01.04.2002

140

01.04.2002

NARIADENIE VLÁDY

01.04.2002

Slovenskej republiky

01.04.2002

zo 6. marca 2002,

01.04.2002

ktorým sa vyhlasuje Národný park Veľká Fatra

01.04.2002

Vláda Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 a § 14 ods. 1 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nariaďuje:


01.04.2002

§ 1

01.04.2002

Národný park Veľká Fatra

01.04.2002

Územie Veľkej Fatry v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Banská Bystrica a juhozápadná časť Starohorských vrchov v okrese Banská Bystrica sa vyhlasujú za Národný park Veľká Fatra (ďalej len „národný park").

01.04.2002

§ 2

01.04.2002

Územie národného parku

01.04.2002

Územie národného parku sa nachádza v okrese Ružomberok v katastrálnych územiach Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Ružomberok a Ľubochňa, v okrese Martin v katastrálnych územiach Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá-Dulice a Turčianske Jaseno, v okrese Turčianske Teplice v katastrálnych územiach Mošovce a Rakša, v okrese Banská Bystrica v katastrálnych územiach Dolný Harmanec, Staré Hory, Turecká a Motyčky. Národný park má výmeru 40 371,3433 ha; jeho územie je vymedzené v prílohe.

01.04.2002

§ 3

01.04.2002

Ochranné pásmo

01.04.2002

Pre národný park sa vyhlasuje ochranné pásmo na území okresu Ružomberok v katastrálnych územiach Liptovská Osada, Ružomberok, Hubová, Ľubochňa a Stankovany, na území okresu Dolný Kubín v katastrálnom území Kraľovany, na území okresu Martin v katastrálnych územiach Šútovo, Krpeľany, Turany, Nolčovo, Konské, Podhradie, Turčianska Štiavnička, Sklabinský Podzámok, Záborie, Sklabiňa, Turčianske Jaseno, Belá-Dulice, Folkušová a Blatnica, na území okresu Turčianske Teplice v katastrálnom území Mošovce, Rakša, Háj, Turčiansky Michal a Čremošné, na území okresu Banská Bystrica v katastrálnom území Dolný Harmanec, Harmanec a Staré Hory. Ochranné pásmo má výmeru 26 132,5817 ha; jeho územie je vymedzené v prílohe.

01.04.2002

§ 4

01.04.2002

Podrobnosti o podmienkach ochrany

01.04.2002

Na území národného parku a jeho ochranného pásma platia podmienky ochrany ustanovené osobitným predpisom,1) pričom

01.04.2002

a) rozorávaním a premiestňovaním pôdy a hliny a úpravou pasienkov sa rozumie vykonávanie agrotechnických a melioračných zásahov do pôdy na trvalých trávnych porastoch a na lúkach,

01.04.2002

b) pasením hospodársky významných druhov zvierat sa rozumie pasenie koní, hovädzieho dobytka, oviec a kôz,

01.04.2002

c) činnosťou meniacou prirodzený stav vodných tokov, vodných plôch, močiarov, mokradí, prameňov a ponorov sa rozumie akýkoľvek zásah do prameňov, ostatných vôd a ich brehov,

01.04.2002

d) voľným púšťaním domácich zvierat sa rozumie voľný pohyb psov, mačiek, hydiny a jednotlivo sa pasúcich iných domácich zvierat vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšieho trvalo obývaného domu,

01.04.2002

e) pestovaním cudzokrajných druhov rastlín a chovom cudzokrajných druhov živočíchov mimo uzavretých objektov sa rozumie pestovanie alebo chov takých jedincov, ktoré v danom území nemajú pôvodný areál rozšírenia, pričom tieto druhy sa pestujú alebo chovajú v podmienkach, ktoré umožňujú ich rozšírenie do voľnej prírody alebo ich kríženie s pôvodnými druhmi vo voľnej prírode.

01.04.2002

§ 5

01.04.2002

Dokumentácia

01.04.2002

Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice národného parku a jeho ochranného pásma, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline a na Krajskom úrade v Banskej Bystrici, na Okresnom úrade v Ružomberku, na Okresnom úrade v Dolnom Kubíne, na Okresnom úrade v Martine, na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach a na Okresnom úrade v Banskej Bystrici.


