Vyhláška č. 478/2001 Z. z.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach

Čiastka 192/2001
Platnosť od 28.11.2001
Účinnosť od 01.12.2001
01.12.2001

478

01.12.2001

VYHLÁŠKA

01.12.2001

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

01.12.2001

z 8. novembra 2001,

01.12.2001

ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach

01.12.2001

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje:


01.12.2001

§ 1

01.12.2001

(1) Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach je v okrese Levoča, v katastrálnych územiach Baldovce, Buglovce, Nemešany a Spišské Podhradie. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.

01.12.2001

(2) Územia ochranných pásiem II. a III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach sú v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves, v katastrálnych územiach Baldovce, Buglovce, Bijacovce, Doľany na Spiši, Domaňovce, Granč-Petrovce, Jablonov, Klčov, Lúčka pri Jablonove, Nemešany, Oľšavica, Ordzovany, Pavľany, Roškovce, Spišské Podhradie, Spišský Hrhov, Studenec, Vyšné Repaše a Žehra. Ochranné pásma II. a III. stupňa sú vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.

01.12.2001

(3) Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.

01.12.2001

(4) Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Baldovciach je uvedený v prílohe č. 4.

01.12.2001

(5) Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Prešove, na Okresnom úrade v Levoči, na Obecnom úrade v Baldovciach a v Minerálnych vodách Prešov, a. s.


01.12.2001

§ 2

01.12.2001

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2001.1)


01.12.2001

Roman Kováč v. r.


01.12.2001

Príloha č. 1 k vyhláške č. 478/2001 Z. z.

01.12.2001

OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V BALDOVCIACH

01.12.2001

Obrázok 01-1

01.12.2001

Príloha č. 2 k vyhláške č. 478/2001 Z. z.

01.12.2001

OCHRANNÉ PÁSMA II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V BALDOVCIACH

01.12.2001

Obrázok 02-1

01.12.2001

Príloha č. 3 k vyhláške č. 478/2001 Z. z.

01.12.2001

POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V BALDOVCIACH

01.12.2001

Ochranné pásmo I. stupňa

01.12.2001

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Spišská Nová Ves 0-2, Spišská Nová Ves 0-3, Spišská Nová Ves 1-3.

01.12.2001

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Hranica na východe sa začína nad poľnohospodárskym družstvom pri obci Baldovce. Odtiaľ smeruje k štátnej ceste Baldovce – Spišské Podhradie, na ktorú sa napája pri moste cez Kobuliansky potok (bývalý Klčovský potok). Pokračuje po štátnej ceste severovýchodným smerom po vrstevnicu 460, po ktorej ide ďalej až k úpätiu Sivej Brady. Tu sa hranica ostro stáča na východ a obchádza travertínové kopy Sivej Brady z južnej a východnej strany až po štátnu cestu Spišské Podhradie – Klčov. Po nej ide približne 800 m západným smerom, stáča sa na juh a napája sa na poľnú cestu vedúcu do Nemešian. Túto obec obchádza z južnej strany, pokračuje juhozápadným smerom do údolia Nemešanského potoka (bývalý Klčovský potok), pretína ho a ďalej smeruje na juhovýchod až k ceste Baldovce – Buglovce. Na krátkom úseku kopíruje trasu cesty východným smerom, potom sa odkláňa, obchádzajúc plniareň prírodných minerálnych stolových vôd. Ďalej hranica prechádza cez obec Baldovce k poľnohospodárskemu družstvu, ktoré obchádza z južnej, východnej a severnej strany, a napája sa na východiskový bod hranice ochranného pásma I. stupňa.

01.12.2001

Ochranné pásmo II. stupňa

01.12.2001

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Spišská Nová Ves 37-12, Gelnica 37-21.

01.12.2001

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Hranica na severe sa začína pri obci Doľany na Spiši a ide ďalej smerom na východ úpätím Levočských vrchov, pričom výbežkovite prechádza údoliami potokov a existujúcimi eróznymi depresiami. Obchádza z južnej strany obec Jablonov a pokračuje po ceste Jablonov – Spišské Podhradie až k obci Spišské Podhradie, kde sa stáča malým výbežkom na východ. Ďalej hranica pokračuje opäť juhojuhovýchodným smerom až k železničnej trati Spišské Podhradie – Bystrany, popri ktorej ide juhojuhozápadným smerom približne 500 m a potom mení smer na západ. Vedie cez kóty Baldovská hora (615), štátna cesta (490) a Stráň (618). Od kóty Stráň (618) sa hranica mierne stáča na západoseverozápad a smeruje do údolia Dolianskeho potoka, popri ktorom pokračuje severným smerom až k južnému okraju obce Doľany na Spiši, kde sa napája na východiskový bod hranice ochranného pásma II. stupňa.

01.12.2001

Ochranné pásmo III. stupňa

01.12.2001

Ochranné pásmo III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Kežmarok 27-34, Lipany 27-43, Spišská Nová Ves 37-12, Gelnica 37-21.

