slovenskej republiky s odbornou spôsobilosťou podľa odsekov 2 a 3, ktorú preukázali skúškou odbornej spôsobilosti podľa odseku 1.“.

15. V § 7 ods. 1 písm. f) sa slová „a technologického zariadenia“ nahrádzajú slovami „systému budovy“.

16. V § 7 ods. 1 písm. i) sa za slovo „podpisy“ vkladajú slová „a odtlačok pečiatky“.

17. V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú:

j) údaj o ročnej spotrebe energie alebo o priemernej spotrebe energie za tri predchádzajúce roky,

k) údaj o podiele energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti v percentách.“.

18. V § 7 odseky 2 až 5 znejú:

(2) Prílohou energetického certifikátu je

a) opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v jej technickom systéme a v energetickom vybavení,

b) odporúčanie na nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jej samostatnej časti, ak je dôvod na také zlepšenie v porovnaní s platnými požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy,

c) správa obsahujúca vstupné údaje, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky výpočtu a

d) výňatok z energetického certifikátu, v ktorom sa uvedú údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a f) až k) (ďalej len „energetický štítok“).

(3) Odporúčanie podľa odseku 2 písm. b) musí byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a navrhované opatrenia musia umožniť odhadnúť časovú návratnosť a porovnanie nákladov a prínosov počas jej ekonomického životného cyklu.

(4) Odporúčanie podľa odseku 2 písm. b) sa člení na opatrenia, ktoré sa uskutočňujú

a) v súvislosti s významnou obnovou a

b) nezávisle od významnej obnovy budovy len zmenou obalovej konštrukcie alebo technického systému.

(5) Súčasťou odporúčania podľa odseku 2 písm. b) sú aj údaje o mieste, kde môže vlastník alebo nájomca budovy získať podrobnejšie informácie o obsahu odporúčania vrátane informácie o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti musí vychádzať zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú posudzovania úspor energie a aktuálnych cien energií a z predbežného odhadu investičných nákladov podľa obvyklých aktuálnych cien stavebných výrobkov a stavebných prác na trhu. Okrem toho sú v ňom zahrnuté aj informácie o postupoch, ktoré je potrebné vykonať na implementáciu odporúčania; môžu byť poskytnuté aj ďalšie súvisiace informácie, najmä informácie o finančných a iných stimuloch a o možnostiach poskytnutia dotácie na ich uskutočnenie.

19. § 7 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:

(6) Odborne spôsobilá osoba elektronicky doručí návrh vypracovaného energetického certifikátu do centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a) pred jeho odovzdaním vlastníkovi budovy.

(7) Platnosť energetického certifikátu je najviac desať rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.“.

20. § 8 vrátane nadpisu znie:

㤠8

Povinnosti vlastníka budovy

(1) Vlastník budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát

a) ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak,5a)

b) do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť,

c) ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti.

(2) Vlastník existujúcej budovy je povinný

a) zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,

b) zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému,

c) uchovávať energetický certifikát počas jeho platnosti a

1. pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi,

2. pri prenájme budovy odovzdať kópiu energetického certifikátu nájomcovi.

(3) Vlastník budovy je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide

a) o budovu podľa § 5 ods. 2 písm. b) a

b) o budovu s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m2, ktorú verejnosť často navštevuje.

(4) Ak vlastník stavby predáva rozostavanú budovu, na ktorú ešte nie je vyhotovený energetický certifikát, je povinný poskytnúť nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie; rovnako je povinný postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia.

(5) Vlastník budovy musí ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy uviesť v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na samostatnú časť, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát.

(6) Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri jej významnej obnove uplatniť nové alebo obnovené technické systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy a inštalovať automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie systémy zamerané na úsporu energie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

5a) § 82 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 300/2012 Z. z.“.

21. V nadpise § 9 a v § 9 ods. 1 sa slová „Ministerstvo výstavby“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby“.

22. V § 9 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú slová „a národný plán“.

23. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami c) až i), ktoré znejú:

c) zostavuje zoznam existujúcich a navrhovaných opatrení a nástrojov na podporu splnenia opatrení z národného plánu vrátane opatrení a nástrojov finančnej povahy; zoznam aktualizuje každé tri roky a oznamuje Európskej komisii priamo alebo ako súčasť akčných plánov energetickej efektívnosti,

d) poskytuje dotácie v oblasti energetickej hospodárnosti budov podľa § 9a a 9b (ďalej len „dotácia“),

e) pravidelne, najmenej raz za päť rokov, prehodnocuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov,

f) informuje Európsku komisiu o programoch a opatreniach na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie,

g) informuje Európsku komisiu o zásadách podľa § 4b ods. 3,

h) informuje Európsku komisiu alebo jej navrhuje zmeny ohľadne primeranosti opatrení z národného plánu, a to do deviatich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti Európskej komisie,

i) informuje Európsku komisiu o opatreniach potrebných na zabezpečenie vykonávania pravidiel o sankciách.“.

