Zákon č. 384/2009 Z. z.Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z.

Čiastka 139/2009
Platnosť od 08.10.2009
Účinnosť od 01.11.2009

384

ZÁKON

z 8. septembra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z. a zákona č. 515/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2 vrátane nadpisu znie:

㤠2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona

a) riekou je útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktorá však môže časťou svojej trasy tiecť pod zemou,

b) jazerom je útvar stojatej vnútrozemskej vody,

c) vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd,

d) vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu,

e) útvarom povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody,

f) útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov,

g) výrazne zmeneným vodným útvarom je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2),

h) umelým vodným útvarom je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou,

i) vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd,

j) odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb,

k) splaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení, ktorá nie je hromadená v žumpách,

l) priemyselnou odpadovou vodou je voda z výrobných činností, priemyslu, služieb a živností, ktorá je iného charakteru ako splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku,

m) komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete2) aj vodu z povrchového odtoku,

n) recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda (§ 3 ods. 5) vypúšťajú,

o) čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím,

p) primárnym čistením je spôsob čistenia odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli päťdenná biochemická spotreba kyslíka a o 50 % v ukazovateli nerozpustené látky,

q) sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo iný spôsob čistenia odpadových vôd, ktorými sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách,

r) primeraným čistením je čistenie alebo zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia kvalitatívne ciele vôd v recipiente a požiadavky určené podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,

s) ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom za deň,

t) priamym vypúšťaním do podzemných vôd je vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie,

u) nepriamym vypúšťaním do podzemných vôd je vnikanie znečisťujúcich látok priesakom do podzemných vôd cez pôdu alebo jej pôdne podložie,

v) jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia,

w) novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré bude uvedené do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia; za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %,

x) škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupiny látok alebo látok im príbuzných, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd; zoznam škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok je uvedený v prílohe č. 1,

y) prioritnou látkou je látka vybraná zo znečisťujúcich látok alebo zo skupiny znečisťujúcich látok uvedená v ZOZNAME III prílohy č. 1, ktorá predstavuje významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia; medzi takéto látky patria prioritné nebezpečné látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie,

z) nebezpečnou látkou je látka alebo skupina látok, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň obavy ako látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie,

aa) znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá môže spôsobiť znečistenie vôd; znečisťujúcimi látkami sú najmä látky uvedené v prílohe č. 1,

ab) limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“) vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd je najvyššia prípustná koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej znečisťujúcej látky vo vypúšťaných odpadových vodách,

ac) kvalitatívnym cieľom je hodnota ukazovateľa, pri ktorej je zabezpečený priaznivý stav povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, povrchovej vody určenej na závlahy, povrchovej vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a na odber povrchovej vody,

ad) environmentálnou normou kvality je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimentoch alebo v živých organizmoch, ktorú nemožno v záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia prekročiť,

ae) znečisťovaním je priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov a ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania,

af) ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd,

ag) eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast cyanobaktérií, rias a vyšších vodných rastlín, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability, k zníženiu biodiverzity a kvality vody,

ah) hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte; hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky,3)

ai) energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu,

aj) vodohospodárskou službou je každá služba, ktorá sa poskytuje pre domácnosti, verejné inštitúcie alebo hospodársku činnosť, ako je odber, vzdúvanie, zachytávanie, úprava a dodávanie povrchových vôd a podzemných vôd, odvádzanie a čistenie odpadových vôd s následným vypúšťaním do povrchových vôd,

ak) využívaním vody je vykonávanie činností v rámci vodohospodárskych služieb a činností spojených s akoukoľvek ľudskou činnosťou, ktoré majú významný dopad na stav vôd (ďalej len „nakladanie s vodami“),

al) hydrogeologickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej vody,

am) najlepšou dostupnou technikou je technika zodpovedajúca najúčinnejšiemu a progresívnemu stavu rozvoja činností, technológií a metód ich prevádzkovania, ktorá je ekonomicky a technicky dostupná a ktorá zabezpečuje vysoký stupeň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia,

an) normou kvality podzemných vôd je norma kvality životného prostredia vyjadrená ako obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok alebo ako indikátor znečistenia v podzemných vodách, ktorá by nemala byť presiahnutá z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia,

ao) prahovou hodnotou je norma kvality podzemných vôd stanovená na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd,

ap) významným a trvalo vzostupným trendom je každý štatisticky a environmentálne významný nárast koncentrácie znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora znečistenia v podzemných vodách, pre ktorý sa s ohľadom na možné dosiahnutie zlého stavu útvarov podzemných vôd stanovuje potreba zvrátenia jeho trendu,

aq) vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd je priame alebo nepriame vnášanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd spôsobené ľudskou činnosťou,

ar) pozaďovou úrovňou je koncentrácia látky alebo hodnota indikátora v útvare podzemných vôd zodpovedajúca žiadnym alebo len veľmi nepatrným antropogénnym zmenám v porovnaní s nenarušenými podmienkami,

as) základnou úrovňou je priemerná hodnota meraná počas referenčných rokov 2007 a 2008 na základe schválených programov monitorovania vôd alebo ak ide o látky identifikované po referenčných rokoch, počas prvého obdobia, v ktorom sú údaje z monitorovania dostupné,

at) kombinovaným prístupom je regulácia vypúšťaní a emisií do povrchových vôd,

au) reguláciou emisií je určenie opatrení vyžadujúcich špecifické zníženie emisií, napríklad stanovením limitnej hodnoty emisií alebo inak určených limitov, alebo určenie podmienok ovplyvňujúcich účinky alebo iných charakteristík emisií alebo prevádzkových podmienok, ktoré ovplyvňujú emisie.“.

2. V § 3 odsek 2 znie:

(2) Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“).“.

3. § 3 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

(7) Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

(8) Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.“.

4. Nadpis druhej časti znie: „ZISŤOVANIE VÝSKYTU, MNOŽSTVA A STAVU VÔD“.

5. § 4 vrátane nadpisu znie:

㤠4

Zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd

(1) Zisťovaním množstva, kvality a režimu povrchových vôd a sledovaním vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania povrchových vôd a ich ochrany, na prípravu a spracovanie plánov manažmentu správneho územia povodia (ďalej len „plán manažmentu povodia“), výkon štátnej vodnej správy, poskytovanie informácií verejnosti a na potreby užívania vôd. Zisťovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd.

(2) Súčasťou zisťovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd je

a) identifikácia útvarov povrchových vôd,

b) určovanie útvarov povrchových vôd na rôzne spôsoby používania, najmä na

1. odbery povrchových vôd pre pitnú vodu,

2. kúpanie,

3. život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

c) monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania vôd,

d) monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd v chránených územiach podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2,

e) vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov o povrchových vodách a o nakladaní s nimi.

(3) Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd ustanovuje a ruší monitorovacie miesta kvantity povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových vôd v programoch monitorovania vôd schválených ministerstvom.

(4) Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd prostredníctvom právnickej osoby poverenej ministerstvom11) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov.

(5) Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorí spravujú monitorovacie miesta kvantity povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje ministerstvo, sú oprávnení

a) zriaďovať a odstraňovať objekty monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a objekty monitorovacích miest kvality povrchových vôd na cudzej nehnuteľnosti,

b) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a monitorovacích miest kvality povrchových vôd,

c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy alebo porastu na účely zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti objektov týchto monitorovacích miest a zabezpečenia ich správy a údržby, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku; ak ide o lesný porast, postupuje sa podľa osobitného predpisu,11a)

d) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť a využívať prístupové cesty v súvislosti s výkonom činností podľa odseku 2 písm. c) a d) len v tých prípadoch, v ktorých už bolo vlastnícke právo obmedzené alebo vyvlastnené; ak ide o lesné cesty, postupuje sa podľa osobitného predpisu.11b)

(6) Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,11c) možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d) za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.11d)

(7) Ten, kto nakladá s povrchovými vodami, odpadovými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu povrchových vôd, odpadových vôd a osobitných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov12) na žiadosť poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytnú údaje o povrchových vodách, odpadových vodách a osobitných vodách ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu13) nie je tým dotknutá.

