(aktualizované 16.04.2015)

Aktuálne znenie


7

ZÁKON

z 2. decembra 2009

o ochrane pred povodňami

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a) opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť,

b) plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami,

c) povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí,

d) povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb (ďalej len „osoba“) pri ochrane pred povodňami,

e) zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

§ 2

Povodeň

(1) Povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká v dôsledku

a) zväčšenia prietoku vody vo vodnom toku,1)

b) vzniku prekážky alebo tvorby prekážky vo vodnom toku, na brehu vodného toku alebo na stavbe, objekte alebo na zariadení križujúcom vodný tok, ktorá spôsobila vzdutie vody a jej vyliatie na priľahlé územie,

c) dlhotrvajúcich zrážok alebo intenzívnych zrážok, topenia sa snehu alebo súčasného výskytu týchto javov,

d) prítoku vody zo zrážok alebo prítoku vody z topiaceho sa snehu po povrchu z priľahlej oblasti,

e) stúpnutia hladiny podzemnej vody nad povrch následkom dlhotrvajúceho vysokého vodného stavu v priľahlom vodnom toku alebo následkom dlhotrvajúcich zrážok.

(2) Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná

a) možnosťou výskytu extrémnych zrážok, náhleho topenia snehu alebo rýchleho stúpania hladín vo vodných tokoch,

b) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a následným zvýšeným odtokom vody,

c) zvýšeným odtokom vody z topiaceho sa snehu,

d) rýchlym stúpaním hladiny vody alebo prietoku vo vodnom toku, pri ktorom sa očakáva dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity,

e) vznikaním prekážky, ktorá obmedzuje plynulé prúdenie vody v koryte vodného toku, na moste, priepuste alebo na povodňou zaplavovanom území,

f) nebezpečným chodom ľadov s potenciálnou možnosťou vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo

g) poruchou alebo haváriou na vodnej stavbe alebo vodnej elektrárni na vodnom toku.

(3) Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla.

(4) Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

(5) Povodňou ohrozeným územím je spravidla

a) územie pri vodnom toku na úseku, v ktorom sa očakáva alebo už nastalo výrazné zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku

1. intenzívneho povrchového odtoku z povodia a vytvorenia povodňovej vlny vo vodnom toku,

2. vznikania prekážok, ktoré obmedzujú plynulý odtok vôd,

3. nebezpečného chodu ľadov, vznikania ľadových zátarás a ľadovej zápchy,

4. poruchy alebo havárie na vodnej stavbe alebo na hydroenergetickej stavbe,

b) územie, na ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo z topenia snehu do recipientu, následkom čoho sa očakáva jeho zaplavenie vnútornými vodami alebo už dochádza k zaplavovaniu,

c) územie, ktoré je zaplavované z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti alebo zvýšeného odtoku vody z topiaceho sa snehu.

(6) Povodňová škoda je škoda, ktorú spôsobila povodeň

a) štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe

1. na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity,

2. na stavbe na chránenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity, ak škodu zapríčinilo zaplavenie chráneného územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu spôsobené dlhotrvajúcim vysokým vodným stavom vo vodnom toku,

b) správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, ktorému bola prevedená správa podľa osobitného predpisu,2) alebo vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vodnej stavby,3) ktorá sa nachádza na vodnom toku alebo na povodňou zaplavenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity,

c) správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na neupravenom vodnom toku počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity alebo

d) správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na vodnej stavbe alebo na neupravenom vodnom toku, ak povodňovú škodu spôsobilo náhle vyliatie vody z koryta vodného toku alebo náhly návrat vyliatej vody naspäť do koryta.

(7) Povodňová škoda na stavbe, na príslušenstve stavby alebo na dočasnom zariadení staveniska sa na účely tohto zákona uznáva, ak v čase vzniku povodňovej škody

a) je na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie a nadobudlo právoplatnosť alebo je vydané stavebné povolenie a nadobudlo právoplatnosť alebo stavba bola ohlásená stavebnému úradu podľa osobitného predpisu,4)

b) zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie, mal schválený povodňový plán zabezpečovacích prác a okresnému úradu alebo okresnému úradu v sídle kraja pri povodňovej prehliadke preukázal, že vykonal všetky opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňového plánu,

c) zhotoviteľ stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác konal v súlade so stavebným povolením alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

(8) Štát, orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku4a) nezodpovedá za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác. O vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

(9) Dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa osobitného predpisu.5)

§ 3

Ochrana pred povodňami

(1) Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

(2) Ochranu pred povodňami vykonávajú

a) orgány ochrany pred povodňami podľa § 22 ods. 1,

b) ostatné orgány štátnej správy,

c) orgány územnej samosprávy,

d) povodňové komisie,

e) správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov,

f) vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,

g) zhotovitelia stavieb, ktoré zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie,

h) iné osoby.

(3) Každý je povinný vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na pozemkoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní.

(4) Osoba, ktorá zistí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň, je povinná to ihneď ohlásiť koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému na jednotné európske číslo tiesňového volania 112. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému informáciu o povodňovej situácii bezodkladne oznámi orgánu ochrany pred povodňami, obci ohrozenej povodňou, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, alebo správcovi drobného vodného toku. Osoba, ktorá vypracúva povodňový plán podľa § 10, oznamuje povodeň subjektom určeným v povodňovom pláne.

DRUHÁ ČASŤ

OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODŇAMI

§ 4

Opatrenia na ochranu pred povodňami

(1) Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

(2) Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú:

a) opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach,

b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny,

c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov,

d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd,

e) opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru,

f) vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

g) vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov,

h) vykonávanie predpovednej povodňovej služby,

i) vykonávanie povodňových prehliadok,

j) iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.

(3) Opatrenia v čase povodňovej situácie sú:

a) plnenie úloh predpovednej povodňovej služby,

b) vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva,

c) zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby,

d) vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,

e) vykonávanie povodňových záchranných prác,

f) plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie7) na povodňou ohrozenom alebo zasiahnutom území,

g) vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii,

h) zabezpečovanie hydrologických meraní, hydrologických pozorovaní, zberu a spracovania hydrologických údajov, evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne,

i) iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

(4) Opatrenia po povodni sú:

a) obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu,8)

b) zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky povodne,

c) zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd,

d) analyzovanie príčin a priebehu povodne,

e) vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach,

f) rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v budúcnosti,

g) iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na poučenie z jej priebehu.

§ 5

Predbežné hodnotenie povodňového rizika

(1) Predbežným hodnotením povodňového rizika sa na území Slovenskej republiky určujú geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

(2) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zabezpečuje prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vykonávanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné aj aktualizovanie predbežného hodnotenia povodňového rizika v čiastkových povodiach, ktorými je na území Slovenskej republiky vymedzené správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly;9) správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami, obcami a Slovenským hydrometeorologickým ústavom (ďalej len „ústav“).

(3) Subjekty uvedené v odseku 2 poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika všetky potrebné podklady. Obec a vyšší územný celok poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov informácie z územnoplánovacej dokumentácie.

(4) Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva tak, aby poskytovalo hodnotenie potenciálneho rizika. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vypracuje na základe informácií, ktoré sú dostupné alebo ktoré možno ľahko získať na základe správ o priebehu a následkoch povodní, správ o príčinách a priebehu povodní, záznamov a štúdií dlhodobého vývoja, najmä informácií o vplyve klimatických zmien na výskyt povodní.

(5) Predbežné hodnotenie povodňového rizika zahŕňa najmä

a) mapy správneho územia povodia vo vhodnej mierke, na ktorých sú zobrazené hranice povodí a čiastkových povodí s uvedením topografie a využitia územia,

b) opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenia nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili,

c) opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti,

d) posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov budúcich povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, v ktorom sa zohľadnia aspekty, ako sú topografia, poloha vodných tokov a ich všeobecné hydrologické charakteristiky a geomorfologické charakteristiky, vrátane záplavových oblastí ako oblastí prirodzeného zadržiavania vody, účinnosť existujúcej protipovodňovej infraštruktúry, poloha obývaných území, oblastí hospodárskej činnosti a dlhodobého vývoja, vrátane vplyvu klimatických zmien na výskyt povodní.

(6) Ministerstvo na účely vypracovania, prehodnotenia a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisie pre hraničné vody. Určenie geografickej oblasti, ktorá je spoločná so susedným štátom, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo je pravdepodobný jeho výskyt, koordinuje ministerstvo prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

(7) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vykoná prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu každých šesť rokov. Aktualizované prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika predloží správca vodohospodársky významných vodných tokov ministerstvu. Pri prehodnoteniach predbežného hodnotenia povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

(8) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

§ 6

Mapa povodňového ohrozenia

(1) Mapa povodňového ohrozenia sa vypracuje v najvhodnejšej mierke pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika.

(2) Mapa povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia

a) povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je

1. povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často, alebo

2. povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom,

b) povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov,

c) povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 10 rokov.

(3) Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje

a) rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou, ktorou je priesečnica hladiny vody záplavy s terénom,

b) hĺbku vody alebo hladinu vody,

c) rýchlosť prúdenia vodného toku alebo príslušný prietok vody, ak je to potrebné.

(4) Ak vznikol rozdiel medzi skutočnou záplavou spôsobenou povodňou a priebehom záplavovej čiary zobrazenej na mape povodňového ohrozenia a záplava spôsobená povodňou siahala za záplavovú čiaru zobrazenú na mape povodňového ohrozenia, nevznikne nárok na vymáhanie odškodnenia.

(5) V geografickej oblasti, v ktorej je potenciálna možnosť zaplavenia územia vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, sa mapa povodňového ohrozenia vyhotovuje len pre povodeň s malou pravdepodobnosťou výskytu. Ministerstvo môže uložiť ústavu povinnosť zabezpečiť vypracovanie mapy povodňového ohrozenia zaplavením územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu do 22. júna 2012 a potom každých šesť rokov.

(6) Odhad maximálneho prietoku povodne, ktorá je zobrazovaná na mape povodňového ohrozenia, vypracúva a aktualizuje ústav.

(7) Mapa povodňového ohrozenia územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

(8) Správca vodohospodársky významných vodných tokov

a) zabezpečí dokončenie máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2013,

b) prehodnocuje, a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov; pri prehodnoteniach máp povodňového ohrozenia sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

(9) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov

a) poskytne mapu povodňového ohrozenia Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Ministerstvu obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), okresnému úradu v sídle kraja, krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, vyššiemu územnému celku, okresnému úradu, ústavu a dotknutým obciam do troch mesiacov po jej vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii,

b) sprístupní Komisii informácie o mapách povodňového ohrozenia v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

(10) Obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu podľa osobitného predpisu;14) ak obec nemá spracovaný územný plán obce, využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu.

§ 7

Mapa povodňového rizika

(1) Mapa povodňového rizika obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia. Mapa povodňového rizika sa vyhotovuje v tej istej mierke, v akej je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia a obsahuje

a) záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené územia, ktorá je zhodná so záplavovou čiarou zobrazenou na mape povodňového ohrozenia,

b) údaj o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov,

c) druhy hospodárskych činností na povodňou potenciálne ohrozenom území,

d) lokality s priemyselnými činnosťami, ktoré môžu pri zaplavení spôsobiť havarijné znečistenie vody,

e) polohu potenciálne ohrozených území pre odber vody na ľudskú spotrebu a na rekreačné činnosti,

f) lokality s vodami vhodnými na kúpanie,

g) informácie o ďalších významných zdrojoch potenciálneho znečistenia vody po ich zaplavení počas povodne,

h) územia, ktoré tvoria národnú sústavu chránených území a európsku sústavu navrhovaných a vyhlásených chránených území (NATURA 2 000), ak sa nachádzajú v geografickej oblasti zobrazenej na mape povodňového ohrozenia,

i) informácie, ktorých zobrazenie na mapách povodňového rizika považuje ministerstvo za užitočné a o ktorých informovalo správcu vodohospodársky významných vodných tokov najneskôr jeden rok pred termínmi dokončenia alebo prehodnotenia a aktualizácie máp povodňového rizika podľa odseku 3.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverená osoba ďalšia poverená právnická osoba v pôsobnosti ministerstva (ďalej len „poverená osoba“) zabezpečuje vypracovanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné, aktualizáciu mapy povodňového rizika. Podklady na tieto účely poskytujú orgány verejnej správy vo vzájomne dohodnutom termíne, forme a formáte bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu15) tým nie je dotknutá.

(3) Správca vodohospodársky významných vodných tokov

a) zabezpečí dokončenie máp povodňového rizika do 22. decembra 2013,

b) prehodnocuje, a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu mapy povodňového rizika do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov; pri prehodnoteniach máp povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

(4) Mapa povodňového rizika územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

(5) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov

a) poskytne mapu povodňového rizika ministerstvu vnútra, ministerstvu obrany, okresnému úradu v sídle kraja, krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, vyššiemu územnému celku, okresnému úradu, ústavu a dotknutým obciam do troch mesiacov po jej vypracovaní alebo aktualizácii,

b) sprístupní Komisii informácie o mapách povodňového rizika v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

§ 8

Plán manažmentu povodňového rizika

(1) Ministerstvo zabezpečí prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja a správneho územia povodia Visly podľa máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika; správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami. Plán manažmentu povodňového rizika sa vypracúva pre každé čiastkové povodie správneho územia povodia, v ktorom bola v predbežnom hodnotení povodňového rizika alebo v jeho aktualizácii určená aspoň jedna geografická oblasť podľa § 5 ods. 1.

