Vyhláška č. 571/2004 Z. z.Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní

Čiastka 241/2004
Platnosť od 29.10.2004 do31.12.2010
Účinnosť od 01.11.2004 do31.12.2010
Zrušený 138/2010 Z. z.

571

VYHLÁŠKA

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

z 27. septembra 2004

o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 32 zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov ustanovuje:


§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje

a) postup fenotypovej klasifikácie lesných porastov, uznávania zdrojov, ich obhospodarovania, označovania v teréne a lesníckych mapách,

b) postup vedenia národného registra a vydávanie národného zoznamu zdrojov lesného reprodukčného materiálu,

c) postup pri skúšaní reprodukčného materiálu kategórie testovaný,

d) získavanie reprodukčného materiálu zo zdrojov, vyhotovovanie listu o pôvode,

e) hranice a mapy semenárskych oblastí a zásady horizontálneho a vertikálneho prenosu reprodukčného materiálu,

f) postup pri ochrane genetických zdrojov lesných drevín,

g) postup pri obhospodarovaní uznaných klonov, zmesí klonov a multiklonálnych variet,

h) požiadavky na kvalitu a klasifikáciu reprodukčného materiálu,

i) zlučovanie a delenie oddielov reprodukčného materiálu a vystavovanie sprievodného listu,

j) používanie reprodukčného materiálu na obnovu lesných porastov a zalesňovanie a jeho evidenciu,

k) podrobnosti o zložení skúšobnej komisie, odbornej skúške a o vydávaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

§ 2

Fenotypová klasifikácia lesných porastov

(1) Pri fenotypovej klasifikácii lesných porastov sa určuje fenotypová hodnota, ak ide o

a) smrek obyčajný, jedľu bielu, borovicu lesnú, buk lesný, dub letný a dub zimný, v lesných porastoch starších ako 60 rokov,

b) borovicu limbovú, duglasku tisolistú, jedľu obrovskú, borovicu hladkú (vejmutovku), orech čierny a dub červený, v lesných porastoch starších ako 40 rokov,

c) topoľ osikový, topoľ čierny, topoľ biely, jelšu lepkavú, jelšu sivú, brezu bradavičnatú a brezu plstnatú, v lesných porastoch starších ako 20 rokov,

d) ostatné dreviny, v lesných porastoch starších ako 60 rokov.

(2) Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrek obyčajný, jedľa biela, borovica lesná, borovica čierna, smrekovec opadavý, buk lesný, jaseň štíhly a jaseň úzkolistý, javor horský a javor mliečny, brest horský, lipa malolistá, lipa veľkolistá, dub zimný a dub letný, pri dodržiavaní vekovej hranice podľa odseku 1 vo všetkých lesných porastoch tvaru lesa vysokého1) bez ohľadu na pôvod dreviny.

(3) Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrekovec opadavý a borovica čierna, podľa borovice lesnej a pre jaseň štíhly, jaseň úzkolistý, javor horský, javor mliečny, brest horský, lipu malolistú a lipu veľkolistú podľa dreviny buk.

(4) Fenotypová klasifikácia lesných porastov, ak ide o dreviny, ktoré nie sú uvedené v odseku 2, sa vykonáva podľa hodnotenia tvárnosti ich koreňa, kmeňa, produkčnej schopnosti a kvality korún, a to len v lesných porastoch navrhnutých na uznanie za zdroj reprodukčného materiálu.

(5) Fenotypová hodnota v lesných porastoch, ak ide o dreviny uvedené v odseku 1, sa určí ako súčet hodnôt číselného vyjadrenia kvality koruny, tvárnosti kmeňa a produkčnej schopnosti v rámci jednotky priestorového rozdelenia lesa, pričom sa zohľadní stupeň ich poškodenia a kvality kmeňa.

(6) Podľa fenotypovej hodnoty lesných drevín sa lesné porasty zaraďujú do fenotypových kategórií A, B, C a D. Kritériá zaradenia lesných porastov do fenotypových kategórií sú uvedené v prílohe č. 1.

§ 3

Postup pri uznávaní zdrojov reprodukčného materiálu

(1) Uznávanie zdrojov reprodukčného materiálu sa vykonáva pri obnove lesného hospodárskeho plánu

a) vyhotovením zoznamu uznaných zdrojov reprodukčného materiálu a posúdením zmien v uznaných zdrojoch reprodukčného materiálu,

b) vypracovaním návrhu na uznanie zdrojov reprodukčného materiálu so zaradením do fenotypovej kategórie A alebo B,

c) posúdením návrhov na uznanie zdrojov reprodukčného materiálu a odsúhlasením zásad obhospodarovania génových základní,

d) vyhotovením uznávacích listov.

(2) Zoznam uznaných zdrojov reprodukčného materiálu s ich aktuálnou výmerou, ak ide o semenné sady a semenné porasty, aj s počtom zastúpených rodičovských – výberových stromov, predkladá správca lesného pozemku pred vypracovaním predbežnej správy vyhotovovateľovi lesného hospodárskeho plánu.2)

(3) Návrh na uznanie zdrojov reprodukčného materiálu vypracovaný v rámci základnej pochôdzky správcom lesného pozemku podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2 sa zasiela Lesníckemu výskumnému ústavu3) (ďalej len „výskumný ústav“) do 31. januára prvého roka platnosti lesného hospodárskeho plánu. Prehľad zaradenia týchto zdrojov reprodukčného materiálu do fenotypovej kategórie A alebo B s predbežnými výmerami a údajmi sa poskytne správcovi lesného pozemku do 31. decembra prvého roka vyhotovenia lesného hospodárskeho plánu. Prvým rokom vyhotovovania lesného hospodárskeho plánu sa rozumie rok, v ktorom krajský lesný úrad zvoláva základnú pochôdzku na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu.

(4) Na základe výsledkov fenotypovej klasifikácie vypracúva vyhotovovateľ lesného hospodárskeho plánu zoznam všetkých lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A a B podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3, ktorý predkladá do 15. marca prvého roka platnosti lesného hospodárskeho plánu správcovi lesného pozemku. Návrh na uznanie ďalších lesných porastov vyznačený správcom lesného pozemku v tomto zozname sa zasiela výskumnému ústavu do 31. marca toho istého roka.

(5) Po posúdení predložených návrhov podľa odsekov 3 a 4 sa pridelí zdrojom reprodukčného materiálu navrhnutým na uznanie evidenčný kód podľa § 11 a najneskôr do 15. apríla prvého roka platnosti lesného hospodárskeho plánu sa vyhotovia uznávacie listy podľa vzorov uvedených pre

a) uznané porasty v prílohe č. 4,

b) génové základne v prílohe č. 5,

c) semenné porasty v prílohe č. 6,

d) rodičovské – výberové stromy v prílohe č. 7,

e) semenné sady v prílohe č. 8,

f) klony v prílohe č. 9,

g) zmesi klonov a multiklonálne variety v prílohe č. 10.

(6) Uznávacie listy zdrojov reprodukčného materiálu sa predkladajú najneskôr jeden mesiac pred termínom záverečnej pochôdzky obvodnému lesnému úradu na rozhodnutie o uznaní zdrojov reprodukčného materiálu.4)

(7) Pre všetky zdroje reprodukčného materiálu navrhnuté na uznanie sa určuje pôvod, ktorý môže byť autochtónny, miestny, neautochtónny a neznámy.

§ 4

Uznané porasty

(1) Za uznané porasty možno uznať len porasty lesnej dreviny, ktoré boli na základe fenotypovej hodnoty zaradené v lesnom hospodárskom pláne do fenotypovej kategórie A a B. Tieto porasty na daných stanovištiach majú vynikať rastom, kvalitou a odolnosťou proti biotickým a abiotickým škodlivým činiteľom a spĺňať požiadavky na plodivosť vo veku podľa § 2 ods. 1.

(2) Niekoľko priľahlých lesných porastov, ktoré patria do rovnakej fenotypovej kategórie, semenárskej oblasti, výškovej zóny, majú jedného správcu lesného pozemku a patria do jedného okresu, môže schváliť výskumný ústav za uznaný porast pod spoločným evidenčným kódom.

