510

VYHLÁŠKA

Ministerstva školstva Slovenskej republiky

z 23. augusta 2004

o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 7 a § 26 ods. 4 po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a podľa § 28 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) ustanovuje:


§ 1

Základné ustanovenie

Táto vyhláška upravuje spôsob ukončovania štúdia na stredných školách, ukončovania pomaturitného štúdia, nadstavbového štúdia, odbornej prípravy v odborných učilištiach a v učilištiach a ukončovania prípravy na výkon jednoduchých činností v odborných učilištiach a praktických školách.

§ 2

Spôsob ukončovania štúdia

(1) Štúdium v študijnom odbore strednej odbornej školy, ktorého dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, učilišťa a odborného učilišťa sa ukončuje záverečnou skúškou.1)

(2) Štúdium v študijnom odbore v gymnáziu, v strednej odbornej škole, v strednom odbornom učilišti s najmenej štvorročným štúdiom a v nadstavbovom štúdiu sa ukončuje maturitnou skúškou.1)

(3) Pomaturitné štúdium,2) v ktorom si študujúci dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie (ďalej len „pomaturitné štúdium inovačné“), a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú na kvalifikovaný výkon povolania (ďalej len „pomaturitné štúdium zdokonaľovacie“), sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou.

(4) Pomaturitné štúdium, v ktorom študujúci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom študijnom odbore než v tom, v ktorom vykonali maturitnú skúšku (ďalej len „pomaturitné štúdium kvalifikačné“), sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“).

(5) Pomaturitné štúdium, ktorým sa študujúci špecializujú na konkrétne činnosti (ďalej len „pomaturitné štúdium špecializačné"), a štúdium v študijnom odbore konzervatória2a) sa ukončuje vykonaním absolutória3) absolventskou skúškou.

(6) Pomaturitné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut a diplomovaný rádiologický asistent, sa ukončuje vykonaním absolutória3) absolventskou skúškou.

(7) Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje jej celkovým zhodnotením.4)

(8) Praktickú školu žiak ukončí absolvovaním posledného ročníka.5)

§ 3

Záverečná skúška

(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi, učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať ich pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(3) Záverečná skúška v stredných odborných učilištiach, stredných odborných školách a učilištiach sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky; praktickú časť záverečnej skúšky možno vykonať aj v inom termíne najmä z dôvodu sezónnych prác. V odborných učilištiach sa záverečná skúška člení na praktickú časť, ktorej súčasťou je aj písomná časť skúšky, a na ústnu časť.

(4) V písomnej časti záverečnej skúšky sa písomne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

(5) V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

(6) V ústnej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme.

(7) Záverečná skúška sa koná

a) v riadnom skúšobnom období od 16. júna do 15. júla,

b) v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

§ 4

Maturitná skúška

(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi, učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať ich v ďalšom štúdiu a pri výkone povolaní a odborných činnostiach, na ktoré sa pripravujú.

(2) Súčasťou maturitnej skúšky v stredných odborných učilištiach a stredných odborných školách je odborná zložka. Cieľom odbornej zložky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných predmetov určeného učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi pre príslušný študijný odbor. V študijných odboroch6) určených pre absolventov učebných odborov sa v odbornej zložke zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.7)

(3) Žiak môže konať ústnu formu internej časti maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia alebo úspešne ukončil štvrtý ročník štúdia v konzervatóriu7a), ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(4) Žiak môže vykonať maturitnú skúšku len z predmetov a spôsobom, ktoré sú uvedené v prílohe.

(5) Maturitnú skúšku z jednotlivých predmetov môže žiak vykonať na úrovni A alebo na úrovni B, alebo na úrovni C podľa prílohy alebo bez uvedenia úrovne podľa prílohy, pričom úroveň vyjadruje stupeň osvojenia si vedomostí a zručností.8)

(6) Úroveň A je súhrn požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov vymedzený učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami na vyššej úrovni ako základnej.

(7) Úroveň B je súhrn požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov vymedzený učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami na základnej úrovni.

(8) Úroveň C je súhrn požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov vymedzený učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami na nižšej úrovni ako základnej.

