Zákon č. 151/2010 Z. z.Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čiastka 61/2010
Platnosť od 10.04.2010
Účinnosť od 01.02.2018
Redakčná poznámka

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2010 okrem čl. VIII jedenásteho bodu § 26a a § 26b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011, a čl. XIV druhého bodu, štvrtého bodu, piateho bodu, šiesteho bodu, siedmeho bodu, ôsmeho bodu, deviateho bodu, desiateho bodu, jedenáste...

151

ZÁKON

z 9. marca 2010

o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet a pôsobnosť zákona

§ 1

Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy a pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s vykonávaním zahraničnej služby a ustanovuje

a) princípy vykonávania zahraničnej služby,

b) postavenie, zriaďovanie a zrušovanie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“) a ich činnosť,

c) diplomatické hodnosti,

d) práva a povinnosti zamestnancov v zahraničnej službe,

e) niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade alebo práce vo verejnom záujme u zamestnávateľa, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

f) vykonávanie konzulárnych činností.

§ 2

Na právne vzťahy pri výkone zahraničnej služby sa použijú ustanovenia osobitných predpisov,1) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 3

Princípy vykonávania zahraničnej služby

Zahraničná služba, vrátane princípov podľa osobitného predpisu,2) je budovaná aj na princípe

a) jednotnosti,

b) profesijnej cti,

c) kariérneho rastu,

d) mobility.

§ 4

Vymedzenie základných pojmov

(1) Zahraničnou službou je

a) štátna služba podľa osobitného predpisu2) alebo výkon práce vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov,3) ak sú vykonávané na zastupiteľskom úrade,

b) vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci cudzieho štátu alebo vykonávanie funkcie v medzinárodnej organizácii podľa § 24.

(2) Zamestnancom v zahraničnej službe je

a) štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na zastupiteľskom úrade alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme na zastupiteľskom úrade,

b) štátny zamestnanec, ktorý bol vyslaný na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci cudzieho štátu alebo na vykonávanie funkcie v medzinárodnej organizácii podľa § 24; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 27 a 28.

(3) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) služobným úradom aj zamestnávateľ, ktorým je ministerstvo, ktorý vysiela zamestnanca na výkon práce vo verejnom záujme na zastupiteľský úrad,

b) generálnym tajomníkom služobného úradu aj štatutárny orgán zamestnávateľa,

c) členským štátom členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky,

d) tretím štátom štát, ktorý nie je členským štátom,

e) cudzím štátom tretí štát a členský štát,

f) občanom štátny občan Slovenskej republiky,

g) nezastúpeným občanom štátny občan členského štátu, ktorý nemá na území tretieho štátu, na území ktorého sa nachádza, diplomatické zastúpenie alebo konzulárne zastúpenie, ktoré je schopné poskytnúť v konkrétnom prípade konzulárnu ochranu,

h) núdzou stav alebo situácia, kedy môže dôjsť k ohrozeniu majetku právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku občana alebo nezastúpeného občana a občan alebo nezastúpený občan nie je schopný bez pomoci, samostatne alebo s pomocou iných osôb tento stav alebo situáciu riešiť tak, aby prekonal jeho akútne negatívne dopady a zabezpečil si podmienky na návrat na územie Slovenskej republiky, štátu, ktorého je štátnym občanom alebo štátu obvyklého pobytu, okrem situácie, ak občan alebo nezastúpený občan pricestoval do zahraničia bez dostatočných finančných prostriedkov na cestu a pobyt; to neplatí, ak ide o akútne ohrozenie života alebo zdravia,

i) krízovou situáciou závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo ohraničená udalosť, v dôsledku ktorej nastane stav bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo bezpečnosti občana alebo nezastúpeného občana alebo majetku občana, nezastúpeného občana alebo majetku právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; krízová situácia môže byť spôsobená najmä vplyvom živelnej pohromy, v dôsledku hromadnej dopravnej nehody, extrémnej politickej situácie, ozbrojeného konfliktu, teroristického útoku, bezpečnostných hrozieb a spravidla je spojená s poskytovaním konzulárnej ochrany väčšiemu počtu osôb.

§ 5

Služobný úrad

(1) Služobný úrad vedie písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru alebo zamestnaneckého pomeru zamestnanca v zahraničnej službe v osobnom spise zamestnanca v zahraničnej službe.

(2) Služobný úrad vedie evidenciu zamestnancov v zahraničnej službe a ich manžela a dieťaťa,4) ktorí tohto zamestnanca nasledujú do miesta výkonu zahraničnej služby (ďalej len „sprevádzajúca osoba“), a na tento účel spracúva osobné údaje týchto osôb podľa osobitného predpisu5) najmä

a) meno, priezvisko, titul, vedeckú hodnosť,

b) dátum a miesto narodenia,

c) adresu pobytu,

d) štátne občianstvo, prípadne ďalšie štátne občianstvo, zmeny štátneho občianstva,

e) číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,

f) rodné číslo,

g) rodinný stav,

h) vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl, kurzov, získaných osvedčení a oprávnení,

i) znalosť cudzieho jazyka,

j) prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

k) diplomatickú hodnosť,

l) oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,6)

m) miesto a čas výkonu povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v Slovenskej informačnej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade a dosiahnutú hodnosť,

n) životopis.

o) dokumenty, ktoré obsahujú alebo osvedčujú skutočnosti a údaje podľa písmen a) až m).

(3) Osobné údaje podľa odseku 2 preukazuje zamestnanec a sprevádzajúca osoba predložením životopisu a iných dokumentov.

(4) Ministerstvo spracúva osobné údaje občana, ktorý požiadal o účasť v misii medzinárodnej organizácie alebo misii zoskupenia.

DRUHÁ ČASŤ

POSTAVENIE, ZRIAĎOVANIE A ZRUŠOVANIE ZASTUPITEĽSKÉHO ÚRADU

§ 6

Zastupiteľský úrad

(1) Zastupiteľský úrad je organizačný útvar ministerstva v zahraničí.

(2) Zastupiteľský úrad, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, zriaďuje a zrušuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

(3) Zastupiteľský úrad je

a) diplomatická misia,

b) stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení (ďalej len „stála misia“),

c) konzulárny úrad alebo

d) osobitná misia.

Diplomatická misia a stála misia

§ 7

(1) Diplomatická misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní v štáte, v ktorom je zriadený, alebo pre štáty, pre ktoré je zriadený (ďalej len „prijímajúci štát“), diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy,7) ktorými sú najmä

a) zastupovanie Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,

b) ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v prijímajúcom štáte,

c) vedenie rokovaní s vládou prijímajúceho štátu,

d) zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte,

e) sledovanie vývoja v oblasti európskych záležitostí, informovanie ministerstva a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o európskych záležitostiach a zúčastňovanie sa na riešení európskych záležitostí v prijímajúcom štáte,

f) podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom a rozvíjanie hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a iných stykov,

g) príprava a zabezpečenie priebehu oficiálnych návštev a rokovaní predstaviteľov verejnej moci Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,

h) sledovanie a vyhodnocovanie plnenia medzinárodných zmlúv, ktorými sú Slovenská republika a prijímajúci štát viazané,

i) poskytovanie humanitárnej pomoci a koordinácia humanitárnej pomoci v krízovej situácii a pri odstraňovaní následkov takej situácie,

j) poskytovanie súčinnosti pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.

(2) Diplomatická misia zabezpečuje aj pomoc pri príprave a realizácii rozvojovej spolupráce.8)

(3) Diplomatická misia vykonáva aj konzulárne činnosti podľa tretej časti tohto zákona, ak minister nerozhodne, že diplomatická misia konzulárne činnosti nebude vykonávať.

(4) Diplomatická misia vytvára v prijímajúcom štáte priaznivé podmienky pre rozvoj vonkajších ekonomických vzťahov Slovenskej republiky, najmä na podporu exportných zámerov podnikateľských subjektov Slovenskej republiky na zahraničných trhoch.

(5) Stála misia plní vo vzťahu k medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnému zoskupeniu, pri ktorých je zriadená, diplomatické funkcie, ktorými sú najmä

a) zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,

b) zastupovanie Slovenskej republiky v aktivitách bezprostredne súvisiacich s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa konajú mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,

c) ochrana záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,

d) ochrana záujmov Slovenskej republiky v aktivitách bezprostredne súvisiacich s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa konajú mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,

e) vedenie rokovaní s orgánmi a predstaviteľmi medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,

f) vedenie rokovaní s predstaviteľmi štátov, ktorí zastupujú jednotlivé štáty v rámci medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,

g) zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o činnosti a situácii v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,

h) zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o činnosti a situácii v aktivitách bezprostredne súvisiacich s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa realizujú mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,

i) podpora vzťahov a rozvíjanie stykov medzi Slovenskou republikou a medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodným zoskupením,

j) podpora vzťahov a rozvíjanie stykov medzi Slovenskou republikou a štátmi, ktoré sú členmi medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia.

