Zákon č. 650/2005 Z. z.Zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(v znení č. 236/2017 Z. z.)

Čiastka 254/2005
Platnosť od 30.12.2005
Účinnosť od 15.10.2017

650

ZÁKON

z 13. decembra 2005

o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Základné ustanovenia

§ 1

(1) Tento zákon upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky v trestnom konaní pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie majetku v Európskej únii (ďalej len „príkaz na zaistenie“).

(2) Tento zákon sa použije len vo vzťahu k tým členským štátom Európskej únie (ďalej len „členský štát“), ktoré prevzali do svojho právneho poriadku právny akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 1.

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) štátom pôvodu členský štát, ktorého justičný orgán určený právnym poriadkom tohto štátu vydal, schválil alebo akýmkoľvek iným spôsobom potvrdil príkaz na zaistenie (ďalej len „vydanie príkazu na zaistenie“),

b) vykonávajúcim štátom členský štát, na ktorého území sa nachádza majetok, na ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný,

c) majetkom akýkoľvek majetok bez rozdielu, či ide o hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, hmotný majetok alebo nehmotný majetok a právne dokumenty a listiny, ktoré osvedčujú právny nárok na takýto majetok, ktorý justičný orgán štátu pôvodu považuje za majetok, ktorý

1. je výnosom z trestného činu alebo ktorého hodnota zodpovedá úplne alebo čiastočne takému výnosu, alebo

2. bol použitý alebo určený na spáchanie trestného činu,

d) prepadnutím majetku aj prepadnutie veci, zhabanie veci alebo akékoľvek iné obdobné odobratie majetku na základe právoplatného rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu,

e) justičným orgánom justičný orgán členského štátu oprávnený podľa právneho poriadku štátu pôvodu alebo právneho poriadku vykonávajúceho štátu na vydanie, uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie.

§ 3

Rozsah použitia príkazu na zaistenie

(1) Príkaz na zaistenie môže vydať justičný orgán na účely zaistenia majetku, ak má byť predmetom prepadnutia majetku.

(2) Vykonávanie príkazu na zaistenie sa uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov.

(3) Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznať a vykonať príkaz na zaistenie, ak skutok, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4) Na účely uznania a vykonania príkazu na zaistenie justičný orgán Slovenskej republiky neskúma trestnosť skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak

a) sa vykonanie príkazu na zaistenie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu,

b) horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za taký trestný čin uložiť, je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a

c) skutok bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako

1. účasť na zločinnom spolčení,

2. terorizmus,

3. obchodovanie s ľuďmi,

4. sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

5. nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

6. nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

7. korupcia,

8. podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,

9. legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

10. falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

11. počítačová kriminalita,

12. trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

13. uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

14. vražda, závažné ublíženie na zdraví,

15. nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

16. únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

17. rasizmus a xenofóbia,

18. organizovaná krádež alebo organizovaná a ozbrojená lúpež,

19. nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

20. podvodné konanie,

21. vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

22. falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,

23. falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

24. falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

25. nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

26. nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

27. obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

28. znásilnenie,

29. podpaľačstvo,

30. trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

31. nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla, alebo

32. sabotáž.

(5) Na to, aby justičný orgán štátu pôvodu zaradil trestný čin, pre ktorý je vydaný príkaz na zaistenie, do niektorej z kategórií podľa odseku 4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.

§ 4

Spôsob styku a zasielanie písomností

(1) V konaní podľa tohto zákona sa justičný orgán štátu pôvodu a justičný orgán vykonávajúceho štátu stýkajú priamo. Justičný orgán Slovenskej republiky vykoná na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu potrebné opatrenia; na tento účel použije najmä kontaktné body Európskej justičnej siete zriadené v členských štátoch podľa osobitného predpisu.1)

(2) Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti podľa tohto zákona možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie ich písomného znenia a posúdenie ich hodnovernosti.