(9) Žiak nemôže v jednom skúšobnom období vykonať maturitnú skúšku na rôznych úrovniach toho istého predmetu.

(10) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov uvedených v prílohe časti I, ktoré sú súčasťou učebných plánov študijného odboru, ktorý žiak študuje. Pod vykonaním dobrovoľnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky alebo len internej časti maturitnej skúšky. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

(11) Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré mu neumožňujú vykonať maturitnú skúšku štandardným spôsobom, koná maturitnú skúšku spôsobom uvedeným v prílohe.

(12) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov maturitnej skúšky sa skladá z dvoch častí, a to externej časti a internej časti. Predmety, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sú uvedené v prílohe.

(13) V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi, ktorých vzdelávanie sa riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho protokolu.

§ 5

Zásady konania maturitnej skúšky

Zásady konania maturitnej skúšky obsahujú

a) zoznam predmetov maturitnej skúšky, z ktorých možno konať maturitnú skúšku, a odporúčaný počet vyučovacích hodín pre úrovne jednotlivých predmetov uvedený v prílohe v časti I,

b) členenie maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov maturitnej skúšky a ich úrovní uvedené v prílohe v časti II,

c) pokyny k externej časti a písomnej forme internej časti maturitnej skúšky uvedené v prílohe v časti III,

d) hodnotenie a klasifikáciu maturitnej skúšky uvedené v prílohe v časti IV,

e) pokyny k maturitnej skúške pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami uvedené v prílohe v časti V,

f) požiadavky na internú časť maturitnej skúšky; v teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky v členení podľa jednotlivých skupín študijných odborov9) uvedené v prílohe v časti VI.

§ 6

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1) Žiak posledného ročníka strednej školy alebo príslušného ročníka strednej školy s dvoma vyučovacími jazykmi alebo príslušného ročníka konzervatória do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety a ich úroveň, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Zároveň oznámi špeciálne potreby podľa prílohy.

(2) Žiak posledného ročníka strednej školy alebo príslušného ročníka konzervatória, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet a jeho úroveň, ktoré si na skúšku zvolil. Zároveň oznámi špeciálne potreby podľa prílohy.

(3) Pred začiatkom ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

(4) Zmenu predmetov alebo ich úrovne alebo špeciálnych potrieb podľa odsekov 1 a 2 môže žiak písomne oznámiť triednemu učiteľovi najneskôr do 15 októbra; minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister školstva") môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí, zdravotný stav a podobne, povoliť iný termín.

§ 7

Externá a interná časť maturitnej skúšky

(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená Ministerstvom školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") podľa osobitného predpisu.9a) Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave napísaných testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2) Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva podľa prílohy.

(3) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 8 ods. 6 až 10 a § 9 ods. 5 až 9, nie je vykonanie externej časti maturitnej skúšky podľa § 4 ods. 12 a písomnej formy internej časti z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky ustanovuje medzinárodná zmluva, záväzné.

(4) Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže konať písomnou formou, ústnou formou, praktickou formou, formou umeleckých výkonov, predvedením, obhajobou vlastného diela alebo ročníkovej práce, experimentu, prípadne kombináciou týchto foriem, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(5) Písomná forma internej časti maturitnej skúšky je písomný test, ktorý zadáva ministerstvo. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(6) Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva podľa prílohy.

(7) Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem písomnej formy.

(8) Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem jej prípadnej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky najviac z troch predmetov.

(9) Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem jej prípadnej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky v priebehu najviac piatich pracovných dní podľa prílohy.

(10) Žiak vykoná skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Ak si žiak štúdia s dvoma vyučovacími jazykmi, ktoré nie je zriadené na základe medzinárodnej zmluvy, zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky z predmetu matematika, vykoná ju v slovenskom jazyku; ak je jedným z vyučovacích jazykov jazyk národnostnej menšiny, vykoná ju v tomto jazyku. Ak si žiak štúdia s dvoma vyučovacími jazykmi, ktoré je zriadené na základe medzinárodnej zmluvy, dobrovoľne zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky z predmetu matematika, vykoná ju v slovenskom jazyku; ak je jedným z vyučovacích jazykov jazyk národnostnej menšiny, vykoná ju v tomto jazyku.

