Zákony pre ľudí>Zbierka zákonov SR>Ročník 2007>Predpis č. 359/2007 Z. z.

Predpis č. 359/2007 Z. z.Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zo dňa21.06.2007
Čiastka158/2007
Platnosť od03.08.2007
Účinnosť od01.09.2007
Zaradené v právnych oblastiach
Trvalý odkaz Tlačená verzia Stiahnuť PDF
(aktualizované 09.10.2014)

Aktuálne znenie


359

ZÁKON

z 21. júna 2007

o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje

a) práva a povinnosti prevádzkovateľov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania s tým spojených nákladov,

b) úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd,

c) zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

(2) Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú bez ohľadu na zavinenie týmito pracovnými činnosťami:

a) prevádzkovaním zariadení podliehajúcich integrovanému povoleniu podľa osobitného predpisu1) okrem zariadení alebo ich častí, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov,

b) zberom, prepravou, zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadov s výnimkou aplikácie čistiarenského kalu do pôdy v súlade s osobitným predpisom,2) ktoré vyžadujú súhlas podľa osobitného predpisu3) alebo registráciu podľa osobitného predpisu,4)

c) cezhraničným pohybom odpadov, ktorý vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu,5)

d) vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, ktoré vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu6) vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

e) vypúšťaním znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo injektážou znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré vyžadujú povolenie podľa osobitného predpisu6) vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

f) odberom vody a vzdúvaním vody, ktoré vyžadujú povolenie podľa osobitného predpisu7) vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

g) výrobou, používaním, uskladňovaním, spracúvaním, plnením, uvoľňovaním do životného prostredia a vnútropodnikovou prepravou

1. nebezpečných chemických látok a nebezpečných chemických prípravkov podľa osobitného predpisu,8)

2. prípravkov na ochranu rastlín vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,9)

3. biocídnych výrobkov vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,10)

h) prepravou nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru cestnou dopravou, železničnou dopravou, vnútrozemskou vodnou dopravou, námornou dopravou alebo leteckou dopravou podľa osobitných predpisov,11)

i) prevádzkou veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia,12)

j) používaním geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch vrátane ich prepravy podľa osobitného predpisu,13)

k) zámerným uvoľňovaním geneticky modifikovaných organizmov podľa osobitného predpisu,14)

l) nakladaním s ťažobným odpadom podľa osobitného predpisu,14a)

m) prevádzkovaním trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia podľa osobitného predpisu.14b)

(3) Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti, ako je uvedená v odseku 2.

(4) Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu ani na bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú

a) vojnou15) alebo vojnovým stavom,16)

b) prírodným javom výnimočnej, neovplyvniteľnej a neodvrátiteľnej povahy,

c) činnosťou s jadrovým rizikom, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,17) ako aj udalosťou alebo činnosťou, pri ktorej sa na zodpovednosť alebo náhradu škody vzťahujú ustanovenia medzinárodnej zmluvy,18) ktorou je Slovenská republika viazaná,

d) znečistením difúzneho charakteru, pri ktorom nie je možné určiť príčinnú súvislosť medzi environmentálnou škodou a pracovnou činnosťou jednotlivých prevádzkovateľov.

(5) Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti, ktorých

a) hlavným účelom je slúžiť obrane štátu alebo medzinárodnej bezpečnosti,

b) výlučným účelom je ochrana pred živelnými pohromami.19)

(6) Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu, ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktorá škodu spôsobila, uplynie viac ako 30 rokov.

§ 2

Základné pojmy

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) environmentálnou škodou škoda na

1. chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených biotopov s výnimkou už skôr identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom konania prevádzkovateľa, na ktoré bol výslovne oprávnený v súlade s osobitným predpisom,20)

2. vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vôd21) alebo na ekologický potenciál vôd s výnimkou nepriaznivých účinkov ustanovených v osobitnom predpise,22) alebo

3. pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie23) v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch,

b) bezprostrednou hrozbou environmentálnej škody dostatočná pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti môže dôjsť k environmentálnej škode,

c) škodou merateľná nepriaznivá zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ku ktorým môže dôjsť priamo alebo nepriamo,

d) pracovnou činnosťou činnosť vykonávaná v rámci hospodárskej činnosti, obchodu alebo podnikania bez ohľadu na jej súkromnú alebo verejnú povahu alebo jej ziskový či neziskový charakter,

e) prevádzkovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť alebo na ktorú boli podľa osobitného predpisu24) prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť, osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo osoby vykonávajúcej takúto činnosť na základe jej oznámenia,

f) prírodným zdrojom chránené druhy, chránené biotopy, voda a pôda,

g) funkciou prírodného zdroja funkcia, ktorú plní prírodný zdroj v prospech iného prírodného zdroja alebo verejnosti,

h) chránenými druhmi a chránenými biotopmi

1. chránené druhy európskeho významu25) uvedené v osobitnom predpise,26)

2. druhy európskeho významu a sťahovavé vtáky,27) na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia uvedené v osobitnom predpise28) a ich chránené biotopy,29)

3. miesta na rozmnožovanie alebo na oddych chránených druhov európskeho významu uvedených v osobitnom predpise,30)

4. chránené biotopy európskeho významu31) uvedené v osobitnom predpise,32)

i) vodou všetky vody podľa osobitného predpisu,33)

j) pôdou poľnohospodárska pôda,34) lesné pozemky,35) zastavané plochy a nádvoria36) a ostatné plochy,37)

k) základným stavom stav prírodného zdroja a jeho funkcií v čase vzniku environmentálnej škody, ktorý by existoval, keby nedošlo k environmentálnej škode, odhadnutý na základe dostupných informácií,

l) stavom ochrany, ak ide o

1. chránený biotop, súhrn vplyvov pôsobiacich na chránený biotop a jeho typické druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkcie, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov, v závislosti od konkrétneho prípadu, na území Slovenskej republiky alebo v jeho prirodzenom rozsahu,

2. chránený druh, súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušný chránený druh, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácie, v závislosti od konkrétneho prípadu, na území Slovenskej republiky alebo v jeho prirodzenom areáli,

m) priaznivým stavom chráneného biotopu stav, keď

1. jeho prirodzený areál a plocha, ktorú pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,

2. existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, a je pravdepodobné, že budú aj v blízkej budúcnosti naďalej existovať, a

3. stav jeho typických druhov je priaznivý v súlade s písmenom n),

n) priaznivým stavom chráneného druhu stav, keď

1. údaje o dynamike populácie príslušného chráneného druhu naznačujú, že sa tento druh sám dlhodobo udržiava vo svojom chránenom biotope ako životaschopný prvok,

2. prirodzený areál chráneného druhu sa nezmenšuje a ani sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nezmenší a

3. existuje a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatočne veľký chránený biotop na dlhodobé udržanie jeho populácie,

o) emisiou uvoľnenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti,

p) obnovou vrátane prirodzenej obnovy, ak ide o

1. environmentálnu škodu na chránených druhoch a chránených biotopoch a na vode, návrat poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií do základného stavu,

2. environmentálnu škodu na pôde, odstránenie akéhokoľvek závažného rizika nepriaznivých účinkov na zdravie,

r) preventívnym opatrením opatrenie, ktoré sa prijme ako reakcia na udalosť, konanie alebo opomenutie spôsobujúce bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody a ktorého účelom je takejto škode predísť alebo ju minimalizovať,

s) nápravným opatrením akcia alebo kombinácia akcií vrátane opatrení na zmiernenie následkov alebo dočasných opatrení, ktorých účelom je obnova, regenerácia alebo nahradenie poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií alebo zabezpečenie rovnocennej náhrady za tieto zdroje alebo funkcie,

t) nákladmi náklady potrebné na zabezpečenie náležitej a účinnej prevencie a nápravy environmentálnej škody vrátane nákladov na posúdenie environmentálnej škody, bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a alternatívnych opatrení, nákladov na súvisiacu administratívu, právne služby a na vymáhanie náhrady nákladov, nákladov na zber údajov a ďalších všeobecných nákladov, ako aj nákladov na monitorovanie a kontrolu environmentálnou škodou dotknutého alebo ohrozeného miesta,

u) stranou pôvodu štát, na ktorého území sa vykonáva pracovná činnosť, ktorá spôsobila environmentálnu škodu presahujúcu hranice štátov alebo bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody presahujúcu hranice štátov,

v) dotknutou stranou štát, na ktorého území vznikla environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou vykonávanou na území strany pôvodu, ktorá nie je dotknutou stranou.

