Vyhláška č. 122/2004 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Latorica

Čiastka 59/2004
Platnosť od 11.03.2004
Účinnosť od 01.04.2004
01.04.2004

122

01.04.2004

VYHLÁŠKA

01.04.2004

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

01.04.2004

z 20. januára 2004

01.04.2004

o Chránenej krajinnej oblasti Latorica

01.04.2004

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:


01.04.2004

§ 1

01.04.2004

(1) Územie Chránenej krajinnej oblasti Latorica (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa nachádza v okrese Michalovce v katastrálnych územiach Beša, Čičarovce, Kapušianske Kľačany, Kucany, Oborín, Ptrukša, Veľké Kapušany, Veľké Slemence a v okrese Trebišov v katastrálnych územiach Bačka, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Cejkov, Černochov, Čierna, Kapoňa, Klin nad Bodrogom, Kráľovský Chlmec, Ladmovce, Leles, Malá Bara, Malá Tŕňa, Malý Horeš, Malý Kamenec, Nová Vieska pri Bodrogu, Pavlovo, Poľany, Rad, Slovenské Nové Mesto, Soľnička, Somotor, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Svinice, Véč, Veľká Bara, Veľký Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Vojka, Zatín a Zemplín.

01.04.2004

(2) Chránená krajinná oblasť má výmeru 23 198,4602 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.

01.04.2004

§ 2

01.04.2004

Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade životného prostredia v Košiciach, na Obvodnom úrade životného prostredia v Trebišove a na Obvodnom úrade životného prostredia v Michalovciach.


01.04.2004

§ 3

01.04.2004

Zrušujú sa:

01.04.2004

1. vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 278/1990 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Latorica.

01.04.2004

2. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 9152/1979-OP z 30. novembra 1979 o vyhlásení chráneného náleziska Mútňanská Píla (registrovaná v čiastke 5/1980 Zb.),

01.04.2004

3. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 5877/1980-32 z 29. augusta 1980 o spresnení podmienok ochrany a vymedzenia územia štátnej prírodnej rezervácie Klenovský Vepor (registrovaná v čiastke 15/1981 Zb.),

01.04.2004

4. úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 476/1986-32 z 31. januára 1986 o vyhlásení chráneného náleziska Rudné (registrovaná v čiastke 4/1986 Zb.),

01.04.2004

5. chránené náleziská Gajc a Beňadovské rašelinisko podľa § 1 ods. 1 a body 1 a 20 prílohy k výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 1161/1988-32 z 30. júna 1988 o chránených náleziskách (registrovanému v čiastke 24/1988 Zb.).

01.04.2004

§ 4

01.04.2004

Účinnosť

01.04.2004

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2004.


01.04.2004

László Miklós v. r.


01.04.2004

Príloha

01.04.2004

k vyhláške č. 122/2004 Z. z.

01.04.2004

VYMEDZENIE ÚZEMIA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI

01.04.2004

Územie chránenej krajinnej oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom katastra nehnuteľností k 31. augustu 2003, v mierke 1 : 2 880 a 1 : 5 000, podľa lesníckych organizačných máp s aktuálnym stavom uvedeným v zátvorke, v mierke 1 : 25 000, vypracovaných pre lesné hospodárske celky Sobrance II (k 1. januáru 2000 až 2009) a Veľaty (k 1. januáru 1992 až 2002). Hranica chránenej krajinnej oblasti bola z uvedených máp prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 týchto nomenklatúr:

01.04.2004

38 – 32 Trebišov

01.04.2004

38 – 34, 48 – 12 Kráľovský Chlmec

01.04.2004

38 – 41 Veľké Kapušany

01.04.2004

38 – 43 Čierna nad Tisou

01.04.2004

Územie chránenej krajinnej oblasti tvoria tieto časti:

