Vyhláška č. 396/2003 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty

Čiastka 171/2003
Platnosť od 01.10.2003
Účinnosť od 01.10.2003
01.10.2003

396

01.10.2003

VYHLÁŠKA

01.10.2003

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

01.10.2003

z 28. augusta 2003

01.10.2003

o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty

01.10.2003

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:


01.10.2003

§ 1

01.10.2003

Územie chránenej krajinnej oblasti

01.10.2003

(1) Územie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa nachádza v okrese Skalica v katastrálnych územiach Chropov, Koválovec, Radošovce, Skalica, v okrese Senica v katastrálnych územiach Častkov, Podbranč, Sobotište, v okrese Myjava v katastrálnych územiach Brestovec, Chvojnica, Poriadie, Stará Myjava, Turá Lúka, Vrbovce, v okrese Nové Mesto nad Váhom v katastrálnych územiach Bošáca, Dolné Bzince, Horné Bzince, Hrubá Strana, Lubina, Moravské Lieskové, Nová Bošáca, Stará Turá, Zemianske Podhradie, v okrese Trenčín v katastrálnych územiach Adamovské Kochanovce, Dolná Súča, Drietoma, Hanzlíková, Horná Súča, Horné Srnie, Hrabovka, Chocholná-Velčice, Istebník, Ivanovce, Ľuborča, Melčice, Orechové, Trenčianska Závada, Záblatie, Zemianske Lieskové, Zlatovce, v okrese Ilava v katastrálnych územiach Bohunice, Bolešov, Borčice, Červený Kameň, Kameničany, Krivoklát, Mikušovce, Pruské, Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa, Vršatské Podhradie, v okrese Púchov v katastrálnych územiach Kvašov, Lednica.

01.10.2003

(2) Chránená krajinná oblasť má výmeru 44 568 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.

01.10.2003

§ 2

01.10.2003

Dokumentácia

01.10.2003

Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Trnave, na Krajskom úrade v Trenčíne, na Okresnom úrade v Skalici, na Okresnom úrade v Senici, na Okresnom úrade v Myjave, na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom, na Okresnom úrade v Trenčíne, na Okresnom úrade v Ilave a na Okresnom úrade v Púchove.


01.10.2003

§ 3

01.10.2003

Zrušovacie ustanovenie

01.10.2003

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1989 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.

01.10.2003

§ 4

01.10.2003

Účinnosť

01.10.2003

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2003.


01.10.2003

László Miklós v. r.


01.10.2003

Príloha k vyhláške č. 396/2003 Z. z.

01.10.2003

VYMEDZENIE ÚZEMIA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI

01.10.2003

Územie chránenej krajinnej oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom katastra nehnuteľností k 1. januáru 2001 a podľa lesníckych organizačných máp v mierke 1: 25 000 so stavom uvedeným v zátvorke, vypracovaných pre lesné hospodárske celky Holíč (1998), Myjava (1998), Stará Turá (1992), Nové Mesto nad Váhom (1992), Drietoma (2001), Dolná Súča (2001), Ľuborča (2001), Lednické Rovne (1993), Vsetín (1993). Hranica chránenej krajinnej oblasti bola z uvedených máp prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1: 50 000 týchto nomenklatúr:

01.10.2003
34 - 24, 23 Skalica (1999)
35- 13, 11 Myjava (1999)
35- 14 Nové Mesto nad Váhom (1999)
35 - 12, 25 - 34 Horná Súča (1994)
35-21 Trenčín (1994)
25-43 Púchov (1994)
01.10.2003

Podrobné vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti je dané zoznamom parciel katastra nehnuteľností za jednotlivé katastrálne územia a vymedzením v katastrálnych mapách.

01.10.2003

Územie chránenej krajinnej oblasti pozostáva z dvoch samostatných častí – západnej a východnej.