(6) Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii (ďalej len „stále zastúpenie“) je stálou misiou, ktorá plní osobitné úlohy a funkcie. Stále zastúpenie okrem funkcií uvedených v odseku 5 najmä

a) podieľa sa na príprave, prerokovávaní a schvaľovaní právnych aktov Európskej únie,

b) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými štátnymi orgánmi pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii a pri tvorbe politiky Slovenskej republiky voči Európskej únii,

c) podieľa sa počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na koordinácii činnosti a agendy jednotlivých formácií Rady Európskej únie a predsedá príslušným pracovným skupinám a výborom.

(7) Podrobnosti o pôsobnosti, zásadách fungovania a vzťahoch stáleho zastúpenia k ministerstvám a ostatným štátnym orgánom Slovenskej republiky a k inštitúciám a orgánom Európskej únie ustanoví vláda v štatúte stáleho zastúpenia.

§ 8

(1) Vedúci diplomatickej misie je najvyšší zástupca Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte.

(2) Vedúci diplomatickej misie môže byť súčasne poverený aj vedením stálej misie; v takom prípade sa funkciou vedúceho stálej misie nepoveruje iná osoba.

(3) Minister predkladá vláde návrh na poverenie a odvolanie vedúceho diplomatickej misie alebo vedúceho stálej misie z dôvodu predloženia tohto návrhu prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).

(4) Ak je to v záujme zabezpečenia efektívnosti výkonu zahraničnej služby, najmä ak ide o štáty, v ktorých nie je zriadená diplomatická misia, vedúci diplomatickej misie nemusí byť na dobu výkonu funkcie vyslaný do prijímajúceho štátu a môže vo vzťahu k tomuto štátu vykonávať svoju funkciu aj na ministerstve v Slovenskej republike; v takomto prípade ide o nerezidentného vedúceho diplomatickej misie, ktorý vykonáva na účely plnenia diplomatických funkcií zahraničné pracovné cesty do prijímajúceho štátu. Nerezidentnému vedúcemu diplomatickej misie podľa prvej vety nepatrí príplatok za riadenie ani zahraničný funkčný plat.

(5) Podmienky výkonu funkcie nerezidentného vedúceho diplomatickej misie ustanoví služobný predpis ministerstva.

(6) Vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie predkladá pred nástupom na výkon funkcie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie. Vedúci diplomatickej misie v členskom štáte alebo vedúci stáleho zastúpenia predkladá pred nástupom na výkon funkcie na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Konzulárny úrad

§ 9

(1) Konzulárny úrad vykonáva v prijímajúcom štáte v konzulárnom obvode určenom podľa odseku 5 konzulárne činnosti podľa tretej časti tohto zákona.

(2) Konzulárny úrad je

a) konzulárne zastupiteľstvo,

b) vicekonzulát,

c) konzulát alebo

d) generálny konzulát.

(3) Vedúceho konzulárneho úradu okrem honorárneho konzulárneho úradníka podľa § 10 poveruje a odvoláva minister na základe výberového konania podľa služobného predpisu ministerstva.

(4) Vedúcim konzulárneho úradu je

a) konzulárny zástupca na konzulárnom zastupiteľstve,

b) vicekonzul na vicekonzuláte,

c) konzul na konzuláte,

d) generálny konzul na generálnom konzuláte.

(5) Konzulárny obvod konzulárneho úradu je určený v rozhodnutí o zriadení konzulárneho úradu.

§ 10

Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom

(1) Konzulárny úrad môže byť vedený aj honorárnym konzulárnym úradníkom.

(2) Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom zriaďuje a zrušuje minister, ktorý honorárneho konzulárneho úradníka poveruje jeho vedením a zrušuje mu poverenie. Minister v poverení honorárneho konzulárneho úradníka určí rozsah konzulárnych funkcií, ktoré môže vykonávať. Pri výkone konzulárnych funkcií môže honorárny konzulárny úradník vyberať správne poplatky podľa osobitného predpisu.10a)

(3) Honorárny konzulárny úradník nie je zamestnancom v zahraničnej službe a túto funkciu vykonáva na vlastné náklady vrátane nákladov na zabezpečenie činnosti konzulárneho úradu. Na honorárneho konzulárneho úradníka sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú, len ak to výslovne ustanovuje.

(4) Honorárneho konzulárneho úradníka pri vykonávaní konzulárnych funkcií riadi, kontroluje a jeho činnosť koordinuje diplomatická misia.

(5) Cudzí štát môže na území Slovenskej republiky zriadiť konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom; súhlas na zriadenie udeľuje minister podľa osobitného predpisu.9) Pri posudzovaní žiadosti na zriadenie konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom si ministerstvo môže vyžiadať stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy.

Osobitná misia

§ 11

(1) Osobitná misia je zastupiteľský úrad dočasne zriadený v prijímajúcom štáte, vykonávajúci diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy11) spočívajúce v zastupovaní Slovenskej republiky na účely rokovania o určitých otázkach alebo na vykonanie určitej úlohy v prijímajúcom štáte.

(2) Vedúceho osobitnej misie poveruje a odvoláva minister zo zamestnancov v zahraničnej službe, ktorí sú v stálej štátnej službe a majú udelenú diplomatickú hodnosť. Ak minister poverí funkciou vedúceho osobitnej misie osobu, ktorá ku dňu poverenia nie je štátnym zamestnancom, táto počas vykonávania funkcie vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe podľa § 15. Ku dňu poverenia sa jej na čas vykonávania funkcie prepožičia diplomatická hodnosť.

Spoločné ustanovenia k zastupiteľskému úradu

§ 12

(1) Zastupiteľský úrad vykonáva diplomatické funkcie spôsobom a v rozsahu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi prijímajúceho štátu.

(2) Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.12a)

(3) Diplomatická misia má postavenie najvyššieho zastupiteľského úradu.

(4) Zastupiteľský úrad podľa § 6 ods. 3 písm. b) až d) môže byť súčasťou diplomatickej misie ako jej organizačná zložka alebo môže byť v príslušnom prijímajúcom štáte zriadený ako samostatný zastupiteľský úrad.

§ 13

(1) Na základe dohody s iným štátom alebo s inými štátmi je možné zriadiť zastupiteľský úrad, ktorý je spoločným zastupiteľským úradom Slovenskej republiky a tohto štátu alebo týchto štátov.

(2) Občania iných štátov môžu na základe dohody medzi Slovenskou republikou a štátom alebo štátmi podľa odseku 1 vykonávať činnosť na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Tieto osoby môžu zastupovať Slovenskú republiku a konať v jej mene v rozsahu a spôsobom ustanoveným dohodou podľa odseku 1.

(3) Ak je zamestnanec v štátnej službe alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vyslaný na zastupiteľský úrad iného štátu alebo iných štátov, zastupuje tento iný štát alebo tieto iné štáty a koná v ich mene v rozsahu a spôsobom ustanoveným dohodou medzi Slovenskou republikou a týmto iným štátom alebo týmito inými štátmi.

§ 14

Minister môže na účely plnenia úloh zastupiteľského úradu zriadiť pracovisko zastupiteľského úradu aj mimo jeho sídla alebo územia prijímajúceho štátu.

TRETIA ČASŤ

KONZULÁRNE ČINNOSTI

§ 14a

(1) Príslušný organizačný útvar ministerstva v Slovenskej republike (ďalej len „príslušný útvar ministerstva“), diplomatická misia a konzulárny úrad vykonávajú konzulárne činnosti v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,12b) právom Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho štátu.

(2) Konzulárnymi činnosťami sú

a) konzulárne funkcie,

b) konzulárna ochrana.

Konzulárne funkcie

§ 14b

(1) Diplomatická misia a konzulárny úrad vykonávajú konzulárne funkcie podľa § 14c až 14e.

(2) Príslušný útvar ministerstva vykonáva konzulárne funkcie podľa § 14f.

