Zákony pre ľudí>Zbierka zákonov SR>Ročník 2002>Predpis č. 261/2002 Z. z.

Predpis č. 261/2002 Z. z.Zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zo dňa20.03.2002
Čiastka112/2002
Platnosť od23.05.2002
Účinnosť od01.07.2002
Zaradené v právnych oblastiach
Trvalý odkaz Tlačená verzia Stiahnuť PDF
(aktualizované 05.10.2014)

Aktuálne znenie


 

261

ZÁKON

z 20. marca 2002

o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet právnej úpravy

(1) Predmetom právnej úpravy podľa tohto zákona je ustanovenie podmienok a postupu pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou vybraných nebezpečných látok a na pripravenosť na ich zdolávanie a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok v prípade ich vzniku.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje

a) na vojenské objekty a zariadenia,1)

b) na budovy a zariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra"), na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,2)

c) na nebezpečenstvá majúce pôvod v ionizujúcom žiarení,3)

d) na prepravu vybraných nebezpečných látok cestnou dopravou, železničnou dopravou, vodnou dopravou a leteckou dopravou4) vrátane ich dočasného uskladnenia, nakládky a vykládky počas prepravy mimo hraníc podnikov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,

e) na prepravu nebezpečných látok v potrubiach5) vrátane prečerpávacích staníc mimo hraníc podnikov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,

f) na podniky, ktoré vykonávajú vyhľadávanie, prieskum, ťažbu a úpravu nerastov v hlbinných baniach a lomoch alebo pomocou vrtov,6) okrem podnikov a zariadení na chemickú a tepelnú úpravu a zušľachťovanie vydobytých nerastov a s tým súvisiaceho skladovania, pri ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky,

g) na skládky odpadov7) okrem prevádzkových zariadení na zneškodňovanie banských odpadov vrátane kalových nádrží a odkalísk, ktoré obsahujú vybrané nebezpečné látky, ak sa využívajú v súvislosti s chemickou alebo tepelnou úpravou, alebo so zušľachťovaním nerastov.

(3) Ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, prevenciu, oznamovanie a zdolávanie havárií a obmedzovanie ich následkov8) ostávajú nedotknuté.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona

a) podnikom je celý areál pod riadením toho istého prevádzkovateľa, v ktorom je prítomná vybraná nebezpečná látka v jednom alebo vo viacerých zariadeniach vrátane spoločných alebo súvisiacich infraštruktúr a činností,

b) existujúcim podnikom je

1. podnik uvedený do prevádzky do 30. júna 2002 alebo

2. podnik, na ktorý sa vydá stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 30. júna 2002 a ktorý bude uvedený do prevádzky do 31. decembra 2003,

c) novým podnikom je podnik, ktorý nie je uvedený v písmene b),

d) zariadením je technická alebo technologická jednotka, v ktorej sa vybraná nebezpečná látka vyrába, spracúva, používa, prepravuje, skladuje alebo sa s ňou inak manipuluje. Zahŕňa všetko vybavenie, najmä objekty, potrubia, stroje, nástroje, podnikové železničné vlečky, doky a vykladacie móla slúžiace zariadeniu, vykladacie a nakladacie rampy, sklady alebo podobné objekty pohyblivé i nepohyblivé, potrebné na prevádzku zariadenia,

e) prevádzkovateľom je podnikateľ,9) ktorý riadi podnik alebo zariadenie podľa písmen a) až d); prevádzkovateľom je aj správca konkurznej podstaty takého podniku alebo zariadenia,

f) vybranou nebezpečnou látkou je chemická látka alebo chemický prípravok10)

1. uvedená v tabuľke I časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu alebo

2. vykazujúca jednu alebo viac nebezpečných vlastností podľa tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu klasifikovaných podľa osobitného predpisu,10)

označovaná ako surovina, výrobok, vedľajší produkt, zvyšok alebo polotovar vrátane takej, o ktorej sa dá predpokladať, že môže vzniknúť v prípade straty kontroly nad chemickým procesom alebo v prípade závažnej priemyselnej havárie,

g) prítomnosťou vybranej nebezpečnej látky je jej skutočná alebo predpokladaná (projektovaná) prítomnosť v podniku vrátane takej vybranej nebezpečnej látky, ktorá môže vzniknúť v prípade straty kontroly nad chemickým procesom alebo v prípade závažnej priemyselnej havárie,

h) závažnou priemyselnou haváriou je udalosť, akou je najmä nadmerná emisia, požiar alebo výbuch s prítomnosťou jednej alebo viacerých vybraných nebezpečných látok, vyplývajúca z nekontrolovateľného vývoja v prevádzke ktoréhokoľvek z podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon a ktorá vedie bezprostredne alebo následne k vážnemu poškodeniu alebo ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku v rámci podniku alebo mimo neho,

i) prevenciou závažnej priemyselnej havárie je súbor organizačných, riadiacich, personálnych, výchovných, technických, technologických a materiálnych opatrení na zabránenie vzniku závažnej priemyselnej havárie,

j) havarijným plánom je dokumentácia obsahujúca súbor technických, organizačných a iných opatrení na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie jej následkov na území podniku,

k) nebezpečenstvom (zdrojom rizika závažnej priemyselnej havárie) je vnútorná vlastnosť vybranej nebezpečnej látky alebo fyzická situácia s potenciálom poškodenia ľudského zdravia, životného prostredia alebo majetku,

l) rizikom závažnej priemyselnej havárie je pravdepodobnosť vzniku závažnej priemyselnej havárie a rozsah (závažnosť) jej možných následkov, ktoré môžu nastať počas určitého obdobia alebo za určitých okolností,

m) skladovaním je prítomnosť určitého množstva vybranej nebezpečnej látky na účely jej uloženia, ponechania v bezpečnom priestore alebo uchovávania v zásobe,

n) bezpečnostnou správou je dokumentácia obsahujúca technické, riadiace a prevádzkové informácie o nebezpečenstvách a rizikách podniku kategórie B a o opatreniach na ich vylúčenie alebo zníženie,

o) plynom je akákoľvek látka, ktorej absolútny tlak pár sa rovná alebo je väčší ako 101,3 kPa pri teplote 20 oC,

p) kvapalinou je akákoľvek látka, ktorá nie je definovaná ako plyn a ktorá nemá pri teplote 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa pevné skupenstvo.

§ 3

Základné povinnosti

(1) Prevádzkovateľ je povinný prijať všetky opatrenia potrebné na prevenciu závažných priemyselných havárií a v prípade vzniku takej havárie alebo jej bezprostrednej hrozby opatrenia potrebné na jej zdolanie a obmedzenie jej následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Prevádzkovateľ je povinný najmä

a) voliť pri výstavbe nových zariadení alebo pri modernizácii existujúcich zariadení najlepšie dostupné techniky,

b) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať zariadenia a používať vybrané nebezpečné látky v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými v rozhodnutí príslušného orgánu,

c) vypracovať a viesť predpísanú dokumentáciu a evidenciu (§ 6 až 9, § 18 a 19),

d) zaviesť systém hodnotenia rizika závažných priemyselných havárií podľa § 6 (ďalej len „hodnotenie rizika") a riadenia rizika súvisiaceho s prevádzkou podniku vrátane tomu zodpovedajúceho systému riadenia a kontroly,

e) vykonávať potrebné opatrenia na prevenciu závažných priemyselných havárií vrátane zabezpečovania pravidelnej kontroly zariadení v rozsahu a lehotách podľa platnej dokumentácie a podmienok určených v rozhodnutí príslušného orgánu (§ 26),

f) ustanoviť v prevádzke zariadení a na všetkých stupňoch riadenia osoby s požadovanou odbornou spôsobilosťou a zabezpečiť ich potrebné školenie, výcvik a vybavenie,

g) vykonať uložené opatrenia na nápravu,

h) poskytovať príslušným orgánom (§ 26), ich zamestnancom a povereným osobám potrebnú súčinnosť.

(2) Prevádzkovateľ je povinný vytvoriť taký systém vedenia dokumentácie a evidencie, ako aj riadenia podniku, aby bol na požiadanie schopný preukázať plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

DRUHÁ ČASŤ

KATEGORIZÁCIA PODNIKOV

§ 4

Kategorizácia podnikov

(1) Podniky sa kategorizujú podľa celkového množstva vybraných nebezpečných látok, ktoré sú prítomné v podniku.

(2) Prevádzkovateľ zaradí podnik do kategórie A, ak

a) celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky sa rovná prahovej hodnote alebo je väčšie ako prahová hodnota uvedená v stĺpci l tabuľky I alebo v stĺpci 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je menšie ako prahová hodnota v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky II časti 1 uvedenej prílohy, alebo

b) súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná jednej alebo je väčší ako jedna.

(3) Prevádzkovateľ zaradí podnik do kategórie B, ak

a) celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky sa rovná prahovej hodnote alebo je väčšie ako prahová hodnota uvedená v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, alebo

b) súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná jednej alebo je väčší ako jedna.

(4) Prevádzkovateľ je povinný preveriť celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo podľa odseku 5, alebo odseku 6.

(5) Ak celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej v podniku nedosahuje 50 % prahovej hodnoty podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo stĺpca 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu alebo súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu je menší ako 0,5, na podnik a na jeho prevádzkovateľa sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem povinností ustanovených v odsekoch 4 a 10.

(6) Ak celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej v podniku nedosahuje prahovú hodnotu podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo stĺpca 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je 50 % alebo viac z tejto prahovej hodnoty alebo súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu je najmenej 0,5, ale menej ako jedna, na podnik a na jeho prevádzkovateľa sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem povinností ustanovených v odsekoch 4, 7, 9 a 10 a v § 5 ods. 1 a odseku 2 písm. a) až e).

(7) Ak v dôsledku umiestnenia podniku na území chránenom podľa osobitných predpisov12) alebo na území, na ktorom sa pravidelne zhromažďuje značný počet ľudí alebo na ktorom v dôsledku vzájomnej blízkosti podnikov môže podľa hodnotenia rizika (§ 6) podstatným spôsobom vzrásť pravdepodobnosť vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo jej následky, okresný úrad v sídle kraja môže rozhodnúť o zaradení podniku podľa odseku 6 do kategórie A alebo o preradení podniku z kategórie A do kategórie B, prípadne uložiť iné opatrenia potrebné na elimináciu alebo zníženie tohto zvýšeného rizika, najmä z hľadiska hodnotenia rizika, prevencie závažných priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie.

(8) Okresný úrad a orgány uvedené v § 26 ods. 1 písm. d) a f) až i) sú v konaní podľa odseku 7 dotknutými orgánmi štátnej správy; ak ide o výrobu alebo skladovanie výbušnín, dotknutým je aj orgán podľa § 26 ods. 1 písm. j).

(9) Prevádzkovatelia podnikov a iní podnikatelia9) podľa odseku 7 sú povinní plniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja a v potrebnom rozsahu navzájom spolupracovať, najmä vymieňať si informácie potrebné na zohľadnenie charakteru a rozsahu celkového nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie pri hodnotení rizika (§ 6), v programoch prevencie závažných priemyselných havárií (§ 7), v bezpečnostných riadiacich systémoch (§ 8), v bezpečnostných správach (§ 9), v havarijných plánoch (§ 18), v podkladoch pre plány ochrany obyvateľstva (§ 19) a pri informovaní verejnosti (§ 22 a 23).

(10) Prevádzkovateľ je povinný pri každej zmene v množstve, požiarnych charakteristikách alebo druhu prítomných vybraných nebezpečných látok, ktorá by mohla znamenať zmenu zaradenia podniku, preveriť správnosť zaradenia svojho podniku podľa odsekov 1 až 6 a v prípade zistenia potreby zmeny zaradenia bez zbytočného odkladu zaslať okresnému úradu nové oznámenie (§ 5).

§ 5

Oznámenie o zaradení podniku

(1) Prevádzkovateľ na základe výsledkov kategorizácie vykonanej podľa § 4 zašle okresnému úradu písomné oznámenie o zaradení svojho podniku (ďalej len „oznámenie") do kategórie A alebo do kategórie B alebo mu písomne oznámi, že množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku nedosahuje prahové hodnoty podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu (§ 4 ods. 5 a 6). Pri novom podniku tak urobí najneskôr súčasne s podaním žiadosti o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby; ak sa územné rozhodnutie nevydáva, najneskôr súčasne s predložením žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo iného obdobného povolenia.12a) Ak podnik, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá podľa § 4 ods. 2, 3 alebo odseku 6 až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zaslať oznámenie najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá podľa niektorého z uvedených odsekov.