01.04.2004

I. časť chránenej krajinnej oblasti

01.04.2004

Hranica vychádza z priesečníka štátnej hranice Slovenská republika – Ukrajina so štátnou cestou Kráľovský Chlmec – Čierna. Z tohto bodu hranica oblasti ide západným smerom po severnej strane štátnej cesty Kráľovský Chlmec – Čierna, po 25 m na priesečníku štátnej cesty a zberného kanála Záhumienkového kanála severovýchodne od obce Čierna sa stáča smerom na sever a pokračuje ľavým brehom tohto zberného kanála. Na priesečníku zberného kanála Záhumienkového kanála a Záhumienkového kanála pokračuje severozápadným smerom ľavým brehom Záhumienkového kanála, ktorý sa napája na mŕtve rameno v oblasti Veľkých plytčín severozápadne od obce Boťany. Pokračuje ľavým brehom mŕtveho ramena v oblasti Veľkých plytčín severozápadným smerom až k Východnému Leleskému kanálu, ktorý je pokračovaním mŕtveho ramena. Ľavým brehom Východného Leleského kanála ide severozápadným smerom na cestu II. triedy Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec, kde sa stáča a západným okrajom cesty pokračuje juhozápadným smerom až ku kóte 102 m na priesečníku cesty II. triedy Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec a cesty II. triedy Leles – Poľany, od kóty ešte pokračuje 25 m pravým okrajom cesty II. triedy Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec juhozápadným smerom, po 25 m sa stáča na východ a pokračuje poľnou cestou východným smerom k juhozápadnému okraju obce Leles, obchádza obec Leles po jej južnom okraji, od juhovýchodného okraju obce smeruje východne poľnou cestou ku kóte 114 m, kde sa zatáča južne a pokračuje poľnou cestou juhovýchodným smerom. Pred cestou II. triedy Bačka – Kapoňa sa stáča na juh, prechádza kótou 102 m a obchádza obec Bačka po jej západnom okraji južným smerom, lemujúc ľavý breh mŕtveho ramena Tice až k poľnej ceste, kde sa stáča na juh k štátnej ceste Kráľovský Chlmec – Čierna. Severným okrajom tejto cesty pokračuje západným smerom ku kóte 101 m, kde sa stáča a ide severným smerom po účelovej asfaltovej ceste k osade Fejséš. Pred osadou Fejséš sa zatáča na východ a severným smerom obchádza osadu po jej východnom okraji, napája sa na účelovú asfaltovú cestu z osady Fejséš a ide severným smerom až k ceste II. triedy Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec. Pokračuje západným okrajom tejto cesty juhozápadným smerom ku kóte 102 m, kde sa stáča južným smerom a pokračuje juhozápadným smerom po ľavej strane hrádze Tice k nespevnenej poľnej ceste, ktorou pokračuje na cestu II. triedy Boľ – Kráľovský Chlmec. Tú sleduje po západnom okraji juhovýchodným smerom po jej križovatku poľnou cestou južne od kóty 100 m. Poľnou cestou ide juhozápadným smerom po kanál severozápadne od obce Kráľovský Chlmec, ktorý sleduje severným a severozápadným smerom po cestu III. triedy južne od Guttmanovho dvorca. Severným okrajom cesty pokračuje prevažne západným smerom po jej priesečník s Vojčianskym kanálom. Ním vedie juhozápadným smerom, po 500 m sa stáča južným smerom a po úpätnici Čikóšky (121 m) pokračuje na poľnú cestu východne od kóty Bešeňovo (102 m). Touto cestou vedie severným smerom k intravilánu obce Vojka, ktorý obchádza južným, východným, severným a západným okrajom na cestu III. triedy Vojka – Svinice. Severným okrajom cesty pokračuje západným smerom na východný okraj intravilánu obce Svinice, ktorý obchádza východným, severným a západným smerom na cestu III. triedy Svinice – Hrušov. Západným okrajom cesty ide južným smerom na severný okraj intravilánu Hrušova, ktorý obchádza severným a západným smerom na cestu II. triedy Svätá Mária – Svätuše. Jej severozápadným okrajom pokračuje západným smerom po priesečník s kanálom východne od obce Svätá Mária. Týmto kanálom ide prevažne západným smerom, severne obchádzajúc