(2) Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani škodu na zdraví.

(3) Závažnosť nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa určuje a posudzuje na základe základného stavu a kritérií uvedených v prílohe č. 1.

(4) Závažnosť nepriaznivých účinkov na vode podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa určuje a posudzuje podľa osobitných predpisov.38)

(5) Základný stav sa zisťuje na základe najlepších dostupných informácií. Vychádza sa pritom najmä z dokumentácie vyhotovenej, uchovávanej alebo šírenej podľa osobitných predpisov,39) z výsledkov monitoringu, prieskumných prác, odborných posudkov a z odbornej literatúry.

DRUHÁ ČASŤ

PREVENTÍVNA ČINNOSŤ A NÁPRAVNÁ ČINNOSŤ

§ 3

Spoločné ustanovenia

(1) Prevádzkovateľ je povinný predchádzať vzniku environmentálnej škody a bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody.

(2) Za environmentálnu škodu zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý ju spôsobil pracovnou činnosťou podľa § 1 ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Za posúdenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a vzniku environmentálnej škody zodpovedá prevádzkovateľ; v prípade pochybností môže požiadať okresný úrad alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia (ďalej len „príslušný orgán“) o konzultáciu. Podanie žiadosti o konzultáciu nezbavuje prevádzkovateľa zodpovednosti konať podľa tohto zákona.

(4) Zodpovednosť prevádzkovateľa za environmentálnu škodu prechádza na jeho právneho nástupcu.

(5) Ak environmentálnu škodu spôsobilo viac prevádzkovateľov, zodpovedajú za ňu v rozsahu, v akom sa na jej vzniku podieľali. Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(6) Ak sa preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijímajú a vykonávajú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo pôvodca vzniku environmentálnej škody, na obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.40) Po vykonaní preventívnych opatrení sú tí, ktorí ich vykonali, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, do stavu zodpovedajúcemu predchádzajúcemu využívaniu nehnuteľnosti. Ak vykonaním preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody.41)

§ 4

Preventívne opatrenia

(1) Pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody je prevádzkovateľ povinný bezodkladne prijať a vykonať preventívne opatrenia.

(2) Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu všetky potrebné údaje a okolnosti konkrétneho prípadu, ak sa napriek prijatým a vykonaným preventívnym opatreniam nepodarilo odstrániť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo ak sa prevádzkovateľ domnieva, že sa napriek prijatiu a vykonaniu preventívnych opatrení nepodarí odvrátiť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody. Ak je v konkrétnom prípade ohrozené aj územie iného štátu podľa § 14, prevádzkovateľ zároveň oznámi všetky potrebné údaje aj Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov ostáva nedotknutá.42)

(3) Príslušný orgán je oprávnený

a) požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie o bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku bezprostrednej hrozby environmentálnej škody vyplývajúcej z jeho pracovnej činnosti,

b) rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ neprijal a nevykonal preventívne opatrenia na odvrátenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody, a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní preventívnych opatrení, alebo

c) sám prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ

1. neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) povinnosť podľa odseku 1 alebo

2. nie je známy alebo nemá právneho nástupcu, alebo

3. nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť podľa § 11 ods. 3.

§ 5

Nápravná činnosť

(1) Ak vznikne environmentálna škoda, prevádzkovateľ je povinný

a) oznámiť bezodkladne vznik environmentálnej škody príslušnému orgánu a pri pravdepodobnom vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov podľa § 14 aj ministerstvu,

b) prijať a vykonať všetky uskutočniteľné kroky na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok alebo iných škodlivých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na zdravie alebo ďalšiemu zhoršeniu funkcií prírodných zdrojov (ďalej len „zmierňujúce opatrenia“),

c) vypracovať bezodkladne návrh nápravných opatrení podľa § 6 až 10 a podať žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení príslušnému orgánu.

(2) Oznámenie podľa odseku 1 písm. a) nenahrádza oznámenie prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov.42)

(3) Príslušný orgán je oprávnený

a) požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol doplňujúce informácie o environmentálnej škode, ku ktorej došlo,

b) rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia vrátane zmierňujúcich opatrení, ak nesplnil svoju povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a c), a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení,

c) prijať a vykonať nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ

1. neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) zmierňujúce opatrenia alebo nápravné opatrenia a povinnosti na zmiernenie a nápravu environmentálnej škody alebo

2. nie je známy, alebo nemá právneho nástupcu, alebo

3. nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia podľa § 11 ods. 4.

§ 6

Náprava environmentálnej škody

(1) Cieľom nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch a vode je obnova životného prostredia do základného stavu a odstránenie závažných rizík nepriaznivých účinkov na zdravie. Tento cieľ sa dosahuje pomocou primárnej nápravy, doplnkovej nápravy a kompenzačnej nápravy.

(2) Primeranosť možností nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, chránených biotopoch a vode sa vyhodnotí použitím najlepších dostupných technológií so zohľadnením týchto kritérií:

a) účinok na zdravie a bezpečnosť,

b) náklady na realizáciu,

c) pravdepodobnosť úspechu,

d) rozsah, v akom sa zabráni budúcim environmentálnym škodám a predíde vedľajším škodám, ako následku realizácie danej možnosti,

e) rozsah prospechu pre všetky zložky prírodného zdroja alebo jeho funkcie,

f) rozsah zohľadnenia spoločenských, ekonomických a kultúrnych záujmov a ostatných faktorov špecifických pre dané miesto,

g) čas potrebný na to, aby náprava environmentálnej škody bola účinná,

h) rozsah obnovenia miesta, na ktorom k environmentálnej škode došlo,

i) geografické prepojenie s poškodeným miestom.

(3) Cieľom nápravy environmentálnej škody na pôde je zabezpečiť odstránenie znečistenia pôdy tak, aby pôda nepredstavovala závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie.

§ 7

Primárna náprava

(1) Primárnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktorými sa dosiahne obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu alebo do takmer základného stavu (ďalej len „primárne nápravné opatrenia“).

(2) Pri výbere primárnych nápravných opatrení sa zvažujú možnosti týchto opatrení so zreteľom na obnovu prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu prostredníctvom prirodzenej obnovy alebo prostredníctvom obnovy v čo najkratšom čase.

(3) Ak sa zvolia primárne nápravné opatrenia, ktoré v plnom rozsahu nenavrátia poškodené chránené druhy alebo chránené biotopy, alebo vodu do základného stavu alebo ktoré ich navrátia do základného stavu pomalšie, musia sa zároveň prírodné zdroje alebo funkcie prírodných zdrojov, ku ktorých strate dôjde následkom takého rozhodnutia, vykompenzovať rozsiahlejšími doplnkovými opatreniami alebo kompenzačnými opatreniami na zabezpečenie rovnakej úrovne prírodných zdrojov alebo funkcií prírodných zdrojov, akú mali pred ich poškodením spôsobeným environmentálnou škodou. Tieto rozsiahlejšie doplnkové nápravné opatrenia alebo kompenzačné nápravné opatrenia sa určia v súlade s postupom podľa § 8 ods. 4 a § 9 ods. 4.