(2) Oznámenie obsahuje

a) základné údaje o prevádzkovateľovi a o podniku,

b) informácie o druhu, množstve, klasifikácii, fyzikálnej forme a požiarnych charakteristikách vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku,

c) zaradenie podniku vrátane potrebného zdôvodnenia,

d) súčasnú a plánovanú činnosť podniku a jeho ťažiskových zariadení,

e) opis okolia podniku vrátane grafického znázornenia, najmä s ohľadom na prvky, ktoré môžu spôsobiť vznik závažnej priemyselnej havárie alebo zhoršenie jej následkov,

f) predbežný odhad rizika vzniku závažnej priemyselnej havárie (ďalej len „predbežný odhad rizika").

(3) Okresný úrad najneskôr do jedného týždňa informuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a orgány uvedené v § 26 ods. 1 písm. d), f) až j) o doručení oznámenia podľa odseku 2 alebo jeho zmeny podľa odseku 5 zaslaním kópie tohto oznámenia alebo jeho zmeny.

(4) Okresný úrad vedie register podnikov kategórie A a kategórie B a ich prevádzkovateľov vo svojom okrese.

(5) Prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť okresnému úradu

a) každú významnú zmenu v množstve, charaktere, fyzikálnej forme alebo požiarnych charakteristikách prítomnej vybranej nebezpečnej látky alebo v technologickom procese používajúcom vybranú nebezpečnú látku, ako aj predbežný odhad rizika vyplývajúceho z tejto zmeny,

b) každú zmenu v činnosti podniku alebo zmenu zariadenia, ktorá by mohla mať významný vplyv na zvýšenie rizika závažnej priemyselnej havárie,

c) trvalé zastavenie prevádzky podniku alebo konkrétneho zariadenia, v ktorom je prítomná vybraná nebezpečná látka.

(6) Podrobnosti o náležitostiach oznámenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 5a

Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií

(1) Zriaďuje sa informačný systém prevencie závaž- ných priemyselných havárií (ďalej len „informačný systém") na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií o prevencii závažných priemyselných havárií. Informačný systém je súčasťou štátneho informačného systému.12b)

(2) Informačný systém obsahuje

a) register podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, vrátane ich kategorizácie a v nich prítomných vybraných nebezpečných látok,

b) register odborne spôsobilých osôb,

c) register autorizovaných osôb,

d) register závažných priemyselných havárií, ku ktorým došlo v podnikoch podľa písmena a),

e) informácie o plánovaných a vykonaných kontrolách v podnikoch podľa písmena a).

(3) Informačný systém prevádzkuje a jeho obsah sprístupňuje ministerstvo. Ministerstvo môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.12c)

TRETIA ČASŤ

PREVENCIA ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ

Prvý oddiel

Hodnotenie rizika závažných priemyselných havárií

§ 6

Hodnotenie rizika

(1) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť hodnotenie rizika. Hodnotenie rizika zahŕňa najmä

a) identifikáciu nebezpečenstiev (zdrojov rizika) a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu,

b) kvantifikáciu pravdepodobnosti alebo početnosti vzniku možných závažných priemyselných havárií,

c) hodnotenie rozsahu a závažnosti následkov možných závažných priemyselných havárií,

d) definovanie rizika pre život a zdravie ľudí, pre životné prostredie a pre majetok,

e) posúdenie prijateľnosti rizika.

(2) Hodnotenie rizika je v potrebnom rozsahu súčasťou dokumentácie prevádzkovateľa vypracúvanej podľa § 7 až 9, § 18 a 19.

(3) Na účely oznámenia o zaradení podniku do kategórie A alebo kategórie B (§ 5) vykoná prevádzkovateľ predbežný odhad rizika, ktorý zahŕňa primerane kritériá podľa odseku 1.

(4) Podrobnosti o hodnotení rizika vrátane predbežného odhadu rizika ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Druhý oddiel

Organizovanie prevencie závažných priemyselných havárií

§ 7

Program prevencie závažných priemyselných havárií

(1) Prevádzkovateľ je povinný vypracovať program prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len „program") a zabezpečiť jeho uplatňovanie.

(2) Program obsahuje politiku prevencie závažných priemyselných havárií vrátane celkových cieľov a princípov činnosti prevádzkovateľa s ohľadom na kontrolu vnútorných a vonkajších nebezpečenstiev závažných priemyselných havárií, najmä

a) ciele a zásady prevencie závažných priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie a obmedzovanie ich následkov,

b) opatrenia na splnenie cieľov a zásad podľa písmena a) vrátane príslušných prostriedkov, štruktúr a riadiacich systémov tak, aby sa zaistila vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku.

(3) Prevádzkovateľ je povinný predložiť program na požiadanie príslušnému orgánu (§ 26).

(4) Prevádzkovateľ je povinný program prehodnotiť a v potrebnom rozsahu aktualizovať v prípade takej zmeny zariadenia, podniku, technologického procesu, vlastností alebo množstva vybraných nebezpečných látok, ktorá by mohla mať významný vplyv na riziko závažnej priemyselnej havárie, najmenej však raz za päť rokov.

(5) Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný vypracovať program najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B.

(6) Podrobnosti o obsahu a spracúvaní programu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 8

Bezpečnostný riadiaci systém

(1) Na zabezpečenie plnenia programu (§ 7) je prevádzkovateľ podniku kategórie B povinný zaviesť v rámci celkového riadiaceho systému ucelený systém štruktúr, zodpovedností a postupov (ďalej len „bezpečnostný riadiaci systém").

(2) Bezpečnostný riadiaci systém obsahuje potrebné opatrenia najmä v oblasti organizačnej štruktúry podniku vrátane potrebných zamestnancov, identifikácie a hodnotenia závažných nebezpečenstiev, riadenia prevádzky, riadenia zmien, havarijného plánovania, kontroly plnenia cieľov a princípov programu, ako aj na systematické hodnotenie aktuálnosti a účinnosti programu i bezpečnostného riadiaceho systému vrátane vykonávania interného auditu.

(3) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zaviesť bezpečnostný riadiaci systém najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.

(4) Na prehodnotenie a aktualizáciu bezpečnostného riadiaceho systému sa vzťahuje rovnako ustanovenie § 7 ods. 4.

(5) Podrobnosti o bezpečnostnom riadiacom systéme podľa odsekov 1 a 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Tretí oddiel

Bezpečnostná správa

§ 9

Vypracúvanie a využívanie bezpečnostnej správy

(1) Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný vypracovať bezpečnostnú správu a zabezpečiť jej uplatňovanie v činnosti a riadení podniku.

(2) Bezpečnostná správa má byť vypracovaná v spolupráci so zamestnancami podniku a so zástupcami zamestnancov13) s cieľom

a) preukázať, že

1. program (§ 7) a bezpečnostný riadiaci systém (§ 8) boli vypracované a zavedené do praxe,

2. boli identifikované havarijné nebezpečenstvá a vykonané potrebné opatrenia na prevenciu závažných priemyselných havárií, ako aj opatrenia na obmedzenie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,

3. do návrhu, konštrukcie výstavby, prevádzky a údržby každého zariadenia, vybavenia a infraštruktúry spojených s činnosťou, ktorá môže spôsobiť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie v podniku, bol zapracovaný návrh primeraného stupňa jeho bezpečnosti a spoľahlivosti,

4. bol vypracovaný havarijný plán,

b) poskytnúť údaje potrebné

1. na vypracovanie podkladov pre plán ochrany obyvateľstva,14)

2. na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a povoľovanie iných stavieb, zariadení a činností v okolí podniku,15)

3. na informovanie verejnosti.

(3) Na splnenie požiadaviek podľa odseku 2 bezpečnostná správa obsahuje najmä

a) informácie o podniku, jeho umiestnení a zameraní jeho činnosti, ako aj o programe (§ 7) a o bezpečnostnom riadiacom systéme na zabezpečenie jeho plnenia (§ 8),

b) opis okolia podniku a životného prostredia,

c) opis činností a zariadení podniku dôležitých z hľadiska bezpečnosti a opis zdrojov rizík závažných priemyselných havárií, ako aj súpis a opis vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku,

d) identifikáciu a analýzu rizík závažných priemyselných havárií, ich hodnotenie a preventívne opatrenia,

e) opatrenia týkajúce sa pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,

f) potrebnú mapovú dokumentáciu.

(4) Prevádzkovateľ podniku kategórie B zašle bezpečnostnú správu v deviatich exemplároch okresnému úradu na posúdenie a vydanie súhlasu (odsek 7). Okresný úrad si môže vyžiadať od prevádzkovateľa ďalšie údaje, ktoré potrebuje na posúdenie bezpečnostnej správy.

(5) Okresný úrad najneskôr do dvoch týždňov zašle bezpečnostnú správu na vyjadrenie ministerstvu a dotknutým orgánom uvedeným v § 26 ods. 1 písm. d) a f) až i); ak ide o výrobu alebo skladovanie výbušnín, zašle bezpečnostnú správu aj orgánu uvedenému v § 26 ods. 1 písm. j). Zároveň ich oboznámi s prípadnou požiadavkou prevádzkovateľa na ochranu niektorých dôverných údajov v bezpečnostnej správe (§ 22 ods. 7).

(6) Ministerstvo a dotknuté orgány štátnej správy zašlú svoje vyjadrenie okresnému úradu najneskôr do 30 dní.

(7) Okresný úrad po prijatí vyjadrení podľa odseku 6 a po prípadnom doplnení údajov podľa odseku 4 najneskôr do 60 dní rozhodne o vydaní súhlasu. Okresný úrad v súhlase uvedie najmä, či bezpečnostná správa spĺňa požiadavky tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, nariadi opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov v bezpečnostnej správe a podľa potreby aj opatrenia na odstránenie ďalších nedostatkov, ktoré vyplynuli z bezpečnostnej správy. V prípade závažných nedostatkov v bezpečnostnej správe ju vráti prevádzkovateľovi na prepracovanie s určením primeranej lehoty. Okresný úrad pripojí k rozhodnutiu o súhlase doručovanému prevádzkovateľovi jedno vyhotovenie potvrdenej bezpečnostnej správy; o svojom rozhodnutí upovedomí ministerstvo a dotknuté orgány podľa odseku 5.

(8) V odôvodnených prípadoch, vyplývajúcich najmä z fyzikálnej formy, množstva, spôsobu umiestnenia, balenia, uloženia a klasifikácie vybranej nebezpečnej látky, môže okresný úrad na žiadosť prevádzkovateľa povoliť výnimku z rozsahu bezpečnostnej správy, ak ide o zariadenie alebo časť podniku, ktoré nemôžu spôsobiť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie. Odseky 4 až 7 platia primerane.

(9) Právoplatné rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 8 zašle okresný úrad bez zbytočného odkladu aj ministerstvu a dotknutým orgánom podľa odseku 5.

(10) Pri výstavbe nového podniku alebo pri plánovanej zmene existujúceho podniku alebo zariadenia podľa odseku 12 písm. a) je prevádzkovateľ podniku kategórie B povinný predložiť bezpečnostnú správu spolu so súhlasom okresného úradu podľa odseku 7 ako súčasť žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo rozhodnutia o zmene v užívaní stavby, alebo iného obdobného povolenia podľa osobitných predpisov.12a)

(11) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný predložiť bezpečnostnú správu okresnému úradu najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.

(12) Prevádzkovateľ je povinný bezpečnostnú správu prehodnocovať a aktualizovať najmenej raz za päť rokov, ako aj

a) v prípade takej zmeny zariadenia, podniku, technologického procesu, vlastností alebo množstva vybraných nebezpečných látok, ktorá by mohla mať významný vplyv na riziko závažnej priemyselnej havárie,

b) na základe nariadenia okresného úradu alebo z vlastného podnetu v prípade, ak to vyplýva z nových technických poznatkov v oblasti bezpečnosti, najmä z analýzy závažných priemyselných havárií a havarijných stavov alebo z nových poznatkov v oblasti hodnotenia rizík.

(13) Na prehodnotenie a aktualizáciu bezpečnostnej správy sa vzťahujú rovnako ustanovenia odsekov 4 až 7.

(14) Na vypracovanie bezpečnostnej správy možno použiť aj dokumentáciu alebo jej časť vyhotovenú na iné účely podľa osobitných predpisov,16) ak vyhovuje požiadavkám tohto zákona.

(15) Podrobnosti o bezpečnostnej správe a o odôvodnených prípadoch na povolenie výnimky podľa odseku 8 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Štvrtý oddiel

Územné plánovanie a povoľovanie stavieb, zariadení a iných činností

§ 10

Plánovacia a povoľovacia činnosť v okolí podniku

(1) Orgány verejnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov17) vypracúvajú (obstarávajú) alebo schvaľujú rozvojové koncepcie alebo územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, sú povinné zohľadniť nutnosť

a) dodržať dostatočnú vzdialenosť medzi podnikmi kategórie A a kategórie B navzájom, medzi podnikmi uvedených kategórií a inými stavbami, zariadeniami a činnosťami, najmä sídelnými útvarmi a inými miestami s pravidelným výskytom väčšieho množstva ľudí, územiami chránenými podľa osobitných predpisov,12) dopravnými trasami, energetickými a inými rozvodmi alebo

b) určiť dodatočné technické a iné opatrenia tak, aby sa nezvýšilo riziko závažnej priemyselnej havárie.

