(aktualizované 19.08.2014)

Aktuálne znenie


757

ZÁKON

z 9. decembra 2004

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje

a) základné zásady činnosti súdov,

b) sústavu súdov a pôsobnosť súdov,

c) vnútornú organizáciu súdov,

d) riadenie a správu súdov,

e) sudcovskú samosprávu a

f) účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov.

(2) Sídla súdov a obvody súdov upravuje osobitný zákon.1)

§ 2

Výkon súdnictva

(1) Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike

a) prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci podľa predpisov o občianskom súdnom konaní (ďalej len „občianskoprávne veci“),

b) prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“),

c) konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“),

d) rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2) Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3) Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.

Základné zásady činnosti súdov

§ 3

(1) Účastníci konania2) a strany v trestnom konaní3) sú si v konaní pred súdom rovní.

(2) Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev.

(3) Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

(4) Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

(5) Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov.

(6) Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.

(7) Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona.

(8) Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach.

(9) Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.

(10) Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom.

§ 4

Ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, nerušený priebeh súdneho konania a ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov súdu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. Podrobnosti ustanovuje osobitný zákon.4)

§ 5

Sústava súdov

(1) Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria

a) okresné súdy,

b) krajské súdy a

c) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

(2) Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špecializovaný trestný súd.

Pôsobnosť súdov

§ 6

(1) Okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak.

(2) Okresné súdy konajú a rozhodujú vo volebných veciach, ak to ustanovuje osobitný zákon.2)

§ 7

(1) Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.

(2) Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa.

(3) Krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2)

(4) Krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia osobitné zákony.5)

§ 8

(1) Najvyšší súd koná a rozhoduje

a) o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,

b) o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,

c) spory o vecnej príslušnosti medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,

d) o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,

e) v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.

(2) Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.

(3) Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

§ 9

(1) Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.

(2) Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu.

DRUHÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA SÚDOV

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 11

(1) Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.

(2) Na výkone súdnictva sa podieľajú aj súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).

(3) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.

(4) Osobitný zákon6) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník.

§ 12

(1) Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu.

(2) Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

(3) Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných sudcov.

(4) Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to písomne požiada najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania.

(5) Ak predseda súdu nezvolá plénum do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti podľa odseku 4, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady tohto súdu; na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum iný sudca, ktorý je funkčne najstarší.

§ 13

(1) Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie.

(2) Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie možno vytvoriť aj pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona6) vo veciach, v ktorých nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát.

(3) Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa určí v rozvrhu práce.

(4) Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník.

(5) Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom súdu zaradeným do príslušného oddelenia.

(6) Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení.

DRUHÁ HLAVA

OKRESNÝ SÚD

§ 14

Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.

§ 15

(1) Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

(2) Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7)

(3) Grémium

a) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,

b) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

c) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,

d) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä

a) zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3,

b) sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,

c) na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,

d) sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,

e) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5) Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.

(6) Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú.

(7) Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium.

TRETIA HLAVA

KRAJSKÝ SÚD

§ 16

(1) Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.

(2) Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.

§ 17

(1) Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

(2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)

(3) Kolégium krajského súdu

a) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,

b) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,

c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

d) rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,

e) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,

f) pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,

g) prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,

h) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda kolégia najmä

a) zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,

b) na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,

c) upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,

d) sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

e) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5) Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

(6) Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.

(7) Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.

(8) Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.

(9) Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.

ŠTVRTÁ HLAVA

NAJVYŠŠÍ SÚD

§ 18

(1) Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.

(2) Vo veciach, v ktorých koná najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, rozhodujú senáty najvyššieho súdu, ktoré sú zložené výlučne zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Každý člen trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý nevyjadrí písomne a pred vznikom členstva v senáte podľa prvej vety svoj nesúhlas s takýmto členstvom, musí byť členom aspoň v jednom senáte podľa prvej vety. Veci sa senátom podľa prvej vety prideľujú rovnomerne.

§ 19

(1) Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť asistenta.

(2) Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu podľa osobitného zákona.8)

(3) Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného predpisu.6)

§ 20

Plénum najvyššieho súdu

(1) Plénum najvyššieho súdu

a) uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho súdu,

b) prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,

c) prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podnety na novú právnu úpravu,

d) prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,

e) prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,

f) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(2) Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho súdu.

(3) Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu.

(4) Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.

(5) Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné.

§ 21

Kolégiá najvyššieho súdu

(1) Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.

(2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)

(3) Kolégium najvyššieho súdu najmä

a) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,

b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,

c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,

d) prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,

e) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,

f) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,

g) prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,

h) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

(4) Predseda kolégia najvyššieho súdu

a) zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,

b) navrhuje kolégiám prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),

c) dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,

d) sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,

e) riadi prieskumnú činnosť kolégia,

f) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.

(5) Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

§ 22

Zjednocovanie výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

(1) Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel

a) príslušné kolégium najvyššieho súdu zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného kolégia najvyššieho súdu,

b) plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.

(2) Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.

(3) Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval.

§ 23

(1) Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje

a) stanoviská najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zaujalo plénum najvyššieho súdu alebo kolégium najvyššieho súdu,

b) vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov.

(2) Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete.

§ 24

Podrobnosti o organizácii a činnosti najvyššieho súdu upravuje organizačný poriadok a podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho súdu upravuje rokovací poriadok, ktoré schvaľuje plénum najvyššieho súdu; rokovací poriadok najvyššieho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

PIATA HLAVA

ŠPECIALIZOVANÝ TRESTNÝ SÚD

§ 25

Senát Špecializovaného trestného súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.

§ 26

Plénum Špecializovaného trestného súdu vykonáva pôsobnosť kolégia krajského súdu; § 17 ods. 3 sa použije primerane.

ŠIESTA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O VÝKONE SÚDNICTVA V TRESTNOPRÁVNYCH VECIACH V ČASE VOJNY A VOJNOVÉHO STAVU

§ 27

(1) Určené počty sudcov poverených konaním a rozhodovaním vo veciach podľa osobitného predpisu8a) sa v čase vojny a vojnového stavu9) zvyšujú na dvojnásobok, ak minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.

(2) V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty sudcov súdov s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu8a) podľa odseku 1 sudcami okresných súdov a sudcami krajských súdov.

(3) Zoznam sudcov okresných súdov a krajských súdov, ktorí majú podľa odsekov 1 a 2 v čase vojny a vojnového stavu9) vykonávať funkciu sudcu na súdoch uvedených v odseku 2, vyhotovuje k 1. januáru každého kalendárneho roka minister po dohode s predsedom príslušného krajského súdu; s preložením z iného okresného súdu alebo krajského súdu musí pred zaradením do zoznamu súhlasiť dotknutý sudca a súdna rada.

§ 28

Súdy uvedené v § 27 ods. 2 môžu v čase vojny a vojnového stavu vykonávať pôsobnosť podľa osobitného predpisu8a) aj na pracovisku mimo ich sídla.

TRETIA ČASŤ

ORGÁNY RIADENIA A SPRÁVY SÚDOV

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 32

(1) Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom.

(2) Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.

§ 33

(1) Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

(2) Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady.

(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona.

§ 34

(1) Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy.

(2) Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy príslušného súdu.