(11) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky uskutočnila v rozpore s touto vyhláškou alebo sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu,9b) minister školstva vyhlási konanie tejto skúšky za neplatné. Nový termín konania skúšky vyhlási minister školstva.

(12) Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo žiak so sluchovým postihnutím môže konať maturitnú skúšku na úrovni A alebo na úrovni B alebo na úrovni C len z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z predmetov anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, španielsky jazyk a taliansky jazyk.

Predmety maturitnej skúšky

§ 8

(1) Maturitná skúška na gymnáziu sa skladá z štyroch predmetov, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) cudzí jazyk,

c) dva ďalšie voliteľné predmety.

(3) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským10)

a) maďarský jazyk a literatúra,

b) slovenský jazyk a slovenská literatúra,

c) cudzí jazyk,

d) ďalší voliteľný predmet.

(4) Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom ukrajinským10)

a) ukrajinský jazyk a literatúra,

b) slovenský jazyk a literatúra,

c) cudzí jazyk,

d) ďalší voliteľný predmet.

(5) Jeden voliteľný predmet žiaka na maturitnej skúške podľa odseku 2 písm. c) je každý predmet uvedený v prílohe časti I, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na gymnáziu najmenej šesť. Do súčtu týždenných hodinových dotácií sa môže zarátať aj hodinová dotácia zo seminára alebo z cvičení rovnakého zamerania.

(6) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi so štvorročným štúdiom sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) dva voliteľné predmety.

Písomná maturitná skúška z druhého vyučovacieho jazyka sa koná v apríli.

(7) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) dva voliteľné predmety až päť voliteľných predmetov.

(8) Písomnej skúške z predmetov podľa odseku 7 písm. a) a b) sa žiak podrobí najskôr po ukončení prvého polroka štvrtého alebo piateho ročníka štúdia; ústnej skúške sa podrobí po ukončení príslušného ročníka. Maturitnej skúške z dvoch až piatich voliteľných predmetov podľa odseku 7 sa žiak podrobí po ukončení piateho ročníka štúdia.

(9) Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi s osemročným štúdiom sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) dva voliteľné predmety až päť voliteľných predmetov.

(10) Písomnej skúške z predmetov podľa odseku 9 písm. a) a b) sa žiak podrobí najskôr po ukončení prvého polroka siedmeho alebo ôsmeho ročníka štúdia; ústnej skúške sa podrobí po ukončení príslušného ročníka. Maturitnej skúške z dvoch až piatich voliteľných predmetov podľa odseku 9 sa žiak podrobí po ukončení ôsmeho ročníka štúdia.

(11) Ak žiak koná maturitnú skúšku v cudzom jazyku podľa odsekov 6 až 10 a podľa § 9 ods. 5 až 9, formu a obsah skúšky určí riaditeľ strednej školy.

§ 9

(1) Maturitná skúška na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole sa skladá zo štyroch predmetov. Na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom národnostných menšín10) sa skladá z piatich predmetov.

(2) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) cudzí jazyk,

c) teoretická časť odbornej zložky,

d) praktická časť odbornej zložky.

(3) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú

a) maďarský jazyk a literatúra,

b) slovenský jazyk a slovenská literatúra,

c) cudzí jazyk,

d) teoretická časť odbornej zložky,

e) praktická časť odbornej zložky.

(4) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy s vyučovacím jazykom ukrajinským sú

a) ukrajinský jazyk a literatúra,

b) slovenský jazyk a literatúra,

c) cudzí jazyk,

d) teoretická časť odbornej zložky,

e) praktická časť odbornej zložky.

(5) Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy so štvorročným štúdiom s dvoma vyučovacími jazykmi sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) teoretická časť odbornej zložky,

d) praktická časť odbornej zložky.

(6) V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 5 sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanom zadaní.

(7) Predmety maturitnej skúšky v triedach stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným štúdiom sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) druhý vyučovací jazyk,

c) teoretická časť odbornej zložky,

d) praktická časť odbornej zložky.

(8) V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 7 sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanom zadaní.