01.10.2003

I. časť: chránená krajinná oblasť – západná

01.10.2003

Hranica vychádza z priesečníka štátnej hranice medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a Sudoměřického potoka východne od Skalice, pokračuje juhozápadným smerom okrajom lesného komplexu, západne od kóty Dubník (396 m), do Zlatníckej doliny, kde z východnej strany obchádza rekreačnú oblasť Zlatnícka dolina a pokračuje okrajom lesa západne od kóty Turecký stôl (430 m). Prechádza kótou 327 a pokračuje okrajom lesného porastu východným smerom južne od kóty 289, obchádza zo severu pramennú oblasť Hlbokého potoka, z juhu obchádza kóty Richtárka (509 m) a Dubový vŕšok (471 m) a okrajom lesa pokračuje južným smerom východne od kóty 431 až k sútoku potoka Raková a rieky Chvojnica. Ďalej pokračuje proti toku rieky Chvojnica jej ľavobrežnými brehovými porastmi do osady Noštákovci, kde sa okrajom lesného komplexu otáča na juhovýchod ku kopanici Nečasovci, ktorú obchádza, a bezmenným pravostranným prítokom pokračuje cez jeho ústie do Teplice na štátnu cestu, zo Sobotišťa do Vrboviec pokračuje na juhovýchod ku kopanici Kramárovci a okrajom lesného komplexu severne od kóty Uchánok (516 m) do osady Černekovci. Tu sa otáča na juh a zaberá lesný komplex Kaštieľskej hory (410 m) popri štátnej ceste Senica – Myjava, pred osadou Štverná pokračuje na sever okrajom lesa pri kóte Mračnovec (399 m), z východu obchádza osady Krčovci, Súkupovci a stáča sa na západ cestou medzi osadami Povaľačovci, Blaškovci, Marečkovci až do osady Chodúrovci, odkiaľ pokračuje na juh ľavým brehom Teplice do Medzného mlyna. Tu sa otáča západne okrajom lesa severne ponad osadu Javorec popod kótu 445 a pokračuje na sever ľavobrežnými brehovými porastmi Chvojnice do osady Matulovci, kde sa otáča na východ popri ceste z Chvojnice do Vrboviec, cez kótu 511 pokračuje do osady Hate, pravostranným prítokom Teplice a katastrálnou hranicou Chvojnica – Vrbovce pokračuje do osady Lulovci, južne od kóty 452 pokračuje cez osady Janišovci, Pri húšti, Strýčkovci do osady Kopánky, odkiaľ pokračuje na sever okrajom lesného komplexu na štátnu hranicu východne od kóty Kobyla (584 m) a vracia sa štátnou hranicou medzi Českou republikou a Slovenskou republikou až do východiskového bodu v doline Sudoměřického potoka.