DRUHÁ HLAVA

PREDSEDA SÚDU A PODPREDSEDA SÚDU

Predseda súdu

§ 35

Pôsobnosť predsedu súdu

(1) Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov.

(2) Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

§ 36

Ustanovenie do funkcie predsedu súdu

Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane.

§ 37

Výberové konanie na funkciu predsedu súdu

(1) Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.

(2) Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle ministerstva, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr

a) 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu,

b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1.

(3) Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“).

(4) Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.

(5) Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.

(6) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.

(7) Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.

(8) Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.

(9) Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.

(10) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle aspoň 30 dní pred výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do výberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa prvej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Ministerstvo na svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.

(11) Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,10) ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.

(12) Výberové konanie je verejné, okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.

(13) Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.

§ 38

Zánik funkcie predsedu súdu

(1) Výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu

a) vzdaním sa funkcie,

b) zánikom funkcie sudcu,11)

c) odvolaním z funkcie,

d) zánikom súdu,

e) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

f) zvolením za člena súdnej rady,

(2) Sudca sa môže vzdať funkcie predsedu súdu písomným oznámením ministrovi. Výkon funkcie predsedu súdu v tomto prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

(3) Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť

a) súdna rada,

b) sudcovská rada príslušného súdu,

c) predseda súdu vyššieho stupňa.

(4) Návrhom podľa odseku 3 minister nie je viazaný; rozhodne o ňom do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

(5) Predsedu súdu odvoláva minister. Na konanie a rozhodovanie o odvolaní predsedu súdu sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní.11a) Proti rozhodnutiu o odvolaní predsedu súdu nie sú prípustné opravné prostriedky a nie je preskúmateľné súdom.

(6) Výkon funkcie predsedu súdu v prípade odvolania zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie, ak nie je v rozhodnutí určený neskorší deň.

(7) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená, minister poverí niektorého zo sudcov príslušného súdu, aby do vymenovania nového predsedu súdu plnil úlohy podľa § 35.

Podpredseda súdu

§ 39

(1) Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Na krajských súdoch a na okresných súdoch pôsobia podpredsedovia súdu. Na súdoch s počtom sudcov do 20 pôsobí jeden podpredseda, na súdoch s počtom sudcov od 21 do 50 pôsobia dvaja podpredsedovia a na súdoch s počtom nad 70 sudcov pôsobia traja podpredsedovia.

(2) Funkcia podpredsedu súdu sa zriaďuje na všetkých súdoch. Ak funkcia podpredsedu súdu nie je zriadená alebo obsadená, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.

(3) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo ak ide o dlhodobú neprítomnosť podpredsedu súdu presahujúcu šesť týždňov, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu s jeho súhlasom vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.

§ 40

Podpredsedu súdu vymenúva na návrh predsedu súdu minister na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za podpredsedu súdu aj opakovane.

§ 41

Na zánik funkcie podpredsedu súdu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 38; navrhnúť odvolanie podpredsedu súdu môže ministrovi aj predseda príslušného súdu.

§ 42

Povinnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu

(1) Predseda súdu a podpredseda súdu sa musia zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu alebo ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon tejto funkcie.

(2) Predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní

a) vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov,

b) voči sudcom súdu, ktorého správu vykonávajú, pristupovať nezaujato a zachovávať za rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôžu zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní,

c) nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,

d) kontrolovať dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;12) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa predseda súdu a podpredseda súdu považujú za zamestnávateľa,

e) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdom; ustanovenie § 74 ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté.

(3) Predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti.

Osobitné ustanovenia

§ 43

Predseda najvyššieho súdu a podpredseda najvyššieho súdu

(1) Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky a osobitný zákon.13)

(2) Na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu sa nevzťahujú § 36 až 38, § 39 ods. 2 a 3, § 40 a 41 tohto zákona.

TRETIA HLAVA

SUDCOVSKÁ SAMOSPRÁVA

§ 45

Sudcovská rada

(1) Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, najvyššom súde a Špecializovanom trestnom súde. Ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.

(2) Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.

(3) Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.

(4) Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva pôsobnosť predsedu sudcovskej rady.

(5) Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.

(6) Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady.

(7) Sudcovská rada

a) vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov,

b) prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov,

c) prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko,

d) rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona,14)

e) volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a),

f) podáva návrh na začatie disciplinárneho konania v prípadoch ustanovených týmto zákonom,

g) spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného zákona,15)

h) schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,

i) na požiadanie predsedu súdu zaujíma stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,

j) rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(8) Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.

(9) Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

(10) Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.

(11) Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.

Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade

§ 46

(1) Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná funkcia.

(2) Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať.

(3) Členstvo v sudcovskej rade zaniká

a) preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady,

b) zánikom funkcie sudcu,11)

c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

d) uplynutím funkčného obdobia,

e) odvolaním podľa § 45 ods. 2.

(4) Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného zákona, členstvo v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká.

§ 47

Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia.

§ 48

Kolégium predsedov sudcovských rád

(1) Kolégium predsedov sudcovských rád sa zriaďuje na krajskom súde a tvorí ho predseda sudcovskej rady krajského súdu, predsedovia sudcovských rád okresných súdov v obvode tohto krajského súdu a zástupcovia pléna okresných súdov v obvode tohto krajského súdu podľa § 45 ods. 4 druhej vety. Rokovanie kolégia predsedov sudcovských rád zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady krajského súdu alebo ním poverený predseda sudcovskej rady okresného súdu.

(2) Do pôsobnosti kolégia predsedov sudcovských rád patrí

a) vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu a po pridelení prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj k ich navrhovanému rozpisu pre krajský súd a okresné súdy v jeho obvode,

b) vyjadrovať sa k správe o čerpaní rozpočtu za uplynulý rok,

c) navrhovať programové priority pre oblasť výkonu súdnictva,

d) na požiadanie predsedu krajského súdu zaujímať stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,

e) rozhodovať o ďalších otázkach, ak tak ustanoví osobitný zákon.

ŠTVRTÁ ČASŤ

RIADENIE SÚDOV

§ 49

Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä

a) rozvrhom práce,

b) výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky,

c) využívaním výsledkov vnútornej revízie,

d) vybavovaním sťažností.

PRVÁ HLAVA

ROZVRH PRÁCE

§ 50

(1) Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

(2) Rozvrh práce obsahuje

a) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,

b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,

c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,

d) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,

e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,

f) spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,

g) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona5) a o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,

h) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,

i) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,

j) spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie16) (ďalej len „notársky rozvrh“),

k) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,

l) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.

(3) Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona,16a) rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva.

(4) Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.

§ 51

Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

(2) Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.

(3) Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,5) o predbežnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(4) Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,

b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,

c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a

d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.

(5) V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.

(6) Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.

(7) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.

(8) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(9) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

(10) Notársky rozvrh môže byť založený na

a) obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, ktorých počet sa rovná počtu notárskych úradov v obvode tohto súdu,

b) časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,

c) kombinácii systémov podľa písmen a) a b), pričom hranice notárskych obvodov spravidla rešpektujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky.

§ 51a

(1) Sudcovi možno rozvrhom práce prideliť na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy, ak bude tvoriť prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti

a) len s jeho predchádzajúcim súhlasom alebo

b) bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu.