(2) Ak sa vypracúva jeden medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja a správneho územia povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly, ministerstvo zabezpečí ich koordináciu prostredníctvom komisií pre hraničné vody. Ak sa medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika nevypracujú, vypracuje sa plán manažmentu povodňového rizika, ktorý pokrýva časť príslušného správneho územia medzinárodného povodia, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky a ministerstvo zabezpečí v čo najväčšej miere jeho koordináciu na úrovni medzinárodného správneho územia povodia.

(3) Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť v geografických oblastiach podľa § 5 ods. 1, a ak je to vhodné, aj na netechnické iniciatívy na zníženie pravdepodobnosti záplav spôsobovaných povodňami.

(4) Plán manažmentu povodňového rizika určuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov podľa odseku 3. Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje

a) závery predbežného hodnotenia povodňového rizika vo forme súhrnnej mapy čiastkového povodia s vyznačenými geografickými oblasťami podľa § 5 ods. 1, ktoré podliehajú plánu manažmentu povodňového rizika,

b) mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a závery o povodňových rizikách, ktoré z nich vyplývajú,

c) opis vhodných cieľov manažmentu povodňového rizika podľa odseku 3,

d) súhrn opatrení a určenie ich priorít na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňového rizika a opatrení týkajúcich sa povodní prijatých podľa osobitných predpisov,16)

e) opis použitej metodiky na analýzu výdavkov a prínosov vypracovanej so susediacimi štátmi, ktorá sa použila na hodnotenie opatrení s nadnárodnými účinkami v spoločných čiastkových povodiach, ak je k dispozícii,

f) opis vykonávania plánu manažmentu povodňového rizika, a to

1. opis určenia priorít a spôsobu, akým sa bude monitorovať pokrok pri vykonávaní prvého plánu manažmentu povodňového rizika,

2. súhrn prijatých opatrení a uskutočnených krokov na informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou,

3. zoznam subjektov príslušných riešiť otázky manažmentu povodňového rizika,

4. koordinačné postupy s ďalšími štátmi v správnom území povodia,

5. koordinačné postupy vykonávania plánu manažmentu povodňového rizika s plánom manažmentu povodia.

(5) Plán manažmentu povodňového rizika po aktualizácii obsahuje

a) všetky zmeny alebo aktualizácie prijaté od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodňového rizika vrátane výsledkov prehodnotení vykonaných podľa odseku 11,

b) hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov podľa odseku 3,

c) opis a vysvetlenie všetkých opatrení uvedených v predchádzajúcom pláne manažmentu povodňového rizika, ktorých vykonanie sa plánovalo, ale sa nevykonali,

d) opis všetkých dodatočných opatrení, ktoré sa prijali v čase od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodňového rizika.

(6) Plán manažmentu povodňového rizika zohľadňuje relevantné aspekty, ako sú náklady a prínosy, rozsah a trasy postupu povodní a územie s retenčným potenciálom ako prirodzené záplavové oblasti, environmentálne ciele,17) pôdne hospodárstvo a vodné hospodárstvo, územné plány, využívanie územia, ochranu prírody, plavebnú infraštruktúru a prístavnú infraštruktúru.

(7) Plán manažmentu povodňového rizika rieši všetky aspekty manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plány manažmentu povodňového rizika môžu tiež zahŕňať podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy, zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako aj riadené záplavy určitých oblastí pri povodni.

(8) Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré svojím rozsahom a vplyvom významne zvyšujú povodňové riziká v smere toku alebo proti nemu v čiastkovom povodí na území Slovenskej republiky alebo v iných štátoch toho istého povodia alebo čiastkového povodia, ak tieto opatrenia neboli dohodnuté a koordinované na úrovni dotknutých štátov.

(9) Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenie na ochranu pred povodňami, ktoré má odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti vyššie, ako sú odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území počas rovnakého obdobia bez realizácie opatrenia.

(10) Plány manažmentu povodňového rizika podľa odseku 2 môžu byť doplnené o podrobnejší plán manažmentu povodňového rizika koordinovaný na úrovni spoločného čiastkového povodia, ktorý sa vypracuje po dohode so susedným štátom v komisii pre hraničné vody.

(11) Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami zabezpečí dokončenie plánov manažmentu povodňového rizika a predloží ich ministerstvu. Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie plánov manažmentu povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika ministerstvu každých šesť rokov. Pri prehodnoteniach plánov manažmentu povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

(12) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii informácie o plánoch manažmentu povodňového rizika v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

(13) Obec zosúlaďuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika a v jeho aktualizácii.

§ 9

Koordinácia plánu manažmentu povodňového rizika s plánom manažmentu povodia

(1) Ministerstvo koordinuje prípravu a realizáciu plánu manažmentu povodňového rizika s prípravou a realizáciou plánu manažmentu povodia s cieľom zvýšiť efektívnosť, zabezpečiť výmenu informácií a dosiahnuť súčinnosť a úžitok so zreteľom na environmentálne ciele. Ministerstvo zabezpečí, aby sa

a) mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika a ich následné prehodnotenia a aktualizácie vypracovali tak, aby informácie, ktoré obsahujú, boli v súlade s relevantnými informáciami získanými pri príprave a realizácii plánov manažmentu povodí a aby sa koordinovali s analýzou charakteristík čiastkového povodia, hodnotením vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchových vôd a podzemných vôd a ekonomickou analýzou nakladania s vodami18) a aby sa mohli do nich začleniť,

b) prvé plány manažmentu povodňového rizika a ich následné prehodnotenia vypracovali koordinovane s prehodnoteniami plánov manažmentu povodí a aby sa mohli do nich začleniť,

c) aktívna účasť verejnosti, orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a užívateľov vôd na príprave a realizácii plánov manažmentu povodňového rizika podľa potreby koordinovala s ich aktívnou účasťou na príprave a pri realizácii plánov manažmentu povodí.

(2) Ministerstvo zabezpečí zapracovanie prvého plánu manažmentu povodňového rizika a jeho aktualizáciu do plánu manažmentu povodia a v potrebnom rozsahu do Vodného plánu Slovenska.19)

§ 10

Povodňový plán

(1) Povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, ktorého obsah ustanoví ministerstvo podľa § 50 ods. 1 písm. a). Povodňový plán tvorí povodňový plán zabezpečovacích prác a povodňový plán záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác.

(2) Povodňový plán zabezpečovacích prác vypracúva

a) správca vodohospodársky významných vodných tokov v členení podľa správnych území povodí a čiastkových povodí,

b) správca drobného vodného toku,

c) správca ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného líniového vedenia križujúceho vodný tok,

d) vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území okrem štátnych pozorovacích staníc a štátnych pozorovacích objektov slúžiacich na výkon hydrologickej služby,

e) zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie, na celé obdobie výstavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby.

(3) Povodňový plán vypracúva

a) okresný úrad v sídle kraja,

b) okresný úrad,

c) obec; súčasťou povodňového plánu záchranných prác obce sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou a sú vypracúvané na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

(4) Povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne. Zmenami podstatného významu sú zmeny

a) v spôsobe vyrozumenia orgánov ochrany pred povodňami,

b) osôb zaradených do ochrany pred povodňami a zmeny v pláne spojenia,

c) vo vymedzení územia, stavby, objektu alebo zariadenia chráneného pred povodňou,

d) pracovných síl a vecných prostriedkov určených na vykonávanie povodňového plánu.

§ 11

Stupne povodňovej aktivity

(1) Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.

(2) Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity schvaľuje ministerstvo na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku po prerokovaní s okresným úradom alebo okresným úradom v sídle kraja a ústavom.

(3) I. stupeň povodňovej aktivity nastáva

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; spravidla je to stav, keď

1. sa voda vylieva z koryta vodného toku a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom toku; päta hrádze je prienik líca hrádze s terénom a tiež časť hrádze pri tomto prieniku,

2. hladina vody stúpa a je predpoklad dosiahnutia brehovej čiary34) koryta neohradzovaného vodného toku,

b) na začiatku topenia snehu pri predpoklade zväčšovania odtoku podľa meteorologických predpovedí a hydrologických predpovedí,

c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd.

(4) II. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak hladina vody v koryte vodného toku dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,

b) počas topenia snehu, ak podľa informácie poskytnutej predpovednou povodňovou službou možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov,

c) vtedy, keď vodou unášané predmety vytvárajú v koryte vodného toku, na moste alebo na priepuste bariéru, pričom hrozí zatarasenie prietokového profilu a vyliatie vody z koryta vodného toku,

d) pri chode ľadov na vyššie položených úsekoch vodných tokov v povodí, keď sa predpokladá vznik ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy a hrozba vyliatia vody z koryta vodného toku,

e) pri tvorbe vnútrovodného ľadu a zamŕzaní vody v účinnom prietokovom profile, keď sa predpokladá vyliatie vody z koryta; účinný prietokový profil je časť prietokového profilu, v ktorom prúdi voda v smere odtoku,

f) pri výskyte vnútorných vôd, ak sa prečerpávaním vody dodrží maximálna hladina vnútorných vôd stanovená v manipulačnom poriadku vodnej stavby.

(5) III. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne,

b) na neohrádzovanom vodnom toku pri prietoku presahujúcom kapacitu koryta vodného toku, ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody,

c) na ohrádzovanom vodnom toku pri nižšom stave, ako je vodný stav určený pre III. stupeň povodňovej aktivity, ak II. stupeň povodňovej aktivity trvá dlhší čas alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné závažné okolnosti, ktoré môžu spôsobiť povodňové škody,

d) vtedy, keď vodou unášané predmety vytvorili v koryte vodného toku, na moste alebo priepuste bariéru a voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody,

e) pri chode ľadov po vodnom toku alebo vo vodnej nádrži, ak je priame nebezpečenstvo vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo ak sa zátarasa alebo zápcha už začala tvoriť a voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody,

f) pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby,

g) pri prívalových dažďoch extrémnej intenzity,

h) pri záplave územia vodou z koryta vodného toku pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária objektov alebo zariadení vodnej stavby.

(6) Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia územia a vzniku povodňových škôd, obec alebo orgán ochrany pred povodňami môže vyhlásiť ihneď III. stupeň povodňovej aktivity.

(7) Ak je pochybnosť o tom, či v určitom území a v určitom čase bola povodeň, rozhoduje orgán ochrany pred povodňami na žiadosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku. Pri rozhodovaní sa posudzuje situácia, ktorá zapríčinila alebo mohla zapríčiniť povodeň podľa okolností uvedených v § 2.

(8) I. stupeň povodňovej aktivity zaniká

a) pri poklese hladiny vodného toku pod úroveň určenú povodňovým plánom a vtedy, keď má hladina vody klesajúcu tendenciu,

b) na neohrádzovaných vodných tokoch, keď voda klesne pod brehovú čiaru,

c) pri výskyte vnútorných vôd, keď je hladina vody v priľahlých vodných tokoch nižšia ako hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom.

(9) II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity sa odvoláva, keď

a) vodný stav a prietok klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne,

b) pominú dôvody, na základe ktorých sa vyhlásil II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity a vykonali sa nevyhnutné technické opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších povodňových škôd.

(10) Po odvolaní III. stupňa povodňovej aktivity je vyhlásený až do odvolania II. stupeň povodňovej aktivity, počas ktorého sa dokončia povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce.

(11) II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku, správcu drobného vodného toku alebo z vlastného podnetu

a) starosta obce pre územie obce,

b) prednosta okresného úradu pre územie viacerých obcí alebo pre územie obvodu,

c) prednosta okresného úradu v sídle kraja na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma alebo viacerými územnými obvodmi kraja,

d) minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na hraničných úsekoch vodných tokov alebo pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja, ak tým nepoveril iný orgán ochrany pred povodňami.

(12) Ak orgán ochrany pred povodňami zistí, že sa podmienky podľa odseku 9 alebo odseku 10 splnili a napriek tomu je naďalej vyhlásený II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity,

a) prednosta okresného úradu odvolá II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity, ktorý vyhlásil starosta obce,

b) prednosta okresného úradu v sídle kraja odvolá II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity, ktorý vyhlásil starosta obce alebo prednosta okresného úradu,

c) minister odvolá II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity, ktorý vyhlásil starosta obce, prednosta okresného úradu alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja.

(13) Prednosta okresného úradu, prednosta okresného úradu v sídle kraja a minister odvolajú II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity podľa odseku 12 až po vykonaní a prijatí záverov z vykonanej povodňovej prehliadky podľa § 13 ods. 7.