Postup justičných orgánov Slovenskej republiky ako orgánov štátu pôvodu

§ 6

Príslušnosť justičného orgánu Slovenskej republiky ako štátu pôvodu

Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na vydanie príkazu na zaistenie je v súlade s Trestným poriadkom prokurátor, sudca pre prípravné konanie alebo súd.

§ 7

Príkaz na zaistenie a osvedčenie

(1) Ak je potrebné zaistiť majetok, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, justičný orgán Slovenskej republiky zašle justičnému orgánu vykonávajúceho štátu príkaz na zaistenie takého majetku a osvedčenie. Osvedčenie sa zasiela na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2; správnosť jeho obsahu sa potvrdí podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky justičného orgánu Slovenskej republiky. Ak to považuje justičný orgán Slovenskej republiky za potrebné, osobe priamo dotknutej príkazom na zaistenie sa tento príkaz doručí až po jeho vykonaní justičným orgánom vykonávajúceho štátu.

(2) Ak bol zaistený majetok podľa odseku 1, zašle justičný orgán Slovenskej republiky justičnému orgánu vykonávajúceho štátu žiadosť o uznanie a vykonanie rozhodnutia o prepadnutí majetku bezodkladne po nadobudnutí jeho právoplatnosti.

(3) Ak nie je možné pripojiť žiadosť podľa odseku 2, osvedčenie musí obsahovať pokyn, aby zaistenie trvalo až do doby predloženia takej žiadosti vrátane predpokladaného termínu jej predloženia.

(4) Ak zaistenie majetku, na ktoré sa príkaz na zaistenie vzťahuje, bolo justičným orgánom Slovenskej republiky zrušené alebo obmedzené, oznámi bezodkladne justičný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť justičnému orgánu vykonávajúceho štátu.

(5) Príkazom na zaistenie podľa odseku 1 sa rozumie rozhodnutie vydané podľa Trestného poriadku.

(6) Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti a informácie súvisiace s vykonaním príkazu na zaistenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky v slovenskom jazyku. Osvedčenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky preložené do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu, alebo do iného jazyka, s ktorým súhlasí vykonávajúci štát; rovnako sa postupuje, ak sa má doplniť neúplné osvedčenie na základe výzvy justičného orgánu vykonávajúceho štátu.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti. Na tento účel vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.

Postup justičných orgánov Slovenskej republiky ako orgánov vykonávajúceho štátu

§ 8

Príslušnosť a rozhodnutie justičného orgánu Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu

(1) Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie je prokurátor okresnej prokuratúry, v ktorej obvode sa majetok, ktorý má byť zaistený na základe príkazu na zaistenie, v čase doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia nachádza. Ak prokurátor, ktorému príkaz na zaistenie a osvedčenie boli doručené, nie je príslušný na jeho uznanie a vykonanie, bezodkladne zašle taký príkaz na zaistenie a osvedčenie príslušnému prokurátorovi a informuje o tom justičný orgán štátu pôvodu.

(2) Ak sa majetok nachádza v obvode viacerých okresných prokuratúr, odošle okresná prokuratúra, ktorej príkaz na zaistenie a osvedčenie boli doručené, príkaz na zaistenie a osvedčenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá rozhodne o tom, ktorá okresná prokuratúra bude miestne príslušná na konanie podľa tohto zákona.

(3) Prokurátor okresnej prokuratúry uvedenej v odseku 1 alebo určenej podľa odseku 2 po prijatí príkazu na zaistenie a osvedčenia preskúma splnenie podmienok uznania a vykonania príkazu na zaistenie, a ak nejde o prípad uvedený v odseku 7, uznesením

a) uzná príkaz na zaistenie a zabezpečí jeho vykonanie podľa § 9,

b) uzná príkaz na zaistenie a nariadi odklad jeho vykonania z dôvodu uvedeného v § 12, alebo

c) rozhodne o odmietnutí uznania a vykonania príkazu na zaistenie z dôvodu uvedeného v § 11.