(2) Predseda súdu musí v prípadoch podľa odseku 1 prihliadať na uvedené skutočnosti pri výkone súdnictva dotknutého sudcu najmenej v období troch mesiacov po pridelení veci.

§ 52

Tvorba rozvrhu práce

(1) Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov.

(2) Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami.

(3) Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2.

(4) Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.

(5) Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona.18)

(6) Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.

(7) Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu práce. Úplne znenie rozvrhu práce zverejní predseda súdu rovnako ako rozvrh práce.

(8) V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.

§ 52a

(1) Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „notárska komora“) predloží najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka predsedovi príslušného krajského súdu a predsedom okresných súdov návrh notárskeho rozvrhu na nasledujúci kalendárny rok.

(2) Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k návrhu notárskeho rozvrhu najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predsedovi príslušného krajského súdu.

(3) Predseda krajského súdu vydá notársky rozvrh najneskôr do 10. decembra kalendárneho roka a zašle ho všetkým predsedom okresných súdov a prezídiu notárskej komory.

(4) Ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zrušeniu alebo zriadeniu notárskeho úradu, notárska komora predloží najneskôr do 15 dní odo dňa zriadenia alebo zrušenia notárskeho úradu predsedovi príslušného krajského súdu a predsedovi okresného súdu, v ktorého obvode sa zriadil alebo zrušil notársky úrad, návrh na zmenu notárskeho rozvrhu.

(5) Predseda okresného súdu podľa odseku 4 oznámi svoje stanovisko k návrhu zmeny notárskeho rozvrhu najneskôr do 20 dní odo dňa jeho predloženia.

(6) Predseda krajského súdu vydá rozhodnutie o zmene notárskeho rozvrhu najneskôr do 30 dní od predloženia návrhu na jeho zmenu.

DRUHÁ HLAVA

DOHĽAD PREDSEDU SÚDU

§ 53

(1) Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel

a) dohliada na riadny chod súdnych oddelení,

b) sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,

c) vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,

d) sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,

e) zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,

f) sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, osobitne sleduje plynulosť súdneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd,

g) vybavuje sťažnosti.

(2) Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia.

(3) Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov,18a) súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.

(4) V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi.

TRETIA HLAVA

VNÚTORNÁ REVÍZIA

§ 54

Vnútorná revízia súdu (ďalej len „revízia“) je druh kontroly súdu a sudcov, ktorý smeruje k prevereniu aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie. Revízia je súčasťou výkonu súdnictva.

§ 55

(1) Revízia sa vykonáva

a) v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií, ktorý schvaľuje na návrh príslušného predsedu krajského súdu a predsedu najvyššieho súdu súdna rada,

b) mimo rámca harmonogramu revízií (ďalej len „mimoriadna revízia“), ak je to nevyhnutné na prijatie opatrení v určitej oblasti výkonu súdnictva na niektorých alebo na všetkých súdoch.

(2) Revízia podľa odseku 1 písm. a) je zameraná na

a) výsledky práce súdu a jeho sudcov so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov,

b) na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní,

c) dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,

d) včasnosť vyhotovovania a vypravovania súdnych rozhodnutí,

e) úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní,

f) úroveň práce súdnych oddelení a kancelárií, úroveň súdnych písomností,

g) preskúmateľnosť prideľovania spisov podľa rozvrhu práce,

h) dôvodnosť zmien rozvrhu práce a dodržiavanie postupu tvorby rozvrhu práce,

i) zachovávanie požiadaviek na špecializáciu sudcov,

j) dôstojnosť správania sa sudcov, súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ako aj na dôstojnosť prostredia súdu,

k) účinnosť vybavovania sťažností.

(3) Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť.

(4) Zameranie mimoriadnych revízií na určité oblasti výkonu súdnictva určí raz ročne súdna rada na návrh ministra, predsedov krajských súdov a predsedu najvyššieho súdu. Vychádza pritom aj z vlastných poznatkov z vybavovania sťažností a podnetov fyzických osôb a právnických osôb o úrovni výkonu súdnictva.

(5) Predsedovia krajských súdov a predseda najvyššieho súdu môžu z vlastného podnetu alebo na návrh príslušného predsedu súdu nižšieho stupňa nariadiť alebo na podnet ministra nariadia mimoriadnu revíziu aj nad rámec revízií podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné na overenie podnetov o závažných nedostatkoch vo výkone súdnictva alebo zistenie ich príčin.

(6) Na výkon revízie sa nepoužije osobitný zákon.19)

§ 56

(1) Výkonom revízie sa nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu a sudcu.

(2) Členovia oddelení vnútornej revízie (ďalej len „revízne oddelenie) sú povinní vykonávať revíziu nestranne, objektívne a v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Za člena revízneho oddelenia môže byť vymenovaný len ten, kto s vymenovaním vyslovil súhlas.

(3) Pri revízii môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov v právoplatne vybavených veciach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Spis môže byť vyžiadaný na revíziu aj na revízne oddelenie.

(4) Vo veciach, kde konanie nebolo právoplatne skončené, môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov len na účel zistenia stavu starších nevybavených vecí, zistenia prieťahov v konaní a zistenia dôvodov odročovania pojednávaní alebo ak je revízia nariadená podľa § 55 ods. 5. Súdny spis musí byť preverený na súde, na ktorom je evidovaný, a v prítomnosti osoby zodpovednej za úplnosť a neporušiteľnosť spisu a jeho príloh.

§ 57

(1) Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského súdu.

(2) Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu krajského súdu a dvoch ďalších sudcov. Členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(3) Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu.

(4) Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(5) Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu na návrh vedúceho oddelenia.

(6) Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia.

(7) Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie.

§ 58

(1) Revíziu krajského súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu. V rámci revízie krajského súdu môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode.

(2) Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh predsedov kolégií na tri roky z radov sudcov najvyššieho súdu. Ak je vedúcim revízneho oddelenia sudca pôsobiaci v kolégiách všeobecného súdnictva, je stálym členom sudca pôsobiaci v správnom kolégiu a naopak. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na dve po sebe idúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu najvyššieho súdu.

(3) Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú revíziu; členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje časovú náročnosť revízie.

(4) Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane.

§ 59

Revíziu na najvyššom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho súdu. Rokovací poriadok určí aj spôsob ustanovovania členov revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu. Členom revízneho orgánu môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

§ 59a

Člen revízneho oddelenia, ktorým je sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) a sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, má nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho činnosťou v revíznom oddelení podľa osobitného predpisu.19b)

§ 60

(1) Členovia revízneho oddelenia môžu požiadať o uvoľnenie z činnosti v revíznom oddelení, ak na svoju činnosť nemajú vytvorené podmienky. To neplatí pre podpredsedu krajského súdu. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.

(2) Predseda súdu odvolá vedúceho revízneho oddelenia, jeho stáleho člena alebo člena, ak

a) mu zdravotný stav nedovoľuje, najmenej počas troch mesiacov, riadne vykonávať revíznu činnosť,

b) voči nemu sa začalo disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,

c) neplní si povinnosti ustanovené týmto zákonom na výkon revíznej činnosti.