obec Svätá Mária po križovatku s kanálom západne od obce Svätá Mária. Ďalej ide kanálom južným smerom po poľnú cestu západne od obce Svätá Mária, pokračuje severozápadným smerom k ochrannej hrádzi rieky Bodrog, po ktorej ide k časti obce Nová Vieska pri Bodrogu obce Somotor, ktorú obchádza západným a južným okrajom naspäť k štátnej ceste, východným okrajom tejto cesty pokračuje na sever až k poľnej ceste na začiatku obce Svätá Mária, pokračuje touto poľnou cestou východným smerom až k hranici katastra Nový Horeš obce Malý Horeš, ide ďalej severnou hranicou tejto obce až po melioračný kanál za hospodárskym dvorom Kerestúr, pokračuje južným smerom po tomto kanáli až k Somotorskému kanálu, pokračuje južným okrajom tohto kanála západným smerom až k zaústeniu bezmenného melioračného kanála zo severnej strany, cca 200 m za zaústením Severného Radského kanála. Východným okrajom bezmenného kanála pokračuje severným smerom k poľnej ceste z časti obce Véč obce Somotor, po nej pokračuje západným smerom až k tejto časti obce, ktorú obchádza severným okrajom po katastrálnej hranici až po ochranný val, po ktorom pokračuje západným smerom, a napája sa na ľavobrežnú ochrannú hrádzu Bodrogu. Pokračuje južným smerom poľnou cestou úpätím kopca Vrch, obchádza intravilán obce Somotor až k štátnej ceste Somotor – Slovenské Nové Mesto, pokračuje juhozápadným smerom jej pravým okrajom, ďalej prechádza južným smerom cez štátnu cestu a železničnú trať, pokračuje južným smerom okrajom lesa až k lomovému bodu katastrálnej hranice obce Veľký Kamenec. Po tejto katastrálnej hranici pokračuje východným smerom k štátnej ceste Somotor – Veľký Kamenec, pokračuje južným smerom jej pravým okrajom, obchádza intravilány obcí Veľký Kamenec po západnej strane a Malý Kamenec po severnej strane a za obcou Malý Kamenec sa napája na štátnu cestu Malý Kamenec – Streda nad Bodrogom, pokračuje jej pravým okrajom ku kóte 102 m, z ktorej pokračuje východným až severovýchodným smerom poľnou cestou, severným okrajom obce obchádza intravilán obce Streda nad Bodrogom a pokračuje severným smerom okrajom lesa až k hranici Národnej prírodnej rezervácie Tajba. Tú obchádza južným okrajom v smere na západ až k železničnej trati, vracia sa severným okrajom národnej prírodnej rezervácie, prechádza železničnú trať a štátnu cestu, ľavým okrajom Mŕtveho Bodrogu pokračuje k čerpacej stanici Streda nad Bodrogom k ochrannej hrádzi, ktorou pokračuje k štátnej ceste č. 553. Ďalej pokračuje ochrannou hrádzou západným smerom až k miestu, kde sa k tejto hrádzi napája stará ochranná hrádza. Pokračuje južným smerom po tejto hrádzi až k obci Streda nad Bodrogom, ktorú obchádza západným okrajom, a pokračuje ďalej ochranným valom až k ochrannej hrádzi rieky Bodrog. Touto hrádzou pokračuje ďalej a končí sa na hranici s Maďarskou republikou. Pokračuje štátnou hranicou prechádzajúcou stredom rieky Bodrog severným smerom až k ústiu potoka Roňava, kde sa pravobrežná ochranná hrádza Bodrogu napája na štátnu hranicu s Maďarskou republikou. Po tejto hrádzi pokračuje východným smerom k obci Borša až k ústiu Boršianskeho potoka. Pravobrežnou hrádzou tohto potoka obchádza obec Borša až k železničnej trati. Pokračuje východným smerom pozdĺž železničnej trate pravým spodným okrajom násypu k železničnému mostu cez rieku Bodrog, kde pokračuje vnútorným okrajom pravobrežnej hrádze rieky južným okrajom obce Viničky k ústiu Babského potoka. Pokračuje severným smerom katastrálnou hranicou až k účelovému zariadeniu Hatfa, odkiaľ pokračuje západným až severozápadným smerom lesnou cestou až k štátnej ceste Cejkov – Bara, jej pravým okrajom a následne hranicou katastrálneho územia Malá Bara pokračuje juhozápadným až západným smerom k hranici s katastrálnym územím Veľká Bara. Pokračuje