§ 8

Doplnková náprava

(1) Doplnkovou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú vtedy, ak sa nedosiahla obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií primárnymi nápravnými opatreniami (ďalej len „doplnkové nápravné opatrenia“).

(2) Účelom doplnkových nápravných opatrení je zabezpečiť podobnú úroveň prírodných zdrojov a ich funkcií, aká by bola zabezpečená, ak by sa poškodené miesto vrátilo do základného stavu.

(3) Doplnkové nápravné opatrenia možno prijať a vykonať aj na inom mieste, než na akom bola spôsobená environmentálna škoda, ktoré by malo byť, ak je to možné a vhodné, geograficky spojené s miestom, na ktorom bola spôsobená environmentálna škoda. Pri určení náhradného miesta sa berú do úvahy záujmy verejnosti dotknutej environmentálnou škodou.

(4) Pri výbere doplnkových nápravných opatrení sa zohľadní použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom sa najprv zohľadnia opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo funkcie rovnakého typu, kvality a množstva, ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení.

§ 9

Kompenzačná náprava

(1) Kompenzačnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií, ktoré nastali odo dňa vzniku environmentálnej škody, až kým sa primárnymi nápravnými opatreniami nedosiahne obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií (ďalej len „kompenzačné nápravné opatrenia“). Kompenzačná náprava nezahŕňa finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

(2) Dočasnými stratami sú straty spôsobené skutočnosťou, že prírodné zdroje alebo ich funkcie poškodené environmentálnou škodou nemôžu plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre iné prírodné zdroje alebo pre verejnosť dovtedy, kým primárne opatrenia alebo doplnkové opatrenia nezačnú účinkovať; nezahŕňajú finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

(3) Účelom kompenzačných nápravných opatrení je kompenzácia dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií pred ich obnovením.

(4) Kompenzačné nápravné opatrenia spočívajú v dodatočných zlepšeniach chránených druhov, chránených biotopov alebo vôd buď na poškodenom mieste, alebo na náhradnom mieste.

(5) Pri výbere kompenzačných nápravných opatrení je potrebné vziať do úvahy použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom najprv je potrebné vziať do úvahy opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo ich funkcie rovnakého typu, kvality a množstva, ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení.

§ 10

Náprava environmentálnej škody na pôde

(1) Environmentálna škoda na pôde sa zisťuje vykonaním analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch (ďalej len „analýza rizík“); ak vznikne environmentálna škoda na poľnohospodárskej pôde, použijú sa pri analýze rizík aj ustanovenia osobitného predpisu.43)

(2) Za vykonanie analýzy rizík zodpovedá prevádzkovateľ; pri jej vykonaní postupuje podľa osobitného predpisu.44) Ak prevádzkovateľ nezabezpečil vykonanie analýzy rizík alebo ak koná príslušný orgán podľa § 5 ods. 3 písm. c), zabezpečí analýzu rizík príslušný orgán.

(3) Pri analýze rizík sa berie do úvahy druh pôdy podľa § 2 ods. 1 písm. j), typ a koncentrácia škodlivých látok, prípravkov a organizmov alebo mikroorganizmov, ich rizikovosť a možnosť rozptýlenia. Spôsob využívania pôdy sa zistí podľa osobitných predpisov45) účinných v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde; ak takýto spôsob využívania pôdy nie je možné zistiť, spôsob využívania konkrétneho územia sa určuje podľa charakteru oblasti, v ktorej došlo k vzniku tejto environmentálnej škody, pričom sa do úvahy berie predpokladaný vývoj územia, na ktorom došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde.

(4) Nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody na pôde musia zabezpečiť odstránenie znečisťujúcich látok a prípravkov, účinnú kontrolu ich množstva a zabránenie ich šíreniu alebo zníženiu ich množstva tak, aby znečistená pôda nepredstavovala žiadne závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie so zreteľom na jej súčasné alebo budúce využívanie schválené v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde. Ak sa v čase posudzovania environmentálnej škody na pôde zmení využívanie pôdy, zohľadní sa táto zmena v prijatých a vykonaných nápravných opatreniach. Pri návrhu nápravných opatrení sa zvažuje možnosť prirodzenej obnovy pôdy.

TRETIA ČASŤ

NÁKLADY NA PREVENCIU ENVIRONMENTÁLNYCH ŠKÔD A NÁPRAVU ENVIRONMENTÁLNYCH ŠKÔD

§ 11

Znášanie nákladov

(1) Náklady na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona znáša prevádzkovateľ s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.

(2) Vykonaním preventívnych opatrení príslušným orgánom podľa § 4 ods. 3 písm. c) alebo nápravných opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. c) a zabezpečením analýzy rizík príslušným orgánom podľa § 10 ods. 2 nie je dotknutá povinnosť prevádzkovateľa znášať náklady na tieto opatrenia.

(3) Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody

a) bola spôsobená treťou osobou a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil vzniku environmentálnej škody alebo jej bezprostrednej hrozby spôsobenej treťou osobou, alebo

b) vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu, pokynu alebo povolenia na vykonávanie pracovnej činnosti vydaného orgánom verejnej správy46) v čase pred vznikom environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby environmentálnej škody.

(4) Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálna škoda vznikla v dôsledku

a) emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej v § 1 ods. 2, pričom rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie47) a platné ku dňu emisie alebo udalosti, a zároveň preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu,

b) emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone pracovnej činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu, a zároveň preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu,

c) konania tretej osoby a škoda vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil vzniku environmentálnej škody spôsobenej treťou osobou, alebo

d) splnenia záväzného príkazu, pokynu orgánu verejnej správy alebo povolenia na vykonávanie pracovnej činnosti vydaného orgánom verejnej správy v čase pred vznikom environmentálnej škody.

§ 12

Náhrada nákladov

(1) Príslušný orgán rozhodne o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) alebo nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c).

(2) Ak je prevádzkovateľ v konkurze, náhrada nákladov podľa odseku 1 je pohľadávkou zabezpečeného veriteľa a vymáha sa v konkurznom konaní.24)

(3) Prevádzkovateľ má podľa § 11 ods. 3 písm. a) a odseku 4 písm. c) právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, voči tretej osobe, ktorá spôsobila environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody; náhradu si uplatňuje podľa osobitného predpisu.41)

(4) Prevádzkovateľ má podľa § 11 ods. 3 písm. b) a odseku 4 písm. d) právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, voči orgánu verejnej správy, ktorý vydal záväzný príkaz, pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti.

(5) Orgán verejnej správy, ktorý vydal záväzný príkaz, pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti podľa odseku 4, je povinný nahradiť prevádzkovateľovi vynaložené náklady.

§ 13

Finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu

(1) Prevádzkovateľ pracovnej činnosti podľa § 1 ods. 2 je povinný zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, a to nepretržite po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť formou uzatvorenia zmluvy o poistení zodpovednosti za environmentálnu škodu alebo formou zmluvného zabezpečenia vyhovujúceho spôsobu finančného krytia tejto zodpovednosti napríklad zárukou banky alebo účelovo viazaným účtom.

(2) Výška finančného krytia musí zodpovedať výške predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť vrátane analýzy rizika a nákladov na nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody.

(3) Prevádzkovateľ je povinný najneskôr do 100 dní od povolenia pracovnej činnosti preukázať príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jeho zmenách.