(4) Ak je to potrebné, v rozhodnutí podľa odseku 3 sa zakáže nakladať so zaisteným majetkom. Rozhodnutie podľa odseku 3 sa bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu.

(5) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť. Sťažnosťou nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom štátu pôvodu. Prokurátor informuje justičný orgán štátu pôvodu o podaní sťažnosti a o výsledku konania o takej sťažnosti.

(6) O sťažnosti podanej podľa odseku 5 rozhoduje sudca pre prípravné konanie okresného súdu, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu. Okresný súd sťažnosť zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je to potrebné, sám rozhodne uznesením niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 3.

(7) Prokurátor bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu, ak zaistenie nie je možné vykonať z dôvodov, že

a) majetok sa stratil alebo bol zničený, alebo

b) majetok nemožno nájsť na mieste uvedenom v osvedčení, alebo miesto, kde sa majetok nachádza, nie je uvedené dostatočne presne, a to ani po predchádzajúcej žiadosti, aby justičný orgán štátu pôvodu upresnil také miesto.

(8) Písomnosti a informácie súvisiace s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie zasiela prokurátor justičnému orgánu štátu pôvodu v slovenskom jazyku. Osvedčenie adresované justičnému orgánu Slovenskej republiky ako vykonávajúcemu štátu musí byť zaslané v preklade do slovenského jazyka.

(9) Ustanovenie odseku 8 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti. Na tento účel vydáva ministerstvo spravodlivosti vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.

§ 9

Vykonanie príkazu na zaistenie justičným orgánom Slovenskej republiky

(1) Vykonaním jednotlivých procesných úkonov súvisiacich s vykonaním príkazu na zaistenie okrem tých procesných úkonov, ktoré môže vykonať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky iba prokurátor, je prokurátor uvedený v § 8 ods. 3 oprávnený poveriť policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní.

(2) Na vykonanie tých procesných úkonov, na ktorých vykonanie sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky vyžaduje rozhodnutie súdu, je prokurátor povinný vykonať potrebné úkony na vydanie takého rozhodnutia; príslušným súdom je okresný súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

§ 10

Lehota

(1) Justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne podľa § 8 ods. 3 do 24 hodín od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia, ak je možné v tejto lehote zabezpečiť podklady nevyhnutné na rozhodnutie. Ak nie je možné vydať rozhodnutie v tejto lehote, justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne bezodkladne po zabezpečení podkladov nevyhnutných na rozhodnutie; v odôvodnení uznesenia uvedie dôvody, pre ktoré nebolo možné rozhodnúť v lehote 24 hodín.

(2) Ak okresná prokuratúra postupuje podľa § 8 ods. 2, je povinná odoslať generálnej prokuratúre príkaz na zaistenie a osvedčenie najneskôr do 24 hodín od ich doručenia. Generálna prokuratúra rozhodne o miestne príslušnej okresnej prokuratúre podľa § 8 ods. 2 do dvoch pracovných dní od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia; až do doručenia rozhodnutia generálnej prokuratúry príslušnej okresnej prokuratúre lehota podľa odseku 1 neplynie.

§ 11

Dôvody na odmietnutie uznania a vykonania príkazu na zaistenie

(1) Justičný orgán Slovenskej republiky uznesením odmietne uznať a vykonať príkaz na zaistenie len vtedy, ak

a) nebolo vydané alebo zaslané osvedčenie obsahujúce údaje uvedené v prílohe č. 2, osvedčenie je neúplné alebo zjavne nezodpovedá príkazu na zaistenie alebo osvedčenie nie je vyhotovené v preklade do slovenského jazyka, ak z § 8 ods. 9 nevyplýva inak, a napriek výzve na odstránenie nedostatkov neboli tieto nedostatky v určenej lehote odstránené,

b) na majetok, ktorý má byť zaistený na základe príkazu na zaistenie, alebo na osobu, ktorá je jeho vlastníkom alebo ho má v držbe alebo v správe, sa vzťahujú výsady a imunity podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa medzinárodného práva,

c) o majetku, na ktorý bol vydaný príkaz na zaistenie, ktorý sa má na území Slovenskej republiky uznať a vykonať, už bolo príslušným orgánom v Slovenskej republike v inom trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, alebo

d) čin, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o trestný čin uvedený v § 3 ods. 4; ak ide o dane, poplatky, clo alebo menu, nie je možné odmietnuť uznať a vykonať príkaz na zaistenie iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu.