(9) Písomnej skúške z predmetov podľa odseku 7 písm. a) a b) sa žiak podrobí najskôr po ukončení prvého polroka štvrtého alebo piateho ročníka štúdia; ústnej skúške sa podrobí po ukončení príslušného ročníka.

(10) Predmety maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú

a) teoretická časť odbornej zložky,

b) praktická časť odbornej zložky.

(11) Predmetom maturitnej skúšky je podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 10 písm. a) a b) súbor odborných vyučovacích predmetov podľa učebného plánu11a) príslušného študijného odboru strednej odbornej školy alebo stredného odborného učilišťa. V praktickej časti odbornej zložky sa overujú zručnosti žiaka v tomto súbore. V teoretickej časti odbornej zložky sa ústne overujú vedomosti žiaka v tomto súbore, prípadne aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej zložky.

§ 10

Termíny konania maturitnej skúšky

(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2) Termín externej časti maturitnej skúšky i písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo. Ak má predmet externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, konanie externej časti maturitnej skúšky predchádza konaniu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný krajský školský úrad.12)

(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru,12a) a pre žiaka podľa § 27 ods. 2.

(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti i písomnej formy internej časti sa koná v máji príslušného školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti i písomnej formy internej časti sa koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z ústnej formy internej časti sa koná v septembri a februári nasledujúceho školského roka.

(6) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky externej časti i písomnej formy internej časti určí ministerstvo.

(7) Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky i písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa žiak prihlási do 30. septembra nasledujúceho školského roka riaditeľovi školy.

(8) Miesto konania náhradnej skúšky a opravnej skúšky externej časti maturitnej skúšky i písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí žiakovi príslušný krajský školský úrad12) do 30 dní pred konaním skúšky.

§ 11

Záverečná pomaturitná skúška

(1) Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným zdokonaľovacím alebo inovačným štúdiom.

(3) Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky. Podľa charakteru študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti odbornej zložky písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť odbornej zložky je ústna.

(4) Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ školy.

§ 12

Absolventská skúška

(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností vrátane umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Obsahuje

a) na konzervatóriu absolventské výkony z hlavného odboru štúdia alebo hlavných odborov štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,

b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c) na škole úžitkového výtvarníctva praktickú skúšku z hlavného odboru štúdia vrátane obhajoby, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru alebo zo špecializačného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, absolventské výkony podľa odseku 2 písm. a) sa môžu konať od februára do júna. Absolventská skúška sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.

(4) Na základe úspešného zvládnutia absolventskej skúšky udeľuje stredná škola absolventovi absolutórium.

§ 13

Zhodnotenie prípravy na výkon jednoduchých činností

(1) Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností v rozsahu učiva určeného učebnými osnovami vyučovacích predmetov zaradených do učebného plánu.

(2) Celkové zhodnotenie prípravy vykoná bez osobitných skúšok na záver posledného ročníka, ktorý žiak absolvuje, riaditeľ školy, triedny učiteľ, dielenský učiteľ alebo majster odbornej výchovy a výchovný poradca.

Organizácia ukončovania štúdia

§ 14

Organizácia maturitnej skúšky

(1) Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky si žiak žrebuje jedno zo schválených zadaní, pri teoretickej časti odbornej zložky jednu zo schválených tém.

(2) Písomná skúška z druhého vyučovacieho jazyka a z voliteľného predmetu v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi11) trvá najviac 360 minút. Obsah písomnej skúšky určí riaditeľ školy po dohode s príslušným orgánom zahraničnej strany.

(3) Čas vyčlenený pre jednotlivé časti a predmety maturitnej skúšky je uvedený v prílohe.

(4) Formu praktickej časti odbornej zložky určí riaditeľ školy na návrh predmetovej komisie.18) Žiak vykoná praktickú časť odbornej zložky vo vyžrebovanej téme alebo v určenej téme jednou z týchto foriem:

a) praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy,

b) obhajoba vlastného projektu,

c) realizácia a obhajoba experimentu,

d) obhajoba úspešných súťažných prác,

e) predvedenie umeleckého výkonu.