(4) Prevádzkovateľ pracovnej činnosti je povinný preukázať príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jeho zmenách.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ENVIRONMENTÁLNE ŠKODY PRESAHUJÚCE HRANICE ŠTÁTOV

§ 14

Environmentálne škody presahujúce hranice štátov

(1) Ak vznikne environmentálna škoda presahujúca hranice štátov alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody presahujúca hranice štátov, pri ktorej je Slovenská republika stranou pôvodu alebo dotknutou stranou, postupuje sa primerane podľa ustanovení druhej a tretej časti zákona, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak alebo ak sa strana pôvodu a dotknutá strana nedohodnú inak.

(2) Podľa odseku 1 sa postupuje, len ak je zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranou pôvodu a dotknutou stranou.

(3) Ak je Slovenská republika stranou pôvodu, ministerstvo po doručení oznámenia podľa § 4 ods. 2 alebo § 5 ods. 1 písm. a) bezodkladne informuje dotknutú stranu a dohodne s ňou ďalší postup.

(4) Ak je Slovenská republika dotknutou stranou, príslušný orgán, ktorý zistil vznik environmentálnej škody, oznámi to ministerstvu s uvedením dostupných údajov, najmä o

a) mieste a čase vzniku alebo zistenia environmentálnej škody,

b) pracovnej činnosti alebo udalosti v strane pôvodu, ktorá ju spôsobila, ak je známa alebo pravdepodobná,

c) charaktere a pravdepodobnom rozsahu environmentálnej škody,

d) dosiaľ prijatých preventívnych opatreniach alebo nápravných opatreniach vrátane zmierňujúcich opatrení,

e) ďalších konkrétnych okolnostiach týkajúcich sa miesta vzniku environmentálnej škody a jeho okolia.

(5) Ustanoveniami odsekov 3 a 4 nie je dotknutá oznamovacia povinnosť podľa osobitných predpisov.48)

(6) Ak sa ministerstvo dozvie o vzniku environmentálnej škody z oznámenia podľa odseku 5, z oznámenia strany pôvodu alebo iným hodnoverným spôsobom, bezodkladne vstúpi do kontaktu so stranou pôvodu a o tejto environmentálnej škode informuje aj Európsku komisiu a ďalej postupuje podľa odseku 1.

PIATA ČASŤ

ŠTÁTNA SPRÁVA

§ 15

Orgány štátnej správy

Štátnu správu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vykonávajú:

a) ministerstvo,

b) okresný úrad v sídle kraja,49)

c) okresný úrad,49)

d) Slovenská inšpekcia životného prostredia.49)

§ 16

Ministerstvo

(1) Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

(2) Ministerstvo

a) vykonáva štátny dozor vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „štátny dozor“),

b) prevádzkuje informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa § 20,

c) vymáha náhradu nákladov, ktoré vznikli štátu v súvislosti s preventívnymi opatreniami a nápravnými opatreniami,

d) vymáha náhradu nákladov, ktoré vznikli štátu vznikom environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov alebo jej bezprostrednej hrozby podľa § 14,

e) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti zisťovania, posudzovania, prevencie a nápravy environmentálnych škôd a odporúča prijatie preventívnych opatrení a nápravných opatrení strane pôvodu,

f) podáva správy Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona podľa prílohy č. 2,

g) zabezpečuje koordináciu úloh v oblasti prevencie a nápravy environmentálnych škôd s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi Európskej únie.

§ 17

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja

a) vykonáva štátny dozor,

b) rozhoduje v pochybnostiach o tom, ktorý okresný úrad je príslušným na konanie podľa tohto zákona, ak environmentálna škoda zasahuje do územia v obvode pôsobnosti dvoch alebo viacerých okresných úradov.

§ 18

Okresný úrad

(1) Okresný úrad

a) vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov50) okrem ustanovenia uvedeného v § 19 písm. b),

b) prijíma a eviduje oznámenia podľa § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a), informuje o nich ministerstvo a prijíma a eviduje kópie zmlúv podľa § 13 ods. 3 alebo 4,

c) prijíma oznámenia a koná podľa § 26,

d) vykonáva konzultácie podľa § 24,

e) schvaľuje návrh nápravných opatrení podľa § 6 až 10,

f) rozhoduje podľa § 3 ods. 5, § 4 ods. 3 písm. b), § 5 ods. 3 písm. b), § 11 ods. 3 a 4, § 12 ods. 1,

g) prijíma a vykonáva preventívne opatrenia a nápravné opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c),

h) vykonáva štátny dozor,

i) ukladá pokuty podľa § 22.

(2) Pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. c) postupuje okresný úrad podľa § 6 až 10.

(3) Prijatie a vykonanie preventívnych opatrení a nápravných opatrení podľa odseku 1 písm. g) zabezpečí okresný úrad sám alebo prostredníctvom odborne a technicky spôsobilej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa.51)

§ 19

Slovenská inšpekcia životného prostredia

Slovenská inšpekcia životného prostredia

a) vykonáva štátny dozor,

b) plní úlohy podľa § 18 ods. 1 písm. b) až e) a odsekov 2 a 3, ak environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody bola výlučne spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,52)

c) ukladá pokuty podľa § 22.

§ 20

Informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd

(1) Zriaďuje sa informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.53)

(2) Informačný systém obsahuje informácie o

a) type environmentálnej škody alebo jej bezprostrednej hrozby, mieste a dátume jej vzniku alebo zistenia, jej rozsahu a dátume začatia a skončenia konania podľa šiestej časti tohto zákona,

b) názve alebo mene a priezvisku, adrese a kóde prevažujúcej činnosti54) prevádzkovateľa,

c) prijatých a vykonaných preventívnych opatreniach alebo nápravných opatreniach vrátane zmierňujúcich opatrení a výsledku nápravy environmentálnej škody,

d) nákladoch na preventívne opatrenia a nákladoch na nápravné opatrenia podľa tohto zákona

1. vynaložených priamo prevádzkovateľom, ak sú tieto údaje k dispozícii,

2. získaných dodatočne od prevádzkovateľa priamo alebo z finančného krytia jeho zodpovednosti podľa § 13,

3. nezískaných od prevádzkovateľa s uvedením dôvodov, pre ktoré neboli získané späť,

4. vynaložených zo štátneho rozpočtu,

e) prevádzkovateľoch alebo ďalších osobách, ktoré využili súdne konanie a výsledok tohto konania,

f) stave životného prostredia a odkaz na miesta, kde možno získať potrebné údaje na zistenie základného stavu podľa § 2 ods. 5 a ďalšie informácie o životnom prostredí zhromažďované, uchovávané a šírené podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.39)

(3) Informačný systém prevádzkuje a jeho obsah sprístupňuje ministerstvo. Ministerstvo môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.55)

(4) Orgány verejnej správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami sú povinné na výzvu prevádzkovateľa informačného systému poskytovať mu bezplatne údaje a informácie podľa odseku 2 získané prostredníctvom verejných prostriedkov, ktorými disponujú. Tieto orgány a právnické osoby majú právo na bezplatné informácie a údaje z informačného systému, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh.

§ 21

Štátny dozor

(1) Štátnym dozorom sa zisťuje, ako prevádzkovatelia plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a rozhodnutiami vydanými na jeho základe.

(2) Pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti v štátnej správe,56) ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti prevádzkovateľa, je oprávnený podľa závažnosti zistených skutočností písomne nariadiť

a) zachovanie pôvodného stavu až do objasnenia veci alebo zdokumentovania stavu v čase výkonu kontroly,

b) vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov ihneď alebo v lehote ním určenej vrátane zákazu alebo obmedzenia vykonávania určitej činnosti, ktorá je v rozpore s týmto zákonom a s rozhodnutiami vydanými na jeho základe; odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení opatrení nemá odkladný účinok.