(2) Pri zohľadňovaní požiadaviek ustanovených v odseku 1 príslušné orgány vychádzajú najmä z oznámenia (§ 5), hodnotenia rizika (§ 6) a bezpečnostnej správy (§ 9), ako aj z vyjadrenia podľa odseku 3.

(3) V konaniach podľa odseku 1 je okresný úrad dotknutým orgánom štátnej správy; záujmy prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov uplatňuje formou vyjadrenia.

Piaty oddiel

Odborná spôsobilosť, školenie a výcvik zamestnancov

§ 11

Odborné riadenie, výchova, výcvik a vybavenie zamestnancov

(1) Prevádzkovateľ je povinný ustanoviť odborne spôsobilú osobu (§ 12 ods. 3) na koordináciu a kontrolu zabezpečovania úloh vyplývajúcich z tohto zákona a vytvoriť predpoklady na výkon jej funkcie.

(2) Funkciu podľa odseku 1 môže vykonávať na základe pracovnoprávneho vzťahu fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou havarijného technika alebo špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií (§ 12 ods. 3) alebo na základe zmluvného vzťahu fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá takéto odborne spôsobilé osoby zamestnáva.

(3) Ak podnik, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá podľa § 4 ods. 2 alebo odseku 3 až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný ustanoviť odborne spôsobilú osobu podľa odseku 1 najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá podľa niektorého z uvedených odsekov.

(4) Ak ide o podnik kategórie B, rozsiahly alebo zložitý, alebo s možnými mimoriadne významnými následkami závažnej priemyselnej havárie, vyplývajúcimi najmä z hodnotenia rizika (§ 6) alebo z bezpečnostnej správy (§ 9), okresný úrad môže rozhodnutím nariadiť jeho prevádzkovateľovi zriadiť na plnenie úloh podľa odseku 1 osobitný útvar. Na riadenie tohto útvaru sa vyžaduje odbornosť podľa § 12 ods. 3 písm. b).

(5) Na hodnotenie rizika (§ 6), na vypracovanie bezpečnostnej správy (§ 9) a havarijného plánu (§ 18) sa vyžaduje koordinácia špecialistom na prevenciu závažných priemyselných havárií [§ 12 ods. 3 písm. b)]. Špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií osvedčuje pravosť písomností, ktoré vyhotovil alebo overil, odtlačkom svojej pečiatky a vlastnoručným podpisom.

(6) Prevádzkovateľ je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu okresnému úradu ustanovenie odborne spôsobilej osoby podľa odseku 1 a zriadenie osobitného útvaru podľa odseku 4 vrátane jeho vedúceho. Rovnako je povinný oznámiť každú zmenu v ustanovení uvedených osôb.

(7) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť potrebnú kvalifikáciu, periodické školenie a výcvik zamestnancov podniku vrátane potrebného overenia znalostí, najmä zamestnancov obsluhujúcich jednotlivé zariadenia, ako aj zamestnancov vykonávajúcich kontrolu a riadenie prác, vrátane ich vybavenia potrebnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,18) prístrojmi, náradím a nástrojmi s prihliadnutím na druh, rozsah, zložitosť a rizikovosť zariadenia alebo vykonávanej práce. Vychádza pritom najmä z hodnotenia rizika a havarijného plánu; prevádzkovateľ podniku kategórie B aj z bezpečnostného riadiaceho systému a bezpečnostnej správy. Požiadavky osobitných predpisov8) na kvalifikáciu, školenie a výcvik zamestnancov ostávajú nedotknuté.

(8) Podrobnosti o úlohách odborne spôsobilých osôb podľa odseku 1, ako aj o obsahu a vykonávaní školenia a výcviku zamestnancov podnikov kategórie A a kategórie B ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 12

Odborne spôsobilá osoba

(1) Za odborne spôsobilú osobu podľa tohto zákona možno ustanoviť fyzickú osobu,

a) ktorá má spôsobilosť na právne úkony,

b) ktorá je bezúhonná,

c) ktorá má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného technického smeru alebo prírodovedeckého smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má úplné stredné odborné vzdelanie príslušného technického smeru zakončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,

d) ktorá absolvovala odbornú prípravu podľa odseku 4,

e) ktorej na základe úspešne vykonanej skúšky ministerstvo udelilo osvedčenie o odbornej spôsobilosti (odsek 6).

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti životnému prostrediu.19) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

(3) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa vydáva pre odbornosť

a) havarijný technik,

b) špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií.

(4) Odborná príprava odborne spôsobilých osôb podľa odseku 3 je zameraná najmä na znalosť

a) všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť prevencie a zdolávania závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,

b) hodnotenia rizika,

c) charakteristík nebezpečenstiev a prevencie závažných priemyselných havárií pri fyzikálnych procesoch a chemických procesoch,

d) havarijného plánovania vrátane tvorby havarijných scenárov, výpočtu zón ohrozenia a určovania síl a prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,

e) významu, vypracúvania a využívania bezpečnostnej správy.

(5) Predmetom skúšky je overenie znalostí v oblastiach podľa odseku 4 s prihliadnutím na požadovanú odbornosť podľa odseku 3. Skúšobnú komisiu ustanovuje ministerstvo.

(6) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti havarijného technika a osvedčenie o odbornej spôsobilosti špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií vydáva ministerstvo. Špecialistovi na prevenciu závažných priemyselných havárií vydá ministerstvo za úhradu aj pečiatku špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

(7) Overenie odbornej spôsobilosti sa opakuje raz za päť rokov. Ministerstvo môže uložiť odborne spôsobilej osobe, aby sa podrobila opakovanému overeniu odbornej spôsobilosti alebo preškoleniu aj mimo tejto lehoty, a to v prípade zásadných zmien v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v stave vedy a techniky a v oblasti hodnotenia rizík alebo v prípade zistenia závažných nedostatkov v jej činnosti.

(8) Ministerstvo vedie zoznam odborne spôsobilých osôb.

(9) Odborne spôsobilá osoba je povinná bezodkladne oznámiť ministerstvu zmenu mena a priezviska, dátumu narodenia a bydliska (ďalej len „osobné údaje“) a zmenu údajov podľa odseku 1 písm. a) a b).

(10) Ministerstvo rozhodne o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti havarijného technika alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií, ak táto odborne spôsobilá osoba

a) bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

b) bola právoplatne odsúdená za trestný čin uvedený v odseku 2,

c) získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti na podklade vedome nesprávnych údajov uvedených v žiadosti alebo v jej prílohách,

d) nepodrobila sa preškoleniu alebo opakovanému overeniu odbornej spôsobilosti podľa odseku 7,

e) závažným spôsobom alebo opakovane porušila povinnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie.

(11) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká

a) smrťou odborne spôsobilej osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu,

b) vyčiarknutím zo zoznamu podľa odseku 8, ak odborne spôsobilá osoba písomne požiadala o jeho zrušenie,

c) odňatím osvedčenia podľa odseku 10,

d) uplynutím času platnosti osvedčenia.

(12) Na základe právoplatného rozhodnutia ministerstva podľa odseku 10 o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ako aj v prípade zániku osvedčenia podľa odseku 11 písm. b) až d) je odborne spôsobilá osoba povinná vrátiť ministerstvu osvedčenie o odbornej spôsobilosti a špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií aj pečiatku špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

(13) Podrobnosti

a) o obsahu a rozsahu odbornej prípravy podľa odseku 4,

b) o overovaní odbornej spôsobilosti,

c) o vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti a ich náležitostiach, ako aj o obsahu a vedení zoznamu odborne spôsobilých osôb,

d) o pečiatke špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií vrátane jej záväzného vzoru a úhrade za jej vydanie, ako aj o jej používaní

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 13

Oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy

(1) Odbornú prípravu havarijných technikov a špecialistov na prevenciu závažných priemyselných havárií vykonáva podnikateľ,9) ktorý má na túto činnosť oprávnenie vydané ministerstvom.

(2) Podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy podľa odseku 1 sú:

a) zabezpečenie lektorov a predloženie dokladov o ich odbornej kvalifikácii a praxi,

b) vypracovanie a vedenie základnej pedagogickej dokumentácie,

c) zabezpečenie materiálno-technického vybavenia a organizačno-personálneho riadenia procesu odbornej prípravy.

(3) Žiadosť o udelenie oprávnenia obsahuje najmä

a) v prípade fyzickej osoby jej osobné údaje, obchodné meno a identifikačné číslo (IČO), ak už bolo pridelené, ako aj osobné údaje zodpovedného zástupcu,21) ak ním nie je sám žiadateľ o udelenie oprávnenia,

b) v prípade právnickej osoby obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo (IČO), ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, a osobné údaje zodpovedného zástupcu,

c) potrebné doklady na preukázanie splnenia podmienok podľa odseku 2,

d) potvrdenie o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.22)

(4) Ministerstvo v oprávnení uvedie

a) v prípade fyzickej osoby jej osobné údaje, obchodné meno a identifikačné číslo (IČO), ak už bolo pridelené, ako aj osobné údaje jej zodpovedného zástupcu, ak ním nie je sám držiteľ oprávnenia,

b) v prípade právnickej osoby obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo (IČO), ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, a osobné údaje zodpovedného zástupcu,

c) druh odbornej prípravy,

d) číslo oprávnenia a čas jeho platnosti.

(5) Ministerstvo môže oprávnenie odňať, ak

a) zistí závažné alebo opakujúce sa nedostatky vo výkone odbornej prípravy držiteľom oprávnenia,

b) o to požiada držiteľ oprávnenia.

(6) Platnosť oprávnenia zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bolo vydané, ak držiteľ oprávnenia nepožiadal o predĺženie najneskôr 60 dní pred uplynutím času platnosti oprávnenia,

b) výmazom držiteľa oprávnenia z obchodného registra alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odňatí živnostenského listu,

c) vyhlásením konkurzu na držiteľa oprávnenia alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu na držiteľa oprávnenia pre nedostatok majetku,

d) rozhodnutím ministerstva o odňatí oprávnenia,

e) smrťou fyzickej osoby-podnikateľa9) alebo jej vyhlásením za mŕtvu.

Šiesty oddiel

Autorizácia

§ 14

Povinnosť autorizácie

(1) Vykonávať činnosti podľa odseku 2 môže za podmienok ustanovených týmto zákonom podnikateľ9) len na základe autorizácie udelenej ministerstvom (ďalej len „autorizovaná osoba").

(2) Autorizácia udelená ministerstvom je potrebná na vykonanie týchto činností pre iného prevádzkovateľa:

a) hodnotenie rizika (§ 6),

b) vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy (§ 9),

c) vypracúvanie a aktualizovanie havarijného plánu (§ 18),

d) konzultačná a poradenská činnosť v oblastiach podľa písmen a) až c).

§ 15

Podmienky udelenia autorizácie

(1) Ak je žiadateľom o udelenie autorizácie (ďalej len „žiadateľ") fyzická osoba, podmienkou na udelenie autorizácie je

a) bezúhonnosť (§ 12 ods. 2),

b) spôsobilosť na právne úkony,

c) odborná spôsobilosť zodpovedného zástupcu v odbornosti špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií [§ 12 ods. 3 písm. b)], ak ním nie je sám žiadateľ,

d) skutočnosť, že nie je v konkurznom konaní, ani nebol proti nej zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

e) potrebné technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej činnosti.

(2) Ak je žiadateľom právnická osoba, podmienkou na udelenie autorizácie je

a) bezúhonnosť osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,

b) odborná spôsobilosť zodpovedného zástupcu v odbornosti špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií [§ 12 ods. 3 písm. b)],

c) skutočnosť, že nie je v konkurznom konaní, ani nebol proti nej zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

d) potrebné technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej činnosti.

(3) Žiadosť o udelenie autorizácie obsahuje najmä

a) potrebné identifikačné údaje o žiadateľovi [§ 16 ods. 2 písm. a) a b) a odsek 3 písm. a) a b)],

b) činnosť, na ktorú sa žiada udelenie autorizácie,

c) potrebné doklady na preukázanie splnenia podmienok na udelenie autorizácie podľa odsekov 1 a 2,

d) potvrdenie o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.22)

§ 16

Rozhodnutie o autorizácii

(1) Ministerstvo vydá rozhodnutie o autorizácii v prípade splnenia podmienok podľa § 15. Ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 15, ministerstvo jeho žiadosť zamietne.