(8) Na monitorovanie kvality povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd a v chránených územiach podľa schválených programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek vôd právnická osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11a, 11b, 11c, 11d, 12 a 13 znejú:

11a) § 31 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z.

11b) § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z.

11c) Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

11d) Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12) Napríklad § 2, 3, 16 a 21 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon).

13) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.“.

6. Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠4a

Hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd

(1) Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd slúžia na spracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd.

(2) Súčasťou hodnotenia stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenia vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd je hodnotenie

a) ekologického stavu a chemického stavu útvarov povrchových vôd,

b) množstva povrchových vôd,

c) kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd.

(3) Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Stav výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov je určený ekologickým potenciálom.

(4) Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Ekologický stav je definovaný biologickými prvkami kvality, prvkami podporujúcimi biologické prvky kvality, ktorými sú hydromorfologické prvky kvality, chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality a špecifické znečisťujúce látky.

(5) Dobrým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd, ak je jeho ekologický stav a chemický stav aspoň dobrý.

(6) Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f). Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f).

(7) Dobrým ekologickým potenciálom je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného útvaru určený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. g).

(8) Hodnotením množstva povrchových vôd je hodnotenie hydrologického režimu povrchových vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov.

(9) Hodnotením kvality povrchových vôd je hodnotenie dlhodobých zmien a krátkodobých zmien kvality vody, hodnotenie trendov v kvalite vody, hodnotenie kvality vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu povrchových vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.

(10) Najvyšším odborným metodickým orgánom na zabezpečovanie kvality odberov vzoriek a analytických skúšok vôd a súvisiacich matríc je Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku.

(11) Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd určené Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na Slovensku sú pri zohľadnení osobitných predpisov záväzné pre akreditované laboratóriá a pre subjekty, ktoré ich vykonávajú pre činnosť orgánov štátnej správy. Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd sú prístupné verejnosti.

(12) Ministerstvo zabezpečuje hodnotenie povrchových vôd prostredníctvom poverenej osoby.

§ 4b

Zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd

(1) Zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania vôd a ich ochrany, prípravu a spracovanie plánov manažmentu povodí, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti. Zisťovanie výskytu podzemných vôd sa vykonáva v útvaroch podzemných vôd a v hydrogeologických rajónoch hydrogeologickým prieskumom.

(2) Súčasťou zisťovania výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd je

a) identifikácia zdrojov podzemných vôd,

b) identifikácia útvarov podzemných vôd tak, aby boli časťami správnych území povodí a čiastkových povodí,

c) monitorovanie množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd a programov monitorovania vôd, ktoré sú vykonávané v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v miestach bodových zdrojov znečistenia,

d) vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov o podzemných vodách a o nakladaní s nimi,

e) sledovanie vplyvov pôsobiacich na kvalitu podzemných vôd.

(3) Zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality podzemných vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2.

(4) Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa odseku 2 písm. c) ustanovuje a ruší monitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monitorovacie miesta kvality podzemných vôd v programoch monitorovania vôd schválených ministerstvom v súlade s požiadavkami všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 81 ods. 2 písm. a). Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd prostredníctvom poverenej osoby.

(5) Poverená osoba, ktorá spravuje monitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monitorovacie miesta kvality podzemných vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje ministerstvo, je oprávnená

a) zriaďovať a odstraňovať objekty monitorovacích miest kvantity podzemných vôd a monitorovacích miest kvality podzemných vôd na cudzej nehnuteľnosti,

b) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním objektov monitorovacích miest kvantity podzemných vôd a monitorovacích miest kvality podzemných vôd,

c) vykonávať nevyhnutné úpravy terénu alebo porastu na účely zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti objektov týchto monitorovacích miest a zabezpečenia ich správy a údržby, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku; ak ide o lesný porast, postupuje sa podľa osobitného predpisu,11a)

d) vstupovať na cudziu nehnuteľnosť a využívať prístupové cesty v súvislosti s výkonom činností podľa odseku 2 písm. c) len v tých prípadoch, v ktorých už bolo vlastnícke právo obmedzené alebo vyvlastnené; ak ide o lesné cesty, postupuje sa podľa osobitného predpisu.11b)

(6) Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,11c) možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d) za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.11d)

(7) Ten, kto nakladá s podzemnými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu podzemných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov12) na žiadosť poverenej osoby poskytnú údaje o podzemných vodách ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu13) nie je tým dotknutá.

(8) Na monitorovanie kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek vôd právnická osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností.

§ 4c

Hodnotenie stavu podzemných vôd

(1) Hodnotenie stavu podzemných vôd slúži na vypracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu podzemných vôd sa komplexne vykonáva v útvaroch podzemných vôd a v hydrogeologických rajónoch.

(2) Stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru podzemných vôd, ktorý je určený kvantitatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.

(3) Súčasťou hodnotenia stavu podzemných vôd je

a) hodnotenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd,

b) hodnotenie chemického stavu podzemných vôd.

(4) Dobrým stavom podzemných vôd je stav útvaru podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny stav a chemický stav klasifikovaný aspoň ako dobrý.

(5) Kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd priamymi odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd. Kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisov podľa § 81 ods.1 písm. h).

(6) Súčasťou hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd je

a) hodnotenie hydrologického režimu podzemných vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov,

b) bilancovanie množstva podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“).

(7) Kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody sa považuje za dobrý, ak

a) stanovené využiteľné množstvá podzemnej vody nie sú presiahnuté dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom,

b) nedochádza k významnému pretrvávajúcemu poklesovému trendu hladín podzemných vôd v útvare podzemnej vody, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi,

c) nedochádza k významnému zhoršeniu stavu útvarov povrchových vôd spôsobených poklesom hladín podzemných vôd alebo zmenami prúdenia podzemných vôd,

d) nedochádza k významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov vplyvom poklesu hladín podzemnej vody,

e) nedochádza k rozširovaniu prieniku znečisťujúcich látok alebo k inému nežiaducemu pretrvávajúcemu zhoršovaniu chemického stavu útvaru podzemných vôd, ktoré sú vyvolané zmenami prúdenia podzemných vôd,

f) sa zmeny smeru prúdenia, ktoré vyplývajú zo zmien hladín podzemných vôd, vyskytujú dočasne alebo trvale len v priestorovo ohraničenej oblasti,

g) zmeny podľa písmena f) nezapríčinia vstup znečisťujúcich látok a neindikujú jasne identifikovateľný trend v smere prúdenia, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi a ktorý mohol viesť k takémuto vstupu znečisťujúcich látok.

(8) Chemický stav podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi látkami. Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa používajú tieto kritériá:

a) normy kvality podzemných vôd podľa prílohy č.1a,

b) prahové hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods.1 písm. k).

(9) Hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd vrátane zohľadnenia presiahnutia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích miestach sa vykoná postupom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 1 písm. i). Súhrn hodnotenia chemického stavu sa zverejní v plánoch manažmentu povodí postupom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 2 písm. b).

(10) Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. i).

(11) Prahové hodnoty podzemných vôd sa musia určiť pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd ako útvarov, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody, na základe minimálneho zoznamu uvedeného v prílohe č. 1b.

(12) Prahové hodnoty pre klasifikáciu dobrého chemického stavu sú založené na ochrane útvarov podzemných vôd podľa odseku 13 pri zohľadnení ich vplyvu na súvisiace povrchové vody a od nich priamo závislé suchozemské ekosystémy a mokrade a vzájomné vzťahy s nimi a okrem iného zohľadnení toxikologických poznatkov a ekotoxikologických poznatkov.

