584

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z 20. októbra 2004,

ktorým sa ustanovujú opatrenia na zníženie emisií zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch

Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, podľa § 9 ods. 3 a § 12 ods. 8 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje:


§ 1

Predmet úpravy

Účelom tohto nariadenia je zníženie emisií z motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch a typové schvaľovanie týchto motorov z hľadiska emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto nariadenia sa rozumie

a) necestným pojazdným strojom pojazdný stroj, prepravovateľné priemyselné zariadenie alebo vozidlo s karosériou alebo bez karosérie neurčené na prepravu osôb alebo tovarov na ceste, v ktorých je inštalovaný spaľovací motor uvedený v prílohe č. 1 bode 1,

b) typovým schvaľovaním postup, ktorým sa osvedčuje, že typ spaľovacieho motora alebo motorový rad z hľadiska emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok motora spĺňa technické požiadavky tohto nariadenia,

c) typom motora kategória motorov, ktoré sa nelíšia v základných charakteristikách motora uvedených v prílohe č. 2 časti 1,

d) motorovým radom skupina motorov výrobcu, pri ktorej sa na základe ich konštrukcie očakávajú podobné charakteristiky emisie výfukových plynov a ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto nariadením,

e) základným motorom motor vybratý z motorového radu takým spôsobom, že spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 1 bodoch 6 a 7,

f) výkonom motora čistý výkon motora uvedený v prílohe č. 1 bode 2.4,

g) dňom výroby motora deň poslednej kontroly motora po opustení výrobnej linky,

h) uvedením na trh proces prvého sprístupnenia motora na trhu za odplatu alebo bezodplatne s cieľom distribúcie, použitia v členských štátoch Európskej únie alebo s cieľom distribúcie a použitia v členských štátoch Európskej únie,

i) výrobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zodpovedá schvaľovaciemu orgánu za všetky hľadiská procesu typového schvaľovania a za zabezpečenie zhody výroby bez ohľadu na to, či je priamo zapojená do všetkých etáp konštrukcie motora,

j) schvaľovacím orgánom príslušný orgán štátu, ktorý zodpovedá za typové schvaľovanie motora alebo motorového radu a za overovanie zhody výrobných programov výrobcu, rozhoduje o udelení, zmene, rozšírení alebo odňatí osvedčenia o typovom schválení a zároveň je kontaktným miestom pre schvaľovacie orgány ostatných členských štátov Európskej únie,

k) technickou službou služba, ktorú vykonáva fyzická osoba alebo právnická osoba poverená schvaľovacím orgánom na vykonávanie skúšok alebo kontrol,

l) informačným dokumentom dokument uvedený v prílohe č. 2,

m) informačnou zložkou súhrn údajov, výkresov, fotografií, ktoré technickej službe alebo schvaľovaciemu orgánu predloží žiadateľ o typové schválenie tak, ako je to uvedené v informačnom dokumente,

n) informačným zväzkom informačná zložka so všetkými podkladmi o skúškach alebo inými dokumentmi, ktoré doplnila technická služba alebo schvaľovací orgán do informačnej zložky počas vykonávania svojich funkcií,

o) súpisom k informačnému zväzku dokument, v ktorom je uvedený obsah informačného zväzku očíslovaný alebo označený tak, aby boli jasne identifikované všetky strany,

p) náhradným motorom novovyrobený motor určený na výmenu motora v pojazdnom stroji,

q) prenosným motorom motor, ktorý sa používa v zariadení,

1. ktoré obsluhujúci nesie počas celého výkonu jeho určenej funkcie,

2. ktoré je určené na výkon funkcie v rôznych polohách, napríklad obrátený smerom hore, dolu, nabok, alebo

3. ktorého celková hmotnosť je nižšia ako 20 kg vrátane motora a vybavenia a

3.1 obsluhujúci zariadenie počas výkonu funkcie podopiera, nesie alebo riadi jeho polohu alebo

3.2 používa sa v generátore alebo čerpadle,

r) neprenosným motorom motor, ktorý nie je prenosným motorom podľa písmena q),

s) prenosným motorom na odborné používanie v rôznych polohách prenosný motor podľa písmena q) bodov 1 a 2, pri ktorom výrobca schvaľovaciemu orgánu preukázal, že pre motor platí kategória 3 času emisnej trvanlivosti podľa prílohy č. 4 časti 4 bodu 2.1,

t) časom emisnej trvanlivosti počet hodín uvedený v prílohe č. 4 časti 4, ktorý sa používa na určenie faktorov zhoršenia,

u) malou sériou radu motorov rad zážihových motorov s celkovou ročnou výrobou menšou ako 5 000 kusov,

v) výrobcom malej série radu zážihových motorov výrobca s celkovou ročnou výrobou menšou ako 25 000 kusov.

§ 3

Žiadosť o typové schválenie

(1) Žiadosť o typové schválenie motora alebo motorového radu (ďalej len „žiadosť“) predkladá výrobca schvaľovaciemu orgánu pre každý motor alebo každý motorový rad samostatne. K žiadosti musí byť priložená informačná zložka. Motor vyhovujúci základným charakteristikám motora uvedeným v prílohe č. 2 časti 1 sa predkladá technickej službe zodpovednej za vykonanie schvaľovacích skúšok.

(2) Ak motor predložený technickej službe nespĺňa požiadavky pre motorový rad uvedené v prílohe č. 2 časti 2, zabezpečí výrobca na schválenie podľa odseku 1 iný motor.

§ 4

Postup typového schvaľovania

(1) Schvaľovací orgán typovo schváli typ alebo rad motorov, ktorý vyhovuje náležitostiam informačnej zložky a spĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením.

(2) Schvaľovací orgán vydá osvedčenie o typovom schválení podľa prílohy č. 7 pre každý typ motora alebo motorového radu, ktorý schvaľuje a zostaví alebo overí súpis k informačnému zväzku. Osvedčenie o typovom schválení musí byť očíslované podľa prílohy č. 8. Osvedčenie o typovom schválení a jeho prílohy sa doručia žiadateľovi o typové schválenie.

(3) Rozsah typového schvaľovania motora je obmedzený, ak schvaľovaný motor plní svoju funkciu alebo pracuje iba v spojení s inými dielmi necestných pojazdných strojov, a z tohto dôvodu sa môže zhoda s jednou požiadavkou alebo viacerými požiadavkami overiť len vtedy, keď schvaľovaný motor pracuje v spojení s inými strojnými dielmi. Osvedčenie o typovom schválení obsahuje obmedzenia jeho použitia a podmienky na jeho montáž.

(4) Schvaľovací orgán zasiela

a) každý mesiac schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov Európskej únie zoznam typových schválení motora a motorového radu podľa prílohy č. 9, ktoré počas príslušného mesiaca udelil, odmietol udeliť alebo odňal,

b) bezodkladne po prijatí žiadosti schvaľovacieho orgánu iného členského štátu Európskej únie aspoň jeden z týchto dokladov:

1. kópiu osvedčenia o typovom schválení,

2. zoznam vyrobených motorov podľa prílohy č. 10 alebo

3. kópiu vyhlásenia podľa § 6 ods. 4.

(5) Schvaľovací orgán zasiela Európskej komisii raz za rok a vždy po prijatí jej žiadosti kópiu záznamového listu schválených typov motorov podľa prílohy č. 11.

§ 5

Zmeny typového schválenia

(1) Po typovom schválení prijme schvaľovací orgán potrebné opatrenia na získanie informácií o zmenách v informačnom zväzku.

(2) Žiadosť o zmenu alebo rozšírenie typového schválenia sa predkladá schvaľovaciemu orgánu členského štátu Európskej únie, ktorý udelil pôvodné typové schválenie.

(3) Ak sa zmenili náležitosti uvedené v informačnom zväzku, schvaľovací orgán

a) vydá revidovanú stranu informačného zväzku s uvedením charakteru zmeny a dátumu opätovného vydania; pri každom vydaní revidovaných strán zmení aj súpis k informačnému zväzku, ktorý je pripojený k osvedčeniu o typovom schválení tak, aby v ňom boli uvedené posledné dátumy revidovania strán,

b) vydá revidované osvedčenie o typovom schválení označené číslom rozšírenia s uvedením dôvodu zmeny a dátumu opätovného vydania, ak sa zmenila akákoľvek informácia v ňom, okrem jeho príloh, alebo ak sa od dátumu schválenia zmenili ustanovenia tohto nariadenia.

(4) Ak schvaľovací orgán zistí, že v dôsledku zmeny informačného zväzku je potrebné vykonanie ďalších skúšok alebo kontrol, informuje o tom výrobcu a dokumenty uvedené v odseku 3 vydá až po úspešnom vykonaní ďalších skúšok alebo kontrol.

§ 6

Zhoda

(1) Výrobca označí každý motor vyrobený v súlade so schváleným typom štítkom, ktorý obsahuje číslo typového schválenia a označenia podľa prílohy č. 1 bodu 3.

(2) Ak osvedčenie o typovom schválení obsahuje obmedzenia použitia, dodá výrobca s každým vyrobeným motorom informačný materiál o týchto obmedzeniach a uvedie všetky podmienky na jeho montáž. Ak výrobca dodáva sériu typov motora jednému výrobcovi strojov, poskytne mu najneskôr v deň dodávky prvého motora jeden informačný materiál s dodatočným uvedením príslušných identifikačných čísiel motorov.

(3) Výrobca zašle schvaľovaciemu orgánu, ktorý typovo schválil typ alebo rad motorov, na základe jeho žiadosti zoznam obsahujúci rozsah identifikačných čísiel pre každý typ motora vyrobený podľa ustanovení tohto nariadenia, a ak to nie je jasné z kódovacieho systému motorov, aj vzájomné vzťahy identifikačných čísiel k príslušným typom motora alebo radom motorov a k číslam typového schválenia. Výrobca uchováva tieto záznamy najmenej 20 rokov, ak sa nevyžaduje pravidelné zasielanie zoznamu schvaľovaciemu orgánu.

(4) Vyhlásenie, ktoré obsahuje typy motorov, rad motorov a identifikačné čísla motorov, ktoré bude výrobca vyrábať, zašle výrobca schvaľovaciemu orgánu

a) do 45 dní po skončení kalendárneho roka,

b) pri podávaní žiadosti o typové schválenie.

§ 7

Uznanie iných typových schválení

Schvaľovací orgán uzná typové schválenie motora a zodpovedajúcu značku uvedenú v prílohe č. 12, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením.

§ 8

Registrácia a uvedenie na trh

(1) Schvaľovací orgán nesmie odmietnuť registráciu alebo uvedenie nových motorov na trh bez ohľadu na to, či sú montované v strojoch alebo sú samostatné, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto nariadením, a prijme potrebné opatrenia týkajúce sa registrácie a kontroly identifikačných čísiel motorov, ktoré sú vyrobené podľa tohto nariadenia.

(2) Kontrola identifikačných čísiel sa môže uskutočniť v spojení s kontrolou zhody výroby podľa § 12.

(3) Výrobca alebo jeho poverení zástupcovia bezodkladne poskytnú schvaľovaciemu orgánu na jeho žiadosť pri kontrole identifikačných čísiel všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú ich odberateľov, spolu s identifikačnými číslami motorov vyrobených podľa § 6 ods. 3. Osobné údaje zákazníka, ktorý je fyzickou osobou, je možné poskytnúť len s jeho písomným súhlasom.1) Pri motoroch predaných výrobcovi strojov sa ďalšie informácie nevyžadujú.

(4) Ak výrobca nie je schopný na žiadosť schvaľovacieho orgánu preukázať požiadavky ustanovené v § 6, najmä v súvislosti s § 8 ods. 3, môže mu byť odňaté schválenie, ktoré bolo udelené príslušnému typu alebo radu motorov podľa tohto nariadenia. Informačný postup sa vykoná podľa § 13 ods. 4.

§ 9

Udelenie typových schválení pre vznetové motory

(1) Schvaľovací orgán typovo schváli typ alebo rad motorov alebo udelí osvedčenie o typovom schválení podľa prílohy č. 7 a nesmie určiť iné podmienky typového schvaľovania vzhľadom na emisie znečisťujúce ovzdušie u necestných pojazdných strojov, ak je v nich inštalovaný motor, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením.

(2) Typové schválenia pre Etapu I sa nepoužijú.

§ 10

Udelenie typových schválení pre zážihové motory

(1) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia schvaľovací orgán schváli typ motora S alebo rad motorov a vydá osvedčenie o typovom schválení, a nesmie určiť iné požiadavky týkajúce sa typového schválenia z hľadiska emisií znečisťujúcich ovzdušie pre necestné pojazdné stroje s namontovaným motorom, ak zážihový motor spĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením.

(2) Zážihové motory sa zaraďujú do hlavnej triedy S (malé motory s čistým výkonom 19 kW), ktorá sa podľa zdvihového objemu delí na

a) kategóriu H; sem patria motory pre prenosné pojazdné stroje:

Trieda SH:1 < 20 cm3

Trieda SH:2 20 cm3< 50 cm3

Trieda SH:3 50 cm3

b) kategóriu N; sem patria motory pre neprenosné pojazdné stroje:

Trieda SN:1 < 66 cm3

Trieda SN:2 66 cm3< 100 cm3

Trieda SN:3 100 cm3< 225 cm3

Trieda SN:4 225 cm3.

§ 11

Výnimky a alternatívne postupy

(1) Požiadavky ustanovené v § 8 ods. 1 a § 15 ods. 2 a 6 sa nevzťahujú na

a) motory používané ozbrojenými silami,

b) motory vyňaté podľa odseku 2,

c) náhradné motory, pričom náhradný motor musí spĺňať hodnoty, ktoré musel spĺňať vymieňaný motor pri uvádzaní na trh; na motor sa pripevní štítok s textom NÁHRADNÝ MOTOR alebo sa to zaznačí do príručky užívateľa.