24. V § 9 odseky 2 a 3 znejú:

(2) Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví

a) podrobnosti o metodike výpočtu,

b) podrobnosti o náležitostiach obsahu energetického certifikátu vrátane rozpätí energetických tried pre všetky ukazovatele potreby energie v budove a globálneho ukazovateľa primárnej energie a emisií oxidu uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte,

c) vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov,

d) vzor energetického štítku,

e) harmonogram postupnosti zmien minimálnych požiadaviek na energetické úrovne výstavby budov a dosiahnutia takmer nulovej potreby energie a

f) podrobnosti o náležitostiach žiadosti o dotáciu.

(3) Ministerstvo alebo ním určená právnická osoba

a) vedie centrálnu evidenciu energetických certifikátov, vyhodnocuje ich obsah a výsledky vyhodnotenia podľa jednotlivých kategórií budov, prideľuje evidenčné číslo a doručuje údaje prevádzkovateľovi monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie každoročne do 31. marca za predchádzajúci kalendárny rok,

b) sprístupňuje energetické certifikáty evidované podľa písmena a) na požiadanie orgánu dozoru podľa § 10,

c) zisťuje nákladovo optimálne úrovne a oznamuje Európskej komisii všetky vstupné údaje a odhady použité na toto zisťovanie a na základe toho vypracúva správu o zistenom výsledku, v ktorej uvedie aj opatrenia potrebné na podstatné zníženie zisteného rozdielu medzi minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť podľa § 4 ods. 1 a nákladovo optimálnou úrovňou (§ 4 ods. 5) do nasledujúceho preskúmavania minimálnych požiadaviek; správu aktualizuje každých päť rokov počnúc 30. júnom 2012 a oznamuje Európskej komisii priamo alebo ako súčasť akčných plánov energetickej efektívnosti,

d) zverejňuje

1. informácie pre vlastníkov existujúcich budov o rôznych metódach a nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a o existujúcich dostupných finančných nástrojoch určených na podporu zlepšenia energetickej hospodárnosti budov a ich samostatných častí,

2. zoznam certifikovaných budov s ich zatriedením do energetickej triedy podľa jednotlivých kategórií budov,

3. zoznam existujúcich a navrhovaných opatrení a nástrojov na podporu splnenia opatrení z národného plánu vrátane opatrení a nástrojov finančnej povahy,

e) uskutočňuje kontrolu energetických certifikátov jedným alebo niekoľkými druhmi kontroly z týchto možností:

1. kontrolou platnosti vstupných údajov o budove a použitých údajov na vydanie energetického certifikátu, ako aj kontrolou výsledkov uvedených v energetickom certifikáte,

2. kontrolou vstupných údajov a overením výsledkov uvedených v energetickom certifikáte vrátane poskytnutého odporúčania,

3. úplnou kontrolou vstupných údajov o budove, ktoré boli použité na vypracovanie energetického certifikátu, úplným overením výsledkov uvedených v energetickom certifikáte vrátane poskytnutého odporúčania, a ak je to možné, aj kontrolou energeticky certifikovanej budovy na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami uvedenými v energetickom certifikáte a parametrami energeticky certifikovanej budovy,

f) uskutočňuje kontroly energetických certifikátov podľa písmena e) náhodným výberom štatisticky významného percentuálneho podielu z celkového počtu každoročne vydávaných energetických certifikátov.“.

25. Za § 9 sa vkladajú § 9a a 9b, ktoré vrátane nadpisu znejú:

„Dotácia

§ 9a

(1) Dotáciu možno poskytnúť na

a) výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti a

b) urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie podľa národného plánu (§ 4b ods. 2).

(2) Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) možno poskytnúť do 100 % ekonomicky oprávnených nákladov.

(3) Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

§ 9b

(1) Žiadateľom o dotáciu môže byť právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ.

(2) Žiadateľ musí spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu.9) Ak je dotácia štátnou pomocou,10) musia byť splnené aj požiadavky podľa predpisov o štátnej pomoci.

(3) Dotáciu možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), ktorú žiadateľ môže podať ministerstvu až na základe oznámenia o podávaní žiadostí (ďalej len „oznámenie“) zverejnenom na webovom sídle ministerstva.

(4) Oznámenie obsahuje najmä

a) základný cieľ poskytnutia dotácie a kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti, a ich váhu,

b) výšku finančných prostriedkov zo zdrojov žiadateľa určených na spolufinancovanie,

c) formulár žiadosti v elektronickej podobe,

d) okruh oprávnených žiadateľov,

e) disponibilný objem prostriedkov viazaných na oznámenie,

f) najvyššiu a najnižšiu výšku dotácie poskytnutú na jednu žiadosť.

(5) Každý žiadateľ môže podať len jednu žiadosť.