(5) Praktická časť odbornej zložky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný technik, ortopedický technik najviac 33 hodín; v jednom dni najviac osem hodín. V odboroch, v ktorých to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť odbornej zložky môže trvať až štyri týždne.

(6) Pri konaní maturitnej skúšky sa za jednu hodinu maturitnej skúšky považuje čas 60 minút.

(7) Maturitné skúšky z jednotlivých predmetov, okrem jej externej časti a písomnej formy internej časti, sa konajú pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom dni môže predmetová maturitná komisia vyskúšať najviac 24 žiakov.

(8) Praktická časť odbornej zložky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

§ 15

Organizácia záverečnej skúšky

(1) Písomná časť záverečnej skúšky trvá od 45 minút do 120 minút.

(2) Praktická časť záverečnej skúšky trvá podľa povahy učebného a študijného odboru najviac 24 hodín. V odboroch, v ktorých si to charakter skúšky vyžaduje, môže praktická časť skúšky trvať až štyri týždne.

(3) Ústna časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na ňu trvá podľa charakteru študijného alebo učebného odboru 15 minút až 30 minút.

(4) Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky sa za jednu hodinu praktickej časti záverečnej skúšky považuje čas 60 minút.

(5) Čas trvania skúšok žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže predseda skúšobnej komisie primerane predĺžiť.

(6) Záverečná skúška je verejná okrem písomnej skúšky.

(7) Písomná časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni.

(8) Praktická časť záverečnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

(9) Ústna časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže komisia vyskúšať najviac 30 žiakov.

(10) Pred začiatkom záverečnej skúšky sa žiaci tri vyučovacie dni nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

§ 16

Organizácia záverečnej pomaturitnej skúšky

(1) Praktická časť odbornej zložky záverečnej pomaturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v jednom dni najviac osem hodín. V odboroch, v ktorých to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť odbornej zložky môže trvať až štyri týždne.

(2) Pri konaní záverečnej pomaturitnej skúšky sa za jednu hodinu záverečnej pomaturitnej skúšky považuje čas 60 minút.

(3) Čas trvania skúšok žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže predseda predmetovej maturitnej komisie primerane predĺžiť.

(4) Praktická časť odbornej zložky záverečnej pomaturitnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

(5) Pred záverečnou pomaturitnou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

§ 17

Organizácia absolventskej skúšky

(1) Pri konaní absolventskej skúšky sa za jednu hodinu absolventskej skúšky považuje čas 60 minút.

(2) Čas trvania skúšok žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže predseda skúšobnej komisie primerane predĺžiť.

(3) Absolventská skúška je verejná.

(4) Absolventská skúška môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

(5) Teoretická skúška z odborných predmetov podľa § 12 ods. 2 písm. c) a komplexná skúška z odborných predmetov podľa § 12 ods. 2 písm. e) sa organizujú tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže komisia vyskúšať najviac 12 žiakov.

(6) Pred absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

(7) Absolventská skúška na strednej zdravotníckej škole sa organizuje ako skúška podľa § 12 ods. 2 písm. d).

Maturitné komisie

§ 18

(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie:

a) ústredná maturitná komisia,

b) školská maturitná komisia,

c) predmetová maturitná komisia.

(2) Ústredná maturitná komisia

a) odporúča návrhy na zmeny zásad konania maturitnej skúšky,

b) navrhuje harmonogram maturitných skúšok,

c) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,

d) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

e) predkladá ministerstvu výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.

(3) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva Slovenskej republiky.

(4) Za priebeh maturitných skúšok v škole zodpovedá predseda školskej maturitnej komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(5) Maturitné skúšky sa z jednotlivých všeobecnovzdelávacích predmetov konajú pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre daný predmet.

(6) Maturitná skúška z teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky podľa jednotlivých študijných odborov sa koná pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a skúšajúci učitelia odborných predmetov; v študijnom odbore v strednom odbornom učilišti12b) aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík študijného odboru. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky a praktickú časť odbornej zložky.

(7) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 15. marca príslušný krajský školský úrad13) na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania. Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu školskej maturitnej komisie.