(3) Proti rozhodnutiu predsedu súdu podľa odsekov 1 a 2 môže člen revízneho oddelenia podať námietky do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia predsedu súdu. O námietkach rozhodne disciplinárny súd.

§ 61

(1) Po vykonaní revízie zostavia členovia revízneho oddelenia správu o výsledkoch revízie s návrhom opatrení. K správe pripoja vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie predsedu súdu, ktorého sa revízia týkala, výsledok prerokovania správy na preverovanom súde a stanovisko revízneho oddelenia k podaným vyjadreniam.

(2) Vedúci revízneho oddelenia zašle správu predsedovi príslušného krajského súdu, predsedovi najvyššieho súdu, súdnej rade a ministrovi, ktorí nezávisle od seba vyhodnocujú obsah správy a zašlú vedúcemu revízneho oddelenia a preverovanému subjektu svoje stanovisko k správe a k navrhovaným opatreniam.

(3) Predseda krajského súdu zabezpečuje realizáciu opatrení v rozsahu vlastnej pôsobnosti.

ŠTVRTÁ HLAVA

SŤAŽNOSTI NA POSTUP SÚDU A PODNETY

Sťažnosti

§ 62

(1) Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

(2) Anonymné sťažnosti sa nevybavujú.

(3) Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojej sťažnosti dopustí trestného činu alebo priestupku.

§ 63

Vybavovanie sťažností

(1) Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon3) neustanovuje inak.

(2) Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

§ 64

(1) Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov.

(2) Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.

(3) Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

§ 65

(1) Sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.

(2) Ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu, v rámci lehoty podľa odseku 1.

§ 66

O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

§ 67

Prešetrenie vybavenia sťažnosti

(1) Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu,

(2) Na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

(3) Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa osobitného zákona.20)

§ 68

Osobitné ustanovenie o sťažnostiach

Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon.21)

§ 69

Podnety

(1) Podnetom sa rozumie podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa poukazuje najmä na nevhodné správanie sa sudcov, súdnych úradníkov alebo zamestnancov súdu mimo súdneho konania a na iné nedostatky na súdoch, ktoré nesúvisia s konaním a rozhodovaním v prejednávaných veciach.

(2) Účelom vybavovania podnetu je vykonanie potrebných opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov a ich príčin.

(3) Podnet vybavuje predseda súdu; podnet týkajúci sa sudcov vybavuje sudcovská rada príslušného súdu. Sudcovská rada môže poveriť jeho vybavovaním jedného alebo viacerých svojich členov.

(4) Podnet týkajúci sa výkonu funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu vybavuje ministerstvo; to neplatí, ak sa podnet týka predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu.

(5) Podnet musí byť prerokovaný s osobou, voči ktorej smeruje.

(6) Podnet musí byť vybavený do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia orgánu príslušnému na jeho vybavenie. Ustanovenia § 65 ods. 2 a § 66 sa použijú primerane.

§ 70

Spoločné ustanovenie

Podanie podľa § 62 alebo § 69, ktoré bolo doručené súdu, sa posudzuje podľa jeho obsahu.

PIATA ČASŤ

SPRÁVA SÚDOV

PRVÁ HLAVA

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV SPRÁVY SÚDOV

Ministerstvo

§ 71

Ministerstvo vykonáva správu súdov tým, že

a) v oblasti personálnej

1. v rámci vládou schválených limitov počtov zamestnancov v rozpočtovej kapitole ministerstva určuje po prerokovaní s predsedami súdov počty sudcov, zamestnancov súdov a voľné miesta sudcov,

2. vyhotovuje zoznam sudcov súdov podľa § 27 ods. 3,

3. rozhoduje o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

4. spolupodieľa sa na určovaní obsahovej náplne vzdelávania sudcov,

5. koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich na výkon ich funkcie,

b) v oblasti finančnej

1. riadi tvorbu rozpočtu súdov,

2. koordinuje výkon následnej finančnej kontroly na súdoch a vykonáva vnútorný audit,19)

3. metodicky usmerňuje výkon predbežnej a priebežnej finančnej kontroly súdmi,19) vedenie účtovníctva súdmi,22) investičnú výstavbu,23) správu majetku štátu,24) tvorbu a použitie Sociálneho fondu,25) verejné obstarávanie pri investičnej výstavbe,26)

c) v oblasti organizačnej

1. metodicky usmerňuje a kontroluje výkon správy okresných súdov, krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu predsedami týchto súdov,

2. metodicky usmerňuje činnosť súdov na úseku ochrany pred požiarmi,27) ochrany utajovaných skutočností,28) bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29)

d) v oblasti ekonomickej

1. riadi a metodicky usmerňuje vývoj, nasadzovanie a využívanie informačných systémov a technológií na súdoch,

2. na základe vyhodnocovania stavu súdnych agend uskutočňuje strategické plánovanie a prípravu dlhodobých koncepcií rozvoja súdnictva,

3. spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém súdnictva (ďalej len „centrálny informačný systém“),

4. metodicky usmerňuje poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30)

5. metodicky usmerňuje výkon archívnictva,31)

e) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.

§ 72

(1) Ministerstvo ďalej

a) sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky,

b) sleduje plnenie povinností orgánov riadenia a správy súdu,

c) vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania v súvislosti s výkonom pôsobnosti ministra alebo ministerstva podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,32)

d) vybavuje sťažnosti a podnety, ak tak ustanoví tento zákon.

e) vykonáva previerky vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností podľa tohto zákona predsedami

1. okresných súdov,

2. krajských súdov,

3. Špecializovaného trestného súdu.

(2) Na účel plnenia úloh podľa odseku 1 písm. b) až e) je ministerstvo oprávnené nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si z neho odpisy, výpisy a kópie, ako aj vyžadovať iné podklady, informácie alebo vyjadrenia; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.28)

(3) Prevzaté spisy je ministerstvo povinné vrátiť príslušnému súdu v lehote do 30 dní odo dňa ich prevzatia, ak nemožno vzhľadom na povahu veci vrátiť spisy v tejto lehote, môže ju minister primerane predĺžiť.

(4) Ak pri plnení úloh podľa odseku 1 ministerstvo získa poznatky o nejednotnosti súdneho rozhodovania, podá najvyššiemu súdu podnet na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 73

(1) V súvislosti s výkonom pôsobnosti podľa § 71 písm. d) prvého bodu ministerstvo zabezpečuje

a) prevádzku a ochranu informačných systémov súdu,

b) koordináciu nákupu technických a programových prostriedkov súdov v obvode príslušného krajského súdu,

c) koordináciu nasadzovania informačných systémov a ich vývoja,

d) koordináciu nasadzovania informačných systémov verejnej správy na súdoch,33)

e) bezpečnosť informačného systému vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany osobných údajov v automatizovaných informačných systémoch,34)

f) koordináciu spracovania štátnej štatistiky, súdnej štatistiky a výkazníctva spracúvaného v informačných systémoch,33)

g) údržbu technických a programových prostriedkov,

h) správu licencií,

i) školenia a semináre týkajúce sa informačných systémov,

j) nasadzovanie a prevádzku dátových komunikačných prostriedkov.