(3) V uznaných porastoch kategórie A možno pri obnove uplatniť len maloplošnú formu hospodárskeho spôsobu podrastového4) alebo hospodársky spôsob výberkový.5) Prílohou k uznávaciemu listu uznaných porastov kategórie A sú požiadavky na špecifické obhospodarovanie na dobu uznania porastu.

(4) V uznaných porastoch sa obnovné ťažby prednostne vykonávajú v roku strednej až plnej úrody semena v čase jeho zrelosti.

(5) Uznané porasty sa obhospodarujú tak, aby sa zlepšovala ich fenotypová kvalita, udržala ich stabilita, vytvorili podmienky na zvýšenie produkcie semena a zabezpečila ich prirodzená obnova.

§ 5

Génové základne

(1) V génovej základni sú zdrojom reprodukčného materiálu jej časti, ktoré sú uznanými porastmi (§ 4). Časti génovej základne, ktoré nie sú uznanými porastmi, možno využívať ako zdroj reprodukčného materiálu kategórie identifikovaný.

(2) Génová základňa sa zriaďuje pri obnove lesného hospodárskeho plánu podľa projektu jej obhospodarovania, ktorý je súčasťou uznávacieho listu génovej základne uvedeného v prílohe č. 5.

(3) Údaje potrebné na vyhotovenie projektu génovej základne poskytne vyhotovovateľ lesného hospodárskeho plánu na základe vyžiadania výskumného ústavu najneskôr do 31. marca prvého roka platnosti lesného hospodárskeho plánu. Územnú zodpovedajúcu časť kolorovanej porastovej mapy a ťažbovej mapy poskytne vyhotovovateľ lesného hospodárskeho plánu do 31. marca druhého roka platnosti lesného hospodárskeho plánu.

(4) Zásady obhospodarovania uvedené v projekte génovej základne sa zapracujú do návrhu hospodárskych opatrení vtedy, ak boli pre konkrétne jednotky priestorového rozdelenia lesa samostatne predbežne definované výskumným ústavom a potvrdené pri základnej pochôdzke.

(5) Uznané porasty pre zber semena v génovej základni sa uznávajú a evidujú samostatne bez ohľadu na jej zriadenie podľa odseku 2.

(6) Ak sa v génovej základni nachádzajú nepôvodné alebo fenotypovo nevhodné lesné porasty, možno ich zaradiť do obnovy pred vekom začatia ich obnovy.6)

(7) Obhospodarovanie v génovej základni sa zameriava na dosiahnutie prirodzenej obnovy dreviny, pre ktorú bola zriadená. Ak sa nedosiahne prirodzená obnova dreviny, použije sa umelá obnova reprodukčným materiálom pochádzajúcim z uznaných porastov tej istej génovej základne.

§ 6

Semenné porasty

(1) Pri zakladaní semenných porastov sa zohľadňuje hospodársky význam a stupeň ohrozenosti genofondu danej dreviny v rámci semenárskej oblasti a výškovej zóny.

(2) Semenné porasty sa zriaďujú podľa projektu, ktorý obsahuje záznam o pôvode osiva, situačnú mapu a spôsob založenia a obhospodarovania semenného porastu.

(3) Na založenie semenného porastu umelou obnovou sa použije semeno minimálne zo 40 materských stromov.

(4) Na zriadenie semenného porastu možno využiť aj prirodzené zmladenie uznaných porastov pre zber semena.

(5) Semenné porasty sa nezakladajú v blízkosti fenotypovo nevhodných lesných porastov príslušnej dreviny kategórie D.

(6) Uznávací list semenného porastu sa vyhotovuje po jeho založení.

§ 7

Rodičovské – výberové stromy

(1) Za rodičovské – výberové stromy sa uznávajú fenotypovo najkvalitnejšie jedince, ktorých kvalita, rast, odolnosť alebo iné dôležité vlastnosti sú výrazne lepšie v porovnaní s inými stromami toho istého druhu a veku na rovnakom stanovišti.

(2) Opis fenotypových znakov na hodnotenie rodičovských – výberových stromov navrhnutých na uznanie je uvedený v prílohe č. 11.

(3) Ak ide o rodičovské – výberové stromy na produkciu umelých hybridov, výška podielu hybridov v reprodukčnom materiáli sa určí overovacím testom.

(4) Rodičovské – výberové stromy možno ťažiť len po uplynutí ochrannej lehoty.

§ 8

Semenné sady

(1) Semenný sad sa zakladá z jedincov získaných vegetatívnym alebo generatívnym spôsobom z rodičovských – výberových stromov. Ten slúži na produkciu semena známej alebo predpokladanej genetickej hodnoty a na zachovanie genofondu výberových stromov.

(2) Pri zakladaní semenných sadov sa zohľadňuje hospodársky význam a dlhodobá potreba reprodukčného materiálu príslušnej lesnej dreviny v rámci semenárskej oblasti a výškovej zóny.

(3) Semenný sad sa zriaďuje podľa projektu schváleného výskumným ústavom, ktorý obsahuje

a) odôvodnenie potreby semenného sadu a vymedzenie oblasti použitia reprodukčného materiálu zo semenného sadu,

b) charakteristiku lokality semenného sadu a návrh opatrení na obmedzenie nežiaduceho opeľovania z okolitých lesných porastov,

c) pôvod a počet výberových stromov a postup výroby vrúbľovancov,

d) plán rozmiestnenia vrúbľovancov alebo generatívnych potomstiev,

e) postup výsadby a plán výchovných, ochranných a melioračných zásahov.

(4) Najnižší počet výberových stromov zastúpených v sadoch je 50. Rozdiel počtu vrúbľovancov najviac a najmenej zastúpeného výberového stromu nesmie byť viac ako trojnásobný.

(5) Uznávací list semenného sadu vyhotovuje výskumný ústav po vysadení a ujatí sa 75 % všetkých vrúbľovancov a po splnení požiadaviek podľa odseku 3. Evidenciu semenného sadu tvorí uznávací list a kniha semenného sadu vedená podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 8.

§ 9

Klony a multiklonálne variety

(1) Klon môže byť zdrojom reprodukčného materiálu v kategórii

a) kvalifikovaný, ktorým je odporúčaný klon uznaný na základe fenotypových vlastností bez ukončenia testovania, alebo

b) testovaný, ktorým je rajonizovaný klon (kultivar) uznaný po vyhodnotení dlhodobých pokusov slúžiacich na overenie jeho hospodárskych vlastností a ekologických vlastností.

(2) Zmes klonov je zmesou uznaných klonov toho istého druhu alebo medzidruhových hybridov s určenými podielmi a je zdrojom reprodukčného materiálu v kategórii kvalifikovaný.

(3) Multiklonálna varieta je otestovanou zmesou klonov vyznačujúcich sa rovnakými stanovištnými nárokmi a rastovými vlastnosťami a je zdrojom reprodukčného materiálu kategórie testovaný.

(4) Klony, zmesi klonov a multiklonálne variety schváli výskumný ústav podľa § 3 ods. 5, ak

a) majú jednu alebo viac vlastností, ktorými vynikajú z hľadiska hospodárskeho alebo ekologického,

b) ich vlastnosti boli overené jednorazovo alebo vyhodnotením dlhodobých pokusov,

c) sú identifikovateľné na základe odlišných genetických charakteristík.

(5) Minimálny počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s proporcionálnym zastúpením jej zložiek je 10 pri rýchlorastúcich drevinách a 25 pri ostatných drevinách.

(6) Minimálny počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s neproporcionálnym zastúpením jej zložiek je 50.

(7) Uznané klony, zmesi klonov a multiklonálne variety sa na účely získavania reprodukčného materiálu uchovávajú v špeciálnych výsadbách, ktorými sú klonové archívy, matečnice a hlavové škôlky založené podľa projektov schválených výskumným ústavom.

§ 10

Označovanie zdrojov reprodukčného materiálu

(1) Rodičovský – výberový strom sa v teréne označuje číslom stromu podľa uznávacieho listu žltou farbou. Číslo sa umiestňuje vo výške 1,3 m na mieste viditeľnom z najbližšej komunikácie. Od tohto čísla sa vyznačujú žltou farbou po celom obvode kmeňa dva pruhy so šírkou 5 cm a s medzerou medzi pruhmi so šírkou 15 cm.