(8) V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi11) školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(9) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi11) vymenúva ministerstvo do 15. marca. Predseda školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie.

(10) Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi11) sa vymenúva do 15. marca.

(11) Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä ak škola nemá dostatočný počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich vymenovať aj z pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s jej riaditeľom.

§ 19

(1) Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie, okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou,14) ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(2) Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý má príslušnú aprobáciu pre daný predmet.

(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

(4) Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi môže byť len pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou14) a štátnou jazykovou skúškou z druhého vyučovacieho jazyka.

(5) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi v predmetoch, ktoré sa konajú v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý má príslušnú aprobáciu pre daný predmet a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka, prípadne má príslušnú aprobáciu pre daný predmet, alebo úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka.

(6) Skúšajúcimi predmetovej maturitnej komisie môžu byť len pedagogickí zamestnanci, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu.

(7) Skúšajúcimi predmetovej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi v predmetoch, ktoré sa konajú v druhom vyučovacom jazyku, môžu byť len pedagogickí zamestnanci, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

§ 20

(1) Predseda školskej maturitnej komisie

a) kontroluje pripravenosť a organizáciu maturitnej skúšky,

b) kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,

c) podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,

d) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela príslušnému krajskému školskému úradu.

(2) Predseda predmetovej maturitnej komisie

a) riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,

b) kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,

c) zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu maturitnej skúšky,

d) zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,

e) schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného predmetu a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu,15)

f) kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,

g) podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,

h) zodpovedá za klasifikáciu žiaka podľa podmienok uvedených v prílohe,

i) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu maturitnej skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.

(3) Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(4) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(5) Riaditeľ školy môže na teoretickú a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky prizvať so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

Skúšobná komisia

§ 21

(1) Záverečná skúška a absolventská skúška sa konajú pred skúšobnou komisiou.

(2) Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ. V konzervatóriách sú stálymi členmi predseda, podpredseda a vedúci oddelenia. Stálym členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku okrem skúšobnej komisie v odbornom učilišti je aj delegovaný zástupca profesijnej komory, ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu.16)

(3) Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú

a) pre záverečnú skúšku v strednom odbornom učilišti majster odbornej výchovy a učiteľ odborných predmetov, v strednej odbornej škole učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných predmetov, v odbornom učilišti učiteľ odborných predmetov a majster odbornej výchovy a v učilišti majster odbornej výchovy,

b) pre absolventskú skúšku učiteľ skúšajúci odborné predmety a prísediaci.

(4) Riaditeľ školy môže na záverečnú skúšku a na absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie prizvať odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 22

(1) Predsedov skúšobných komisií vymenúva krajský školský úrad13) do 15. apríla, do 31. januára pre konzervatóriá. Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou,14) ktorý má najmenej päť rokov pedagogickej praxe. Predsedom skúšobnej komisie pre absolventské skúšky v stredných zdravotníckych školách pre študijný odbor môže byť pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou,14) ktorý má najmenej päť rokov pedagogickej praxe a dva roky odbornej zdravotníckej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

(2) Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

(3) Podpredsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(4) Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí riaditeľ školy z učiteľov, ktorí majú na skúšaný alebo príbuzný predmet aprobáciu.

§ 23

(1) Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok.

(2) Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu skúšobnej komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha učebného alebo študijného odboru vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok.

(3) Odborník z praxe, ktorý nie je delegovaným zástupcom profesijnej komory podľa § 21 ods. 2, môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

(4) Predseda skúšobnej komisie po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok.

Klasifikácia a hodnotenie

§ 24

(1) Prospech žiaka na maturitnej skúške a záverečnej pomaturitnej skúške sa klasifikuje podľa kritérií uvedených v prílohe. Klasifikácia môže byť vyjadrená percentom úspešnosti alebo stupňom prospechu. Používajú sa tieto stupne prospechu:

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný a 5 – nedostatočný.

(2) Výsledky klasifikácie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania ústnej formy internej časti maturitnej skúšky. Ak sa hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej známke ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne prospechu žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia.