(2) Výkon úloh podľa odseku 1 môže ministerstvo v potrebnom rozsahu preniesť na krajské súdy; ustanovenia § 71 ods. 1 písm. d) prvého a tretieho bodu tým nie sú dotknuté.

(3) Výkon úloh prenesených podľa odseku 2 zabezpečuje príslušný organizačný útvar krajského súdu, a to pre tento krajský súd a všetky okresné súdy v obvode tohto krajského súdu.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre Špecializovaný trestný súd a najvyšší súd.

§ 74

Predseda súdu

(1) Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že

a) zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu,

b) zabezpečuje riadenie osobného úradu,

c) zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej,

d) zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,

e) vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu,

f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,34a)

g) zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť,

h) zodpovedá za efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov,

i) zodpovedá za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí,

j) zodpovedá za včasné zverejňovanie súdnych rozhodnutí,

k) plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov.35)

(2) Predseda okresného súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu okresného súdu aj tým, že

a) určuje počty prísediacich na okresnom súde,

b) zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie.

(3) Predseda krajského súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu krajského súdu aj tým, že

a) určuje počty prísediacich na krajskom súde,

b) zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady na ich vymenovanie za sudcov,

c) zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie,

d) riadi organizačné útvary krajského súdu uvedené v § 73 ods. 3.

(4) Predseda najvyššieho súdu okrem výkonu činností uvedených odseku 1 vykonáva správu najvyššieho súdu aj tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v § 71 písm. a) prvom a druhom bode, písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom bode a písm. d) štvrtom a piatom bode vo vzťahu k najvyššiemu súdu.

(5) Predseda Špecializovaného trestného súdu okrem činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu aj tým, že zabezpečuje podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na Špecializovanom trestnom súde a vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu na tomto súde.

§ 75

Podrobnosti o organizácii práce pri výkone správy súdu ustanoví organizačný poriadok súdu, ktorý vydá predseda súdu.

DRUHÁ HLAVA

RIADITEĽ SPRÁVY SÚDU

§ 76

Riaditeľ správy súdu je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona.36)

§ 77

Riaditeľ správy súdu organizuje a riadi ekonomický a administratívny chod súdu a koná v mene súdu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom alebo v rozsahu určenom predsedom súdu.

§ 78

(1) Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje

a) bežný chod súdu a ochranu budov súdu,

b) hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu,

c) vedenie účtovníctva,22)

d) tvorbu a použitie sociálneho fondu25) a uzatváranie kolektívnych zmlúv,

e) správu majetku štátu,24)

f) verejné obstarávanie,37)

g) výkon predbežnej a priebežnej finančnej kontroly,19)

h) poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30)

i) chod archívu,31)

j) výkon štátnej štatistiky.38)

(2) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu a riaditeľ správy najvyššieho súdu vykonáva správu najvyššieho súdu tým, že okrem činností uvedených v odseku 1 ďalej zabezpečuje

a) materiálno-technické zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností,28)

b) riadenie ochrany pred požiarmi,27)

c) riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29)

d) investičnú výstavbu,23)

e) školenia a semináre pre administratívnych zamestnancov súdu.

(3) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo vzťahu k okresným súdom v obvode tohto krajského súdu.

(4) Riaditeľ správy krajského súdu môže po dohode s riaditeľom správy okresného súdu v obvode tohto krajského súdu zabezpečovať pre okresný súd niektoré úlohy podľa odseku 1, ktoré inak vykonáva riaditeľ správy okresného súdu.

TRETIA HLAVA

CENTRÁLNY INFORMAČNÝ SYSTÉM

§ 79

(1) Ministerstvo a súdy spracúvajú pri plnení svojich úloh informácie, osobné údaje a iné údaje (ďalej len „údaje“) týkajúce sa občianskeho súdneho konania a trestného konania, ako aj údaje získané pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov.39)

(2) Údaje sú súčasťou centrálneho informačného systému. Centrálny informačný systém je informačným systémom verejnej správy.33)

(3) Prevádzkovateľom a správcom centrálneho informačného systému je ministerstvo. Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje ministerstvo v spolupráci so súdmi.

(4) Údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému, sa vedú v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Poskytovanie alebo sprístupňovanie údajov z centrálneho informačného systému sa môže uskutočňovať aj v elektronickej podobe.

§ 80

Údaje z centrálneho informačného systému využívajú ministerstvo a súdy pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému ministerstvo a súdy poskytujú alebo sprístupňujú subjektom, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „príjemca“); pri ich poskytovaní a sprístupňovaní sa postupuje podľa tohto zákona a osobitných predpisov.40)

§ 81

Ministerstvo v spolupráci so súdmi aspoň raz ročne preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh ministerstva a súdov. Ak ministerstvo preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že nie sú potrebné na plnenie úloh ministerstva a súdov, bezodkladne takéto osobné údaje zlikviduje alebo anonymizuje.

§ 82

(1) Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých, vytvorené a spravované ministerstvom sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce z osobitného zákona42) vykonáva ministerstvo.

(2) Automatizované informačné systémy uvedené v odseku 1 sú súčasťou štátneho informačného systému Slovenskej republiky.

§ 82a

Zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí

(1) Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.

(2) Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, súdy v tej istej lehote zverejnia aj všetky rozhodnutia vydané počas tohto súdneho konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa a rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Nezverejňujú sa súdne rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom bola verejnosť vylúčená z pojednávania pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť. Najvyšší súd zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych senátov do troch pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti.

(3) Pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.

(4) Zverejňovanie súdnych rozhodnutí podľa odseku 1 technicky zabezpečuje ministerstvo na svojom webovom sídle.

(5) Súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona42a) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.42b)

§ 82b

Zverejňovanie štatistických údajov

(1) Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje štatistické údaje o činnosti súdov, jednotlivých sudcov a senátov.

(2) Štatistické údaje o činnosti súdov zverejňuje ministerstvo podľa odseku 1 každoročne k 28. februáru, a to za predchádzajúci kalendárny rok.

Prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach

§ 82c

Ustanovenia § 82d až 82h sa použijú iba v prípadoch, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi Európskej únie, orgánmi Európskej únie alebo orgánmi vytvorenými spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „príslušný orgán“).

§ 82d

Na prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach tvoriacich súčasť centrálneho informačného systému sa vzťahuje osobitný predpis,34) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 82e

(1) Ministerstvo a súdy prijímajú potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné alebo aktuálne. Ak dôjde k poskytnutiu alebo sprístupneniu nepravdivých, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov, sú ministerstvo a súdy povinné bez zbytočného odkladu informovať všetky príslušné orgány, ktorým takéto osobné údaje poskytli.

(2) Pri poskytnutí alebo sprístupnení údajov príslušným orgánom sa určí účel poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov a podľa potreby ďalšie obmedzenia spracúvania osobných údajov poskytnutých alebo sprístupnených príslušnému orgánu, ak je to odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, prebiehajúcim odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo aj zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje.

(3) Obmedzením spracúvania osobných údajov podľa odseku 2 sa rozumie aj určenie lehoty, po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje.

(4) O každom poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov podľa § 80 ods. 1 sa vyhotovuje úradný záznam, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému.