(2) Uznaný porast kategórie A sa v teréne označuje jedným pruhom zelenej farby po celom obvode kmeňa so šírkou 5 cm vo výške 1,3 m na okrajových stromoch porastu.

(3) Uznaný porast kategórie B sa v teréne označuje znakom „X“ zelenej farby na okrajových stromoch z vonkajšej strany lesného porastu.

(4) Semenný porast sa na rohoch a lomových bodoch označuje hospodárskymi kopcami, ktorými sú špeciálne stabilizácie zameraných lomových bodov jednotiek priestorového rozdelenia lesa, a po odrastení na okrajových stromoch porastu 10 cm širokým žltým pruhom po celom obvode kmeňa vo výške 1,3 m po obvode porastu.

(5) Hranica génovej základne sa v teréne označuje znakom „G“ zelenej farby na okrajových stromoch vonkajšej hranice génovej základne.

(6) Hranice uznaných porastov, semenných porastov a génových základní sa označujú v takej hustote, aby bolo označenie v teréne ľahko identifikovateľné.

(7) Zdroj reprodukčného materiálu vyznačuje v teréne správca lesných pozemkov.

(8) V lesníckych mapách sa zdroje reprodukčného materiálu označujú týmito značkami:

a) uznané lesné porasty kategórie Aobr.1
b) uznané lesné porasty kategórie Bobr.2
c) výberové stromyobr.3
d) semenné sadyobr.4
e) lesné porasty v génovej základniobr.5
f) semenné porastyobr.6

(9) Pri súbehu rôznych fenotypových kategórií viacerých drevín v lesnom poraste sa v lesníckych mapách uvádza označenie vyššej fenotypovej kategórie.

§ 11

Vedenie národného registra zdrojov reprodukčného materiálu

(1) Národný register zdrojov reprodukčného materiálu obsahuje pre každý uznaný zdroj informácie uvedené v jeho uznávacom liste.

(2) Národný zoznam zdrojov reprodukčného materiálu je usporiadaný podľa drevín, typov zdrojov a semenárskych oblastí.

(3) Desaťmiestny evidenčný kód pridelený výskumným ústavom obsahuje znaky uvedené v prílohe č. 12 časti A.

(4) Evidenčný kód zdroja reprodukčného materiálu kategórie identifikovaný obsahuje znaky uvedené v prílohe č. 12 časti B.

(5) Zmeny v uznaných zdrojoch reprodukčného materiálu oznamuje správca zdroja reprodukčného materiálu k 31. decembru kalendárneho roka výskumnému ústavu podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 13 do 15. februára nasledujúceho roka, ktorý ich po overení oznamuje príslušnému obvodnému lesnému úradu.

§ 12

Skúšanie zdrojov reprodukčného materiálu kategórie testovaný

(1) Semenáčiky alebo sadenice poskytované správcom zdroja reprodukčného materiálu na účely skúšania zdroja reprodukčného materiálu kategórie testovaný musia byť rovnakého veku, dopestované rovnakým spôsobom, rovnakej vonkajšej kvality, zdravé a nepoškodené.

(2) Doba skúšok zdrojov reprodukčného materiálu kategórie testovaný je

a) 5 až 10 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou do 40 rokov,

b) 15 až 20 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou 40 až 60 rokov,

c) 20 až 25 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou dlhšou ako 60 rokov.

(3) Skúšky zdrojov reprodukčného materiálu kategórie testovaný možno

a) skrátiť alebo predĺžiť najviac o päť rokov,

b) prerušiť alebo ukončiť na základe žiadosti prihlasovateľa.

(4) Postup skúšania hospodárskych a ekologických vlastností zdrojov reprodukčného materiálu kategórie testovaný navrhuje výskumný ústav.

§ 13

Získavanie reprodukčného materiálu a vyhotovenie listu o pôvode

(1) Zber reprodukčného materiálu zo zdrojov možno vykonať, ak sa ohlási podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 14.

(2) Žiadosť o povolenie zberu reprodukčného materiálu kategórie identifikovaný sa predkladá najneskôr jeden mesiac pred predpokladaným termínom zberu semena alebo semennej suroviny podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 15.

(3) Ak semenný zdroj, pre ktorý sa požaduje povolenie zberu podľa odseku 2, nie je v lesnom hospodárskom pláne fenotypovo klasifikovaný, jeho vhodnosť na zber semena alebo semennej suroviny môže výskumný ústav preveriť terénnou pochôdzkou.

(4) Semenáčiky z prirodzeného zmladenia drevín podľa § 14 ods. 1 možno získavať len z uznaných porastov.

(5) Semenáčiky z prirodzeného zmladenia ostatných drevín možno získavať aj zo zdrojov reprodukčného materiálu kategórie identifikovaný v prípade ich akútneho nedostatku len pre vlastnú potrebu správcu zdroja reprodukčného materiálu, z ktorého boli semenáčiky získané.

(6) Vyzdvihnutie semenáčikov z prirodzeného zmladenia možno vykonať len v rozsahu, ktorý neohrozí požadovanú druhovú štruktúru a hustotu prirodzeného zmladenia potrebného na dosiahnutie zabezpečenia následných mladých porastov.

(7) Vzor listu o pôvode reprodukčného materiálu (ďalej len „list o pôvode“) je uvedený v prílohe č. 16. Na všetkých troch vyhotoveniach listu o pôvode musia byť originálne odtlačky pečiatok a originálne podpisy.

(8) Získaný reprodukčný materiál sa pred jeho registráciou označuje etiketou podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 17.

(9) Zaregistrovaný reprodukčný materiál sa pri uvádzaní do obehu označuje etiketou podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 18.

§ 14

Semenárske oblasti

(1) Semenárske oblasti sa vymedzujú pre tieto lesné dreviny:

a) smrek obyčajný (Picea abies KARST.)

1. v areáli jeho prirodzeného rozšírenia, ktorou je tatranská, fatransko-podtatranská, rudohorská, šarišsko-spišská a kysucko-oravská semenárska oblasť,

2. mimo areálu jeho prirodzeného rozšírenia, ktorou je západoslovenská a juhovýchodoslovenská semenárska oblasť,

b) jedľa biela (Abies alba MILL.)

1. v areáli jej prirodzeného rozšírenia, ktorou je tatranská, severoslovenská, stredoslovenská, horehronsko-hnilecká a východokarpatská semenárska oblasť,

2. mimo areálu jej prirodzeného rozšírenia, ktorou je juhoslovenská semenárska oblasť,

c) borovica lesná (Pinus sylvestris L.)

1. v areáli jej prirodzeného rozšírenia, ktorou je tatranská, podtatranská, hnilecká, šarišsko-spišská, severozápadná a záhorská semenárska oblasť,

2. mimo areálu jej prirodzeného rozšírenia, ktorou je juhovýchodoslovenská a stredoslovenská semenárska oblasť,

d) smrekovec opadavý (Larix decidua MILL.)

1. v areáli jeho prirodzeného rozšírenia, ktorou je tatranská, stredoslovenská, šarišsko-spišská a oravská semenárska oblasť,

2. mimo areálu jeho prirodzeného rozšírenia, ktorou je juhozápadoslovenská a východoslovenská semenárska oblasť,

e) buk lesný (Fagus sylvatica L.)

1. v areáli jeho prirodzeného rozšírenia, ktorou je podtatranská, východoslovenská a stredoslovenská semenárska oblasť,

2. mimo areálu jeho prirodzeného rozšírenia, ktorou je tatranská a juhoslovenská semenárska oblasť,

f) dub zimný (Quercus petraea LIEBL.)

1. v areáli jeho súvislého prirodzeného rozšírenia, ktorou je východoslovenská, stredoslovenská a juhoslovenská semenárska oblasť,

2. mimo areálu jeho súvislého prirodzeného rozšírenia, ktorou je severoslovenská, západoslovenská a juhovýchodoslovenská semenárska oblasť,

g) dub letný (Quercus robur L.)

1. v areáli jeho súvislého prirodzeného rozšírenia, ktorou je západoslovenská, juhoslovenská a juhovýchodoslovenská semenárska oblasť,

2. mimo areálu súvislého prirodzeného rozšírenia, ktorou je východoslovenská, stredoslovenská a severoslovenská semenárska oblasť.

