572

ZÁKON

z 19. októbra 2004

o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:



Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z. a zákona č. 204/2004 Z. z. sa dopĺňa takto:

V sadzobníku správnych poplatkov v X. časti ŽIVOTNÉ PROSTREDIE sa za položku 171j vkladá položka 171k, ktorá znie:

„Položka 171k

Podanie žiadosti o vydanie alebo zmenu oprávnenia na overovanie správ podľa zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov ....................................... 5 000 Sk“.

Čl. V

V zákone č. 535/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov čl. II znie:

„Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení.“.


Čl. VI

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2004 okrem § 25 a ustanovení čl. II bodov 1, 2 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2007, a čl. V, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 572/2004 Z. z.

ZOZNAM ČINNOSTÍ

KATEGÓRIE ČINNOSTÍ

1. Tento zákon sa nevzťahuje na prevádzky alebo ich časti používané na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov.

2. Uvádzané prahové hodnoty sa vo všeobecnosti vzťahujú na projektované výrobné kapacity alebo na iné výstupy. Ak prevádzkovateľ prevádzkuje niekoľko činností patriacich do kategórie činností s rovnakým označením v tej istej prevádzke alebo na tom istom mieste, výrobné kapacity z týchto činností sa spočítajú.

Tabuľka A

Činnosti Skleníkové plyny
Činnosti v energetike 
Spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW (s výnimkou zariadení na nebezpečný alebo komunálny odpad) Oxid uhličitý
Rafinérie minerálnych olejov Oxid uhličitý
Koksovacie pece Oxid uhličitý
Výroba a spracovanie železných kovov a spracovanie železných rúd 
Prevádzky na praženie alebo spekanie kovových rúd (vrátane sírnikovej rudy)
Prevádzky na výrobu surového železa alebo ocele (z prvotných alebo druhotných surovín) vrátane kontinuálneho liatia s kapacitou väčšou ako 2,5 tony za hodinu a vrátane valcovní, ohrievačov, žíhacích pecí, povrchových úprav a pod.
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý
Priemysel nerastných surovín 
Prevádzky na výrobu cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou väčšou ako 500 ton denne alebo na výrobu magnezitového slinku alebo vápna v rotačných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denne, alebo v iných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denne Oxid uhličitý
Prevádzky na výrobu skla vrátane sklených vlákien a kamennej vlny s taviacou kapacitou väčšou ako 20 ton denne Oxid uhličitý
Prevádzky na výrobu keramických výrobkov vypaľovaním, najmä krytinových škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu, s výrobnou kapacitou väčšou ako 75 ton denne a s kapacitou pece väčšou ako 4 m3 a s hustotou vsádzky väčšou ako 300 kg/m3 Oxid uhličitý
Iné činnosti 
Priemyselné prevádzky na výrobu 
a) buničiny z dreva alebo z iných vláknitých materiálov
b) papiera a lepenky s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton denne
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý

Tabuľka B

ČinnostiSkleníkové plyny
Výroba primárneho hliníka.Oxid uhličitý a plnofluórované uhľovodíky
Výroba sekundárneho hliníka, kde sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako
20 MW.
Oxid uhličitý
Výroba alebo spracovanie neželezných kovov vrátane výroby zliatin, rafinácie, výroby odliatkov atď., kde sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom (vrátane palív použitých ako redukčné činidlá) väčším ako 20 MW.Oxid uhličitý
Výroba izolačného materiálu z minerálnej vlny využívajúcej sklo, kameň alebo trosku s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton za deň.Oxid uhličitý
Sušenie alebo kalcinácia sadrovca alebo výroba sadrokartónu a iných výrobkov zo sadrovca, kde sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW.Oxid uhličitý
Priemyselná výroba sadzí zahŕňajúca karbonizáciu organických látok, ako sú oleje, dechty a zvyšky z krakovania a destilácie, pri ktorej sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW.Oxid uhličitý
Výroba kyseliny dusičnej.Oxid uhličitý a oxid dusný
Výroba kyseliny adipovej.Oxid uhličitý a oxid dusný
Výroba glyoxalu a kyseliny 2-oxoetánovej.Oxid uhličitý a oxid dusný
Výroba amoniaku.Oxid uhličitý
Veľkoobjemová výroba organických chemikálií krakovaním, reformovaním, čiastočnou alebo celkovou oxidáciou alebo podobnými postupmi s výrobnou kapacitou väčšou ako 100 ton za deň.Oxid uhličitý
Výroba vodíka (H2) a syntézneho plynu reformovaním alebo čiastočnou oxidáciou s výrobnou kapacitou väčšou ako 25 ton za deň.Oxid uhličitý
Výroba uhličitanu sodného (Na2CO3) a hydrogénuhličitanu sodného (NaHCO3).Oxid uhličitý
Zachytávanie skleníkových plynov zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, na účely prepravy a geologického ukladania v úložisku povolené podľa osobitného predpisu.Oxid uhličitý
Preprava skleníkových plynov potrubím na účely geologického ukladania v úložisku povolené podľa osobitného predpisu. Oxid uhličitý
Geologické ukladanie skleníkových plynov povolené podľa osobitného predpisu.Oxid uhličitý

Tabuľka C

ČinnostiZnečisťujúca látka
Činnosti v energetike
Spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom väčším ako 50 MW okrem spaľovacích zariadení, ktoré spaľujú výhradne zemný plyn naftový a skvapalnené uhľovodíkové plyny (s výnimkou zariadení na nebezpečný alebo komunálny odpad)Oxid siričitý
Rafinovanie minerálnych olejovOxid siričitý
Výroba koksuOxid siričitý
Výroba a spracovanie železných kovov a spracovanie železných rúd
Prevádzky na praženie alebo spekanie kovových rúd (vrátane sírnikovej rudy)Oxid siričitý
Prevádzky na výrobu surového železa alebo ocele (z prvotných alebo druhotných surovín) vrátane kontinuálneho liatia s kapacitou väčšou ako 2,5 tony za hodinuOxid siričitý
Priemysel nerastných surovín
Prevádzky na výrobu cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou väčšou ako 500 ton denne alebo na výrobu magnezitového slinku alebo vápna v rotačných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denne, alebo v iných peciach s kapacitou väčšou ako 50 ton denneOxid siričitý
Prevádzky na výrobu skla vrátane sklených vlákien s taviacou kapacitou väčšou ako 20 ton za deňOxid siričitý
Prevádzky na výrobu keramických výrobkov vypaľovaním, najmä krytinových škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu, s výrobnou kapacitou väčšou ako 75 ton za deň a s kapacitou pece väčšou ako 4 m3 a s hustotou vsádzky väčšou ako 300 kg/m3Oxid siričitý
Rafinérie ropyOxid siričitý
Iné činnosti
Priemyselné prevádzky na výrobu
a) buničiny z dreva alebo z iných vláknitých materiálov
b) papiera a lepenky s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton za deň
Oxid siričitý
Oxid siričitý

Tabuľka D

Letecká doprava

Lety s odletom z letiska alebo príletom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu.

Táto činnosť nezahŕňa:

a) lety uskutočňované v rámci úradnej misie výhradne na účely prepravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, predsedov vlád a ministrov vlád krajiny, ktorá nie je členským štátom, ak je to potvrdené príslušným indikátorom stavu v letovom pláne;

b) vojenské lety uskutočňované vojenskými lietadlami a lety colných a policajných orgánov;

c) pátracie a záchranné lety, protipožiarne lety, humanitárne lety a lety pohotovostnej zdravotníckej služby povolené príslušným kompetentným orgánom;

d) všetky lety uskutočňované výhradne podľa vizuálnych letových pravidiel definovaných v prílohe 2 k Chicagskemu dohovoru;

e) lety končiace sa na letisku, z ktorého lietadlo vzlietlo, počas ktorých nedošlo k medzipristátiu;