(5) Ak by likvidácia alebo anonymizácia osobných údajov mohla ohroziť práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby, možno osobné údaje blokovať;42c) spracúvať ich však možno len na účel, ktorý zabránil ich likvidácii.

§ 82f

(1) Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu môžu ministerstvo a súdy spracúvať okrem účelu, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené, aj na účel

a) stíhania iných trestných činov, ako sú tie, kvôli ktorým sa osobné údaje poskytli,

b) výkonu trestu,

c) iného súdneho konania, ktoré priamo súvisí so stíhaním trestného činu alebo s výkonom trestu,

d) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku alebo

e) vymedzený v súhlase členského štátu Európskej únie, ktorý osobné údaje poskytuje, alebo vymedzený v súhlase dotknutej fyzickej osoby,

f) ich ďalšieho historického, vedeckého alebo štatistického spracúvania.42d)

(2) Ak príslušný orgán poskytne alebo sprístupní osobné údaje bez požiadania, ministerstvo alebo súd preverí, či sú tieto údaje potrebné na účel, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené. Ak príslušný orgán poskytne nepravdivé, neúplné alebo neaktuálne osobné údaje, musia sa tieto bezodkladne opraviť, zlikvidovať alebo zablokovať.

(3) Na žiadosť príslušného orgánu ho ministerstvo alebo súd oboznámi so spracúvaním ním poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.

(4) Na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon a osobitný predpis;34) tým nie je dotknuté právo príslušného orgánu určiť obmedzenia spracovania týchto osobných údajov. Ak o to príslušný orgán požiada, ministerstvo a súdy neinformujú dotknutú fyzickú osobu o zhromažďovaní alebo spracúvaní ním poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

§ 82g

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno poskytnúť alebo sprístupniť tretím štátom alebo medzinárodným orgánom, len ak

a) je to nevyhnutné na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na výkon trestov,

b) prijímajúci orgán v treťom štáte alebo prijímajúci medzinárodný orgán zodpovedá za predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestov,

c) príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich ďalším poskytnutím alebo sprístupnením orgánom v treťom štáte a

d) dotknutý tretí štát alebo medzinárodný orgán zaručí primeranú úroveň ochrany pri plánovanom spracúvaní týchto údajov; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.42e)

(2) Poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov bez súhlasu príslušného orgánu podľa odseku 1 písm. c) je prípustné, len ak je nevyhnutné na to, aby sa predišlo bezprostrednému a závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo záujmov členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu, a ak sa predchádzajúci súhlas nedá získať včas; tento spôsob poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov musí byť príslušnému orgánu zodpovednému za vydanie súhlasu bezodkladne oznámený.

§ 82h

(1) Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno poskytnúť alebo sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, ak príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich poskytnutím alebo sprístupnením, ich poskytnutiu alebo sprístupneniu nebránia práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby a s prihliadnutím na okolnosti prípadu je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné v záujme

a) plnenia úloh ministerstva alebo súdu ustanovených zákonom,

b) predchádzania trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu, prípadne výkonu trestov alebo

c) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku.

(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach podľa § 3 ods. 8.

ŠTVRTÁ HLAVA

ROZPOČET SÚDOV

§ 83

(1) Súdy sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva, ak tento zákon alebo osobitný zákon43) neustanovuje inak.

(2) Súd zapojený svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva podľa schváleného rozpočtu súdov samostatne hospodári s rozpočtovými prostriedkami, ktoré mu určí ministerstvo v rámci svojej rozpočtovej kapitoly.

(3) Výdavky štátneho rozpočtu na financovanie systému súdnictva sú rozpočtované v samostatnom programe rozpočtovej kapitoly ministerstva.

§ 84

Tvorba podkladov k návrhu rozpočtu súdov

(1) Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zodpovedá za dodržiavanie zákonných povinností pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

(2) Súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva vypracúvajú podklady na tvorbu rozpočtu súdov v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy.

(3) Predseda okresného súdu a riaditeľ správy okresného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít súdu, a predseda okresného súdu ho predloží predsedovi krajského súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok; rovnako postupuje predseda krajského súdu, ktorý pripravuje rozpočet pre krajský súd.

(4) Predseda krajského súdu zabezpečí vypracovanie podkladov k návrhu rozpočtu za obvod krajského súdu a tento návrh prerokuje s predsedami okresných súdov v jeho obvode. Výsledky prerokovania spolu so vznesenými pripomienkami sudcovských rád k návrhu rozpočtu prerokuje minister s predsedami krajských súdov. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu súdov predložia za svoje obvody predsedovia krajských súdov v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.

(5) Predseda Špecializovaného trestného súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Špecializovaného trestného súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít Špecializovaného trestného súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Špecializovaného trestného súdu prerokuje minister s predsedom Špecializovaného trestného súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu Špecializovaného trestného súdu predloží predseda Špecializovaného trestného súdu v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.

§ 85

Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly vypracuje návrh rozpočtu súdov zapojených svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva z podkladov súdov a vládou schválených východísk rozpočtu verejnej správy v termíne stanovenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Vypracovaný návrh rozpočtu odošle na vedomie predsedovi Špecializovaného trestného súdu a predsedovi krajského súdu, ktorý s návrhom oboznámi okresné súdy.

§ 86

Ministerstvo a najvyšší súd predkladajú súdnej rade východiská pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva tak, aby súdna rada mohla v zákonom ustanovenej lehote zaujať k východiskám a k návrhu rozpočtu súdnictva stanovisko. Stanovisko súdnej rady je súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.

§ 87

Ministerstvo rozpisuje pre súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva rozpočtové prostriedky schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové prostriedky pre okresné súdy v obvode príslušného krajského súdu rozpisuje tento krajský súd z rozpočtových prostriedkov preň rozpísaných ministerstvom podľa prvej vety. V rozpise sa zohľadňujú potreby súdov uplatňované v podkladoch k návrhu rozpočtu.

§ 88

Záverečný účet súdov

(1) Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zostavuje návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly, ktorý zahŕňa aj návrh záverečného účtu súdov, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva. Návrh záverečného účtu súdov zostavuje ministerstvo v súčinnosti s predsedami krajských súdov.

(2) Záverečný účet rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvo v súlade s osobitným zákonom ministerstvu financií a príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom financií.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 89

Ak sa v tomto zákone používa pojem samosudca, rozumie sa tým aj sudca pre prípravné konanie, ak z tohto zákona nevyplýva niečo iné.

§ 90

Na Krajskom súde v Bratislave sa zriaďuje Oddelenie justičnej pokladnice, ktoré plní úlohy podľa osobitného zákona.44)

§ 91

Ak nie je na Špecializovanom trestnom súde ustanovený senát alebo ak z iného dôvodu nemôže Špecializovaný trestný súd vykonávať svoju právomoc podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, vykonáva ju Krajský súd v Banskej Bystrici; senát krajského súdu sa v takom prípade skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu.