(4) Zamestnanec orgánu štátnej správy vykonávajúci štátny dozor je na tento účel oprávnený v nevyhnutnom rozsahu

a) vykonávať potrebné zisťovania,

b) odobrať potrebné vzorky,

c) používať technické prostriedky, ak ich použitie nezakazuje osobitný predpis,43) na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie zistených skutočností potrebných na výkon štátneho dozoru.

(5) Prevádzkovateľ je povinný

a) zamestnancovi orgánu štátnej správy vykonávajúcemu štátny dozor

1. umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie zistených skutočností súvisiacich s plnením úloh kontrolovaného subjektu podľa tohto zákona,

2. poskytnúť úplné a pravdivé informácie súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd,

b) zdržať sa konania, ktoré obmedzil alebo zakázal orgán štátneho dozoru.

§ 22

Správne delikty

(1) Pokutu do 6 638,78 eura uloží príslušný orgán prevádzkovateľovi, ktorý

a) neoznámil príslušnému orgánu všetky potrebné údaje a okolnosti o bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody podľa § 4 ods. 2,

b) neposkytol príslušnému orgánu na požiadanie potrebné informácie o bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody podľa § 4 ods. 3 písm. a),

c) neposkytol podľa § 5 ods. 3 písm. a) na požiadanie príslušného orgánu doplňujúce informácie o environmentálnej škode, ku ktorej došlo,

d) nepreukázal príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody alebo príslušný orgán bezodkladne písomne neinformoval o všetkých jeho zmenách podľa § 13 ods. 3 alebo 4,

e) neposkytol úplné a pravdivé informácie podľa § 21 ods. 5 písm. a) druhého bodu súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd.

(2) Pokutu do 33 193,91 eura uloží príslušný orgán prevádzkovateľovi, ktorý

a) bezodkladne neprijal a nevykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 1 pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody,

b) neprijal a nevykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. b),

c) sa neriadil pokynmi príslušného orgánu pri prijímaní a vykonávaní preventívnych opatrení podľa § 4 ods. 3 písm. b),

d) neoznámil vznik environmentálnej škody príslušnému orgánu alebo ministerstvu pri pravdepodobnom vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov podľa § 5 ods. 1 písm. a),

e) neprijal a nevykonal zmierňujúce opatrenia podľa § 5 ods. 1 písm. b),

f) nevypracoval návrh nápravných opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c),

g) neprijal a nevykonal nápravné opatrenia vrátane zmierňujúcich opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. b),

h) sa neriadil pokynmi príslušného orgánu pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. b),

i) nezabezpečil finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody podľa § 13 ods. 1 a 2,

j) neumožnil zamestnancovi orgánu štátnej správy vykonávajúcemu štátny dozor používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov podľa § 21 ods. 5 písm. a) prvého bodu potrebných na zdokumentovanie zistených skutočností súvisiacich s plnením úloh kontrolovaného subjektu podľa tohto zákona,

k) nevykonal nariadenia orgánu štátneho dozoru podľa § 21 ods. 3,

l) nezdržal sa konania, ktoré obmedzil alebo zakázal orgán štátneho dozoru podľa § 21 ods. 5 písm. b).

(3) Pokutu do 33 193,91 eura uloží príslušný orgán právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá prijala a vykonala preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca bezprostrednej hrozby environmentálnej škody, ak neuviedla nehnuteľnosť do pôvodného stavu alebo do stavu zodpovedajúcemu predchádzajúcemu využívaniu nehnuteľnosti podľa § 3 ods. 6.

(4) Konanie o uložení pokuty možno začať v lehote do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do desatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(5) Pri ukladaní pokuty príslušný orgán prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia.

(6) Príslušný orgán môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu príslušný orgán uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku sumy ustanovenej v odseku 1. Ďalšiu pokutu môže príslušný orgán uložiť prevádzkovateľovi v lehote do jedného roka odo dňa, keď mal prevádzkovateľ vykonať opatrenia na nápravu uložené v rozhodnutí o uložení pokuty.

(7) Ak prevádzkovateľ opätovne poruší počas jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola pokuta uložená, alebo nesplní opatrenie na nápravu, uloží mu príslušný orgán ďalšiu pokutu až do dvojnásobku sumy ustanovenej v odsekoch 1 až 3.

(8) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti.

(9) Výnos z pokuty je príjmom Environmentálneho fondu.57)

ŠIESTA ČASŤ

KONANIE

§ 23

Spoločné ustanovenia

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,58) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Všeobecný predpis o správnom konaní58) sa nevzťahuje na postup podľa § 4 ods. 3 písm. a) a § 5 ods. 3 písm. a), § 24 a 26.

§ 24

Konzultácie

(1) Príslušný orgán sa v konzultácii podľa § 3 ods. 3 vyjadruje najmä k tomu, či došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo či vznikla environmentálna škoda.

(2) Príslušný orgán si podľa potreby vyžiada stanovisko dotknutého orgánu.

(3) Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré príslušný orgán oznámi prevádzkovateľovi v lehote do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o konzultáciu.

§ 25

Účastníci konania

(1) Účastníkom konania je prevádzkovateľ.

(2) Účastníkom konania podľa § 27 a 28 je aj

a) vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je dotknutá environmentálnou škodou alebo na ktorej sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

b) obec, ktorej územie je dotknuté environmentálnou škodou alebo na ktorej území sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

c) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté.

(3) Účastníkom konania podľa § 27 je aj občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných predpisov,59) ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana životného prostredia (ďalej len „mimovládna organizácia“), ktorá podala oznámenie podľa § 26 ods. 1 a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia podľa § 26 ods. 5.

§ 26

Oznámenie

(1) Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je alebo môže byť dotknutá environmentálnou škodou, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté, mimovládna organizácia (ďalej len „oznamovateľ“) sú oprávnené oznámiť príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

(2) Oznámenie sa podáva v písomnej forme a obsahuje najmä

a) meno prevádzkovateľa, ktorého činnosťou vznikla environmentálna škoda, ak je oznamovateľovi známy,

b) miesto, na ktorom vznikla environmentálna škoda,

c) opis zistených skutočností,

d) dôkazy potvrdzujúce obsah oznámenia,

e) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu oznamovateľa, ak je oznamovateľom fyzická osoba,

f) názov a sídlo oznamovateľa a meno a priezvisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom oznamovateľa, ak je oznamovateľom právnická osoba.

(3) Príslušný orgán oznámenie preskúma, podľa potreby si vyžiada ďalšie údaje od oznamovateľa a stanoviská od dotknutých orgánov a požiada prevádzkovateľa o vyjadrenie k oznámeniu a k predloženým údajom a stanoviskám.

(4) Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že nedošlo k environmentálnej škode, príslušný orgán oznámenie odloží záznamom a upovedomí o tom s uvedením dôvodov oznamovateľa.

(5) Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že environmentálna škoda vznikla, príslušný orgán postupuje podľa § 5 ods. 3 a § 6 až 10, pričom o svojom postupe písomne upovedomí s uvedením dôvodov oznamovateľa.

§ 27

Konanie o uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení

(1) Konanie o uložení povinnosti vykonať preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. b) a konanie o uložení povinnosti vykonať nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia podľa § 26.

(2) V konaní príslušný orgán zisťuje, či došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo či vznikla environmentálna škoda a ktorý prevádzkovateľ ju spôsobil; ak ide o environmentálnu škodu uvedenú v § 1 ods. 3, zisťuje príslušný orgán aj zavinenie prevádzkovateľa. Príslušný orgán si podľa potreby vyžiada od dotknutého orgánu (§ 32 ods. 2) stanovisko.