hranicou obce Bara severným smerom až k poľnej ceste vychádzajúcej zo severnej časti obce, po ktorej sa pravým okrajom vracia južným smerom a západným okrajom obchádza časť obce Veľká Bara obce Bara až k účelovej ceste do Malej Tŕne. Touto cestou pokračuje až k obci Malá Tŕňa, ktorú obchádza východným okrajom intravilánu, a ďalej ide poľnou cestou k okraju lesa. Pokračuje okrajom lesa južným a východným smerom až k hranici obce Cejkov. Touto hranicou prechádza južným smerom až k hranici s obcou Zemplín. Hranicou medzi obcami Ladmovce a Zemplín pokračuje k štátnej ceste Ladmovce – Zemplín. Pravou stranou tejto cesty pokračuje severovýchodným smerom až k začiatku obce Zemplín, ktorú obchádza južným okrajom k lesu, kde pokračuje jeho okrajom juhovýchodným smerom k rieke Bodrog. Odtiaľ vedie severným smerom pravým brehom Bodrogu a Ondavy po most cez rieku Ondavu pri obci Brehov. Odtiaľ pokračuje poľnou cestou východne od obce Brehov a touto cestou juhovýchodným smerom po jej premostenie nad Brehovským kanálom. Hranica oblasti ďalej pokračuje východným brehom ponad Brehovský kanál západným a severným smerom až po cestu II. triedy Zemplínske Jastrabie – Oborín. Južným okrajom tejto cesty ide východným smerom po mŕtve rameno východne od osady Kucany a južným brehom tohto ramena pokračuje severovýchodným, východným a severným smerom po cestu Oborín – Boľ. Túto cestu sleduje juhovýchodným smerom po rameno Laborca severne od honu Pastvisko, ktorého severným okrajom pokračuje východným smerom, prekračujúc rieku Laborec, na okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom, zo severu a východu obchádza Horný les po kanál severne od Dolného lesa, ním ide východným smerom po rameno Udoče južne od obce Čičarovce. Kanálom pokračuje nezmeneným smerom do sútoku rieky Udoč s kanálom južne od obce Čičarovce, ktorým vedie východným smerom po sútok Maťovského kanála s Ptrukšianskym kanálom. Ptrukšiansky kanál sleduje juhovýchodným smerom po okraj lesa, kde sa hranica oblasti stáča, pokračuje severovýchodným smerom okrajom lesa po Ptrukšiansky kanál juhozápadne od obce Kapušianske Kľačany. Týmto kanálom ide východným a juhovýchodným smerom na okraj lesa vo východnej časti lesného komplexu Mokraď a jeho východným okrajom prevažne južným smerom pokračuje až k mostu cez Ptrukšiansky kanál, kde sa stáča severovýchodne, a pokračuje východným až juhovýchodným smerom pozdĺž mŕtveho ramena až k priesečníku mŕtveho ramena a Krivého kanála východne od obce Ptrukša. Krivým kanálom pokračuje severovýchodným až juhovýchodným smerom k mŕtvemu ramenu východne od obce Ptrukša. Ďalej pokračuje mŕtvym ramenom južným až juhovýchodným smerom po katastrálnej hranici obce Ptrukša až k priesečníku účelovej asfaltovej cesty a potoka Sirín. V tomto bode hranica chránenej krajinnej oblasti pokračuje pravým okrajom potoka Sirín až k južnému okraju obce Ptrukša, ktorú obchádza jej južným okrajom východným smerom k štátnej hranici Slovenská republika – Ukrajina, ktorou vedie južným smerom do východiskového bodu.

01.04.2004

II. časť chránenej krajinnej oblasti – solitérne územie Kerestúr

01.04.2004

Hranica vychádza z bodu na južnom okraji intravilánu obce Svätá Mária časti Bodrog. Pokračuje juhovýchodne ľavým okrajom štátnej cesty smerom k obci Somotor až k melioračnému kanálu, pretínajúcemu túto štátnu cestu. Pokračuje jeho ľavým okrajom južným smerom až k ústiu Somotorského kanála. Pravým okrajom tohto kanála ide východným smerom až k vyústeniu Severného Horešského kanála. Po jeho ľavom okraji pokračuje severne až k miestu, kde sa stýkajú katastrálne hranice obcí Veľký Horeš, Svätuše a Malý Horeš. Odtiaľ pokračuje severným a následne východným smerom po katastrálnej hranici obce Malý Horeš až k východiskovému bodu pri obci Svätá Mária.