§ 91a

Súdy s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu8a) vykonávajú súdnictvo na území iného štátu v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve.44)

§ 92

Splnomocňovacie ustanovenie

(1) Ministerstvo vydá všeobecne záväzným právnym predpisom správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špecializovaný trestný súd, ktorý podrobnejšie upraví najmä organizáciu súdu, organizáciu práce, štruktúru a úlohy zamestnancov súdu a súdnych oddelení alebo iných organizačných útvarov súdu pri výkone súdnictva a kancelárske práce na súdoch.

(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o

a) vnútornej revízii súdu,

b) náležitostiach rozvrhu práce,

c) používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi,

d) spôsobe spracovania, poskytovania, sprístupňovania a zverejňovania údajov v centrálnom informačnom systéme,

e) pravidlách určovania počtu miest sudcov, ostatných zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy,

f) kategóriách údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí vylúčia a postup pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí.

(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, spôsob vykonania výberového konania, podrobnosti o pohovore s uchádzačom, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania a náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania.

SIEDMA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Prechodné ustanovenia

§ 93

(1) Predsedovia okresných súdov a predsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr.

(2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého predsedu okresného súdu alebo krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový predseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.

§ 94

(1) Podpredsedovia okresných súdov a podpredsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. Predsedovia týchto súdov sú povinní v lehote podľa predchádzajúcej vety navrhnúť ministrovi kandidátov na funkciu podpredsedu súdu.

(2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého podpredsedu okresného súdu alebo podpredsedu krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový podpredseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.

§ 95

(1) Sudcovské rady na krajských súdoch vytvorené podľa doterajších predpisov vykonávajú činnosť sudcovských rád okresných súdov, krajských súdov a kolégií predsedov sudcovských rád do 31. decembra 2005.

(2) Do 31. decembra 2005 sa vytvoria na krajských súdoch a okresných súdoch sudcovské rady podľa tohto zákona.

§ 96

(1) Voľby prvých predsedov kolégií krajských súdov vyhlási predseda príslušného krajského súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2) Voľby prvých predsedov grémií okresných súdov vyhlási predseda príslušného okresného súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 97

(1) Krajský súd v senáte zloženom z dvoch sudcov a troch prísediacich dokončí konanie vo veciach, v ktorých už konal na hlavnom pojednávaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2) Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba a nebolo začaté hlavné pojednávanie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná krajský súd konanie v prvom stupni v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.

(3) Ak vo veci podľa odseku 1 došlo k zmene v zložení senátu a hlavné pojednávanie musí byť vykonané znovu, vykoná krajský súd v prvom stupni nové konanie v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.

§ 98

Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich činnosti podľa § 73 k 31. marcu 2005 na krajských súdoch prechádzajú k 1. aprílu 2005 na ministerstvo.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

§ 99

(1) Notárska komora vypracuje a predloží prvý návrh notárskeho rozvrhu na rok 2009 podľa tohto zákona predsedom krajských súdov a predsedom okresných súdov najneskôr do 31. januára 2009. Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k tomuto návrhu najneskôr do 28. februára 2009 a predsedovia krajských súdov vydajú prvé notárske rozvrhy podľa tohto zákona najneskôr do 31. marca 2009.

(2) Do vydania prvého notárskeho rozvrhu podľa odseku 1 sa veci prideľujú notárom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

§ 100

Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy podľa § 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 prechádzajú k 1. januáru 2009 na krajské súdy.

§ 101

Grémiá zriadené na okresných súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 zanikajú k 31. marcu 2009, ak predseda príslušného krajského súdu do tohto dátumu nerozhodne inak.

§ 101a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

Senáty najvyššieho súdu, ktoré boli ku dňu vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa rozvrhu práce senátmi rozhodujúcimi o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, sú odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky senátmi, ktoré rozhodujú o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu.

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011

§ 101b

Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí vykonávajú túto funkciu k 1. máju 2011, sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných k 30. aprílu 2011.

§ 101c

Prví kandidáti na členov výberových komisií podľa § 37 sa zvolia alebo vymenujú najneskôr do 30. júna 2011; ak nie sú najneskôr do 30. júna 2011 zvolení, vymenuje ich minister.

§ 101ca

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014

Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí vykonávajú túto funkciu k 1. septembru 2014, sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných k 31. augustu 2014.

§ 101d

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 102

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona 589/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004. Z. z.,

2. zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 530/2003 Z. z.

§ 102a

Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2009

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch.


Čl. II

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z. zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z. a zákona č. 586/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 12 ods. 4 sa na konci vkladá čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak.“.

2. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠12a

Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu

(1) Na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa alebo súde toho istého stupňa súdna rada dočasne pridelí sudcu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného zákona.5b) Počas dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu sudca vykonáva funkciu sudcu na súde, na ktorý bol dočasne pridelený.

(2) Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu sa skončí zánikom funkcie predsedu súdu; s jeho súhlasom ho súdna rada pridelí na súd, z ktorého bol dočasne pridelený na výkon funkcie predsedu súdu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie:

5b) Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3. V § 15 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Predsedu grémia okresného súdu volia sudcovia príslušného grémia tajným hlasovaním na päť rokov spomedzi predsedov senátov tohto grémia. Návrh môžu podať členovia grémia a predseda súdu, ktorý návrhy predloží príslušnému grémiu.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

4. V § 15 ods. 5 sa za slová „Predseda kolégia“ vkladá čiarka a pripájajú sa slová „predseda grémia“.

5. V § 16 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov grémia okresného súdu rozhoduje o odvolaní predsedu grémia grémium tajným hlasovaním.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

6. § 27 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Výkon funkcie predsedu súdu, podpredsedu súdu, predsedu kolégia, predsedu grémia, sudcu disciplinárneho súdu, člena oddelenia vnútornej revízie, člena súdnej rady, člena sudcovskej rady a činnosť sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu sa pri hodnotení sudcu započítava do výkonu súdnictva.“.

7. V § 29 ods. 2 v druhej vete sa slová „príslušnej sudcovskej rady“ nahrádzajú slovami „kolégia predsedov sudcovských rád“.

8. V § 30 ods. 10 v druhej vete sa vypúšťajú slová „a so súhlasom sudcu“.

9. V § 68 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

10. V § 69 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) predsedovi kolégia krajského súdu v sume 3 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 2 000 Sk mesačne.“.

11. V § 69 odsek 2 znie:

„(2) Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.“.

12. § 72 a 73 vrátane nadpisov znejú:

㤠72

Plat a príplatok počas dočasného pridelenia

(1) Sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia.

(2) Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5 % zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 10 % zo základného platu mesačne; súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu nesmie prevýšiť 130 % základného platu sudcu.

(3) Ak je sudca dočasne pridelený na preťažený súd, patrí mu príplatok vo výške 10 000 Sk mesačne za prvých šesť mesiacov dočasného pridelenia; preťaženým súdom je súd zaradený do osobitného zoznamu preťažených súdov, ktorý vedie ministerstvo.

§ 73

Príplatok za zastupovanie

(1) Sudcovi, ktorý vykonáva funkciu sudcu na preťaženom súde a zastupuje iného sudcu podľa odseku 4, patrí príplatok za zastupovanie vo výške 1 000 Sk za každý odpracovaný deň zastupovania, ktorý je pracovným dňom. Nárok na príplatok za zastupovanie má sudca od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania. Ak zastupujú sudcu preťaženého súdu viacerí sudcovia tohto súdu, majú nárok na pomernú časť príplatku za zastupovanie.