§ 14c

Diplomatická misia a konzulárny úrad na úseku dokladov a evidencií, všeobecnej vnútornej správy a úseku iných zverených konzulárnych funkcií

a) rozhoduje o udelení víza,12c)

b) prijíma žiadosti o udelenie pobytu,12d)

c) vykonáva činnosti na úseku cestovných dokladov, náhradných cestovných dokladov, občianskych preukazov a vodičských preukazov,12e)

d) vykonáva činnosti na úseku štátneho občianstva a matrík,12f)

e) prijíma žiadosti o výpis z registra trestov12g) a zabezpečuje jeho písomné vyhotovenie,

f) vykonáva činnosti určeného orgánu Slovenskej republiky, pred ktorým môže občan uzavrieť manželstvo,12h)

g) doručuje súdne a mimosúdne dokumenty a vybavuje dožiadania v oblasti právnej pomoci na základe požiadavky príslušných orgánov Slovenskej republiky,12i)

h) vykonáva činnosti na úseku správnych poplatkov,10a)

i) vykonáva iné zverené konzulárne funkcie.12j)

§ 14d

Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú súčinnosť

a) pri zabezpečení ochrany záujmov občana v dedičskom konaní v prijímajúcom štáte,12k)

b) pri zabezpečení zastupovania občana pred orgánmi prijímajúceho štátu, ak nie je schopný včas sa ujať obhajovania svojich práv a záujmov,

c) príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom prijímajúceho štátu pri zabezpečení ochrany práv a právom chránených záujmov detí a iných občanov, ktorí majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, najmä ak ide o poručníctvo alebo opatrovníctvo týkajúce sa týchto osôb alebo ak ide o návrat alebo premiestnenie dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a nachádza sa na území cudzieho štátu bez sprievodu rodiča, príbuzného alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, na územie Slovenskej republiky.12l)

§ 14e

(1) Diplomatická misia a konzulárny úrad na úseku vyhotovovania listín a osvedčovania listín a ich prekladov

a) osvedčuje pravosť podpisu osoby alebo uznanie podpisu osoby za vlastný na listine a osvedčuje zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom; zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu môže odmietnuť osvedčiť pravosť podpisu osoby alebo uznanie podpisu osoby za vlastný na listine a odmietnuť osvedčiť zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom, ak má dôvodné pochybnosti, že obsah listiny je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho štátu,

b) vykonáva vyššie overenie listiny vydanej štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín,12m) ak je táto listina vyššie overená štátnym orgánom štátu, v ktorom bola vydaná a diplomatická misia a konzulárny úrad disponujú podpisovým vzorom a vzorom úradnej pečiatky štátneho orgánu, ktorý listinu vyššie overil,

c) vyhotovuje alebo osvedčuje preklad listiny vydanej cudzím štátom na účely konzulárnych funkcií podľa § 14c písm. d) do štátneho jazyka; vyhotovenie alebo osvedčenie prekladu môže zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu odmietnuť, ak jazyk, v ktorom je listina vyhotovená, dostatočne neovláda,

d) vyhotovuje alebo osvedčuje preklad verejnej listiny vydanej v štátnom jazyku do jazyka, v ktorom príslušný orgán prijímajúceho štátu takto vyhotovený alebo osvedčený preklad uznáva na úradné účely; vyhotovenie alebo osvedčenie prekladu môže zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu odmietnuť, ak jazyk, do ktorého má byť listina preložená, dostatočne neovláda,

e) vyhotovuje preklad záznamu z pohovoru so žiadateľom na účel podľa § 14c písm. b), ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku.

(2) Osvedčenie podľa odseku 1 vykoná zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu so štátnym znakom, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca diplomatickej misie alebo povereného zamestnanca konzulárneho úradu. Ak osvedčovanú listinu tvoria dva listy alebo viac listov, tieto sú spojené šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou a opatria odtlačkom úradnej pečiatky diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.

(3) Osvedčovacia doložka sa vystavuje vo forme

a) odtlačku osvedčovacej pečiatky,

b) nálepky alebo

c) tlačeného textu.

(4) Vzory osvedčovacích doložiek a náležitosti osvedčovacích doložiek sú uvedené v prílohe č. 3.

§ 14f

(1) Príslušný útvar ministerstva

a) vykonáva konzulárne funkcie podľa § 14c písm. a), g) a h),

b) vyššie overuje písomné vyhotovenie výpisu z registra trestov,12g)

c) vykonáva vyššie overenie verejnej listiny vydanej alebo overenej štátnym orgánom Slovenskej republiky alebo právnickou osobou na to oprávnenou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak disponuje podpisovým vzorom oprávnenej osoby a vzorom úradnej pečiatky a

1. listina má byť použitá v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín;12n) to neplatí, ak ide o listinu, ktorej osvedčenie vykonáva iný štátny orgán Slovenskej republiky,

2. listina má byť použitá v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín,12n) alebo ak ide o listinu týkajúcu sa obchodných činností alebo colných činností,

d) vykonáva vyššie overenie listiny vydanej zastupiteľským úradom akreditovaným pre Slovenskú republiku, ak ministerstvo zahraničných vecí cudzieho štátu oznámi, že zastupiteľský úrad je oprávnený takúto listinu vydať a príslušný útvar ministerstva disponuje podpisovým vzorom, vzorom listiny a vzorom úradnej pečiatky príslušného zastupiteľského úradu.

(2) Osvedčenie podľa odseku 1 písm. c) a d) vykoná zamestnanec príslušného útvaru ministerstva tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky ministerstva so štátnym znakom, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca ministerstva. Ak osvedčovanú listinu tvoria dva listy alebo viac listov, tieto sú spojené šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou a opatria odtlačkom úradnej pečiatky ministerstva.

(3) Osvedčovacia doložka sa vystavuje vo forme

a) odtlačku osvedčovacej pečiatky,

b) nálepky alebo

c) tlačeného textu.

(4) Vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložky sú uvedené v prílohe č. 4.

Konzulárna ochrana

§ 14g

(1) Konzulárna ochrana je súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečujú podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej situácii.

(2) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu nezastúpenému občanovi a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej únie a sprevádza nezastúpeného občana v treťom štáte v rovnakom rozsahu a za tých istých podmienok, za ktorých poskytuje konzulárnu ochranu občanovi a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej únie a sprevádza občana v treťom štáte. Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky primerane.

(3) Konzulárnu ochranu neposkytuje konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom.

(4) Konzulárna ochrana sa poskytuje najmä

a) v prípade zatknutia alebo iného obmedzenia osobnej slobody,

b) ak je občan a nezastúpený občan obeťou trestného činu,

c) v prípade vážnej nehody alebo závažnej choroby,

d) v prípade úmrtia,

e) pri repatriácii,

f) v prípade potreby vydania náhradného cestovného dokladu alebo náhradného cestovného dokladu Európskej únie,12o)

g) ak môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku väčšieho počtu osôb.

(5) Občan alebo nezastúpený občan preukazuje svoju totožnosť cestovným dokladom alebo iným preukazom totožnosti. Ak nezastúpený občan nepredloží platný cestovný doklad alebo iný preukaz totožnosti, štátnu príslušnosť možno preukázať iným vhodným spôsobom, najmä jej overením na zastupiteľskom úrade členského štátu, o ktorom nezastúpený občan tvrdí, že je jeho štátnym občanom; rovnako sa postupuje aj pri overení totožnosti a vzťahu rodinného príslušníka nezastúpeného občana.

(6) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu podľa odseku 4 písm. a) a b) občanovi a nezastúpenému občanovi, ak o to požiada.

(7) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu podľa odseku 4 písm. c) a e) až g) občanovi a nezastúpenému občanovi, ak o to požiada a nie je schopný situáciu riešiť vlastnými silami.

(8) Diplomatická misia a konzulárny úrad môžu poskytnutie konzulárnej ochrany odmietnuť, ak občan alebo nezastúpený občan neposkytuje súčinnosť, nepodieľa sa na riešení situácie, konzulárnu ochranu zneužil, uviedol nepravdivé informácie alebo zavádzajúce informácie alebo požaduje ochranu nad rámec možností diplomatickej misie a konzulárneho úradu.

§ 14h

(1) Ministerstvo poskytuje konzulárnu ochranu nezastúpeným občanom aj na základe dohody s členským štátom o trvalom zastupovaní.

(2) Diplomatická misia a konzulárny úrad môžu so zastupiteľským úradom členského štátu dojednať rozdelenie zodpovednosti a koordináciu pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom.

(3) Ak je uzatvorená dohoda podľa odseku 1 alebo dojednanie podľa odseku 2, poskytnutie konzulárnej ochrany nezastúpenému občanovi sa riadi touto dohodou alebo týmto dojednaním. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad postúpi žiadosť nezastúpeného občana o konzulárnu ochranu, na vybavenie ktorej nie je príslušný, na príslušný zastupiteľský úrad, ak tým nie je ohrozené poskytnutie konzulárnej ochrany.

(4) O uzatvorenej dohode podľa odseku 1 a dojednaní podľa odseku 2 informuje ministerstvo Európsku komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.

(5) Diplomatická misia a konzulárny úrad neposkytnú konzulárnu ochranu alebo ju prestanú poskytovať, ak členský štát požiadal o postúpenie žiadosti o konzulárnu ochranu, ktorú podal jeho štátny občan a členský štát potvrdil, že konzulárnu ochranu poskytne; to platí aj vtedy, ak členský štát už začal konzulárnu ochranu poskytovať.

(6) Ministerstvo môže požiadať o postúpenie žiadosti o poskytnutie konzulárnej ochrany členský štát, ktorého zastupiteľskému úradu bola doručená žiadosť občana o jej poskytnutie.

(7) Diplomatická misia a konzulárny úrad úzko spolupracujú a koordinujú svoju činnosť so zastupiteľskými úradmi členských štátov a so zastúpením Európskej únie v treťom štáte na účel zaistenia konzulárnej ochrany nezastúpených občanov.