(2) Ak ide o prípady uvedené v odseku 1 písm. a), justičný orgán Slovenskej republiky určí primeranú lehotu na predloženie osvedčenia, jeho doplnenie alebo opravu, alebo na doručenie príkazu na zaistenie.

§ 12

Dôvody na odklad vykonania príkazu na zaistenie

(1) Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznesením odložiť na nevyhnutne potrebnú dobu vykonanie príkazu na zaistenie len vtedy, ak

a) by jeho vykonanie mohlo sťažiť alebo zmariť už začaté iné trestné stíhanie, alebo

b) majetok, na ktorého zaistenie bol príkaz vydaný, bol už zaistený v inom trestnom konaní v Slovenskej republike alebo v cudzine.

(2) Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu okrem rozhodnutia podľa § 8 ods. 3 písm. b) jeho dôvody, a ak je to možné, aj predpokladanú dobu trvania takého odkladu.

(3) Ak zaniknú dôvody na ďalšie trvanie odkladu vykonania príkazu na zaistenie, justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie príkazu na zaistenie a informuje o nich justičný orgán štátu pôvodu.

(4) Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o prípadných ďalších obmedzujúcich opatreniach, ktoré sa vzťahujú na majetok, na ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný.

§ 13

Uskutočnenie príkazu na zaistenie justičným orgánom Slovenskej republiky

(1) V dôsledku vykonania príkazu na zaistenie môže dôjsť na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu k

a) prepadnutiu majetku a jeho prípadnému odovzdaniu,

b) zaisteniu majetku s tým, že zostane v Slovenskej republike až do rozhodnutia o žiadosti podľa písmena a).

(2) Ak justičný orgán štátu pôvodu predloží žiadosť podľa odseku 1 písm. a), justičný orgán Slovenskej republiky postupuje podľa úpravy právneho styku s cudzinou podľa Trestného poriadku.

§ 14

Doba trvania zaistenia

(1) Zaistenie majetku trvá až do doby výkonu rozhodnutia o uznaní rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, alebo do doby zrušenia zaistenia majetku podľa § 19.

(2) Ak na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu nedôjde k uznaniu jeho rozhodnutia, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, ktorého sa príkaz na zaistenie týka, je justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3 povinný preskúmať dôvody na ďalšie trvanie zaistenia vždy najneskôr po uplynutí šiestich mesiacov od uznania príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom štátu pôvodu, a to aj opakovane. Na tento účel je povinný zistiť stav veci vrátane vyžiadania si nevyhnutných informácií o pripravovanom ďalšom postupe vo veci samej od justičného orgánu štátu pôvodu.

§ 15

Správa a úschova zaisteného majetku

(1) Výkon správy majetku zaisteného podľa tohto zákona zabezpečuje justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3.

(2) Ak príslušný justičný orgán Slovenskej republiky nemôže sám zabezpečiť úschovu zaisteného majetku, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má v predmete podnikania výkon takej činnosti. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.

§ 16

Prevoz majetku do iného členského štátu

(1) Odovzdanie majetku podľa § 13 do iného členského štátu zabezpečí justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3.

(2) Ak to povaha majetku umožňuje, môže byť odovzdaný do iného členského štátu prostredníctvom pošty. Ak to nie je možné, zabezpečí jeho odovzdanie do iného členského štátu justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3 prostredníctvom útvaru Policajného zboru určeného na tento účel ministrom vnútra Slovenskej republiky.