(3) Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba, alebo osoba, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, pestún alebo zástupca zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej starostlivosti (ďalej len „žiadateľ"), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do svojej písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,15)

b) ústnej formy internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,15)

c) teoretickej časti odbornej zložky alebo praktickej časti odbornej zložky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej vykonania Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.15c)

(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,15a)

b) ústnej formy internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii,15b)

c) teoretickej časti odbornej zložky alebo praktickej časti odbornej zložky na stredných zdravotníckych školách, môže Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.

Preskúšanie sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.

(5) Žiak úspešne zložil maturitnú skúšku, ak úspešne zložil maturitnú skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky.

(6) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.

§ 25

(1) Prospech žiaka na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný a 5 – nedostatočný.

(2) Klasifikáciu žiaka na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie.

(3) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vychádza z klasifikácie jej písomnej, praktickej a ústnej časti. V odbornom učilišti sa celkové hodnotenie záverečnej skúšky vykoná na základe klasifikácie jej praktickej časti a ústnej časti.

(4) Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka klasifikuje takto:

a) prospel s vyznamenaním, ak nemá

1. na záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky prospech horší ako výborný a na písomnej a ústnej časti skúšky priemerný prospech horší ako 1,5 a v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako chválitebný,

2. na absolventskej skúške v študijných odboroch skupiny 82 – umenie, úžitkové umenie a ručná umelecko-remeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň prospechu horší ako výborný a v študijných odboroch skupiny 53 – z praktickej skúšky stupeň prospechu horší ako výborný,

3. na absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 horší ako 1,50.

b) prospel veľmi dobre, ak nemá

1. na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a na písomnej a ústnej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako chválitebný,

2. na absolventskej skúške v študijných odboroch skupiny 82 – umenie, úžitkové umenie a ručná umelecko-remeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň prospechu horší ako chválitebný a v študijných odboroch skupiny 53 – z praktickej skúšky stupeň prospechu horší ako chválitebný,

3. na absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 horší ako 2,00.

c) prospel, ak nemá

1. na záverečnej skúške z písomnej, praktickej a ústnej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

2. na absolventskej skúške z niektorej časti absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 stupeň prospechu nedostatočný.

d) neprospel, ak má

1. na záverečnej skúške z niektorej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

2. na absolventskej skúške z niektorej časti absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 stupeň prospechu nedostatočný.

(5) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky vrátane hodnotenia z predmetov a časti skúšky žiakovi oznámi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.

§ 26

Opravná skúška

(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo časti skúšky z týchto predmetov.

(2) Ak žiak stredného odborného učilišťa alebo strednej odbornej školy na maturitnej skúške alebo pomaturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, vrátane praktickej a teoretickej časti odbornej zložky skúšky, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo časti skúšky z týchto predmetov.

(3) Ak bol žiak stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa, učilišťa alebo strednej odbornej školy na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške z jednej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti skúšky.

(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku ústnej formy internej časti maturitnej skúšky žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku.

(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, školská maturitná komisia alebo skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.

(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.

(7) Žiakovi gymnázia, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(8) Žiakovi stredného odborného učilišťa alebo strednej odbornej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(9) Žiakovi stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa, učilišťa alebo strednej odbornej školy, ktorý bol na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný z viac ako jednej časti skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

(10) Celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

Spoločné ustanovenia

§ 27

(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody nepríde na záverečnú skúšku alebo maturitnú skúšku, alebo záverečnú pomaturitnú skúšku, alebo absolventskú skúšku, ospravedlňuje sa riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške alebo maturitnej skúške, alebo záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.

(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške nedovoleným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

(5) Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skúšobnej komisie, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(6) Ak skúšku preruší dozerajúci učiteľ a predseda predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skúšobnej komisie nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.17)

§ 28

(1) Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky, teoretickej časti odbornej zložky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predmetovej komisie18) riaditeľ školy.

(2) Riaditeľ strednej školy na návrh predmetovej komisie18) schvaľuje do 31. marca maturitné zadania jednotlivých predmetov ústnej formy internej časti maturitných skúšok, ktorých súčasťou je aj zoznam učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať. Počet, formu a obsah jednotlivých zadaní určuje príloha, ak vypracovanie zadaní maturitnej skúšky táto vyhláška neupravuje inak.