(2) Schvaľovací orgán môže na žiadosť výrobcu vyňať motory, ktorých výroba sa skončila a ktoré sú v zásobe alebo tvoria zásoby necestných pojazdných strojov z časového limitu pre uvedenie na trh podľa § 15 ods. 2 a 6, ak

a) výrobca predloží žiadosť schvaľovaciemu orgánu toho členského štátu Európskej únie, ktorý schválil zodpovedajúci typ alebo rad motorov pred účinnosťou časového limitu,

b) žiadosť obsahuje zoznam nových motorov podľa § 6 ods. 3, ktoré nie sú uvedené na trh v časovom limite; v prípade motorov, ktoré nie sú schválené podľa tohto nariadenia, predloží svoju žiadosť schvaľovaciemu orgánu toho členského štátu Európskej únie, kde je motor uskladnený,

c) žiadosť obsahuje technické a ekonomické odôvodnenie,

d) motory zodpovedajú typu alebo radu motorov, pre ktoré už nie je typové schválenie platné alebo ho predtým nepotrebovali, ale boli vyrobené podľa časového limitu,

e) motory boli uskladnené v rámci Európskeho spoločenstva v časovom limite,

f) maximálny počet nových motorov jedného typu alebo viacerých typov uvedených na trh v Slovenskej republike uplatnením tejto výnimky nepresiahne 10 % nových motorov všetkých typov uvedených na trh v Slovenskej republike počas predchádzajúceho roka,

g) schvaľovací orgán zašle do jedného mesiaca od schválenia žiadosti schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov Európskej únie náležitosti a dôvody týkajúce sa výnimiek udelených výrobcovi,

h) schvaľovací orgán udelí osvedčenie o zhode s osobitným záznamom na každý príslušný motor; v prípade potreby sa môže použiť zlúčený dokument, ktorý obsahuje príslušné identifikačné čísla motorov,

i) schvaľovací orgán zašle každý rok Európskej komisii zoznam udelených výnimiek s uvedením dôvodov.

(3) Možnosť vyňať motory podľa odseku 2 je obmedzená na obdobie 12 mesiacov, ktoré začína plynúť dňom, keď motory prvýkrát podliehali časovému limitu na uvedenie na trh.

(4) Na výrobcov malej série motorov sa uplatnia podmienky podľa § 15 ods. 6 o tri roky neskôr.

(5) Na malú sériu radu motorov s maximálne 25 000 kusov, ak majú jednotlivé rady motorov rôzne zdvihové objemy valcov, sa nevzťahujú požiadavky podľa § 15 ods. 5 a 6, ale príslušné požiadavky Etapy I.

§ 12

Zhoda výrobných programov

(1) Schvaľovací orgán prijme pred typovým schválením, v prípade potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov Európskej únie, opatrenia na overenie technických podmienok uvedených v prílohe č. 1 bode 5, či bol realizovaný primeraný program na zaistenie efektívnej kontroly zhody výroby.

(2) Schvaľovací orgán prijme po typovom schválení, v prípade potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov Európskej únie, opatrenia na overenie technických podmienok uvedených v prílohe č. 1 bode 5, či je program podľa odseku 1 naďalej primeraný a či každý motor z výroby s číslom typového schválenia podľa tohto nariadenia naďalej zodpovedá opisu uvedenému v osvedčení o typovom schválení a jeho dodatkoch pre schválený typ alebo rad motorov.

§ 13

Nesúlad so schváleným typom alebo radom motorov

(1) Nesúlad so schváleným typom alebo radom motorov vzniká, ak dôjde k odchýlkam od údajov v osvedčení o typovom schválení, v informačnom zväzku alebo v osvedčení o typovom schválení a informačnom zväzku a tieto odchýlky nie sú v súlade s § 5 ods. 3.

(2) Ak schvaľovací orgán, ktorý typovo schválil typ alebo rad motorov, zistí, že motory s osvedčením o zhode alebo označené schvaľovacou značkou nezodpovedajú typu alebo radu motorov, ktorý schválil, prijme opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby motory vo výrobe opäť zodpovedali schválenému typu alebo radu. Schvaľovací orgán oznámi schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov Európskej únie prijaté opatrenia, ktoré môžu v prípade potreby viesť až k odňatiu typového schválenia.

(3) Ak schvaľovací orgán preukáže, že motory s číslom typového schválenia nezodpovedajú schválenému typu alebo radu motorov, môže požiadať členský štát Európskej únie, ktorý ich typovo schválil, aby overil, či motory vo výrobe zodpovedajú schválenému typu alebo radu.

(4) Ak je schvaľovací orgán požiadaný schvaľovacím orgánom iného členského štátu, ktorý preukáže, že motory s číslom typového schválenia nezodpovedajú typu alebo radu motorov schválenému schvaľovacím orgánom, do šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o overenie schvaľovací orgán overí, či motory vo výrobe zodpovedajú schválenému typu alebo radu motorov.

(5) Schvaľovací orgán informuje schvaľovacie orgány ostatných členských štátov Európskej únie o každom odňatí typového schválenia a o jeho dôvodoch do jedného mesiaca odo dňa odňatia typového schválenia.

Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 14

Týmto nariadením sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 13.

§ 15

Prechodné ustanovenia

(1) Pre motory uvedené v prílohe č. 1 bode A.2 platia podmienky ustanovené týmto nariadením od 31. 12. 2006. Typové schválenia pre Etapu II sa týkajú kategórií motorov D, E, F, G. Schvaľovací orgán odmietne typovo schváliť typ alebo rad motorov, udeliť osvedčenie o typovom schválení podľa prílohy č. 7 a iné typové schválenie pre necestné pojazdné stroje, v ktorých je inštalovaný motor, ak motor nesplní podmienky ustanovené týmto nariadením a ak emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám uvedeným v prílohe č. 1 v tabuľke bode 4.1.2.1, v nasledujúcich lehotách pre motory kategórie:

a) D po 31. decembri 1999 pri motoroch s výkonom 18 kW V < 37 kW,

b) E po 31. decembri 2000 pri motoroch s výkonom 130 kW V 560 kW,

c) F po 31. decembri 2001 pri motoroch s výkonom 75 kW V < 130 kW,

d) G po 31. decembri 2002 pri motoroch s výkonom 37 kW V < 75 kW.

(2) Okrem strojov a motorov určených na vývoz do tretích krajín schvaľovací orgán povolí registráciu alebo uvedenie na trh vznetových motorov bez ohľadu na to, či sú montované v strojoch alebo sú samostatné, ak spĺňajú požiadavky ustanovené týmto nariadením a sú schválené podľa odseku 1:

a) D po 31. decembri 2000,

b) E po 31. decembri 2001,

c) F po 31. decembri 2002,

d) G po 31. decembri 2003.

(3) Schvaľovací orgán v prípade vznetových motorov s dátumom výroby pred uplynutím lehôt podľa odseku 2 môže pre každú kategóriu motorov predĺžiť uvedené lehoty o dva roky.

(4) Odo dňa účinnosti tohto nariadenia schvaľovací orgán odmietne typovo schváliť typ alebo rad zážihových motorov a udeliť osvedčenie o typovom schválení podľa prílohy č. 7 a odmietne typovo schváliť iné necestné pojazdné stroje, v ktorých je namontovaný zážihový motor, ak motor nespĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením a ak emisie plynných škodlivín z motora nespĺňajú limitné hodnoty ustanovené v prílohe č. 1 v tabuľke bode 4.2.2.1.

(5) Schvaľovací orgán odmietne typovo schváliť typ alebo rad motorov a udeliť osvedčenie o typovom schválení podľa prílohy č. 7 a odmietne typovo schváliť iné necestné pojazdné stroje, v ktorých je namontovaný zážihový motor, ak motor nespĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením a emisie plynných škodlivín z motora nespĺňajú limitné hodnoty uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke bode 4.2.2.2:

a) po 1. auguste 2005 pre motory triedy SN:1 a SN:2,

b) po 1. auguste 2006 pre motory triedy SN:4,

c) po 1. auguste 2007 pre motory triedy SH:1, SH:2 a SN:3,

d) po 1. auguste 2008 pre motory triedy SH:3.

(6) Okrem strojov a motorov určených na vývoz do tretích krajín schvaľovací orgán povolí uvedenie na trh motorov bez ohľadu na to, či sú montované v strojoch alebo sú samostatné, šesť mesiacov po uplynutí lehôt podľa odsekov 4 a 5, ak spĺňajú požiadavky tohto nariadenia.

(7) Pre typ motorov alebo rad motorov, ktoré spĺňajú hodnoty uvedené v prílohe č. 1 bode 4.2.2.2 pred uplynutím lehôt podľa odseku 5, povolí schvaľovací orgán osobitné označenie.

(8) Z účinnosti emisných limitných hodnôt ustanovených v odseku 5 sú na obdobie troch rokov vyňaté stroje, na ktoré sa počas tohto obdobia vzťahujú emisné limity podľa odseku 4, a to

a) prenosná reťazová píla, ktorou je ručné zariadenie so zdvihovým objemom motora nad 45 cm3 držané dvoma rukami a určené na rezanie dreva,2)

b) pracovný stroj s horným úchytom, ktorým je ručné zariadenie s rukoväťou na vrchu pracovného stroja určené na vŕtanie dier alebo na rezanie dreva,3)

c) prenosný krovinorez so spaľovacím motorom, ktorým je ručné zariadenie s rotujúcou čepeľou vyrobenou z kovového alebo plastického materiálu so zdvihovým objemom motora nad 40 cm3 určené na sekanie buriny, krovia, malých stromov a podobnej vegetácie,4)

d) prenosné nožnice na živý plot, ktorými je ručné zariadenie určené na úpravu živých plotov a kríkov pomocou jednej vratnej sekacej čepele alebo niekoľkých vratných sekacích čepelí,5)

e) prenosná píla so spaľovacím motorom, ktorou je ručné zariadenie so zdvihovým objemom motora nad 50 cm3 určené na rezanie tvrdých materiálov, ako je kameň, asfalt, betón alebo oceľ, pomocou jedného rotujúceho kovového brúsneho kotúča alebo niekoľkých rotujúcich kovových brúsnych kotúčov,6)

f) neprenosný motor triedy SN:3 s horizontálnym hriadeľom, ktorým je motor triedy SN:3 s výkonom rovným alebo menším ako 2,5 kW používaný hlavne na priemyselné účely vrátane kultivátorov, kotúčových rezačiek, prevzdušňovačov trávnikov a generátorov.

(9) Schvaľovací orgán môže pre každú kategóriu motorov predĺžiť lehoty ustanovené v odsekoch 4 až 6 o dva roky, v prípade motorov s dátumom výroby pred lehotami podľa odsekov 4 až 6.


§ 16

Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. novembra 2004.


Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

ROZSAH PLATNOSTI, DEFINÍCIE, OZNAČOVANIE MOTOROV, ŠPECIFIKÁCIE A TESTY, PODMIENKY POSUDZOVANIA ZHODY VÝROBY, PARAMETRE DEFINUJÚCE RAD MOTOROV, VÝBER ZÁKLADNÉHO MOTORA

1. ROZSAH PLATNOSTI

Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky motory inštalované v necestných pojazdných strojoch a na pomocné motory inštalované vo vozidlách určených na prepravu cestujúcich alebo tovaru po ceste. Nevzťahuje sa na motory na pohon vozidiel kategórií L, M, N, T podľa osobitného predpisu.1)

Motory musia byť inštalované v strojoch, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

A. sú vybavené tak, aby sa mohli pohybovať alebo aby mohlo byť s nimi pohybované na ceste alebo mimo nej a ktoré majú

1. vznetové motory s čistým výkonom vyšším ako 18 kW, ale maximálne 560 kW, ktoré pracujú skôr pri rozdielnych otáčkach ako pri jediných konštantných otáčkach.

Stroje, na ktorých motory sa vzťahuje táto definícia, sú najmä

a) priemyselné vŕtacie súpravy, kompresory, atď.,

b) stavebné zariadenia vrátane kolesových nakladačov, buldozérov, pásových traktorov, pásových nakladačov, autonakladačov, terénnych nákladných automobilov, hydraulických diel, atď.,

c) poľnohospodárske stroje, rotačné kypriče pôdy (kultivátory),

d) lesné stroje,

e) samohybné poľnohospodárske vozidlá (okrem traktorov kategórie T1) ),

f) zariadenia na manipuláciu s materiálom,

g) vysokozdvižné vozíky,

h) zariadenia na údržbu ciest [motorové zrovnávače, cestné valce, dokončovacie stroje (finišéry) asfaltu],

i) snehové pluhy,

j) pomocné pozemné stroje na letiskách,

k) visuté výťahy,

l) pojazdné žeriavy,

alebo

2. vznetové motory s čistým výkonom vyšším ako 18 kW, ale maximálne 560 kW, ktoré pracujú pri konštantných otáčkach;

pojazdné stroje, ktorých motory patria do tejto definície, sú napríklad

a) plynové kompresory,

b) elektrické agregáty s premenlivým zaťažením vrátane chladiacich jednotiek a zváracích agregátov,

c) vodné čerpadlá,

d) zariadenia na úpravu trávnikov, na odstraňovanie snehu, zametače,

alebo

3. benzínové zážihové motory s čistým výkonom maximálne do 19 kW;

pojazdné stroje patriace sem sú napríklad

a) trávnikové kosačky,

b) motorové reťazové píly,

c) generátory,

d) vodné čerpadlá,

e) krovinorezy.

Nariadenie sa nevzťahuje na tieto oblasti použitia:

B. lode,

C. železničné lokomotívy,

D. lietadlá,

E. rekreačné vozidlá, napr.

- snežné skútre,

- terénne motocykle,

- terénne vozidlá.

2. DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY

Na účely tohto nariadenia

2.1. vznetový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe kompresie/vznietenia (napr. dieselový motor);

2.2. plynné znečisťujúce látky znamenajú oxid uhoľnatý, uhľovodíky (predpokladaný pomer C1 : H1.85) a oxidy dusíka, ktoré sú vyjadrené v ekvivalente oxidu dusičitého (NO2);

2.3. tuhé znečisťujúce látky znamenajú všetok materiál na určenom filtračnom médiu po rozriedení výfukových plynov vznetového motora čistým prefiltrovaným vzduchom tak, aby teplota neprekročila 325 K (52 C);

2.4. čistý výkon znamená výkon v „EHS kW“ získaný na testovacej stolici na skúšanie motorov na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent meraný v súlade s metódou EHS merania výkonu vznetových motorov pri cestných vozidlách tak, ako je to ustanovené podľa osobitného predpisu, okrem toho, že je zamedzený výkon chladiaceho ventilátora motora a sú dodržané skúšobné podmienky a referenčné palivo ustanovené v tomto nariadení; chladiaci ventilátor motora sa nesmie inštalovať počas skúšky na overenie čistého výkonu motora; ak výrobca vykonáva skúšku s inštalovaným ventilátorom na motore, výkon pohltený ventilátorom sa pripočíta k nameranému výkonu; to neplatí pre chladiaci ventilátor vzduchom chladeného motora namontovaný priamo na kľukovom hriadeli;

2.5. menovité otáčky znamenajú maximálne otáčky pri plnom zaťažení, ktoré umožňuje regulátor určený výrobcom;

2.6. percentuálne zaťaženie znamená časť maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora;

2.7. otáčky pri maximálnom krútiacom momente znamenajú otáčky motora, pri ktorých sa získa z motora maximálny krútiaci moment určený výrobcom;

2.8. stredné otáčky znamenajú také otáčky motora, ktoré spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

* pri motoroch, ktoré sú určené na prevádzku, v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, stredné otáčky sú určené otáčky pri maximálnom krútiacom momente, ak k nim dochádza v rozmedzí 60 % až 75 % menovitej rýchlosti,

* ak sú udávané otáčky pri maximálnom krútiacom momente menšie ako 60 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 60 % z menovitých otáčok,

* ak sú udávané otáčky pri maximálnom krútiacom momente väčšie ako 75 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 75 % z menovitých otáčok,

* pri motoroch testovaných podľa cyklu G1 stredné otáčky zodpovedajú 85 % maximálnych menovitých otáčok;

2.9. nastaviteľný parameter znamená akékoľvek nastaviteľné zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý môže ovplyvniť emisie alebo výkon motora počas emisných testov alebo normálnu prevádzku;

2.10. dodatočná úprava znamená prechod výfukových plynov cez zariadenie alebo systém, ktorého účelom je chemicky a fyzikálne zmeniť plyny pred vypustením do atmosféry;

2.11. zážihový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe zážihového zapaľovania;

2.12. pomocné emisné riadiace zariadenie znamená každé zariadenie, ktoré registruje prevádzkové parametre motora s cieľom riadenia činnosti každej časti emisného kontrolného systému;

2.13. emisný kontrolný systém znamená akékoľvek zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý kontroluje alebo znižuje emisie;

2.14. palivový systém znamená všetky komponenty zapojené do dávkovania a zmiešavania paliva;

2.15. pomocný motor znamená motor inštalovaný v motorovom vozidle alebo na ňom, ktorý neslúži na pohyb vozidla;

2.16. trvanie fázy znamená čas medzi ukončením otáčok a krútiacim momentom predchádzajúcej fázy alebo fázy predkondicionovania a začiatkom ďalšej fázy. Zahŕňa čas, v priebehu ktorého sa menia otáčky alebo krútiaci moment a stabilizáciu na začiatku každej fázy.

2.17. Symboly a skratky

2.17.1. Symboly skúšobných parametrov

Symbol Jednotka Člen
AP m2 Plocha prierezu izokinetickej vzorkovacej sondy
AT m2 Plocha prierezu výfukovej rúry
aver m3.h-1
kg.h-1
Vážené priemerné hodnoty
- objemového prietoku
- hmotnostného prietoku
C1 - Uhľovodík s ekvivalentným uhlíkom 1
conc µg/g Koncentrácia (s príponou navrhovanej zložky)
concc µg/g Východisková korigovaná koncentrácia
concd µg/g Koncentrácia zrieďovacieho vzduchu
DF - Faktor zrieďovania
fa - Laboratórny atmosférický (vzduchový) faktor
FFH - Faktor špecifický pre palivo použitý pre výpočet
mokrých koncentrácií z pomeru vodíka v suchých
koncentráciách k uhlíku
GAIRW kg.h-1 Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na mokrom
základe
GAIRD kg.h-1 Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na suchom
základe
GDILW kg . h-1 Hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu na
mokrom základe
GEDFW kg.h-1 Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedených
výfukových plynov
GEXHW kg.h-1 Hmotnostný prietok výfukových plynov na mokrom
základe
GFUEL kg . h-1 Hmotnostný prietok paliva
GTOTW kg.h-1 Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov
na mokrom základe
HREF g.kg-1 Referenčná hodnota absolútnej vlhkosti
10,71 g.kg-1 pre výpočet korekčných faktorov NOx
a vlhkosti tuhých znečisťujúcich látok
Ha g.kg-1 Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu
Hd g.kg-1 Absolútna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu
i - Index označujúci jednotlivý režim (spôsob)
KH - Korekčný faktor vlhkosti pre NOd
KP - Korekčný faktor vlhkosti tuhých znečisťujúcich látok
KW,a - Suchý až mokrý korekčný faktor pre nasávaný
vzduch
KW,a - Suchý až mokrý korekčný faktor zrieďovacieho
vzduchu
KW,e - Suchý až mokrý korekčný faktor zriedených
výfukových plynov
KW,r - Suchý až mokrý korekčný faktor surových
výfukových plynov
L % Percentuálny krútiaci moment týkajúci sa
maximálneho krútiaceho momentu pre skúšobnú
rýchlosť
mass g.h-1 Index označujúci hmotnostný prietok emisií
MDIL kg Hmotnosť vzorky zrieďovacieho vzduchu
prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých
znečisťujúcich látok
MSAM kg Hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu
prepustenej cez vzorkovacie filtre tuhých
znečisťujúcich látok
Md mg Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich
látok zrieďovacieho vzduchu
Md mg Usadená hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich
látok
Pa kPa Tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu motora2)
pB kPa Celkový barometrický tlak3)
pd kPa Tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu
ps kPa Suchý atmosférický tlak
P kW Výkon, nekorigovaná brzda
PAE kW Udávaný celkový výkon pohltený pomocným
zariadením montovaným pre skúšku, ktoré bod 2.4. tejto prílohy nevyžaduje
PM kW Maximálny nameraný výkon pri skúšobnej rýchlosti
za skúšobných podmienok (pozri v prílohe č. 7, dodatok 1)
Pm kW Výkon nameraný pri rôznych skúšobných režimoch
q - Zrieďovací pomer
r - Pomer prierezových plôch izokinetickej sondy
a výfukovej rúry
Ra % Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu
Rd % Relatívna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu
Rf - Faktor odozvy FID
S kW Nastavenie dynamometra
Ta K Absolútna teplota nasávaného vzduchu
TD K Absolútna teplota rosného bodu
Tref K Referenčná teplota (spaľovacieho vzduchu: 298 K)
VAIRD m3.h-1 Objemový prietok nasávaného vzduchu na suchom
základe
VAIRW m3.h-1 Objemový prietok nasávaného vzduchu na mokrom
základe
VDIL m3 Objem vzorky zrieďovacieho vzduchu prepustenej
cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok
VDILW m3.h-1 Objemový prietok zrieďovacieho vzduchu na
mokrom základe
VEDFW m3.h-1 Ekvivalentný objemový prietok zriedených
výfukových plynov na mokrom základe
VEXHD m3.h-1 Objemový prietok výfukových plynov na suchom
základe
VEXHV m3.h-1 Objemový prietok výfukových plynov na mokrom
základe
VSAM m3 Objem vzorky prepustenej cez vzorkovacie filtre
tuhých znečisťujúcich látok
VTOTW m3.h-1 Objemový prietok zriedených výfukových plynov na
mokrom základe
WF - Faktor váženia
WFE - Efektívny faktor váženia

2.17.2 Symboly chemických zložiek

CO Oxid uhoľnatý
CO2 Oxid uhličitý
HC Uhľovodíky
NOx Oxidy dusíka
NO Oxid dusnatý
NO2 Oxid dusičitý
O2 Kyslík
C2H6 Etán
PT Tuhá znečisťujúca látka
DOP Dioktylftalát
CH4 Metán
C3H8 Propán
H2O Voda
PTFE Polytetrafluóretylén

2.17.2. Skratky

FID Plameňový ionizačný detektor
HFID Zahrievaný plameňový ionizačný detektor
NDIR Nedisperzný infračervený analyzátor
CLD Chemiluminiscenčný detektor
HCLD Zahrievaný chemiluminiscenčný detektor
PDP Objemové čerpadlo
CFV Difuzér s kritickým tokom

3. OZNAČENIA MOTORA

3.1. Vznetové motory schválené podľa tohto nariadenia musia mať

3.1.1. obchodnú značku alebo obchodný názov výrobcu motora;

3.1.2. typ motora, rad motora (podľa vhodnosti) a špecifické identifikačné číslo motora;

3.1.3. číslo typového schválenia ES podľa prílohy č. 8.

3.2. Zážihové motory schválené podľa tejto smernice musia mať

3.2.1. obchodnú značku alebo obchodný názov výrobcu motora;

3.2.2. číslo ES typového schválenia podľa prílohy č. 8.

3.3. Tieto označenia musia byť trvanlivé počas životnosti motora a musia byť jasne čitateľné a nezmazateľné. Ak sú použité nálepky alebo štítky, musia byť pripevnené takým spôsobom, aby malo pripevnenie trvanlivosť počas životnosti motora a aby sa nálepky/štítky nedali odstrániť bez ich zničenia alebo poškodenia.

3.4. Tieto označenia musia byť pripevnené k dielu motora, ktorý je potrebný na normálnu prevádzku motora a normálne nevyžaduje výmenu počas životnosti motora.

3.4.1. Tieto označenia musia byť umiestnené tak, aby boli ľahko viditeľné po skompletizovaní motora so všetkými pomocnými zariadeniami potrebnými na prevádzku motora.

3.4.2. Každý motor musí byť vybavený doplnkovým prestaviteľným štítkom z trvanlivého materiálu, ktorý musí obsahovať všetky údaje uvedené v časti 3.1., podľa potreby umiestnený do polohy tak, aby boli označenia uvedené v časti 3.1. ľahko viditeľné a ľahko dostupné pri montáži motora do stroja.

3.5. Kódovanie motorov v súvislosti s identifikačnými číslami musí byť také, aby umožnilo presné určenie postupu výroby.

3.6. Predtým ako motory opustia výrobnú linku, musia niesť všetky označenia.

3.7. Presná poloha označení motora je uvedená v prílohe č. 7 časti 1.

4. TECHNICKÉ PODMIENKY A SKÚŠKY

4.1. Vznetové motory

4.1.1. Všeobecne

Komponenty, ktoré majú vplyv na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok, musia byť navrhnuté, konštruované a zmontované tak, aby napriek kmitaniu umožnili motoru pri normálnom použití, ktorému môže byť vystavený, dodržanie ustanovení tohto nariadenia.

Technické opatrenia prijaté výrobcom musia zaistiť efektívne obmedzenie emisií podľa tohto nariadenia počas celej normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok použitia. Tieto ustanovenia sa považujú za splnené, ak sú dodržané ustanovenia bodov 4.1.2.1., 4.1.2.3. a 5.3.2.1.

Ak sa použije katalyzátor alebo odlučovač tuhých (znečisťujúcich) častíc, výrobca musí preukázať skúškami trvanlivosti, ktoré môže vykonať sám v súlade so správnou technickou praxou a zodpovedajúcimi záznamami, že pri týchto zariadeniach na dodatočnú úpravu sa môže očakávať riadne fungovanie počas životnosti motora. Záznamy musia byť vytvorené podľa požiadaviek časti 5.2. a najmä časti 5.2.3. Pre zákazníka musí byť zaistená zodpovedajúca záruka. Dovolená je systematická výmena zariadenia po určitej prevádzkovej dobe motora. Každé nastavenie, oprava, demontáž, čistenie alebo výmena komponentov alebo systémov motora, ktoré sa vykonávajú periodicky v záujme prevencie funkčnej poruchy motora v súvislosti so zariadením na dodatočnú úpravu, sa musia vykonať iba do takej miery, že sú technologicky nevyhnutné na zaistenie riadneho fungovania systému riadenia emisií. V súlade s tým musia byť požiadavky plánovanej údržby začlenené do príručky zákazníka, musia byť predmetom uvedených záručných ustanovení a schválené pred udelením schválenia. Do informačného dokumentu musí byť začlenený zodpovedajúci komentár z príručky s prihliadnutím na údržbu zariadenia na úpravu a záručné podmienky tak, ako je to ustanovené v prílohe č. 2 tohto nariadenia.

4.1.2. Technické podmienky týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok

Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na skúšanie sa merajú metódami uvedenými v prílohe č. 6.

Môžu sa akceptovať iné systémy alebo analyzátory, ak poskytujú výsledky rovnocenné s nasledujúcimi referenčnými systémami:

- pri plynných emisiách meraných v neupravených výfukových plynoch je systém znázornený na obrázku 2 v prílohe č. 6,

- pri plynných emisiách meraných v riedených výfukových plynoch plnoprietokového zrieďovacieho systému je systém znázornený na obrázku 3 v prílohe č. 6,

- pri tuhých emisiách plnoprietokový zrieďovací systém pracujúci buď so samostatným filtrom pre každý režim, alebo s filtračnou metódou, ktorá je znázornená na obrázku 13 v prílohe č. 6.

Určenie rovnocennosti systému vychádza z korelačnej štúdie cyklu siedmich alebo viacerých skúšok medzi posudzovaným systémom a jedným alebo viacerými z uvedených referenčných systémov.

Kritérium rovnocennosti je definované ako (± 5 % zhoda priemerov vážených hodnôt cyklických emisií. Použitým cyklom je cyklus uvedený v prílohe č. 3 bode 3.6.1.

Pre zavedenie nového systému do nariadenia vychádza určenie rovnocennosti z výpočtu opakovateľnosti a reprodukovateľnosti podľa príslušnej slovenskej technickej normy.4)

4.1.2.1. Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie častíc nesmú pre etapu II prekročiť množstvo uvedené v tabuľke:

Čistý výkon
(V)
(kW)
Oxid uhoľnatý
(CO)
(g/kWh)
Uhľovodíky
(HC)
(g/kWh)
Oxidy dusíka
(NOx)
(g/kWh)
Častice
(PT)
(g/kWh)
130 ≤ P ≤ 560 3,5 1,0 6,0 0,2
75 ≤ P < 130 5,0 1,0 6,0 0,3
37 ≤ P < 75 5,0 1,3 7,0 0,4
18 < P < 37 5,5 1,5 8,0 0,8

4.1.2.2. Ak podľa definície v bode 6 v súvislosti s prílohou č. 2 časťou 2 jeden rad motorov obsadzuje viac ako jedno výkonové pásmo, musia emisné hodnoty základného motora a všetkých typov motora v rámci rovnakej rady splniť prísnejšie požiadavky vyššieho výkonového pásma. Žiadateľ môže podľa potreby obmedziť definíciu radu motorov na jednovýkonové pásma a v súlade s tým požiadať o certifikáciu.