(3) Ak ide o vrátenie majetku z iného členského štátu späť do Slovenskej republiky v súlade s týmto zákonom, ustanovenie odseku 2 sa použije rovnako.

§ 17

Náklady

Náklady, ktoré vzniknú Slovenskej republike v súvislosti s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie na území Slovenskej republiky, znáša Slovenská republika a uhrádza orgán, ktorému vznikli.

§ 18

Ochrana práv tretích osôb

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vydaním príkazu na zaistenie poškodená alebo iným spôsobom dotknutá na svojich právach, má právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde v štáte pôvodu.

§ 19

Zrušenie zaistenia majetku

(1) Ak justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3) je informovaný justičným orgánom štátu pôvodu, že príkaz na zaistenie bol v štáte pôvodu zrušený, uznesením zruší zaistenie majetku zaisteného na jeho základe.

(2) Ak justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3) je informovaný justičným orgánom štátu pôvodu, že rozsah zaistenia majetku uvedený v príkaze na zaistenie bol v štáte pôvodu obmedzený, obmedzí zaistenie majetku na území Slovenskej republiky.

(3) Rovnako ako v odseku 1 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3), ak pri preskúmaní dôvodov na trvanie zaistenia podľa § 14 zistí, že dôvody na trvanie zaistenia pominuli. Takému rozhodnutiu musí predchádzať zistenie stavu veci v justičnom orgáne štátu pôvodu.

(4) Rovnako ako v odseku 1 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3), ak právoplatným rozhodnutím súdu na základe žaloby podanej na súde v štáte pôvodu (§ 18) bolo vyslovené porušenie práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(5) Rovnako ako v odseku 1 alebo 2 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3), ak z rozhodnutia okresného súdu podľa § 8 ods. 6 vyplýva, že zaistenie majetku treba zrušiť alebo obmedziť.

Spoločné a prechodné ustanovenia

Spoločné ustanovenia

§ 20

(1) Ministerstvo spravodlivosti je oprávnené požadovať od štátu pôvodu úhradu nákladov, ktoré vyplatilo ako náhradu škody, ak

a) justičný orgán Slovenskej republiky uznal príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom štátu pôvodu a zabezpečil jeho vykonanie,

b) justičný orgán štátu pôvodu oznámil justičnému orgánu Slovenskej republiky, že príkaz na zaistenie bol v štáte pôvodu právoplatne zrušený, a

c) ministerstvo spravodlivosti vyplatilo náhradu škody osobe, ktorej majetok bol na základe zrušeného príkazu na zaistenie zaistený, a táto škoda vznikla v súvislosti s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom štátu pôvodu.

(2) Nárok na úhradu nákladov vyplatených ako náhradu škody podľa odseku 1 sa uplatňuje formou žiadosti na príslušný orgán štátu pôvodu podľa právnych predpisov štátu pôvodu. V žiadosti alebo k nej pripojených písomnostiach sa uvedie výška vyplatenej náhrady škody a jej odôvodnenie, údaje o orgáne príslušnom na prijatie úhrady vrátane bankového spojenia na účel poukázania požadovanej výšky úhrady alebo požiadavka na iný spôsob poskytnutia úhrady, prípadne aj ďalšie údaje vyplývajúce z právneho poriadku štátu pôvodu.

(3) Ministerstvo spravodlivosti nie je oprávnené požadovať od štátu pôvodu úhradu vyplatenej náhrady škody, ktorá bola spôsobená výlučne nesprávnym postupom orgánov Slovenskej republiky.

(4) Na účely postupu podľa odsekov 1 až 3 je justičný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti potrebné informácie a podklady.