(3) Témy na písomnú časť a ústnu časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Témy na praktickú časť záverečnej skúšky vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov.

(4) K témam na písomnú a praktickú časť záverečnej skúšky okrem skúšky v odbornom učilišti sa vyjadruje profesijná komora, ktorá má kompetencie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu.16)

(5) Na písomnú časť záverečnej skúšky sa určí jedna téma až desať tém.

(6) Na praktickú časť záverečnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky sa určí podľa náročnosti a špecifík odboru 1 téma až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na ktorých výkon sa žiaci pripravujú.

(7) Na ústnu časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

(8) Riaditeľ konzervatória na návrh umeleckej rady schvaľuje do

a) 31. januára vybrané umelecké diela absolventských výkonov,

b) 30. júna predchádzajúceho školského roka témy absolventských písomných prác,

c) 31. marca zadania jednotlivých zložiek súborných skúšok z pedagogickej prípravy,

d) 31. marca umelecké diela, ktoré budú predvedené na internej časti maturitnej skúšky.

§ 29

(1) Žiakovi, ktorý úspešne zložil maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.

(2) Žiakovi triedy s dvoma vyučovacími jazykmi, ktorý úspešne zložil maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.

(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.

(4) Žiakovi, ktorý sa pripravoval na výkon jednoduchých činností, sa výsledok celkového hodnotenia uvedie na výročnom vysvedčení, ktorého súčasťou môže byť osvedčenie o zaučení alebo osvedčenie o zaškolení.

(5) Žiakovi stredného odborného učilišťa alebo odborného učilišťa sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške výučný list.

(6) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal absolventskú skúšku, sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.


§ 30

Prechodné ustanovenia

(1) Žiak, ktorý vykonal záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku podľa doterajších predpisov a bola mu povolená opravná skúška alebo skúška v náhradnom termíne, vykoná záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku podľa doterajších predpisov.

(2) Žiak strednej školy, v ktorej učebnom pláne je každý cudzí jazyk v rozsahu menej ako osem hodín týždenne počas celého štúdia, si môže do 30. septembra 2007 v príslušnom školskom roku namiesto predmetu cudzí jazyk zvoliť jeden z predmetov matematika alebo občianska náuka, alebo náuka o spoločnosti. Žiak so sluchovým postihnutím si môže v príslušnom školskom roku do 30. septembra 2010 namiesto predmetu cudzí jazyk zvoliť jeden z predmetov matematika alebo náuka o spoločnosti, alebo občianska náuka.

(3) V školskom roku 2004/2005 žiak posledného ročníka strednej školy do 15. októbra 2004 písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety a ich úroveň, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Zároveň oznámi špeciálne potreby podľa prílohy.

(4) V školskom roku 2004/2005 žiak posledného ročníka strednej školy, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 15. októbra 2004 písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet a jeho úroveň, ktorý si na skúšku zvolil.

§ 31

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 102/1991 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach v znení vyhlášky č. 97/1994 Z. z.

§ 32

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. septembra 2004.


Martin Fronc v. r.


Príloha k vyhláške č. 510/2004 Z. z.

Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 379/2005 Z. z.

Príloha

Poznámky pod čiarou

1) § 25 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

2) § 26 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

2a) § 17 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

3) § 8 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

4) § 32 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

5) § 31 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

6) Oddiel D prílohy vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení neskorších predpisov.

7) Oddiel E. I. prílohy vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

7a) § 38 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb.

8) § 8 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

9) Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

9a) § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9b) § 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

10) § 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

11) § 3a zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

11a) § 39 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

12) § 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12a) § 17 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

12b) Oddiel A prílohy vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 255/1995 Z. z.

13) § 10 ods. 15 zákona č. 596/2003 Z. z.

14) § 2 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov.

15) § 13 zákona č. 596/2003 Z. z.

15a) § 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z.

15b) § 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z.

15c) § 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z.

16) Napríklad zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17) § 11 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

18) § 6 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.