(8) Ak diplomatická misia a konzulárny úrad dostanú žiadosť o konzulárnu ochranu od osoby, ktorá tvrdí, že je nezastúpeným občanom, alebo sú informované o krízovej situácii alebo o núdzi, v ktorej sa táto osoba nachádza, neodkladne konzultujú s ministerstvom zahraničných vecí členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom, alebo s príslušným zastupiteľským úradom členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom, a poskytnú mu relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, najmä informácie týkajúce sa totožnosti tejto osoby, predpokladaných nákladov na poskytnutie konzulárnej ochrany a o rodinných príslušníkoch tejto osoby, ktorým je potrebné poskytnúť konzulárnu ochranu. Okrem mimoriadne naliehavých prípadov sa konzultácia podľa prvej vety uskutoční pred poskytnutím konzulárnej ochrany. Diplomatická misia a konzulárny úrad umožnia výmenu informácií medzi touto osobou a orgánmi členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom.

(9) Pri postupe podľa odseku 8 diplomatická misia a konzulárny úrad kontakt s rodinnými príslušníkmi alebo s inými relevantnými osobami alebo orgánmi nezabezpečujú.

(10) Diplomatická misia, konzulárny úrad alebo príslušný útvar ministerstva si môžu vyžiadať informácie o poskytnutí konzulárnej ochrany občanovi v treťom štáte, v ktorom Slovenská republika nemá diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad. V takom prípade diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečí kontakt s rodinnými príslušníkmi alebo s inými relevantnými osobami alebo orgánmi.

(11) Ak diplomatická misia, konzulárny úrad alebo príslušný útvar ministerstva príjmu informáciu o žiadosti občana o poskytnutie konzulárnej ochrany v treťom štáte, v ktorom Slovenská republika nemá diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, ministerstvo môže určiť, kto konzulárnu ochranu poskytne.

(12) Diplomatická misia a konzulárny úrad v treťom štáte koordinujú svoje plány pre krízové situácie so zastupiteľskými úradmi členských štátov a zastúpením Európskej únie s cieľom poskytnúť účinnú konzulárnu ochranu aj nezastúpeným občanom. Diplomatická misia a konzulárny úrad informujú zastupiteľské úrady členských štátov o pripravenosti na krízové situácie.

(13) Diplomatická misia, konzulárny úrad a príslušný útvar ministerstva spolupracujú v krízovej situácii s členskými štátmi a Európskou úniou, aby nezastúpeným občanom bola poskytnutá konzulárna ochrana. Ak je to možné, diplomatická misia, konzulárny úrad a príslušný útvar ministerstva informujú členské štáty a Európsku úniu o dostupných evakuačných kapacitách.

(14) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú informácie o občanoch, ktorí sú počas krízovej situácie v treťom štáte, v ktorom Slovenská republika nemá diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, príslušnému členskému štátu, ktorý je poverený koordináciou konzulárnej ochrany a riadením konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom počas krízovej situácie.

(15) S prihliadnutím na okolnosti diplomatická misia a konzulárny úrad si od občana a nezastúpeného občana môžu vyžiadať prísľub vo forme záväzku, že členskému štátu, ktorého je štátnym občanom, uhradí finančné náklady na poskytnutú konzulárnu ochranu. Vzor prísľubu vo forme záväzku je uvedený v prílohe č. 5. Na tento prísľub vo forme záväzku sa vzťahuje právny poriadok členského štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom.

(16) Ministerstvo požiada členský štát, ktorého je nezastúpený občan štátnym občanom, o úhradu nákladov na poskytnutú konzulárnu ochranu. Vzor a náležitosti žiadosti sú uvedené v prílohe č. 6.

(17) Ak členský štát požiada o úhradu nákladov na konzulárnu ochranu poskytnutú občanovi, ministerstvo tieto náklady uhradí v lehote do 12 mesiacov od doručenia žiadosti. Ministerstvo si uplatní náhradu týchto nákladov voči občanovi.

(18) Ak Slovenská republika plní v treťom štáte úlohu štátu, ktorý koordinuje poskytovanie konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom s členskými štátmi a Európskou úniou, je zodpovedná za koordináciu podpory poskytnutej nezastúpeným občanom. Pri plnení tejto úlohy môže požiadať o podporu z nástrojov Európskej únie ako sú štruktúry krízového riadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany.

(19) Ministerstvo požiada o úhradu nákladov podľa odseku 16 aj vtedy, ak bola nezastúpenému občanovi poskytnutá konzulárna ochrana bez vyžiadania záväzku podľa odseku 15.

(20) Ministerstvo môže členský štát, ktorého je nezastúpený občan štátnym občanom, požiadať o úhradu nákladov na konzulárnu ochranu na pomernom základe, ktorým je podiel celkovej hodnoty skutočne vzniknutých nákladov k počtu osôb, ktorým bola poskytnutá konzulárna ochrana.

(21) Ak Slovenská republika na poskytnutie konzulárnej ochrany dostane finančnú podporu z mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, požadovaná suma úhrady nákladov podľa odseku 16 sa určí ako rozdiel týchto nákladov a finančnej podpory.

§ 14i

Na účely poskytovania konzulárnej ochrany ministerstvom podľa tretej časti tohto zákona je ministerstvo oprávnené aj bez súhlasu dotknutej osoby spracúvať osobné údaje, ako aj ďalšie údaje z úradných dokladov alebo iných dokladov.5)

ŠTVRTÁ ČASŤ

VYKONÁVANIE ZAHRANIČNEJ SLUŽBY

§ 15

Zahraničná služba v dočasnej štátnej službe

Zahraničná služba v dočasnej štátnej službe je štátna služba vykonávaná na určitú dobu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.2) Štátny zamestnanec vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe na základe dočasného vyslania podľa osobitného predpisu.2)

§ 15a

Štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade sa obsadzuje

a) dočasným preložením štátneho zamestnanca, u ktorého došlo k zmene jeho štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu,13)

b) prijatím občana do dočasnej štátnej služby podľa osobitného predpisu.2)

§ 15b

(1) Štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme je povinný pred začatím výkonu zahraničnej služby absolvovať prípravu podľa odseku 2. Ak sa sprevádzajúca osoba počas nasledovania zamestnanca v zahraničnej službe stane zamestnancom v zahraničnej službe, generálny tajomník služobného úradu môže rozhodnúť, že táto osoba absolvuje prípravu podľa odseku 2 bezodkladne po tom, ako sa stane zamestnancom v zahraničnej službe. Štátny zamestnanec vykonávajúci zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe podľa § 15 absolvuje primerane prípravu podľa odseku 2 bezodkladne po vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Príprava pred začatím vykonávania zahraničnej služby je vzdelávaním podľa osobitného predpisu.14) Obsah prípravy pred začatím vykonávania zahraničnej služby ustanoví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

(3) Ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, dieťa týchto zamestnancov môže byť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, a to aj na účely poskytovaných náhrad.15)

(4) Štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme má pred začatím vykonávania zahraničnej služby nárok na služobné voľno alebo pracovné voľno, za ktoré mu patrí funkčný plat, na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s dočasným vyslaním alebo výkonom práce vo verejnom záujme v zahraničí v rozsahu troch služobných dní alebo troch pracovných dní. Zamestnanec v zahraničnej službe má z dôvodov podľa prvej vety pred ukončením jej vykonávania nárok na služobné voľno alebo pracovné voľno v rozsahu troch služobných dní alebo troch pracovných dní, za ktoré mu patrí zahraničný funkčný plat.

§ 15c

Poverenie zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca

(1) Poveriť štátneho zamestnanca zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca na zastupiteľskom úrade počas neprítomnosti vedúceho štátneho zamestnanca presahujúcej dva týždne je možné okrem dôvodov podľa osobitného predpisu2) aj z dôvodu čerpania dovolenky zastupovaného vedúceho štátneho zamestnanca.

(2) Na poverenie štátneho zamestnanca zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca na zastupiteľskom úrade počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne sa nevzťahuje obmedzenie doby poverenia podľa osobitného predpisu.15a)

§ 16

Nasledovanie zamestnanca v zahraničnej službe

(1) Služobný úrad zabezpečí, aby zamestnanca v zahraničnej službe, ktorý o to požiada, mohli nasledovať po dobu výkonu zahraničnej služby do miesta jej výkonu sprevádzajúce osoby.

(2) Manželovi vedúceho zastupiteľského úradu, ktorý má vedúceho zastupiteľského úradu nasledovať do miesta výkonu zahraničnej služby, ministerstvo zabezpečí absolvovanie základnej prípravy v oblasti diplomatického protokolu a etikety.

§ 17

Diplomatické hodnosti a konzulárne triedy

(1) Diplomatické hodnosti sú, v poradí od najnižšej

a) atašé,

b) tretí tajomník,

c) druhý tajomník,

d) prvý tajomník,

e) radca,

f) radca-minister,

g) veľvyslanec.

(2) Diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) sú nižším stupňom diplomatických hodností, diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. c) a d) sú stredným stupňom diplomatických hodností a diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. e) až g) sú vyšším stupňom diplomatických hodností.

(3) Konzulárne triedy sú, v poradí od najnižšej

a) konzulárny zástupca,

b) vicekonzul,

c) konzul,

d) generálny konzul.