f) výcvikové lety uskutočňované výhradne na účely získania licencie alebo hodnotenia, ak ide o letovú posádku v kabíne, ak je to potvrdené príslušnou poznámkou v letovom pláne, za predpokladu, že let neslúži na prepravu cestujúcich a/alebo nákladu alebo na umiestnenie alebo prevoz lietadla;

g) lety uskutočňované výhradne na účely vedeckého výskumu alebo na účely kontroly, testovania alebo osvedčenia lietadla alebo zariadení na palube alebo na zemi;

h) lety uskutočňované lietadlami s certifikovanou maximálnou vzletovou hmotnosťou menšou ako 5 700 kg;

i) lety uskutočňované v rámci záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme, uložených v súlade s osobitným predpisom15) na trasy v najvzdialenejších regiónoch vymedzených v medzinárodnej zmluve16) alebo na trasy, na ktorých ročná ponúkaná kapacita neprevyšuje 30 000 sedadiel, a

j) lety, ktoré by inak spadali pod túto činnosť, uskutočňované prevádzkovateľom komerčnej leteckej dopravy, ktorý uskutočňuje buď
– menej ako 243 letov počas troch po sebe nasledujúcich štvormesačných období, alebo
– lety s celkovými ročnými emisiami nižšími ako 10 000 ton za rok.

Lety uskutočňované z úradného poverenia výhradne na účely dopravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, hláv vlád a ministrov vlád členských štátov nemôžu byť na základe tohto písmena vyňaté.
Oxid uhličitý

3. Od 1. januára 2012 sa do kategórie činností uvedených v tabuľke A zahŕňajú všetky lety s príletom na letisko alebo s odletom z letiska, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky.

Príloha č. 2 k zákonu č. 572/2004 Z. z.

Tabuľka A

ZOZNAM SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Oxid uhličitý (CO2)
Metán (CH4)
Oxid dusný (N2O)
Fluórované uhľovodíky (HFC)
Plnofluórované uhľovodíky (PFC)
Fluorid sírový (SF6)

Tabuľka B

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

Oxid siričitý (SO2)
Oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2)

Príloha č. 3 k zákonu č. 572/2004 Z. z.

KRITÉRIÁ PRE NÁRODNÉ PLÁNY PRIDEĽOVANIA KVÓT SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

1. Celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť na príslušné obdobie, musí byť v súlade so záväzkom Slovenskej republiky obmedzovať svoje emisie podľa osobitného predpisu1) Kjótskeho protokolu pri zohľadnení na jednej strane podielu celkových emisií, ktoré tieto kvóty predstavujú, v porovnaní s emisiami zo zdrojov, ktoré nepokrýva táto smernica, a na druhej strane pri zohľadnení národnej energetickej politiky. Celkové množstvo kvót by malo byť v súlade s národným programom zmeny klímy. Celkové množstvo kvót by nemalo byť vyššie ako množstvo pravdepodobne potrebné na prísne uplatňovanie kritérií podľa tejto prílohy. Pred rokom 2008 bude množstvo kvót v súlade s trendom emisií smerujúcich k prekročeniu cieľa každého členského štátu podľa osobitného predpisu.1)

2. Celkové množstvo kvót, ktoré sa má prideliť, musí byť v súlade s hodnoteniami skutočného a plánovaného pokroku smerom k plneniu príspevkov Slovenskej republiky k záväzku Spoločenstva prijatého podľa osobitného predpisu.2)

3. Množstvo kvót, ktoré sa má prideliť, musí byť v súlade s potenciálom vrátane technologického potenciálu znižovať emisie z činností pokrytých týmto zákonom. Rozdeľovanie kvót sa môže založiť aj na priemerných emisiách na výrobok pri každej činnosti a na dosiahnuteľnom pokroku pri každej činnosti.

4. Plán musí byť v súlade s inými právnymi a strategickými nástrojmi Európskej únie. Mala by sa venovať pozornosť nevyhnutnému zvyšovaniu emisií, ktoré je následkom nových právnych požiadaviek.