01.04.2002

§ 6

01.04.2002

Zrušovacie ustanovenie

01.04.2002

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 8/1974 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Veľká Fatra v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

01.04.2002

§ 7

01.04.2002

Účinnosť

01.04.2002

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.


01.04.2002

Mikuláš Dzurinda v. r.


01.04.2002

Príloha k nariadeniu vlády č. 140/2002 Z. z.

01.04.2002

I. Vymedzenie územia Národného parku Veľká Fatra

01.04.2002

Územie národného parku je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom v katastri nehnuteľností k 1. januáru 1998 a podľa lesníckych organizačných máp so stavom k 1. januáru 1995 v mierke 1 : 25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do vojenských topografických máp v mierke 1 : 50 000 týchto nomenklatúr:

01.04.2002
M - 34 - 98 - D
M - 34 - 99 - C
M - 34 - 99 - D
M - 34 - 110 - B
M - 34 - 111 - A
M - 34 - 111 - B
M - 34 - 110 - D
M - 34 - 111 - C

01.04.2002

Hranica národného parku sa začína v ústí Gaderskej doliny, pokračuje západným až severozápadným smerom, pričom obchádza intravilán obce Blatnica po súvislej hranici lesa. Po opustení hranice intravilánu pokračuje po súvislej hranici lesných porastov smerom na sever až severovýchod po lokalitu Kobylie diely, od nej západným až severozápadným smerom k Ceste SNP. Odtiaľ pokračuje na sever okrajom lesa asi 200 metrov, ďalej východným smerom po súvislom okraji lesa, pričom obchádza opustený dobývací priestor starého štrkoviska. Pokračuje východným smerom po súvislom okraji lesa asi 800 metrov, kde sa viackrát lomí severovýchodným až južným smerom, a po súvislom okraji lesa obchádza lokalitu pod Lazy. Ďalej vedie severným až severovýchodným smerom po súvislej hranici lesa do ústia Necpalskej doliny na hranicu s intravilánom obce. Severným smerom pretína Necpalský potok a cestu v doline, lomí sa na západ a obchádza intravilán obce Necpaly po jeho severnej strane súvislou hranicou lesa. Za obcou Necpaly pokračuje súvislou hranicou lesa severným až severovýchodným smerom po lokalitu Príkrô (katastrálne územie Belá-Dulice), odtiaľ pokračuje východným smerom po okraji lesného porastu, pokračuje do dolinky Holatín a smeruje na sever ľavou stranou potoka až po sútok s Belianskym potokom. Ďalej pokračuje východným smerom, pravou stranou Belianskeho potoka (proti toku) až po vodnú nádrž pod Slavkovskou dolinou. Odbočuje na sever Slavkovskou dolinou až po lúčne priestory v lokalite Slavková. Odtiaľ vedie západným smerom po okraji lesa asi 400 metrov, kde sa kolmo lomí severným smerom, a približne po 100 metroch hranicou lesa dosahuje hrebeň medzi Belianskou dolinou a Hornojasenskou dolinou. Ďalej pokračuje východným smerom po hrebeni cez kótu 769,3 a 1 086,4 m n. m. hrebeňom až po vrchol Lysca (1 380,9 m n. m.). Obieha Národnú prírodnú rezerváciu Lysec z južnej strany, pokračuje cez bezmennú kótu 1 201,5 m n. m. až po hranicu Národnej prírodnej rezervácie Madačov. Od tohto bodu sa hranica ostro odkláňa od hrebeňa Lysca a pokračuje severným smerom, ďalej severovýchodným smerom po hranici Národnej prírodnej rezervácie Madačov až po kótu Jarabinská (1 313,8 m n. m.). Z nej pokračuje severným smerom po turčianskej vetve hlavného hrebeňa Veľkej Fatry cez kóty 1 125,4 m n. m., Vyšnú Lipovú (1 220 m n. m.), Kľak (1 394,1 m n. m.), Chládkové (1 244 m n. m.), Nižnú Lipovú (1 161,6 m n. m.) a bezmennú kótu 1 101,9 m n. m. až po kótu Tlstý