(2) Príplatok za zastupovanie nepatrí sudcovi, ktorý zastupuje iného, krátkodobo neprítomného sudcu na základe rozvrhu práce.

(3) O priznaní príplatku alebo o jeho odňatí rozhoduje predseda príslušného súdu po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady.

(4) O zastupovanie sudcu ide vtedy, ak zastupovaný sudca preťaženého súdu nevykonáva na súde, na ktorý bol pridelený, svoju sudcovskú funkciu

a) pre neprítomnosť trvajúcu viac ako šesť týždňov a jeho sudcovská agenda určená rozvrhom práce na príslušný kalendárny rok je prideľovaná inému sudcovi alebo viacerým sudcom tohto súdu a

b) na toto sudcovské miesto nebol dočasne pridelený iný sudca.

(5) Príplatok za zastupovanie vo výške funkčného príplatku zastupovaného sudcu patrí aj sudcovi, ktorý na základe poverenia príslušného orgánu a v rozsahu ním určenom zastupuje neprítomného sudcu vykonávajúceho riadiacu funkciu alebo vyššiu sudcovskú funkciu. Rovnaký príplatok patrí aj sudcovi, ktorý bol dočasne pridelený na zastupovanie neprítomného sudcu vykonávajúceho riadiacu funkciu alebo vyššiu sudcovskú funkciu. Nárok na príplatok za zastupovanie má sudca od prvého dňa zastupovania.“.

13. V § 120 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

„f) sudcovská rada proti predsedovi súdu alebo sudcovi príslušného súdu.“.

14. V § 120 ods. 5 v prvej vete sa slová „do dvoch“ nahrádzajú slovami „do šiestich“.

15. V § 141 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim.“.

16. V § 150a ods. 2 sa vypúšťa slovo „riadnom“.

Čl. III

Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 4 ods. 1 sa nad slovom „sudcu“ vypúšťa odkaz 6 vrátane poznámky pod čiarou.

2. V § 4 ods. 3 sa vypúšťa slovo „príslušnému“ a za slovo „súdu“ sa vkladajú slová „príslušnému podľa § 4a“.

3. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠4a

Príslušnosť súdu

(1) Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona je vecne príslušný

a) Vyšší vojenský súd vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a civilným zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súvislosti s ich pracovnou činnosťou alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo; to neplatí, ak ide o vec patriacu do právomoci Špeciálneho súdu,

b) krajský súd v ostatných prípadoch.

(2) Na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa odseku 1 písm. b) je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie alebo jeho organizačný útvar; alebo krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak sa majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto objekte.“.

4. Za § 9 sa vkladá § 10, ktorý znie:

㤠10

Ak bol podaný návrh na vydanie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitných zákonov pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, príslušný na rozhodovanie je súd určený podľa doterajších predpisov.“.

Čl. V

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z. a zákona č. 428/2004 Z. z. sa mení takto:

V § 246 sa vypúšťa odsek 3.

Čl. VI

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 397/2000 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 527/2002 Z. z., zákona č. 357/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z. a zákona č. 420/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:

„o) rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie.“.

2. V § 93 ods. 2 druhá veta znie:

„O opravnom prostriedku rozhoduje prezídium komory; v konaní o opravnom prostriedku postupuje prezídium komory podľa disciplinárneho poriadku.“.

3. § 93 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým bola notárovi uložená sankcia, môže notár podať žalobu podľa osobitného zákona6d) do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6d znie:

6d) § 247 Občianskeho súdneho poriadku.“.

Čl. VII

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z. a zákona č. 615/2004 Z. z. sa mení takto:

1. V § 27 ods. 2 sa vypúšťajú body 2, 3 a 4.

2. V § 27 ods. 3 v druhom bode sa vypúšťa veta za bodkočiarkou.

Čl. IX

Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch sa mení takto:

§ 22 znie:

㤠22

Vyšší súdny úradník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka najmenej tri roky a dosiahol vek najmenej 30 rokov, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku15) najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.“.

Čl. X

Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

V § 14 odsek 5 znie:

„(5) Na vykonanie justičnej skúšky vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného zákona1) sa vzťahujú ustanovenia § 12 až 14.“.

Čl. XI

Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V čl. I sa v nadpise pod § 2 slovo „obvodných“ nahrádza slovom „okresných“.

2. V čl. I sa doterajší text § 18 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Do 1. júla 2005 je sídlom Špeciálneho súdu mesto Bratislava a jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.“.

3. V čl. III sa slová „okrem čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2005“ nahrádzajú slovami „okrem čl. I § 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2005, a čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.“.

Čl. XII - Zrušený od 1. 1. 2006.

Čl. XIII

Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

1. § 19 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

„(3) Policajný útvar v súvislosti so spoľahlivosťou podľa odseku 2 písm. g) požiada o stanovisko útvar Policajného zboru. Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti, útvar Policajného zboru požiada o stanovisko k spoľahlivosti osobitnú komisiu. Útvar Policajného zboru môže požiadať osobitnú komisiu o stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Osobitná komisia zašle svoje stanovisko policajnému útvaru, ktorý je ním viazaný.

(4) Osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky. Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.21a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:

21a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V § 19 ods. 1 písm. a) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.

3. V § 19 ods. 2 písmená a) a b) znejú:

„a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo právoplatne podmienečne zastavené do troch rokov odo dňa uplynutia skúšobnej doby,

b) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo zastavené rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru, ak od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynuli tri roky.“.

4. V § 25 ods. 1 písm. c) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“.

5. V § 32 ods. 1 písm. a) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“.


Čl. XV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005 okrem čl. I § 23 ods. 2, ktorý nadobúda účinnosť 30. septembra 2005, a čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha k zákonu č. 757/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30. 12. 2008).

1) Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z.

2) Občiansky súdny poriadok.

3) Trestný poriadok.

4) Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

5) Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).

6) Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch.

7) § 15 a 16 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8) § 25 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8a) § 16 ods. 2 Trestného poriadku.

9) Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z.

10) § 116 Občianskeho zákonníka.

11) § 17 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

11a) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

12) § 8d písm. b) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

13) Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14) § 27, § 34 ods. 2 a § 90 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

15) § 73 ods. 3, § 75 a 79 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16) § 175za Občianskeho súdneho poriadku.

16a) Zákon č. 385/2000 Z. z.

17) § 17 ods. 1 Trestného poriadku.

18) § 116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

18a) § 30 zákona č. 385/2000 Z. z.Občiansky súdny poriadok.Trestný poriadok.

19) Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19a) § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19b) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

20) Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

21) Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

22) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.

23) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

25) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

26) Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.

27) Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

28) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30) Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

31) Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

32) § 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33) § 2 písm. a) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z.

34) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

34a) § 3 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

35) Napríklad § 31 zákona č. 215/2004 Z. z.

36) Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37) Zákon č. 523/2003 Z. z.

38) § 4 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

39) Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

40) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

41) Zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42) Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

42a) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

42b) § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42c) § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 428/2002 Z. z.

42d) § 6 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.

42e) § 23 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.

43) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

44) Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 566/2004 Z. z.).

Presunúť na začiatok