4.2. Zážihové motory

4.2.1. Všeobecne

Komponenty schopné ovplyvniť emisie plynných škodlivín musia byť projektované, konštruované a montované tak, aby umožnili motoru pri normálnom používaní a napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené, spĺňať ustanovenia tohto nariadenia.

Technické opatrenia vykonané výrobcom musia byť také, aby zabezpečili, že uvedené emisie budú účinne limitované podľa tohto nariadenia počas normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok používania v súlade s časťou 4 prílohy č. 4.

4.2.2. Špecifikácie týkajúce sa emisií škodlivín

Emisie plynných škodlivín z motora predvedené na testovanie sa merajú metódami uvedenými v prílohe č. 6 (vrátane zariadenia na dodatočnú úpravu).

Môžu sa použiť aj iné systémy alebo analyzátory, ak poskytujú ekvivalentné výsledky ako nasledujúce referenčné systémy:

- pre plynné emisie merané v neriedených výfukových plynoch, systém znázornený na obrázku 2 prílohy č. 6,

- pre plynné emisie merané v zriedených výfukových plynoch systému riedenia plného prietoku, systém znázornený na obrázku 3 prílohy č. 6.

4.2.2.1. Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získaný pre etapu I nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:

Etapa I
Trieda Oxid uhoľnatý
(CO) (g/kWh)
Uhľovodíky
(HC) (g/kWh)
Oxidy dusíka
(NOx) (g/kWh)
Súčet uhľovodíkov
a oxidov dusíka (g/kWh)
SH:1 805 395 5,36
SH:2 805 241 5,36
SH:3 603 161 5,36
SN:1 519 50
SN:2 519 40
SN:3 519 16,1
SN:4 519 13,4

4.2.2.2. Emisie oxidu uhoľnatého a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získaný pre etapu II nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:

Etapa II
Trieda Oxid uhoľnatý (CO) (g/kWh) Súčet uhľovodíkov a oxidov dusíka
(g/kWh)
SH:1 805 50
SH:2 805 50
SH:3 603 72
SN:1 610 50,0
SN:2 610 40,0
SN:3 610 16,1
SN:4 610 12,1

Emisie NOx nesmú vo všetkých triedach motorov prekročiť 10 g/kWh.

4.2.2.3. Bez ohľadu na definíciu ručného motora v § 2 tohto nariadenia dvojdobé motory používané na pohon snehových fréz musia spĺňať limity SH:1, SH:2 alebo SH:3.

4.3. Montáž na pojazdných strojoch

Montáž motora na pojazdných strojoch musí vyhovovať obmedzeniam v rozsahu typového schválenia. Okrem toho musia byť vždy splnené nasledujúce charakteristiky vzhľadom na schválenie motora:

4.3.1. nesmie sa prekročiť nasávacie stlačenie ustanovené pre schválený motor v prílohe č. 2 časti 1 alebo 3;

4.3.2. protitlak výfukových plynov nesmie prekročiť protitlak ustanovený pre schválený motor v prílohe č. 2 časti 1 alebo 3.

5. URČENIE HODNOTENÍ ZHODY VÝROBY

5.1. Pri overení existencie opatrení a postupov na zaistenie efektívnej kontroly zhody výroby pred udelením typového schválenia schvaľovací orgán akceptuje registráciu výrobcu podľa príslušnej slovenskej technickej normy5) alebo ekvivalentnej normy ako splňujúce požiadavky. Výrobca musí poskytnúť podrobnosti o registrácii a zaviazať sa informovať schvaľovací orgán o každej zmene jej platnosti alebo rozsahu. V záujme overenia toho, či sú priebežne plnené požiadavky bodu 4.2., sa musia vykonať vhodné kontroly výroby.

5.2. Držiteľ schválenia musí najmä

5.2.1. zaistiť existenciu postupov efektívnej kontroly kvality produktu;

5.2.2. mať prístup ku kontrolným zariadeniam potrebným na kontrolu zhody s každým schváleným typom;

5.2.3. zaistiť, aby boli zaznamenané údaje o výsledkoch skúšok a aby pripojené dokumenty ostali prístupné v lehote určenej schvaľovacím orgánom;

5.2.4. analyzovať výsledky každého typu skúšky s cieľom overiť a zabezpečiť stabilitu charakteristík motora, pričom sú povolené odchýlky v priemyselnom výrobnom procese;

5.2.5. zaistiť, aby každý odber vzoriek motorov alebo komponentov dokazujúci nezhodu s typom posudzovanej skúšky vyvolal ďalší odber vzoriek a ďalšiu skúšku. Musia byť prijaté všetky potrebné kroky na obnovu zhody zodpovedajúcej výroby.

5.3. Príslušný orgán, ktorý udelil schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody aplikovateľné na každú výrobnú jednotku.

5.3.1. Pri každej kontrole budú inšpektorovi predložené skúšobné knihy a záznam o sledovaní výroby.

5.3.2. Keď sa kvalita javí ako neuspokojivá alebo keď je nevyhnutné overiť platnosť údajov predložených podľa bodu 4.2, zavedie sa nasledujúci postup:

5.3.2.1. motor je odobratý zo série a podlieha skúške uvedenej v prílohe č. 3; získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie tuhých častíc nesmú prekročiť množstvá uvedené v tabuľke v bode 4.2.1.,

5.3.2.2. ak motor odobratý zo série nespĺňa požiadavky bodu 5.3.2.1., výrobca môže požiadať, aby sa merania vykonali na vzorke motorov rovnakej špecifikácie odobratej zo série a zahrňujúcej pôvodne odobratý motor. Výrobca musí určiť veľkosť n vzorky v dohode s technickou službou. Motory iné ako pôvodne odobratý motor podliehajú skúške. Pre každú znečisťujúcu látku sa určí aritmetický priemer (x) výsledkov získaných na vzorke. Výroba série sa považuje za potvrdenú, ak je splnená podmienka:

vzorec 1-5-3-2-2-01

kde

L je hodnota limitu ustanovená v časti 4.2.1/4.2.3 pre každú posudzovanú znečisťujúcu látku,

k je štatistický faktor v závislosti od n uvedený v tejto tabuľke:

n 2 3 4 5 6 7 8 9 10
k 0,973 0,613 0,489 0,421 0,376 0,342 0,317 0,296 0,279
n 11 12 13 14 15 16 17 18 19
k 0,265 0,253 0,242 0,233 0,224 0,216 0,2160 0,203 0,198

vzorec 1-5-3-2-2-02

vzorec 1-5-3-2-2-03, kde x je ľubovoľný jednotlivý výsledok získaný pri vzorke n.

5.3.3. Schvaľovací orgán alebo technická služba zodpovedná za overovanie zhody výroby musí vykonávať skúšky motorov, ktoré boli čiastočne alebo úplne zabehnuté, podľa technických pokynov výrobcu.

5.3.4. Normálna frekvencia kontrol je jedna ročne. Ak požiadavky v bode 5.3.2. nie sú splnené, príslušný orgán musí zaistiť, aby sa prijali všetky potrebné kroky na čo najrýchlejšiu obnovu zhody výroby.

6. PARAMETRE DEFINUJÚCE RAD MOTORA

Rad motora sa môže definovať základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre motory v rámci radu. V niektorých prípadoch môže existovať interakcia parametrov. Musia sa zohľadniť aj tieto vplyvy, aby boli do motorovej rady začlenené iba motory s podobnými charakteristikami emisie výfukových plynov.

Aby sa motory mohli považovať za motory patriace k rovnakému motorovému radu, musí byť spoločný nasledujúci zoznam základných parametrov:

6.1. Spaľovací cyklus

- dvojdobý

- štvordobý.

6.2. Chladiace médium

* vzduch

* voda

* olej.

6.3. Zdvihový objem jednotlivých valcov v rozmedzí od 85 % do 100 % najväčšieho zdvihového objemu v rámci radu motorov.

6.4. Spôsob nasávania vzduchu

6.5. Druh paliva

- nafta

- benzín.

6.6. Typ/konštrukcia spaľovacej komory

6.7. Ventily a kanáliky - usporiadanie, veľkosť a počet

6.8. Palivový systém

Pre naftu

- vstrekovač čerpadlového potrubia

- radové vstrekovacie čerpadlo

- rozvádzacie čerpadlo

- jednoduché vstrekovanie

- vstrekovacia jednotka.

Pre benzín

- karburátor

- nepriame vstrekovanie

- priame vstrekovanie.

6.9. Rôzne vlastnosti

- recirkulácia výfukových plynov

- vstrekovanie vody/emulzia vody

- vstrekovanie vzduchu

- plniaci chladiaci systém

- typ zapaľovania (vznetové, zážihové).

6.10. Dodatočná úprava výfukových plynov

- oxidačný katalyzátor

- redukčný katalyzátor

- trojcestný katalyzátor

- tepelný reaktor

- filter tuhých častíc.

7. VÝBER ZÁKLADNÉHO MOTORA

7.1. Základný motor radu sa musí vybrať pomocou primárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri udávanej rýchlosti a pri maximálnom krútiacom momente. V prípade, že dva motory alebo viac motorov majú tieto primárne kritériá rovnaké, základný motor sa musí vybrať pomocou sekundárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri menovitej rýchlosti. Za určitých podmienok môže schvaľovací orgán dôjsť k záveru, že emisný rad sa v najhoršom prípade môže najlepšie charakterizovať odskúšaním druhého motora. Schvaľovací orgán môže vybrať dodatočný motor pre skúšku na základe vlastností, ktoré signalizujú, že môže mať najvyššie emisné úrovne motorov v rámci tohto radu.

7.2. Ak motory v rámci radu zahŕňajú iné premenné vlastnosti, pri ktorých by sa mohlo uvažovať, že ovplyvňujú emisie výfukových plynov, musia sa určiť a zohľadniť pri výbere základného motora aj tieto vlastnosti.

Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

Príloha 02

Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

Příloha 03

Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

Příloha 04

Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY REFERENČNÉHO PALIVA STANOVENÉHO PRE SCHVAĽOVACIE TESTY A NA OVERENIE ZHODY VÝROBY

REFERENČNÉ PALIVO PRE VZNETOVÉ MOTORY V NECESTNÝCH POJAZDNÝCH STROJOCH (1)

Limity a jednotky (2) Skúšobná metóda
Cetánové číslo (4) Minimálne 45 (7)
Maximálne 50
podľa príslušnej technickej normy1)
Hustota pri 15 °C Minimálne 835 kg/m3
Maximálne 845 kg/m3 (10)
podľa príslušnej technickej normy2)
Destilácia (3) 95 % bod Maximálne 370 °C podľa príslušnej technickej normy3)
Viskozita pri 40 °C Minimálne 2,5 mm2/s
Maximálne 3,5 mm2/s
podľa príslušnej technickej normy4)
Obsah síry Minimálne 0,1 hmot. % (9)
Maximálne 0,2 hmot. % (8)
podľa príslušnej technickej normy5)
Teplota vzplanutia Minimálne 55 °C podľa príslušnej technickej normy6)
CFPP Minimálne -
Maximálne + 5 °C
podľa príslušnej technickej normy7)
Korózia medi Maximálne 1 podľa príslušnej technickej normy8)
Conradsonov zvyšok uhlíka (10 %
DR)
Maximálne 0,3 hmot. % podľa príslušnej technickej normy9)
Obsah popola Maximálne 0,01 hmot. % podľa príslušnej
technickej normy10)
Obsah vody Maximálne 0,05 hmot. % podľa príslušnej
technickej normy11)
Neutralizačná kapacita
(silná kyselina)
Maximálne 0,20 mg KOH/g
Oxidačná stabilita (5) Maximálne 2,5 mg/100 ml podľa príslušnej
technickej normy12)
Aditíva (6)

1) STN EN ISO 5165
2) STN EN ISO 3675, ASTM D 4052
3) STN EN ISO 3405
4) STN EN ISO 3104+AC
5) STN EN ISO 8754, STN EN 24260
6) ISO 2719
7) STN EN 116
8) STN EN ISO 2160
9) STN EN ISO 10370
10) STN EN ISO 6245
11) ASTM D 95, D 1744
12) ASTM D 2274

Poznámky:

(1): Ak sa vyžaduje výpočet tepelnej účinnosti motora alebo vozidla, výhrevnosť paliva sa môže vypočítať z:

Merná energia (výhrevnosť) (čistá) MJ/kg =
(46,423 - 8,792 . d2 + 3,17 . d) x (1 - (x + y + s)) + 9,42 . s - 2,499 . x,

kde:

d = je hustota pri 288 K (15 oC),

x = je hmotnostný pomer vody (%/100),

y = je hmotnostný pomer popola (%/100),

s = je hmotnostný pomer síry (%/100).

(2): Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „sú skutočné hodnoty". Pri určení ich limitných hodnôt sa použili výrazy ASTM D 3244 „Definovanie bázy u sporov, týkajúcich sa kvality ropných produktov" a pri stanovení minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R
(R = reprodukovateľnosť).

Nehľadiac na túto mieru, ktorá je potrebná zo štatistických dôvodov, by sa mal výrobca paliva napriek tomu zamerať na nulovú hodnotu, kde je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu v prípade udania maximálneho a minimálneho limitu. Ak je potrebné vyjasniť otázku toho, či palivo spĺňa požiadavky technických podmienok, mali by sa použiť pojmy ASTM D 3244.

(3): Uvedené obrázky znázorňujú odparené množstvá (znovuzískané percento + percentuálna strata).

(4): Rozsah cetánu nie je v súlade s požiadavkou minimálneho rozsahu 4R. V prípadoch sporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva sa však na vyriešenie takýchto sporov môžu použiť pojmy v ASTM D 324 za predpokladu, že sú skôr vykonané opakované merania dostatočného počtu v záujme dosiahnutia potrebnej správnosti ako jednotlivé stanovenia.

(5): Aj keď je oxidačná stabilita regulovaná, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Je nutné získať odporúčania dodávateľa, pokiaľ ide o skladovacie podmienky a skladovateľnosť.

(6): Toto palivo by malo obsahovať iba primárne a krakované uhľovodíkové destilačné zložky; dovolené je odsírenie. Nesmie obsahovať žiadne kovové aditíva alebo aditíva na zlepšenie cetánového čísla.