diel (990,4 m n. m.). Ďalej vedie severovýchodným smerom po hrebeni, približne po 500 metroch odbočuje na východ. Po hranici lesných porastov pokračuje pôvodným smerom až na okraj ochranného lesa vzdialeného asi 150 metrov od riečky Ľubochnianka. Odtiaľ smeruje na sever asi 300 metrov po okraji ochranného lesa až po styk s lesnou cestou. Od pravého okraja lesnej cesty pokračuje východným smerom a približne po 120 metroch pretína tok riečky Ľubochnianka a údolnej odvoznej cesty v Ľubochnianskej doline. Odbočuje na sever a vedie po pravej strane odvoznej cesty v Ľubochnianskej doline asi 450 metrov až po južný okraj hranice elektrovodu. Pokračuje východným smerom cez kótu 736,1 m n. m. po južnej hranici elektrovodu až do dolinky Briestočná, odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom dolinkou Briestočná na okraj lesa vo vzdialenosti asi 270 metrov juhozápadne od kóty Nad kosienkou (906 m n. m.). Po súvislom okraji lesa vedie západným smerom katastrálnou hranicou Ľubochňa - Hubová asi 500 metrov, kde sa lomí na juhozápad, a súvislým okrajom lesa pokračuje asi 500 metrov. Ďalej pokračuje po súvislom okraji lesa juhozápadným až južným smerom, kde približne po 600 metroch dosiahne lokalitu Gombášske lúky. Z nej smeruje na juhovýchod po katastrálnej hranici Ľubochňa - Hubová lesnými porastmi a približne po 2,5 km dosiahne liptovskú vetvu hlavného hrebeňa Veľkej Fatry vo vzdialenosti asi 300 metrov južne od kóty Kýčera (956 m n. m.). Pokračuje južným smerom liptovskou vetvou hlavného hrebeňa Veľkej Fatry cez kótu Červený grúň (1 138,8 m n. m.), bezmennú kótu 1 160,3 m n. m. Ďalej pokračuje východným smerom po katastrálnej hranici (Ľubochňa - Hubová) do doliny Bystrô. Pokračuje južným smerom potokom Bystrô, ďalej hrebeňom po katastrálnej hranici (Ružomberok - Ľubochňa) juhovýchodným až južným smerom cez lokalitu Odznica, kde dosahuje hranicu Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň. Obchádza východným a juhovýchodným smerom hranicu Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň a prechádza do doliny Nižné Matejkové. V doline Nižné Matejkové pokračuje hranicou Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň juhovýchodným a juhozápadným smerom, bočnou dolinkou dosahuje okraj lesa v priestore Malej Smrekovice. Pokračuje západným až južným smerom okrajom lesa po hlavný hrebeň Veľkej Fatry (liptovská vetva). Ďalej vedie južným smerom, pričom obchádza hranicu Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň z východnej strany a ostrým zlomom na západ sa vracia na hlavný hrebeň Veľkej Fatry asi 500 metrov južne od kóty Malá Smrekovica (1 484 m n. m.). Pokračuje južným smerom po hlavnom hrebeni Veľkej Fatry katastrálnou hranicou Ľubochňa - Ružomberok cez bezmennú kótu 1 360 m n. m. až po bezmennú kótu 1 401 m n. m. Ďalej smeruje na východ asi 100 metrov pod hlavný hrebeň a po okraji lesného porastu pokračuje južným smerom až po styk s katastrálnou hranicou Liptovská Osada - Ružomberok. Pokračuje východným smerom po hrebeni katastrálnou hranicou Liptovská Osada - Ružomberok cez bezmennú kótu 1 479,2 m n. m. a kótu Smrekovica (1 530,2 m n. m.), ďalej cez nepomenovanú kótu 949,0 m n. m. východným smerom až do vzdialenosti asi 500 metrov nad riečkou Revúca, ďalej severovýchodným smerom po katastrálnej hranici Ružomberok - Liptovská Osada po elektrovod vysokého napätia. Na východnom okraji elektrovodu hranica prechádza na lesnú cestu a pokračuje juhovýchodným smerom po riečku Revúca.