(4) Diplomatickú hodnosť udeľuje alebo prepožičiava minister. Na udelenie diplomatickej hodnosti alebo prepožičanie diplomatickej hodnosti nie je právny nárok okrem udelenia diplomatickej hodnosti veľvyslanec vedúcemu diplomatickej misie alebo vedúcemu stálej misie, ktorého poveril prezident výkonom funkcie.

(5) Zamestnanca v zahraničnej službe zaraďuje do konzulárnej triedy generálny tajomník služobného úradu ministerstva.

(6) Podmienky a spôsob udeľovania diplomatických hodností a prepožičiavania diplomatických hodností, ako aj zaradenia do konzulárnej triedy ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

Práva a povinnosti zamestnanca v zahraničnej službe

§ 18

(1) Ak sú život alebo zdravie zamestnanca v zahraničnej službe alebo jeho sprevádzajúcich osôb ohrozené z dôvodu bezpečnostnej situácie v prijímajúcom štáte, majú právo na evakuáciu na územie Slovenskej republiky alebo na územie tretieho štátu.

(2) Doba, počas ktorej je zamestnanec v zahraničnej službe evakuovaný z prijímajúceho štátu, sa považuje za čas vykonávania zahraničnej služby.

(3) Bezpečnostné opatrenia a evakuáciu podľa odseku 1 zabezpečí služobný úrad.

§ 19

(1) Okrem povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov17) zamestnanec v zahraničnej službe

a) nesmie svojím konaním a prejavmi poškodiť dobré meno Slovenskej republiky,

b) nesmie zneužiť výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu,

c) nesmie zneužiť diplomatický pas alebo služobný pas,

d) je počas vyslania na zastupiteľský úrad povinný dodržiavať protokolárne pravidlá platné v prijímajúcom štáte,

e) je povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia, ktoré osobám pôsobiacim na zastupiteľskom úrade ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právny poriadok prijímajúceho štátu,

f) je povinný oznámiť príslušnému vedúcemu štátnemu zamestnancovi, že opustí krajinu, do ktorej bol dočasne vyslaný, a je povinný oznámiť miesto plánovaného pobytu a dĺžku neprítomnosti v krajine dočasného vyslania.

(2) Porušením povinnosti podľa odseku 1 písm. e) je také konanie zamestnanca v zahraničnej službe, ktoré závažným spôsobom porušuje právne predpisy prijímajúceho štátu, a to aj ak zamestnanec v zahraničnej službe nebol za takéto konanie v prijímajúcom štáte sankcionovaný z dôvodu požívania diplomatických výsad a imunít alebo konzulárnych výsad a imunít.

§ 20a

Funkcia a platová trieda

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa osobitného predpisu20) patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa charakteristiky platových tried uvedených v prílohe č. 1.

§ 20b

Platové náležitosti

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa osobitného predpisu20) patrí platová tarifa v príslušnej platovej triede pre príslušnú funkciu podľa prílohy č. 2. Na ďalšie súvisiace platové náležitosti sa vzťahuje osobitný predpis.2)

PIATA ČASŤ

ŠTÁTNA SLUŽBA A VÝKON PRÁCE VO VEREJNOM ZÁUJME NA MINISTERSTVE

§ 21

Odborná skúška

(1) V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vykonáva štátny zamestnanec po absolvovaní adaptačného vzdelávania odbornú skúšku v sídle ministerstva v Slovenskej republike.

(2) Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou (ďalej len „komisia“). Komisia má nepárny počet členov. Komisia sa uznáša o výsledku odbornej skúšky väčšinou hlasov všetkých jej členov. Uznesenie komisie, ktoré sa vyhotoví písomne, znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.

(3) Odborná skúška sa vykoná najneskôr do dvoch mesiacov od ukončenia adaptačného vzdelávania podľa osobitného predpisu.17a)

(4) Ak štátny zamestnanec nevyhovel požiadavkám odbornej skúšky, môže odbornú skúšku jedenkrát opakovať. O vykonanie opakovanej odbornej skúšky musí štátny zamestnanec písomne požiadať do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia o prvom neúspešnom vykonaní odbornej skúšky; inak právo opakovať odbornú skúšku zanikne.

(5) Výsledok odbornej skúšky služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi bezodkladne po jej vykonaní.

(6) Okrem skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa osobitného predpisu18) sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, skončí dňom márneho uplynutia lehoty podľa odseku 4 druhej vety alebo dňom doručenia oznámenia o neúspešnom vykonaní opakovanej skúšky podľa odseku 4.

(7) Podrobnosti o obsahu odbornej skúšky a o forme odbornej skúšky ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 22

Štátnozamestnanecké miesto a pracovné miesto

(1) Ministerstvo služobným predpisom ustanoví podľa prevažne vykonávanej činnosti, ktoré štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, je

a) diplomatické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne diplomatickú činnosť alebo konzulárnu činnosť na ministerstve v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade,

b) administratívno-technické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne činnosť administratívnej, rozpočtovej, finančnej a hospodárskej povahy, činnosť týkajúcu sa informačných technológií alebo ochrany utajovaných skutočností6) na ministerstve v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa na pracovné miesto a na zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme vzťahuje rovnako.

(3) Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti19) nemôže byť určené na zastupiteľskom úrade.

(4) Na výberovom konaní na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu a ktorého služobným úradom je ministerstvo, sa môže zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v tomto služobnom úrade.

(5) Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ktoré nie je zriadené na zastupiteľskom úrade, možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával zahraničnú službu na štátnozamestnaneckom mieste vedúceho zamestnanca a od skončenia výkonu tejto služby neuplynulo viac ako 60 dní.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru na ministerstve

§ 23

Okrem zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu21) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, aj

a) vyslanie do orgánu verejnej moci iného štátu alebo do medzinárodnej organizácie podľa § 24,

b) zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu pôsobenia v medzinárodnej organizácii podľa § 25 a

c) zaradenie do funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním podľa § 26,

d) poverenie vedením diplomatickej misie alebo poverenie vedením stálej misie ministrom podľa § 26a.

§ 24

(1) Štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii; na takéto vyslanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Doba vyslania podľa odseku 1 je viac ako šesť mesiacov a spravidla štyri roky. O dobe vyslania rozhoduje generálny tajomník služobného úradu, ktorý ju môže opakovane predĺžiť.

(3) Počas vyslania podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi plat v sume ako pri dočasnom vyslaní na zastupiteľský úrad a má tiež nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s týmto vyslaním s výnimkou náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytol orgán verejnej moci iného štátu alebo medzinárodná organizácia, do ktorých bol vyslaný. Plat podľa prvej vety určí generálny tajomník služobného úradu.

§ 25

(1) Odo dňa, keď štátny zamestnanec v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, pôsobí so súhlasom ministerstva v medzinárodnej organizácii alebo v orgáne verejnej moci cudzieho štátu a za vykonávanie funkcie dostáva plat od medzinárodnej organizácie alebo od orgánu verejnej moci cudzieho štátu, zaradí ministerstvo tohto štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.

(2) Zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po dobu nepresahujúcu dva roky; po uplynutí tejto doby je možné toto zaradenie opakovane predĺžiť, avšak vždy najviac o jeden rok. Ak je to v záujme Slovenskej republiky, zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po dobu výkonu funkcie.

(3) Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca.

(4) Na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.21)

§ 25a

(1) Ministerstvo môže zamestnanca po odpracovaní najmenej desať rokov v zahraničnej službe zaradiť na jeho žiadosť mimo činnej štátnej služby na pôsobenie v oblastiach súvisiacich s činnosťami ministerstva,21a) spravidla na tri roky. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby nepatrí zamestnancovi plat štátneho zamestnanca. Generálny tajomník služobného úradu môže zaradenie mimo činnej štátnej služby predĺžiť, vždy však najviac o jeden rok.

(2) Na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.21)

§ 26

(1) Na účely plnenia konkrétnej úlohy, ktorá je v záujme zahraničnej služby alebo v záujme Slovenskej republiky a ktorej plnenie vyžaduje vysokú odbornosť, profesionálne skúsenosti v oblasti diplomacie a koordináciu činností vo viacerých oblastiach, môže byť štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ktorý má udelenú vyššiu diplomatickú hodnosť, zaradený s jeho súhlasom do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním.

(2) Zaradenie do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním sa vykoná spravidla na určitú dobu a vždy spolu s určením úlohy a činností, ktoré má štátny zamestnanec v tejto funkcii vykonávať; zaradenie a zrušenie zaradenia do tejto funkcie vykonáva generálny tajomník služobného úradu ministerstva po predchádzajúcom súhlase ministra. Na zaradenie podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.21)

(3) Vykonávanie a skončenie výkonu funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním nemá vplyv na udelenú diplomatickú hodnosť štátneho zamestnanca, ktorý túto funkciu vykonáva alebo vykonával.

§ 26a

(1) Ak nie je vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie prezidentom poverený,21b) minister poverí vedením diplomatickej misie alebo vedením stálej misie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

(2) Zmena na základe poverenia vedením diplomatickej misie alebo vedením stálej misie podľa odseku 1 sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom.