(7): Nižšie hodnoty sú dovolené a v tomto prípade sa má udať cetánové číslo použitého referenčného paliva.

(8): Vyššie hodnoty sú dovolené a v tomto prípade sa má udať obsah síry použitého referenčného paliva.

(9): Neustále sledovaný z hľadiska trhových trendov. Na účely prvého schválenia motora, bez žiadnych dodatočne upravovaných výfukových plynov, na žiadosť žiadateľa je povolená ako menovitá hodnota pre obsah síry hodnota 0,05 hmotnostného % (minimum 0,03 hmotnostného %) a v tomto prípade musí byť úroveň meraných častíc korigovaná smerom hore na priemernú hodnotu, ktorá je menovite špecifikovaná pre obsah síry v palive (0,15 hmotnostného %) podľa rovnice uvedenej nižšie:

PTadj = PT + [SFC x 0,0917 x (NSLF - FSF)]

kde:

PTadj = upravená hodnota PT (g/kWh),

PT = nameraná hodnota váženej špecifickej emisie pre emisiu častíc (g/kWh),

SFC = vážená špecifická spotreba paliva (g/kWh) vypočítaná podľa ďalej uvedeného vzorca,

NSLF = priemer nominálnej špecifikácie hmotnostného zlomku obsahu síry (tzn. 0,15 %/100),

FSF = hmotnostný zlomok obsahu síry v palive (%/100).

Rovnica pre výpočet váženej špecifickej spotreby paliva:

vzorec 5-01

kde:

Pi = Pm,i + PAE,i.

Na účel zhody hodnotení výroby v súlade s bodom 5.3.2 prílohy č. 1 musí byť splnená táto požiadavka použitím referenčného paliva s obsahom síry, ktorý vyhovuje minimálnej/maximálnej úrovni 0,1/0,2 hmot. %.

(10): Vyššie hodnoty sú dovolené do 855 kg/m3 a v tomto prípade má byť udaná hustota použitého referenčného paliva. Na účel zhody hodnotení výroby v súlade s bodom 5.3.2 prílohy č. 1 musí byť splnená táto požiadavka použitím referenčného paliva, ktoré vyhovuje minimálnej / maximálnej úrovni 835/845 kg/m3.

(11): Všetky charakteristiky paliva a limitné (medzné) hodnoty sa majú neustále sledovať z hľadiska trhových trendov.

REFERENČNÉ PALIVO PRE ZÁŽIHOVÉ MOTORY NECESTNÝCH PRACOVNÝCH STROJOV

Palivom pre dvojdobé motory je zmes mazacieho oleja a benzínu špecifikovaná ďalej. Pomer zmesi palivo/olej musí zodpovedať pomeru odporučenému výrobcom podľa bodu 2.7 prílohy č. 4.

Parameter Jednotka Limity(1) Testovacia metóda Uverejnenie
Minimum Maximum
Oktánové číslo výskumnou
metódou, RON
95,0 podľa príslušnej
technickej normy13)
1993
Oktánové číslo motorovou
metódou, MON
85,0 podľa príslušnej
technickej normy14)
1993
Hustota pri 15 °C kg/m3 748 762 podľa príslušnej
technickej normy15)
1998
Tlak pár podľa Reida kPa 56,0 60,0 podľa príslušnej
technickej normy16)
1993
Destilácia:
začiatok varu
- odparené pri 100 °C
- odparené pri 150 °C
- koniec varu
°C
% obj.
% obj.
°C
24
49,0
81,0
190
40
57,0
87,0
215
podľa príslušnej
technickej normy17)
1988
1988
1988
1988
1988
Zvyšok % obj. 2 podľa príslušnej
technickej normy18)
1988
Analýza uhľovodíkov
- olefíny
- aromáty
- benzén
- nasýtené uhľovodíky
% obj.
% obj.
% obj.
% obj.
28,0 10
40,0
1,0
zostatok
podľa príslušnej
technickej normy19)
1998
1998
1998
1998
Pomer uhlík/vodík stanovená
hodnota
stanovená
hodnota
Oxidačná stabilita(2) minúty 480 podľa príslušnej
technickej normy20)
1996
Obsah kyslíka % hmotn. 2,3 podľa príslušnej
technickej normy21)
1997
Živičné látky mg/ml 0,04 podľa príslušnej
technickej normy22)
1997
Obsah síry mg/kg 100 podľa príslušnej
technickej normy23)
1998
Korózia medi pri 50 °C 1 podľa príslušnej
technickej normy24)
1998
Obsah olova g/l 0,005 podľa príslušnej
technickej normy25)
1996
Obsah fosforu g/l 0,0013 podľa príslušnej
technickej normy26)
1994

13) STN EN 25164
14) STN EN 25163
15) STN ISO 3675
16) STN EN 12
17) STN EN ISO 3405
18) STN EN ISO 3405
19) ASTM D 1319, STN EN 12177, ASTM D 1319
20) STN EN ISO 7536
21) STN EN 1601
22) STN EN ISO 6246
23) STN EN ISO 14596
24) STN EN ISO 2160
25) STN EN 237
26) ASTM D 3231

(1): Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty". Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia podľa normy,27) a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť). Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je nutné zo štatistických dôvodov, výrobca paliva by sa mal napriek tomu usilovať o nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R, a o strednú hodnotu v prípade údajov týkajúcich sa maximálnych a minimálnych limitov. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia normy.27)

(2): Palivo môže obsahovať antioxidanty a kovové dezaktivátory bežne používané na stabilizáciu tokov benzínu v rafinériách, ale nesmú sa pridávať detergentné a disperzné prísady a olejové rozpúšťadlá.

Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

1. ANALYTICKÝ A VZORKOVACÍ SYSTÉM

SYSTÉMY ODBERU VZORIEK PLYNOV A ČASTÍC

Obrázok č. Popis
2 Systém analýzy výfukových plynov pre neupravené výfukové plyny
3 Systém analýzy výfukových plynov pre zriedené výfukové plyny
4 Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia sacieho
kompresora, frakčný odber vzoriek
5 Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia tlakového
kompresora, frakčný odber vzoriek
6 Čiastočný prietok, regulácia CO2 alebo NOx, frakčný odber vzoriek
7 Čiastočný prietok, CO2 a uhlíková rovnováha, celkový odber
vzoriek
8 Čiastočný prietok, jednoduchá Venturiho trubica a meranie
koncentrácií, frakčný odber vzoriek
9 Čiastočný prietok, zdvojená Venturiho trubica alebo hrdlo a meranie
koncentrácií, frakčný odber vzoriek
10 Čiastočný prietok, viacrúrkové delenie a meranie koncentrácií,
frakčný odber vzoriek
11 Čiastočný prietok, regulácia prietoku, celkový odber vzoriek
12 Čiastočný prietok, regulácia prietoku, frakčný odber vzoriek
13 Úplný prietok, objemové čerpadlo alebo Venturiho trubica
s kritickým prietokom, frakčný odber vzoriek
14 Systém odberu vzoriek častíc
15 Zrieďovací systém pre plnoprietokový systém

1.1. Určenie plynných emisií

Bod 1.1.1. a obrázky 2 a 3 obsahujú podrobné popisy odporúčaných vzorkovacích a analyzačných systémov. Rôzne konfigurácie môžu vytvárať ekvivalentné výsledky, preto sa nevyžaduje presný súlad s týmito obrázkami. Na získanie ďalších informácií a koordinácie funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť na základe dobrého technického posudku.

1.1.1. Zložky výfukových plynov CO, CO2, HC, NOx

Analytický systém pre určenie plynných emisií v neupravenom alebo zriedenom výfukovom plyne je popísaný na základe použitia

- analyzátora HFID pre meranie uhľovodíkov,

- analyzátorov NDIR pre meranie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého,

- analyzátor HCLD alebo ekvivalentný analyzátor pre meranie oxidu dusnatého.

Pri neupravenom výfukovom plyne (obrázok č. 2) sa môže odobrať vzorka všetkých zložiek jednou vzorkovacou sondou alebo dvoma vzorkovacími sondami umiestnenými v tesnej blízkosti analyzátorov. Je nutné dávať pozor, aby na žiadnom mieste analytického systému nedošlo ku kondenzácii výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).

Pri zriedenom výfukovom plyne (obrázok č. 3) sa vzorka uhľovodíkov musí odobrať inou vzorkovacou sondou ako vzorka pri ostatných zložkách. Je nutné dávať pozor, aby na žiadnom mieste analytického systému nedošlo ku kondenzácii výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).

Obrázok č. 2

Prúdová schéma systému analýzy výfukových plynov pre CO, NOx a HC

Obrázok 6-02

Pri neupravených výfukových plynoch SP1 sa odporúča priama uzavretá sonda z nehrdzavejúcej ocele s viacerými otvormi. Vnútorný priemer nesmie byť väčší ako vnútorný priemer vzorkovacieho potrubia. Hrúbka steny sondy nesmie byť väčšia ako 1 mm. Musia existovať minimálne tri otvory v troch rôznych radiálnych rovinách dimenzované na vzorkovanie približne rovnakého prietoku. Sonda musí byť rozložená na aspoň 80 % priemeru výfukového potrubia.

Obrázok č. 3

Prúdová schéma systému analýzy zriedených výfukových plynov pre CO, CO2, NOx a HC

Obrázok 6-03

Popis k obrázkom č. 2 a 3

Všetky zložky v ceste vzorkovacieho plynu sa musia udržiavať na teplote určenej pre jednotlivé systémy.

Pri zriedených výfukových plynoch SP2 je vzorkovacia sonda

* definovaná ako prvých 254 až 762 mm potrubia na odber vzoriek uhľovodíkov (HSL3),

* s minimálnym vnútorným priemerom 5 mm,

* inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT (bod 1.2.1.2) v mieste, kde je zrieďovací vzduch dobre zmiešaný s výfukovými plynmi (približne 10 priemerov tunela v smere toku od miesta, kde výfuk vstupuje do zrieďovacieho tunela),

* dostatočne vzdialená (radiálne) od druhých sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vírmi,

* vyhrievaná tak, aby zvýšila teplotu toku plynu na 463 K (190 oC) ± 10 K na výstupe sondy.

Pri zriedených výfukových plynoch CO, CO2 , NOx , SP3 je vzorkovacia sonda

– v rovnakej rovine ako SP2,

– dostatočne vzdialená (radiálne) od druhých sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vírmi,

– vyhrievaná a izolovaná po celej svojej dĺžke na minimálnu teplotu 328 K (55 oC) s cieľom zabrániť vodnej kondenzácii.

Vyhrievané vzorkovacie potrubie HSL1 zabezpečuje odber vzoriek plynu z jednej sondy do deliaceho miesta (miest) a analyzátora uhľovodíkov a musí

* mať vnútorný priemer minimálne 5 mm a maximálne 13,5 mm,

* byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE,

* udržiavať teplotu steny 463 (190 oC) (± 10 K meranú v každej samostatne regulovanej vyhrievanej časti, ak sa teplota výfukového plynu na vzorkovacej sonde rovná alebo je nižšia ako 463 K (190 oC),

* udržiavať teplotu steny vyššiu ako 453 K (180 oC), ak je teplota výfukového plynu na vzorkovacej sonde nad 463 K (190 oC)

* udržiavať teplotu plynu 463 K (190 oC) ± 10 K bezprostredne pred vyhrievaným filtrom (F2) a HFID.

Vyhrievané vzorkovacie potrubie NOx HSL2 musí

– udržiavať teplotu steny 328 až 473 K (55 až 200 oC) až do prevodníka, keď je použitý chladiaci kúpeľ, a až do analyzátora, keď nie je použitý chladiaci kúpeľ,

– byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE.

Keďže vzorkovacie potrubie je nutné ohrievať iba v záujme zabránenia kondenzácie vody a kyseliny sírovej, teplota vzorkovacieho potrubia bude závisieť od obsahu síry paliva.

Vzorkovacie potrubie SL pre CO (CO2) musí byť vyrobené z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele a môže byť vyhrievané alebo nevyhrievané.

Vrece pozadia BK je voliteľné pre meranie koncentrácií pozadia.

Vrece vzorky BG je voliteľné pre meranie koncentrácií vzorky.

Vyhrievaný predfilter F1 je voliteľný a teplota má byť rovnaká ako pri HSL1.

Vyhrievaný filter F2 je voliteľný a mení sa podľa potreby. Filter musí extrahovať ľubovoľné tuhé častice z plynnej vzorky pred analyzátorom. Teplota má byť rovnaká ako pri HSL1.

Vyhrievané vzorkovacie čerpadlo P je vyhrievané na teplotu HSL1.

Teplota vyhrievaného plameňovo-ionizačného detektora (HFID) pre určenie uhľovodíkov sa udržiava na 453 až 473 K (180 až 200 oC).

Analyzátory NDIR sú na určenie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého.

Analyzátor (H)CLD je na určenie oxidov dusíka. Ak sa použije HCLD, musí sa udržiavať na teplote 328 až 473 K (55 až 200 oC).

Prevodník C sa používa na katalytickú redukciu NO2 na NO pred analýzou v CLD alebo HCLD.

Na chladenie a kondenzovanie vody zo vzorky výfukových plynov sa používa chladiaci kúpeľ (C). Kúpeľ sa udržiava na teplote 273 až 277 K (0 až 4 oC) ľadom alebo chladením a je voliteľný, ak je analyzátor bez rušivých vplyvov vodnej pary tak, ako je to ustanovené v prílohe č. 4 časti 2 bodoch 1.9.1 a 1.9.2.

Na odstránenie vody zo vzorky nie sú dovolené chemické sušiarne.

Na monitorovanie teploty toku plynu sa použije snímač teploty T1, T2, T3.

Na monitorovanie teploty prevodníka NO2-NO sa použije snímač teploty T4.

Na monitorovanie teploty chladiaceho kúpeľa sa použije snímač teploty T5.

Na monitorovanie tlaku vo vzorkovacích potrubiach sa použije tlakomer G1, G2, G3.

Na reguláciu tlaku vzduchu a paliva pre HFID sa použije regulátor tlaku R1, R2.

Na reguláciu tlaku vo vzorkovacích potrubiach a prietoku do analyzátorov sa použije regulátor tlaku R3, R4, R5.

Na monitorovanie obtokového prietoku vzorky sa použije prietokomer FL1, FL2, FL3.

Na monitorovanie prietoku cez analyzátory sa použije prietokomer FL4 až FL7, ktorý je voliteľný.