01.04.2002

Pokračuje po ľavom brehu proti toku riečky Revúca juhozápadným smerom až po styk s intravilánom obce Liptovské Revúce, ktorý obchádza zo severozápadnej, západnej a južnej strany po sútok potoka Šturec s riečkou Revúca. Ďalej smeruje na juh po ľavej strane starej štureckej cesty až do sedla Veľkého Šturca (1 105 m n. m.). Zo sedla Veľkého Šturca pokračuje ľavou stranou po starej štureckej ceste južným smerom do Starohorskej doliny až po križovatku starej štureckej cesty so štátnou cestou Donovaly - Staré Hory. Odtiaľ sa hranica napája na Starohorský potok a po jeho ľavom brehu pokračuje juhozápadným až južným smerom po intravilán obce Staré Hory (centrum). Obchádza intravilán obce zo severozápadnej a západnej strany, ďalej severozápadným smerom po Tureckom potoku, kde asi 800 metrov za obcou Staré Hory opúšťa tok Tureckého potoka a juhozápadným smerom pokračuje po spádnici lesom v dĺžke asi 800 metrov až na hrebeň. Odbočuje na západ po hrebeni katastrálnou hranicou (Staré Hory - Turecká) až na bezmennú kótu 1 154 m n. m. (hrebeň Japeňa). Ďalej pokračuje severozápadným smerom na Malú Krížnu po hrebeni v dĺžke asi 600 metrov, kde sa hranica lomí na juhozápad, a po bočnom hrebeni cez lesné porasty zbieha do Bystrického potoka (katastrálne územie Dolný Harmanec). Pokračuje po ľavom brehu Bystrického potoka až po jeho sútok s Harmaneckým potokom, odtiaľ severozápadným smerom proti toku Harmaneckého potoka po jeho pravom brehu po ústie Zalámanej doliny. Od ústia Zalámanej doliny pokračuje pravou stranou lesnej cesty Zalámanou dolinou až do sedla Malého Šturca (939 m n. m.). V sedle Malého Šturca odbočuje na sever po okresnej hranici Turčianske Teplice - Banská Bystrica, pričom ide cez kótu Holý Kopec 1 054,6 m n. m. a bezmennú kótu 1 043,4 m n. m. Ďalej pokračuje severovýchodným smerom po hrebeni asi 900 metrov, kde sa lomí na severozápad, a cez lesné porasty zbieha hrebeňom do dolinky Mraznica a prechádza cez potok Široká. Pokračuje juhozápadným smerom pravou stranou cesty až po vodojem, ktorý je vzdialený asi 400 metrov od sútoku Žarnovického potoka a potoka Biela voda. Odtiaľ vedie severozápadným smerom katastrálnou hranicou Mošovce - Čremošné po spádnici v dĺžke asi 400 metrov až na okraj lesa. Pokračuje okrajom lesa na severovýchod, kde sa približne po 400 metroch lomí na západ a bočnou dolinkou po katastrálnej hranici Mošovce - Nedozor zbieha do Nedozorského potoka. Pokračuje pravou stranou cesty západným a severozápadným smerom až po dobývací priestor lomu Rakša. Obchádza dobývací priestor lomu Rakša zo severovýchodnej až severozápadnej strany a po jeho obvode sa vracia juhozápadným smerom na miestnu komunikáciu lom Rakša - obec Rakša. Po pravej strane miestnej komunikácie vedie západným smerom až k hranici intravilánu obce Rakša, pričom obchádza Národnú prírodnú rezerváciu Rakšianske rašelinisko z južnej strany. Ďalej pokračuje severným smerom po pravej strane miestnej komunikácie až ku križovatke s Rakšianskym potokom. Odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom po ľavom brehu (proti toku) potoka Hrádky až po sútok s Rakšianskym potokom. Od tejto križovatky pokračuje východným smerom asi 3 km po lesnej ceste až po lokalitu Pod Málinie. Tam odbočuje severozápadným smerom po lesnej ceste v dĺžke asi 600 metrov až po hrebeň. Ďalej pokračuje severovýchodným smerom hranicou lesného porastu v dĺžke asi 150 metrov k lesnej ceste, ďalej lesnou cestou severovýchodným smerom až po súvislý okraj lesa. Pokračuje severným a severozápadným smerom súvislou hranicou lesa po pravej strane lesnej cesty v dĺžke asi 3 km po lokalitu Rybníky v katastrálnom území Mošovce. Hranica pokračuje severným smerom po súvislej hranici lesných porastov až do východiskového bodu v ústí Blatnickej doliny a Gaderskej doliny.