(2) V rozhodnutí o udelení autorizácie fyzickej osobe ministerstvo uvedie

a) osobné údaje podnikateľa a zodpovedného zástupcu, ak ním nie je sama autorizovaná osoba,

b) obchodné meno a identifikačné číslo (IČO), ak už bolo pridelené,

c) činnosť, na ktorú sa udeľuje autorizácia,

d) číslo autorizácie a čas platnosti rozhodnutia o autorizácii, ako aj dátum začatia výkonu autorizovanej činnosti.

(3) V rozhodnutí o udelení autorizácie právnickej osobe ministerstvo uvedie

a) obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo (IČO),

b) osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, a osobné údaje zodpovedného zástupcu,

c) činnosť, na ktorú sa udeľuje autorizácia,

d) číslo autorizácie a čas platnosti rozhodnutia o autorizácii, ako aj dátum začatia výkonu autorizovanej činnosti.

(4) Rozhodnutie o autorizácii má platnosť päť rokov, ak v ňom nie je uvedený kratší čas platnosti. Na žiadosť osoby, ktorej bola autorizácia udelená (ďalej len „autorizovaná osoba"), podanú najneskôr 60 dní pred skončením platnosti rozhodnutia o autorizácii môže ministerstvo platnosť autorizácie predĺžiť, najviac však o päť rokov.

(5) Ministerstvo môže s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a na ich závažnosť platnosť autorizácie pozastaviť, alebo autorizáciu zrušiť, ak

a) autorizovaná osoba neplní podmienky autorizácie ustanovené týmto zákonom,

b) autorizovaná osoba nemôže riadne vykonávať činnosť, na ktorú bola autorizovaná,

c) zistí nedostatky vo výkone činnosti autorizovanej osoby alebo v plnení jej oznamovacej povinnosti,

d) o to požiada autorizovaná osoba.

(6) Autorizácia zaniká

a) smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu,

b) zánikom právnickej osoby,

c) smrťou alebo skončením pracovnoprávneho vzťahu zodpovedného zástupcu,

d) zrušením podľa odseku 5,

e) uplynutím času platnosti rozhodnutia o autorizácii.

(7) Autorizácia podľa odseku 6 písm. c) nezaniká, ak autorizovaná osoba najneskôr do 30 dní ustanoví nového zodpovedného zástupcu a oznámi to ministerstvu.

(8) Ministerstvo vedie zoznam autorizovaných osôb a najmenej raz za rok ho uverejňuje vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

(9) Podrobnosti o autorizácii právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov a o vedení zoznamu autorizovaných osôb ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 17

Povinnosti autorizovanej osoby

(1) Autorizovaná osoba je povinná

a) vykonávať činnosť, na ktorú je autorizovaná, s odbornou starostlivosťou v súlade s rozhodnutím o autorizácii,

b) zamestnávať v pracovnoprávnom vzťahu zodpovedného zástupcu podľa § 15 ods. 1 písm. c) a odsek 2 písm. b), ak nie je sama zodpovedným zástupcom,

c) zamestnávať v pracovnoprávnom vzťahu na odborné vykonávanie činnosti, na ktorú bola autorizovaná, ak to jej rozsah vyžaduje, ďalšie osoby s potrebnou odbornou spôsobilosťou,27)

d) uzavrieť poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou autorizovanej osoby a oznámiť to ministerstvu do 30 dní od udelenia autorizácie,

e) oznámiť bezodkladne ministerstvu zmenu podmienok, na ktorých základe bola autorizovaná, ako aj zmenu podmienok podľa písmen b) až d),

f) uviesť v ňou vyhotovenej písomnej i grafickej dokumentácii pri jej činnosti podľa § 14 ods. 2 svoje obchodné meno, číslo autorizácie a pripojiť k podpisu odtlačok pečiatky so svojím obchodným menom, ako aj meno a vlastnoručný podpis zodpovedného zástupcu a odtlačok jeho pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

(2) Vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu podľa odseku 1 písm. b) a f) možno len u jedného zamestnávateľa.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRIPRAVENOSŤ NA ZDOLÁVANIE ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ

§ 18

Havarijný plán

(1) Prevádzkovateľ je povinný pred začatím prevádzky podniku alebo zariadenia vypracovať havarijný plán. Pri jeho vypracúvaní vychádza najmä z výsledkov hodnotenia rizika podľa § 6.

(2) Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný vypracovať havarijný plán najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B.

(3) Havarijný plán sa vypracúva v potrebnej súčinnosti

a) so zamestnancami podniku a zástupcami zamestnancov,13)

b) s inými podnikateľmi9) vykonávajúcimi s vedomím prevádzkovateľa činnosti v jeho podniku,

c) s príslušnými orgánmi a inými subjektmi, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje pri zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a pri obmedzovaní jej následkov.

(4) Prevádzkovateľ pri vypracúvaní havarijného plánu podľa potreby spolupracuje (najmä vzájomnými konzultáciami a výmenou informácií) aj s prevádzkovateľmi iných podnikov kategórie A a kategórie B alebo s prevádzkovateľmi iných zariadení alebo činností v blízkosti podniku, ktoré by mohli zvýšiť riziko závažnej priemyselnej havárie.

(5) Havarijný plán musí byť zostavený tak, aby zabezpečoval

a) včasnú a adekvátnu reakciu na bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie alebo na vzniknutú závažnú priemyselnú haváriu a na jej zdolanie,

b) vykonanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred následkami závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie týchto následkov,

c) potrebnú informovanosť zamestnancov, dotknutej verejnosti (§ 22 ods. 1), ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,

d) umožnenie obnovy (sanácie) životného prostredia poškodeného závažnou priemyselnou haváriou.

(6) Havarijný plán obsahuje najmä

a) potrebné údaje o podniku, jeho zariadeniach a činnostiach, mená a funkcie osôb, ktorým sa v ňom ukladajú určité povinnosti, ako aj názvy príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,

b) mechanizmy na výstrahu a varovanie ohrozených osôb, ako aj na vyrozumenie a zvolanie osôb, príslušných orgánov a iných subjektov zúčastnených na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a na obmedzovaní jej následkov,

c) scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií a súbory scenárov pre reprezentatívne druhy závažných priemyselných havárií a opatrení na ich efektívne zdolanie a obmedzenie ich následkov vrátane určenia zón ohrozenia, opisu potrebného materiálneho, personálneho a iného vybavenia a použiteľných prostriedkov (§ 20),

d) opatrenia na zabezpečenie evakuácie alebo iného spôsobu ochrany ohrozených osôb alebo majetku,

e) opatrenia na zabezpečenie potrebnej súčinnosti s akciami príslušných orgánov a iných subjektov na území podniku a podľa potreby aj mimo neho,

f) spôsob školenia a výcviku podnikových útvarov a služieb a jednotlivých zamestnancov o činnostiach, ktoré sa od nich očakávajú, vrátane potrebnej súčinnosti s príslušnými orgánmi a inými subjektmi.

(7) Na vypracovanie havarijného plánu možno použiť aj dokumentáciu alebo jej časť vyhotovenú podľa osobitných predpisov,28) ak vyhovuje požiadavkám tohto zákona.

(8) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť oboznámenie s havarijným plánom svojich zamestnancov a zástupcov zamestnancov,13) ako aj zamestnancov iných podnikateľov9) vykonávajúcich s vedomím prevádzkovateľa činnosti v jeho podniku v rozsahu, aký sa ich týka.

(9) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť pravidelné precvičovanie situácií podľa havarijného plánu, jeho prehodnotenie a podľa potreby aj jeho zmenu a aktualizáciu najmenej raz za tri roky. Precvičovanie havarijných plánov sa v potrebnom rozsahu vzťahuje na všetky osoby podľa odseku 8. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.29)

(10) Ustanovenia § 9 ods. 12 písm. a) a b) platia rovnako aj na zmenu a aktualizáciu havarijného plánu.

(11) Prevádzkovateľ najneskôr do 30 dní oznámi okresnému úradu a orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi11) vypracovanie havarijného plánu. Každé plánované precvičovanie podľa odseku 8 prevádzkovateľ oznámi týmto orgánom najmenej sedem dní vopred.

(12) Prevádzkovateľ je povinný postupovať podľa havarijného plánu v prípade vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo jej bezprostrednej hrozby.

(13) Podrobnosti o havarijných plánoch vrátane ich vypracúvania, uchovávania, prehodnocovania a precvičovania, ako aj o oboznamovaní zamestnancov a ďalších osôb s nimi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 19

Podklady na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva

(1) Prevádzkovateľ je povinný predložiť orgánu, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu,30) podklady uvedené v odseku 2 a na požiadanie tohto orgánu spolupracovať na vypracúvaní plánu ochrany obyvateľstva v záujme potrebnej previazanosti havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva.

(2) Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky osobitného predpisu,29) podklady na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa odseku 1 obsahujú najmä

a) potrebné údaje o podniku, o jeho zariadeniach a činnostiach, ako aj mená a funkcie osôb zodpovedných za riadenie prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a za koordináciu s príslušnými orgánmi a organizáciami podľa havarijného plánu,

b) súpis, opis, klasifikáciu, množstvo, fyzikálny stav a požiarne charakteristiky vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku v takom množstve, že ich škodlivé účinky v prípade závažnej priemyselnej havárie môžu presiahnuť územie podniku,

c) opis okolia podniku najmä z hľadiska prvkov, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo závažnosť jej následkov vrátane údajov na informovanie dotknutej verejnosti (§ 22 ods. 1),

d) hodnotenie rizík vyplývajúcich z činnosti podniku a upozornenie na nebezpečenstvo možného zvýšenia týchto rizík z dôvodov uvedených v písmene c),

e) scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií s možnými škodlivými účinkami mimo územia podniku vrátane návrhu na určenie zón ohrozenia, opatrení na efektívne zdolanie závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na ľudí, životné prostredie a majetok s uvedením prostriedkov, ktoré má podnik k dispozícii,

f) návrhy na zabezpečenie potrebnej harmonizácie havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o súčinnosť pri vypracúvaní plánu ochrany obyvateľstva, pri oboznamovaní sa s ním, pri jeho precvičovaní a prehodnocovaní, ako aj pri jeho uplatnení v prípade závažnej priemyselnej havárie,

g) v prípade potreby aj ďalšie dostupné údaje na základe vyžiadania orgánu uvedeného v odseku 1.

(3) Ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 platia rovnako aj na predkladanie podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa odsekov 1 a 4.

(4) Každú zmenu situácie, podkladov alebo údajov podľa odseku 2, ktorá má závažný význam z hľadiska aktuálnosti a primeranosti plánu ochrany obyvateľstva, je prevádzkovateľ povinný oznámiť bez zbytočného odkladu orgánu uvedenému v odseku 1.

§ 20

Prostriedky na zdolávanie závažných priemyselných havárií

(1) Prevádzkovateľ je povinný mať alebo zabezpečiť prostriedky, prístroje a nástroje (ďalej len „prostriedok") potrebné na včasné rozpoznanie havarijných stavov, na výstrahu a varovanie, vyrozumenie a zvolanie príslušných subjektov, na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov.

(2) Druh, rozsah a množstvo jednotlivých prostriedkov a stupeň ich použiteľnosti vrátane prostriedkov ustanovených osobitnými predpismi28) sa uvedú v havarijnom pláne, prípadne aj v ďalšej prevádzkovej dokumentácii; pri podnikoch kategórie B v primeranom rozsahu aj v bezpečnostnej správe.

(3) Podrobnosti o zabezpečovaní prostriedkov podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 21

Záchranná služba

(1) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť vo svojom podniku organizačne, materiálne a personálne vybavenú službu zloženú z odborne spôsobilých a vycvičených profesionálnych alebo dobrovoľných členov (ďalej len „záchranna služba"), ktorej úlohou je najmä

a) vykonávať rýchle a účinné zásahy na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a obmedzenie jej následkov vrátane záchrany ľudských životov, ako aj ochrany životného prostredia a majetku,

b) vykonávať iné práce v nedýchateľnom alebo v inak zdraviu škodlivom prostredí (plánované nehavarijné zásahy),

c) spolupracovať na prevencii závažných priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie a obmedzovanie ich následkov

a oznámiť to okresnému úradu.

(2) Prevádzkovateľ môže so súhlasom okresného úradu zabezpečiť plnenie úloh záchrannej služby podľa odseku 1

a) závodným hasičským útvarom, závodným hasičským zborom31) alebo jednotkou civilnej ochrany32) toho istého prevádzkovateľa alebo iného podnikateľa,

b) záchrannou službou iného prevádzkovateľa alebo

c) banskou záchrannou stanicou.33)

(3) V rozhodnutí o súhlase podľa odseku 2 môže okresný úrad obmedziť jeho časovú platnosť a ustanoviť ďalšie podmienky.