(3) Príslušný orgán okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní60) konanie zastaví, ak

a) zistí, že nedošlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo environmentálna škoda nevznikla, alebo

b) prevádzkovateľ nie je známy.

(4) Ak v konaní o uložení povinnosti vykonať nápravné opatrenia nie je možné pri doplnkových nápravných opatreniach alebo kompenzačných nápravných opatreniach použiť výber prístupov uprednostňujúcich ekvivalenciu prírodných zdrojov alebo ich funkcií, príslušný orgán použije alternatívne techniky oceňovania.

(5) Pri postupe podľa odseku 4 príslušný orgán uloží povinnosť vykonať peňažné ocenenie na určenie rozsahu doplnkových nápravných opatrení a kompenzačných nápravných opatrení. Ak je možné oceniť prírodné zdroje alebo ich funkcie poškodené alebo zničené environmentálnou škodou, ale náhradné prírodné zdroje alebo ich funkcie nie je možné oceniť v primeranom čase alebo za primeranú cenu, môže príslušný orgán určiť nápravné opatrenia, ktorých náklady sa rovnajú odhadovanej peňažnej hodnote environmentálnou škodou poškodených alebo zničených prírodných zdrojov alebo ich funkcií.

(6) Príslušný orgán ukladá povinnosť vykonať doplnkové nápravné opatrenia a kompenzačné nápravné opatrenia tak, aby tieto nápravné opatrenia zabezpečovali dodatočné prírodné zdroje alebo ich funkcie, pričom zohľadňuje čas potrebný na dosiahnutie základného stavu napríklad tak, že dlhší čas do dosiahnutia základného stavu vyváži zvýšením množstva kompenzačných nápravných opatrení.

(7) Ak došlo k vzniku viacerých prípadov environmentálnych škôd takým spôsobom, že príslušný orgán nemôže zabezpečiť, že sa pre všetky z nich súčasne prijmú nápravné opatrenia, príslušný orgán rozhodne, ktorá environmentálna škoda sa musí napraviť ako prvá. Pri prijímaní takého rozhodnutia sa zohľadní najmä povaha, rozsah a závažnosť jednotlivých prípadov environmentálnej škody a možnosť prirodzenej obnovy, ako aj riziká pre zdravie.

(8) Príslušný orgán v prípadoch podľa odseku 7 môže rozhodnúť, že sa neprijmú žiadne ďalšie nápravné opatrenia, ak

a) už prijaté a vykonané nápravné opatrenia zabezpečia, že neexistuje riziko nepriaznivých účinkov na zdravie, vodu alebo chránené druhy a chránené biotopy,

b) náklady nápravných opatrení, ktoré by sa mali prijať na dosiahnutie základného stavu alebo podobnej úrovne, by boli neprimerané environmentálnym prínosom, ktoré sa majú dosiahnuť.

§ 28

Konanie o schválení návrhu nápravných opatrení

(1) Návrhom na začatie konania o schválení návrhu nápravných opatrení je písomná žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c).

(2) Žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení obsahuje popri všeobecných náležitostiach podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní61) návrh nápravných opatrení v členení na primárne opatrenia, doplnkové opatrenia a kompenzačné opatrenia podľa § 7 až 9 a analýzu rizík podľa § 10, ak vznikla environmentálna škoda na pôde.

(3) Príslušný orgán pri rozhodovaní o schválení nápravných opatrení oboznámi o začatí konania všetkých známych účastníkov konania a dotknuté orgány a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním; zároveň ich upozorní, že svoje pripomienky a stanoviská môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne v konaní neprihliadne.

(4) Od miestneho zisťovania alebo od ústneho pojednávania môže príslušný orgán upustiť, ak sú mu dobre známe pomery a okolnosti vzniku environmentálnej škody a zároveň žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení poskytuje dostatočný podklad na posúdenie veci.

(5) Príslušný orgán upovedomí účastníkov konania o začatí konania najmenej sedem pracovných dní pred konaním ústneho pojednávania. Ak príslušný orgán upustí od ústneho pojednávania, určí, dokedy môžu účastníci konania a dotknuté orgány podať svoje pripomienky a stanoviská, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané pripomienky a stanoviská neprihliadne.

(6) Pri environmentálnej škode týkajúcej sa rozsiahleho územia alebo s počtom účastníkov nad 50 príslušný orgán upovedomí účastníkov o začatí konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred začatím ústneho pojednávania; ak sa ústne pojednávanie nekoná, príslušný orgán upovedomí účastníkov najmenej 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie pripomienok a stanovísk podľa odseku 5.

(7) Príslušný orgán upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v akej môžu uplatniť svoje pripomienky a stanoviská účastníci konania. Ak niektorý z dotknutých orgánov potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, príslušný orgán na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko, má sa za to, že s navrhovanými nápravnými opatreniami z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

(8) Ak v konaní o schválení návrhu doplnkových nápravných opatrení alebo kompenzačných nápravných opatrení nemožno použiť výber prístupov uprednostňujúcich ekvivalenciu prírodných zdrojov alebo ich funkcií, uplatní sa postup podľa § 8 ods. 4 alebo § 9 ods. 5.

§ 29

Konanie o znášaní nákladov

(1) Návrhom na začatie konania o znášaní nákladov je písomná žiadosť prevádzkovateľa, ktorá popri všeobecných náležitostiach podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní61) obsahuje informácie potvrdzujúce skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo 4.

(2) Žiadosť podľa § 11 ods. 3 môže prevádzkovateľ podať v čase bezprostrednej hrozby environmentálnej škody, a ak už environmentálna škoda vznikla, tak v lehote do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení nápravných opatrení podľa § 27 alebo o schválení návrhu nápravných opatrení podľa § 28.

(3) Žiadosť podľa § 11 ods. 4 môže prevádzkovateľ podať v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení nápravných opatrení podľa § 27 alebo o schválení návrhu nápravných opatrení podľa § 28.

(4) V rozhodnutí podľa § 11 ods. 3 písm. b) a odseku 4 písm. a), b) a d) príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe vrátenia prevádzkovateľom vynaložených nákladov alebo ich časti.

§ 30

Konanie o určení rozsahu podielu na vzniku environmentálnej škody

(1) Návrhom na začatie konania o určení rozsahu podielu na vzniku environmentálnej škody je písomná žiadosť jedného prevádzkovateľa alebo viacerých prevádzkovateľov.

(2) Žiadosť podľa odseku 1 popri všeobecných náležitostiach podania podľa osobitného predpisu61) obsahuje informácie o vzniku environmentálnej škody a návrh na určenie rozsahu podielu zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody prevádzkovateľov, ktorí podali žiadosť podľa odseku 1.

(3) Podaním návrhu na začatie konania nie sú dotknuté povinnosti prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia podľa druhej časti zákona.

(4) Ak si prevádzkovateľ neplní povinnosti podľa odseku 3, príslušný orgán postupuje podľa § 5 ods. 3 písm. c) prvého bodu.

(5) Príslušný orgán môže podľa potreby spojiť konanie o určení rozsahu podielu na vzniku environmentálnej škody s konaním o náhrade nákladov podľa § 31.

§ 31

Konanie o náhrade nákladov

(1) Konanie o povinnosti nahradiť náklady začína príslušný orgán z vlastného podnetu, ak konal podľa § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

(2) Rozhodnutie o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia obsahuje popri všeobecných náležitostiach rozhodnutia:62)

a) určenie výšky náhrady nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

b) určenie spôsobu vrátenia náhrady nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

c) určenie lehoty na náhradu nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

d) číslo bankového účtu, na ktorý má byť suma náhrady nákladov zaplatená.