01.04.2002

Národný park má výmeru 40 371,3433 ha, z toho poľnohospodárskej pôdy je 4 033,1432 ha, lesnej pôdy 35 524,0980 ha, vodných plôch 66,8473 ha, zastavaných plôch a nádvorí 131,5503 ha, ostatných plôch 621,7045 ha.

01.04.2002

II. Vymedzenie ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra

01.04.2002

Ochranné pásmo je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom v katastri nehnuteľností k 1. januáru 1998 a podľa lesníckych organizačných máp so stavom k 1. januáru 1995 v mierke 1 : 25 000, z ktorých bola hranica ochranného pásma prenesená do vojenských topografických máp v mierke 1 : 50 000 týchto nomenklatúr:

01.04.2002
M - 34 - 98 - D
M - 34 - 99 - C
M - 34 - 99 - D
M - 34 - 110 - B
M - 34 - 111 - A
M - 34 - 111 - B
M - 34 - 110 - D
M - 34 - 111 - C

01.04.2002

Ochranné pásmo tvoria tri samostatné časti: južná, západná a najväčšia severná časť.

01.04.2002

Južná časť ochranného pásma

01.04.2002

Južná časť ochranného pásma sa začína na severozápadnom okraji obce Staré Hory. Tu obchádza intravilán obce zo západnej strany až po južný okraj intravilánu obce, kde sa napája na Starohorský potok. Odtiaľ pokračuje južným smerom Starohorským potokom až po križovatku so železničnou vlečkou Uľanka - Harmanecké papierne. Smeruje na juhozápad po okraji lesa až po styk so štátnou cestou Banská Bystrica - Turčianske Teplice. Ďalej pokračuje severozápadným smerom po pravej strane štátnej cesty Banská Bystrica - Turčianske Teplice až po ústie Bystrickej doliny, pričom obchádza intravilán obcí Harmanec a Dolný Harmanec zo severnej a severozápadnej strany, kde sa stýka s hranicou vlastného národného parku.

01.04.2002

Západná časť ochranného pásma

01.04.2002

Hranica západnej časti ochranného pásma sa začína v ústí Zalámanej doliny. Vedie západným smerom po pravom okraji štátnej cesty Banská Bystrica - Turčianske Teplice až po križovatku uvedenej štátnej cesty s lesnou cestou pred Žarnovickou dolinou. Pokračuje pravým okrajom Cesty SNP severozápadným smerom až po intravilán obce Čremošné. Ten obchádza zo severnej strany. Od západného okraja obce Čremošné vedie západným smerom po Ceste SNP v dĺžke asi 500 metrov, potom odbočí na lesnú cestu, po ktorej pokračuje severozápadným smerom až po obec Háj. Intravilán obce Háj obchádza z východnej a severnej strany. Na jeho západnom okraji pretína Somolický potok a poľnou cestou sa napojí na pravý okraj spevnenej poľnej cesty až po križovatku s okresnou cestou Turčianske Teplice - Turčiansky Michal. Odtiaľ vedie severným smerom pravou stranou Cesty SNP až po intravilán obce Turčiansky Michal a Zorkovce, ktorý obchádza z východnej a severnej strany. Ďalej pokračuje rovnakým smerom po pravom okraji Cesty SNP k intravilánu obce Mošovce. Na južnom okraji intravilánu obce sa lomí južným až juhovýchodným smerom, pokračuje miestnou komunikáciou k potoku Močidlá južne od areálu kúpaliska Drienok. Pokračuje východným smerom po pravej strane potoka Močidlá (proti smeru toku) asi 600 metrov až po styk s poľnou cestou. Tu sa lomí severným smerom, pretína potok Rybníky a pokračuje pôvodným smerom po poľnej ceste na lokalitu Kurací vŕšok. Ďalej pokračuje severozápadným smerom po ľavej strane poľnej cesty na východný okraj intravilánu obce Mošovce. Obchádza intravilán obce Mošovce severným smerom až po lokalitu Rybníky, kde sa miestnou komunikáciou napojí na Cestu SNP, a pokračuje južným smerom. Pravým okrajom Cesty SNP obchádza miestny park z južnej strany. Ďalej sleduje severnú hranicu intravilánu obce až po štátnu cestu Mošovce - Martin. Pokračuje severným smerom po pravej strane štátnej cesty, kde sa približne po 300 metroch napojí na hranicu Chráneného areálu Mošovecké aleje. Pokračuje jeho západnou a severnou hranicou a na severovýchodnom okraji chráneného areálu sa vracia späť na Cestu SNP. Pokračuje severným smerom pravým okrajom Cesty SNP k intravilánu obce Blatnica, ktorý obchádza z južnej strany až po ústie Gaderskej doliny, kde sa stýka s hranicou vlastného územia národného parku.