(13) Pri určení prahových hodnôt sa zohľadňujú tieto skutočnosti:

a) rozsah vzájomného pôsobenia medzi podzemnými vodami a s nimi spojenými vodnými a závislými suchozemskými ekosystémami,

b) zasahovanie do skutočného alebo potenciálneho oprávneného využívania alebo funkcií podzemných vôd,

c) každá znečisťujúca látka, ktorá charakterizuje útvar podzemných vôd ako rizikový, pričom sa berie do úvahy minimálny zoznam uvedený v prílohe č. 1b,

d) hydrogeologická vlastnosť vrátane informácií o pozaďových úrovniach a o vodnej bilancii,

e) pôvod znečisťujúcich látok, ich možný prirodzený výskyt, toxikologická tendencia a tendencia rozptylu, stálosť a potenciál bioakumulácie,

f) pozaďová úroveň látok, iónov alebo ich indikátorov zvýšená z prirodzených hydrogeologických dôvodov,

g) zozbierané údaje z monitorovania podzemných vôd overené pomocou kontrolného mechanizmu založeného na vyhodnotení kvality týchto údajov, možnostiach analytických metód a na pozaďových úrovniach látok, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene alebo ako výsledok ľudskej činnosti.

(14) Prahové hodnoty podzemných vôd ustanoví ministerstvo na celoštátnej úrovni, na úrovni správneho územia povodia, časti medzinárodného správneho územia povodia alebo na úrovni útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd. Zoznam prahových hodnôt a zoznam útvarov podzemných vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 1 písm. k).

(15) V útvaroch podzemných vôd, ktoré sú spoločné pre dva alebo viaceré členské štáty, a pre útvary podzemných vôd, ktorých podzemné vody tečú cez hranicu členského štátu, stanoví ministerstvo prahové hodnoty v spolupráci s týmito členskými štátmi. Ak útvar podzemných vôd alebo skupina útvarov podzemných vôd presahuje územie Európskej únie, ministerstvo ustanoví prahové hodnoty v spolupráci s týmito nečlenskými štátmi.

(16) Prahové hodnoty určené prvýkrát k 22. decembru 2008 sa zverejnia v plánoch manažmentu povodí postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. b).

(17) Pre zabezpečenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia zoznam prahových hodnôt možno zmeniť a doplniť, ak nová informácia o znečisťujúcich látkach, skupinách znečisťujúcich látok alebo ukazovateľoch znečistenia indikuje potrebu

a) stanoviť prahovú hodnotu pre ďalšiu látku,

b) zmeniť stanovenú prahovú hodnotu a doplniť ju do zoznamu alebo

c) uviesť opätovne do zoznamu odstránenú prahovú hodnotu.

(18) Prahové hodnoty podzemných vôd ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu, ak zodpovedajúce znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátory znečistenia neohrozujú dotknutý útvar podzemných vôd. Zmeny v zozname prahových hodnôt sa uvedú v aktualizovanom pláne manažmentu povodia.

(19) V ohrozených útvaroch podzemných vôd zaradených do skupiny útvarov podzemných vôd, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu, sa identifikuje akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend koncentrácie znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich látok alebo ukazovateľov znečistenia a definuje sa počiatočný bod zvrátenia tohto trendu postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. m).

(20) Trendy obsahu znečisťujúcich látok, ktoré predstavujú významné riziko poškodenia kvality vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov, ľudského zdravia alebo skutočného alebo potenciálneho využitia vodného prostredia, sa zvrátia prostredníctvom programu opatrení podľa § 15 s cieľom postupne znižovať znečisťovanie a zabrániť zhoršeniu kvality podzemných vôd. Stanovenie trendov koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách a postupy na ich zvrátenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 2 písm. m).

(21) Počiatočný bod zvrátenia trendu sa definuje ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1a a prahových hodnôt ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. k) na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie.

(22) Spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo došlo k zvráteniu tohto trendu, a tiež dôvody na určenie počiatočných bodov zvrátenia trendu sa zhrnú v plánoch manažmentu povodia.

(23) Ak je potrebné zhodnotiť vplyv existujúcich kontaminačných mrakov útvarov podzemných vôd, ktoré môžu ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov, najmä mrakov, ktoré sú spôsobené bodovými zdrojmi znečistenia a kontaminovanou zeminou, je potrebné dodatočne vykonať hodnotenie trendov vzhľadom na identifikované znečisťujúce látky s cieľom overiť, či sa mraky znečistenia z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický stav útvarov podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd a či nespôsobujú riziko pre ľudské zdravie a pre životné prostredie. Výsledky týchto hodnotení sa zhrnú v plánoch manažmentu povodí.

(24) Ak sa útvar podzemných vôd, v ktorom je prekročená norma kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota v jednom alebo vo viacerých monitorovacích miestach, označí za útvar v dobrom chemickom stave, v pláne manažmentu povodí sa prijmú nevyhnutné opatrenia na ochranu vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a ľudskej spotreby podzemných vôd.

§ 4d

Obmedzenie vlastníckeho práva

(1) Ak je potrebné obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na výkon činností podľa § 4 ods. 5 písm. a) a b) a § 4b ods. 5 písm. a) a b), možno vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak účel nemožno dosiahnuť dohodou.

(2) Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov sú povinní písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bolo vlastnícke právo obmedzené, rozsah, spôsob vykonávania, čas trvania a začatie vykonávania činností podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods. 5 najmenej 15 dní pred začatím činností.

(3) Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov sú povinní dbať na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti a aby nevznikli škody, ktorým možno zabrániť.

(4) Na náhradu škody spôsobenej činnosťami podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods. 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o náhrade škody.13a) Ak dôjde k sporu o náhrade škody, rozhodne súd.

(5) Primeraná náhrada podľa odseku 1 patrí vo výške podľa dohody poverenej osoby alebo správcu vodohospodársky významných vodných tokov s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj dohoda o spôsobe poskytnutia tejto náhrady. Ak k dohode nedôjde, o výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

13a) Občiansky zákonník.“.

7. V § 5 ods. 1 písm. c) sa za piaty bod vkladá nový šiesty bod, ktorý znie:

6. referenčné lokality,“.

Doterajší šiesty až ôsmy bod sa označujú ako siedmy až deviaty bod.

8. V § 5 odseky 2 a 3 znejú:

(2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na

a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody,

b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015,

c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015,

d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

(3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na

a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd,

b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015,

c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.“.

9. V § 6 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a posudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu využiteľných množstiev vôd“.

10. V § 6 odsek 4 znie:

(4) Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd. Využiteľným množstvom podzemnej vody je maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu podzemných vôd, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.“.

11. V § 8 ods. 2 sa za slová „odseku 1“ vkladá čiarka a slová „vytvorenie a zachovanie profilov vôd vhodných na kúpanie18)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

18) § 19 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/2008 Z. z. o požiadavkách na prírodné kúpaliská.“.

12. V poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa citácia „§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 578/2003 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2008 Z. z.“.

13. § 11 a 12 vrátane nadpisov znejú:

㤠11

Správne územie povodí a ich vodohospodársky manažment

(1) Územie Slovenskej republiky je na účely tohto zákona súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd.

(2) Povodím je časť zemského povrchu vymedzená orografickou rozvodnicou, z ktorého voda vteká prostredníctvom vodných útvarov povrchovej vody do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia správneho územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do určitého profilu vodného toku.