§ 21

(1) Ministerstvo spravodlivosti uhradí za splnenia podmienky vzájomnosti na základe žiadosti vykonávajúceho štátu, ktorý uznal a vykonal príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom Slovenskej republiky, ním požadovanú úhradu nákladov vyplatených ako náhradu škody, ak

a) došlo k právoplatnému zrušeniu príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom Slovenskej republiky,

b) škoda, ktorú vykonávajúci štát uhradil v súlade so svojím právnym poriadkom, bola spôsobená v dôsledku príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom Slovenskej republiky,

c) žiadosť vykonávajúceho štátu o úhradu nákladov vyplatených vykonávajúcim štátom ako náhradu škody alebo písomnosti k nej pripojené uvádzajú výšku vyplatenej náhrady škody, ktorej úhrada sa požaduje, jej odôvodnenie a údaje o orgáne príslušnom na prijatie úhrady vrátane bankového spojenia na účel poukázania požadovanej výšky úhrady alebo požiadavku na iný spôsob poskytnutia úhrady, a

d) k žiadosti uvedenej v písmene c) je pripojené právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu vykonávajúceho štátu o náhrade škody.

(2) Ak žiadosť vykonávajúceho štátu neobsahuje potrebné údaje, vyzve ministerstvo spravodlivosti príslušný orgán vykonávajúceho štátu, aby ju v určenej lehote doplnil. Zároveň je povinné ho upozorniť na dôsledky nevyhovenia tejto výzve. Ak nevyhovie príslušný orgán vykonávajúceho štátu tejto výzve v určenej lehote bez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré tak nemohol urobiť, ministerstvo spravodlivosti žiadosti nevyhovie.

(3) Ministerstvo spravodlivosti neuhradí vykonávajúcemu štátu náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym postupom orgánov vykonávajúceho štátu.

(4) Na účely postupu podľa odsekov 1 až 3 je justičný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti potrebné informácie a podklady.

§ 22

V konaní podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 23

Týmto zákonom nie je dotknutý postup justičných orgánov Slovenskej republiky podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

§ 24

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 1.

§ 25

Prechodné ustanovenie

Ak členský štát požiadal Slovenskú republiku o zaistenie majetku alebo dôkazov pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, slovenské orgány postupujú podľa doterajších predpisov.

§ 26

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2017

Na konanie o príkaze na zaistenie majetku alebo príkaze na zaistenie dôkazov v Európskej únii, ktoré sa začalo pred 15. októbrom 2017, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 14. októbra 2017.


Čl. II

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 11 ods. 3 sa slovo „osem“ nahrádza slovom „desať“.

2. V § 41 ods. 1 prvej vete sa vypúšťajú slová „ktorých sa dopustil jedným skutkom,“.

3. V § 41 ods. 2 prvej vete sa za slová „úmyselných trestných činov“ vkladajú čiarka a slová „z ktorých aspoň jeden je zločinom,“.

4. V § 47 ods. 2 sa slová „hoci už bol za takéto trestné činy“ nahrádzajú slovami „ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu,“.

5. V § 66 ods. 2 sa vypúšťajú slová „aj na predchádzajúci spôsob života odsúdeného a“.

6. V § 105 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo osoby mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201“.

7. V § 122 ods. 2 písm. a) sa slová „obsahom písomnosti“ nahrádzajú slovami „obsahom tlačoviny“.

8. V § 166 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).

Čl. III

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 ods. 1 na konci druhej vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.“.

2. V § 16 ods. 1 písmeno a) znie:

a) o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo“.

3. V § 62 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná“.

4. V § 72 ods. 2 sa posledná veta nahrádza týmito vetami: „Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby musí byť obvinený vypočutý. O ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby alebo žiadosti obvineného o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadostí nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí, alebo ak obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné na rozhodnutie.“.

5. V § 76 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta.

6. V § 79 odsek 4 znie:

(4) Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.“.

7. V § 185 ods. 4 sa vypúšťa slovo „senátu“.

8. V § 186 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

9. V § 237 ods. 3 písm. b) sa za slovo „prečinoch“ vkladajú slová „a zločinoch“ a slovo „päť“ sa nahrádza slovom „osem“ a za slovo „rokov“ sa vkladá čiarka a pripájajú sa slová „pokiaľ tento zákon neustanovuje inak“.

