Vyhláška č. 553/2005 Z. z.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Korytnici

Čiastka 224/2005
Platnosť od 13.12.2005
Účinnosť od 15.12.2005
15.12.2005

553

15.12.2005

VYHLÁŠKA

15.12.2005

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

15.12.2005

z 25. novembra 2005,

15.12.2005

ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Korytnici

15.12.2005

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov ustanovuje:


15.12.2005

§ 1

15.12.2005

(1) Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Korytnici je v okrese Ružomberok, v katastrálnom území Liptovská Osada. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.

15.12.2005

(2) Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Korytnici je v okrese Ružomberok, v katastrálnych územiach Liptovská Osada a Liptovská Lúžna. Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.

15.12.2005

(3) Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.

15.12.2005

(4) Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov v Korytnici je uvedený v prílohe č. 4.

15.12.2005

(5) Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade životného prostredia v Žiline, na Úrade Žilinského samosprávneho kraja, na Obvodnom úrade životného prostredia v Ružomberku, na Obecnom úrade v Liptovskej Osade a na Obecnom úrade v Liptovskej Lúžnej.


15.12.2005

§ 2

15.12.2005

Zrušujú sa:

15.12.2005

1. § 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 113/2002 Z. z, ktorou sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody v obci Liptovská Osada za prírodný liečivý zdroj a vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade,

15.12.2005

2. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/2002 Z. z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade.

15.12.2005

§ 3

15.12.2005

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. decembra 2005.


15.12.2005

Rudolf Zajac v. r.


15.12.2005

Príloha č. 1

15.12.2005

k vyhláške č. 553/2005 Z. z.

15.12.2005

OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V KORYTNICI

15.12.2005

Obrázek 01

15.12.2005

Príloha č. 2

15.12.2005

k vyhláške č. 553/2005 Z. z.

15.12.2005

OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V KORYTNICI

15.12.2005

Obrázok 02

15.12.2005

Príloha č. 3

15.12.2005

k vyhláške č. 553/2005 Z. z.

15.12.2005

POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V KORYTNICI

15.12.2005

Ochranné pásmo I. stupňa

15.12.2005

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 10 000, listy 36-12-20 a 36-12-25.

15.12.2005

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západná hranica ochranného pásma sa začína v mieste rozdvojenia príjazdovej cesty do Korytnice. Hranica kopíruje jej južný ťah vedúci cez kúpeľný areál popred plniareň prírodnej liečivej vody a hospodárske budovy kúpeľov – Štefánia a Salatín až za zdroj Jozef. Odtiaľ pokračuje po poľnej ceste na juh. Západne od vrtu HKV-2 sa hranica stáča na východ ku kóte 880 m n. m., stále kopíruje poľnú cestu, a tak vytvára južné vymedzenie územia. Východnú hranicu tvorí vrstevnica 880 m n. m. v úseku od kóty 880 m n. m. až do doliny Medokýša, tesne pod jej stretnutie s dolinou Skorušová. Po tej istej vrstevnici sa stáča na západ až po rozhranie rozdielnych lesných kultúr a po ňom schádza na cestu, ktorá vedie cez údolie. Túto cestu hranica až po východiskový bod kopíruje a spolu s úsekom od doliny Medokýša vytvára severné ohraničenie ochranného pásma I. stupňa.

15.12.2005

Ochranné pásmo II. stupňa

15.12.2005

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Donovaly 36-12.

15.12.2005

Ochranné pásmo II. stupňa chráni tranzitno-akumulačnú a infiltračnú oblasť. Jeho západná hranica vedie z kóty Magurka 1126 m n. m. k Vamberskému potoku. Odtiaľ je totožná so západnou hranicou ochranného pásma I. stupňa. Pri odbočení hranice ochranného pásma I. stupňa na východ hranica ochranného pásma II. stupňa pokračuje po lesnej ceste, ktorá vedie smerom na juh až juhovýchod. Pozdĺž Vamberského potoka vedie k jeho pramenisku a ďalej kopíruje už iba poľnú cestu a odbočuje v doline Predný úplaz smerom na východ. Odtiaľ pokračuje po potoku až po vzdušnú spojnicu kóty Hiadeľské sedlo 1102 m n. m. na juhu s kótou Skorušová 1348 m n. m. na severe, a tak vytvára južnú hranicu. Východná hranica vedie po uvedenej spojnici až na kótu Skorušová. Severná, resp. severovýchodná a severozápadná hranica je potom tvorená spojnicou kót Skorušová – Fedorka 1303 m n. m. – Magurka.