(14) Obec alebo orgán ochrany pred povodňami, ktorý vyhlásil alebo odvolal stupeň povodňovej aktivity, bezodkladne o tom informuje podľa povodňového plánu orgány ochrany pred povodňami a orgány štátnej správy, Hasičský a záchranný zbor, osoby zaradené do ochrany pred povodňami, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, dotknutých správcov drobných vodných tokov a ústav.

§ 12

Mimoriadna situácia

(1) Mimoriadna situácia sa vyhlasuje počas III. stupňa povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou.

(2) Na vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa vzťahuje osobitný predpis.35)

§ 13

Povodňová prehliadka

(1) Povodňovou prehliadkou sa

a) vyhodnocuje účinnosť realizovaných preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami podľa § 4 ods. 2 písm. a) až e) a opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré boli vykonané v čase povodňovej situácie podľa povodňových plánov, na príkaz orgánu ochrany pred povodňami alebo obce,

b) určujú lokality, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky obmedzujúce plynulé prúdenie vody, a stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré v čase povodňovej situácie spôsobili znečistenie vody,

c) zisťujú

1. nedostatky na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch, na inundačných územiach, alebo na územiach ohrozovaných povodňami, ktoré spôsobujú povodňové riziko, mohli by zvýšiť existujúce povodňové riziko alebo spôsobiť vznik povodňového rizika,

2. stavby, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavby križujúce vodný tok a stavby na inundačnom území, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

d) verifikujú odhady povodňových škôd a odhady škôd na majetku, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

(2) Povodňovú prehliadku vykonáva okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobného vodného toku, vyšším územným celkom, Hasičským a záchranným zborom, obcou a vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov a zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú umiestnené na inundačnom území. Povodňová prehliadka sa môže vykonať súčasne s vykonaním štátneho vodoochranného dozoru alebo s vykonaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.36)

(3) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja musí povodňovú prehliadku vykonať

a) bezprostredne po povodni na povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach, keď sa vykonanie povodňovej prehliadky spravidla spája s overovaním správnosti vyhodnotenia povodňových škôd a overovaním škôd na majetku, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác,

b) najmenej raz za dva roky podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku,

c) na žiadosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobného vodného toku alebo obce.

(4) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja môže povodňovú prehliadku vykonať z vlastného podnetu.

(5) Vykonanie povodňovej prehliadky je povinný umožniť

a) vlastník, správca alebo užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je umiestnené na inundačnom území,

b) vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti na pobrežnom pozemku alebo na území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami,

c) zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie,

d) osoba, ktorá oznámila vznik povodňovej škody alebo spôsobenie škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác.

(6) Vlastník, správca alebo užívateľ stavby, ktorá je umiestnená na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je na inundačnom území, je povinný pri povodňovej prehliadke na požiadanie predložiť stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu na nahliadnutie

a) okresnému úradu v sídle kraja, okresnému úradu, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku, ak je stavba umiestnená na vodnom toku alebo križuje vodný tok,

b) okresnému úradu v sídle kraja, okresnému úradu alebo obci, ak je stavba umiestnená na inundačnom území.

(7) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja vyhotovuje z povodňovej prehliadky záznam, v ktorom uvedie nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a ďalšie okolnosti charakterizujúce priebeh a výsledky povodňovej prehliadky. Prílohou k záznamu z povodňovej prehliadky je zoznam stavieb, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavieb križujúcich vodný tok a stavieb na inundačných územiach, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby a stavieb, ktoré neboli ohlásené stavebnému úradu a stavieb, ktorých vlastník, správca alebo užívateľ pri povodňovej prehliadke nepredložil na nahliadnutie stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu. Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja po povodňovej prehliadke z vlastného podnetu oznamuje stavebnému úradu porušenia povinností na úseku stavebného poriadku.

(8) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím ukladá povinnosť odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a určuje termín na ich odstránenie. Splnenie povinnosti odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja zisťuje povodňovou prehliadkou najneskôr do desiatich pracovných dní po uplynutí určeného termínu. Ak sa počas povodňovej prehliadky zistí, že povinnosť uložená rozhodnutím nebola splnená, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja bezodkladne uloží sankcie za porušenie povinnosti podľa § 46 alebo § 47.

§ 14

Predpovedná povodňová služba

(1) Predpovedná povodňová služba poskytuje informácie o meteorologickej situácii a o hydrologickej situácii, nebezpečenstve povodne, vzniku povodne a o ďalšom možnom vývoji meteorologických podmienok a hydrologických podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh povodne. Predpovednú povodňovú službu vykonáva ústav.

(2) Ústav je povinný bezodkladne informovať o vzniku povodňovej situácie orgány ochrany pred povodňami, ministerstvo vnútra, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a zložky Hasičského a záchranného zboru.

(3) Ústav poskytuje

a) pravidelné denné hydrologické spravodajstvo a podľa intervalov merania údaje o zásobách vody v snehovej pokrývke orgánom ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

b) podľa potreby aktuálne údaje o zrážkach a vodných stavoch orgánom ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

c) varovanie pred nebezpečenstvom povodne orgánom ochrany pred povodňami, ktoré pôsobia na dotknutom území, zložkám Hasičského a záchranného zboru, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, varovaciemu a vyrozumievaciemu centru civilnej ochrany, okresným úradom v sídle kraja alebo okresným úradom,

d) mimoriadne hydrologické spravodajstvo počas povodňovej situácie orgánom ochrany pred povodňami, ministerstvu vnútra, krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, vyššiemu územnému celku a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

e) ministerstvu, ministerstvu vnútra a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov meteorologické vyhodnotenie a hydrologické vyhodnotenie povodňovej situácie po skončení povodne.

(4) Pri poskytovaní hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch a pri poskytovaní medzištátnej pomoci pri ochrane pred povodňami postupujú orgány ochrany pred povodňami, ústav, správca vodohospodársky významných vodných tokov a ďalšie poverené osoby v súlade s medzištátnymi zmluvami o hraničných vodách.37)

§ 15

Hlásna povodňová služba a varovanie obyvateľstva

(1) Hlásna povodňová služba prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným vznikom povodňovej situácie alebo so vznikom mimoriadnej udalosti, na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany38) zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva, vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami, orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a záchranného zboru a obcí na povodňou ohrozenom území.

(2) Hlásnu povodňovú službu zabezpečuje:

a) ministerstvo vnútra, okresné úrady v sídlach krajov, okresné úrady a obce,

b) ministerstvo prostredníctvom ústavu a správcu vodohospodársky významných vodných tokov,

c) predpovedná povodňová služba.

(3) Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa osobitného predpisu.39)

§ 16

Hliadková služba

(1) Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej povodňovej služby, varovania obyvateľstva a na riadenie a koordináciu vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku po zistení I. stupňa povodňovej aktivity vysiela hliadky na úseky vodných tokov, na ktorých predpokladá zvýšený výskyt povodňového rizika. Na základe získaných informácií môže správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku rozhodnúť o zriadení a vykonávaní hliadkovej služby už počas I. stupňa povodňovej aktivity.

(3) Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác.

(4) Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, môže zriadiť a vykonávať hliadkovú službu podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác spravidla od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity je povinný zriadiť a vykonávať hliadkovú službu.

(5) Obec zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity.

(6) Regionálna správa ciest zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu počas povodňovej situácie podľa vlastného plánu.

§ 17

Povodňové zabezpečovacie práce

(1) Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd. Povodňové zabezpečovacie práce sa vykonávajú na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Na účely tohto zákona sa povodňové zabezpečovacie práce vykonávané na stavbách považujú za verejné práce a výdavky vynaložené na ich vykonávanie sa uhrádzajú z verejných prostriedkov.

(2) Povodňové zabezpečovacie práce sú:

a) vykonávanie hliadkovej služby,

b) odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody,

c) ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom, predmetmi unášanými vodou alebo ľadmi,

d) odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie ľadových zátarás a ľadovej zápchy,

e) ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana proti preliatiu koruny hrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na tieto účely,

f) mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,

g) uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií,

h) odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb, objektov a zariadení,

i) odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,

j) budovanie druhotných ochranných línií,

k) provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov,

l) zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a na objektoch, ktoré sú umiestnené na hrádzach,

m) opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na priepustoch pod cestami a železničnými traťami,

n) opatrenia na zamedzenie znečisteniu vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení územia,

o) činnosť orgánov ochrany pred povodňami, povodňových komisií, povodňových dispečingov a technických štábov,

p) činnosť predpovednej povodňovej služby a hlásnej povodňovej služby,

q) mimoriadne merania na posúdenie bezpečnosti a stability vodných stavieb,

r) označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných hrádzach a protipovodňových líniách počas povodne vrátane záznamov o čase merania,

s) meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb,

t) pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii opatrení, medzi ktoré patrí evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií,

u) vytváranie umelých prietrží,

v) iné práce vykonané na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a iné práce na predchádzanie vzniku povodňových škôd.

(3) Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú:

a) správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov,

b) Hasičský a záchranný zbor alebo vybrané ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému,40)

c) vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení na vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území,

d) zhotovitelia stavby, objektu alebo zariadenia na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas výstavby,

e) osoby na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce.

(4) Povodňové zabezpečovacie práce vykonávané vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne zabezpečovacích prác, musí vopred odsúhlasiť správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku.

(5) Povodňové zabezpečovacie práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a sú skončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

§ 18

Povodňové záchranné práce

(1) Povodňové záchranné práce41) sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach.

(2) Povodňové záchranné práce riadi obec, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu.42) Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým riadenie neprevezme obec, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja.

(3) Povodňovými záchrannými prácami okrem povodňových záchranných prác podľa odseku 1 sú:

a) ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou,

b) odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou,

c) provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,

d) ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou,

e) evakuácia,43)

f) opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu,8)

g) dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov,

h) zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,

i) odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií,

j) zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,

k) iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz okresného úradu, okresného úradu v sídle kraja alebo obce podľa osobitného predpisu44) počas mimoriadnej situácie vrátane činnosti krízového štábu.

(4) Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10.

§ 19

Predkladanie správ, vyhodnocovanie výdavkov a povodňových škôd

(1) Priebežné správy o povodňovej situácii predkladajú v čase od vyhlásenia do odvolania

a) II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity a mimoriadnej situácie

1. správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, a zhotovitelia stavieb, ktoré zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie okresnému úradu a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov,

2. správca vodohospodársky významných vodných tokov ministerstvu, okresnému úradu v sídle kraja a okresnému úradu,

b) III. stupňa povodňovej aktivity a mimoriadnej situácie

1. obec okresnému úradu,

2. okresný úrad okresnému úradu v sídle kraja,

3. okresný úrad v sídle kraja ministerstvu a ministerstvu vnútra.

(2) Ústav vyhotovuje správu o povodňovej situácii, v ktorej sú analyzované meteorologické príčiny a hydrologické príčiny a priebeh povodne.

(3) Priebežné správy o povodňovej situácii podľa

a) odseku 1 písm. a) okresný úrad bezodkladne po doručení poskytne krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru,

b) odseku 1 písm. b) tretieho bodu okresný úrad v sídle kraja bezodkladne po doručení poskytne krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru.

(4) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracúva správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a výdavkoch vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a predkladá ju ministerstvu do 30 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

(5) Vykonávanie povodňových záchranných prác a výdavky na vykonávanie povodňových záchranných prác analyzuje a vyhodnocuje obec, okresný úrad, okresný úrad v sídle kraja a ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu.45)

(6) Osoba vyhodnocuje povodňové škody na majetku, ktorý má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní. Vyhodnotenie povodňových škôd predkladá

a) osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je orgán štátnej správy alebo vyšší územný celok, svojmu zakladateľovi alebo zriaďovateľovi v termíne a spôsobom podľa pokynov zakladateľa alebo zriaďovateľa; ostatné osoby predkladajú vyhodnotenie povodňových škôd do piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity obci, v ktorej území povodňová škoda vznikla,

b) obec a vyšší územný celok v súhrnnej správe o priebehu povodní, ich následkoch, a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách podľa odseku 9.

(7) Správnosť vyhodnotenia povodňových škôd overujú verifikačné komisie, ktoré ustanovujú prednostovia okresných úradov.

(8) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy predkladajú správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity ministerstvu.

(9) Súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách predkladajú

a) obci do piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity

1. vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo na inundačnom území a ktoré nie je vo vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku,

2. zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie,

3. právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktoré na príkaz obce vykonávali povodňové záchranné práce,

b) obec a správca drobného vodného toku45a) okresnému úradu do desiatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

c) správca drobného vodného toku45b) ústrednému orgánu štátnej správy, ktorý je jeho zakladateľom alebo zriaďovateľom, do 20 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

d) vyšší územný celok okresnému úradu v sídle kraja do 20 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

e) okresný úrad okresnému úradu v sídle kraja do 25 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

f) okresný úrad v sídle kraja ministerstvu a ministerstvu vnútra do 30 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

(10) Ministerstvo môže určiť termín predkladania súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách pred časom odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10, ak povodne zasiahli najmenej dve čiastkové povodia alebo, ak sa povodne vyskytovali na rôznych miestach na území Slovenskej republiky počas dlhšieho obdobia.