01.04.2002

Severná časť ochranného pásma

01.04.2002

Hranica severnej časti ochranného pásma sa začína na severovýchodnom okraji intravilánu obce Blatnica, pokračuje severným smerom, kde sa napojí na pravý okraj Cesty SNP. Po pravej strane Cesty SNP smeruje k intravilánu obce Folkušová, ktorý obchádza z východnej strany, a pokračuje rovnakým smerom po pravom okraji Cesty SNP až k intravilánu obce Necpaly. Obchádza intravilán obce z južnej strany. V ústí Necpalskej doliny sa napája na hranicu vlastného územia národného parku. Od severovýchodného okraja intravilánu obce Necpaly sa hranica napája na pravý okraj Cesty SNP a pokračuje severným smerom až k intravilánu obce Belá-Dulice. Ten obchádza z východnej strany a ďalej pokračuje pôvodným smerom po pravom okraji Cesty SNP až k intravilánu obce Turčianske Jaseno. Obchádza intravilán obce z východnej strany k miestnej časti Dolné Jaseno. Severozápadným smerom po pravej strane miestnej komunikácie prichádza k intravilánu obce Záborie. Obchádza intravilán obce z východnej strany a na jeho severovýchodnom okraji sa opäť vracia na pravý okraj Cesty SNP, ktorý sleduje na severovýchod asi 500 metrov až po intravilán obce Sklabiňa. Ten obchádza z južnej a východnej strany. Na severovýchodnom okraji obce Sklabiňa sa hranica ochranného pásma vracia späť na pravý okraj Cesty SNP, po ktorej pokračuje severovýchodným smerom až k intravilánu obce Sklabinský Podzámok. Obchádza intravilán z južnej a severnej strany a na jeho severozápadnom okraji nadväzuje na ľavý breh Kantorského potoka. Pokračuje ľavým brehom Kantorského potoka na sever až po styk s parkom v Turčianskej Štiavničke. Obchádza miestny park zo západnej a severnej strany. Ďalej pokračuje východným až severným smerom po hranici intravilánu obce. Na jeho severovýchodnom okraji sa napája na ľavý breh Kantorského potoka. Pokračuje severným smerom ľavým brehom Kantorského potoka až po sútok so starým korytom Váhu. Ďalej pokračuje východným smerom po pravej strane železničnej trate Vrútky - Košice a po pravej strane železničného mosta prejde na ľavú stranu starého koryta Váhu (proti toku). Ďalej smeruje na východ až severovýchod ľavou stranou koryta Váhu (proti toku) až k priehradnému múru Krpelianskej priehrady. Ďalej pokračuje na severozápadný okraj Krpelianskej priehrady, odkiaľ vedie severovýchodným až východným smerom po ľavom brehu rieky Váh (proti toku) po kraľoviansky most. Po pravom okraji kraľovianskeho mosta prekročí rieku Váh smerom na východ. Ďalej pokračuje pôvodným smerom pravou stranou štátnej cesty Kraľovany - Ružomberok až po intravilán obce Stankovany, miestnej časti Rojkov. Na severozápadnom okraji osady Rojkov pokračuje južným smerom hranicou Prírodnej rezervácie Rojkovské rašelinisko. Obchádza osadu z južnej až juhovýchodnej strany k Prírodnej pamiatke Rojkovská travertínová kopa, ktorú obchádza po jej severnej a severovýchodnej hranici. Od severovýchodného okraja osady Rojkov smeruje hranica ochranného pásma na juhovýchod, úpätím terénneho zlomu súbežne so štátnou cestou Kraľovany - Ružomberok po osadu Strakovci, ktorú obchádza západným až juhozápadným smerom. Ďalej pokračuje juhovýchodným smerom po pravom okraji štátnej cesty Kraľovany - Ružomberok až na úroveň doliny Korbeľka. Tam odbočuje po poľnej ceste na západ, približne po 300 metroch dosiahne súvislý okraj lesných porastov pred dolinou Korbeľka. Odkláňa sa juhovýchodným až východným smerom po súvislom okraji lesných porastov a lesnou cestou až k intravilánu obce Ľubochňa. Obchádza intravilán obce zo západnej a juhovýchodnej strany a na juhovýchodnom okraji intravilánu sa vracia na štátnu cestu Kraľovany - Ružomberok. Pokračuje juhovýchodným smerom po pravom okraji štátnej cesty až k severozápadnému okraju intravilánu obce Hubová. Odtiaľ pokračuje južným smerom poľnou cestou asi 500 metrov až k objektu vodojemu. Ďalej pokračuje severovýchodným smerom po poľnej ceste asi 400 metrov, kde sa napojí na miestnu komunikáciu, a pokračuje juhovýchodným smerom pravou stranou miestnej komunikácie asi 200 metrov k športovému areálu obce Hubová. Obchádza objekt športového areálu z južnej strany. Pokračuje severným smerom po pravej strane miestnej komunikácie až k intravilánu obce Hubová. Od juhovýchodného okraja intravilánu obce Hubová pokračuje východným smerom po poľnej ceste asi 1 km, kde sa lomí na sever, a po hranici parciel zbieha k pravému okraju štátnej cesty Kraľovany - Ružomberok. Pokračuje východným až juhovýchodným smerom po pravom okraji štátnej cesty Kraľovany - Ružomberok po severozápadný okraj Ružomberka, miestnej časti Stará Černová, kde približne 200 metrov pred intravilánom odbočí na okraj lesného porastu, a pokračuje juhovýchodným smerom k západnému okraju intravilánu. Odtiaľ smeruje na juhozápad po okraji intravilánu miestnej časti Stará Černová až po súvislý okraj lesa. Pokračuje juhovýchodným smerom po súvislom okraji lesných porastov až do Čutkovskej doliny. V ústí Čutkovskej doliny pretne údolnú odvoznú lesnú cestu i Čutkovský potok a napojí sa na pravý okraj elektrovodu. Pokračuje juhovýchodným smerom po pravej strane elektrovodu až na lokalitu Kalvária, pričom pretína dolinu Hrabovo. Na lokalite Kalvária opustí hranicu elektrovodu a pokračuje juhovýchodným smerom po súvislom okraji lesných porastov až na lokalitu Kosovo. Ďalej vedie východným smerom a pravou stranou hranice záhradkárskej osady zbieha k intravilánu mesta Ružomberok, miestnej časti Biely Potok. Po západnom okraji intravilánu miestnej časti Biely Potok pokračuje na juh až po cestný most na južnom okraji intravilánu (odbočka na Jazierce). Ďalej smeruje na juh po ľavom brehu rieky Revúca (v smere proti toku) až na severný okraj intravilánu obce Liptovská Osada, kde nadväzuje na hranicu vlastného územia Národného parku Veľká Fatra.

01.04.2002

Ochranné pásmo má výmeru 26 132,5817 ha, z toho poľnohospodárskej pôdy je 8 029,4403 ha, lesnej pôdy 17 182,4885 ha, vodných plôch 287,4869 ha, zastavaných plôch a nádvorí 316,6280 ha, ostatných plôch 316,5373 ha.

Poznámky pod čiarou

01.04.2002

1) § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.