5. Plán nesmie rozlišovať medzi spoločnosťami alebo odvetviami tak, aby neoprávnene zvýhodňoval určité podniky alebo činnosti, v súlade s medzinárodnou zmluvou.3)

6. Plán musí obsahovať informácie o spôsobe, akým sa môžu noví účastníci začať podieľať na schéme obchodovania s emisiami.

7. Plán môže umožňovať zohľadnenie včasnej akcie a musí obsahovať informácie o spôsobe, akým sa bude včasná akcia zohľadňovať. Slovenská republika môže pri príprave národného plánu prideľovania kvót využiť štandardy vychádzajúce z referenčných dokumentov pre najlepšie dostupné technológie a tieto štandardy môžu pokrývať prvok zohľadnenia včasnej akcie.

8. Plán musí obsahovať informácie o spôsobe, akým sa budú zohľadňovať čisté technológie vrátane energeticky efektívnych technológií.

9. Plán musí obsahovať ustanovenia na pripomienkovanie verejnosťou a musí obsahovať informácie o mechanizmoch, ktoré zabezpečia, aby sa tieto pripomienky vhodným spôsobom zohľadňovali pred prijatím rozhodnutia o pridelení kvót.

10. Plán musí obsahovať zoznam prevádzok, ktoré pokrýva tento zákon, s množstvami kvót, ktoré sa im plánujú prideliť.

11. Plán môže obsahovať informácie o spôsobe, akým sa bude zohľadňovať konkurencia z krajín alebo zo subjektov mimo Európskej únie.

Príloha č. 4 k zákonu č. 572/2004 Z. z.

ZÁSADY MONITOROVANIA A PODÁVANIA SPRÁV

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa musia monitorovať výpočtom alebo na základe merania.

Výpočet

Emisie sa vypočítajú podľa vzorca:

Údaje o činnosti x emisný faktor x oxidačný faktor.

Údaje o činnosti (spotrebované palivo, stupeň výroby atď.) a tonokilometroch sa vypočítajú na základe údajov o dodávke alebo na základe meraní.

Použijú sa akceptované emisné faktory. Emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú prijateľné pre všetky palivá. Štandardné faktory sú prijateľné pre všetky palivá okrem nekomerčných palív (odpadové palivá, ako sú pneumatiky alebo plyny z priemyselných procesov). Štandardy (normy) špecifické pre jednotlivé sloje uhlia a štandardy pre zemný plyn, špecifické pre Európsku úniu alebo pre jednotlivé krajiny alebo jednotlivých výrobcov, sa ďalej vypracujú. Štandardné hodnoty IPKZ sú prijateľné pre produkty rafinérií. Emisný faktor pre biomasu je nula.

Ak emisný faktor nezohľadňuje fakt, že časť uhlíka sa neoxidovala, potom sa zohľadní dodatočný oxidačný faktor. Ak sa vypočítali emisné faktory špecifické pre určité činnosti a je v nich už zohľadnená oxidácia, oxidačný faktor sa nemusí použiť.

Použijú sa štandardné oxidačné faktory vytvorené podľa osobitného predpisu,1) ak prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú presnejšie.

Pre každú činnosť, prevádzku, palivo a tonokilometre sa vykoná výpočet zvlášť.

Meranie

Na meranie emisií sa použijú normatívne alebo schválené metódy a musia byť doložené podporným výpočtom emisií.

Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov

Použijú sa normatívne alebo schválené metódy, vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými relevantnými stranami.

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ musí do správy o prevádzke zahrnúť nasledujúce informácie:

A. Údaje na identifikáciu každej prevádzky vrátane

– názvu prevádzky,

– adresy vrátane PSČ a krajiny,

– druhu a počtu činností uvedených v prílohe č. 1 vykonávaných v prevádzke,

– mena a priezviska, adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

– názvu majiteľa prevádzky a akejkoľvek rodičovskej spoločnosti.

B. Pre každú činnosť z prílohy č. 1 vykonávanú v prevádzke, pre ktorú sa emisie počítajú,

– údaje o činnosti,

– emisné faktory,

– oxidačné faktory,

– celkové emisie, údaje o tonokilometroch.