(3) Správnym územím povodia je územie pevniny a mora, ktoré tvorí jedno alebo viac susedných povodí, spolu s prislúchajúcimi podzemnými vodami a pobrežnými vodami. Správne územie povodia sa určuje ako hlavná jednotka pre správu správneho územia povodia (ďalej len „vodohospodársky manažment povodia“).

(4) Správnym územím povodia v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) je správne územie povodia Dunaja vymedzené

a) čiastkovým povodím Dunaja,

b) čiastkovým povodím Moravy,

c) čiastkovým povodím Váhu,

d) čiastkovým povodím Hrona,

e) čiastkovým povodím Ipľa,

f) čiastkovým povodím Slanej,

g) čiastkovým povodím Bodrogu,

h) čiastkovým povodím Hornádu,

i) čiastkovým povodím Bodvy.

(5) Správnym územím povodia v medzinárodnom povodí Visly (úmorie Baltského mora) je správne územie povodia Dunajca a Popradu vymedzené čiastkovým povodím Dunajca a Popradu.

(6) Oprávneným orgánom pre vodohospodársky manažment povodí je ministerstvo.

(7) Vodohospodárskym manažmentom povodí sa na účely tohto zákona rozumie

a) vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality a s hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, ktoré určí ministerstvo,

b) odborná príprava a aktualizácia plánov manažmentu povodí,

c) sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu vôd v recipientoch,

d) identifikácia plošného znečisťovania vôd,

e) spolupráca pri vypracovaní Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní,

f) koordinovanie vodohospodárskych úloh s tvorbou a využívaním vodohospodárskych účinkov územného systému ekologickej stability,

g) spracovanie ekonomických analýz nakladania s vodami a uplatňovanie platieb za užívanie vôd,

h) zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických podkladov a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy,

i) správa vodohospodársky významných vodných tokov,

j) starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska ochrany výskytu, množstva, kvality vôd, vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine (ďalej len „vodné pomery“),

k) zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha.

(8) Starostlivosťou o odkryté podzemné vody podľa odseku 7 písm. j) sa na účely tohto zákona rozumie

a) vedenie evidencie odkrytých podzemných vôd,

b) sledovanie a hodnotenie stavu odkrytých podzemných vôd na základe výsledkov vykonaného monitorovania stavu odkrytých podzemných vôd,

c) oznamovanie orgánu štátnej vodnej správy zistenie ohrozenia alebo znečistenia odkrytej podzemnej vody spôsobené vplyvmi ľudskej činnosti a predkladanie návrhov opatrení na nápravu,

d) sledovanie dodržiavania povinností a podmienok určených v rozhodnutiach, vyjadreniach a súhlasoch orgánov štátnej správy, ktoré sa týkajú odkrytých podzemných vôd,

e) evidovanie rozhodnutí, vyjadrení a súhlasov orgánov štátnej správy, ktoré sa týkajú odkrytých podzemných vôd.

(9) Vodohospodársky manažment povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov.

§ 12

Plánovanie v povodiach a v správnom území povodí

(1) Plánovanie v povodiach a v správnom území povodí (ďalej len „vodné plánovanie“) je sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely

a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov,

b) vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov,

c) poskytovania vodohospodárskych služieb,

d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd.

(2) V rámci vodného plánovania sa vyhotovujú

a) plány manažmentu povodí, ktorými sú

1. Plán manažmentu povodia Dunaja, ktorý obsahuje plány manažmentu čiastkových povodí podľa § 11 ods. 4,

2. Plán manažmentu povodia Visly, ktorý obsahuje plán manažmentu čiastkového povodia Dunajca a Popradu podľa § 11 ods. 5,

b) Vodný plán Slovenska.

(3) Súčasťou plánov manažmentu povodí a Vodného plánu Slovenska sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len „program opatrení“).“.

14. V § 13 odsek 2 znie:

(2) Návrh plánu manažmentu povodia vypracúva ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi, ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy a ďalšími zainteresovanými subjektmi, najmä zástupcami obcí, priemyselnej sféry, poľnohospodárskej sféry, vodárenských spoločností a iných inštitúcií.“.

15. V § 13 ods. 3 písm. a) a v časti vety za bodkočiarkou, § 13 ods. 3 písm. e) a v § 16 ods. 1 sa slová „31. decembra“ nahrádzajú slovami „22. decembra“.

16. V § 13 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

f) vytvoriť a zaviesť programy monitorovania stavu povrchových vôd, stavu podzemných vôd a chránených území.“.

17. V § 13 ods. 4 sa slová „Orgány štátnej vodnej správy na účel predloženia písomných pripomienok sprístupnia“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo sprístupní na účely predloženia písomných pripomienok, aktívnej účasti a konzultácií“.

18. V § 13 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú:

(5) Ministerstvo na požiadanie umožní prístup subjektom podľa odseku 4 k podkladom a k informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu manažmentu povodí.

(6) Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa vzťahujú aj na aktualizované plány manažmentu povodí.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 7.

19. V § 13 odsek 7 znie:

(7) Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.“.

20. V § 14 ods. 1 sa slová „strategický dokument vodného plánovania, ktorý určuje rámcové úlohy“ nahrádzajú slovami „dokument vodného plánovania“.

21. V § 14 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „od jeho prvého schválenia, ktoré sa musí zabezpečiť do 22. decembra 2009“.

22. § 15 a 16 vrátane nadpisov znejú:

㤠15

Program opatrení

(1) Program opatrení vychádza z analýz, ktoré sa vykonávajú v rámci vodného plánovania podľa § 13 ods. 3 písm. a), z výsledkov monitorovania vôd, hodnotenia stavu vôd a z určených environmentálnych cieľov. Program opatrení obsahuje opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre jednotlivé opatrenia sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia vodných pomerov v danom vodnom útvare.

(2) Program opatrení musí obsahovať základné opatrenia a tam, kde je to potrebné, aj doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú minimálne požiadavky, ktoré sa musia splniť. Doplnkové opatrenia sú opatrenia navrhnuté dodatočne k základným opatreniam na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Zoznam základných opatrení a zoznam doplnkových opatrení ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 2 písm. b).

(3) Výkon základných opatrení podľa odseku 2 nesmie viesť priamo alebo nepriamo k zvýšeniu znečistenia povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplatňovať, ak výkon základných opatrení by mal za následok zvýšené znečistenie životného prostredia.

(4) Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov prijaté v programe opatrení sa musia realizovať do troch rokov odo dňa schválenia Vodného plánu Slovenska a odo dňa schválenia plánu manažmentu povodia.

(5) Programy opatrení sa musia preveriť a podľa potreby aktualizovať do 22. decembra 2015 a následne každých šesť rokov. Nové alebo aktualizované opatrenia sa musia realizovať do troch rokov odo dňa ich ustanovenia.

(6) Orgán štátnej vodnej správy môže z opatrení na zabránenie alebo na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd povoliť vyňatie vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ak takéto vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd nebude ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre daný útvar podzemnej vody a ak sa vykoná účinné monitorovanie daných útvarov podzemných vôd; pri povoľovaní sa určia aj podmienky vyňatia vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd. Evidenciu týchto povolení vedie orgán štátnej vodnej správy.