(2) Grafické zobrazenie, číselné označenie a opis semenárskych oblastí sú uvedené v prílohách č. 19 až 25.

§ 15

Zásady prenosu reprodukčného materiálu

Horizontálny prenos reprodukčného materiálu možno uskutočniť podľa § 14 ods. 1 medzi semenárskymi oblasťami len mimo areálu ich prirodzeného rozšírenia.

§ 16

Postup pri ochrane genetických zdrojov lesných drevín

(1) Ak ide o genetické zdroje lesných drevín, chránia sa

a) v mieste prirodzeného výskytu ako uznané porasty, výberové – rodičovské stromy, génové základne a semenné porasty,

b) mimo miesta prirodzeného výskytu v semenných sadoch, semenných porastoch, banke semien lesných drevín a v klonových archívoch a v archívoch potomstiev.

(2) Klonové archívy a archívy potomstiev slúžia na dlhodobé uchovanie rodičovských – výberových stromov, klonov alebo potomstiev mimoriadnej biologickej hodnoty a hospodárskej hodnoty po ich zániku v mieste prirodzeného výskytu.

(3) Banka semien lesných drevín je súbor oddielov semien určený na dlhodobé uchovanie reprezentatívnych vzoriek genofondu vysokohodnotných a v mieste pôvodu ohrozených porastov lesných drevín.

§ 17

Postup pri obhospodarovaní uznaných klonov, zmesí klonov a multiklonálnych variet

(1) Ak ide o klony, zmesi klonov alebo multiklonálne variety, počas doby ich uznania sa

a) uchovávajú výberové – rodičovské stromy, klony, zmesi klonov a multiklonálne variety v špeciálnych výsadbách podľa § 9 ods. 7,

b) vedie evidencia o množstve a odberateľoch získaného semena, semennej suroviny alebo častí rastlín na vegetatívne množenie,

c) poskytujú kontrolné vzorky získaného semena, semennej suroviny alebo častí rastlín na vegetatívne množenie.

(2) Ak klon, zmes klonov alebo multiklonálna varieta nespĺňa požiadavky na kategóriu, pre ktorú boli uznané, uloží sa ich správcovi lehota na odstránenie nedostatkov.

§ 18

Požiadavky na kvalitu a klasifikácia reprodukčného materiálu

(1) Kvalitu semien a osív, charakterizovanú čistotou, klíčivosťou alebo životnosťou, hmotnosťou 1 000 semien a počtom klíčivých semien alebo živých semien v 1 kg, určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín.

(2) Kvalita semien a osív, ak ide o malé množstvá,7) sa nezisťuje.

(3) Oddiely semien a semennej suroviny sa uvádzajú do obehu, ak vykazujú druhovú čistotu najmenej 99 %. Výnimkou sú oddiely plodov, semien a osív blízko príbuzných druhov lesných drevín okrem umelých hybridov. Na etikete pre semená lesných drevín sa údaj o druhovej čistote uvedie v kolónke pre druh a poddruh.

(4) Reprodukčný materiál musí vzhľadom na morfologické znaky, veľkosť, zdravotný stav, vitalitu a fyziologickú kvalitu spĺňať požiadavky bežnej obchodnej kvality.

(5) Časti rastlín určené na vegetatívne množenie topoľov a vŕb musia spĺňať požiadavky na vonkajšiu kvalitu uvedenú v prílohe č. 26.

§ 19

Zlučovanie a delenie oddielov reprodukčného materiálu

(1) Po zlúčení reprodukčného materiálu z viacerých zdrojov sa vystavuje potvrdenie o pôvode zmesi podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 27. Pri zmiešaní reprodukčného materiálu z viacerých ročníkov zberu z toho istého uznaného zdroja sa vystavuje potvrdenie o pôvode zmesi podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 28.

(2) Evidenčný kód zmesi reprodukčného materiálu obsahuje znaky uvedené v prílohe č. 12 časti C.

(3) Rozdeliť možno len zaregistrovaný oddiel reprodukčného materiálu.

(4) Pre všetky delením vzniknuté oddiely reprodukčného materiálu sa vystaví sprievodný list reprodukčného materiálu lesných drevín podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 29. Na žiadosť producenta alebo dodávateľa možno vystaviť pre delením vzniknuté oddiely nové potvrdenie o pôvode.

§ 20

Používanie reprodukčného materiálu na obnovu lesných porastov a zalesňovanie a jeho evidencia

(1) Požiadavka na vystavenie potvrdenia o pôvode reprodukčného materiálu, ktorý má byť uvedený do obehu, sa uvedie v žiadosti o registráciu podľa vzoru uvedeného v prílohách č. 30 a 31.

(2) Po jarnom a jesennom výseve registrovaného osiva sa zasiela hlásenie o skladovanom zostatku registrovaného osiva vždy podľa stavu k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 32 do 15 dní od uvedených termínov.

(3) Reprodukčný materiál získaný v rámci pohybu tovarov medzi členskými štátmi Európskej únie a zo zahraničného obchodu s tretími štátmi možno použiť na umelú obnovu lesných porastov a zalesňovanie len na základe osvedčenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 33.

(4) Pri obnove lesných porastov a zalesňovaní pozemkov vyhlásených za lesné pozemky sa eviduje použitý reprodukčný materiál na karte pôvodu porastu podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 34. Ak je lesná hospodárska evidencia vedená v elektronickej forme,8) možno kartu pôvodu porastu viesť v tejto forme.

(5) Pri kombinácii prirodzenej a umelej obnovy lesného porastu alebo rôznom pôvode použitých oddielov reprodukčného materiálu sa pri obnove lesného hospodárskeho plánu na základe karty pôvodu porastu určí pôvod zastúpených lesných drevín podľa § 3 ods. 7. Pôvod lesných drevín sa určí podľa zložky, ktorá v zakladanom poraste prevláda.

(6) Údaje o pôvode podľa odseku 5 odborný lesný hospodár predkladá vyhotovovateľovi lesného hospodárskeho plánu, ktorý ich uvedie v príslušnej časti lesného hospodárskeho plánu.

§ 21

Zloženie skúšobnej komisie, odborná skúška a vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti

(1) Žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na zber, spracovanie, skladovanie a pestovanie reprodukčného materiálu a jeho uvádzanie do obehu sa predkladá ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 35.

(2) Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je

a) osvedčená kópia dokladu o vzdelaní,

b) výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace.

(3) Odbornú skúšku vykonáva trojčlenná komisia, ktorú vymenúva minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Predsedom komisie je zamestnanec ministerstva. Členom komisie môže byť zástupca výskumného ústavu, Technickej univerzity vo Zvolene a zástupca štátnych alebo neštátnych organizácií lesného hospodárstva.

(4) Žiadateľovi o odbornú skúšku sa najneskôr do 15 dní pred termínom jej konania oznámi dátum a miesto jej konania, okruh požadovaných odborných vedomostí a spôsob vykonania skúšky. Odbornú skúšku tvorí písomná časť a ústna časť.

(5) Žiadateľom, ktorí úspešne absolvovali odbornú skúšku, sa vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 36 časti A.

(6) Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva činnosti prostredníctvom odborne spôsobilej fyzickej osoby, sa vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 36 časti B alebo časti C.

(7) Fyzickej osobe alebo právnickej osobe z členského štátu Európskej únie sa vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 36 časti D.


§ 22

Prechodné a záverečné ustanovenia

Semenné porasty zriadené podľa doterajšieho predpisu sa považujú za semenné porasty podľa tejto vyhlášky a semenný sad založený podľa doterajšieho predpisu sa považuje za semenný sad podľa tejto vyhlášky.

§ 23

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 64/2001 Z. z. o reprodukčnom materiáli lesných drevín, jeho získavaní a evidencii.

§ 24

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 2004.


Zsolt Simon v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

KRITÉRIÁ ZARADENIA LESNÝCH PORASTOV DO FENOTYPOVÝCH KATEGÓRIÍ

Fenotypová kategória lesných porastov (A, B, C, D) uvedená v lesnom hospodárskom pláne sa v lesných porastoch tvaru lesa vysokého1) určuje na základe fenotypovej hodnoty pre drevinu určenú vyhotoviteľom po zohľadnení jej poškodenia a kvality kmeňov.