– neistotu.

C. Pre každú činnosť z prílohy č. 1 vykonávanú v prevádzke, pre ktorú sa emisie merajú,

– celkové emisie,

– informácie o spoľahlivosti meracích metód a

– neistotu.

D. Pre emisie zo spaľovania musí správa obsahovať aj oxidačný faktor, ak oxidácia už nebola zohľadnená pri vypracúvaní emisného faktora pre špecifickú činnosť.

Členský štát prijme opatrenia na koordináciu požiadaviek na podávanie správ s inými existujúcimi požiadavkami na podávanie správ, aby sa minimalizovalo zaťaženie podnikov správami.

E. Monitorovanie emisií z činností leteckej dopravy a podávanie správ o týchto emisiách

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa monitorujú výpočtom. Emisie sa vypočítavajú pomocou vzorca:

Spotreba paliva × emisný faktor

Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované pomocným zdrojom. Vždy keď je to možné, použije sa skutočná spotreba paliva pre každý let, ktorá sa vypočíta pomocou vzorca:

Množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na let – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na nasledujúci let + palivo natankované na tento nasledujúci let.

Ak údaje o skutočnej spotrebe paliva nie sú k dispozícii, na odhad údajov o spotrebe paliva sa na základe najvhodnejších dostupných informácií použije štandardná stupňovitá metóda.

Použijú sa štandardné emisné faktory IPKZ prevzaté z Usmernení IPKZ pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre danú činnosť, identifikované nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú všeobecne prijaté analytické metódy, nie sú presnejšie. Emisný faktor pre biomasu je nula.

Pre každý let a pre každé palivo sa urobí samostatný výpočet.

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej správy podľa § 13 ods. 1 písm. a) tieto informácie:

A. Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane

a) mena prevádzkovateľa lietadla,

b) jeho riadiaceho členského štátu,

c) jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

d) registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje správa, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla,

e) čísla osvedčenia prevádzkovateľa lietadla a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

f) adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a mena majiteľa lietadla.

B. Pre každý typ paliva, pre ktorý sa vypočítavajú emisie,

a) spotrebu paliva,

b) emisný faktor,

c) celkové súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla,

d) súhrnné emisie zo

– všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla, s odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a príletom na letisko nachádzajúce sa na území toho istého členského štátu,

– všetkých ostatných letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla,

e) súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla a ktoré

– odlietali z každého členského štátu a

– prilietali do každého členského štátu z tretej krajiny,

f) neistotu.

Monitorovanie údajov o tonokilometroch na účely § 9d a 9e

Na účely podávania žiadostí o pridelenie kvót v súlade s § 9d ods. 1 alebo § 9e ods. 2 sa rozsah činnosti leteckej dopravy vypočíta v tonokilometroch pomocou tohto vzorca:

tonokilometre = vzdialenosť × užitočné zaťaženie,

kde

„vzdialenosť“ znamená vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu plus dodatočný fixný faktor 95 km a

„užitočné zaťaženie“ znamená celkovú hmotnosť prepravovaného nákladu, poštovej zásielky a cestujúcich.

Na účely výpočtu užitočného zaťaženia

a) počet cestujúcich je počet osôb na palube okrem posádky,

b) prevádzkovateľ lietadla sa môže rozhodnúť, či uplatní skutočnú alebo normalizovanú hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny uvedenú v jeho dokumentácii o hmotnosti a vyvážení pre príslušné lety alebo stanovenú štandardnú hodnotu 100 kg pre každého cestujúceho a jeho zapísanú batožinu.

Podávanie správ o údajoch o tonokilometroch na účely § 9d a 9e

Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie informácie podľa § 9d ods. 1 alebo § 9e ods. 2 do svojej žiadosti:

A. Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane

a) mena prevádzkovateľa lietadla,

b) jeho riadiaceho členského štátu,

c) jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

d) registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe č. 1 tabuľka D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla,

e) čísla osvedčenia prevádzkovateľa lietadla a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe č. 1 tabuľka D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

f) adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

g) mena majiteľa lietadla.