Vhodná regulácia ventilom pre voľbu prietoku vzorky, rozsahového plynu alebo nulového plynu do analyzátora sa vykoná ventilom voliča V1 až V6.

Na obtok prevodníka NO2-NO sa použije solenoidový ventil V7, V8.

Na vyrovnávanie prietoku cez prevodník NO2-NO a obtok sa použije ihlový ventil V9.

Na reguláciu prietokov do analyzátorov sa použije ihlový ventil V10, V11.

Na vypustenie kondenzátu z kúpeľa B sa použije pákový ventil V12, V13.

Ventil voliča V14 slúži na voľbu vreca vzorky alebo pozadia.

1.2. Určenie častíc

Body 1.2.1 a 1.2.2 a obrázky 4 až 15 obsahujú podrobné popisy odporúčaných zrieďovacích a vzorkovacích systémov. Rôzne konfigurácie môžu produkovať ekvivalentné výsledky, preto sa nevyžaduje presný súlad s týmito obrázkami. Na získanie ďalších informácií a koordináciu funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť na základe dobrého technického posudku.

1.2.1 Zrieďovací systém

1.2.1.1. Zrieďovací systém s čiastočným prietokom

(obrázky č. 4 až 12)

Zrieďovací systém je popísaný na základe zriedenia časti toku výfukových plynov. Rozdelenie výfukových plynov a nasledujúci proces riedenia sa môže realizovať rôznymi typmi zrieďovacích systémov. Pre následný zber častíc môže prejsť do vzorkovacieho systému častíc celý zriedený výfukový plyn alebo iba časť zriedeného výfukového plynu (bod 1.2.2, obrázok č. 14). Prvá metóda sa označuje ako celkový vzorkovací typ, druhá metóda ako frakčný vzorkovací typ. Výpočet zrieďovacieho pomeru závisí od typu použitého systému.

Odporúčajú sa tieto typy:

- izokinetické systémy (obrázky č. 4 a 5), pri ktorých je tok do prenosovej rúrky z hľadiska rýchlosti, tlaku plynu alebo z hľadiska rýchlosti a tlaku plynu prispôsobený hlavnému prietoku výfukových plynov, preto sa vyžaduje nerušený a rovnomerný prietok výfukových plynov vo vzorkovacej sonde, čo sa zvyčajne dosahuje použitím rezonátora a rúrky s priamym prístupom proti prúdu od miesta odberu vzoriek. Deliaci pomer sa potom vypočíta z ľahko odmerateľných hodnôt, ako sú priemery rúrky. Izokinéza sa používa iba na prispôsobenie prietokových podmienok a nie na prispôsobenie rozmerového rozloženia, ktoré nie je zvyčajne potrebné, pretože častice sú dostatočne malé na to, aby sledovali prúdnice kvapaliny,

- systémy s reguláciou prietoku s meraním koncentrácie (obrázky č. 6 až 10), pri ktorých sa vzorka odoberá z hlavného toku výfukových plynov nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Zrieďovací pomer sa určuje z koncentrácií indikátorových plynov, ako sú CO2 alebo NOx, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo výfukových plynoch motora. Koncentrácie v zriedených výfukových plynoch a v zriedenom vzduchu sú merané, zatiaľ čo koncentrácie v neupravenom výfukovom plyne sa buď priamo merajú, alebo určujú z prietoku paliva a rovnice uhlíkovej rovnováhy, ak je známe zloženie paliva. Systémy sa môžu regulovať vypočítaným zrieďovacím pomerom (obrázky č. 6 a 7) alebo prietokom do prenosovej rúrky (obrázky č. 8, 9 a 10),

- systémy s reguláciou prietoku s meraním prietoku (obrázky č. 11 a 12), pri ktorých sa vzorka odoberá z hlavného toku výfukových plynov nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Zrieďovací pomer sa určuje z rozdielu oboch prietokov. Vyžaduje sa vzájomne súvisiaca presná kalibrácia prietokomerov, pretože relatívna veľkosť oboch prietokov môže viesť k významným chybám pri vyšších zrieďovacích pomeroch (obrázky č. 9 až 15). Regulácia prietoku je veľmi priama udržiavaním konštantného prietoku zriedených výfukových plynov a podľa potreby zmenou prietoku zrieďovacieho vzduchu. Pri zrieďovacích systémoch s čiastočným prietokom sa musí venovať pozornosť predchádzaniu potenciálnych problémov straty častíc v prenosovej rúrke tým, že sa zabezpečí odobratie reprezentatívnej vzorky z výfukových plynov motora a určí sa deliaci pomer.

Obrázok č. 4

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (SB regulácia)

Obrázok 6-04

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom do sondy sa meria tlakovým snímačom DPT. Tento signál sa prenáša do prietokového regulátora FC1, ktorý ovláda sací kompresor SB tak, aby na dotyku sondy udržiaval nulový diferenciálny tlak. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa určuje z prierezových plôch EP a ISP. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1. Zrieďovací pomer sa vypočíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.

Obrázok č. 5

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (PB regulácia)

Obrázok 6-05

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom do sondy sa meria tlakovým snímačom DPT. Tento signál sa prenáša do prietokového regulátora FC1, ktorý ovláda tlakový kompresor PB tak, aby na dotyku sondy udržiaval nulový diferenciálny tlak. Vykoná sa to odobratím malej časti zrieďovacieho vzduchu, ktorého prietok sa už odmeral zariadením na meranie prietoku FM1, jeho privedením do TT pomocou pneumatického hrdla a za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa určuje z prierezových plôch EP a ISP. Zrieďovací vzduch sa nasáva cez DT sacím kompresorom SB a prietok sa meria FM1 na vstupe do DT. Zrieďovací pomer sa vypočíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.

Obrázok č. 6

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácie a frakčným odberom vzoriek CO2 alebo NOx

Obrázok 6-06

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom alebo zriedenom výfukovom plyne, ako aj zriedenom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Tieto signály sa prenášajú do prietokového regulátora FC2, ktorý ovláda buď tlakový kompresor PB, alebo sací kompresor SB tak, aby v DT udržiaval požadované delenie výfukových plynov a zrieďovací pomer. Deliaci pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorových plynov v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu.

Obrázok č. 7

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácií CO2, rovnováhou uhlíka a celkovým odberom vzoriek

Obrázok 6-07

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Koncentrácie CO2 sa merajú v zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Signály CO2 a prietoku GFUEL sa prenášajú buď do prietokového regulátora FC2, alebo do prietokového regulátora FC3 systému odberu vzoriek častíc (pozri obrázok č. 14). FC2 ovláda tlakový kompresor PB, kým FC3 ovláda systém odberu vzoriek častíc (pozri obrázok č. 14), čím nastavuje prietoky do systému a z neho tak, aby v DT udržiavali požadované delenie výfukových plynov a zrieďovací pomer. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií CO2 a GFUEL pomocou predpokladu rovnováhy uhlíka.

Obrázok č. 8

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s jednoduchou Venturiho trubicou, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek

Obrázok 6-08

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT v dôsledku záporného tlaku vytvoreného Venturiho trubicou VN v DT. Prietok plynu cez TT závisí od výmeny hybnosti v oblasti Venturiho trubice a je preto ovplyvnený absolútnou teplotou plynu na výstupe TT. V dôsledku toho nie je delenie výfukových plynov pre daný prietok tunela konštantné a zrieďovací pomer pri nízkom zaťažení je mierne nižší ako pri vysokom zaťažení. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA a zrieďovací pomer sa vypočíta z takto nameraných hodnôt.

Obrázok č. 9

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s dvojitou Venturiho trubicou alebo dvojitým hrdlom, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek

Obrázok 6-09

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT prietokovým deličom, ktorý obsahuje sústavu hrdiel alebo Venturiho trubíc. Prvá (FD1) je umiestnená v EP a druhá (FD2) v TT. Okrem toho sú na udržiavanie konštantného delenia výfukových plynov reguláciou spätného tlaku v EP a tlaku v DT potrebné dva redukčné ventily (PCV1 a PCV2). PCV1 je umiestnený v smere toku od SP v EP, PCV2 medzi tlakovým kompresorom PB a DT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na nastavenie PCV1 a PCV2 v záujme presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorového plynu.

Obrázok č. 10

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s viacrúrkovým delením, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek

Obrázok 6-10

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT prietokovým deličom FD3, ktorý obsahuje niekoľko rúrok rovnakých rozmerov (rovnaký priemer, dĺžka a polomer oblúkov) inštalovaných v EP. Výfukový plyn cez jednu z týchto rúrok je vedený do DT a výfukový plyn cez zvyšné rúrky prechádza cez tlmiacu komoru DC. Takto je delenie výfukových plynov určené celkovým počtom rúrok. Regulácia konštantného delenia vyžaduje nulový diferenciálny tlak medzi DC a výstupom TT, ktorý sa meria snímačom diferenciálneho tlaku DPT. Nulový diferenciálny tlak sa dosahuje vstreknutím čerstvého vzduchu do DT na výstupe TT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na reguláciu prietoku zrieďovacieho vzduchu v záujme presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorového plynu.

Obrázok 11

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s reguláciou prietoku a celkovým odberom vzoriek

Obrázok 6-11

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Celkový prietok cez tunel sa nastavuje prietokovým regulátorom FC3 a vzorkovacím čerpadlom P v rámci systému odberu vzoriek častíc (pozri obrázok 16). Prietok zrieďovacieho vzduchu sa reguluje prietokovým regulátorom FC2, ktorý môže použiť GEXH, GAIR alebo GFUEL ako príkazové signály pre požadované delenie výfukových plynov. Prietok vzorky do DT je rozdiel celkového prietoku a prietoku zrieďovacieho vzduchu. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku FM3 v rámci systému odberu vzoriek častíc (pozri obrázok 14). Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.

Obrázok 12

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s reguláciou prietoku a frakčným odberom vzoriek

Obrázok 6-12

Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Delič výfukových plynov a prietok do DT je ovládaný prietokovým regulátorom FC2, ktorý upravuje prietoky (alebo rýchlosti) tlakového kompresora PB a sacieho kompresora SB, pretože vzorka odoberaná systémom odberu vzoriek častíc sa vracia do DT. GEXH, GAIR alebo GFUEL sa môžu použiť ako príkazové signály pre FC2. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku FM2. Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.

Popis k obrázkom č. 4 až 12

Výfukové potrubie EP

Výfukové potrubie môže byť izolované. V záujme zníženia tepelnej zotrvačnosti výfukového potrubia sa odporúča pomer hrúbky k priemeru 0,015 alebo menej. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej. Ohyby sa minimalizujú s cieľom znížiť zotrvačné usadzovanie. Ak systém obsahuje podkladový tlmič, musí sa izolovať aj tlmič.

V izokinetickom systéme musí byť výfukové potrubie bez kolien, ohybov a prudkých zmien priemeru v rozsahu aspoň šesť priemerov potrubia proti toku a tri priemery potrubia v smere toku špičky sondy. Rýchlosť plynu v zóne odberu vzoriek musí byť vyššia ako 10 m/s, okrem prípadov voľnobežného režimu. Kolísanie tlaku výfukového plynu nesmie prekročiť priemerne ± 500 Pa. Žiadne kroky v záujme zníženia kolísania tlaku mimo použitia výfukového systému (vrátane tlmiča a zariadenia na dodatočné spracovanie) nesmú zmeniť výkonnosť motora, ani spôsobiť usadzovanie častíc.

V systémoch bez izokinetických sond sa odporúča priame potrubie šesť priemerov potrubia proti smeru toku a tri priemery potrubia v smere toku od špičky sondy.

Izokinetická vzorkovacia sonda ISP (obrázky č. 4 a 5)

Izokinetická vzorkovacia sonda musí byť inštalovaná čelom proti smeru toku na osi výfukového potrubia tam, kde sú splnené prietokové podmienky v úseku EP a musia byť navrhnuté tak, aby poskytli úmernú vzorku neupraveného výfukového plynu. Minimálny vnútorný priemer musí byť 12 mm.

Pre izokinetické delenie výfukových plynov udržiavaním nulového diferenciálneho tlaku medzi EP a ISP je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukového plynu v EP a ISP totožné a hmotnostný prietok cez ISP je konštantná časť prietoku výfukového plynu. ISP musí byť pripojená k snímaču diferenciálneho tlaku. Regulácia s cieľom zabezpečiť nulový diferenciálny tlak medzi EP a ISP sa vykonáva kompresnou rýchlosťou alebo reguláciou prietoku.

Vzorkovacia sonda SP (obrázky č. 6 až 12)

Minimálny vnútorný priemer musí byť 4 mm a minimálny pomer priemerov medzi výfukovým potrubím a sondou musí byť štyri. Sondou musí byť otvorená rúrka obrátená proti smeru toku na osi výfukového potrubia alebo sonda s viacerými otvormi podľa popisu pod SP1 v bode 1.1.1.

Delič toku FD1, FD2 (obrázok č. 9)

Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neupraveného výfukového plynu je vo výfukovom potrubí EP a v prenosovej rúrke TT inštalovaná sústava Venturiho trubíc alebo hrdiel. Regulačný systém pozostávajúci z dvoch výtlačných ventilov PCV1 a PCV2 je potrebný na proporcionálne delenie reguláciou tlakov v EP a DT.

Delič toku FD3 (obrázok č. 10)

Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neupraveného výfukového plynu je vo výfukovom potrubí EP inštalovaná sústava rúrok (viacrúrková jednotka). Jedna z rúrok privádza výfukový plyn do zrieďovacieho tunela DT, kým z ostatných rúrok vystupuje výfukový plyn do tlmiacej komory DC. Rúrky musia mať rovnaké rozmery (rovnaký priemer, dĺžka, polomer oblúkov), aby delenie výfukových plynov záviselo od celkového počtu rúrok. Na proporcionálne delenie udržiavaním nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkovej jednotky do DC a výstupom TT je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a FD3 proporcionálne a prietok TT je konštantnou časťou prietoku výfukových plynov. Obe miesta musia byť pripojené k snímaču diferenciálneho tlaku DPT. Regulácia na zabezpečenie nulového diferenciálneho tlaku sa vykonáva prietokovým regulátorom FC1.

Analyzátor výfukových plynov EGA (obrázky č. 6 až 10)

Môžu sa použiť analyzátory CO2 a NOx (pri metóde uhlíkovej rovnováhy iba CO2). Analyzátory sa kalibrujú ako analyzátory na meranie plynných emisií. Na určenie rozdielov koncentrácií sa môže použiť jeden alebo niekoľko analyzátorov.