(7) Vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré možno vyňať podľa odseku 6, sú také vstupy, ktoré

a) sú výsledkom spätnej injektáže vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzemnej vody,

b) sú výsledkom injektáže vody, ktorá obsahuje látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby ropných látok alebo z banských činností a injektáže technologickej vody do geologických štruktúr, z ktorých sa vyťažili ropné alebo iné látky, alebo do geologických štruktúr, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely; tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky, ktoré vznikajú pri prieskume, pri ťažbe ropných látok alebo pri banských činnostiach,

c) sú výsledkom spätnej injektáže podzemnej vody čerpanej z baní a z lomov alebo súvislosti s výstavbou alebo údržbou stavieb pri stavebných prácach,

d) sú spôsobené injektážou zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu na účely skladovania v geologických štruktúrach, ktoré sú kvôli prírodným pomerom trvalo nevhodné na iné účely, alebo v iných geologických štruktúrach, ak je potreba zaistenia bezpečnosti zásobovania plynom nadradeným záujmom a ak sa injektáž vykonáva spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality podzemnej vody v geologickej štruktúre v súčasnosti aj v budúcnosti,

e) sú spôsobené konštrukčnými, inžinierskymi a stavebnými prácami alebo inými činnosťami, pri ktorých dochádza k styku s podzemnou vodou a uskutočňujú sa v súlade so všeobecne záväznými pravidlami pre ich výkon,

f) sú potrebné na vedecké účely na charakterizovanie, ochranu alebo zlepšenie stavu vodných útvarov v množstvách, ktoré nepredstavujú súčasné alebo budúce nebezpečenstvo zhoršenia chemického stavu ovplyvneného útvaru podzemnej vody,

g) nepredstavujú z hľadiska množstva a obsahu akékoľvek súčasné alebo budúce nebezpečenstvo zhoršenia kvality ovplyvnených podzemných vôd,

h) sú následkami havárií alebo výnimočných okolností prírodného pôvodu, ktoré sa odôvodnene nedali predvídať, ktorým sa nedalo vyhnúť alebo ktoré sa nedali zmierniť,

i) sú výsledkom umelého zvyšovania ich množstva, spôsobeného dopĺňaním alebo nadlepšovaním útvarov podzemných vôd, povoleného podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu,

j) sa považujú za také, ktorým sa z technického hľadiska nedá zabrániť alebo sa nedajú obmedziť bez použitia

1. opatrení, ktoré by zvýšili riziká pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, alebo

2. neprimerane nákladných opatrení na odstránenie množstva znečisťujúcich látok z kontaminovanej pôdy alebo podložia alebo iných spôsobov kontroly ich priesaku do pôdy alebo podložia,

k) sú výsledkom zásahov do povrchových vôd s cieľom najmä zmierniť účinky povodní a sucha a na účely vodného hospodárstva a správy vodných ciest aj na medzinárodnej úrovni; takéto zásahy sa vykonajú v súlade s § 48 a 49.

(8) Orgány štátnej správy sú povinné pri spracúvaní základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja22) a územnoplánovacej dokumentácie a pri rozhodovaní vychádzať z Vodného plánu Slovenska.

§ 16

Osobitosti určovania environmentálnych cieľov

(1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.

(2) Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť, ak

a) zlepšenie stavu vodných útvarov možno dosiahnuť technickými opatreniami iba v etapách, ktoré presiahnu túto lehotu,

b) opatrenia na zlepšenie stavu vodných útvarov podľa časového harmonogramu si vyžadujú neprimerané náklady na ich realizáciu,

c) prírodné podmienky neumožňujú zlepšenie stavu vodných útvarov v tejto lehote.

(3) Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na obdobie ustanovené na vykonanie dvoch prehodnotení plánov manažmentu povodí podľa § 13 ods. 5 s výnimkou prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú dosiahnuť environmentálne ciele v priebehu tohto obdobia; predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného dosahovania environmentálnych cieľov za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru. Predĺženie lehoty a jej odôvodnenie musí byť súčasťou plánu manažmentu povodí s uvedením opatrení potrebných na postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty.

(4) Menej prísne environmentálne ciele, ktoré sa preverujú každých šesť rokov, možno určiť pre útvary povrchových vôd a pre útvary podzemných vôd, ktorých prirodzený stav alebo stav zmenený ľudskou činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych cieľov je technicky neuskutočniteľné alebo predstavuje neprimerané náklady; tento spôsob určenia platí, ak

a) environmentálne potreby a sociálno-hospodárske potreby zabezpečované takouto ľudskou činnosťou nemožno dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou, ktorá nepredstavuje neprimerané náklady,

b) sa zaručí, že

1. povrchová voda dosiahne najlepší možný ekologický stav a chemický stav s ohľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo znečisťovania,

2. zmeny dobrého stavu podzemnej vody vzhľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli danej ľudskej činnosti alebo znečisťovaniu, budú najmenšie možné,

c) nedôjde k ďalšiemu zhoršeniu stavu ovplyvneného vodného útvaru.

(5) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na environmentálne ciele, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchových vôd, a ani na postupné znižovanie znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

(6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje

a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných prírodných vplyvov alebo iných nepredvídateľných okolností, najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd,

b) zmena fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemných vôd,

c) zhoršenie stavu útvarov povrchových vôd z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností.

(7) Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd a podzemných vôd zistí, že environmentálne ciele určené pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, je potrebné

a) preskúmať príčiny, ktoré bránia plneniu environmentálnych cieľov,

b) posúdiť vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,

c) prehodnotiť a aktualizovať programy monitorovania vôd,

d) určiť doplňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov, a ak je to potrebné, zaviesť prísnejšie environmentálne normy kvality; ak nemožno environmentálne ciele splniť z dôvodov podľa odseku 6 písm. a), doplnkové opatrenia sa nemusia prijať,

e) sprísniť environmentálne normy kvality.

(8) Uplatnenie postupov podľa odsekov 3 až 7 treba odôvodniť v plánoch manažmentu povodí.

(9) Postupy podľa odsekov 1 až 8 a postupy pri určovaní výrazne zmenených vodných útvarov nesmú natrvalo vylučovať alebo ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia. Pri uplatnení postupov podľa odsekov 1 až 7 sa musia uskutočniť také opatrenia, ktorými sa zaručí úroveň ochrany podľa predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.“.

23. V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:

j) iná činnosť, ktorá má významný vplyv na stav vody.“.

24. V § 17 odsek 4 znie:

(4) Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom zastaviť ich vypúšťanie alebo postupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.“.

25. V § 19 ods. 6, § 27 ods. 1 písm. b) a c), § 31 ods. 4 písm. a) prvom a treťom bode, § 39, § 40 ods. 2 písm. c) a e), § 41 ods.1, 7 a 11, § 62 ods. 2 písm. c), § 66 ods. 6 sa slová „nebezpečné látky“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky“ v príslušnom tvare.

26. § 20 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Podzemné vody odkryté činnosťou vykonávanou banským spôsobom nie sú banskými vodami.“.

27. V § 26 ods. 9 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 a 7“.

28. V § 27 ods. 3 sa slová „§ 39 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „§ 39 ods. 2 a 4“.

29. V § 28 ods. 2 písm. e) sa za slovo „oblastiach“ vkladá čiarka a slová „v inundačných územiach“.

30. V § 31 ods. 4 písm. f) sa vypúšťajú slová „s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska“.

31. V § 32 ods. 4 a 7 sa slovo „vlastník“ nahrádza slovami „správca vodohospodársky významných vodných tokov“.

32. Za § 32 sa vkladá § 32a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠32a

Referenčná lokalita

(1) Referenčná lokalita vyjadruje stav, aký by existoval vo vodnom toku bez vplyvu ľudskej činnosti alebo s minimálnym vplyvom ľudskej činnosti. Stav referenčnej lokality tvorí základ na kvantifikáciu narušenia vodného prostredia a na hodnotenie stavu povrchových vôd. Referenčnú lokalitu tvorí úsek vodného toku jeden km nad odberovým miestom označeným riečnym kilometrom.

(2) Kritériami, podľa ktorých sa určuje referenčná lokalita, sú

a) stav koryta brehov a pobrežnej zóny,

b) hydrologický režim,

c) využívanie územia,

d) kvalita vôd daná fyzikálno-chemickými ukazovateľmi,

e) prítomnosť introdukovaných druhov alebo intenzívny chov rýb.

(3) Povodím referenčnej lokality je časť územia čiastkového povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do odberového miesta referenčnej lokality.