B. Údaje o tonokilometroch:

a) počet letov podľa dvojíc letísk,

b) počet osobokilometrov podľa dvojíc letísk,

c) počet tonokilometrov podľa dvojíc letísk,

d) zvolená metóda výpočtu hmotnosti cestujúcich a zapísanej batožiny,

e) celkový počet tonokilometrov na všetky lety uskutočnené počas roka, na ktorý sa vzťahuje správa, spadajúce pod letecké činnosti uvedené v prílohe č. 1 tabuľka D, na ktorých účely je prevádzkovateľom lietadla.

Príloha č. 5 k zákonu č. 572/2004 Z. z.

KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE SPRÁV

Všeobecné zásady

1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe č. 1 tabuľkách A a B.

2. Proces overovania musí obsahovať posúdenie správy a monitorovania počas predchádzajúceho roku podľa osobitného predpisu.1) Musí sa zaoberať spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou a presnosťou monitorovacích systémov a podávaných údajov a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä

a) údajov o činnosti, ktorej sa správa týka, a súvisiace merania a výpočty,

b) výberu a použitia emisných faktorov,

c) výpočtov, ktoré viedli k určeniu celkových emisií, a

d) ak sa používa meranie, vhodnosťou výberu a použitia meracích metód.

3. Platnosť emisií môže byť potvrdená, len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ dokázal, že

a) oznamované údaje sú bez nezrovnalostí,

b) zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami a

c) relevantné záznamy o prevádzke sú úplné a konzistentné.

4. Overovateľovi sa musí poskytnúť prístup do všetkých prevádzok a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania.

5. Overovateľ musí zohľadniť, či je prevádzka registrovaná v schéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS).

Metodika

Strategická analýza

6. Overovanie musí byť založené na strategickej analýze všetkých činností vykonávaných v prevádzke. To si vyžaduje, aby overovateľ mal prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom na emisie.

Analýza procesov

7. Overovanie podaných informácií sa bude uskutočňovať, kde je to vhodné, v prevádzke. Overovateľ použije náhodné kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť oznamovaných údajov a informácií.

Analýza rizika

8. Overovateľ musí zaslať všetky zdroje emisií v prevádzke na ohodnotenie týkajúce sa spoľahlivosti údajov za každý zdroj prispievajúci k celkovým emisiám z prevádzky.

9. Na základe analýzy určí overovateľ explicitne zdroje s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ, ktoré pravdepodobne môžu prispieť k chybám pri určovaní celkových emisií. To zahŕňa obzvlášť výber emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov. Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom s vysokým rizikom chyby a týmto aspektom monitorovacieho postupu.

10. Overovateľ vezme do úvahy každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú používa prevádzkovateľ, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty.

Správa

11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania platnosti, v ktorej uvedie, či je správa (podľa usmernenia) správna. Táto správa uvedie všetky okruhy relevantné pre vykonanú prácu. Vyhlásenie, že správa (podľa usmernenia) je správna, možno uskutočniť, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne nesprávne udané.

Minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť overovateľa

12. Overovateľ musí byť nezávislý od prevádzkovateľa, vykonávať svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a rozumieť

a) ustanoveniam tohto zákona, ako aj relevantným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 (1) smernice uvedenej v prílohe č. 6,

b) legislatívnym, regulačným a administratívnym opatreniam, ktoré sú relevantné pre overované činnosti a

c) vzniku všetkých informácií týkajúcich sa každého zdroja emisií v prevádzke, najmä čo sa týka zberu, merania, výpočtu údajov a podávania správ o nich.

Overovanie emisií z činností leteckej dopravy

Na overovanie správ o emisiách z letov spadajúcich pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe č. 1 tabuľka D sa vzťahujú všeobecné zásady a metodika stanovené v tejto prílohe.