§ 26b

(1) Štátnemu zamestnancovi poverenému ministrom vedením diplomatickej misie alebo vedením stálej misie patrí príplatok za riadenie podľa osobitného predpisu.21c) Príplatok za riadenie podľa prvej vety je súčasťou funkčného platu podľa osobitného predpisu.21d)

(2) Príplatok za riadenie podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa poverenia vedením diplomatickej misie alebo vedením stálej misie v pomernej výške zodpovedajúcej času vedenia misie v kalendárnom mesiaci.

Ďalšie podmienky vykonávania štátnej služby na ministerstve

§ 26c

(1) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu štátny zamestnanec pred dočasným vyslaním podľa osobitného predpisu,20) sa považuje dňom dočasného vyslania štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v zahraničí za voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca vykonávajúceho stálu štátnu službu na ministerstve.

(2) Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v služobnom úrade zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu21e) a v tej istej funkcii podľa osobitného predpisu,21f) aké malo štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 26d

(1) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu štátny zamestnanec pred dočasným preložením podľa osobitného predpisu,21g) sa považuje dňom dočasného preloženia štátneho zamestnanca za voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca vykonávajúceho stálu štátnu službu na ministerstve.

(2) Po uplynutí doby dočasného preloženia sa štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v služobnom úrade zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu21e) a v tej istej funkcii podľa osobitného predpisu,21f) aké malo štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 26e

(1) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu štátny zamestnanec pred poskytnutím služobného voľna z dôvodov podľa osobitného predpisu,21h) sa považuje dňom poskytnutia služobného voľna za voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca vykonávajúceho stálu štátnu službu na ministerstve.

(2) Po uplynutí služobného voľna, ktoré bolo štátnemu zamestnancovi poskytnuté z dôvodov podľa osobitného predpisu,21h) sa štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v služobnom úrade zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu21e) a v tej istej funkcii podľa osobitného predpisu,21f) aké malo štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 26f

(1) Ak nie je možné zaradiť štátneho zamestnanca podľa § 26c, 26d alebo 26e, postupuje sa pri zaradení štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu.21i) Zaradenie štátneho zamestnanca vykoná služobný úrad postupom podľa osobitného predpisu.21j)

(2) Ak nie je možné zaradiť štátneho zamestnanca podľa odseku 1, štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť podľa osobitného predpisu.21k)

(3) Ak skončí služobný úrad štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 2, patrí štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe odstupné podľa osobitného predpisu.21l) Na účely výpočtu sumy odstupného podľa prvej vety sa za funkčný plat považuje funkčný plat naposledy priznaný štátnemu zamestnancovi pred vznikom dôvodu podľa § 26c, 26d alebo 26e.

§ 26g

(1) Na účely poskytovania náhrad alebo plnení podľa osobitného predpisu15) sa za vykonávanie zahraničnej služby považuje aj čas

a) dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

(2) Služobný úrad je povinný plniť vo vzťahu k tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám v zahraničnej službe povinnosti ustanovené osobitným predpisom.21m)

(3) Náhrady alebo plnenia podľa odseku 1 sa počítajú podľa naposledy priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca v zahraničnej službe.

§ 27

Hodnotenie a oceneniezamestnancov na ministerstve

(1) Ministerstvo vykonáva hodnotenie kvality výkonu práce vo verejnom záujme a plnenia jednotlivých úloh v rámci tohto výkonu, a to vo vzťahu k zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme na ministerstve.

(2) Podrobnosti o periodicite a postupe pri hodnotení, ako aj o obsahu hodnotiacich kritérií a ich vplyvu na výsledok hodnotenia, ako aj ďalšie podrobnosti ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

(3) Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorého zamestnávateľom je ministerstvo, môže za mimoriadne výsledky pri plnení úloh alebo za dlhodobo vysoko kvalitné plnenie úloh pri vykonávaní štátnej služby alebo pri výkone práce vo verejnom záujme minister

a) udeliť ocenenie ministra,

b) mimoriadne udeliť diplomatickú hodnosť o jednu diplomatickú hodnosť vyššiu, ako má táto osoba udelenú.

(4) Podrobnosti o udelení ocenenia ministra a mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 28

(1) Ministerstvo zabezpečuje vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe s cieľom zabezpečiť ich neustály profesionálny rast v rámci kontinuálneho vzdelávania a zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu.23)

(2) Vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe podľa odseku 1 zahŕňa najmä

a) adaptačné vzdelávanie24) zabezpečujúce štátnemu zamestnancovi rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na výkon štátnej služby, ktoré sa končí odbornou skúškou podľa § 21 a školenie po návrate z dočasného vyslania,

b) kompetenčné vzdelávanie25) v

1. odborných vzdelávacích programoch na získanie určitého stupňa diplomatickej hodnosti,26)

2. druhu činností podľa skupín miest v zahraničnej službe podľa § 22 ods. 1,

3. príprave pred začatím vykonávania zahraničnej služby podľa § 15b ods. 2.

(3) Vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu sa môže ukončiť skúškou, ktorej obsahom je overenie vedomostí a zručností, ktoré boli predmetom vzdelávania; podrobnosti o vzdelávaní ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(4) Ustanovenia odseku 2 písm. b) druhého a tretieho bodu a odseku 3 sa vzťahujú rovnako na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je ministerstvo.

ŠIESTA ČASŤ

PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 29

(1) Zastupiteľský úrad zriadený do dňa účinnosti tohto zákona je zastupiteľským úradom podľa tohto zákona.

(2) Vedúci zastupiteľského úradu poverený alebo vymenovaný do dňa účinnosti tohto zákona je vedúcim zastupiteľského úradu podľa tohto zákona.

(3) Štátny zamestnanec a zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme, ktorého miestom výkonu práce je ku dňu účinnosti tohto zákona zastupiteľský úrad, je zamestnancom v zahraničnej službe podľa tohto zákona.

§ 30

Diplomatická hodnosť udelená alebo prepožičaná do dňa účinnosti tohto zákona je diplomatická hodnosť udelená alebo prepožičaná podľa tohto zákona.

§ 31

Konania, ktorých predmetom sú právne vzťahy zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v zahraničnej službe začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 32

Na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu k 30. júnu 2010 v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, sa nevzťahuje § 21.

§33

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.

§ 34

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa výnos Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky z 15. decembra 2015 č. 366.120/2015-KONZ o poskytovaní finančnej pomoci občanom Slovenskej republiky a Európskej únie v mimoriadnych prípadoch (oznámenie č. 59/2016 Z. z.).


Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 72/1995 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1999 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z. a zákona č. 491/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 2 prvej vete sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slovo „štátu“ sa vkladajú slová „a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu“.

2. V § 1 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a medzinárodnými organizáciami“.

3. V § 2 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a informácie potrebné na realizáciu jej zahraničnopolitických záujmov“.

4. V § 2 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

(3) Ak je to potrebné na zabránenie aktivitám a ohrozeniam podľa odsekov 1 a 2 a na realizáciu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky, informačná služba vykonáva primerané bezpečnostné opatrenia.“.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

5. V § 2 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a úlohy z dohôd o spolupráci s orgánmi a medzinárodnými organizáciami podľa § 1 ods. 3“.

6. V § 2 ods. 7 sa slová „odseku 4 a 5“ nahrádzajú slovami „odsekoch 4 až 6 a § 1 ods. 3“ a slová „odseku 5“ sa nahrádzajú slovami „odseku 6“.

7. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠13a

Ochrana príslušníkov informačnej služby

Informačná služba je oprávnená zabezpečovať ochranu svojich príslušníkov, ktorí na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí pri plnení úloh informačnej služby vykonávajú svoje práva a povinnosti v súlade so zákonom.“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z. a zákona č. 466/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 70 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

(3) Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.“.

Čl. V

Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z. a zákona č. 60/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 44 sa odsek 2 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:

s) vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, vedúceho osobitnej misie alebo ak nasleduje manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.“.

Čl. VI

Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z. a zákona č. 465/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 41 sa odsek 2 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:

s) vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, vedúceho osobitnej misie alebo ak nasleduje manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.“.

Čl. VII

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z. a zákona č. 199/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 54 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Príslušník, ktorý je poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.“.

Čl. VIII

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 312/2005 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z. a zákona č. 475/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 19 ods. 1 písmeno h) znie:

h) výdavkov na zdravotné poistenie,“.

2. V § 19 sa odsek 1 dopĺňa písmenami i) a j), ktoré znejú:

i) výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie,

j) cestovných výdavkov na účel dovolenky.“.

3. V § 19 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:

(9) V prípade smrti zamestnanca, manžela a dieťaťa zamestnávateľ postupuje podľa § 27.“.

Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 10.

4. V § 19 ods. 10 sa za slovo „mŕtveho“ vkladajú slová „alebo nezvestného“.

5. V § 20 ods. 1 druhej vete sa slová „celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk14a)“ nahrádzajú slovami „čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,14a) ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

14a) Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.“.