(4) V referenčnej lokalite je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá by narušila jestvujúci stav. V povodí referenčnej lokality je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá by narušila jestvujúci stav, okrem vykonávania činností podľa osobitného predpisu.46a)

(5) Referenčná lokalita sa označuje tabuľou, ktorá sa umiestňuje na viditeľnom mieste na jednom z brehov vodného toku v konkrétnom riečnom kilometri.

(6) Zámer vyhlásiť referenčnú lokalitu je ministerstvo povinné písomne oznámiť vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, ktorého sa zámer týka. Oznámenie o zámere obsahuje základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie referenčnej lokality, obmedzenia vyplývajúce z vyhlásenia referenčnej lokality a návrh dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv.

(7) Ak do 90 dní od oznámenia zámeru podľa odseku 6 nedôjde k uzavretiu dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, ministerstvo je oprávnené podať na súd návrh na rozhodnutie o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 46a znie:

46a) Napríklad zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

33. V § 33 ods. 1 písm. a) sa slová „[§ 2 písm. ac)]“ nahrádzajú slovami „podľa § 2 písm. ag)“.

34. V § 35 a 65, prílohe č. 5 bodoch A1 a A2.2 sa slovo „znečistenie“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „znečisťovanie“ v príslušnom tvare.

35. V § 35 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a kontroluje jeho plnenie“.

36. V § 36 ods. 1 prvá veta znie: „Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, sa musia odvádzať a prejsť primeraným čistením len verejnou kanalizáciou.“.

37. V § 36 ods. 3 sa slová „plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.47)” nahrádzajú slovami „Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 47 sa vypúšťa.

38. V § 36 ods. 5 sa za slovo „správy“ vkladajú slová „s ohľadom na reguláciu emisií“.

39. § 37 vrátane nadpisu znie:

㤠37

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd

(1) Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba podľa osobitného predpisu.48) Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na

a) preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti,

b) zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej oblasti,

c) preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.

(2) Predchádzajúce zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad.

(3) Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom nebezpečných látok podľa Zoznamu I prílohy č.1 do podzemných vôd je zakázané. Vypúšťanie odpadových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné podľa Zoznamu II prílohy č.1, sa musí obmedzovať.

(4) Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné, možno vypúšťať iba do takého útvaru podzemnej vody, ktorého voda bola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na používanie a ak sa preukáže, že technickými opatreniami zohľadňujúcimi najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník sa zabezpečilo, že tieto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách.

(5) Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevyžaduje, ak sa nachádzajú mimo ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

(6) Vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 36 ods. 11 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané.

(7) Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povoliť vypúšťanie osobitných vôd do toho istého hydrogeologického kolektora, z ktorého sa odobrali, za predpokladu, že takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre tento útvar podzemnej vody.

(8) Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 36 ods. 4 až 7.

(9) Na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí postup podľa § 36 ods. 9 druhej vety; postup podľa odsekov 1, 3 a 4 sa uplatní len pri ich priamom vypúšťaní do podzemných vôd.

(10) Orgán štátnej vodnej správy je pri vydávaní povolenia na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd viazaný najmä

a) normami kvality podzemných vôd,

b) prahovými hodnotami,

c) výsledkami hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd,

d) výsledkami hodnotenia trendov obsahu znečisťujúcich látok alebo skupiny znečisťujúcich látok v podzemných vodách.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 48 znie:

48) § 4 zákona č. 569/2007 Z. z.“.

40. V nadpise § 39 a v odsekoch 1, 2, 4, 5 a 7, § 40 ods. 1 a ods. 2 písm. f), § 62 ods. 2 písm. f), § 70 ods. 1 a ods. 7 písm. a), d) a e), § 73 ods. 11, § 74 ods. 1 písm. i), § 75 ods. 9, § 80 ods. 7, § 81 ods. 2 písm. g) sa slová „s nebezpečnými látkami“ nahrádzajú slovami „so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami“.

41. V § 39 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

(3) Ak zistené úniky spôsobujú ohrozenie vôd, ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný vykonať tieto opatrenia:

a) vyhodnotiť rozsah znečistenia,

b) pravidelne sledovať koncentrácie znečisťujúcej látky v podzemných vodách a výsledky nahlasovať každoročne orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie aj poverenej osobe,

c) vypracovať rizikovú analýzu, ak sa zistí riziko ohrozenia stavu vôd a stúpajúce trendy znečisťujúcich látok v podzemných vodách,

d) vykonať opatrenia na nápravu, ak sa rizikovou analýzou preukáže riziko ohrozenia ľudského zdravia alebo životného prostredia.“.

Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11.

42. V § 39 ods. 6 sa slová „odseku 3 prvej vete“ nahrádzajú slovami „odseku 4“ a slová „odseku 3 písm. a) a b)“ sa nahrádzajú slovami „odseku 4“.

43. V § 40 odsek 1 znie:

(1) Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s týmito látkami, je povinný postupne znižovať vypúšťané znečistenie do povrchových vôd a do podzemných vôd.“.

44. V § 40 odsek 3 znie:

(3) Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami vypracúva ministerstvo a predkladá vláde na schválenie. Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami sa aktualizuje každých šesť rokov.“.

45. V § 46 odsek 1 znie:

(1) Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, ktoré je vymedzené ochrannou hrádzou alebo protipovodňovou líniou, alebo záplavovou čiarou. Rozsah inundačného územia, ktoré je vymedzené záplavovou čiarou, určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov.“.

46. V § 48 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „prípadne v zátopových územiach,“.

47. V poznámke pod čiarou k odkazu 57 sa citácia „Šiesta časť zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.“.

48. V § 48 ods. 3 písm. q) sa slovo „záplavové“ nahrádza slovom „inundačné“.

49. V § 48 ods. 4 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.

50. V § 59 ods.1 písmeno b) znie:

b) zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd a určovanie environmentálnych cieľov podľa § 4, 4a až 4c a § 5.“.

51. V § 59 ods. 1 písm. c) sa slová „[§ 4 ods. 14 písm. e)]“ nahrádzajú slovami „podľa § 13 ods. 3 písm. b)“.

52. V § 59 ods. 1 písmeno e) znie:

e) zabezpečuje identifikáciu vôd vhodných na kúpanie a vytvorenie a zachovanie profilov vôd vhodných na kúpanie (§ 8 ods. 2) a vykonáva opatrenia na zvýšenie počtu vôd vhodných na kúpanie, klasifikovaných ako výborné alebo dobré,“.

53. V § 59 ods. 1 písm. f) sa slová „[§ 11 ods. 4 písm. e)]“ nahrádzajú slovami „podľa § 11 ods. 7 písm. e)“.

54. V § 59 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) až v), ktoré znejú:

s) vypracúva každé dva roky situačné správy o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v Slovenskej republike,

t) určuje spôsob výpočtu prielomovej vlny61a) na vodnej stavbe a poverenú osobu na jej výpočet,

u) vykoná ekonomickú analýzu využívania vôd a vypracuje do roku 2010 návrh cenovej politiky a predloží vláde na schválenie podľa § 78a,

v) vedie sumárnu evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 61a znie:

61a) § 16 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

55. V § 59 odsek 2 znie:

(2) Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie najmä v oblasti

a) určenia úloh v rámci vodného plánovania podľa odseku 1, § 14 ods. 2 a 3, § 60 ods. 1 písm. a) prvého bodu a § 60 ods. 4,

b) vypracovania analýz charakteristík čiastkových povodí, zhodnotenia vplyvov ľudských činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypracovania ekonomických analýz nakladania s vodami podľa § 13 ods. 3 písm. a),

c) vytvárania a zavádzania programov monitorovania stavu povrchových vôd, stavu podzemných vôd a chránených území podľa § 13 ods. 3 písm. b),

d) vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia alebo ich aktualizácie podľa § 13 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5,

e) dosahovania pokroku pri realizácii plánovaných programov opatrení do troch rokov od ich zverejnenia alebo od ich aktualizácie podľa § 15 ods. 4 a 5.“.