(11) Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom vnútra predkladá Správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky vláde.

TRETIA ČASŤ

ÚZEMIA OVPLYVNENÉ POVODŇOU

§ 20

Inundačné územie

(1) Inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta. Inundačné územie smerom od koryta vodného toku vymedzuje

a) záplavová čiara povodne vo vodnom toku, ktorá sa určuje

1. výpočtom priebehu hladiny vody povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorej maximálny prietok odhadnutý ústavom sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov,

2. geodetickým meraním priebehu záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri povodni, ktorej maximálny prietok ústav vyhodnotil ako prietok s dobou opakovania dlhšou ako priemerne raz za 50 rokov,

b) líniová stavba, ktorej účelom alebo jedným z účelov je ochrana pred povodňami, ak zabezpečuje ochranu pred povodňami pre maximálny prietok, ktorý sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracuje pre lokalitu ležiacu pri neohrádzovanom vodnom toku návrh na určenie rozsahu inundačného územia a predloží ho okresnému úradu. Rozsah inundačného územia určí okresný úrad vyhláškou.46)

(3) Inundačné územie pri neohrádzovanom vodnom toku možno rozšíriť, ak sa medzi hranicou inundačného územia určenou podľa odseku 1 písm. b) a záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu nachádza stavba, objekt alebo zariadenie podľa odseku 5 alebo odseku 6 písm. e).

(4) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vykonáva evidenciu inundačného územia, a ak je to potrebné, navrhuje zmenu rozsahu inundačného územia.

(5) V inundačnom území je zakázané umiestňovať

a) bytové budovy,

b) nebytové budovy okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty,47) ktoré nezhoršia odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, sú odolné voči tlaku vody a sú chránené pred zaplavením interiéru vodou,

c) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody,

d) materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť,

e) stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky,

f) čerpacie stanice pohonných látok,

g) odkaliská,

h) skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel,

i) iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť.

(6) V inundačnom území je zakázané

a) zriaďovať oplotenie, živý plot alebo inú obdobnú prekážku, ktorá zhoršuje podmienky na odtok povrchových vôd,

b) ťažiť zeminu, piesok, štrk alebo nerasty bez povolenia okresného úradu alebo okresného úradu v sídle kraja,

c) vykonávať terénne úpravy, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne,

d) obhospodarovať lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky alebo záhrady spôsobom, pri ktorom by mohlo dôjsť k zhoršeniu odtoku povrchových vôd počas povodne,

e) zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia okrem krátkodobého turistického stanovania.

(7) V inundačnom území možno povoliť

a) preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami,

b) vodné stavby okrem odkalísk,

c) stavby na odber alebo vypúšťanie povrchovej vody,

d) vodné elektrárne,

e) stanice na meranie meteorologických prvkov a hydrologických prvkov,

f) dopravné stavby, objekty a zariadenia, ktoré nezhoršujú odtok povrchových vôd, chod ľadov a ktoré nemôžu zhoršiť kvalitu vody,

g) stožiare diaľkových a miestnych rozvodov elektriny a telekomunikačné stožiare, ak nezhoršujú odtok povrchových vôd a chod ľadov, alebo

h) dočasne stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré nezhoršujú odtok povrchových vôd, chod ľadov a kvalitu vody.

(8) Ak je na inundačnom území nevyhnutné vykonať terénne úpravy a opatrenia zamerané na ochranu prírody a krajiny, ktoré by mohli zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov, je potrebné súčasne realizovať opatrenia na kompenzáciu ich nepriaznivých účinkov.

(9) V lokalite pri neohrádzovanom vodnom toku, v ktorej nie je určené inundačné územie alebo nie je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia, podkladmi pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby, objektu a zariadenia alebo pre posudzovanie žiadosti o povolenie činnosti, ktorá je na inundačnom území zakázaná, sú

a) pravdepodobný priebeh záplavovej čiary povodne vo vodnom toku, ktorej maximálny prietok sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov, alebo

b) priebeh záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri doteraz najväčšej známej povodni.

§ 21

Územie s retenčným potenciálom

(1) Orgán ochrany pred povodňami alebo obec môže rozhodnutím určiť územie s retenčným potenciálom ako záplavové územie pre potreby sploštenia povodňovej vlny. Pri určení územia s retenčným potenciálom ako záplavového územia pre potreby sploštenia povodňovej vlny sa postupuje rovnako ako pri určovaní inundačného územia, na ktorom sú zakázané stavby a činnosti podľa § 20 ods. 5 a 6. Keď sa na území s retenčným potenciálom vybuduje polder, podmienky využívania územia v suchej nádrži upravuje manipulačný poriadok vodnej stavby.

(2) Ak nemožno zriadiť vodnú stavbu na ochranu pred povodňami na cudzej nehnuteľnosti, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nej obmedziť podľa osobitného predpisu.49)

ŠTVRTÁ ČASŤ

RIADENIE A ORGANIZÁCIA OCHRANY PRED POVODŇAMI

§ 22

Riadenie a zabezpečovanie ochrany pred povodňami

(1) Orgánmi ochrany pred povodňami sú:

a) ministerstvo,

b) okresné úrady v sídle kraja,

c)  okresné úrady.

(2) Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce.

(3) Vláda, orgány ochrany pred povodňami a obce zriaďujú povodňové komisie ako svoj poradný a výkonný orgán. Povodňové komisie sú:

a) Ústredná povodňová komisia,

b) krajská povodňová komisia,

c) okresná povodňová komisia,

d) povodňové komisie obcí.

§ 23

Ministerstvo

(1) Ministerstvo

a) riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami,

b) plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v hodnotení a manažmente povodňových rizík a prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a poverených osôb zabezpečuje podávanie správ o plnení úloh vyplývajúcich z právne záväzných aktov Európskej únie v oblastiach

1. predbežného hodnotenia a aktualizácií povodňového rizika,

2. vyhotovovania a aktualizácií máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

3. vyhotovenia prvých plánov manažmentu povodňového rizika a ich aktualizácií,

4. koordinácie predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika a plánov manažmentu povodňového rizika v medzinárodnom správnom území povodia Dunaja a v medzinárodnom správnom území povodia Visly,

c) v oblasti prevencie

1. metodicky usmerňuje a kontroluje činnosť orgánov ochrany pred povodňami,

2. zabezpečuje vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a poverených osôb,

3. môže uložiť ústavu povinnosť zabezpečiť vypracovanie mapy povodňového ohrozenia záplavou spôsobenou podzemnou vodou,

4. zabezpečuje vyhotovovanie návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovanie a aktualizácie prostredníctvom poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov,

5. koordinuje vypracovanie prvých plánov manažmentu povodňového rizika a ich následné prehodnotenia a aktualizácie s prehodnotením a aktualizáciou plánov manažmentu povodí,

6. uverejňuje časový a vecný harmonogram prípravy, prehodnocovania a aktualizácií plánov manažmentu povodňového rizika,

7. sprístupňuje verejnosti na účely predkladania písomných pripomienok a námetov návrhy plánov manažmentu povodňového rizika; sprístupnenie týchto návrhov verejnosti oznámi orgánom verejnej správy,

8. schvaľuje návrhy plánov manažmentu povodňového rizika pre správne územia povodí a pre čiastkové povodia na území Slovenskej republiky, ich prehodnotenia a návrhy aktualizácie,

9. sprístupňuje verejnosti predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a schválené plány manažmentu povodňového rizika,

10. zabezpečuje prostredníctvom komisií pre hraničné vody so susednými štátmi výmenu informácií, ktoré sú potrebné na medzinárodnú koordináciu pri vyhotovovaní, prehodnocovaní a aktualizácii predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

11. dohliada na zosúladenie cieľov a opatrení plánov manažmentu povodňových rizík s plánmi manažmentu povodí,

12. zabezpečuje riešenie technických otázok a hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajiny na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách,

13. vypracúva štatút Ústrednej povodňovej komisie, ktorý predkladá na schválenie vláde,

14. schvaľuje štatút krajskej povodňovej komisie,

15. schvaľuje vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity,

16. metodicky usmerňuje a kontroluje vypracúvanie, postup schvaľovania a aktualizácie povodňových plánov,

17. schvaľuje povodňový plán kraja a povodňové plány zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov,

18. metodicky usmerňuje v súčinnosti s ministerstvom vnútra odbornú prípravu orgánov ochrany pred povodňami a organizovanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva,

19. metodicky usmerňuje a kontroluje vykonávanie preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami,

20. metodicky usmerňuje a kontroluje prípravu na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,

21. zabezpečuje a kontroluje vykonávanie predpovednej povodňovej služby ústavom,

22. zabezpečuje zapracovanie výsledkov konzultácií s verejnosťou a pripomienok k návrhom prvých plánov manažmentu povodňového rizika, ich dokončenie a zverejnenie do 22. decembra 2015; dokončenie prehodnotenia a ak je to potrebné, dokončenie a zverejnenie aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika každých šesť rokov,

d) počas povodňovej situácie

1. vyhlasuje a odvoláva II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity na hraničných úsekoch vodných tokov alebo na území, ktoré presahuje územný obvod kraja, ak tým nepoveril iný orgán ochrany pred povodňami,

2. organizačne zabezpečuje činnosť Ústrednej povodňovej komisie a plní úlohy jej sekretariátu,

3. organizačne zabezpečuje činnosť technického štábu Ústrednej povodňovej komisie,

4. koordinuje činnosť orgánov ochrany pred povodňami, zabezpečuje pomoc orgánov ochrany pred povodňami, ak nie sú schopné samostatne a vlastnými prostriedkami vykonávať opatrenia na ochranu pred povodňami,

5. zabezpečuje vykonávanie predpovednej povodňovej služby prostredníctvom ústavu,

6. zabezpečuje prieskumné práce a dokumentačné práce veľkého rozsahu, najmä letecké pozorovanie a letecké snímkovanie počas povodňovej situácie spravidla na základe návrhu Ústrednej povodňovej komisie,

7. dáva súhlas na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a vodných stavbách, na uvoľňovanie ľadových celín a zátarás výbušninami a na vytvorenie umelých prietrží na vykonanie opatrení na ochranu pred povodňami,

8. operatívne rieši vo vlastnej kompetencii alebo v spolupráci s príslušnými orgánmi problémy, ktoré sa vyskytli pri realizácii opatrení na ochranu pred povodňami,

e) po povodni

1. spracúva informácie o príčinách vzniku a priebehu povodní, o priebehu povodňových javov, o vykonaných opatreniach, o výdavkoch na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a o výdavkoch na vykonávanie povodňových záchranných prác, o obmedzení vlastníckeho práva alebo užívacieho práva počas povodňovej situácie, o poskytnutí osobnej pomoci alebo vecných prostriedkov pri povodňových zabezpečovacích prácach a povodňových záchranných prácach, o škodách spôsobených plnením opatrení na ochranu pred povodňami a o vyhodnotení povodňových škôd,

2. vyhodnocuje návrhy technických opatrení a organizačných opatrení na zdokonalenie ochrany pred povodňami,

3. predkladá v spolupráci s ministerstvom vnútra vláde Správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky, ktorej súčasťou je vyhodnotenie výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a škôd spôsobených povodňami.

(2) Ministerstvo sprístupňuje verejnosti na svojom webovom sídle

a) predbežné hodnotenie povodňového rizika, jeho prehodnotenia a prípadné aktualizácie,

b) mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika, jeho prehodnotenia a aktualizácie,

c) plány manažmentu povodňového rizika, jeho prehodnotenia a aktualizácie.