6. V § 20 ods. 3 prvá veta znie: „Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku 1, ak manžel má na území Slovenskej republiky príjem zo závislej činnosti,14b) podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť14c) okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti alebo ak manžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí; ak uvedené činnosti manžel začne vykonávať alebo skončí ich vykonávanie v priebehu mesiaca, zamestnancovi patrí náhrada v pomernej časti.“.

7. V § 20 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

8. § 20 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

(5) Ak manžel uzavrie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.“.

9. V § 21 ods. 1 druhej vete sa slová „celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk“ nahrádzajú slovami „čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.“.

10. V § 26 ods. 2 sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „piatich“.

11. Za § 26 sa vkladajú § 26a až 26c, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠26a

Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie

(1) Ak za manžela, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je platiteľom zdravotného poistenia štát18) z dôvodu, že manžel je zamestnancom19) a je zaradený mimo činnú štátnu službu alebo je mu poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ zamestnanca uhradí zamestnancovi poistné na zdravotné poistenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie sa poskytne mesačne vo výške 4 % minimálneho základu19a) vyplývajúceho zo zamestnania manžela za dané obdobie.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1, len ak príjem manžela, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, nepresiahne za príslušný kalendárny rok úhrn minimálnych základov manžela za všetky kalendárne mesiace daného kalendárneho roka.

(3) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada výdavkov podľa odseku 1 zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.

(4) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov podľa odseku 1 patrí zamestnancovi za daný mesiac vo výške pomernej časti zaplateného poistného na zdravotné poistenie zodpovedajúcej počtu dní nasledovania manžela v tomto mesiaci len vtedy, ak príjem manžela v danom mesiaci nepresiahol minimálny základ vyplývajúci zo zamestnania. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(5) Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

(6) Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 4 sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

(7) Zdravotná poisťovňa na účely odseku 1 vydáva zdravotne poistenej osobe potvrdenie o zaplatení poistného za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 26b

Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie

(1) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený alebo povinne poistený v nezamestnanosti a počas dočasného vyslania je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,19b) alebo ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia,19ba) zamestnávateľ uhradí zamestnancovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania zamestnanca spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie manžela sa poskytne mesačne najviac do sumy poistného na jednotlivé druhy poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie určených z vymeriavacieho základu, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu,19bb) ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní, náhrada výdavkov podľa odseku 1 v kalendárnom roku zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.

(3) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov podľa odseku 1 za daný mesiac patrí zamestnancovi vo výške pomernej časti zaplateného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ak je manžel sporiteľom, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity alebo poistného na poistenie v nezamestnanosti zodpovedajúcej počtu dní nasledovania zamestnanca v tomto mesiaci. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(4) Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel obdobne poistený podľa predpisov krajiny dočasného vyslania.

(5) Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.

(6) Sociálna poisťovňa na účely odseku 1 vydáva dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti potvrdenie o zaplatení poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 26c

Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky

(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, a to najmenej raz za dva roky.

(2) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

(3) Náhradu výdavkov podľa odsekov 1 a 2 je možné poskytnúť za cestu na účel dovolenky, ktorá sa uskutoční najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa dočasného vyslania.

(4) Ak zamestnanec je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odsekov 1 a 2, absolvovať lekársku prehliadku alebo ak dieťa, ktoré ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, má v tomto roku vykonať skúšku podľa osobitného predpisu,15) zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku a skúšku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.

(5) Podrobnosti o poskytnutí náhrady výdavkov podľa odseku 1 môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 18, 19, 19a, 19b, 19ba a 19bb znejú:

18) § 11 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19) § 11 ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 580/2004 Z. z.

19a) § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19b) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

19ba) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19bb) § 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

12. § 27 a 27a vrátane nadpisov znejú:

㤠27

Preprava telesných pozostatkov a osobných vecí

(1) Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca prepravu telesných pozostatkov zomrelého a jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.

(2) V prípade smrti manžela a dieťaťa zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu telesných pozostatkov a ich osobných vecí na územie Slovenskej republiky.

§ 27a

Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného

(1) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí výdavky za toto sťahovanie (§ 22).

(2) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi a deťom, najdlhšie po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti zamestnanca alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho.

(3) Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom lehota podľa odseku 2 začína plynúť odo dňa, keď sa tento zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí alebo inej osoby.“.

13. V § 28 ods. 1 sa za slovo „späť“ vkladajú slová „do miesta dočasného vyslania“ a vypúšťa sa slovo „dovolenky,“.

14. V § 29 odsek 1 znie:

(1) Náhrada výdavkov a plnení podľa § 19 až 22, § 24 až 28, § 30, § 32a a § 33a okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis13) za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela a dieťa zamestnanca, ak majú pobyt3) na území Slovenskej republiky a ak nasledujú zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia je vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až do skončenia strednej školy,15) najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku, alebo zdravotne postihnuté či zdravotne ťažko postihnuté, a to bez ohľadu na jeho vek. Ak sa zamestnankyni alebo manželke zamestnanca narodí v krajine dočasného vyslania dieťa, toto dieťa je vyslaným dieťaťom zamestnanca odo dňa jeho narodenia.“.

15. V § 29 ods. 2 sa slová „§ 25 až 28“ nahrádzajú slovami „§ 25, § 26, § 26c, § 27 až 28“ a nad slovom „Slovenska“ sa vypúšťa odkaz 19c vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 19c.

16. V § 32a odsek 2 znie:

(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela vo výške 15 % zo mzdy, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa vo výške 7,5 % zo mzdy a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume dvojnásobku mzdy v eurách alebo v cudzej mene. Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.“.

17. V § 33a ods. 4 sa za slovo „mŕtveho“ vkladajú slová „alebo nezvestného“.

18. V § 36 ods. 5 druhej vete sa nad slovo „banky“ umiestňuje odkaz 19e.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19e znie:

19e) § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 659/2007 Z. z.“.

Čl. IX

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z. a zákona č. 52/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 138 ods. 2 sa na konci vety za slová „štátnozamestnaneckého pomeru“ vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „náhrada za sťažené životné podmienky“.

Čl. X

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z. a zákona č. 490/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. Za § 9a sa vkladá § 9b, ktorý znie:

㤠9b

Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy zamestnancovi, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v zahraničí alebo ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine;13a) pracovné voľno sa poskytne na žiadosť zamestnanca na čas nasledovania manžela do zahraničia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

13a) Napríklad § 40 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa citácia „§ 54 ods. 2 až 4 a odsek 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „§ 63 ods. 2 a 3 zákona č. 400/2009 Z. z.“.

3. Za § 13b sa vkladá § 13c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠13c

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1) Zamestnancovi, ktorého miesto výkonu práce bolo dohodnuté na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s výkonom práce vo verejnom záujme v zahraničí, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 3,6 násobku až 7,2 násobku jeho posledne priznaného zahraničného funkčného platu.15)

(2) Ak zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume deväťnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume trojnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca.

(3) Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v eurách.

(4) Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

15) § 22 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Čl. XI

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z, zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z. a zákona č. 102/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 4 ods. 2 sa za slovom „pracoviska“ slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a zamestnancovi, ktorému sa poskytuje plat podľa § 22 náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí“.

2. V § 4 ods. 3 sa za slovo „situácie“ vkladá čiarka a slová „náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí“.

3. V § 7 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 7“.

4. Za § 21a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠21b

Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí

(1) Zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí v krajine so sťaženými životnými podmienkami a ktorému sa poskytuje plat podľa § 22, patrí mesačne náhrada až do výšky 20 % z platovej tarify prvého platového stupňa šiestej platovej triedy základnej stupnice platových taríf vynásobenej objektivizovaným platovým koeficientom. Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2) Sťaženými životnými podmienkami sú

a) úroveň zdravotnej starostlivosti,

b) klimatické podmienky,

c) stupeň izolácie,

d) dostupnosť základných potravín,

e) ostatné miestne podmienky.

(3) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí v pomernej sume zodpovedajúcej dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

(4) Náhrada podľa odsekov 1 a 3 patrí zamestnancovi odo dňa výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí v krajine so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma náhrady podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(5) Náhrada podľa odsekov 1 a 3 sa zamestnancovi nekráti za poskytnuté pracovné voľno, za ktoré patrí zahraničný funkčný plat alebo náhrada zo zahraničného funkčného platu.

(6) Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

(7) Zoznam krajín so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.

5. V § 22 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene.“.

6. V § 22 odsek 6 znie:

(6) Zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca môže po vykonaní zrážok33b) vyplácať zahraničný funkčný plat a plat podľa § 4 ods. 1 písm. m) až t), náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie a náhradu za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí podľa § 4 ods. 2 a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov33c) alebo ich časť v cudzej mene zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí v krajine, ktorá nie je súčasťou eurozóny. Na účely určenia sumy platu a plnení podľa prvej vety alebo ich časť sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,33d) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý mu patrí plat a plnenia podľa prvej vety. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 4 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,33d) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat a plnenia podľa prvej vety a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v mieste výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.“.