V lesnom hospodárskom pláne sa uvedú fenotypové kategórie lesných porastov A, B, C, D podľa tejto tabuľky:

Rozpätie fenotypovej hodnoty Fenotypová kategória
0,0 až 2,0 A
2,1 až 3,0 B
3,1 až 4,0 C
4,0 + D

Jednotlivé lesné porasty pri zaradení do fenotypových kategórií musia spĺňať tieto požiadavky:

Fenotypová kategória Poškodenie pre sortimentáciu v % Kvalitatívne triedy dreva
ihličnaté listnaté A C
max. max. min. max.
A 10 20 30 10
B 20 30 10 30
C 40 50 50

Ak je v rámci rozpätia fenotypovej hodnoty lesného porastu pre drevinu určená fenotypová kategória a ak je v nej presiahnutá prípustná maximálna hodnota poškodenia pre sortimentáciu alebo nie je dosiahnutý minimálny podiel stromov príslušnej kvalitatívnej triedy, zatriedenie lesného porastu pre drevinu sa preradí o kategóriu nižšie.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

NÁVRH NA UZNANIE ZDROJOV REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Vzor 02

Príloha č. 3 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ZOZNAM VŠETKÝCH LESNÝCH PORASTOV ZARADENÝCH DO FENOTYPOVEJ KATEGÓRIE

Vzor 03

Príloha č. 4 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

UZNÁVACÍ LIST UZNANÝCH PORASTOV

Vzor 04

Príloha č. 5 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

UZNÁVACÍ LIST GÉNOVEJ ZÁKLADNE

Vzor 05

Príloha č. 6 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

UZNÁVACÍ LIST SEMENNÉHO PORASTU

Vzor 06

Príloha č. 7 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

UZNÁVACÍ LIST RODIČOVSKÉHO - VÝBEROVÉHO STROMU

Vzor 07

Príloha č. 8 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

UZNÁVACÍ LIST SEMENNÉHO SADU

Vzor 08

Príloha č. 9 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

UZNÁVACÍ LIST KLONU

Vzor 09

Príloha č. 10 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

UZNÁVACÍ LIST ZMESI KLONOV A MULTIKLONÁLNEJ VARIETY

Vzor 10

Príloha č. 11 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

OPIS FENOTYPOVÝCH ZNAKOV

rodičovských – výberových stromov

Smrek obyčajný (Picea abies KARST.)

– Subalpínsky typ v polohách nad 1 100 m n. m.: zbiehavejší kmeň, štíhla, hustá, kužeľovitá koruna, sivohnedá borka, vetvy 2. a 3. rádu doskovité až hrivnaté s hustým ihličím.

– Horský typ: plnodrevný valcovitý kmeň, kratšia koruna, vetvy 2. a 3. rádu hrivnaté s prechodnými formami k hrebeňovitému typu, ihličie redšie.

– Pahorkatinný typ: kmeň plnodrevný s hnedou borkou, širšia koruna, vetvy 2. a 3. rádu hrebeňovito previsnuté s prechodmi k hrivnatému typu.

Borovica sosna (Pinus sylvestris L.)

– Horský typ: rovné zbiehavejšie kmene, úzke, dlhšie, stĺpovité až kužeľovité koruny, vetvy krátke a tenké, krátke (30 – 40 mm) husto nasadené ihličie, často v zhlukoch.

– Pahorkatinný typ: zbiehavejšie, dobre sa čistiace kmene so stredne hrubou borkou, hustejšia kužeľovitá koruna so stredne hrubými vetvami, ihlice stredne dlhé.

– Nížinný typ: plnodrevné kmene s tenšou tmavohnedou borkou, rozložitá koruna, vetvy hrubšie, horizontálne až vystúpavé, ihlice dlhšie.

Smrekovec opadavý (Larix decidua MILL.)

– Tatranský typ: kmene rovné až mierne krivé, zbiehavejšie, s tenkou sieťovito-brázditou borkou, úzke koruny, vetvy prevažne horizontálne nasadené.

– Podtatranský typ: na vápencových podkladoch kmene plnodrevné, so sieťovito-brázditou hrubou borkou, širšia koruna, vetvy nasadené prevažne horizontálne, v dvoch tretinách dĺžky oblúkovite vystúpavé. Na silikátových podkladoch podobný tatranskému typu.

– Šarišsko-spišský typ: kmene plnodrevné, rovné až mierne krivé, so šupinatou tenkou borkou, stredne široké koruny, vetvy horizontálne až oblúkovito vystúpavé.

Jedľa biela (Abies alba MILL.)

– uznávajú sa zdravé, rezistentné a prirastavé jedince s hlboko nasadenou, nepreriedenou korunou.

Ostatné ihličnaté dreviny

– k všeobecne posudzovaným znakom patrí rovný, dobre sa čistiaci kmeň, zdravá, hustá a symetrická koruna, vetvenie jemné, vetvy nasadené horizontálne.

Buk lesný (Fagus sylvatica L.)

– kmene rovné, priebežné, nie vidličnaté, bez tzv. čínskych fúzov, bez mrazových trhlín, vyššie nasadená koruna, vetvy tenšie, odklonené od kmeňa. Bez točitého rastu.

Dub zimný (Quercus petraea LINDL.) a dub letný (Quercus robur L.)

– kmene takmer rovné až slabo jednostranne zakrivené, bez „vlkov“, mrazových trhlín a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom kmeňa z výšky stromu, bez nízko nasadenej hrubej vetvy, zdravou symetrickou korunou a s horizontálne nasadenými vetvami.

Ostatné listnaté dreviny (cenné listnáče, divé ovocné druhy)

Zohľadňuje sa požiadavka na kmene rovné alebo len mierne jednostranne zakrivené, nie vidličnaté, bez „vlkov“, mrazových trhlín a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom kmeňa z výšky stromu, bez nízko nasadenej hrubej vetvy, bez točitého (špirálovitého) rastu. Koruna musí byť zdravá a symetrická a vetvenie čo najjemnejšie.

Príloha č. 12 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ZNAKY EVIDENČNÉHO KÓDU ZDROJA REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Časť A: Evidenčný kód uznaného zdroja reprodukčného materiálu sa skladá z desiatich znakov

Napríklad: 03 5 2 4 LM 001

03číselný kód dreviny
5číselné označenie zdroja
2číslo semenárskej oblasti podľa príloh č. 19 - 25
4číselné označenie výškovej zóny
LMoznačenie okresu1)
001poradové číslo zdroja pridelené výskumným ústavom

Číselné označenie zdrojov:

ČísloZdroj
1semenný sad
2výberový strom
3semenný porast
4uznaný porast kategórie A
5uznaný porast kategórie B
6identifikovaný zdroj
7génová základňa
8zmes podľa prílohy č. 30
9zmes podľa prílohy č. 31

Číselné označenie výškovej zóny:

1do 200 m n. m.
2od 201 do 400 m n. m.
3od 401 do 600 m n. m.
4od 601 do 800 m n. m.
5od 801 od 1 000 m n. m.
6od 1 001 do 1 200 m n. m.
7od 1 201 do 1 400 m n. m.
8nad 1 401 m n. m.

Časť B: Evidenčný kód zdroja reprodukčného materiálu kategórie identifikovaný

Evidenčný kód sa skladá z desiatich znakov. Prvých sedem pozícií je zhodných so znakmi evidenčného kódu uznaných zdrojov. Na ôsmej až desiatej pozícii sa uvádza poradové číslo zdroja pridelené výskumným ústavom.

Časť C: Evidenčný kód zmesi reprodukčného materiálu

Evidenčný kód sa skladá z desiatich znakov. Znaky na prvej až siedmej pozícii sa zhodujú so znakmi evidenčného kódu uznaného zdroja. Na ôsmej pozícii je číselné označenie typu zdroja semena. Na deviatej až desiatej pozícii je poradové číslo zmesi pridelené výskumným ústavom.

Príklad evidenčného kódu zmesi semena z viacerých semenných zdrojov: 26833BB-513 je pre drevinu buk kódom zmesi bukvice v Stredoslovenskej semenárskej oblasti, 3. výškovej zóne, v okrese Banská Bystrica. Zmes tvorí semeno z uznaných porastov ktg. B, poradové číslo zmesi je 13. Príklad evidenčného kódu zmesi semena z viacerých ročníkov zberu v jednom semennom zdroji: 05963BB-113 je pre drevinu borovica sosna kódom zmesi semena zdroji v Stredoslovenskej semenárskej oblasti, 3. výškovej zóne, v okrese Banská Bystrica. Zmes tvorí semeno zo semenného sadu s poradovým číslom 13.