§ 24

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja

a) riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území kraja,

b) spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s vyšším územným celkom a so správcom vodohospodársky významných vodných tokov,

c) v oblasti prevencie

1. spolupracuje s poverenými osobami, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, vyšším územným celkom, obcami a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy na vyhotovení predbežného hodnotenia povodňového rizika a návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii,

2. zriaďuje krajskú povodňovú komisiu a jej technický štáb a vypracúva jej štatút,

3. schvaľuje štatút okresnej povodňovej komisie,

4. zúčastňuje sa na prerokovaní vodných stavov a prietokov zodpovedajúcich stupňom povodňovej aktivity,

5. schvaľuje povodňové plány okresných úradov,

6. zostavuje povodňový plán kraja v spolupráci s vyšším územným celkom a predkladá ho na schválenie ministerstvu a ministerstvu vnútra; povodňový plán poskytuje krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru,

7. zabezpečuje v rámci svojich možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami,

8. zabezpečuje vykonanie povodňovej prehliadky v súčinnosti s okresnými úradmi a so správcom vodohospodársky významných vodných tokov na vodnom toku, ktorý preteká územím dvoch a viacerých obvodov, a na hraničnom vodnom toku,

9. ukladá rozhodnutím povinnosť odstrániť v určenom termíne nedostatky, ktoré boli zistené pri povodňovej prehliadke,

10. oznamuje z vlastného podnetu príslušnému stavebnému úradu stavbu vo vodnom toku, stavbu križujúcu vodný tok alebo stavbu v inundačnom území, o ktorej sa pri povodňovej prehliadne zistilo, že nemá právoplatné stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

11. organizuje školenia o vykonávaní hlásnej povodňovej služby a varovaní obyvateľstva,

12. organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových záchranných prácach pre zamestnancov okresných úradov a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami v spolupráci s krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru,

13. prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami a ukladá pokuty,

d) počas povodňovej situácie

1. vyhlasuje a odvoláva II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo z vlastného podnetu na vodných tokoch, ktoré pretekajú územím dvoch a viacerých obvodov, a informuje o tom bezodkladne ministerstvo, ministerstvo vnútra, krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, príslušné orgány ochrany pred povodňami a ústav,

2. vyhlasuje mimoriadnu situáciu; informuje o vyhlásení a odvolaní mimoriadnej situácie ministerstvo vnútra, ministerstvo, krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav, počas III. stupňa povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou,

3. zabezpečuje výkon hlásnej povodňovej služby,

4. organizačne zabezpečuje činnosť krajskej povodňovej komisie a plní úlohy jej sekretariátu,

5. organizačne zabezpečuje činnosť technického štábu krajskej povodňovej komisie,

6. vydáva príkazy na vykonanie opatrení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ochrany pred povodňami na návrh krajskej povodňovej komisie alebo z vlastného podnetu subjektom, ktoré vykonávajú povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce,

7. spolupracuje s krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru pri povodňových záchranných prácach a ak je to potrebné, vyžaduje pomoc vybraných ostatných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,

8. vypracúva v čase III. stupňa povodňovej aktivity priebežné správy o povodňovej situácii a predkladá ich ministerstvu a ministerstvu vnútra,

9. zabezpečuje na požiadanie pomoc okresným úradom, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcom vodných tokov počas povodňovej situácie, ak im na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami nestačia vlastné sily a prostriedky,

10. vyžaduje súhlas ministerstva na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách, na uvoľňovanie ľadovej zátarasy alebo ľadovej zápchy výbušninami a na vytvorenie umelej prietrže na ochranu pred povodňami,

11. operatívne rieši problémy, ktoré sa vyskytli pri realizácii opatrení na ochranu pred povodňami,

e) po povodni

1. ustanovuje verifikačnú komisiu na overenie správnosti vyhodnotenia povodňových škôd,

2. vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, ktorú predkladá ministerstvu a ministerstvu vnútra.

§ 25

Okresný úrad

Okresný úrad

a) riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obvodu,

b) spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov,

c) v oblasti prevencie

1. usmerňuje a kontroluje činnosť obcí pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami,

2. spolupracuje s poverenými osobami, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, vyšším územným celkom, obcami, vlastníkmi, nájomcami a správcami poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy na vyhotovení predbežného hodnotenia povodňového rizika a návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii,

3. zriaďuje okresnú povodňovú komisiu a jej technický štáb, vypracúva jej štatút a predkladá ho na schválenie okresnému úradu v sídle kraja,

4. zúčastňuje sa na prerokovaní vodných stavov a prietokov zodpovedajúcich stupňom povodňovej aktivity,

5. schvaľuje povodňový plán obce a povodňový plán zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku,

6. schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác správcu ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného vedenia, ktoré križuje vodný tok, správcu alebo užívateľa stavby v inundačnom území vodného toku, správcu alebo užívateľa stavby a zariadenia v dosahu vzdutia hladiny vodnej stavby,

7. schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác zhotoviteľa stavby na vodnom toku alebo v inundačnom území vodného toku,

8. zostavuje povodňový plán a predkladá ho na schválenie okresnému úradu v sídle kraja; povodňový plán poskytuje okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru,

9. zabezpečuje v rámci svojich možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami,

10. organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových záchranných prácach pre zamestnancov okresných úradov, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami v spolupráci s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru,

11. vykonáva povodňovú prehliadku v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku,

12. ukladá rozhodnutím povinnosť odstrániť v určenom termíne nedostatky, ktoré boli zistené pri povodňovej prehliadke,

13. oznamuje stavebnému úradu stavbu vo vodnom toku, stavbu križujúcu vodný tok alebo stavbu v inundačnom území, o ktorej sa pri povodňovej prehliadne zistilo, že nemá právoplatné stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

14. organizuje školenia o vykonávaní hlásnej povodňovej služby a varovaní obyvateľstva,

15. prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami a ukladá pokuty,

16. určuje rozsah inundačného územia a odovzdáva dokumentáciu určeného inundačného územia orgánom územného plánovania,

d) počas povodňovej situácie

1. vyhlasuje a odvoláva II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo správcu drobného vodného toku, alebo z vlastného podnetu, ak povodňová situácia presahuje územie obce a informuje o tom bezodkladne okresný úrad v sídle kraja, dotknuté obce, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru a ústav,

2. vyhlasuje mimoriadnu situáciu; informuje o vyhlásení a odvolaní mimoriadnej situácie ministerstvo vnútra, ministerstvo, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav počas III. stupňa povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou,

3. zabezpečuje výkon hlásnej povodňovej služby,

4. organizačne zabezpečuje činnosť okresnej povodňovej komisie a plní úlohy jej sekretariátu,

5. organizačne zabezpečuje činnosť technického štábu okresnej povodňovej komisie,

6. vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami na návrh okresnej povodňovej komisie alebo z vlastného podnetu subjektom, ktoré vykonávajú povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce,

7. spolupracuje s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru pri povodňových záchranných prácach a ak je to potrebné, vyžaduje pomoc vybraných ostatných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,

8. vypracúva v čase III. stupňa povodňovej aktivity priebežné správy o povodňovej situácii a predkladá ich okresnému úradu v sídle kraja,

9. zabezpečuje na požiadanie pomoc obciam, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcom vodných tokov počas povodňovej situácie, ak im na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami nestačia vlastné sily a prostriedky,

10. zabezpečuje na požiadanie pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom a užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku, v inundačnom území a na povodňou ohrozenom území, ak sú počas povodňovej situácie v dosahu ohrozenia a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,

11. ukladá osobe povinnosť poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh pri ochrane pred povodňami,

12. vyžaduje súhlas ministerstva na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách, na uvoľňovanie ľadovej zátarasy alebo ľadovej zápchy výbušninami a na vytvorenie umelej prietrže na ochranu pred povodňami a o žiadosti informuje okresný úrad v sídle kraja,

13. operatívne rieši problémy, ktoré sa vyskytli pri realizácii opatrení na ochranu pred povodňami,

e) po povodni

1. ustanovuje verifikačnú komisiu na overenie správnosti vyhodnotenia povodňových škôd,

2. vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, ktorú predkladá okresnému úradu v sídle kraja.

§ 26

Obec

(1) Obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce.

(2) Obec spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s okresným úradom, s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov v katastrálnom území obce.

(3) Obec vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami tieto činnosti:

a) v oblasti prevencie

1. usmerňuje a kontroluje činnosť osôb pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami,

2. spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobných vodných tokov a poverenými osobami pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika,

3. spolupracuje s poverenými osobami a so správcom vodohospodársky významných vodných tokov na vyhotovení návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii, najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami situovaných v katastrálnom území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia územie pred zaplavením počas povodne,

4. spolupracuje v rámci svojich možností na vykonávaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce, najmä preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia intravilán pred zaplavením povrchovým odtokom s ich vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi,

5. spracúva povodňový plán zabezpečovacích prác, ak má drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek v nájme alebo vo výpožičke a tento predkladá na schválenie okresnému úradu,

6. ukladá všeobecne záväzným nariadením obce povinnosť vypracovať a aktualizovať povodňový plán záchranných prác právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorej objekt môže byť postihnutý povodňou a prikladá ich k povodňovému plánu obce,

7. vypracúva povodňový plán záchranných prác obce, ktorého súčasťou sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov podľa šiesteho bodu,

8. zriaďuje na plnenie úloh na úseku ochrany pred povodňami povodňovú komisiu obce a vypracúva jej štatút,

9. zabezpečuje v rámci možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami, vyhotovuje súpis vecných prostriedkov, zabezpečuje ich riadne uskladnenie a udržiavanie,

10. oznamuje termín konania povodňovej prehliadky vlastníkom, správcom alebo užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené v predmetnom vodnom toku, stavieb križujúcich predmetný vodný tok, stavieb v jeho inundačnom území alebo v území ohraničenom záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu alebo v území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami,

11. zúčastňuje sa povodňových prehliadok na vodných tokoch, ktoré pretekajú cez katastrálne územie obce,

b) počas povodňovej situácie

1. vyhlasuje a odvoláva II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity pre územie obce na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo správcu drobného vodného toku, alebo z vlastného podnetu a informuje o tom bezodkladne okresný úrad alebo koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému alebo Hasičský a záchranný zbor, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,

2. upozorňuje na nebezpečenstvo povodne obce smerom po prúde vodného toku,

3. zriaďuje a vykonáva na svojom území hliadkovú službu počas III. stupňa povodňovej aktivity a počas mimoriadnej situácie, ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje pri jej organizácii so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a prípadne so správcom drobného vodného toku,

4. dohliada, aby vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov a zariadení na území obce, ktoré môžu byť ohrozené povodňou, vykonali opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňového plánu záchranných prác,

5. vyžaduje od fyzických osôb osobnú pomoc na plnenie úloh pri ochrane pred povodňami, pokiaľ nejde o fyzické osoby oslobodené od osobných úkonov,50)

6. ukladá povinnosť osobe poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh počas povodňovej situácie,

7. vypracúva v čase III. stupňa povodňovej aktivity a mimoriadnej situácie priebežné správy o povodňovej situácii a predkladá ich okresnému úradu,

8. operatívne rieši problémy, ktoré sa vyskytli pri realizácii opatrení na ochranu pred povodňami,

c) po povodni

1. zabezpečuje obnovenie základných podmienok pre život ľudí a pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území,

2. vyhodnocuje povodňové škody na majetku obce a na majetku osôb, ktoré vznikli v katastrálnom území obce,

3. vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, ktorú predkladá okresnému úradu.

(4) Obec vykonáva pri ochrane pred povodňami v rámci preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku tieto činnosti:

a) poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverenej osobe informácie z územnoplánovacej dokumentácie a prípadne ďalšie informácie, ktoré môžu prispieť k vypracovaniu, prehodnocovaniu a aktualizácii predbežného hodnotenia povodňového rizika,

b) poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverenej osobe podklady potrebné na vyhotovenie, prehodnotenie a aktualizáciu mapy povodňového rizika,

c) koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika,

d) zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu podľa osobitného predpisu;12) ak obec nemá spracovaný územný plán obce využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu,

e) žiada správcu vodohospodársky významného vodného toku o vypracovanie návrhu rozsahu inundačného územia alebo o navrhnutie zmeny rozsahu inundačného územia na obstaranie územného plánu obce alebo územného plánu zóny v blízkosti neohradzovaného vodného toku, jeho zmeny alebo doplnku,

f) spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a s poverenými osobami pri vypracúvaní, prehodnocovaní a aktualizácii plánu manažmentu povodňového rizika, najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami situovaných na území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov alebo chránia územie obce pred zaplavením povrchovým odtokom, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie obce pred zaplavením vodou z vodného toku alebo chránia územie obce pred zaplavením vnútornými vodami a navrhované preventívne opatrenia sú situované na území obce.

(5) Obec okrem úloh podľa odsekov 3 a 4

a) vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou a ihneď o tom informuje okresný úrad alebo koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, alebo okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ústav,

b) zabezpečuje v rámci svojich možností vybavenie obecného hasičského zboru potrebnými prostriedkami a výstrojom na výkon povodňových záchranných prác podľa osobitného predpisu,51)

c) poskytuje obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej povodňou podľa osobitného predpisu.52)

§ 27

Povodňová komisia

(1) Povodňová komisia koordinuje a kontroluje prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami.