01.10.2003

II. časť: chránená krajinná oblasť – východná

01.10.2003

Hranica vychádza zo štátnej hranice medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, západne od kóty Nová hora (533 m), pokračuje južným smerom okrajom súvislého lesného komplexu, stáča sa na východ severne od osád Poľana, Kavickovci, Pánikovci, Vdoviakovci, Štemberek do doliny rieky Myjava, kde obchádza rekreačné stredisko Stará Myjava, a pokračuje okrajom lesa na juh západne od kóty Jurášová (522 m), obchádza osadu Uhliská, obec Poriadie, odkiaľ pokračuje železničnou traťou do dolinky Šľahorová a okrajom lesného komplexu južne a východne od kóty Lipovec (525 m). Obchádza osadu Klimáčkovci, pokračuje poľnou cestou východne od osady Mikulcovci, východne od kóty 581 sa znova pripája k okraju lesa, obchádza zo severu osadu Hlavina do doliny Nártie, ďalej osady Topolecká, Búzikovci, Lazy, Súš, Hrachoviská, prechádza južne od osady Záhradská po ceste do osady Kopcovci, kde pokračuje na juh okrajom lesa k osade Podkozince, prechádza cez cestu z Lubiny na Veľkú Javorinu, pripája sa k okraju lesa s kótou Lipovec (585 m), pokračuje severovýchodným smerom, obchádza osadu Cetuna a poľnou cestou južne od kóty 518 prechádza cez potok Javorina na kraj lesa Kobylie a pod osadou Žabie sa stáča juhovýchodným smerom poľnou hrebeňovou cestou, ktorá je aj katastrálnou hranicou medzi Hrubou Stranou a Moravským Lieskovým. Obchádza kótu Ostrý vrch (432 m) až po poľnú cestu Kamenný Chríb, kde sa otáča na severozápad a pokračuje pätou svahu až k odbočke štátnej cesty z Moravského Lieskového na Cetunu, prechádza na ľavý breh Klanečnice, po 700 m cez štátnu cestu z Moravského Lieskového do Květnej smerom na východ juhovýchodným okrajom lesíkov južne od kóty Dahatné (530 m) pokračuje na juh cestou západne od kóty Hlohová (645 m), zo severu obchádza osadu Rolincová, po štátnej ceste z Rolincovej do Zemianskeho Podhradia, na kóte 344 odbočuje na sever východne od kóty Lysica (502 m), obchádza zo západu obec Zemianske Podhradie a južne od osady Zbehová prechádza cez potok Bošáčka a štátnu cestu zo Zemianskeho Podhradia do Novej Bošáce a okrajom lesa Boháčovec pokračuje na Zabudišovú, obchádza osadu a po spádnici schádza do Ivanovskej doliny na sútok Ivanovského potoka s potokom tečúcim z dolinky pod Lukovským vrchom, pokračuje okrajom lesného komplexu južne od kóty Lukovský vrch (596 m) smerom na juh, obchádza osadu Malinné, Melčické kopanice, otáča sa na severovýchod, prechádza cez Melčický potok, krajom lesa južne od kóty Veľký háj (426 m), poľnou cestou schádza do doliny potoka Chocholnica, prechádza cez potok Chocholnica a jeho bezmenným ľavostranným prítokom sa pripája k okraju lesa medzi kótami Urbanová (498 m) a Skalický vrch (438 m), pokračuje juhovýchodne od kóty Žľab (737 m) až na cestu do osady Brúsne, otáča sa na východ, prechádza cez rieku Drietomica a štátnu cestu Drietoma – Starý Hrozenkov, pokračuje dolinkou medzi kótami Šerený vrch (446 m) a kótou 432 južne od lesa Starý háj do doliny Zlatovského potoka, pokračuje južným smerom po poľnej ceste pod kótu 304, kde pokračuje na východ ponad Vinohrady a okrajom lesa východne od kóty Čechovka (385 m), Latovec (468 m), Malá Černatina (497 m), pokračuje po ceste z osady Polníky do Dolnej Súče, obchádza intravilán Dolnej Súče východne od kóty Krasín (516 m) na štátnu cestu z Dolnej Súče do Hornej Súče, prechádza cez potok Súčanka na okraj lesného komplexu južne od kóty Kamenný vŕšok (556 m), prechádza cez Kľúčovský potok, južne od kóty Malý Jelenec (459 m), obchádza intravilán Trenčianskej Závady, prechádza cez potok Ľuborča, východne od kót 542 a 543 do doliny Vláry. Tam zo severu obchádza intravilán obce Horné Srnie, prechádza cez rieku Vlára do doliny Sietne, kde po lesnej ceste medzi kótami 438 a Ostrá hora (485 m) pokračuje južne od horárne Fodorka severovýchodným smerom cez Bolešovskú dolinu, severne od osady Tlstá Hora a južne od kóty Tlstá hora (534 m), severne od kóty Kašnák (352 m) do Krivoklátskej doliny, kde prechádza cez Krivoklátsky potok a štátnu cestu Bohunice – Krivoklát, zaberajúc masív Babinej (444 m), pokračuje, pretínajúc štátnu cestu Pruské – Vršatské Podhradie, do Podhradskej doliny, východne od kóty Kalvária (470 m) do Červenokamenskej doliny, kde zaberá masív Skalice, a zo západu obchádza intravilán obce Mikušovce, pokračuje na severozápad nivou Tovarského potoka, pretína Tovarský potok a štátnu cestu Mikušovce – Červený Kameň, zaberá intravilán obce Červený Kameň a pokračuje okrajom lesa východne od kóty Závlačná (635 m), pretína potok Kvašov, poľnou cestou pokračuje do doliny Lednického potoka, kde zaberá intravilán obce Lednica, pretína štátne cesty Kvašov – Lednica a Lednické Rovne – Lednica, potok Lednica a poľnou cestou západne od kóty 570 pokračuje na Kamennú horu (632 m), ktorú po lesnej ceste z východu obchádza. Tu sa hranica stáča na západ a po lesných cestách znovu, prechádzajúc cez potok Lednica, pokračuje kótami 780, Kobylinec (911 m) a kótou 712 do Červenokamenskej doliny, zaberá lokalitu Nebrová a po štátnej ceste Červený Kameň – Zápechová – Nedašova Lhota sa pripája k štátnej hranici medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, ktorou pokračuje až do východiskového bodu v katastrálnom území Brestovec západne od kóty Nová hora (533 m).

01.10.2003

Chránená krajinná oblasť má výmeru 44 567,9547 ha.