Príloha č. 13 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

OZNÁMENIE O ZMENÁCH V UZNANÝCH ZDROJOCH REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU k 31. decembru

Vzor 13

Príloha č. 14 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

HLÁSENIE O ZBERE REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Vzor 14

Príloha č. 15 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ŽIADOSŤ O POVOLENIE ZBERU REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU KATEGÓRIE IDENTIFIKOVANÝ

Vzor 15

Príloha č. 16 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

LIST O PÔVODE REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Vzor 16

Príloha č. 17 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ETIKETA ZÍSKANÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Vzor 17

Príloha č. 18 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ETIKETA ZAREGISTROVANÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Vzor 18

Príloha č. 19 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

Semenárske oblasti smreka obyčajného

Picea abies KARST.

pozostávajú z týchto lesných oblastí:

V areáli prirodzeného rozšírenia:

1. Tatranská oblasť

Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A).

2. Fatransko-podtatranská oblasť

Žilinská kotlina 24, Súľovské vrchy 25B, Turčianska kotlina 26, Malá Fatra 34A, Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Chočské vrchy 35, Pieniny 41B, Podtatranská kotlina 43 (Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské predhorie 43B), Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Ďumbier, Prašivá 46B, Kráľova hoľa, Priehyba 46C, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Belanské Tatry, Široká 47B, Osobitá 47C, Sivý vrch 47D).

3. Rudohorská oblasť

Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina, Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina, Povraznícka brázda 17B), Volovské vrchy 28A, Čierna hora 28B, Horehronské podolie 36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska kotlina 36C), Poľana 37, Veporské vrchy a Stolické vrchy 38, Spišsko-gemerský kras 39.

4. Šarišsko-spišská oblasť

Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A, Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Hornádska kotlina 29, Branisko 40, Ľubovnianska vrchovina, Čergov 41A, Levočské vrchy, Bachureň 42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B.

5. Kysucko-oravská oblasť

Javorníky 23, Západné Beskydy 32, Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina 33C, Oravská vrchovina 33D), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy a Zuberská brázda 45.

Mimo areálu prirodzeného rozšírenia:

6. Západoslovenská oblasť

Záhorská nížina a Dyjsko-moravská niva 1 (Borská nížina 1A, Chvojnická pahorkatina 1B, Dolnomoravská niva 1C), Podunajská nížina 2 (Podunajská rovina, Čenkovská niva 2A, Podunajská pahorkatina, Nitrianska pahorkatina, Trnavská pahorkatina, Hronská pahorkatina, Ipeľská pahorkatina 2B, Dolnovážska niva, Nitrianska niva, Žitavská niva, Hronská niva, Ipeľská niva 2C), Burda 3, Považský Inovec 5, Hornonitrianska kotlina 6, Tribeč 7, Žiarska kotlina 8, Malé Karpaty 13, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty 15, Považské podolie 16, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Žiar 34B.

7. Juhovýchodoslovenská oblasť

Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A, Východoslovenská pahorkatina 4B), Krupinská planina a Ostrôžky 9, Juhoslovenská kotlina a Gemerská pahorkatina 10, Cerová vrchovina 11, Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18, Slovenský kras 19, Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B, Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A, Bušov 21B), Bukovské vrchy 31.

Obrázok 19-1

Príloha č. 20 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

Semenárske oblasti jedle bielej

Abies alba MILL.

pozostávajú z týchto lesných oblastí:

V areáli prirodzeného rozšírenia:

1. Tatranská oblasť

Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A).

2. Severoslovenská oblasť

Javorníky 23, Západné Beskydy 32, Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina 33C, Oravská vrchovina 33D), Chočské vrchy 35, Pieniny 41B, Podtatranská kotlina 43 (Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské predhorie 43B), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy 35A, Zuberská brázda 45, Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Ďumbier S, Prašivá S 46Bb, Kráľova hoľa S, Priehyba S 46Cb, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Belanské Tatry, Široká 47B, Osobitá 47C, Sivý vrch 47D).

3. Stredoslovenská oblasť

Hornonitrianska kotlina 6, Žiarska kotlina 8, Žilinská kotlina 24, Strážovské vrchy 25A, Súľovské vrchy 25B, Turčianska kotlina 26, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Malá Fatra 34A, Žiar 34B, Veľká Fatra 35A, Starohorské vrchy 35B.

4. Horehronsko-hnilecká oblasť

Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina, Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina, Povraznícka brázda 17B), Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18, Volovské vrchy 28A, Horehronské podolie 36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska kotlina 36C), Poľana 37, Veporské vrchy a Stolické vrchy 38, Spišsko-gemerský kras 39, Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Ďumbier J, Prašivá J 46Ba, Kráľova hoľa J, Priehyba J 46Ca).

5. Východokarpatská oblasť

Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A, Bušov 21B), Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A, Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Čierna hora 28B, Hornádska kotlina 29, Bukovské vrchy 31, Branisko 40, Čergov, Ľubovnianska vrchovina 41A, Levočské vrchy, Bachureň 42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B.

Mimo areálu prirodzeného rozšírenia:

6. Juhoslovenská oblasť:

Záhorská nížina a Dyjsko-moravská niva 1 (Borská nížina 1A, Chvojnická pahorkatina 1B, Dolnomoravská niva 1C), Podunajská nížina 2 (Podunajská rovina, Čenkovská niva 2A, Podunajská pahorkatina 2B, Dolnovážska niva, Nitrianska niva, Žitavská niva, Hronská niva, Ipeľská niva 2C), Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A, Východoslovenská pahorkatina 4B), Burda 3, Považský Inovec 5, Tribeč 7, Krupinská planina a Ostrôžky 9, Juhoslovenská kotlina a Gemerská pahorkatina 10, Cerová vrchovina 11, Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Malé Karpaty 13, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty 15, Považské podolie 16, Slovenský kras 19, Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B, Vihorlatské vrchy 30.

Obrázok 20-1

Príloha č. 21 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

Semenárske oblasti borovice lesnej

Pinus sylvestris L.

pozostávajú z týchto lesných oblastí:

V areáli prirodzeného rozšírenia:

1. Tatranská oblasť

Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A).

2. Podtatranská oblasť

Turčianska kotlina 26, Malá Fatra 34A, Žiar 34B, Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Chočské vrchy 35, Spišsko-gemerský kras 39, Pieniny 41B, Podtatranská kotlina 43 (Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské predhorie 43B), Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Kráľova hoľa, Priehyba 46C, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Belanské Tatry, Široká 47B, Osobitá 47C, Sivý vrch 47D).

3. Hnilecká oblasť

Volovské vrchy 28A, Čierna hora 28B.

4. Šarišsko-spišská oblasť

Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A, Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Hornádska kotlina 29, Branisko 40, Ľubovnianska vrchovina, Čergov 41A, Levočské vrchy, Bachureň 42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B.

5. Severozápadná oblasť

Považský Inovec 5, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty 15, Považské podolie 16, Javorníky 23, Žilinská kotlina 24, Strážovské vrchy 25A, Súľovské vrchy 25B, Západné Beskydy 32, Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina 33C, Oravská vrchovina 33D), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy a Zuberská brázda 45.

7. Záhorská oblasť

Záhorská nížina a Dyjsko-moravská niva 1 (Borská nížina 1A, Chvojnická nížina 1B, Dolnomoravská niva 1C).

Mimo areálu prirodzeného rozšírenia:

6. Stredoslovenská oblasť

Hornonitrianska kotlina 6, Tribeč 7, Žiarska kotlina 8, Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina, Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina, Povraznícka brázda 17B), Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Horehronské podolie 36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska kotlina 36C), Poľana 37, Veporské vrchy a Stolické vrchy 38, Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Ďumbier, Prašivá 46B).