Na tento účel

a) v odseku 3 sa odkaz na prevádzkovateľa považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla a v písmene c) uvedeného odseku sa odkaz na prevádzku považuje za odkaz na lietadlo používané na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

b) v odseku 5 sa odkaz na prevádzku považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla;

c) v odseku 6 sa odkaz na činnosti vykonávané v prevádzke považuje za odkaz na činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla;

d) v odseku 7 sa odkaz na prevádzku považuje za odkaz na miesto, ktoré používa prevádzkovateľ lietadla na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

e) v odsekoch 8 a 9 sa odkazy na zdroje emisií skleníkových plynov v prevádzke považujú za odkaz na lietadlo, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ lietadla, a

f) v odsekoch 10 a 12 sa odkazy na prevádzkovateľov považujú za odkazy na prevádzkovateľov lietadiel.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania správ o emisiách z leteckej dopravy

Overovateľ sa najmä presvedčí, či

a) sa zohľadnili všetky lety spadajúce pod činnosť leteckej dopravy uvedenej v prílohe č. 1 tabuľka D. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal;

b) existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely § 9d a 9e

Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách sa, ak je to vhodné, uplatňujú podobným spôsobom aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy.

Overovateľ sa predovšetkým presvedčí, že iba lety, ktoré sa skutočne vykonali a ktoré spadajú pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe č. 1 tabuľka D, za ktorú je prevádzkovateľ lietadla zodpovedný, sa brali do úvahy v žiadosti tohto prevádzkovateľa podľa § 9d ods. 1 a § 9e ods. 2. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom o užitočnom zaťažení, ktoré vedie tento prevádzkovateľ na účely bezpečnosti.

Príloha č. 6 k zákonu č. 572/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/101/ES z 27. októbra 2004 (Ú. v. EÚ L 338, 13. 11. 2004), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 8, 13. 1. 2009), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).

Poznámky pod čiarou

1) § 41 ods.1 písm. j) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 572/2004 Z. z.

2) § 41 ods.1 písm. a) zákona č. 478/2002 Z. z.

2a) § 76 až 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

3) § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.

4) Príloha č. 1 k zákonu č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4a) Príloha III a IV nariadenia Komisie (ES) č. 2216/2004 z 21. decembra 2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87/ES a s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2004).

4b) Nariadenie Komisie (ES) č. 2216/2004.

4c) § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z.

5) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 302, 18. 11. 2010).

5a) Napríklad zákon č. 478/2002 Z. z., zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

6) § 19 ods.1 písm. n) zákona č. 478/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z.

7) § 11 zákona č. 478/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z.

8) § 9 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z.

9) Príloha XVI nariadenia Komisie (ES) č. 2216/2004.

10) Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov.

10a) § 59 Obchodného zákonníka.

10b) Zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11) Zákon č. 478/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 401/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

12a) Príloha č. VIII nariadenia Komisie (ES) č. 2216/2004.

12b) Čl. 27 nariadenia Komisie (ES) č. 2216/2004.

12c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

13) § 4 ods. 5 zákona č. 478/2002 Z. z.

14) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

14a) § 3 až 8 a § 10 až 16 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31. 10. 2008).

16) Čl. 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1) Rozhodnutie Rady 2002/358/EHS z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130, 15. 05. 2002).

2) Rozhodnutie Rady 93/389/EHS z 24. júna 1993 o monitorovacom mechanizme v spoločenstve pre CO2 a iné plynné emisie v atmosfére (Ú. v. ES L 167, 09. 07. 1993) v znení rozhodnutia Rady z 26. apríla 1999, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 93/389/EHS týkajúce sa mechanizmu monitorovania v spoločenstve emisií CO2 a iných skleníkových efektov (Ú. v. ES 1999/296/ES L 117, 05. 05. 1999).

3) Najmä články 87, 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (úplné znenie Ú. v. ES C 325, 24. 12. 2002).

1) Smernica Rady 96/91/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 10. 10. 1996).

1) Rozhodnutie Komisie z 29. januára 2004, ktorým sa zavádzajú usmernenia pre monitorovanie a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES [oznámené pod číslom dokumentu C(2004)130] (Ú. v. EÚ L 059, 26. 02. 2004).