(4) V prípade zriaďovania záchrannej služby podľa odseku 1 okresný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa, s prihliadnutím na konkrétne podmienky prevádzkovateľa a požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov34) rozhodnutím určí minimálny počet záchranárov a základné materiálno-technické vybavenie záchrannej služby, ako aj ďalšie podmienky na jej zriadenie a činnosť.

(5) Pri rozhodovaní podľa odsekov 2 až 4 si okresný úrad vyžiada vyjadrenie dotknutého orgánu štátnej správy.34)

(6) Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť záchrannú službu podľa odseku 1 alebo odseku 2 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B.

PIATA ČASŤ

INFORMOVANIE A ÚČASŤ VEREJNOSTI

§ 22

Informovanie verejnosti a jej účasť na rozhodovacích procesoch

(1) Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný v mieste obvyklým spôsobom a podľa potreby aj opakovane informovať verejnosť, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou súvisiacou s jeho činnosťou (ďalej len „dotknutá verejnosť“), o charaktere tejto činnosti, o možných rizikách a opatreniach na ich zníženie, ako aj o požadovanom správaní dotknutej verejnosti v prípade vzniku závažnej priemyselnej havárie. Prevádzkovateľ súčasne zašle túto informáciu aj okresnému úradu, orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi34a) a dotknutej obci a spolupracuje s dotknutou obcou a podľa potreby aj s ďalšími orgánmi zúčastňujúcimi sa na zdolávaní závažných priemyselných havárií podľa osobitných predpisov.34b)

(2) Prevádzkovateľ podniku kategórie B zabezpečí trvalú prístupnosť informácií uvedených v odseku 1 pre verejnosť vrátane trvalej prístupnosti aktualizovaného súpisu vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku. Na ochranu dôvernosti týchto údajov sa vzťahuje ustanovenie odseku 7 rovnako.

(3) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.

(4) V záujme zjednotenia informovania dotknutej verejnosti, najmä v prípadoch, ak sa v ohrozenej oblasti nachádza viacero podnikov kategórie B, alebo v prípadoch uvedených v § 4 ods. 7, môže okresný úrad po prerokovaní s príslušnými prevádzkovateľmi rozhodnúť, že on sám zabezpečí informovanie dotknutej verejnosti. Zároveň určí rozsah podkladov, ktoré mu na to majú poskytnúť jednotliví prevádzkovatelia.

(5) Povinnosť zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií v prípadoch podľa odseku 4 pre verejnosť má okresný úrad. Povinnosť prevádzkovateľa zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií podľa odseku 2 ostáva nedotknutá.

(6) Informácie podľa odsekov 1 a 4 sa musia prehodnotiť a v prípade potreby aktualizovať a v aktualizovanej forme opätovne zverejniť najmenej raz za tri roky, ako aj po každej závažnej zmene podmienok, za akých bola informácia vypracovaná a zverejnená. Interval medzi opätovným zverejnením informácie, ak nebola potrebná jej aktualizácia, nesmie byť dlhší ako päť rokov.

(7) Prevádzkovateľ môže v bezpečnostnej správe alebo v iných dokumentoch poskytnutých podľa tohto zákona príslušnému orgánu (§ 26) označiť niektoré ich časti alebo údaje za predmet obchodného tajomstva a za časti a údaje, o ktorých je potrebné zachovať mlčanlivosť z dôvodov ochrany priemyselného vlastníctva, duševného vlastníctva, osobných údajov, verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany.

(8) Na účely informovania verejnosti môže prevádzkovateľ so súhlasom okresného úradu zaslať jemu alebo inej povinnej osobe podľa osobitného predpisu35) upravenú bezpečnostnú správu neobsahujúcu údaje, ktoré sa nemajú sprístupniť z dôvodov uvedených v odseku 7.

(9) Na účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov kategórie A alebo kategórie B alebo ich podstatnej zmeny, ako aj pri územnom plánovaní a ďalšej povoľovacej činnosti v blízkosti týchto podnikov (§ 10) sa vzťahujú osobitné predpisy.36)

(10) Informovanie príslušných orgánov a verejnosti o závažnej priemyselnej havárii v prípade jej vzniku upravujú osobitné predpisy.37)

(11) Podrobnosti o obsahu informácie podľa odsekov 1 a 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 23

Informovanie a účasť verejnosti v prípade predpokladaných značne nepriaznivých vplyvov závažnej priemyselnej havárie presahujúcich štátne hranice

(1) Na sprístupňovanie informácií podľa § 22 ods. 2 a 5 verejnosti iného štátu, ktorého územie môže byť dotknuté značne nepriaznivými cezhraničnými vplyvmi závažnej priemyselnej havárie v podniku kategórie B, a na jej účasť na rozhodovacom procese sa vzťahujú osobitné predpisy.38)

(2) Povinnosť informovať dotknutú verejnosť podľa § 22 ods. 1, 4 a 6 sa vzťahuje aj na verejnosť iného štátu, ktorého územie môže byť dotknuté značne nepriaznivými cezhraničnými vplyvmi závažnej priemyselnej havárie v podniku kategórie B. Rozsah a spôsob tohto informovania upravia na základe vzájomnosti a rovnosti medzištátne zmluvy.

ŠIESTA ČASŤ

ZHROMAŽĎOVANIE ÚDAJOV O ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÁCH

§ 24

Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa a súčinnosť orgánov štátnej správy

(1) Prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 24 hodín, oznámiť závažnú priemyselnú haváriu okresnému úradu, ministerstvu a ministerstvu vnútra. Jeho oznamovacia povinnosť voči iným orgánom podľa osobitných predpisov39) ostáva nedotknutá.

(2) Prevádzkovateľ je povinný doručiť okresnému úradu a orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi11) písomnú správu o príčinách a následkoch závažnej priemyselnej havárie, o vybraných nebezpečných látkach, ktoré sa pri nej vyskytli, a o opatreniach prijatých na obmedzenie jej následkov a na zamedzenie opakovania sa podobnej havárie, a to najneskôr do dvoch mesiacov od vzniku závažnej priemyselnej havárie.

(3) Orgán štátnej správy, ktorý podľa osobitných predpisov39) vyšetroval závažnú priemyselnú haváriu alebo na jej základe nariadil príslušné opatrenia, doručí do dvoch mesiacov od jej vzniku okresnému úradu informáciu o ním zistených príčinách a následkoch závažnej priemyselnej havárie a o nariadených opatreniach. Ak v uvedenej lehote nebolo vyšetrovanie ešte dokončené, označí tento orgán informáciu ako predbežnú a uvedie predpokladaný termín doručenia konečnej informácie.

(4) Okresný úrad po doručení písomnej správy a informácie podľa odsekov 2 a 3 a po prípadnom vyžiadaní si doplňujúcich údajov najneskôr do 30 dní doručí ministerstvu a ministerstvu vnútra komplexnú správu o analýze príčin a následkov závažnej priemyselnej havárie a o prijatých opatreniach.

(5) Ak následky závažnej priemyselnej havárie spĺňajú kritériá uvedené v prílohe č. 2 k tomuto zákonu, prevádzkovateľ podľa odseku 2 a orgán štátnej správy podľa odseku 3 zašlú písomnú správu a informáciu v lehote podľa odsekov 2 a 3 aj ministerstvu.

(6) Ak sa ďalším vyšetrovaním zistia skutočnosti, ktoré menia informácie, závery alebo opatrenia podľa odsekov 2 až 5, musia byť tie bez zbytočného odkladu aktualizované.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 4 a 6 sa vzťahujú primerane aj na prípady bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, ktoré sa podarilo zdolať postupom podľa havarijného plánu (§ 18 ods. 5).

(8) Podrobnosti o spôsobe plnenia oznamovacej povinnosti podľa odsekov 1 a 2 a o písomných správach a informáciách podľa odsekov 3 až 7 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 25

Register závažných priemyselných havárií

(1) Ministerstvo vedie register závažných priemyselných havárií, ktorý obsahuje stručné údaje o závažných haváriách, najmä

a) dátum, podnik, miesto vzniku závažnej priemyselnej havárie,

b) druh závažnej priemyselnej havárie, jej opis, druh prítomnej vybranej nebezpečnej látky,

c) rozsah a dĺžku trvania závažnej priemyselnej havárie a spôsob jej zdolania,

d) zdroj a hlavnú príčinu vzniku závažnej priemyselnej havárie,

e) následky závažnej priemyselnej havárie na život a zdravie ľudí, na životné prostredie a na majetok,

f) opatrenia prijaté

1. na obmedzenie, prípadne odstránenie následkov závažnej priemyselnej havárie,

2. na zamedzenie opakovania sa podobných závažných priemyselných havárií.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na prípady bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie podľa § 24 ods. 7.

SIEDMA ČASŤ

ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ICH PÔSOBNOSŤ

§ 26

Orgány štátnej správy

(1) Štátnu správu na úseku prevencie závažných priemyselných havárií podľa tohto zákona vykonávajú:

a) ministerstvo,

b) ministerstvo vnútra,

c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce"),

d) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia"),40)

e) okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady,41)

f) orgány inšpekcie práce,42)

g) orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi vrátane orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor,43)

h) orgány štátnej správy na úseku civilnej ochrany,44)

i) orgány na ochranu zdravia a štátne zdravotné ústavy,45)

j) orgány štátnej banskej správy.46)

(2) Ministerstvo

a) je ústredný orgán štátnej správy pre prevenciu závažných priemyselných havárií podľa tohto zákona,

b) riadi a vykonáva štátny dozor vo veciach prevencie závažných priemyselných havárií podľa tohto zákona,

c) na základe splnomocňovacích ustanovení v tomto zákone vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na jeho vykonanie,

d) preskúmava správne rozhodnutia vydané podľa tohto zákona inšpekciou a okresnými úradmi,

e) môže v záujme zhospodárnenia výkonu štátnej správy alebo v inom dôležitom záujme poveriť plnením niektorých úloh podľa tohto zákona iný než miestne príslušný okresný úrad alebo ich samo prevziať. Z rovnakých dôvodov môže poveriť plnením niektorých úloh podľa § 4 ods. 7 iný než miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo ich samo prevziať,

f) prevádzkuje informačný systém (§ 5a),

g) dáva vyjadrenie k bezpečnostnej správe,

h) udeľuje oprávnenia právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom na vykonávanie odbornej prípravy havarijných technikov a špecialistov na prevenciu závažných priemyselných havárií,

i) overuje odbornú spôsobilosť havarijných technikov a špecialistov na prevenciu závažných priemyselných havárií, vydáva im osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie zoznam odborne spôsobilých osôb (§ 12 ods. 8),

j) udeľuje autorizáciu právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom na činnosti podľa § 14 a vedie zoznam autorizovaných osôb (§ 16 ods. 8),

k) schvaľuje plán kontroly podnikov na príslušný kalendárny rok a kontroluje jeho plnenie,

l) eviduje a vyhodnocuje komplexné správy o závažných priemyselných haváriách a vedie ich register,

m) plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie v tejto oblasti,

n) spracúva ročnú súhrnnú správu o závažných priemyselných haváriách, ktoré sa prihodili na území štátu, a o ďalších závažných skúsenostiach a opatreniach nariadených podľa tohto zákona a plní funkciu orgánu pre medzinárodnú výmenu informácií v tejto oblasti podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3) Ministerstvo vnútra

a) plní funkciu príslušného orgánu na oznamovanie závažných priemyselných havárií a na požadovanie, prípadne poskytovanie medzinárodnej pomoci podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,47)

b) spolupracuje s ministerstvom pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona, najmä pri schvaľovaní plánu kontroly podnikov [odsek 2 písm. k)],

c) využíva komplexné správy o závažných priemyselných haváriách (§ 24 ods. 4) na účely podľa osobitných predpisov.48)

(4) Ministerstvo práce spolupracuje s ministerstvom pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona, najmä pri schvaľovaní plánu kontroly podnikov [odsek 2 písm. k)].

(5) Inšpekcia

a) je orgán štátneho dozoru vo veciach prevencie závažných priemyselných havárií,

b) spracúva a prerokúva návrh plánu kontroly podnikov na kalendárny rok s orgánmi uvedenými v odseku 1 písm. f) až j) a prerokovaný návrh plánu predkladá na schválenie ministerstvu,

c) organizuje a koordinuje vykonávanie kontrol podľa schváleného plánu [písmeno b)],

d) spracúva súhrnnú správu o kontrolách vykonaných podľa tohto zákona v bežnom roku, ako aj o závažných zisteniach a nariadených opatreniach a predkladá ju ministerstvu do 15. februára nasledujúceho roka,

e) dáva vyjadrenie k bezpečnostnej správe (§ 9 ods. 5 a 6).