01.12.2001

Ochranné pásmo III. stupňa chráni infiltračnú oblasť. Hranica na juhu sa začína pri obci Doľany na Spiši a jej pokračovanie je totožné so severným a východným ohraničením ochranného pásma II. stupňa až po spoločný úsek hraníc ochranných pásiem II. a III. stupňa so železničnou traťou Spišské Podhradie – Bystrany. Ďalej hranica pokračuje východným smerom popri štátnej ceste k Starému mlynu, kde sa stáča na severoseverovýchod a ide cez obce Žehra a Granč-Petrovce až do obce Bijacovce, odkiaľ pokračuje po ceste Bijacovce – Brutovce. Ďalej sa stáča smerom na Babiu horu, kótu 804, Podproč a povodie Margecianky, ktoré výbežkovite obchádza zo severnej strany. Pokračuje juhozápadozápadným smerom cez obec Pavľany, kótu Hradisko (932), z južnej strany obchádza kótu Krúžok (976) a pri obci Uloža sa stáča na juh. Ďalej ide hranica cez kótu 841 a obec Roškovce a pri obci Doľany na Spiši sa napája na východiskový bod hranice ochranného pásma III. stupňa.

01.12.2001

Príloha č. 4 k vyhláške č. 478/2001 Z. z.

01.12.2001

POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V BALDOVCIACH

01.12.2001

Ochranné pásma sú vymedzené na základe hydrogeologického prieskumu a návrhu záverečnej správy vypracovanej M. Haluškom a kolektívom: Baldovce, ochranné pásma, rok 1993.

01.12.2001

Hydrogeologická štruktúra sa klasifikuje ako polozatvorená s polozakrytou výverovou oblasťou. V hydrogeologickej štruktúre je vyčlenená infiltračná oblasť, v ktorej dochádza k dopĺňaniu, akumulačná oblasť, v ktorej sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a výverová oblasť.

01.12.2001

Formovanie a obeh minerálnych vôd sa uskutočňujú v paleogénnych horninách a triasových dolomitoch. Prioritný význam má triasový dolomitový komplex, ktorý tvorí tektonicky obmedzenú kryhu. Hlavné zlomové pásma staršieho veku majú západovýchodný, resp. východojuhovýchodno-západoseverozápadný smer, mladšie zlomové pásma majú severozápadno-juhovýchodný a severojužný smer.

01.12.2001

Za infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry sa považuje časť Levočských vrchov severne od žriedlovej oblasti. Kolektory minerálnych vôd nevystupujú priamo na povrch, ale sa nachádzajú pod flyšovým súvrstvím paleogénu a dotácia podzemných vôd sa uskutočňuje po zlomových líniách v paleogénnych súvrstviach. Vrcholové časti Levočských vrchov sú budované bielopotockým súvrstvím v pieskovcovom vývoji. Sú vysoko zvodnené predovšetkým v zóne zvetrávania, odkiaľ prúdi podzemná voda k miestnym eróznym bázam v údolí potokov založených na zlomových líniách. Porušené pásma majú dvojakú úlohu. Slúžia ako drény, v ktorých sa sústreďuje podzemná voda, a ďalej slúžia ako transportné cesty, po ktorých prestupuje podzemná voda z paleogénnych súvrství do ponorenej kryhy triasových dolomitov.

01.12.2001

Akumulačnú oblasť minerálnych vôd tvoria triasové dolomity chočského príkrovu v tektonicky vymedzenej kryhe. Z juhu je kryha obmedzená násunovou líniou gemeríd na chočský príkrov, z východnej a západnej strany je kryha obmedzená zlomovými líniami prebiehajúcimi severojužným smerom. Na severnej strane sa kryha ponára pod paleogénne súvrstvia. Nepriepustné podložie tvoria sedimenty paleozoika. Procesy mineralizácie sú intenzívnejšie v hĺbkových zónach za prítomnosti oxidu uhličitého, ktorý je privádzaný zlomami hlbinného založenia.

01.12.2001

Vo výverovej oblasti kolektor minerálnych vôd (triasové dolomity) nevystupuje priamo na povrch, ale je zakrytý izolátormi paleogénnych hornín. Výstup minerálnych vôd k povrchu sa viaže na násunovú líniu gemeríd na chočský príkrov, ktorá z juhu ohraničuje mezozoickú kryhu a tvorí nepriepustnú bariéru minerálnym vodám. Pri výstupe k povrchu sa minerálne vody miešajú s obyčajnými podzemnými vodami paleogénnych súvrství.

Poznámky pod čiarou

01.12.2001

1) Týmto dňom stráca platnosť rozhodnutie povereníka zdravotníctva zo 4. mája 1960 č. 9730, ktorým boli určené dočasné ochranné pásma pre minerálne pramene v Baldovciach a na Sivej Brade.