(3) Ak prevádzkovateľ alebo iná povinná osoba uvedená v rozhodnutí podľa odseku 2 neuhradí určenú náhradu nákladov v určenej lehote alebo ju uhradí len sčasti, príslušný orgán postúpi vec ministerstvu na vymáhanie.

(4) Ministerstvo nebude vymáhať náhradu všetkých nákladov, ak by náklady na ich vymáhanie boli vyššie ako vymožiteľná suma alebo ak prevádzkovateľa nie je možné identifikovať; túto skutočnosť vyznačí v spise.

(5) Pri vymáhaní náhrady nákladov podľa odseku 4 sa postupuje podľa osobitného predpisu.63)

(6) Príslušný orgán nezačne konanie o náhrade nákladov po uplynutí piatich rokov odo dňa, keď boli preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijaté a vykonané, a ak nie je možné tento deň jednoznačne určiť, tak odo dňa, keď bol identifikovaný prevádzkovateľ alebo zodpovedná tretia osoba.

§ 32

Stanovisko

(1) Stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, súhlas, vyjadrenie alebo iný správny úkon dotknutého orgánu uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi.64) Obsah stanoviska je pre príslušný orgán záväzný a bez zosúladenia stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

(2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.64) Vo svojom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť.

(3) Dotknutý orgán je viazaný obsahom stanoviska, ktoré vo veci vydal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce stanovisko sa neskorším stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov.

(4) V prípade rozporu medzi dotknutými orgánmi vyplývajúceho zo stanovísk dotknutých orgánov príslušný orgán preruší konanie; rozpor riešia orgány nadriadené dotknutým orgánom dohodou. Ak sa vzniknutý rozpor nepodarí dohodou orgánov odstrániť, rozhodne o riešení rozporu ministerstvo po jeho prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

(5) Ak účastník konania podá námietky smerujúce proti obsahu stanoviska, príslušný orgán preruší konanie a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, príslušný orgán si vyžiada potvrdenie alebo zmenu stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci príslušným orgánom.

(6) Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom k obsahu odvolania od dotknutého orgánu predloží odvolací orgán orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu, a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

(7) Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenie

§ 33

Ak bola environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,52) a zároveň aj inou pracovnou činnosťou toho istého prevádzkovateľa alebo iného prevádzkovateľa, príslušným orgánom je okresný úrad.

Prechodné ustanovenia

§ 34

Tento zákon sa nevzťahuje na

a) škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá vznikla pred dňom účinnosti tohto zákona,

b) škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá síce vznikla po dni účinnosti tohto zákona, ale bola spôsobená konkrétnou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončená pred dňom účinnosti tohto zákona.

Záverečné ustanovenie

§ 35

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 3.


Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č.199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č.14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č.124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z. a zákona č. 358/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:

V sadzobníku správnych poplatkov v časti X. Životné prostredie sa za položku 171l vkladajú položky 171m až 171o, ktoré znejú:

„Položka 171 m

Podanie žiadosti o konzultáciu39m) 1 000 Sk

Položka 171n

Podanie žiadosti o schválenie návrhu nápravných opatrení39n) 1 000 Sk

Položka 171o

Podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o znášaní nákladov39o) 1 000 Sk“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 39m až 39o znejú:

39m) § 3 ods. 3 zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

39n) § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 359/2007 Z. z.

39o) § 29 ods. 1 zákona č. 359/2007 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z. a zákona č. 24/2006 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p) vydanie rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa osobitného predpisu.37a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:

37a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V § 68 písm. f) sa slová „d) až f) a k)“ nahrádzajú slovami „d) až f), k) a p)“.

Čl. IV

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 8 odsek 6 znie:

„(6) Opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takého poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,7) ukladá orgán štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia7a) s prihliadnutím na limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde podľa prílohy č. 2 a s prihliadnutím na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa odsekov 4 a 5.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7 a 7a znejú:

7) § 2 ods. 4 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7a) § 28 zákona č. 245/2003 Z. z. v znení zákona č. 532/2005 Z. z.“.

2. V § 23 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) je dotknutým orgánom a dáva stanovisko z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na pôde podľa osobitného predpisu,13a)“.

Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená f) až j).

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

13a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z. a zákona č. 532/2005 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 73 sa dopĺňa odsekom 19, ktorý znie:

„(19) Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom a vydáva stanoviská v konaniach podľa osobitného predpisu.66c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 66c znie:

66c) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VI

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch sa dopĺňa takto:

V § 60 ods. 2 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:

„i) je dotknutým orgánom a dáva stanovisko z hľadiska ochrany pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na lesných pozemkoch podľa osobitného predpisu,87a)“.

Doterajšie písmená i) až k) sa označujú ako písmená j) až l).

Poznámka pod čiarou k odkazu 87a znie:

87a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Čl. VII

Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 295/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa na konci pripája táto veta: „Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

2. V § 10 ods. 10 sa za slovo „povoľovaní" vkladajú slová „a v konaniach podľa osobitného predpisu22a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

22a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".


Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem ustanovenia čl. I § 13, ktoré nadobúda účinnosť 1. júla 2012, a ustanovenia čl. I § 20, ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2008.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 359/2007 Z. z.

KRITÉRIÁ ZÁVAŽNOSTI NEPRIAZNIVÝCH ÚČINKOV NA CHRÁNENÝCH DRUHOCH A CHRÁNENÝCH BIOTOPOCH PODĽA § 2 ODS. 1 PÍSM. a) PRVÉHO BODU A ODSEKU 3

Pri posudzovaní závažnosti akejkoľvek škody, ktorá má nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu chránených biotopov alebo chránených druhov, sa vychádza zo stavu ich ochrany v čase vzniku škody a s prihliadnutím na ich funkcie spočívajúce v poskytovaní nimi vytváraných pozitívnych možností, ako aj na schopnosť ich prirodzenej obnovy.

Závažné nepriaznivé zmeny základného stavu sa určujú podľa možnosti merateľnými údajmi, ako sú napríklad:

a) počet jedincov chráneného druhu; ich hustota alebo rozloha územia ich výskytu,

b) úloha konkrétnych jedincov alebo poškodeného územia vo vzťahu k ochrane chráneného druhu alebo chráneného biotopu, vzácnosť výskytu chráneného druhu alebo chráneného biotopu (posudzované na miestnej regionálnej alebo vyššej úrovni vrátane úrovne Európskeho spoločenstva),

c) rozmnožovacia schopnosť chráneného druhu (podľa dynamiky špecifickej pre konkrétny druh alebo konkrétnu populáciu) a jeho životaschopnosť alebo schopnosť prirodzenej obnovy chráneného biotopu (podľa dynamiky špecifickej pre jeho charakteristické chránené druhy alebo ich populácie),

d) schopnosť chráneného druhu alebo chráneného biotopu po tom, ako došlo k jeho poškodeniu, zotaviť sa v krátkom čase bez akéhokoľvek iného zásahu s výnimkou opatrení na zvýšenú ochranu, a to iba v dôsledku jeho vlastnej dynamiky, do stavu, ktorý možno považovať za rovnocenný alebo lepší, ako bol základný stav.

Škoda s preukázanými účinkami na zdravie sa musí klasifikovať ako závažná škoda.