(2) Postavenie Ústrednej povodňovej komisie, krajskej povodňovej komisie a okresnej povodňovej komisie počas mimoriadnej situácie upravuje osobitný predpis.54)

(3) Povodňová komisia

a) v oblasti prevencie

1. oboznamuje sa s predbežným hodnotením povodňového rizika, mapami povodňového ohrozenia a mapami povodňového rizika na území svojej pôsobnosti a s ich prehodnoteniami a aktualizáciami,

2. oboznamuje sa s návrhom prvého plánu manažmentu povodňového rizika, s návrhom na jeho aktualizáciu na území svojej pôsobnosti a iniciatívne predkladá návrhy a pripomienky,

3. oboznamuje sa s hodnotením pokroku pri dosahovaní cieľov v pláne manažmentu povodňového rizika a predkladá návrhy na prehodnotenie a aktualizáciu opatrení na území svojej pôsobnosti pri aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika,

4. koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami,

5. navrhuje opatrenia, ktorých splnenie je potrebné na zabezpečenie ochrany pred povodňami,

b) počas povodňovej situácie

1. sleduje a hodnotí vývoj povodňovej situácie,

2. koordinuje a kontroluje činnosť povodňových komisií zriadených na nižšej úrovni a poskytuje im potrebnú pomoc,

3. kontroluje vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, navrhuje opatrenia na zvýšenie ich účinnosti a na odstránenie zistených nedostatkov,

4. navrhuje vykonanie opatrení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ochrany pred povodňami,

5. navrhuje alebo posudzuje návrh na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a vodných stavbách, na uvoľňovanie ľadovej zátarasy alebo ľadovej zápchy výbušninami a na vytvorenie umelej prietrže na ochranu pred povodňami,

6. operatívne plní podľa vývoja povodňovej situácie ďalšie úlohy s cieľom znížiť povodňové riziko a minimalizovať povodňové škody,

7. navrhuje vyhlásenie mimoriadnej situácie,

c) po povodni

1. prerokuje správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach,

2. navrhuje opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré sa zistili počas povodňovej situácie pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

(4) Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda. Ministerstvo vypracúva štatút Ústrednej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy, zloženie a zásady rokovania. Štatút Ústrednej povodňovej komisie schvaľuje vláda.

(5) Predseda Ústrednej povodňovej komisie je minister a podpredseda Ústrednej povodňovej komisie je minister vnútra Slovenskej republiky. Ostatných členov Ústrednej povodňovej komisie na návrh ministra schvaľuje vláda.

(6) Ústredná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je zástupca ministerstva a jeho zástupcom je prezident Hasičského a záchranného zboru.

(7) Ústredná povodňová komisia okrem plnenia úloh podľa odseku 3

a) koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov štátnej správy, okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov, vyšších územných celkov a obcí na úseku ochrany pred povodňami,

b) riadi a kontroluje vykonávanie činností pri ochrane pred povodňami na hraničných vodách,

c) zabezpečuje prostredníctvom poverených osôb riešenie technických otázok a hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajiny pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách.

(8) Krajskú povodňovú komisiu zriaďuje okresný úrad v sídle kraja. Pôsobnosť krajskej povodňovej komisie je zhodná s územnou pôsobnosťou okresného úradu v sídle kraja. Okresný úrad v sídle kraja vypracúva štatút krajskej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy krajskej povodňovej komisie, jej technického štábu a zásady rokovania, ktorý schvaľuje ministerstvo.

(9) Predseda krajskej povodňovej komisie je prednosta okresného úradu v sídle kraja a tajomník je zástupca organizačného útvaru štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja. Prednosta okresného úradu v sídle kraja žiada o vyslanie zástupcov do krajskej povodňovej komisie krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, krajské riaditeľstvo Policajného zboru, vyšší územný celok, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, regionálny úrad verejného zdravotníctva a ďalšie orgány a organizácie podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť. Vyzvané orgány a organizácie vysielajú do krajskej povodňovej komisie zástupcov s rozhodovacími a riadiacimi právomocami na organizovanie vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

(10) Krajská povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

(11) Návrhy krajskej povodňovej komisie a jej technického štábu na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi okresný úrad v sídle kraja.

(12) Okresnú povodňovú komisiu zriaďuje okresný úrad. Okresný úrad vypracúva štatút okresnej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy okresnej povodňovej komisie, jej technického štábu a zásady rokovania. Štatút okresnej povodňovej komisie schvaľuje okresný úrad v sídle kraja.

(13) Predseda okresnej povodňovej komisie je prednosta okresného úradu a tajomník je zástupca organizačného útvaru štátnej vodnej správy okresného úradu. Prednosta okresného úradu žiada o vyslanie zástupcov do okresnej povodňovej komisie okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Policajného zboru, regionálnu správu ciest, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, regionálny úrad verejného zdravotníctva a ďalšie orgány a organizácie podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť. Vyzvané orgány a organizácie vysielajú do okresnej povodňovej komisie zástupcov s rozhodovacími a riadiacimi právomocami na organizovanie vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

(14) Okresná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru; v obvodoch, v ktorých nie je zriadené sídlo okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, je členom okresnej povodňovej komisie a zároveň vedúcim technického štábu veliteľ hasičskej stanice alebo príslušník určený riaditeľom okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

(15) Návrhy okresnej povodňovej komisie a jej technického štábu na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi okresný úrad.

(16) Návrhy obecnej povodňovej komisie alebo krízového štábu obce na vykonanie opatrení na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi obec.

PIATA ČASŤ

ÚLOHY OSTATNÝCH ORGÁNOV PRI OCHRANE PRED POVODŇAMI

§ 28

Ministerstvo vnútra

Ministerstvo vnútra na úseku ochrany pred povodňami v spolupráci s ministerstvom

a) riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie opatrení na úseku ochrany pred povodňami v oblasti povodňových záchranných prác,

b) riadi prípravu a podieľa sa na riadení a vykonávaní povodňových záchranných prác prostredníctvom okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov, zložiek Hasičského a záchranného zboru a jednotiek civilnej ochrany,

c) metodicky riadi spracovanie, schvaľovanie a aktualizáciu povodňových plánov záchranných prác prostredníctvom okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov,

d) koordinuje zabezpečovanie organizačnej a odbornej prípravy záchranných zložiek ministerstva vnútra a ich materiálno-technického vybavenia na výkon povodňových záchranných prác,

e) vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných zložiek ministerstva vnútra na výkon povodňových záchranných prác,

f) spracúva a predkladá ministerstvu správu o vykonávaní povodňových záchranných prác, o výdavkoch na povodňové záchranné práce a o škodách spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra,

g) schvaľuje povodňový plán záchranných prác kraja.

§ 29

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy

(1) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami

a) vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú, a na majetku právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých sú zakladateľmi alebo zriaďovateľmi,

b) predkladajú ministerstvu správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

(2) Ministerstvo obrany vyhodnocuje výdavky vynaložené na vykonávanie povodňových záchranných prác ozbrojenými silami Slovenskej republiky a predkladá ich ministerstvu do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

(3) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhodnocuje výdavky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vynaložené na ich činnosť súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vykonanú podľa osobitného predpisu55) a predkladá ich ministerstvu do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

§ 31

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

a) vykonáva povodňové záchranné práce podľa osobitných predpisov,57) počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov okresného úradu sídle kraja,

b) plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých okresoch súčasne alebo keď si to vyžaduje situácia,

c) vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území kraja,

d) riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme okresný úrad v sídle kraja,

e) informuje bezodkladne okresný úrad v sídle kraja a Prezídium Hasičského a záchranného zboru o vzniku povodňovej situácie na území kraja,

f) spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov okresných úradov, okresných úradov v sídle kraja, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

§ 32

Vyšší územný celok

Vyšší územný celok

a) spolupracuje s poverenými osobami, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, s orgánmi štátnej vodnej správy a s obcami na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika a častí plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sa týkajú územia vyššieho územného celku,

b) využíva predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a informácie o určených inundačných územiach na určenie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v procesoch územného plánovania,

c) podieľa sa v súčinnosti s okresným úradom v sídle kraja, okresným úradom a obcami na príprave a kontrole zabezpečenia ochrany pred povodňami,

d) spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja na zostavovaní povodňového plánu kraja,

e) podieľa sa na riešení problémov zabezpečovania ochrany pred povodňami, ktoré sa týkajú viacerých obcí, a taktiež na riešení problémov, ktoré vzniknú počas povodní a pri obnove územia postihnutého povodňami,

f) vytvára pre regionálnu správu ciest podmienky na plnenie jej úloh na úseku ochrany pred povodňami,

g) schvaľuje plán hliadkovej služby regionálnej správy ciest,

h) spolupracuje s organizáciami, ktoré poskytujú alebo sprostredkúvajú humanitnú, vecnú alebo finančnú pomoc obciam a občanom postihnutým povodňami,

i) plní úlohy počas mimoriadnej situácie podľa osobitného predpisu,58)

j) vyhodnocuje povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a vyhodnotené povodňové škody predkladá okresnému úradu v sídle kraja,

k) vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a správu predkladá okresnému úradu v sídle kraja.

§ 33

Regionálna správa ciest

(1) Regionálna správa ciest na úseku ochrany pred povodňami je povinná chrániť majetok, ktorý má v správe, pred poškodením alebo zničením.59)

(2) Regionálna správa ciest

a) v oblasti prevencie vypracúva

1. samostatne alebo v spolupráci so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku zoznam úsekov ciest vo svojej správe, ktoré môže zaplaviť povodeň so strednou pravdepodobnosťou výskytu, úsekov ciest, ktoré môže poškodiť odtok vody z povodia, mostov, priepustov a iných súčastí ciest, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd alebo sa na nich môžu pri povodni zachytávať vodou priplavené predmety; zoznam je zaraďovaný ako príloha k povodňového plánu povodňových zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

2. plán hliadkovej služby počas povodňovej situácie na úsekoch ciest a na mostoch a priepustoch zahrnutých do zoznamov vypracovaných podľa písmena a) prvého a druhého bodu,

b) počas povodňovej situácie

1. zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu, ktorá podľa plánu hliadkovej služby sleduje a hodnotí vývoj povodňovej situácie,

2. zabezpečuje odstraňovanie predmetov a ľadov zachytených na mostoch a priepustoch, ktoré priplavila voda,

3. vykonáva v prípade ohrozenia povodňou opatrenia na ochranu ciest, ich súčastí a príslušenstva vo svojej správe; keď nemôže vykonať potrebné opatrenia vlastnými silami a prostriedkami, požiada územne príslušný okresný úrad o poskytnutie pomoci,

c) po povodni

1. zabezpečuje obnovenie dopravy na cestách vo svojej správe do obcí, ktoré boli povodňou odrezané,

2. postupne zabezpečuje zjazdnosť na cestách vo svojej správe, ktoré boli zasiahnuté povodňou,

3. zabezpečuje opravu ciest, mostov a priepustov a ich súčastí a príslušenstva, ktoré poškodila povodeň,

4. vyhodnocuje povodňové škody na majetku vo svojej správe a vyhodnotenie povodňových škôd predkladá do 20 pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity vyššiemu územnému celku,

5. vyhodnocuje účinnosť opatrení vykonaných na ochranu ciest, ich súčastí a príslušenstva počas povodne, a ak zistí nedostatky, prijíma opatrenia na predchádzanie povodňovým škodám.

§ 35

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

a) vykonáva povodňové záchranné práce podľa osobitných predpisov57) počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami,

b) plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých obciach okresu súčasne, alebo keď si to vyžaduje situácia,

c) vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území okresu,

d) riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme obec alebo okresný úrad,

e) informuje bezodkladne okresný úrad a krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o vzniku povodňovej situácie na území okresu,

f) spolupracuje s okresným úradom na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov okresných úradov, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

ŠIESTA ČASŤ

POVINNOSTI OSÔB  

§ 36

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku

(1) Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku

a) v oblasti prevencie

1. spolupracuje s orgánmi ochrany pred povodňami v povodí,

2. dáva podnety orgánom ochrany pred povodňami na uloženie opatrení na ochranu pred povodňami,

3. udržuje neupravené vodné toky,

4. buduje, udržuje, opravuje a rekonštruuje preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami vo svojej správe,

5. odstraňuje nánosy z koryta vodného toku a porasty na brehu vodného toku, ktoré zmenšujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku alebo vzdúvajú hladinu vody počas povodne alebo odsúhlasuje projekty a kontroluje priebeh realizácie odstraňovania nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku, keď ich vykonáva iná právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ,

6. vykonáva najmenej raz za dva roky podľa plánu povodňových zabezpečovacích prác povodňové prehliadky vodných tokov vo svojej správe v súčinnosti s okresným úradom v sídle kraja a okresným úradom a povodňové prehliadky bezprostredne po povodni v povodňou zaplavenom území,

7. navrhuje vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity,

8. vypracúva a aktualizuje povodňové plány zabezpečovacích prác,

9. zabezpečuje podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác,

10. poskytuje odbornú poradenskú pomoc v ochrane pred povodňami, ak o to požiada okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad, vyšší územný celok, obec alebo osoba,

b) počas povodňovej situácie

1. vysiela na rizikové úseky vodných tokov hliadky po zistení I. stupňa povodňovej aktivity, a ak je to potrebné, môže rozhodnúť o zriadení a vykonávaní hliadkovej služby už počas I. stupňa povodňovej aktivity,

2. navrhuje orgánom ochrany pred povodňami a obciam vyhlásenie a odvolanie stupňov povodňovej aktivity,

3. vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác,

4. organizuje a v čase povodňovej situácie vykonáva hlásnu povodňovú službu v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami a obcami,

5. vykonáva službu v predĺžených zmenách v čase povodňovej situácie v závislosti od vývoja hydrologickej situácie, pričom vykonáva nepretržitú službu v čase od vyhlásenia do odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