8. Juhovýchodoslovenská oblasť

Podunajská nížina 2 (Podunajská rovina, Čenkovská niva 2A, Podunajská pahorkatina, Hronská pahorkatina, Ipeľská pahorkatina, Nitrianska pahorkatina, Trnavská pahorkatina 2B, Nitrianska niva, Žitavská niva, Hronská niva, Ipeľská niva, Dolnovážska niva 2C), Burda 3, Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A, Východoslovenská pahorkatina 4B), Krupinská planina a Ostrôžky 9, Juhoslovenská kotlina a Gemerská pahorkatina 10, Cerová vrchovina 11, Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Malé Karpaty 13, Slovenský kras 19, Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B, Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A, Bušov 21B), Vihorlatské vrchy 30, Bukovské vrchy 31.

Obrázok 21-1

Príloha č. 22 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

Semenárske oblasti smrekovca opadavého

Larix decidua Mill.

pozostávajú z týchto lesných oblastí:

V areáli prirodzeného rozšírenia:

1. Tatranská oblasť

Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A).

2. Stredoslovenská oblasť

Turčianska kotlina 26, Volovské vrchy 28A, Malá Fatra 34A, Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Chočské vrchy 35, Spišsko-gemerský kras 39, Pieniny 41B, Podtatranská kotlina 43 (Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské podhorie 43B), Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Ďumbier, Prašivá 46B, Kráľova hoľa, Priehyba 46C, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Belanské Tatry, Široká 47B, Osobitá 46C, Sivý vrch 47D).

3. Šarišsko-spišská oblasť

Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A, Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Hornádska kotlina 29, Branisko 40, Ľubovnianska vrchovina 41A, Levočské vrchy, Bachureň 42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B.

4. Oravská oblasť

Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina 33C, Oravská vrchovina 33D), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy a Zuberská brázda 45.

Mimo areálu prirodzeného rozšírenia:

5. Juhozápadoslovenská oblasť

Záhorská nížina a Dyjsko-moravská niva 1 (Borská nížina 1A, Chvojnická pahorkatina 1B, Dolnomoravská niva 1C), Podunajská nížina 2 (Podunajská rovina, Čenkovská niva 2A, Podunajská pahorkatina 2B, Nitrianska niva, Žitavská niva, Hronská niva, Ipeľská niva 2C), Burda 3, Považský Inovec 5, Hornonitrianska kotlina 6, Tribeč 7, Žiarska kotlina 8, Krupinská planina a Ostrôžky 9, Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina 10, Cerová vrchovina 11, Malé Karpaty 13, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty 15, Považské podolie 16, Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina, Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina, Povraznícka brázda 17B), Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18, Slovenský kras 19, Javorníky 23, Žilinská kotlina 24, Strážovské vrchy 25A, Súľovské vrchy 25B, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Západné Beskydy 32, Žiar 34B, Horehronské podolie 36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska kotlina 36C), Poľana 37, Veporské vrchy a Stolické vrchy 38.

6. Východoslovenská oblasť

Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A, Východoslovenská pahorkatina 4B), Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B, Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A, Bušov 21B), Čierna hora 28B, Vihorlatské vrchy 30, Bukovské vrchy 31, Čergov 41A.

Obrázok 22-1

Príloha č. 23 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

Semenárske oblasti buka lesného

Fagus sylvatica L.

pozostávajú z týchto lesných oblastí:

V areáli prirodzeného rozšírenia:

1. Podtatranská oblasť

Čierna hora 28B, Hornádska kotlina 29, Západné Beskydy 32, Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina 33C, Oravská vrchovina 33D), Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Chočské vrchy 35, Horehronské podolie 36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska kotlina 36C), Veporské vrchy 38b okrem Stolice 38b, Spišsko-gemerský kras 39, Branisko 40, Podtatranská kotlina 43 (Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské podhorie 43B), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy a Zuberská brázda 45, Nízke Tatry a Kozie chrbty 46, (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Ďumbier, Prašivá 46B, Kráľova hoľa, Priehyba 46C, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Belanské Tatry, Široká 47B, Osobitá 46C, Sivý vrch 47D).

2. Východoslovenská oblasť

Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A, Východoslovenská pahorkatina 4B), Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B, Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A, Bušov 21B), Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A, Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Vihorlatské vrchy 30, Bukovské vrchy 31, Ľubovnianska vrchovina, Čergov 41A, Pieniny 41B, Levočské vrchy, Bachureň 42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B.

3. Stredoslovenská oblasť

Považský Inovec 5, Hornonitrianska kotlina 6, Tribeč 7, Žiarska kotlina 8, Krupinská planina a Ostrôžky 9, Malé Karpaty 13, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty 15, Považské podolie 16, Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina, Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina, Povraznícka brázda 17B), Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18, Javorníky 23, Žilinská kotlina 24, Strážovské vrchy 25A, Súľovské vrchy 25B, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Malá Fatra 34A, Žiar 34B, Poľana 37, Stolické vrchy 38a, Stolica 38b.

Mimo areálu prirodzeného rozšírenia:

4. Tatranská oblasť

Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A).

5. Juhoslovenská oblasť

Záhorská nížina a Dyjsko-moravská niva 1, Borská nížina 1A, Chvojnická pahorkatina 1B, Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva 1C), Podunajská nížina 2 (Podunajská rovina, Čenkovská niva 2A, Podunajská pahorkatina 2B, Nitrianska niva, Žitavská niva, Hronská niva, Ipeľská niva 2C), Burda 3, Juhoslovenská kotlina a Gemerská pahorkatina 10, Cerová vrchovina 11, Slovenský kras 19.

Obrázok 23-1

Príloha č. 24 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

Semenárske oblasti duba zimného

Quercus petraea MATT./LIEBL.

pozostávajú z týchto lesných oblastí:

V areáli súvislého prirodzeného rozšírenia:

2. Východoslovenská oblasť

Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská pahorkatina 4B), Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B, Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A, Bušov 21B), Vihorlatské vrchy 30, Bukovské vrchy 31, Čergov 41A.

3. Stredoslovenská oblasť

Podunajská nížina 2 (Nitrianska pahorkatina, Trnavská pahorkatina 2B, Nitrianska niva, Žitavská niva, Dolnovážska niva 2C), Považský Inovec 5, Hornonitrianska kotlina 6, Tribeč 7, Žiarska kotlina 8, Krupinská planina a Ostrôžky 9, Malé Karpaty 13, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty 15, Považské podolie 16, Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina, Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina, Povraznícka brázda 17B), Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18, Žilinská kotlina 24, Strážovské vrchy 25A, Súľovské vrchy 25B, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Žiar 34B, Poľana 37, Stolické vrchy 38a, Stolica 38b).

6. Juhoslovenská oblasť

Juhoslovenská kotlina a Gemerská pahorkatina 10, Cerová vrchovina 11, Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Slovenský kras 19.

Mimo areálu súvislého prirodzeného rozšírenia:

1. Severoslovenská oblasť

Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A, Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Javorníky 23, Turčianska kotlina 26, Volovské vrchy 28A, Čierna hora 28B, Hornádska kotlina 29, Západné Beskydy 32, Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina 33C, Oravská vrchovina 33D), Malá Fatra 34A, Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Chočské vrchy 35 a Horehronské podolie 36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska kotlina 36C), Veporské vrchy 38b (okrem Stolice 38b), Spišsko-gemerský kras 39, Branisko 40, Ľubovnianska vrchovina 41A, Pieniny 41B, Levočské vrchy, Bachureň 42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B, Podtatranská kotlina 43 (Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské podhorie 43B), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy a Zuberská brázda 45, Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Ďumbier, Prašivá 46B, Kráľova hoľa, Priehyba 46C, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A, Belanské Tatry, Široká 47B, Osobitá 47C, Sivý vrch 47D).

4. Západoslovenská oblasť:

Záhorská nížina a 1 Dyjsko-moravská niva 1 a (Borská nížina 1A, Chvojnická pahorkatina 1B, Dolnomoravská niva 1C, Podunajská nížina 2, Podunajská rovina, Čenkovská niva 2A), Podunajská pahorkatina 2 (Hronská pahorkatina, Ipeľská pahorkatina 2B, Hronská niva, Ipeľská niva 2C), Burda 3.

Juhovýchodoslovenská oblasť

Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A).

Prirodzený výskyt duba zimného v lesnej oblasti Burda 3 a v podoblastiach Hronská pahorkatina a Ipeľská pahorkatina 2B v Západoslovenskej semenárskej oblasti sa považuje za súčasť jeho prirodzeného areálu.