Presnosť meracích systémov musí byť taká, aby bola presnosť GEDFW,i alebo VEDFW, i v tolerancii ± 4 %.

Prenosová rúrka TT (obrázky č. 4 až 12)

Prenosová rúrka vzorky častíc musí

- byť čo najkratšia, ale nie dlhšia ako 5 m,

- byť rovná alebo väčšia ako priemer sondy, ale v priemere nie väčšia ako 25 mm,

- vystupovať na osi zrieďovacieho tunela v smere toku.

Ak má rúrka dĺžku 1 meter alebo menej, má byť izolovaná materiálom s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,05 W/(m . K) s radiálnou hrúbkou izolácie zodpovedajúcou priemeru sondy. Ak je rúrka dlhšia ako 1 meter, musí byť izolovaná a vyhrievaná na minimálnu teplotu steny 523 K (250 oC). Alternatívne sa požadované teploty steny rúrky môžu určiť štandardným výpočtom prenosu tepla.

Snímač diferenciálneho tlaku DPT (obrázky č. 4, 5 a 10)

Snímač diferenciálneho tlaku musí mať rozsah ± 500 Pa alebo menej.

Prietokový regulátor FC1 (obrázky č. 4, 5 a 10)

Pri izokinetických systémoch (obrázky č. 4 a 5) je na udržiavanie nulového diferenciálneho tlaku medzi EP a ISP potrebný prietokový regulátor. Nastavenie je možné vykonať

a) reguláciou rýchlosti alebo prietoku sacieho kompresora (SB) a udržiavaním konštantnej rýchlosti tlakového kompresora (PB) počas každého režimu (obrázok č. 4),

b) nastavením sacieho kompresora (SB) na konštantný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov a reguláciou prietoku tlakového kompresora PB pre prietok vzorky výfukových plynov v oblasti na konci prenosovej rúrky (TT) (obrázok č. 5).

V prípade tlakovo regulovaného systému nesmie zostatková chyba v regulačnom obvode presiahnuť ± 3 Pa. Kolísanie tlaku v zrieďovacom tuneli nesmie prekročiť v priemere ± 250 Pa.

Pri viacrúrkovom systéme (obrázok č. 10) je na proporcionálne delenie výfukových plynov v záujme udržania nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkovej jednotky a výstupom z TT potrebný prietokový regulátor. Nastavenie je možné urobiť reguláciou prietoku vstrekovacieho vzduchu do DT pri výstupe TT.

Redukčný ventil PCV1, PCV2 (obrázok č. 9)

Pri systéme zdvojených Venturiho trubíc, zdvojených hrdiel pre proporcionálne delenie prietoku regulovaním spätného tlaku RP a tlaku v DT sú potrebné dva redukčné ventily. Ventily musia byť umiestnené v smere toku od SP v EP a medzi PB a DT.

Tlmiaca komora DC (obrázok č. 10)

Tlmiaca komora je inštalovaná na výstupe viacrúrkovej jednotky s cieľom minimalizovať kolísanie tlaku vo výfukovom potrubí EP.

Venturiho trubica VN (obrázok č. 8)

Venturiho trubica je inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT s cieľom vytvoriť záporný tlak v oblasti výstupu prenosovej rúrky TT. Prietok plynu cez TT je určený výmenou hybnosti a je v podstate úmerný prietoku tlakového kompresora PB, pričom vedie ku konštantnému zrieďovaciemu pomeru. Nakoľko výmenu hybnosti ovplyvňuje teplota na výstupe z TT a rozdiel tlakov medzi EP a DT, skutočný zrieďovací pomer je pri nízkom zaťažení mierne nižší ako pri vysokom zaťažení.

Prietokový regulátor FC2 (obrázky č. 6, 7, 11 a 12)

Prietokový regulátor sa môže použiť na reguláciu prietoku tlakového kompresora PB, sacieho kompresora PB alebo tlakového kompresora PB a sacieho kompresora PB. Môže byť pripojený k signálu prietoku výfukových plynov alebo paliva, k diferenciálnemu signálu CO2 alebo NOx alebo k signálu prietoku výfukových plynov, alebo paliva a k diferenciálnemu signálu CO2 alebo NOx.

Pri použití zdroja natlakovaného vzduchu (obrázok č. 11) FC2 priamo ovláda prietok vzduchu.

Prístroj na meranie prietoku FM1 (obrázky č. 6, 7, 11 a 12)

Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu. FM1 je voliteľný, ak sa PB kalibruje v záujme merania prietoku.

Prístroj na meranie prietoku FM2 (obrázok č. 12)

Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu. FM2 je voliteľný, ak sa sací kompresor SB kalibruje v záujme merania prietoku.

Tlakový kompresor PB (obrázky č. 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 12)

Na reguláciu prietoku zrieďovacieho vzduchu sa môže PB pripojiť k prietokovým regulátorom FC1 alebo FC2. PB sa nevyžaduje pri použití škrtiacej klapky. Ak je PB kalibrované, môže sa použiť na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu.

Sací kompresor SB (obrázky č. 4, 5, 6, 9, 10 a 12)

Použije sa len pri systémoch s frakčným odberom vzoriek. Ak je SB kalibrované, môže sa použiť na meranie prietoku zriedených výfukových plynov.

Filter zrieďovacieho vzduchu DAF (obrázky č. 4 až 12)

Odporúča sa, aby sa zrieďovací vzduch filtroval a prepral drevným uhlím s cieľom odstrániť uhľovodíky pozadia. Zrieďovací vzduch musí mať teplotu 298 K (25 oC) ± 5 K.

Na žiadosť výrobcu sa musia odobrať vzorky zrieďovacieho vzduchu podľa správnej technickej praxe s cieľom určiť úrovne častíc pozadia, ktoré je možné odčítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.

Sonda na ober vzoriek častíc PSP (obrázky č. 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 12)

Sonda je prívodnou časťou PTT a

- musí sa inštalovať čelom proti smeru toku v mieste, kde sú zrieďovací vzduch a výfukový plyn dobre zmiešané, t. j. na osi DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku od bodu, kde výfuk vstupuje do zrieďovacieho tunela,

- musí mať vnútorný priemer minimálne 12 mm,

- môže byť vyhrievaná na teplotu steny maximálne 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela,

- môže byť izolovaná.

Zrieďovací tunel DT (obrázky č. 4 až 12)

- musí mať dostatočnú dĺžku v záujme úplného zmiešania výfukových plynov so zrieďovacím vzduchom pri podmienkach turbulentného prúdenia,

- musí byť postavený z nehrdzavejúcej ocele s pomerom hrúbky k priemeru 0,025 alebo menej pri zrieďovacích tuneloch s vnútorným priemerom väčším ako 75 mm,

- s nominálnou hrúbkou steny minimálne 1,5 mm pri zrieďovacích tuneloch s vnútorným priemerom rovným alebo menším ako 75 mm,

- musí mať pri frakčnom odbere vzoriek priemer aspoň 75 mm,

- mal by mať pri celkovom odbere vzoriek priemer menší ako 25 mm.

Môže byť izolovaný a vyhrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela. Výfukové plyny motora sa musia dôkladne premiešať so zrieďovacím vzduchom. V systémoch s frakčným odberom vzoriek sa musí po uvedení do prevádzky skontrolovať kvalita premiešania pomocou profilu CO2 tunela chodom motora (aspoň štyri meracie body s rovnakým rozostupom). Podľa potreby sa môže použiť zmiešavacie hrdlo. Ak je teplota okolia v blízkosti zrieďovacieho tunela (DT) nižšia ako 293 K (20 oC), je nutné prijať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať stratám častíc na chladných stenách zrieďovacieho tunela. Odporúča sa vyhrievanie, izolovanie tunela alebo vyhrievanie a izolovanie tunela v rámci uvedených limitov.

Pri veľkých zaťaženiach motora sa môže tunel chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor, pokiaľ je teplota chladiaceho média nižšia ako 293 K (20 oC).

Výmenník tepla HE (obrázky č. 9 a 10)

Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na udržanie teploty na výstupe do sacieho kompresora SB v tolerancii ± 11 K priemernej prevádzkovej teploty sledovanej počas skúšky.

1.2.1.2. Plnoprietokový zrieďovací systém (obrázok č. 13)

Zrieďovací systém je popísaný na základe zrieďovania celkových výfukových plynov pomocou koncepcie odberu vzoriek s konštantným objemom (CVS). Musí sa merať celkový objem zmesi výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu. Môže sa použiť buď systém PDP, alebo CFV.

Pri následnom zbere častíc prechádza vzorka zriedeného výfukového plynu do systému odberu vzoriek častíc (bod 1.2.2., obrázky č. 14 a 15). Ak sa to robí priamo, ide o jednoduché zrieďovanie. Ak sa vzorka riedi ešte aj v sekundárnom zrieďovacom tuneli, ide o dvojité zrieďovanie. Je vhodné, ak sa požiadavka, týkajúca sa teploty čela filtra nemôže splniť jedným zriedením.

Hoci ide čiastočne o zrieďovací systém, systém dvojitého zrieďovania sa popisuje ako úprava systému odberu vzoriek častíc v bode 1.2.2, obrázok č. 15, keďže má spoločnú väčšinu dielov s typickým systémom odberu vzoriek častíc.

Plynné emisie sa môžu určiť aj v zrieďovacom tuneli plnoprietokového zrieďovacieho systému. Vzorkovacie sondy pre plynné zložky sú znázornené na obrázku č. 13, ale nie sú uvedené v popisnom zozname. Príslušné požiadavky sú uvedené v bode 1.1.1.

Obrázok č. 13

Plnoprietokový zrieďovací systém

Obrázok 6-13

Celkové množstvo neupraveného výfukového plynu je zmiešané v zrieďovacom tuneli DT zrieďovacím vzduchom.

Prietok zriedeného výfukového plynu sa meria buď objemovým čerpadlom PDP, alebo Venturiho trubicou CFV s kritickým prietokom. Na proporcionálny odber vzoriek častíc a na určenie prietoku sa môže použiť výmenník tepla HE alebo elektronická kompenzácia prietoku EFC. Keďže určenie hmotnosti častíc vychádza z celkového prietoku zriedeného výfukového plynu, nevyžaduje sa výpočet zrieďovacieho pomeru.

Výfukové potrubie EP

Vyžaduje sa maximálna dĺžka výfukového potrubia od výstupu rozvádzacieho potrubia motora, výstupu turbomiešadla alebo zariadenia na dodatočné spracovanie po zrieďovací tunel 10 m. Ak dĺžka systému presahuje 4 m, musí sa celé potrubie presahujúce 4 m izolovať, okrem vnútorného detektora dymu, ak je použitý. Radiálna hrúbka izolácie musí byť aspoň 25 mm. Tepelná vodivosť izolačného materiálu musí mať maximálnu hodnotu 0,1 W/(m . K) meranú pri 673 K (400 oC). V záujme zníženia tepelnej zotrvačnosti výfukového potrubia sa odporúča pomer hrúbky k priemeru 0,015 alebo menej. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej.

Objemové čerpadlo PDP

PDP meria celkový prietok zriedeného výfukového plynu z počtu otáčok a výtlak čerpadla. Protitlak výfukového systému nesmie byť umele znížený PDP alebo vstupným systémom zrieďovacieho vzduchu. Statický protitlak výfukových plynov meraný pri prevádzke systému CVS musí ostať v tolerancii ± 1,5 kPa statického tlaku meraného bez pripojenia k CVS pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora.

Teplota plynnej zmesi bezprostredne pred PDP musí byť v tolerancii ± 6 K priemernej prevádzkovej teploty zistenej počas skúšky, keď sa nevyužíva žiadna kompenzácia prietoku. Kompenzácia prietoku sa môže využiť iba vtedy, ak teplota na vstupe PDP nepresahuje 50 oC (323 K).

Venturiho trubica s kritickým prietokom CFV

CFV meria celkový prietok zriedených výfukových plynov udržiavaním prietoku pri škrtených podmienkach (statický prietok). Statický protitlak výfukových plynov meraný pri prevádzke systému CFV musí ostať v tolerancii ± 1,5 kPa statického tlaku meraného bez pripojenia k CFV pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Teplota plynnej zmesi bezprostredne pred CFV musí zostať v tolerancii ± 11 K priemernej prevádzkovej teploty zistenej počas skúšky, keď sa nevyužíva žiadna kompenzácia prietoku.

Výmenník tepla HE

Výmenník tepla je voliteľný pri použití EFC a musí mať dostatočnú kapacitu, aby udržiaval teplotu v požadovaných limitoch.

Elektronická kompenzácia prietoku EFC (voliteľný pri použití HE)

Ak sa teplota na vstupe do PDP alebo CFV neudržiava v určených limitoch, vyžaduje sa systém kompenzácie prietoku pre priebežné meranie prietoku a reguláciu proporcionálneho odberu vzoriek v systéme častíc.

Na korigovanie prietoku vzorky cez filtre častíc systému odberu vzoriek častíc sa na tento účel používajú priebežne merané prietokové signály (pozri obrázky č. 14 a 15).

Zrieďovací tunel DT

Môže byť izolovaný a má mať dostatočný malý priemer na to, aby spôsoboval turbulentný tok (Reynoldsovo číslo väčšie ako 4 000), a dostatočnú dĺžku na to, aby spôsoboval úplné zmiešanie výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu, pričom sa môže použiť zmiešavacie hrdlo. Musí mať priemer aspoň 75 mm.

Výfukové plyny motora sú usmernené v smere toku v bode, kde sú zavedené do zrieďovacieho tunela a dôkladne zmiešané.

Pri použití jednoduchého riedenia sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do systému odberu vzoriek častíc (bod 1.2.2., obrázok č. 14). Prietokový výkon PDP alebo CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval zriedené výfukové plyny na teplote nižšej alebo rovnej 325 K (52 oC) bezprostredne pred primárnym filtrom častíc.

Pri použití dvojitého riedenia sa vzorka prenáša do sekundárneho zrieďovacieho tunela, kde sa ďalej mieša a následne prechádza cez vzorkovacie filtre (bod 1.2.2., obrázok č. 15).