15.12.2005

Príloha č. 4

15.12.2005

k vyhláške č. 553/2005 Z. z.

15.12.2005

POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V KORYTNICI

15.12.2005

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Korytnici sa ustanovujú na základe výsledkov geologickej úlohy Analýzy geologických, geofyzikálnych, hydrogeologických a geochemických prác v hydrogeologickej štruktúre na účely revízie ochranných opatrení a ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov v Korytnici, Franko et al. 2004 a záverečnej správy Korytnica – revízia exploatačných podmienok PLZ, Vandrová, Bergerová 2004.

15.12.2005

Záujmové územie Korytnica sa nachádza v juhozápadnej časti jadrového pohoria Nízke Tatry pod vrcholom Prašivá, v úzkom údolí padajúcom západným smerom k rieke Revúca. V okolí záujmového územia sa na všetky strany strmo dvíhajú svahy vrchov s relatívnymi výškami voči územiu od 200 do 500 m.

15.12.2005

V oblasti boli v minulosti definované dve oddelené hydrogeologické štruktúry Korytnica a Liptovská Osada, ktoré však Franko (2004) na základe najnovšej reinterpretácie starších geologických prác spojil do jednej hydrogeologickej štruktúry a pre všetky prírodné liečivé zdroje navrhol jedno ochranné pásmo I. stupňa a jedno ochranné pásmo II. stupňa. Riešenie je zdôvodnené rovnakým horninovým prostredím v akumulačnej a výverovej oblasti, čo sa odráža aj v obdobnom chemickom zložení vôd.

15.12.2005

Hydrogeologická štruktúra prírodných liečivých zdrojov v Korytnici patrí medzi otvorené štruktúry s infiltračnou, tranzitno-akumulačnou a výverovou oblasťou. Výverová oblasť prírodných liečivých zdrojov v Korytnici je poloodkrytá. Kolektor prírodných liečivých zdrojov, korytnická evaporitová formácia (ílovité bridlice a evapority-sadrovec, anhydrit a dolomit) werfénskeho veku tatrika nevystupuje na povrch, ale je zakrytý pokryvnými kvartérnymi sedimentmi malých hrúbok.

15.12.2005

Výstup vody z druhotných akumulácií je predisponovaný zlomami. Prítok podzemnej vody prebieha cez kremence a granitoidy Prašivej z juhovýchodu a východu a takisto cez triasové dolomity krížňanského príkrovu zo severu. Rozdielne infiltračné prostredie sa odráža v hydrogeochemickom charakterizačnom koeficiente Mg/Ca. Ďalší rozdiel tvori obsah CO2, ktorý sa vo vode z vrtu HKV-2 na lokalite Liptovská Osada takmer vôbec nenachádza. Dôvodom je neprítomnosť cesty, ktorá by ho privádzala z hlavnej výverovej oblasti preplynených vôd.

15.12.2005

Tvorba chemického zloženia sa odohráva v troch etapách. V prvej etape meteorická voda infiltruje do granitoidov Prašivej, kremitých pieskovcov a kremencov werfénu tatrika. Po puklinách časť vody zostupuje do väčšej hĺbky, pričom sa hydrolytickým rozkladom silikátov, hlavne kaolinitu, obohacuje o Na, K, SiO2. V druhej etape sa voda dostáva do styku s ílovitými bridlicami s vložkami pieskovca a dolomitov werfénu tatrika. V tretej etape sa voda dostáva do styku s korytnickou evaporitovou formáciou a nadobúda charakter korytnických liečivých minerálnych vôd stredne mineralizovaných, síranovo-vápenatých. Za prispenia plášťového CO2 sa voda rozpúšťaním sadrovca, resp. anhydritu a čiastočne dolomitov, obohacuje o Ca, Mg a SO4. Takto obohatená vystupuje po zlomoch na povrch a prejavuje sa v prameňoch Vamberského potoka.

15.12.2005

Odlišnú tvorbu chemického zloženia v prvej etape má zdoj HKV-2, pretože infiltračná oblasť je v ramsauských dolomitoch stredného triasu tatrika na svahu vrchu Fedorka. Meteorické vody sa po infiltrácii obohacujú rozpúšťaním dolomitu hlavne o Mg a HCO3. V druhej a tretej etape je tvorba chemického zloženia vody taká istá ako pri zdrojoch z Vamberskej doliny, ale bez pomoci CO2.