(6) Okresný úrad v sídle kraja

a) rozhoduje podľa § 4 ods. 7

1. o zaradení podniku do kategórie A alebo o preradení podniku z kategórie A do kategórie B alebo

2. o uložení iných opatrení potrebných na elimináciu alebo zníženie rizika vyplývajúceho z umiestnenia podniku,

b) vykonáva štátny dozor.

(7) Okresný úrad

a) je prvostupňový orgán na výkon štátnej správy podľa tohto zákona s výnimkou vecí patriacich do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy,

b) prijíma a podľa potreby preveruje oznámenia prevádzkovateľov o kategorizácii podnikov podľa § 4 a 5 a informuje o nich ministerstvo a príslušné orgány podľa odseku 1 písm. d) a f) až j); v prípade možného zvýšenia rizika z dôvodov uvedených v § 4 ods. 7 informuje aj okresný úrad v sídle kraja,

c) vedie register podnikov kategórie A a kategórie B a ich prevádzkovateľov vo svojom okrese,

d) preskúmava bezpečnostné správy a vydáva súhlas podľa § 9 ods. 7,

e) rozhoduje o povinnosti prevádzkovateľa zriadiť osobitný útvar na koordináciu a kontrolu zabezpečovania úloh vyplývajúcich z tohto zákona v podniku (§ 11 ods. 2),

f) povoľuje v odôvodnených prípadoch na základe osobitnej žiadosti prevádzkovateľa zabezpečenie plnenia úloh záchrannej služby spôsobom podľa § 21 ods. 2 a 3,

g) zabezpečuje v prípadoch podľa § 22 ods. 4 informovanie verejnosti o rizikách závažnej priemyselnej havárie a o požadovanom správaní sa verejnosti v prípade závažnej priemyselnej havárie,

h) sprístupňuje verejnosti bezpečnostnú správu za podmienok ustanovených v § 22 ods. 7 a 8,

i) podľa § 24 prijíma

1. písomnú správu od prevádzkovateľa o príčinách a následkoch závažnej priemyselnej havárie a o prijatých opatreniach a

2. informáciu orgánu štátnej správy43) o výsledkoch vyšetrovania závažnej priemyselnej havárie a o nariadených opatreniach

a na ich základe spracúva komplexnú správu a doručí ju ministerstvu a ministerstvu vnútra,

j) vykonáva štátny dozor.

(8) Orgány uvedené v odseku 1 písm. f) až j)

a) dávajú vyjadrenie k bezpečnostnej správe (§ 9 ods. 5 a 6),

b) vykonávajú štátny dozor na úseku prevencie závažných priemyselných havárií v podnikoch, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, v rozsahu svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov,8) využívajúc aj poznatky, ktoré získali podľa tohto zákona; pritom postupujú v súlade s § 27 ods. 3 a 8,

c) poskytujú informácie z vyšetrovania závažných priemyselných havárií podľa § 24 ods. 3, 5 až 7,

d) dávajú vyjadrenie k zabezpečeniu záchrannej služby podľa § 21 ods. 5.

§ 27

Koordinácia činnosti orgánov vykonávajúcich štátny dozor

(1) Štátnym dozorom na úseku prevencie závažných priemyselných havárií sa zisťuje, ako prevádzkovatelia plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe.

(2) Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti prevádzkovateľa, uloží opatrenia na nápravu. V prípade bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku orgán štátneho dozoru podľa potreby nariadi obmedzenie alebo zastavenie prevádzky podniku alebo jeho časti.

(3) Osobitnou súčasťou štátneho dozoru je vykonávanie kontrol v podnikoch, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, koordinovaným spôsobom orgánmi uvedenými v § 26 ods. 1 písm. d), f) až j). Koordináciu kontrolnej činnosti podľa tohto zákona zabezpečuje inšpekcia (odseky 4 a 8).

(4) Inšpekcia každoročne spracúva a prerokúva s príslušnými orgánmi podľa § 26 ods. 8 plán kontroly podnikov. Tento plán obsahuje najmä názov podniku, zameranie kontroly a termín jej vykonania. Plán kontroly podnikov musí byť spracovaný tak, aby sa takáto koordinovaná kontrola uskutočnila v každom podniku kategórie B najmenej raz za 12 mesiacov a v každom podniku kategórie A najmenej raz za 36 mesiacov.

(5) Interval kontrol podľa odseku 4 v podniku kategórie B môže byť v odôvodnených prípadoch predĺžený až na 18 mesiacov, a to s prihliadnutím

a) na závery vyplývajúce z hodnotenia rizika a z ďalšej dokumentácie vypracovanej podľa tohto zákona,

b) na skutočnosti zistené pri predchádzajúcich kontrolách v podniku,

c) na úroveň systému riadenia v podniku.

(6) Plán kontroly podnikov schvaľuje ministerstvo.

(7) Predmetom kontroly má byť najmä preverenie, či

a) prevádzkovateľ je schopný preukázať, že prijal príslušné opatrenia na prevenciu závažných priemyselných havárií (§ 3) s ohľadom na rôzne činnosti vykonávané v podniku,

b) údaje a informácie uvedené v bezpečnostnej správe, v havarijnom pláne, v podkladoch na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva alebo v inej správe či dokumentácii prevádzkovateľa adekvátne vyjadrujú podmienky v podniku vrátane možných vonkajších zdrojov rizika,

c) prevádzkovateľ je schopný preukázať, že má alebo zabezpečil príslušné prostriedky na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a obmedzenie jej následkov (§ 20),

d) prevádzkovateľ zabezpečil záchrannú službu (§ 21),

e) je zabezpečená informovanosť verejnosti v súlade s § 22 a 23.

(8) Ak orgán podľa § 26 ods. 8 vykonáva samostatne kontrolu podniku podľa osobitných predpisov,8) informuje bez zbytočného odkladu inšpekciu o výsledku tejto kontroly a o opatreniach vrátane prípadných sankcií uložených podľa osobitných predpisov.8)

(9) Na výkon kontrolnej činnosti podľa tohto zákona sa primerane vzťahuje osobitný predpis.49)

ÔSMA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 28

Zodpovednosť za škodu

(1) Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku závažnej priemyselnej havárie, alebo zmluvne zabezpečiť vyhovujúci spôsob finančného krytia tejto zodpovednosti napríklad zárukou banky, a to po celý čas, po ktorý je jeho podnik zaradený do kategórie B.

(2) Výška poistného plnenia alebo iného spôsobu finančného krytia podľa odseku 1 musí zodpovedať rozsahu možných škôd.

(3) Prevádzkovateľ je povinný najneskôr do 30 dní predložiť okresnému úradu kópiu poistnej zmluvy alebo zmluvy o inom spôsobe finančného krytia podľa odseku 1 a informovať ho o všetkých jej zmenách.

(4) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.

(5) Pre náhradu škody spôsobenej závažnými priemyselnými haváriami platia všeobecné predpisy o náhrade škody,50) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 29

Pokuty

(1) Pokutu do 8 298,47 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží prevádzkovateľovi, ktorý

a) nevedie alebo neuchováva predpísanú dokumentáciu alebo evidenciu [§ 3 ods. 1 písm. c)],

b) nesprávne zaradí podnik do kategórie podľa § 4,

c) neposkytne príslušnému orgánu potrebnú súčinnosť alebo mu oznámi nepravdivé údaje [§ 3 ods. 1 písm. h)],

d) nevypracuje alebo neaktualizuje program (§ 7), alebo nezavedie, alebo neaktualizuje zodpovedajúci bezpečnostný riadiaci systém (§ 8),

e) nezabezpečí informovanie verejnosti podľa § 22 a 23,

f) neoznámi ustanovenie odborne spôsobilej osoby alebo zriadenie osobitného útvaru podľa § 11 ods. 6,

g) nezabezpečí predpísané školenie a výcvik zamestnancov podniku (§ 11 ods. 7).

(2) Pokutu do 16 596,95 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží

a) prevádzkovateľovi, ktorý

1. nezaradí podnik do kategórie podľa § 4,

2. nevykoná potrebné opatrenia na prevenciu závažných priemyselných havárií a neodstráni nebezpečné stavy [§ 3 ods. 1 písm. e)],

3. nevykoná predbežný odhad rizík alebo hodnotenie rizík podľa § 6,

4. nezašle okresnému úradu oznámenie podľa § 5,

5. neustanoví odborne spôsobilú osobu alebo nezriadi osobitný útvar podľa § 11 ods. 1 a 2,

6. nezabezpečí použiteľnosť prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzenie ich následkov (§ 20),

7. nezriadi záchrannú službu alebo nezabezpečí plnenie jej úloh spôsobom podľa § 21,

8. nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 24 ods. 1 a 2,

b) autorizovanej osobe, ktorá

1. neopatrí ňou vyhotovenú dokumentáciu náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. f),

2. neoznámi ministerstvu zmenu podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. e),

3. poruší ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom, vykonávacími predpismi alebo rozhodnutím o udelení autorizácie.

(3) Pokutu do 33 193,91 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží

a) prevádzkovateľovi, ktorý

1. nevykoná opatrenia na nápravu uložené príslušným orgánom [§ 3 ods. 1 písm. g)],

2. nevypracuje bezpečnostnú správu, nepredloží ju okresnému úradu alebo nezabezpečí jej prehodnotenie a aktualizáciu podľa § 9,

3. nevypracuje havarijný plán alebo nezabezpečí jeho precvičovanie, prehodnotenie a aktualizáciu podľa § 18,

4. nepredloží príslušnému orgánu podklady na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva (§ 19),

b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ak vykonáva činnosť podľa § 14 bez autorizácie udelenej ministerstvom alebo po pozastavení, zrušení či zániku tejto autorizácie.

(4) Pokutu do 165 969,59 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží prevádzkovateľovi, ktorý nesplní povinnosť finančného krytia zodpovednosti za škodu podľa § 28 ods. 1 až 3.

(5) Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej škody alebo ekologickej ujmy.

(6) Inšpekcia alebo okresný úrad môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť povinnému, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom, a to aj opätovne.

(7) Pokutu podľa odseku 1 až 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokutu podľa odseku 6 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 6 splniť. Uložením pokuty nie je dotknutá povinnosť vykonať opatrenie na nápravu, ani zodpovednosť za náhradu spôsobenej škody alebo za nápravu ekologickej ujmy.

(8) Výnosy z pokút podľa odsekov 1 až 4 sú príjmom Environmentálneho fondu.

(9) Orgány uvedené v § 26 ods. 1 písm. f) až j) ukladajú pri výkone štátneho dozoru podľa § 26 ods. 8 a § 27 pokuty podľa osobitných predpisov.8)

DEVIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 30

Konanie

Všeobecné predpisy o správnom konaní51) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú

a) na vyjadrenia vydávané podľa § 9 ods. 5 a 6, § 10 ods. 3 a § 21 ods. 5,

b) na schvaľovanie plánu kontroly podnikov podľa § 26 ods. 2 písm. k).

§ 31

Prechodné ustanovenia

(1) Prevádzkovateľ existujúceho podniku je povinný

a) do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona preveriť celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie podľa § 4,

b) do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona

1. vykonať predbežný odhad rizika (§ 6 ods. 4),

2. zaslať okresnému úradu oznámenie podľa § 5,

c) do osemnástich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona

1. vypracovať program podľa § 7,

2. zaviesť bezpečnostný riadiaci systém podľa § 8,

3. ustanoviť odborne spôsobilú osobu a oznámiť to okresnému úradu (§ 11),

d) do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona

1. vykonať hodnotenie rizika podľa § 6,

2. vypracovať havarijný plán podľa § 18,

3. predložiť podľa § 19 príslušnému orgánu podklady na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva,

4. zabezpečiť záchrannú službu v súlade s § 21,

5. zabezpečiť informovanie verejnosti podľa § 22 a 23,

6. uzavrieť zmluvu o poistení alebo o inom spôsobe finančného krytia zodpovednosti za škodu (§ 28) a kópiu tejto zmluvy zaslať okresnému úradu,

e) do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona predložiť okresnému úradu bezpečnostnú správu podľa § 9.

(2) Vykonávať pre iného prevádzkovateľa práce podľa § 14 ods. 2 na základe oprávnenia získaného podľa doterajších predpisov možno len do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona. Po uplynutí tejto lehoty možno vykonávať tieto práce len na základe autorizácie udelenej ministerstvom.

(3) Inšpekcia spracuje a prerokuje s dotknutými orgánmi plán kontroly podnikov podľa § 26 ods. 5 písm. b), počnúc rokom 2003.

§ 31a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.


Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 117/1998 Z. z., zákona č. 252/2000 Z. z. a zákona č. 416/2001 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Okresný úrad zabezpečí najmenej raz za tri roky precvičenie, prehodnotenie a podľa potreby aj zmenu alebo doplnenie plánu ochrany obyvateľstva zahŕňajúceho možné závažné priemyselné havárie v podniku kategórie B podľa osobitného predpisu.16c)".

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16c) znie:

16c) § 4 zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

Čl. III

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z. a zákona č. 554/2001 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom zj), ktoré znie:

„zj) vykonávanie hodnotenia rizík, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijného plánu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie závažných priemyselných havárií.23p)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 23p znie:

23p) § 14 ods. 2 zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

2. V prílohe č. 2 v Skupine 214 - Ostatné sa dopĺňajú body 52 a 53, ktoré znejú:

„52. Havarijný technik a Špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií

osvedčenie

§ 12 ods. 6 zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

53. Vykonávanie odbornej prípravy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií

oprávnenie

§ 13 ods. 1 a 5 zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. IV

Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 553/2001 Z. z. a zákona č. 96/2002 Z. z. sa mení takto:

V § 18 ods. 3 sa vypúšťa písmeno i).


Čl. VI

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002.


Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 261/2002 Z. z.

PRAHOVÉ HODNOTY A KRITÉRIÁ NA ZARAĎOVANIE PODNIKOV DO KATEGÓRIE A A DO KATEGÓRIE B

Časť 1

Úvod

Pri používaní tabuľky I a tabuľky II v tejto časti na zisťovanie prítomnosti vybraných nebezpečných látok v podniku, najmä na účely zaraďovania podnikov do kategórií A a B, platia nasledujúce princípy:

1. S vybranou nebezpečnou látkou, ktorá je prítomná v podniku v množstve rovnajúcom sa 2 % alebo v menšom ako 2 % z prahovej hodnoty uvedenej v tabuľke I alebo tabuľke II, sa nebude pri výpočte jej celkového množstva rátať, ak jej umiestnenie v podniku je také, že nemôže kdekoľvek v podniku spôsobiť závažnú priemyselnú haváriu.

2. Ak vybraná nebezpečná látka uvedená v tabuľke I patrí tiež do niektorej z kategórií nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok podľa tabuľky II, použije sa prahová hodnota uvedená v tabuľke I.

3. Ak má vybraná nebezpečná látka viacero nebezpečných vlastností podľa kategórií uvedených v tabuľke II, použije sa najnižšia prahová hodnota z príslušných kategórií nebezpečných vlastností podľa tabuľky II. Na vypočítanie súčtu pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok podľa časti 2 tejto prílohy sa však použije vždy prahová hodnota zodpovedajúca príslušnej klasifikácii (kategórii nebezpečných vlastností).

4. Posudzovanie chemických zmesí a chemických prípravkov sa vykonáva rovnakým spôsobom ako posudzovanie čistej vybranej nebezpečnej látky podľa osobitného predpisu.1)

5. Ak sa vybraná nebezpečná látka nachádza na viacerých miestach v podniku, vykoná sa súčet týchto čiastkových množstiev. Na zaradenie podniku do príslušnej kategórie sa potom berie do úvahy tento výsledný súčet.

Tabuľka I

KONKRÉTNE VYBRANÉ NEBEZPEČNÉ LÁTKY

 

Stĺpec 1

Stĺpec 2

Vybraná nebezpečná látka

Prahová hodnota
pre kategóriu A v tonách

Prahová hodnota
pre kategóriu B v tonách

dusičnan amónny (1)

5 000

10 000

dusičnan amónny (2)

1 250

5 000

dusičnan amónny (3)

350

2 500

dusičnan amónny (4)

10

50

dusičnan draselný (5)

5 000

10 000

dusičnan draselný (6)

1 250

5 000

oxid arzeničný, kyselina arzeničná alebo jej soli

1

2

oxid arzenitý, kyselina arzenitá alebo jej soli

--

0,1

bróm

20

100

chlór

10

25

zlúčeniny niklu vo forme inhalovateľného prášku (oxid
nikelnatý, oxid nikličitý, sulfid nikelnatý, sulfid niklitý,
oxid niklitý)

 

1

etylénimín

10

20

fluór

10

20

formaldehyd (koncentrácia ≥ 90 %)

5

50

vodík

5

50

chlorovodík (skvapalnený plyn)

25

250

alkylv olova

5

50

skvapalnené, mimoriadne horľavé plyny (vrátane
kvapalného propán-butánu) a zemný plyn

50

200

acetylén

5

50

etylénoxid

5

50

propylénoxid

5

50

metanol

500

5 000

4,4-metylén-bis(2-chloroanilín) alebo soli vo forme
prášku

--

0,01

metylizokyanát

--

0,15

kyslík

200

2 000

diizokyanát toluénu

10

100

fosgén (karbonylchlorid)

0,3

0,75

arzenovodík (arzín)

0,2

1

fosforovodík (fosfín)

0,2

1

chlorid sírnatý

1

1

oxid sírový

15

75

polychlórované dibenzofurány a polychlórované
dibenzodioxíny (vrátane TCDD) vypočítané v ekvivalente
TCDD (7)

--

0,001

Nasledujúce karcinogény s koncentráciou vyššou ako
5 hmot. %:
bifenyl-4-amín alebo jeho soli, (trichlórmetyl) benzén,
benzidín alebo jeho soli, bis(chlórmetyl)éter,
chlórmetyl(metyl)éter, 1,2-dibrómetán, dietylsulfát,
dimetylsulfát, dimetylkarbamoylchlorid,
1,2-dibrómo-3-chlórpropán,
1,2-dimetyl-hydrazín, dimetyl(nitrózo)amín,
tris(dimetylamid) kyseliny fosforečnej, hydrazín,
2-naftylamín alebo jeho soli,
4-nitrodifenyl a propán- 1,3-sultón

0,5

2

Ropné produkty
a) gazolíny a nafty,
b) kerozíny (vrátane prúdového paliva),
c) plynové oleje (vrátane dieselových palív, vykurovacích
    olejov a tepelne krakovaných plynových olejov)
d) ťažké vykurovacie oleje

2 500

25 000

Poznámky k tabuľke I

(1) Dusičnan amónny (5 000/10 000) – hnojivá schopné samovoľného rozkladu

Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze dusičnanu amónneho (zložené hnojivá obsahujúce dusičnan amónny, fosfáty alebo potaš), v ktorých obsah dusíka z dusičnanu amónneho je

a) medzi 15,75 a 24,5 hmot. % (čo zodpovedá 45 % až 70 % dusičnanu amónneho) a celkový obsah horľavých organických látok je najviac 0,4 % alebo ktoré spĺňajú požiadavky na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu2), alebo

b) 15,75 hmot. % alebo menej a s neobmedzeným obsahom horľavých látok,

a ktoré sú schopné samovoľného rozkladu podľa testu na určenie ich klasifikácie pre triedu 9 podľa osobitného predpisu.3)

(2) Dusičnan amónny (1 250/5 000) – v kvalite pre hnojivá

Vzťahuje sa na jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a na zložené hnojivá, v ktorých obsah dusíka z dusičnanu amónneho je

a) viac ako 24,5 hmot. %, okrem zmesí dusičnanu amónneho s dolomitom, vápencom alebo uhličitanom vápenatým s čistotou najmenej 90 %,

b) viac ako 15,75 hmot. % pre zmesi dusičnanu amónneho a síranu amónneho,

c) viac ako 28 hmot. % (čo zodpovedá 80 % dusičnanu amónneho) pre zmesi dusičnanu amónneho s dolomitom, vápencom alebo uhličitanom vápenatým s čistotou najmenej 90 %

a ktoré spĺňajú požiadavky na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu.2)

(3) Dusičnan amónny (350/2 500) – v technickej kvalite

Vzťahuje sa na

a) dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho, v ktorých obsah dusíka z dusičnanu amónneho je

1. 24,5 až 28 hmot. % a celkový obsah horľavých látok je najviac 0,4 %,

2. viac ako 28 hmot. % a celkový obsah horľavých látok je najviac 0,2 %,

b) vodné roztoky dusičnanu amónneho, v ktorých je koncentrácia dusičnanu amónneho väčšia ako 80 hmot. %.

(4) Dusičnan amónny (10/50) – materiály nevyhovujúce požadovanej špecifikácii a hnojivá nevyhovujúce testu na odolnosť proti výbuchu

Vzťahuje sa na

a) materiál vyradený počas výrobného procesu a na dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho, na jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a zložené hnojivá na báze dusičnanu amónneho uvedené v poznámkach 2 a 3 vyššie, ktoré z dôvodov, že nezodpovedajú špecifikáciám podľa uvedených poznámok, sú alebo boli vrátené konečným užívateľom výrobcovi na dočasné uskladnenie alebo spracovateľskému podniku na prepracovanie, recykláciu alebo úpravu potrebnú na ich bezpečné používanie,

b) hnojivá uvedené v poznámke 1 písm. a) a v poznámke 2, ktoré nespĺňajú požiadavky na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu.2)

(5) Dusičnan draselný (5 000/10 000)

Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze dusičnanu draselného obsahujúce dusičnan draselný v prilovanej forme alebo granulovanej forme.

(6) Dusičnan draselný (1 250/5 000)

Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze dusičnanu draselného obsahujúce dusičnan draselný v kryštalickej forme.

(7) Polychlórované dibenzofurány a polychlórované dibenzodioxíny

Pri výpočte množstiev polychlórovaných dibenzofuránov a polychlórovaných dibenzodioxínov sa použijú nasledujúce koeficienty:

Medzinárodné koeficienty ekvivalentnej toxicity (ITEF) pre obdobné látky (NATO/CCMS)

2,3,7,8-TCDD
1,2,3,7,8-PeCDD
1,2,3,4,7,8-HxCDD
1,2,3,6,7,8-HxCDD
1,2,3,7,8,9-HxCDD
1,2,3,4,6,7,8-HpCDD
OCDD

1
0,5
0,1
0,1
0,01
0,01
0,001

2,3,7,8-TCDF
2,3,4,7,8-PeCDF
1,2,3,7,8-PeCDF
1,2,3,4,7,8-HxCDF
1,2,3,7,8,9-HxCDF
1,2,3,6,7,8-HxCDF
2,3,4,6,7,8-HxCDF
1,2,3,4,6,7,8-HpCDF
1,2,3,4,7,8,9-HpCDF
OCDF

0,1
0,5
0,05
0,1
0,1
0,1
0,1
0,01
0,01
0,001

Tabuľka II

Kategórie nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok

   

Stĺpec 1

Stĺpec 2

 

Klasifikácia vybranej nebezpečnej látky
podľa osobitného predpisu (1)

Prahová hodnota
pre kategóriu A
v tonách

Prahová hodnota
pre kategóriu B
v tonách

1.

Veľmi jedovatá

5

20

2.

Jedovatá

50

200

3.

Oxidujúca

50

200

4.

Výbušná (2) - látka (prípravok alebo predmet) zaradená
do podtriedy 1.4 podľa osobitného predpisu3)

50

200

5.

Výbušná (2) - látka (prípravok alebo predmet) zaradená
do podtriedy 1.1, 1.2, 1.3, 1.5 alebo 1.6 podľa osobitného
predpisu3) alebo s označením špecifického rizika R2 alebo R3

10

50

6.

Horľavá kvapalina (3)

5 000

50 000

7a.

Veľmi horľavá (4)

50

200

7b.

Veľmi horľavá kvapalina (5)

5 000

50 000

8.

Mimoriadne horľavá (6)

10

50

9.

Nebezpečná pre životné prostredie v kombinácii s označením
špecifického rizika
a) R50: „Veľmi jedovatá pre vodné organizmy"
    (vrátane R50/53)
b) R51/53: „Jedovatá pre vodné organizmy; môže spôsobiť
    dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnej zložke životného
    prostredia"

100
200

200
500

10.

Každá klasifikácia okrem vyššie uvedených klasifikácií
v kombinácii s označením špecifického rizika
a) R14: „Prudko reaguje s vodou" (vrátane R14/15)
b) R29: „Pri kontakte s vodou uvoľňuje jedovatý plyn"

100
50

500
200

Poznámky k tabuľke II

(1) Klasifikácia vybraných nebezpečných látok (chemických látok a chemických prípravkov) sa uskutoční podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Ak sú v podniku prítomné látky alebo prípravky, ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné podľa citovaného zákona (napríklad odpad), ale sa vyznačujú alebo sa môžu vyznačovať za podmienok vyskytujúcich sa v podniku rovnocennými vlastnosťami ako vybrané nebezpečné látky v zmysle potenciálu závažnej priemyselnej havárie, postupy podľa citovaného zákona sa použijú primerane na dočasnú klasifikáciu týchto látok a prípravkov.