Prietokový výkon PDP alebo CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval tok zriedených výfukových plynov v DT na teplote menšej alebo rovnej 464 K (191 oC) v oblasti odberu vzoriek. Sekundárny zrieďovací systém musí poskytovať dostatočný sekundárny zrieďovací vzduch na to, aby udržiaval tok dvojnásobne zriedených výfukových plynov na teplote menšej alebo rovnej 325 K (52 oC) bezprostredne pred primárnym filtrom častíc.

Filter zrieďovacieho vzduchu DAF

Zrieďovací vzduch by sa mal v záujme odstránenia uhľovodíkov pozadia filtrovať a prať v aktívnom (drevenom) uhlí. Zrieďovací vzduch musí mať teplotu 298 K (25 oC) ± 5 K. Na žiadosť výrobcu sa vzorky zrieďovacieho vzduchu musia odoberať podľa správnej technickej praxe s cieľom určiť úrovne častíc pozadia, ktoré sa následne môžu odpočítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.

Vzorkovacia sonda častíc PSP

Sonda je prívodným úsekom PTT, môže byť izolovaná a

- musí byť inštalovaná čelom proti smeru toku v mieste, kde sa dobre zmiešava zrieďovací vzduch s výfukovým plynom, tzn. na osi zrieďovacieho tunela DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela,

- musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm,

- môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.

1.2.2. Systém odberu vzoriek častíc (obrázky č. 14 a 15)

Systém odberu vzoriek sa vyžaduje na zber častíc na filtri častíc. V prípade celkového odberu vzoriek tvorí riedenie s čiastočným prietokom pozostávajúce z prechodu celej vzorky zriedených plynov cez filtre, zrieďovací systém (bod 1.2.1.1., obrázky č. 7 a 11) a vzorkovací systém zvyčajne integrálnu jednotku. V prípade frakčného odberu vzoriek tvorí riedenie s čiastočným alebo plným prietokom pozostávajúce z prechodu časti zriedených výfukových plynov cez filtre, zrieďovací systém (bod 1.2.1.1., obrázky č. 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 12 a bod 1.2.1.2., obrázok č. 13) a vzorkovací systém zvyčajne rôzne jednotky.

Systém dvojitého riedenia DDS (obrázok č. 15) plnoprietokového zrieďovacieho systému sa podľa tohto nariadenia považuje za špecifickú úpravu typického systému odberu vzoriek častíc, ako je znázornený na obrázku č. 14. Systém dvojitého riedenia zahŕňa všetky dôležité časti systému odberu vzoriek častíc, ako sú držiaky filtrov, vzorkovacie čerpadlo a okrem toho niektoré zrieďovacie charakteristiky (prívod zrieďovacieho vzduchu a sekundárny zrieďovací tunel).

V záujme zamedzenia akéhokoľvek vplyvu na regulačné obvody sa odporúča, aby vzorkovacie čerpadlo pracovalo počas celého kompletného skúšobného postupu. Pri jednofiltrovej metóde sa musí použiť obtokový systém na prechod vzorky cez vzorkovacie filtre v požadovaných časoch. Musí sa minimalizovať rušivý vplyv prepínacieho postupu na regulačné obvody.

Obrázok č. 14

Systém odberu vzoriek častíc

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa odoberá zo zrieďovacieho tunela DT zrieďovacieho systému s plným alebo čiastočným prietokom cez sondu odberu vzoriek častíc PSP a prenosovú rúrku častíc PTT pomocou vzorkovacieho čerpadla P. Vzorka prechádza cez držiak filtra FH, ktorý obsahuje filtre odberu vzoriek častíc. Prietok vzorky sa reguluje prietokovým regulátorom FC3. Ak sa použije elektronická kompenzácia prietoku EFC (pozri obrázok č. 13), používa sa prietok zriedeného výfukového plynu ako príkazový signál FC3.

obr13

Sonda odberu vzoriek častíc PSP (obrázky č. 14 a 15)

Sonda odberu vzoriek častíc je zavádzacím úsekom prenosovej rúrky častíc PTT, môže byť izolovaná a

* má byť inštalovaná čelom proti smeru toku v mieste, kde sa dobre zmiešava zrieďovací vzduch s výfukovým plynom, tzn. na osi zrieďovacieho tunela DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela,

* musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm,

* môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.

Obrázok č. 15

Zrieďovací systém (iba plnoprietokový systém)

Obrázok 6-15

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa prenáša zo zrieďovacieho tunela DT plnoprietokového systému cez sondu systému odberu vzoriek PSP a prenosovú rúrku častíc PTT do sekundárneho zrieďovacieho tunela DT, kde je viackrát zriedená. Vzorka potom prechádza cez držiak filtra FH, ktorý obsahuje filtre odberu vzoriek častíc. Stupeň zriedenia vzduchu je zvyčajne konštantný, zatiaľ čo prietok vzorky sa reguluje prietokovým regulátorom FC3. Ak sa použije elektronická kompenzácia prietoku EFC (pozri obrázok č. 13), používa sa prietok zriedeného výfukového plynu ako príkazový signál FC3.

Prenosová rúrka častíc PTT (obrázky č. 14 a 15)

Dĺžka prenosovej rúrky častíc nesmie presahovať 1 020 mm a musí sa minimalizovať, kedykoľvek je to možné. Rozmery platia pre

- frakčný typ odberu vzoriek zrieďovania s čiastočným prietokom a plnoprietokový jednoduchý systém zrieďovania od špičky sondy po držiak filtra,

- celkový typ odberu vzoriek zrieďovania s čiastočným prietokom od konca zrieďovacieho tunela po držiak filtra,

- plnoprietokový systém dvojitého zrieďovania od špičky sondy po sekundárny zrieďovací tunel.

Prenosová rúrka môže byť izolovaná a vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.

Sekundárny zrieďovací tunel SDT (obrázok č. 15)

Sekundárny zrieďovací tunel by mal mať minimálny priemer 75 mm a dostatočnú dĺžku na to, aby poskytol dobu zdržania aspoň 0,25 sekundy pri vzorke s dvojitým riedením. Primárny držiak filtra FH musí byť umiestnený do 300 mm od výstupu SDT. Sekundárny zrieďovací tunel môže byť izolovaný a môže sa vyhrievať na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.

Držiaky filtra FH (obrázky č. 14 a 15)

Pri primárnych a záložných filtroch sa môže použiť jedno teleso filtra alebo samostatné telesá filtra, pričom musia byť dodržané požiadavky uvedené v prílohe č. 3 časti 1 bode 1.5.1.3. Držiak filtra môže byť izolovaný a môže sa vyhrievať na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.

Vzorkovacie čerpadlo P (obrázky č. 14 a 15)

Čerpadlo na odber vzoriek častíc musí byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od tunela, aby sa udržiavala konštantná vstupná teplota plynu (±3 K), ak sa nepoužíva prietoková korekcia pomocou FC3.

Čerpadlo zrieďovacieho vzduchu DP (obrázok č. 15) (iba plnoprietokové dvojité zrieďovanie) musí byť umiestnené tak, aby bol sekundárny zrieďovací vzduch privádzaný pri teplote 298 K (25 oC) ±5 K.

Prietokový regulátor FC3 (obrázky č. 14 a 15)

Prietokový regulátor sa používa na kompenzáciu prietoku vzorky častíc pre teplotné a protitlakové zmeny dráhy vzorky, ak nie sú k dispozícii žiadne iné prostriedky, a je nutný v prípade použitia elektronickej kompenzácie prietoku EFC (obrázok č. 13).

Prístroj na meranie prietoku FM3 (obrázky č. 14 a 15)

Plynomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku vzorky častíc musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od čerpadla vzorky, aby ostala vstupná teplota plynu konštantná (±3 K), ak sa nepoužíva korekcia prietoku pomocou FC3.

Prístroj na meranie prietoku FM4 (obrázok č. 15) (iba plnoprietokové dvojité riedenie, zrieďovací vzduch). Plynomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku musia byť umiestnené tak, aby vstupná teplota vzduchu ostala na 298 K (25 oC) ±5 K.

Guľový ventil BV je voliteľný a nesmie mať menší priemer, ako je vnútorný priemer vzorkovacej rúrky a prepínaciu dobu menej ako 0,5 sekundy.

Ak je teplota prostredia v blízkosti PSP, PTT, SDT a FH menšia ako 293 K (20 oC), je nutné prijať preventívne opatrenia s cieľom predísť stratám častíc na chladiacej stene týchto častí. Odporúča sa preto vyhrievanie a/alebo izolovanie týchto častí v rámci limitov uvedených v príslušných popisoch. Odporúča sa tiež, aby teplota čelnej plochy filtra nebola počas odberu vzoriek nižšia ako 293 K (20 oC).

Pri vysokých zaťaženiach motora sa uvedené časti môžu chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor, pokiaľ teplota chladiaceho média nie je nižšia ako 293 K (20 oC).

Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

Príloha 07

Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

SYSTÉM ČÍSLOVANIA OSVEDČENÍ O SCHVÁLENÍ

1. Číslo pozostáva z piatich častí oddelených znakom „*“.

Časť 1 - malé písmeno „e“, po ktorom nasleduje rozlišovacie písmeno (písmená) alebo číslo členského štátu Európskej únie vydávajúceho schválenie:

1 pre Nemecko
2 pre Francúzsko
3 pre Taliansko
4 pre Holandsko
5 pre Švédsko
6 pre Belgicko
7 pre Maďarsko
8 pre Českú republiku
9 pre Španielsko
11 pre Spojené kráľovstvo
12 pre Rakúsko
13 pre Luxembursko
17 pre Fínsko
18 pre Dánsko
20 pre Poľsko
21 pre Portugalsko
23 pre Grécko
24 pre Írsko
26 pre Slovinsko
27 pre Slovensko
29 pre Estónsko
32 pre Lotyšsko
36 pre Litvu
CY pre Cyprus
MT pre Maltu

Časť 2 - číslo preberanej smernice. Kedže obsahuje rôzne dátumy vykonávania a rôzne technické normy, sú doplnené dva abecedné znaky. Tieto znaky odkazujú na rôzne dátumy aplikácie pre stupne závažnosti a na použitie motora pre rôznu špecifikáciu pojazdných strojov, na základe čoho boli typovo schválené. Prvý znak je definovaný v § 15 ods. 1 a 5. Druhý znak je definovaný v prílohe č. 1 bode 1 vzhľadom na režim skúšky definovaný v prílohe č. 3 bode 3.6.

Časť 3 - číslo poslednej novelizujúcej smernice vzťahujúcej sa na schválenie. Ak sa majú doplniť ďalšie dva aplikovateľné abecedné znaky v závislosti od podmienok uvedených v časti 2, ako výsledok nových parametrov by sa mal meniť iba jeden zo znakov. Ak sa neuplatňuje žiadna zmena týchto znakov, vynechávajú sa.

Časť 4 - štvorčíslicové poradové číslo (s nulami na začiatku podľa potreby) na označenie základného čísla schválenia. Sekvencia sa začína od 0001.

Časť 5 - dvojčíslicové poradové číslo (s nulou na začiatku podľa potreby) na označenie predĺženia. Sekvencia sa začína od 01 pre každé základné číslo schválenia.

2. Príklad prvého schválenia (bez predĺženia). Schválený typ vznetového motora G patrí do výkonového pásma od 37 kV do 75 kV. Ide o etapu II. Schválenie pre typ motora bolo vydané v Slovenskej republike v znení smernice 2001/63.

e 27* 97/68GA*2001/63*0001*00

Príloha č. 9 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

ZOZNAM TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ MOTORA/MOTOROVÉHO RADU

Príloha č. 10 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

ZOZNAM VYROBENÝCH MOTOROV

Príloha č. 11 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

ZÁZNAMOVÝ LIST TYPOVO SCHVÁLENÝCH MOTOROV

Príloha č. 12 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

UZNANIE INÝCH TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ

1. Pre motory kategórií D, E, F a G (etapa II) podľa § 15 ods. 2 sa nasledujúce typové schválenia a príslušné schvaľovacie značky podľa nasledujúcich smerníc a predpisov uznávajú ako ekvivalentné k schváleniu podľa tohto nariadenia.

1.1. Smernica 2000/25/ES, schválenia podľa etapy II.

1.2. Typové schválenia podľa smernice 88/77/EHS v znení smernice 99/96/ES spĺňajúce požiadavky etapy A, B1, B2 alebo C podľa článku 2 a bodu 6.2.1. prílohy č. 1.

1.3. Predpis EHK OSN č. 49 série zmien 03.

1.4. Schválenia etapy B podľa predpisu EHK OSN č. 96 podľa bodu 5.2.1. série zmien 01 predpisu č. 96.

Príloha č. 13 k nariadeniu vlády č. 584/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 059, 27. 02. 1998) v znení smernice Komisie 2001/63/ES zo 17. augusta 2001 (Úradný vestník Európskej únie L 227, 23. 08. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/88/ES z 9. decembra 2002 (Úradný vestník Európskej únie L 035, 11. 02. 2003) a v znení Aktu o pristúpení 2003 (Úradný vestník Európskej únie L 236, 23. 09. 2003).

Revidované preklady týchto smerníc sa nachádzajú v databáze prekladov Centrálnej prekladateľskej jednotky Sekcie Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.

Poznámky pod čiarou

1) § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

2) STN ISO 11681-1 (47 9040). Lesnícke stroje. Prenosné reťazové píly. Bezpečnostné požiadavky a skúšanie. Časť 1: Reťazové píly na bežné lesné práce.

3) STN EN ISO 11681-2 (47 9040). Lesnícke stroje. Prenosné reťazové píly. Bezpečnostné požiadavky a skúšanie. Časť 2: Reťazové píly na odvetvovanie stromov.

4) STN EN ISO 11806+AC (47 9049). Poľnohospodárske a lesnícke stroje. Prenosné krovinorezy a vyžínače trávy so spaľovacím motorom. Bezpečnosť.

5) STN EN 774+A1+A2 (47 9040). Záhradné zariadenia. Prenosné nožnice na živé ploty s vlastným pohonom. Bezpečnosť.

6) STN EN 1454 (27 9603). Ručné prenosné píly so spaľovacím motorom s rezacím brúsnym kotúčom. Bezpečnosť.

1) § 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

2) STN ISO 3046: psy = PSY skúšobný okolitý.

3) STN ISO 3046: Ps = PX miestny okolitý celkový tlak, Py = PY skúšobný okolitý celkový tlak.

4) STN ISO 5725-2.

5) STN EN ISO 9002

27) STN EN ISO 4259