6. informuje predpovednú povodňovú službu o zriadení a zrušení služby v predĺžených zmenách v čase povodňovej situácie a o zriadení a zrušení nepretržitej služby,

7. vykonáva povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov ochrany pred povodňami,

8. vopred odsúhlasuje povodňové zabezpečovacie práce vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území a na území ohrozenom povodňou, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne zabezpečovacích prác,

9. pozoruje predmety unášané vodou a dostupnými prostriedkami sa snaží zabraňovať vytváraniu bariér v koryte vodného toku, na mostoch alebo na priepustoch,

10. pozoruje chod ľadov, vznik ľadovej zátarasy alebo ľadovej zápchy a podľa účelnosti odstraňuje ľadové kryhy, rozrušuje a nasekáva ľady, rozrušuje ľadové zátarasy a ľadové zápchy s použitím výbušnín na základe povolenia a podľa pokynov ministerstva,

11. vykonáva počas povodňovej situácie mimoriadne manipulácie na vodných stavbách na základe povolenia a podľa pokynov ministerstva,

12. požiada v nevyhnutnom prípade o pomoc zložky Hasičského a záchranného zboru alebo ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému,

13. vyhotovuje priebežné správy o povodňovej situácii v čase od vyhlásenia do odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

c) po povodni

1. odstraňuje následky spôsobené povodňou na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach pri vodných tokoch vo svojej správe,

2. zabezpečuje kritické miesta pre prípad vzniku ďalšej povodne, uvoľňuje zachytené predmety a obnovuje podmienky na voľný odtok vody vo vodnom toku a na povodňou zaplavenom území pri vodnom toku,

3. organizuje a v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami vykonáva bezprostredne po povodni povodňové prehliadky v povodňou zaplavených územiach,

4. zabezpečuje dokumentovanie priebehu a následkov povodne a archivovanie týchto dokumentov,

5. vyhodnocuje povodňové škody na vodných tokoch, stavbách, objektoch a na zariadeniach vo svojej správe,

6. vypracúva správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a výdavkoch vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,

7. vyhodnocuje skúsenosti a poznatky z priebehu povodne a účinnosť vykonávaných opatrení na ochranu pred povodňami a uplatňuje ich pri aktualizácii povodňových plánov zabezpečovacích prác, pri doplňovaní materiálneho a technického vybavenia a zvyšovaní účinnosti a bezpečnosti stavieb, objektov a zariadení na ochranu pred povodňami.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku je oprávnený požadovať spoluprácu osôb a vstupovať na nehnuteľnosti počas povodne.

(3) Správca vodohospodársky významných vodných tokov

a) určuje vypracovaním, prehodnocovaním a aktualizáciami predbežného hodnotenia povodňového rizika v správnych územiach povodia a v čiastkových povodiach geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt,

b) zabezpečuje vypracúvanie, prehodnocuje, a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

c) spolupracuje s poverenými osobami, ústavom, orgánmi štátnej vodnej správy, vyššími územnými celkami, obcami a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy na vyhotovovaní návrhov plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovaní a aktualizácii,

d) poskytuje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika ministerstvu vnútra, ministerstvu obrany, ústavu, okresnému úradu v sídle kraja, okresnému úradu, vyššiemu územnému celku a obci v termíne do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii,

e) vypracúva návrh rozsahu inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku,

f) koordinuje povodňové zabezpečovacie práce správcov drobných vodných tokov, vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území a poskytuje im na požiadanie odbornú technickú pomoc a podľa svojich možností aj vecné prostriedky,

g) sústreďuje priebežné správy o povodňovej situácii od správcov drobných vodných tokov a vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území,

h) spracúva odborné stanoviská k povodňovým plánom v povodí.

(4) Správca drobných vodných tokov

a) predkladá správcovi vodohospodársky významných vodných tokov dostupné alebo ľahko získateľné informácie potrebné na identifikovanie existencie alebo pravdepodobnosti výskytu významného povodňového rizika v čiastkovom povodí spravovaného úseku drobného vodného toku,

b) spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, poverenými osobami, ústavom a s obcou pri zabezpečovaní vyhotovenia návrhu plánu manažmentu povodňového rizika, prehodnotenia a aktualizácii,

c) predkladá plán povodňových zabezpečovacích prác správcovi vodohospodársky významných vodných tokov v rámci čiastkového povodia, do ktorého drobný vodný tok patrí.

§ 37

Vlastník, správca a užívateľ stavieb, objektov alebo zariadení

(1) Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami.

(2) Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný

a) v oblasti prevencie

1. vypracovať a aktualizovať povodňové plány zabezpečovacích prác,

2. zabezpečiť podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác,

3. umožniť vykonanie povodňovej prehliadky a zúčastniť sa na jej vykonávaní,

4. predložiť pri povodňovej prehliadke na požiadanie na nahliadnutie stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

5. prijať opatrenia na predchádzanie zhoršeniu odtoku povrchových vôd, chodu ľadov alebo kvality vody,

b) počas povodňovej situácie

1. informovať o povodňovej situácii obec, orgán ochrany pred povodňami a správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

2. zabezpečovať pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov, preverovať ich pripravenosť a zabezpečovať dostupnosť vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami,

3. zúčastňovať sa na hlásnej povodňovej službe a varovaní obyvateľstva,

4. vykonávať povodňové zabezpečovacie práce podľa povodňového plánu,

5. spolupracovať so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku pri povodňových zabezpečovacích prácach,

6. odstraňovať predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody,

7. zabezpečovať dokumentovanie priebehu povodňovej situácie na vodnej stavbe,

8. vykonať na príkaz orgánu ochrany pred povodňami mimoriadnu manipuláciu na vodnej stavbe,

c) po povodni

1. odstrániť následky spôsobené povodňou,

2. vyhodnotiť povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a umožniť ich verifikáciu,

3. vypracovať súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predložiť ju obci,

4. upraviť kritické miesta, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh ďalšej povodne,

d) vykonávať iné opatrenia na ochranu ľudského zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva, hospodárskej činnosti a na predchádzanie povodňovým škodám.

(3) Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorých stavba, objekt alebo zariadenie na území obce môže byť postihnuté povodňou, vypracujú povodňový plán záchranných prác na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

(4) Na rozostavaných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v záplavových územiach plní primerane úlohy vlastníka, správcu a užívateľa stavby pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej časti alebo technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.

(5) Vlastník, správca a užívateľ môže umiestniť plávajúce zariadenie60) na vodnom toku len so súhlasom správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku a je povinný vykonať preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami podľa jeho pokynov.

(6) Vlastník, správca a užívateľ plavidla, zariadenia, ktoré slúži na plavbu, alebo vlastník, správca a užívateľ plávajúceho zariadenia zabezpečuje jeho ochranu a koná tak, aby nezhoršoval odtok vody vo vodnom toku, chod ľadov alebo kvalitu vody, odstraňuje zachytené priplavené predmety; riadi sa pokynmi orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami a správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo drobného vodného toku a Dopravného úradu.61)

§ 38

Hasičské jednotky

(1) Hasičské jednotky vykonávajú povodňové záchranné práce a povodňové zabezpečovacie práce podľa osobitného predpisu62) v čase povodňovej situácie podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami a podľa povodňových plánov.

(2) Na vykonávanie povodňových záchranných prác hasičské jednotky zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické prostriedky a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku povodne na území vo svojej pôsobnosti.

(3) Ak zásah pri povodňových záchranných prácach vykonávajú viaceré hasičské jednotky, právomoc a povinnosti veliteľa zásahu sa určujú podľa osobitného predpisu.63) Ak sa na výkone povodňových záchranných prác zúčastňujú okrem hasičských jednotiek aj iné záchranné zložky, veliteľ zásahu sa určuje podľa osobitného predpisu.64)

(4) Hasičské jednotky poskytujú počas povodňovej situácie v rámci svojich možností pomoc správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobných vodných tokov, vlastníkom, správcom a užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území a na povodňou ohrozenom území, ak je ich bezpečnosť ohrozená povodňou a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov.

§ 39

Policajný zbor

Orgán ochrany pred povodňami a obec môže vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru na plnenie úloh podľa osobitného predpisu.65)

§ 40

Ozbrojené sily Slovenskej republiky

Orgán ochrany pred povodňami a obec môže vyžadovať pomoc ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.66)

§ 41

Osoba

(1) Osoba je povinná konať tak, aby svojou činnosťou nepoškodzovala vodný tok, vodnú stavbu a nezhoršovala podmienky na prirodzený odtok povrchovej vody z povodia alebo kvalitu vody počas povodne.

(2) Osoba je na zabezpečenie ochrany pred povodňami povinná

a) riadiť sa príkazmi obce a orgánu ochrany pred povodňami,

b) umožniť vstup orgánu ochrany pred povodňami, povodňovej komisii alebo krízovému štábu, alebo nimi povereným osobám na nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve, správe alebo v užívaní pri povodňovej prehliadke, počas III. stupňa povodňovej aktivity a počas mimoriadnej situácie,

c) poskytnúť osobnú pomoc a vecné prostriedky na ochranu zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami; vecné prostriedky sú hnuteľné veci, ktoré sa použijú pri ochrane pred povodňami.

(3) Vecné prostriedky, ktoré sa poskytli, sa bezprostredne po zániku dôvodov vrátia oprávnenej osobe; o ich vrátení rozhoduje ten, kto o ne žiadal.

(4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v potrebnom rozsahu na plnenie povinností súvisiacich so zabezpečovaním ochrany pred povodňami podľa pracovnoprávneho predpisu.67)

(5) Poskytovanie osobnej pomoci a vecných prostriedkov podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na fyzické osoby podľa osobitného predpisu.68)

SIEDMA ČASŤ

VÝDAVKY NA OCHRANU PRED POVODŇAMI

§ 42

Výdavky na preventívne opatrenia

(1) Výdavky na vyhotovenie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika, plány manažmentu povodňového rizík sa hradia z rozpočtovej kapitoly ministerstva alebo z vlastných zdrojov správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskej únie a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.69)

(2) Výdavky na vypracovanie mapy povodňového ohrozenia a návrhu rozsahu inundačného územia na povolenie stavby, objektu alebo zariadenia podľa § 20 ods. 8 na území v blízkosti neohradzovaného vodného toku v možnom dosahu záplavy povodňou, pre ktoré nevznikla povinnosť vyhotoviť mapu povodňového ohrozenia podľa § 6 ods. 1, hradí stavebník, ak sa preukáže, že navrhovaná stavba, objekt alebo zariadenie sa nenachádza v inundačnom území.

(3) Výdavky na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo opravy preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, uhrádza štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Na financovanie možno použiť aj prostriedky zo Spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.69) Ministerstvo môže navrhnúť a správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku navrhuje orgánom územnej samosprávy a osobám účasť na spolufinancovaní preventívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu ich majetku pred povodňami.

(4) Po schválení prvého plánu manažmentu povodňového rizika a po jeho aktualizácii možno financovať výstavbu nových alebo rekonštrukciu vybudovaných preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, iba ak sú zahrnuté v pláne manažmentu povodňového rizika.

(5) Výdavky na ochranu pred povodňami na nové stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré sú povolené v inundačnom území podľa § 20 ods. 9, uhrádza stavebník. Stavebník odsúhlasuje spôsob riešenia ochrany stavby, objektu alebo zariadenia pred povodňami so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku.

(6) Výdavky na vyhotovovanie a aktualizácie povodňových plánov uhrádza z vlastných prostriedkov každý, kto má povinnosť vypracovať povodňový plán zabezpečovacích prác alebo povodňový plán záchranných prác.

(7) Výdavky spojené s vykonávaním povodňových prehliadok uhrádzajú účastníci povodňových prehliadok z vlastných prostriedkov.

§ 43

Výdavky počas povodne a po povodni

(1) Výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity, okrem výdavkov podľa odseku 2, sa uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Do výdavkov na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác sa zahŕňajú len výdavky, ktoré vznikli do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

(2) Výdavky, ktoré vznikli počas povodne vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pri vykonávaní opatrení na ochranu stavby alebo hnuteľného majetku v inundačnom území a v povodňou ohrozenom území, uhrádza vlastník, správca alebo užívateľ.

(3) Výdavkami na povodňové zabezpečovacie práce správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobného vodného toku a správcu vodnej stavby sú aj výdavky za práce a služby, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom tretích osôb počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity.

(4) Výdavky vynaložené na povodňové zabezpečovacie práce vyhodnocuje ministerstvo podľa súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach. Do výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce sa zahŕňajú aj výdavky za práce a služby vykonané predpovednou povodňovou službou, výdavky ústavu na hydrologické merania a pozorovania, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne, výdavky na činnosť orgánov ochrany pred povodňami a povodňových komisií. Obce tieto výdavky zahŕňajú do výdavkov na povodňové záchranné práce.