(2) Výbušný znamená

a) látku alebo prípravok, ktorý vytvára riziko výbuchu nárazom, trením, ohňom alebo inými zdrojmi zapálenia (špecifické označenie rizika R2),

b) látku alebo prípravok, ktorý vytvára mimoriadne riziko výbuchu nárazom, trením, ohňom alebo iným zdrojom zapálenia (špecifické označenie rizika R3), alebo

c) látku, prípravok alebo predmet patriaci do triedy 1 podľa osobitného predpisu.3)

Táto definícia zahŕňa aj pyrotechnické látky a výrobky.4) Ak sú látka alebo prípravok klasifikované tak podľa osobitného predpisu,3) ako aj označením špecifického rizika R2 alebo R3, klasifikácia podľa osobitného predpisu3) má prednosť pred označením špecifického rizika.

Látky a výrobky triedy 1 sú zaradené v podtriedach 1.1 až 1.6 v súlade so systémom klasifikácie podľa osobitného predpisu,3) a to:

Podtrieda 1.1: „Látky a predmety, ktoré sú schopné hromadného výbuchu (hromadný výbuch je taký výbuch, ktorý pôsobí takmer na celý náklad prakticky okamžite)."

Podtrieda 1.2: „Látky a predmety ohrozujúce okolie rozletom, ale ktoré nie sú schopné hromadného výbuchu."

Podtrieda 1.3: „Látky a predmety nebezpečné požiarom a vykazujúce buď malé nebezpečenstvo tlakovej vlny, alebo malé nebezpečenstvo rozletu, alebo obe, ale bez nebezpečenstva hromadného výbuchu,

(a) ktoré pri horení vykazujú významné tepelné pôsobenie alebo

(b) ktorých postupné horenie vytvára malé účinky tlakovej vlny alebo rozletu, alebo oba tieto účinky."

Podtrieda 1.4: „Látky a predmety, ktoré vykazujú len slabé nebezpečenstvo výbuchu v prípade zážehu alebo iniciácie počas prepravy. Účinky sú v prevažnej miere obmedzené na kusovú zásielku a bez rozletu úlomkov väčších rozmerov alebo väčšieho rozsahu. Oheň pôsobiaci zvonku nesmie vyvolať prakticky okamžitý výbuch takmer celého obsahu kusovej zásielky."

Podtrieda 1.5: „Veľmi málo citlivé látky schopné hromadného výbuchu, ktoré sú také necitlivé, že pravdepodobnosť ich iniciácie alebo prechodu horenia do výbuchu pri normálnych podmienkach prepravy je veľmi malá. Ako minimálna požiadavka je pre tieto látky ustanovené, že nesmú vybuchnúť pri skúške otvoreným ohňom."

Podtrieda 1.6: „Extrémne necitlivé predmety, pri ktorých nehrozí riziko hromadného výbuchu. Predmety obsahujúce len extrémne necitlivé výbušné látky a preukazujúce zanedbateľnú pravdepodobnosť náhodnej iniciácie alebo jej rozšírenia. Riziko je obmedzené na výbuch jednotlivého predmetu."

Do uvedenej definície patria aj výbušné látky alebo pyrotechnické látky obsiahnuté vo výrobkoch. Ak je v prípade výrobku známe množstvo výbušnej alebo pyrotechnickej látky, alebo prípravku, ktoré výrobok obsahuje, berie sa na účely tohto zákona do úvahy toto známe množstvo. Ak toto množstvo nie je známe, celý výrobok sa považuje za výbušný.

(3) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktorých bod vzplanutia sa rovná alebo je väčší ako 21 oC a menší alebo sa rovná 55 oC (označenie špecifického rizika R10), podporujúce horenie.

(4) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktoré sa môžu zohriať a vznietiť v kontakte so vzduchom pri teplote okolia bez dodania energie (označenie špecifického rizika R17), ako aj chemické látky a chemické prípravky, ktoré majú bod vzplanutia menší ako 55 oC a pod tlakom zostávajú kvapalné, ak osobitné prevádzkové podmienky, ako sú vysoký tlak alebo vysoká teplota, môžu spôsobiť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie.

(5) Chemické látky a chemické prípravky, ktorých bod vzplanutia je menší ako 21 oC a ktoré nie sú mimoriadne horľavé (označenie špecifického rizika R11 druhá pomlčka).

(6) Mimoriadne horľavé látky podľa tohto bodu sú

a) kvapalné chemické látky a kvapalné chemické prípravky, ktorých bod vzplanutia je menší ako 0 oC a ktorých bod varu (alebo v prípade destilačného rozmedzia počiatočný bod varu) je pri normálnom tlaku menší alebo sa rovná 35 oC (označenie špecifického rizika R12 prvá pomlčka),

b) plyny, ktoré sú horľavé pri kontakte so vzduchom pri okolitej teplote a tlaku (označenie špecifického rizika R12 druhá pomlčka), ktoré sú v plynnom alebo superkritickom stave, a

c) horľavé a veľmi horľavé kvapalné chemické látky a kvapalné chemické prípravky udržiavané na teplote vyššej, ako je ich bod varu.

Časť 2

VZOREC NA VÝPOČET POMERNÉHO MNOŽSTVA VYBRANÝCH NEBEZPEČNÝCH LÁTOK

1. Súčet (N) pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku v množstvách menších, ako sú ich prahové množstvá podľa stĺpca 1 alebo stĺpca 2 tabuľky I alebo tabuľky II, na účely zaradenia podniku do kategórie A alebo kategórie B podľa § 4 ods. 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) tohto zákona sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:

Vzorec 01

v ktorom

„qn" je množstvo prítomnej vybranej nebezpečnej látky „n" (alebo kategórie nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok „n") spadajúcej do časti 1 tejto prílohy v tonách,

„Qn" je prahové množstvo vybranej nebezpečnej látky „n" podľa tabuľky I alebo prahové množstvo kategórie nebezpečných vlastností „n" podľa tabuľky II z časti 1, pričom za Qn sa dosadí na zaradenie podniku do

a) kategórie A prahové množstvo podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo tabuľky II,

b) kategórie B prahové množstvo podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo tabuľky II.

2. Ak výsledný súčet pomerných množstiev „N" sa rovná jednej alebo je väčší ako 1, prevádzkovateľ zaradí podnik do

a) kategórie A – ak sa za Qn dosadili prahové hodnoty podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo II,

b) kategórie B – ak sa za Qn dosadili prahové hodnoty podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo II.

3. Tento vzorec sa použije na hodnotenie celkového nebezpečenstva spojeného s toxicitou, horľavosťou a ekotoxicitou. Preto sa musí použiť trikrát

a) na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných ako veľmi jedovaté a jedovaté spolu s vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 1 alebo 2 tabuľky II,

b) na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných ako oxidujúce, výbušné, horľavé, veľmi horľavé alebo mimoriadne horľavé spolu s vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 3, 4, 5, 6, 7a, 7b alebo 8 tabuľky II,

c) na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných ako nebezpečné pre životné prostredie [R50 (vrátane R50/53) alebo R51/53] spolu s vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 9 tabuľky II.

Príloha č. 2 k zákonu č. 261/2002 Z. z.

KRITÉRIÁ NA ZASIELANIE SPRÁV A INFORMÁCIÍ O ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÁCH MINISTERSTVU

Písomná správa prevádzkovateľa a informácia príslušného orgánu podľa § 24 ods. 5 tohto zákona musia byť zaslané aj ministerstvu v prípade každej závažnej priemyselnej havárie, ktorá

a) spĺňa kritériá podľa bodu 1 tejto prílohy alebo

b) spôsobila aspoň jeden z následkov uvedených v bodoch 2 až 5 tejto prílohy.

1. Požiar, výbuch alebo havarijný únik vybranej nebezpečnej látky v množstve najmenej 5 % z prahovej hodnoty uvedenej v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky II prílohy č. 1 tohto zákona.

2. Závažná havária, ktorá spôsobila aspoň jeden z týchto následkov:

a) smrť osoby,

b) zranenie najmenej šiestich osôb na území podniku a ich hospitalizáciu najmenej 24 hodín,

c) zranenie aspoň jednej osoby mimo územia podniku a jej hospitalizáciu najmenej 24 hodín,

d) poškodenie aspoň jedného obydlia mimo územia podniku, ktoré sa následkom havárie stalo neobývateľným,

e) nutnosť evakuácie alebo ukrytia osôb na čas dlhší ako dve hodiny, ak celkový súčin (počet osôb x hodiny) je najmenej 500,

f) prerušenie dodávky pitnej vody, elektrickej energie, plynu alebo telefonického spojenia na čas dlhší ako dve hodiny, ak celkový súčin (počet osôb x hodiny) je najmenej 1 000.

3. Bezprostredné poškodenie životného prostredia spôsobom uvedeným v písmenách a) až c):

a) trvalé alebo dlhotrvajúce poškodenie suchozemských stanovíšť (habitatov) chránených druhov,1) ako aj chránených území podľa osobitných predpisov2) s rozlohou najmenej

1. 0,5 ha v prípade súvislých stanovíšť (habitatov) alebo chránených území,

2. 10 ha v prípade rozptýlených stanovíšť (habitatov) vrátane poľnohospodárskej pôdy,

b) závažné alebo trvalé poškodenie sladkovodných stanovíšť (habitatov) s rozlohou najmenej

1. 10 km rieky alebo kanálu,

2. 1 ha jazera, rybníka alebo vodnej nádrže,

c) závažné poškodenie alebo znečistenie vodonosnej vrstvy (kolektora) alebo podzemnej vody s rozlohou najmenej 1 ha.

4. Škoda na majetku

a) na území podniku najmenej 2 987 452,70 eura,

b) mimo územia podniku najmenej 746 863,18 eura.

5. Každá závažná havária s cezhraničnými účinkami na územie iného štátu.

Príloha č. 3

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 10, 14. 1. 1997) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 345, 31. 12. 2003).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24. 7. 2012).

1) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) Napríklad zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) v znení neskorších predpisov.

5) Napríklad zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 276/2001 Z. z., zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

6) § 2 a § 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

7) Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

9) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

10) Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení zákona č. 128/2002 Z. z.

11) § 21 zákona č. 314/2001 Z. z.

12) Napríklad zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

12a) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12b) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

12c) § 21 až 28 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13) § 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 158/2001 Z. z.

14) § 3 ods. 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z.

15) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

16) Napríklad zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z., zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2000 Z. z.

17) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 70/1998 Z. z. v znení zákona č. 276/2001 Z. z., zákon č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákon č. 143/1998 Z. z. v znení zákona č. 37/2002 Z. z., zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.

18) Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 377/1996 Z. z. o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov.

19) § 181b, 181c, 181e, 181f a 181g Trestného zákona.

21) § 11 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.

22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

23) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

24) Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

27) Napríklad § 9 zákona č. 314/2001 Z. z., § 76 zákona č. 223/2001 Z. z., § 11 ods. 3 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z., § 42 ods. 2 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení zákona č. 553/2001 Z. z.

28) Napríklad § 4 písm. e) zákona č. 314/2001 Z. z., § 26 zákona č. 138/1973 Zb. a § 3 vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 23/1977 Zb. o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd, § 16 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z. a zákona č. 252/2001 Z. z., § 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a § 3 a príloha č. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/1999 Z. z. o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia, zákon č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. a vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie.

29) Napríklad § 4 písm. e) zákona č. 314/2001 Z. z., § 3 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 23/1977 Zb.

30) § 13 až 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31) § 30 a 31 zákona č. 314/2001 Z. z.

32) § 14 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33) § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

34) Zákon č. 314/2001 Z. z.Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34a) Zákon č. 314/2001 Z. z.

34b) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z.

35) § 2 a § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

36) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

37) Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2000 Z. z.

38) Napríklad zákon č. 211/2000 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

39) Napríklad zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 23/1977 Zb., zákon č. 95/2000 Z. z. a vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky č. 483/1990 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhláška Slovenského banského úradu č. 387/1990 Zb. o vyšetrovaní príčin havárií a závažných pracovných úrazov pri činnostiach podliehajúcich hlavnému dozoru orgánov štátnej banskej správy, zákon č. 314/2001 Z. z.

40) § 7 až 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov.

41) § 3 až 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

42) § 5 a 6 zákona č. 95/2000 Z. z.

43) § 20, 21, 27, 28 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

44) § 13 a 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45) § 20 až 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

46) § 39 až 42 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

47) Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 315/1997 Z. z. o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 373/1998 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 94/2001 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach.

48) Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 11 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z.

49) § 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.

50) Napríklad Občiansky zákonník, Zákonník práce.

51) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

1) Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

2) Čl. 27 a príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21. 11. 2003).

3) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 243/1996 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).

4) Vyhláška Slovenského banského úradu č. 536/1991 Zb. o pyrotechnických výrobkoch v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na pyrotechnické výrobky v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2000 Z. z.

1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov.

Presunúť na začiatok