10. V § 238 ods. 1 sa slovo „súd“ nahrádza slovom „predseda senátu“, slovo „preskúma“ sa nahrádza slovom „prezrie“ a slová „jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd“ sa nahrádzajú slovami „ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.“.

11. V § 238 sa vypúšťa odsek 3.

12. V § 241 ods. 1 sa za slovo „prečin“ vkladajú slová „a zločin“ a slovo „päť“ sa nahrádza slovom „osem“.

13. V § 243 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prečin“ a slovo „päť“ sa nahrádza slovom „osem“.

14. V § 256 ods. 4 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.

15. V § 281 ods. 2 sa slová „v § 215 ods. 3“ nahrádzajú slovami „v § 215 ods. 2 alebo 3“.

16. V § 287 ods. 1 prvej vete sa vypúšťa slovo „majetkovú“ a za slovo „škodu“ sa vkladajú slová „uvedenú v § 46 ods. 1,“ a v druhej vete sa za slovo „vinného“ vkladajú slová „alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.“.

17. V § 331 ods. 2 sa za slovo „zločine,“ vkladajú slová „na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov,“.

18. V § 334 ods. 2 sa bodka za číslicou „4“ nahrádza bodkočiarkou a vkladajú sa slová „ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený, postupuje sa primerane podľa § 232 ods. 3 posledná veta.“.

19. V § 334 odsek 3 znie:

(3) Ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli alebo obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie”, uznesením vráti vec prokurátorovi do prípravného konania; ak je obvinený vo väzbe a súd zároveň nerozhodol o prepustení obvineného na slobodu, pokračuje väzba v prípravnom konaní, ktorá však nesmie spolu s väzbou už vykonanou v prípravnom konaní presiahnuť lehotu uvedenú v § 76 ods. 7.“.

20. V § 349 ods. 2 sa za slová „súhrnný trest“ vkladajú slová „alebo spoločný trest“.

21. § 370 vrátane nadpisu znie:

㤠370

Lehota a miesto podania

(1) Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie v neprospech obvineného.

(2) Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

(3) Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.“.

22. V § 490 ods. 4 písm. b) sa slová „§ 496“ nahrádzajú slovami „§ 495“.

23. V § 494 ods. 3 sa slová „§ 77 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 76“.

24. V § 495 ods. 2 sa slová „§ 523 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 522 ods. 1“ a slová „§ 523 ods. 2“ sa nahrádzajú slovami „§ 522 ods. 2“.

25. V § 497 ods. 3 sa slová „§ 550“ nahrádzajú slovami „§ 549“.

26. V § 516 ods. 2 sa slová „druhej alebo tretej hlavy“ nahrádzajú slovami „druhého dielu alebo tretieho dielu tejto hlavy“.

27. V § 521 ods. 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.

28. V § 549 ods. 3 sa slová „do cudziny“ nahrádzajú slovami „z cudziny“.

29. § 566 znie:

㤠566

(1) V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajšieho zákona.

(2) Vo veciach, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31.decembra 2005, môže minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor na podnet podať sťažnosť pre porušenie zákona do 31. marca 2006, pokiaľ lehota uvedená v § 272 doterajšieho zákona neuplynie skôr; konanie sa vykoná podľa doterajšieho zákona.

(3) Dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:

V § 50 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ak škoda nedosahuje výšku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom,“.


Čl. V

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 650/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 196, 2. 8. 2003).

Príloha č. 2 k zákonu č. 650/2005 Z. z.

VZOR

Osvedčenie podľa § 7 ods. 1

Poznámky pod čiarou

1) Spoločný postup Rady 1998/428/SVV z 29. júna 1998 o vytvorení Európskej justičnej siete (Ú. v. ES L 191, 7. 7. 1998).