56. V § 60 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h).

57. V § 60 ods. 6 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

58. V § 61 písm. a) sa slová „§ 39 ods. 4 a 5” nahrádzajú slovami „§ 39 ods. 5, 6 a 10“.

59. V § 61 písmeno b) znie:

b) vedie evidenciu povolení podľa § 15 ods. 6,“.

60. V § 61 písm. e) sa slová „(§ 39 ods. 9)“ nahrádzajú slovami „(§ 39 ods. 10)“.

61. V § 62 ods. 4 písm. b) sa slová v zátvorke „§ 41 ods. 11“ nahrádzajú slovami „§ 41 ods. 10“.

62. V § 62 ods. 6 písm. a) sa slová „[§ 39 ods. 3 písm. a)]“ nahrádzajú slovami „[§ 39 ods. 4 písm. a)]“.

63. V § 70 ods. 1 sa slová „§ 39 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 39 ods. 4“.

64. V § 71 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

65. V § 73 odsek 15 znie:

(15) Na úkony vykonávané podľa § 4 ods. 6, § 4b ods. 7, § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 36 ods. 9 písm. b) a c), § 39 ods. 10, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti.“.

66. V § 73 ods. 16 sa slová „§ 36 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 36 ods. 10“.

67. V § 77 ods. 1 písm. f) sa slová „§ 39 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 39 ods. 11“.

68. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠78a

Úhrada nákladov za vodohospodárske služby

(1) Úhrada nákladov za vodohospodárske služby zohľadňuje náklady na ochranu životného prostredia a náklady na zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí.

(2) Pri určovaní výšky nákladov za vodohospodárske služby sa vychádza z ekonomickej analýzy nakladania s vodami vypracovanej v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. b). Na základe výsledkov ekonomickej analýzy ministerstvo vypracuje do roku 2010 návrh cenovej politiky, ktorú predloží vláde na schválenie. Cenová politika musí dostatočne motivovať užívateľov vôd k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov, čím sa prispeje k dosiahnutiu environmentálnych cieľov a k zabezpečeniu návratnosti nákladov.

(3) Na zabezpečenie návratnosti nákladov za vodohospodárske služby sa určuje primeraný príspevok na rozličné spôsoby nakladania s vodami podľa § 17, ktorý sa rozčleňuje najmä na priemysel, domácnosti a poľnohospodárstvo; pritom sa môže prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky úhrady nákladov za vodohospodárske služby, ako aj na geografické podmienky a klimatické podmienky dotknutých regiónov.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 nesmú brániť financovaniu jednotlivých preventívnych opatrení alebo opatrení na nápravu na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

(5) Plán manažmentu povodia musí obsahovať informáciu o uplatňovaní postupov podľa odsekov 1 až 3.

(6) Ak sa do úhrady nákladov za vodohospodárske služby nezahrnie primeraný príspevok za niektorý zo spôsobov nakladania s vodami podľa odseku 3 a ak to neohrozí ochranu vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd a dosiahnutie environmentálnych cieľov, plán manažmentu povodia musí obsahovať dôvody, pre ktoré sa primeraný príspevok nezahrnie do nákladov za vodohospodárske služby.“.

69. V § 79 ods. 7 sa vypúšťajú slová „kapitoly ministerstva“.

70. V poznámke pod čiarou k odkazu 71 sa citácia „Zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2002 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

71. Nadpis trinástej časti znie:

„SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA“.

72. Za § 80b sa vkladajú § 80c a 80d, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠80c

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. novembra 2009

Návrh dohody o zriadení vecného bremena a o primeranej náhrade za jeho zriadenie podľa § 4d predloží poverená osoba alebo správca vodohospodársky významných vodných tokov vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti do jedného roka od účinnosti tohto zákona.

§ 80d

Spoločné ustanovenie

Ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o škodlivých látkach sa vzťahujú aj na prioritné látky a ustanovenia tohto zákona o obzvlášť škodlivých látkach sa vzťahujú aj na prioritné nebezpečné látky.“.

73. V § 81 sa odsek 1 dopĺňa písmenami f) až k), ktoré znejú:

f) klasifikáciu dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu povrchových vôd (§ 4a ods. 6),

g) klasifikáciu dobrého ekologického potenciálu povrchových vôd (§ 4a ods. 8),

h) kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikáciu kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd (§ 4c ods. 7),

i) kritériá hodnotenia chemického stavu útvaru podzemných vôd a klasifikáciu chemického stavu podzemných vôd (§ 4c ods. 10),

j) program opatrení (§ 14 ods. 3),

k) hodnoty prahových hodnôt a zoznam útvarov podzemných vôd (§ 4c ods. 12).“.

74. V § 81 ods. 2 písmená a) a b) znejú:

a) zisťovaní výskytu, monitorovaní a hodnotení množstva, kvality a režimu povrchových a podzemných vôd, o vodnej bilancii, o hodnotení vplyvov na kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd a vedení evidencie o vodách (§ 4 až 4c, § 6 a 29),

b) vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (§ 4c ods. 9, § 11, 12, 15, 16 a § 78a ods. 2),“.

75. V § 81 sa odsek 2 dopĺňa písmenami m) a n), ktoré znejú:

m) stanovení významných a trvalo vzostupných trendov koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách a o postupoch na ich zvrátenie (§ 4c ods. 20),

n) referenčných lokalitách a zoznam referenčných lokalít (§ 32a).“.

76. V prílohe č. 1 Zozname I štvrtý bod znie:

4. Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy alebo iné endokrinné funkcie“.

77. V prílohe č. 1 Zoznam III znie:

 „ZOZNAM IIIPrioritné látky  
 CAS číslo1)EU číslo2)Názov prioritnej látky3)Prioritná látka
identifikovaná
ako nebezpečná
(1)15972-60-8240-110-8Alachlór 
(2)120-12-7204-371-1Antracén X
(3)1912-24-9217-617-8Atrazín 
(4)71-43-2200-753-7Benzén 
(5)neuplatňuje saneuplatňuje saBrómované difenylétery4 X5)
 32534-81-9neuplatňuje saDifenyléter, pentabrómdifenyléter (čísla kongenérov 28, 47, 99, 100, 153, 154) 
(6)7440-43-9231-152-8Kadmium a jeho zlúčeniny X
(7)85535-84-8287-476-5C10-13-chlóralkány4) X
(8)470-90-6207-432-0Chlórfenvinfos 
(9)2921-88-2220-864-4Chlórpyrifos 
(10)107-06-2203-458-11, 2-dichlóretán 
(11)75-09-2200-838-9Dichlórmetán 
(12)117-81-7204-211-0 Di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) 
(13)330-54-1206-354-4 Diurón 
(14)115-29-7204-079-4 Endosulfán X
(15)206-44-0205-912-4 Fluorantén6) 
(16)118-74-1204-273-9 Hexachlórbenzén X
(17)87-68-3201-765-5 Hexachlór-1, 3-butadién X
(18)608-73-1210-158-9 Hexachlórcyklohexán X
(19)34123-59-6251-835-4 Izoproturón 
(20)7439-92-1231-100-4 Olovo a jeho zlúčeniny 
(21)7439-97-6231-106-7 Ortuť a jej zlúčeniny X
(22)91-20-3202-049-5 Naftalén 
(23)7440-02-0231-111-4 Nikel a jeho zlúčeniny 
(24)25154-52-3246-672-0 Nonylfenoly X
 104-40-5203-199-4 (4-nonylfenol) X
(25)1806-26-4217-302-5 Oktylfenoly 
 140-66-9neuplatňuje sa (4-(1, 1, 3, 3-tetrametylbutyl)fenol) 
(26)608-93-5210-172-5 Pentachlórbenzén X
(27)87-86-5231-152-8 Pentachlórfenol 
(28)neuplatňuje saneuplatňuje sa Polyaromatické uhľovodíky X
 50-32-8200-028-5 (Benzo(a)pyrén) X
 205-99-2205-911-9 (Benzo(b)fluorantén) X
 191-24-2205-883-8 (Benzo(g, h, i)perylén) X
 207-08-9205-916-6 (Benzo(k)fluorantén) X
 193-39-5205-893-2 (Indeno(1, 2, 3-cd)pyrén) X
(29)122-34-9204-535-2 Simazín 
(30)neuplatňuje saneuplatňuje sa Zlúčeniny tributylcínu X
 36643-28-4neuplatňuje sa (Katión tributylcínu) X
(31)12002-48-1234-413-4 Trichlórbenzény 
(32)67-66-3200-663-8 Trichlórmetán(Chloroform) 
(33)1582-09-8216-428-8 Trifluralín 