(5) Výdavky vynaložené na

a) povodňové záchranné práce vykonané

1. záchrannými zložkami vyhodnocuje ministerstvo vnútra,

2. ozbrojenými silami Slovenskej republiky vyhodnocuje ministerstvo obrany,

b) činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vyhodnocuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 44

Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, osobnú pomoc, škodu na majetku a za vecný prostriedok počas povodňovej situácie

(1) Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva patrí osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia jeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva počas povodňovej situácie nezakladá nárok na uznanie náhrady nad rámec povodňových škôd a škôd na nehnuteľnom majetku a hnuteľnom majetku osoby, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranných prác, ktoré nariadila obec alebo orgán ochrany pred povodňami.

(2) Peňažná náhrada za splnenú osobnú pomoc sa určuje dohodou. Ak nemožno peňažnú náhradu určiť dohodou, výšku peňažnej náhrady určí ten, kto jej plnenie nariadil. Určená výška peňažnej náhrady za splnenú osobnú pomoc zodpovedá obvyklej odmene za rovnakú alebo porovnateľnú prácu. Nárok na peňažnú náhradu za splnenú osobnú pomoc zaniká uplynutím piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

(3) Osoba je povinná škodu na majetku v jej vlastníctve, správe alebo užívaní, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác písomne oznámiť tomu, kto vydal príkaz na vykonávanie povodňových záchranných prác, alebo obci, na ktorej území sa poškodený majetok nachádzal počas povodne. Po márnom uplynutí ustanovenej lehoty podľa odseku 2 nárok na náhradu tejto škody zaniká. Za škodu na majetku spôsobenú v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác, zodpovedá štát. Peňažnú náhradu škody na majetku ustanovuje všeobecný predpis o náhrade škody.71)

(4) Ak nemožno vecný prostriedok poskytnutý podľa § 41 ods. 2 písm. c) vrátiť, postupuje sa podľa osobitného predpisu.72)

(5) Nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 sa musí uplatniť do piatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa odseku 6.

(6) Uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa odseku 5 posudzuje a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, o výške uznanej peňažnej náhrady rozhoduje

a) obec, ak nárok vznikol na základe príkazu obce,

b) okresný úrad, ak nárok vznikol na základe príkazu orgánu ochrany pred povodňami.

§ 45

Prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác

(1) Správca vodohospodársky významných vodných tokov, správca drobného vodného toku, vlastník, správca a užívateľ stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, je povinný zabezpečiť, udržiavať a obmieňať vecné prostriedky na povodňové zabezpečovacie práce ako súčasť opatrení na ochranu pred povodňami.

(2) Vecné prostriedky na povodňové záchranné práce zabezpečujú, udržiavajú a obmieňajú na vlastné výdavky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí budú vykonávať povodňové záchranné práce.

ÔSMA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 46

Správne delikty

(1) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu

a) od 25 000 eur do 35 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosti podľa § 20 ods. 5 a 6 a § 41 ods. 1 a 4,

b) od 7 500 eur do 35 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá ako vlastník, správca a užívateľ stavieb alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území porušila povinnosť podľa § 37,

c) od 7 500 eur do 17 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosť uloženú rozhodnutím orgánu ochrany pred povodňami podľa § 13 ods. 4 a 5,

d) od 1700 eur do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosti podľa § 10 ods. 2 písm. a) až e) a odseku 3 písm. c),

e) od 100 eur do 1 700 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila povinnosť podľa § 16 ods. 4.

(2) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja pokutu uloží do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(3) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ opätovne poruší v čase dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola uložená, uloží sa mu ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokút uvedených v odseku 1.

(4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja neurčí v rozhodnutí dlhšiu lehotu splatnosti.

(5) Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo.

(6) Výnos pokút uložený okresným úradom alebo okresným úradom v sídle kraja je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 47

Priestupky

(1) Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí ten, kto vo vodnom toku a v inundačnom území

a) umiestnil a prevádzkoval bytovú budovu, nebytovú budovu okrem ubytovacieho zariadenia na krátkodobé pobyty, stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré môže počas povodňovej situácie zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody,

b) skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety,

c) umiestnil a prevádzkoval stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré obsahuje škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky,

d) umiestnil a prevádzkoval čerpaciu stanicu pohonných látok,

e) umiestnil a prevádzkoval odkalisko,

f) umiestnil a prevádzkoval skládku odpadu alebo zariadenie na spracovanie starých vozidiel,

g) zriaďoval oplotenie, živý plot alebo inú obdobnú prekážku, ktorá zhoršuje podmienky pre odtok povrchových vôd,

h) ťažil zeminu, piesok, štrk alebo nerasty bez povolenia okresného úradu alebo okresného úradu v sídle kraja,

i) vykonával terénne úpravy, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne,

j) obhospodaroval lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky alebo záhrady spôsobom, pri ktorom by mohlo dôjsť k zhoršeniu odtoku povrchových vôd počas povodne,

k) zriaďoval tábor, kemp alebo iné dočasné ubytovacie zariadenie okrem krátkodobého turistického stanovania,

l) nevypracoval povodňový plán pre stavbu, objekt alebo zariadenie, ktoré je v jeho vlastníctve, správe a užívaní.

(2) Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí aj ten, kto

a) neumožnil ako vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území alebo križuje vodný tok, alebo vlastník, správca a užívateľ nehnuteľnosti v inundačnom území, v území ohraničenom záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu alebo v území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami, vykonanie povodňovej prehliadky,

b) nepredložil ako vlastník, správca alebo užívateľ stavby umiestnenej vo vodnom toku, stavby križujúcej vodný tok alebo stavby umiestnenej v inundačnom území pri povodňovej prehliadke na požiadanie na nahliadnutie stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

c) nevykonal ako vlastník, správca alebo užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, povodňové zabezpečovacie práce podľa povodňového plánu,

d) umiestnil ako vlastník, správca a užívateľ plávajúce zariadenie na vodnom toku bez súhlasu správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

e) nevykonal ako vlastník, správca a užívateľ plávajúceho zariadenia preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami podľa pokynov správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,

f) neprijal ako vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené vo vodnom toku alebo v inundačnom území, opatrenia na predchádzanie zhoršeniu odtoku povrchových vôd, chodu ľadov alebo kvality vody,

g) neumožnil vstup orgánu ochrany pred povodňami, povodňovej komisii alebo krízovému štábu, alebo nimi povereným osobám na nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve, správe alebo v užívaní pri povodňovej prehliadke, počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo počas mimoriadnej situácie,

h) neposkytol osobnú pomoc alebo vecný prostriedok na ochranu zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami,

i) porušil povinnosť uloženú rozhodnutím orgánu ochrany pred povodňami alebo obce,

j) neriadil sa počas povodňovej situácie príkazmi orgánu ochrany pred povodňami alebo obce.

(3) Obec prejednáva priestupky podľa odseku 1 a uloží pokutu do 1 700 eur.

(4) Okresný úrad a okresný úrad v sídle kraja prejednáva priestupky podľa odseku 2 a uloží pokutu do 1 700 eur.

(5) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis,73) ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Výnos pokút uložených okresným úradom a okresným úradom v sídle kraja je príjmom štátneho rozpočtu. Výnos pokút uložených obcou je príjmom rozpočtu obce.


DEVIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 48

Spoločné ustanovenia

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,74) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

a) vydávanie príkazov na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami podľa § 24 písm. d) šiesteho bodu, § 25 písm. d) šiesteho bodu a § 27 ods. 11 a 15,

b) schvaľovanie

1. povodňových plánov podľa § 10 ods. 4,

2. štatútov povodňových komisií podľa § 27 ods. 8 a 10,

3. vodných stavov a prietokov, ktoré zodpovedajú stupňom povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 2 a § 23 ods. 1 písm. c) dvanásteho bodu,

c) určovanie inundačných území podľa § 20 ods. 2.

§ 49

Prechodné ustanovenia

(1) Ak sa do 21. decembra 2010 zistí, že v geografickej oblasti existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo možno predpokladať, že jeho výskyt je pravdepodobný, predbežné hodnotenie povodňového rizika sa nevykoná a do 22. decembra 2013 sa zabezpečí vyhotovenie mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika.

(2) Ak mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika dokončené do 21. decembra 2010 poskytujú informácie ustanovené v tomto zákone, môže ministerstvo rozhodnúť o ich používaní.

(3) Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie v inundačnom území je zakázané, ale ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona boli právoplatne povolené podľa osobitného predpisu,75) zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení vykoná opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka po určení inundačného územia na vlastné výdavky.

§ 49a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2015

(1) Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie na inundačnom území je zakázané, ale ku dňu určenia inundačného územia boli právoplatne povolené podľa osobitného predpisu,75) zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení je povinný vykonať opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka odo dňa určenia inundačného územia na vlastné náklady.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie

a) predbežného hodnotenia povodňového rizika a jeho aktualizáciu podľa § 5 ods. 7 prvýkrát do 22. decembra 2018,

b) plánov manažmentu povodňového rizika a ich aktualizáciu podľa § 8 ods. 11 prvýkrát do 22. decembra 2020.

(3) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii

a) prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika a jeho aktualizáciu podľa § 5 ods. 8 prvýkrát do 22. marca 2019,

b) informácie o mapách povodňového ohrozenia podľa § 6 ods. 9 písm. b) prvýkrát do 22. marca 2020,

c) informácie o mapách povodňového rizika podľa § 7 ods. 5 písm. b) prvýkrát do 22. marca 2020.

d) informácie o plánoch manažmentu povodňového rizika podľa § 8 ods. 11 prvýkrát do 22. marca 2016.

(4) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytne

a) mapu povodňového ohrozenia podľa § 6 ods. 9 písm. a) prvýkrát do 22. marca 2020,

b) mapu povodňového rizika podľa § 7 ods. 5 písm. a) prvýkrát do 22. marca 2020.

(5) Ministerstvo

a) uverejní časový a vecný harmonogram prehodnocovania a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika podľa § 23 ods. 1 písm. c) šiesteho bodu prvýkrát do 22. decembra 2018,

b) sprístupní verejnosti na účely predkladania písomných pripomienok a námetov návrhy aktualizovaných plánov manažmentu povodňového rizika podľa § 23 ods. 2 písm. c) prvýkrát do 22. decembra 2020,

c) zabezpečí prehodnotenie, a ak je to potrebné, aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika podľa § 23 ods. 1 písm. c) dvadsiateho druhého bodu prvýkrát do 22. decembra 2021.

§ 50

Splnomocňovacie ustanovenia

(1) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra, ustanoví podrobnosti

a) o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania podľa § 10,

b) o vykonávaní predpovednej povodňovej služby podľa § 14,

c) o predkladaní priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach podľa § 19,

d) o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd podľa § 43 a 44.

(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti

a) o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu inundačného územia na mapách podľa § 6, 7 a 20,

b) o obsahu a rozsahu Krajinno-ekologickej základne pre integrovaný manažment krajiny a Návrhu opatrení dlhodobého manažmentu povodí podľa § 8 ods. 5.

§ 51

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 52

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1. zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z. a zákona č. 515/2008 Z. z.,

2. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 384/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii,

3. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 385/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby,

4. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 386/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a súhrnných správ o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach,

5. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 387/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňových záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami.

§ 52a

Zrušujú sa:

1. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní.

2. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika.

§ 53

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2010.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.


Príloha k zákonu č. 7/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000) v znení rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 331, 15. 12. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6. 11. 2007).

1) § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

2) § 51 zákona č. 364/2004 Z. z.

3) § 52 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 364/2004 Z. z.

4) Napríklad § 55 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

4a) § 48 ods. 2 písm. b) a § 51 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.

5) Zákon č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.

7) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

8) § 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9) § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

14) § 30 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

15) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

16) Napríklad zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

17) § 5 a 16 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.,
§ 2 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z. z.).

18) § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

19) § 13 a 14 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

34) § 43 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z.

35) § 3b ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 a § 15 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36) § 56 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37) Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 57/1970 Zb.).
Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách (oznámenie č. 38/1996 Z. z.).
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici (oznámenie č. 69/1996 Z. z.).
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici (oznámenie č. 269/1996 Z. z.).
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici (oznámenie č. 274/1997 Z. z.).

38) § 3 ods. 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39) § 3a a § 15 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40) § 9 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 129/2002 Z. z.

41) § 3 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42) § 13 ods. 1 písm. g), § 14 ods. 1 písm. h) a § 15 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

43) § 3 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

44) § 13 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45) § 13 ods. 1 písm. n), § 14 ods. 1 písm. o), § 15 ods. 1 písm. c) a m) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45a) § 51 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.

45b) § 51 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.

46) § 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

47) § 43c ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

49) § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

50) § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

51) § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.

52) § 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

54) § 2 a 15 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

55) Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

56) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

57) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 129/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

58) § 3 písm. d) zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

59) § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

60) § 2 písm. j) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.

61) § 39 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

62) § 35 zákona č. 314/2001 Z. z.

63) § 41 zákona č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z.

64) § 12 zákona č. 129/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

65) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

66) § 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

67) Zákonník práce.

68) § 48 zákona č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

69) Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

71) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

72) § 15 ods. 3 zákona č. 129/2002 Z. z.

73) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

74) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

75) § 55 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

 

Presunúť na začiatok