Ako závažnú škodu možno klasifikovať aj tieto škody:

a) nepriaznivé odchýlky, ktoré sú menšie ako prirodzená fluktuácia chráneného druhu alebo chráneného biotopu považovaná za normálnu,

b) nepriaznivé odchýlky spôsobené prirodzenými príčinami alebo vyplývajúce zo zásahov súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o lokalitu, ako sú definované v záznamoch o chránených biotopoch alebo v cieľovej dokumentácii alebo ktoré boli predtým vykonané ich vlastníkmi alebo správcami,

c) škoda na chránených druhoch alebo chránených biotopoch, pri ktorých sa preukáže, že sa zotavia v krátkom čase bez potreby iného zásahu do takého stavu, ktorý má výhradne pôsobením dynamiky chráneného druhu alebo chráneného biotopu za následok stav, ktorý sa považuje za rovnocenný alebo lepší, ako bol základný stav.

Príloha č. 2 k zákonu č. 359/2007 Z. z.

OBSAH SPRÁVY PREDKLADANEJ EURÓPSKEJ KOMISII O UPLATŇOVANÍ TOHTO ZÁKONA

Správa zahŕňa zoznam konkrétnych prípadov environmentálnych škôd a konkrétnych prípadov zodpovednosti s nasledujúcimi informáciami a údajmi pri každom konkrétnom prípade:

1. Typ environmentálnej škody, dátum vzniku a zistenia environmentálnej škody, dátum, kedy sa začalo konanie podľa tohto zákona.

2. Kód prevažujúcej činnosti.1)

3. Informácie, či účastníci konania využili opravné prostriedky; označia sa účastníci konania a výsledok konania.

4. Výsledný stav po vykonaní nápravných opatrení.

5. Dátum ukončenia konania.

6. Ďalšie informácie, ktoré sa považujú za potrebné z hľadiska správneho uplatňovania tohto zákona, ako sú napríklad:

6.1. Náklady vynaložené na nápravné opatrenia a preventívne opatrenia

6.1.1. priamo osobami zodpovednými za náhradu nákladov podľa ustanovení zákona,

6.1.2. získané dodatočne od osôb zodpovedných za náhradu nákladov,

6.1.3. nezískané dodatočne od osôb zodpovedných za náhradu nákladov; zároveň sa uvedú dôvody, prečo tieto náklady neboli získané späť.

6.2. Výsledky opatrení na podporu a realizáciu nástrojov finančného krytia zodpovednosti za environmentálnu škodu.

6.3. Posúdenie dodatočných administratívnych nákladov, ktoré každý rok vzniknú orgánom verejnej správy pri zriaďovaní a prevádzke administratívnych štruktúr potrebných na vykonávanie ustanovení tohto zákona.

Príloha č. 3 k zákonu č. 359/2007 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8.).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).

1) § 2 ods. 4 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) Zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Zb. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z.

3) § 7 ods. 1 písm. a) až e), g), h), j), l) až o) a r) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 24/2004 Z. z.

4) § 15 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z.

5) Nariadenie Rady (EHS) č. 259/1993 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadu v rámci Európskeho spoločenstva, doň a z neho (Ú. v. ES L 030, 6. 2. 1993) v platnom znení.

6) § 21 ods. 1 písm. c) a § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

7) § 21 ods. 1 písm. a) prvý a druhý bod a písm. b) prvý a druhý bod a § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.

8) Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

9) Zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.

10) Zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) v znení neskorších zmien a doplnkov (oznámenie č. 444/2005 Z. z.), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) v znení neskorších zmien a doplnkov (oznámenie č. 598/2005 Z. z.), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12) § 3 ods. 2 písm. a) a § 33 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

13) Napríklad § 8 až 14 zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení zákona č. 77/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 64/1987 Zb. (oznámenie č. 444/2005 Z. z.).

14) § 15 až 22 zákona č. 151/2002 Z. z. v znení zákona č. 77/2005 Z. z.

14a) § 3 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14b) Zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15) Čl. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z.

16) Čl. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z.

17) Napríklad Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18) Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou (oznámenie č. 70/1996 Z. z.).
Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru (oznámenie č. 71/1996 Z. z.).

19) § 3 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

20) § 12 písm. g), § 13 ods. 2 písm. a), § 14 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 2 písm. a) a c), § 16 ods. 2, § 28, 28a, 40 a § 67 písm. i) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

21) § 4 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 230/2005 Z. z.

22) § 16 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z.

23) § 2 písm. b) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

24) Napríklad § 88 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25) § 2 ods. 2 písm. x) zákona č. 543/2002 Z. z.

26) Príloha č. 5 a 6 časť A vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z.

27) § 2 ods. 2 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z.

28) § 2 ods. 2 písm. x) zákona č. 543/2002 Z. z., príloha č. 4 časť A a B vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z.

29) § 2 ods. 2 písm. w) zákona č. 543/2002 Z. z.

30) Príloha č. 6 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z.

31) § 2 ods. 2 písm. s) zákona č. 543/2002 Z. z.

32) Príloha č. 1 časť B vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z.

33) § 3 zákona č. 364/2004 Z. z.

34) Napríklad § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 písm. a) až f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

35) Napríklad § 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, § 9 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

36) § 9 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

37) § 9 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

38) Napríklad § 4 ods. 14 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/ 2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii.

39) Napríklad § 13 a 17 zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon), § 5a zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., § 51, 54 a 56 zákona č. 543/2002 Z. z., § 6 a 18 zákona č. 245/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2004 Z. z., § 4 až 7 zákona č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4, 8, 10 a § 24 ods. 3 zákona č. 220/2004 Z. z., § 4, 6, 12 až 16, 29 a 65 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 29, 38, 44 až 46 zákona č. 326/2005 Z. z., § 27, 31, 36, 37 a 58 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

40) § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

41) § 415 až 450 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 373 až 386 Obchodného zákonníka.

42) Napríklad § 33a ods. 3 a 4 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona č. 211/2000 Z. z., § 24 zákona č. 261/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 364/2004 Z. z.

43) § 8 zákona č. 220/2004 Z. z.

44) § 9 zákona č. 126/2006 Z. z.

45) Napríklad zákon č. 220/2004 Z. z., zákon č. 326/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z., zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

46) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

47) Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 151/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 261/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z., zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 127/2006 Z. z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

48) Napríklad § 62 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z. z., § 4 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 10/2006 Z. z.

49) Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

50) Napríklad zákon č. 151/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/2006 Z. z. v znení zákona č. 295/2007 Z. z.

51) Napríklad § 4 až 9 zákona č. 313/1999 Z. z. v znení zákona č. 205/2004 Z. z., § 76 až 77a zákona č. 223/2001 Z. z. v znení zákona č. 24/2004 Z. z., § 9 ods. 2 až 7 zákona č. 151/2002 Z. z. v znení zákona č. 77/2005 Z. z., § 12 a § 14 až 17 zákona č. 261/2002 Z. z. v znení zákona č. 277/2005 Z. z., § 24 až 26 zákona č. 478/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 55 a 56 zákona č. 543/2002 Z. z., § 7 zákona č. 245/2003 Z. z., § 4 až 8 a § 24 zákona č. 220/2004 Z. z., § 29 a 42 zákona č. 326/2005 Z. z., § 60 až 62 zákona č. 24/2006 Z. z., § 9 ods. 4 a 5 zákona č. 126/2006 Z. z.

52) § 2 ods. 4 zákona č. 245/2003 Z. z.

53) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z.

54) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností.

55) § 21 až 28 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

56) § 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.

57) § 3 písm. t) zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 276/2007 Z. z.

58) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

59) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

60) § 30 zákona č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 527/2003 Z. z.

61) § 19 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

62) § 47 zákona č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 527/2003 Z. z.

63) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

64) Zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 220/2004 Z. z.
Zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 326/2005 Z. z.
Zákon č. 126/2006 Z. z. v znení zákona č. 295/2007 Z. z.

1) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností.

Presunúť na začiatok