Príloha č. 25 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

Semenárske oblasti duba letného

Quercus robur L.

pozostávajú z týchto lesných oblastí:

V areáli súvislého prirodzeného rozšírenia:

4. Západoslovenská oblasť

Záhorská nížina a Dyjsko-moravská niva 1 a (Borská nížina 1A, Chvojnická pahorkatina 1B, Dolnomoravská niva 1C), Podunajská nížina 2 (Podunajská rovina, Čenkovská niva 2A, Hronská pahorkatina, Ipeľská pahorkatina 2B, Hronská niva, Ipeľská niva 2C), Burda 3.

5. Juhovýchodoslovenská oblasť

Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská rovina 4A).

6. Juhoslovenská oblasť

Juhoslovenská kotlina a Gemerská pahorkatina 10, Cerová vrchovina 11, Košická kotlina a Abovská pahorkatina 12, Slovenský kras 19.

Mimo areálu súvislého prirodzeného rozšírenia:

1. Severoslovenská oblasť

Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie 22 (Šarišské podolie, Stráže 22A, Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec 22B), Javorníky 23, Turčianska kotlina 26, Volovské vrchy 28A, Čierna hora 28B, Hornádska kotlina 29, Západné Beskydy 32, Stredné Beskydy 33 (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura 33A, Kysucké Beskydy 33B, Kysucká vrchovina 33C, Oravská vrchovina 33D), Malá Fatra 34A, Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Chočské vrchy 35, Horehronské podolie 36 (Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie 36A, Heľpianske podolie 36B, Breznianska kotlina 36C), Veporské vrchy 38b (okrem Stolice 38b), Spišsko-gemerský kras 39, Branisko 40, Ľubovnianska vrchovina 41A, Pieniny 41B, Levočské vrchy, Bachureň 42A, Spišská Magura, Ždiarska brázda 42B, Podtatranská kotlina 43 (Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina, Tatranské podhorie 43B), Oravská kotlina 44, Skorušinské vrchy a Zuberská brázda 45, Nízke Tatry a Kozie chrbty 46 (Salatíny, Demänovské vrchy 46A, Ďumbier, Prašivá 46B, Kráľova hoľa, Priehyba 46C, Predná hoľa 46D, Kozie chrbty 46E), Tatry 47 (Liptovské Tatry, Roháče, Liptovské kopy, Vysoké Tatry 47A, Belanské Tatry, Široká 47B, Osobitá 47C, Sivý vrch 47D).

2. Východoslovenská oblasť

Východoslovenská nížina 4 (Východoslovenská pahorkatina 4B), Slanské vrchy 20A, Zemplínske vrchy 20B, Nízke Beskydy 21 (Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie 21A, Bušov 21B), Vihorlatské vrchy 30, Bukovské vrchy 31, Čergov 41A.

3. Stredoslovenská oblasť

Podunajská nížina 2 (Nitrianska pahorkatina, Trnavská pahorkatina 2B, Nitrianska niva, Žitavská niva, Dolnovážska niva 2C), Považský Inovec 5, Hornonitrianska kotlina 6, Tribeč 7, Žiarska kotlina 8, Krupinská planina a Ostrôžky 9, Malé Karpaty 13, Myjavská pahorkatina 14, Biele Karpaty 15, Považské podolie 16, Zvolenská kotlina 17 (Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina, Detvianska kotlina, Rohy 17A, Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina, Povraznícka brázda 17B), Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18, Žilinská kotlina 24, Strážovské vrchy 25A, Súľovské vrchy 25B, Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec 27A, Vtáčnik, Kremnické vrchy 27B, Žiar 34B, Poľana 37, Stolické vrchy 38a, Stolica 38b).

Za súčasť prirodzeného areálu duba letného sa považuje aj jeho výskyt v lesných podoblastiach a lesných oblastiach

a) Šarišské podolie 22A, Liptovská kotlina 43A, Popradská kotlina 43B, Turčianska kotlina 26, Hornádska kotlina 29 v Severoslovenskej semenárskej oblasti,

b) Východoslovenská pahorkatina 4B, Beskydské predhorie 21A vo Východoslovenskej semenárskej oblasti,

c) Nitrianska niva, Žitavská niva a Dolnovážska niva 2C, Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina 17A, Bystrické podolie 17B, Hornonitrianska kotlina 6, Žiarska kotlina 8, Krupinská planina a Ostrôžky 9, Revúcka vrchovina a Rožňavská kotlina 18 a Žilinská kotlina 24 v Stredoslovenskej semenárskej oblasti.

Obrázok 25-1

Príloha č. 26 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

POŽIADAVKY NA VONKAJŠIU KVALITU ODREZKOV, PRÚTOV, KOLOV TOPOĽOV A VŔB

1. Odrezky

1.1. Odrezky nemožno považovať za vyhovujúce požiadavkám na bežnú obchodnú kvalitu, ak vykazujú niektorý z týchto nedostatkov:

a) ich drevo je staršie ako dva roky,

b) odrezky nesú menej ako dva dobre vyvinuté pupene,

c) odrezky vykazujú nekrózy alebo iné poškodenia podmienené pôsobením škodlivých činiteľov,

d) odrezky majú príznaky vyschnutia, prehriatia, hniloby alebo vädnutia.

1.2. Odrezky musia mať dĺžku najmenej 20 cm a hrúbku čapu najmenej pri

a) triede ES 18 mm,

b) trieda ES 210 mm.

2. Prúty a koly

2.1. Prúty a koly nemožno považovať za vyhovujúce požiadavkám na bežnú obchodnú kvalitu, ak vykazujú niektorý z týchto nedostatkov:

a) ich drevo je staršie ako tri roky,

b) nesú menej ako päť dobre vyvinutých pupeňov,

c) vykazujú nekrózy alebo iné poškodenia pôsobením škodlivých činiteľov,

d) majú príznaky vyschnutia, prehriatia, hniloby alebo vädnutia,

e) vykazujú iné poškodenia ako tvarovacím rezom,

f) majú viacej kmienkov,

g) sú príliš krivé.

2.2. Veľkostné triedy pre prúty a koly

Triedaminimálny priemer v stredeminimálna výška
N1 6 mm1,50 m
N215 mm3,00 m

Príloha č. 27 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

POTVRDENIE O PÔVODE ZMESI Z VIACERÝCH ZDROJOV

Vzor 27

Príloha č. 28 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

POTVRDENIE O PÔVODE ZMESI Z VIACERÝCH ROČNÍKOV ZBERU Z TOHO ISTÉHO UZNANÉHO ZDROJA

Vzor 28

Príloha č. 29 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

SPRIEVODNÝ LIST REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU LESNÝCH DREVÍN

Vzor 29

Príloha č. 30 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU

Vzor 30

Príloha č. 31 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU SEMENÁČIKOV A SADENÍC LESNÝCH DREVÍN

Vzor 31

Príloha č. 32 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

HLÁSENIE O SKLADOVANOM ZOSTATKU REGISTROVANÉHO OSIVA

Vzor 32

Príloha č. 33 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

OSVEDČENIE na obnovu lesných porastov a zalesňovanie reprodukčným materiálom získaným v rámci pohybu tovarov medzi členskými štátmi Európskej únie a zo zahraničného obchodu s tretími štátmi

Vzor 33

Príloha č. 34 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

KARTA PÔVODU PORASTU

Vzor 34

Príloha č. 35 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

ŽIADOSŤ O VYDANIE OSVEDČENIA O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI

Vzor 35

Príloha č. 36 k vyhláške č. 571/2004 Z. z.

OSVEDČENIE o odbornej spôsobilosti

Vzor 36

Poznámky pod čiarou

1) § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z. o hospodárskej úprave lesov.

2) § 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva.

3) § 3 ods. 1 zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov.

4) § 7 ods. 7 zákona č. 217/2004 Z. z.

5) § 7 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb.

6) § 9 ods. 11 vyhlášky č. 5/1995 Z. z.

7) Nariadenie Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES so zreteľom na definíciu malých množstiev osív (Ú. v. ES L 348, 21. 12. 2002).

8) § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 31/1999 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii.

1) § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z. o hospodárskej úprave lesov.

1) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 597/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistický číselník krajov, štatistický číselník okresov a štatistický číselník obcí.