(6) O poskytnutí dotácie rozhoduje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na základe odporúčania najmenej trojčlennej komisie, ktorú na tento účel zriadi.

(7) Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí nezávislá a musí žiadosti vyhodnocovať len podľa kritérií uvedených v oznámení a podľa váhy kritérií uvedenej v oznámení.

(8) Ministerstvo poskytuje dotáciu podľa zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej s vybratým žiadateľom. Zmluva o poskytnutí dotácie obsahuje

a) identifikačné údaje zmluvných strán,

b) bankové spojenie a číslo bankového účtu príjemcu dotácie,

c) účel, druh a výšku dotácie a lehotu jej čerpania,

d) výšku finančných prostriedkov zo zdrojov prijímateľa dotácie určených na spolufinancovanie,

e) podmienky použitia dotácie,

f) spôsob a lehotu plnenia záväzkov zmluvných strán,

g) očakávané prínosy poskytnutej dotácie,

h) sankcie za porušenie zmluvy,

i) termín zúčtovania dotácie,

j) ďalšie dohodnuté údaje.

(9) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle všetky

a) schválené žiadosti aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia poskytnutia dotácie, ako aj výšku a účel dotácie a označenie konečného príjemcu dotácie, a to do 30 dní odo dňa schválenia žiadosti,

b) neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 30 dní odo dňa neschválenia žiadosti.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9 a 10 znejú:

9) § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 383/2008 Z. z.

10) Napríklad čl. 107 a 108 zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010), nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa čl. 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214. 9. 8. 2008).“.

26. V § 10 ods. 2 písm. a) štvrtom bode sa slová „do 10 000 Sk“ nahrádzajú slovami „do 500 eur“.

27. V § 11 ods. 1 sa slová „od 5 000 Sk do 100 000 Sk“ nahrádzajú slovami „od 200 eur do 5 000 eur“.

28. V § 11 odsek 2 znie:

(2) Inšpekcia uloží pokutu od 500 eur do 3 000 eur právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá

a) ako vlastník

1. nesplní povinnosť do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide o budovu podľa § 8 ods. 3,

2. neobstará v lehote podľa § 8 ods. 1 energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinná,

3. neuschová energetický certifikát na čas jeho platnosti,

4. neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,

5. neodovzdá kópiu platného energetického certifikátu nájomcovi,

6. neodovzdá projektové energetické hodnotenie novému nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy,

b) vykonáva energetickú certifikáciu, hoci nie je oprávnenou osobou, alebo nemá odbornú spôsobilosť na príslušnú časť energetickej certifikácie podľa § 6 ods. 2.“.

29. V § 12 ods. 1 písm. c) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.

30. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

e) neodovzdá projektové energetické hodnotenie nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy,

f) neuvedie ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu.“.

31. V § 12 ods. 2 sa slová „do 20 000 Sk“ nahrádzajú slovami „do 2 000 eur“.

32. V § 13 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „ani na postup vyhodnocovania žiadostí a rozhodovanie o poskytnutí dotácie“.

33. Za § 14 sa vkladajú § 14a a 14b, ktoré znejú:

㤠14a

(1) Do 9. júla 2015 sa povinnosť podľa § 5 ods. 2 písm. b) vzťahuje na budovy s viac ako 500 m2 celkovej podlahovej plochy.

(2) Do 31. decembra 2015 sa povinnosť podľa § 5 ods. 2 nevzťahuje na prenájom bytov a samostatných častí.

(3) Energetické certifikáty vydané do 31. decembra 2012 platia do uplynutia platnosti, ktorá je v nich uvedená.

§ 14b

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.“.

34. V § 15 sa slová „preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený“ nahrádzajú slovami „preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené“.

35. Príloha znie:

„Príloha k zákonu č. 555/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 153,18. 6. 2010).“.

Čl. II

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 417/2003 Z. z., zákona č. 608/2003 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona 513/2009 Z. z., zákona č. 118/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z. a zákona č. 408/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 43d znie:

㤠43d

Základné požiadavky na stavby

Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu.1j)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1j znie:

1j) Príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011).“.

2. V § 45 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú slová „a projektového energetického hodnotenia“.

3. Doterajší text § 46 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

(2) Projektant je povinný v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhovať nové budovy a významne obnovované existujúce budovy s využitím vhodných stavebných konštrukcií, alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.“.

4. V § 47 písmeno e) znie:

e) technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov,“.

5. V § 62 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.“.

6. § 81b sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

f) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej certifikácii.“.

7. V § 82 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

(3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

8. V § 105 sa odsek 2 a v § 106 sa odsek 1 dopĺňajú písmenom f), ktoré znie:

f) ako stavebník nebytovej budovy nepredloží energetický certifikát kolaudovanej stavby v lehote určenej v kolaudačnom rozhodnutí (§ 82 ods. 3).“.


Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013 okrem čl. II prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2013.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.