7. § 22 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

(9) Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí podľa § 21b v rozsahu a za podmienok tak, ako počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný.“.

8. V § 27 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem príplatku podľa § 13b ods.1“.

Čl. XII

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 13 sa odsek 4 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

k) náhrada za sťažené životné podmienky.45a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 45a znie:

45a) § 101a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.
§ 21b zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 151/2010 Z. z.“.


Čl. XV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2010 okrem čl. VIII jedenásteho bodu § 26a a § 26b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011, a čl. XIV druhého bodu, štvrtého bodu, piateho bodu, šiesteho bodu, siedmeho bodu, ôsmeho bodu, deviateho bodu, desiateho bodu, jedenásteho bodu, dvanásteho bodu a dvadsiateho prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.


Ivan Gašparovič v. r

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 151/2010 Z. z.

CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED

1. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Rutinná činnosť pri príprave čiastkových podkladov na rozhodovanie vykonávaná spravidla s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov v zahraničí.

2. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: samostatný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Opakujúca sa činnosť s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi v zahraničí.

Opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu v zahraničí.

Zabezpečovanie časti zverenej agendy, tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu, vyžadujúce koordinovanie činnosti v rámci organizačného útvaru v zahraničí.

3. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: odborný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatná činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov v zahraničí.

Samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenom úseku s určitým rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností v zahraničí.

Vybavovanie čiastkovej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu vyžadujúce koordinovanie činnosti v zahraničí.

4. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: hlavný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu v zahraničí.

Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov v zahraničí.

5. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: radca

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatná odborná činnosť spočívajúca najmä v hodnotiacej činnosti a v príprave podkladov na rozhodovanie pre výkon štátnej služby v zahraničí.

Odborná príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy v zahraničí.

6. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: samostatný radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku v agende finančno-hospodárskej, v agende bezpečnosti, spracovania a prenosu informácií alebo v agende administrácie a technickej podpory informačných a komunikačných technológií vykonávané v zahraničí.

Rozhodovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy v zahraničí.

7. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: odborný radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií, v oblasti právnej a konzulárnej, v oblasti finančno-hospodárskej alebo v oblasti bezpečnostnej vykonávané v zahraničí.

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v otázkach patriacich do rozsahu kompetencie ministerstva vykonávané v zahraničí.

8. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: hlavný radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Špecializovaná činnosť v príslušnom odbore štátnej služby spočívajúca najmä vo výkonnej, analytickej a syntetickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v pôsobnosti ministerstva v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií, v oblasti právnej a konzulárnej, v oblasti finančno-hospodárskej alebo v oblasti bezpečnostnej vykonávaná v zahraničí.

Koordinovanie častí zložitých systémov v ministerstve v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií, v oblasti právnej a konzulárnej, v oblasti finančno-hospodárskej alebo v oblasti bezpečnostnej vykonávané v zahraničí.

9. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky na vymedzenom úseku štátnej správy na úrovni ministerstva v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií alebo v oblasti právnej a konzulárnej vykonávaná v zahraničí.

Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ministerstva v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií alebo v oblasti právnej a konzulárnej vykonávané v zahraničí.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií alebo v oblasti právnej a konzulárnej vykonávané v zahraničí.

Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ministerstva, v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií alebo v oblasti právnej a konzulárnej vykonávané v zahraničí.

10. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: hlavný štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba stratégie a štátnej politiky vo vymedzenej oblasti na úrovni ministerstva v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií alebo v oblasti právnej a konzulárnej vykonávaná v zahraničí.

Tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti alebo tvorba pozičných dokumentov na úrovni ministerstva v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií alebo v oblasti právnej a konzulárnej vykonávaná v zahraničí.

Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti štátnej služby na úrovni ministerstva v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti európskych záležitostí, v oblasti hospodárskej spolupráce, v oblasti medzinárodných organizácií alebo v oblasti právnej a konzulárnej vykonávaná v zahraničí.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva vykonávané v zahraničí.

11. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: generálny štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba stratégie a štátnej politiky na úrovni ministerstva v oblasti zahraničnej politiky vykonávaná v zahraničí.

Tvorba strategických zámerov a pozičných dokumentov a ich presadzovanie v komisiách alebo vo výboroch zriadených orgánmi a inštitúciami Európskej únie alebo medzinárodnými organizáciami na úrovni ministerstva vykonávaná v zahraničí.

Koncepčná činnosť a tvorba zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva vykonávaná v zahraničí.

Koncepčná činnosť súvisiaca s rozhodovacím procesom Európskej únie na úrovni ministerstva vykonávaná v zahraničí.

Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva vykonávané v zahraničí.

Príloha č. 2 k zákonu č. 151/2010 Z. z.

PLATOVÉ TARIFY (v eurách mesačne)

Platová
trieda
FunkciaPlatová
tarifa
1.referent322, 50
2.samostatný referent348, 00
3.odborný referent377, 00
4.hlavný referent411, 00
5.radca490, 00
6.samostatný radca520, 50
7.odborný radca588, 50
8.hlavný radca631, 50
9.štátny radca719, 50
10.hlavný štátny radca820, 50
11.generálny štátny radca935, 50

Príloha č. 3 k zákonu č. 151/2010 Z. z.

VZORY OSVEDČOVACÍCH DOLOŽIEK A NÁLEŽITOSTI OSVEDČOVACÍCH DOLOŽIEK PODĽA § 14e

Príloha č. 4 k zákonu č. 151/2010 Z. z.

VZOR OSVEDČOVACEJ DOLOŽKY A NÁLEŽITOSTI OSVEDČOVACEJ DOLOŽKY PODĽA § 14f

Príloha č. 5 k zákonu č. 151/2010 Z. z.

VZOR PRÍSĽUBU VO FORME ZÁVÄZKU PODĽA § 14h ods. 15

Príloha č. 6 k zákonu č. 151/2010 Z. z.

VZOR A NÁLEŽITOSTI ŽIADOSTI PODĽA § 14h ods. 16

Žiadosť o uhradenie nákladov na poskytnutú konzulárnu ochranu

1. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

2. Príslušný zastupiteľský úrad alebo ministerstvo zahraničných vecí členského štátu, ktorého štátnym občanom je osoba, ktorej sa poskytla pomoc

3. Identifikácia udalosti (dátum, miesto...)

4. Údaje o osobe(-ách), ktorému(-ým) sa poskytla pomoc (samostatná príloha)

Celé meno a priezvisko Miesto a dátum narodenia Názov a číslo cestovného dokladu Druh poskytnutej pomoci Náklady

6. Náklady spolu

7. Bankový účet na uhradenie nákladov

8. Dodatok: prísľub splatiť náklady (ak existuje)

Príloha č. 7 k zákonu č. 151/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVAŽNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES (Ú. v. EÚ L 106, 24. 4. 2015).

Poznámky pod čiarou

1) Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) Zákon č. 55/2017 Z. z.

3) Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4) § 29 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

5) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

6) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.

8) Zákon č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.

10a) § 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

11) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách.

12a) § 14 ods. 2 písm. h) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12b) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.

12c) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15. 9. 2009) v platnom znení.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12d) Zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12e) Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

12g) Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12h) § 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12i) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10. 12. 2007) v platnom znení, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 85/1982 Zb. o Dohovore o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a v obchodných veciach, zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

12j) Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 441/2008 Z. z.), § 43 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 12 ods. 9 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, § 6 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 454/2004 Z. z.

12k) Napríklad zákon č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení.

12l) § 28 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12m) Zákon č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z. o prijatí Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín.

12n) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z.

12o) Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 25. júna 1996 o zavedení náhradného cestovného dokladu (96/409/SZBP) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 18/zv. 1; Ú. v. ES L 168, 6. 7. 1996) v platnom znení.

13) § 55 ods. 1 písm. p) zákona č. 55/2017 Z. z.

14) § 162 zákona č. 55/2017 Z. z.

15) Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

15a) § 60 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z.

17) § 8 až 11 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 111 až 115 zákona č. 55/2017 Z. z.

17a) § 163 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.

18) § 82 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z. z.

19) § 11 zákona č. 55/2017 Z. z.

20) § 64 zákona č. 55/2017 Z. z.

21) § 55 zákona č. 55/2017 Z. z.

21a) § 14 zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21b) § 7 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z.

21c) § 130 zákona č. 55/2017 Z. z.

21d) § 126 zákona č. 55/2017 Z. z.

21e) § 10 zákona č. 55/2017 Z. z.

21f) § 53 zákona č. 55/2017 Z. z.

21g) § 56, 57 a 60 zákona č. 55/2017 Z. z.

21h) § 102 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.

21i) § 29 zákona č. 55/2017 Z. z.

21j) § 55 ods. 2 a 3 zákona č. 55/2017 Z. z.

21k) § 71 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 55/2017 Z. z.

21l) § 83 zákona č. 55/2017 Z. z.

21m) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.

23) § 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z.

24) § 163 zákona č. 55/2017 Z. z.

25) § 164 zákona č. 55/2017 Z. z.

26) § 164 ods. 2 písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z.