Vysvetlivky:

1) CAS číslo: Chemical Abstract Services.

2) EU číslo: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok [European Inventory of Existing Commercial Chemical Substances (EINECS)] alebo Európsky zoznam notifikovaných chemických látok [European List of Notified Chemical Substances (ELINCS)].

3) V prípadoch, keď sa vybrali skupiny látok, sa uvádzajú jednotliví typickí zástupcovia ako indikatívne ukazovatele (v zátvorkách a bez čísla). Pre tieto skupiny látok sa indikatívny ukazovateľ musí určiť prostredníctvom analytickej metódy.

4) Do týchto skupín látok obvykle patrí značný počet jednotlivých zlúčenín. V súčasnosti nemožno uviesť vhodné indikatívne parametre.

5) Len difenyléter, pentabrómdifenyléter (číslo CAS: 32534-81-9).

6) Fluorantén je na zozname ako indikátor iných, nebezpečnejších polyaromatických uhľovodíkov.“.

78. Za prílohu č. 1 sa vkladajú prílohy č. 1a a 1b, ktoré znejú:

„Príloha č. 1a k zákonu č. 364/2004 Z. z.

NORMY KVALITY PODZEMNÝCH VÔD

1. Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd platia tieto normy kvality podzemných vôd:

Znečisťujúca látkaNormy kvality
Dusičnany50 mg/l
Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných metabolitov a produktov vznikajúcich pri rozklade a reakcii0,1 µg/l
0,5 µg/l (spolu)1)

Poznámka:

1) Spolu je súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovania vrátane príslušných metabolitov, produktov biologických rozkladov a chemických reakcií.

2. Výsledky uplatnenia noriem kvality pre pesticídy spôsobom upresneným na účely tohto zákona sa nedotknú výsledkov postupov podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

3. Ak sa pri danom útvare podzemných vôd usúdi, že normy kvality podzemných vôd by mohli viesť k nesplneniu environmentálnych cieľov útvarov povrchových vôd s ním súvisiacich alebo k výraznému zhoršeniu ekologického alebo chemického stavu takýchto útvarov, alebo k akémukoľvek výraznému poškodeniu suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemných vôd, stanovia sa prísnejšie prahové hodnoty.

Príloha č. 1b k zákonu č. 364/2004 Z. z.

MINIMÁLNY ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK ALEBO IÓNOV A ICH UKAZOVATEĽOV, PRE KTORÉ SA STANOVUJÚ PRAHOVÉ HODNOTY

1. Látky alebo ióny, alebo ukazovatele, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene alebo v dôsledku ľudskej činnosti

1.1 Arzén

1.2 Kadmium

1.3 Olovo

1.4 Ortuť

1.5 Amoniak

1.6 Chloridový anión

1.7 Síranový anión

2. Synteticky vyrábané látky

2.1 Trichlóretylén

2.2 Tetrachlóretylén

3. Parametre určujúce prítomnosť solí alebo iných intruzívnych látok1)
Vodivosť

Poznámka:

1) Vzhľadom na obsah solí spôsobených ľudskou činnosťou prahové hodnoty možno určiť buď pre sírany a chloridy, alebo pre vodivosť.“.

79. Príloha č. 6 sa dopĺňa šestnástym a sedemnástym bodom, ktoré znejú:

16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27. 12. 2006).

17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4. 3. 2006).“.

Čl. II

Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 ods. 5 písmeno b) znie:

b) sanácia geologického prostredia,“.

2. V § 2 sa odsek 5 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

c) sanácia environmentálnej záťaže.“.

3. V § 2 odseky 6 a 7 znejú:

(6) Na výkon geologických prác uvedených v odseku 5 písm. a) sa vyžaduje aspoň jedna z odborných spôsobilostí priznaná na geologické práce podľa § 9 ods. 2.

(7) Na výkon geologických prác uvedených v odseku 5 písm. b) a c) sa vyžaduje aspoň jedna z odborných spôsobilostí priznaná na geologické práce podľa § 9 ods. 2 písm. c), d) alebo e).“.

4. V § 3 písmená d) a m) znejú:

d) geologický prieskum životného prostredia je prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú

1. geologické činitele ovplyvňujúce toto prostredie vrátane zisťovania znečistenia spôsobeného činnosťou človeka v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde a navrhujú sa sanačné opatrenia alebo

2. pravdepodobné environmentálne záťaže alebo environmentálne záťaže, vyhodnocujú sa súčasné a potenciálne riziká environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a navrhujú sa sanačné opatrenia, alebo

3. geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych1) odpadov a iných odpadov v podzemných priestoroch,

m) sanácia geologického prostredia sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktoré zahŕňajú špeciálne technologické postupy zamerané na odstránenie, zníženie alebo izoláciu vplyvov ľudskej činnosti a geodynamických javov na životné prostredie,“.

5. § 3 sa dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú:

r) sanácia environmentálnej záťaže sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia,

s) environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody,5a)

t) pravdepodobná environmentálna záťaž je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

5a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

6. § 16 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

(5) Záverečná správa, pri ktorej riešení sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, musí obsahovať ako samostatnú časť analýzu rizika znečisteného územia.“.

7. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠20a

Informačný systém environmentálnych záťaží a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží

(1) Informačný systém environmentálnych záťaží (ďalej len „informačný systém“) zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o environmentálnych záťažiach. Informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy.

(2) Informačný systém zriaďuje, prevádzkuje a údaje z neho s výnimkou údajov o pravdepodobných environmentálnych záťažiach sprístupňuje ministerstvo podľa osobitného predpisu.22) Ministerstvo môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.23a)

(3) Orgány verejnej správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami sú povinné bezodkladne poskytovať bezplatne údaje a informácie súvisiace s environmentálnymi záťažami prevádzkovateľovi informačného systému.

(4) Štátny program sanácie environmentálnych záťaží je základným dokumentom pre problematiku environmentálnych záťaží. Vypracúva a aktualizuje ho ministerstvo najmä na základe údajov a informácií z informačného systému.

(5) Štátny program sanácie environmentálnych záťaží schvaľuje vláda Slovenskej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:

23a) Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

8. V § 36 ods. 1 sa za písmeno u) vkladajú nové písmená v) a w), ktoré znejú:

v) vypracúva a aktualizuje štátny program sanácie environmentálnych záťaží podľa § 20a ods. 4,

w) zriaďuje a prevádzkuje informačný systém a sprístupňuje z neho údaje podľa § 20a ods. 2,“.

Doterajšie písmeno v) sa označuje ako písmeno x).

9. V § 36 sa odsek 2 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:

n) informačnom systéme.“.


Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2009.


Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.