Vyhláška č. 477/2001 Z. z.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody v obci Mošovce za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach

Čiastka 192/2001
Platnosť od 28.11.2001
Účinnosť od 01.12.2001
01.12.2001

477

01.12.2001

VYHLÁŠKA

01.12.2001

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

01.12.2001

z 8. novembra 2001,

01.12.2001

ktorou sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody v obci Mošovce za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody a vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach

01.12.2001

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje:


01.12.2001

§ 1

01.12.2001

(1) Za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody sa vyhlasuje zdroj podzemnej vody s označením vrt MH-1 v obci Mošovce, v katastrálnom území Mošovce.

01.12.2001

(2) Prírodný zdroj minerálnej stolovej vody uvedený v odseku 1 je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, vápenato-horečnatá, so zvýšeným obsahom horčíka, slabo alkalická, studená, hypotonická, s celkovou mineralizáciou 1697 mg.l-1, s teplotou vody 15,6 oC, s obsahom plynu CO2 1140 mg.l-1 a s výdatnosťou 0,75 l.s-1.

01.12.2001

§ 2

01.12.2001

(1) Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach je v okrese Turčianske Teplice, v katastrálnom území Mošovce. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.

01.12.2001

(2) Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach je v okrese Turčianske Teplice, v katastrálnom území Mošovce. Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.

01.12.2001

(3) Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.

01.12.2001

(4) Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach je uvedený v prílohe č. 4.

01.12.2001

(5) Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline, na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach a na Obecnom úrade v Mošovciach.


01.12.2001

§ 3

01.12.2001

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2001.


01.12.2001

Roman Kováč v. r.


01.12.2001

Príloha č. 1 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.

01.12.2001

OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH

01.12.2001

Obrázok 01-1

01.12.2001

Príloha č. 2 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.

01.12.2001

OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH

01.12.2001

Obrázok 02-1

01.12.2001

Príloha č. 3 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.

01.12.2001

POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH

01.12.2001

Ochranné pásmo I. stupňa

01.12.2001

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Horná Štubňa 3-3, Horná Štubňa 3-4, Horná Štubňa 4-3, Horná Štubňa 4-4.

01.12.2001

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Hranicu ochranného pásma I. stupňa vymedzuje štvorec okolo vrtu MH-1 so stranou dĺžky 50 m.

01.12.2001

Ochranné pásmo II. stupňa

01.12.2001

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Turčianske Teplice 36-11.

01.12.2001

Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú a infiltračnú oblasť. Na západe sa ohraničenie začína na križovaní štátnej cesty z Turčianskych Teplíc s Mošovským potokom. Popri štátnej ceste pokračuje severovýchodným smerom na Martin až po križovatku s cestou vedúcou z Mošoviec. Ďalej ide po vrstevnici 500 m n. m. až po pravostranný prítok Čiernej vody. Stáča sa na juhovýchod a pokračuje kolmo na svah až po napojenie sa na horský chrbát Jelenca, ktorým vedie po kótu Jelenec. Mení smer na západ a ide po horskom chrbte smerujúcom do údolia potoka Rybník. Pokračuje po pravej strane potoka Rybník a Mošovského potoka až k východiskovému bodu ohraničenia.

01.12.2001

Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Mošovciach sa nachádzajú v CHKO Veľká Fatra.

01.12.2001

Príloha č. 4 k vyhláške č. 477/2001 Z. z.

01.12.2001

POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V MOŠOVCIACH

01.12.2001

Hydrogeologická štruktúra sa klasifikuje ako otvorená (infiltračná, akumulačná a výverová oblasť) s poloodkrytou až polozakrytou výverovou oblasťou. Kolektor minerálnych vôd nevystupuje priamo na povrch, ale je prekrytý izolátormi. Minerálne vody sa stále dopĺňajú prirodzenou infiltráciou a odvodňujú prirodzenými vývermi.

01.12.2001

Obeh, režim a formovanie podzemných minerálnych vôd sa uskutočňujú v kombinovanom puklinovom, puklinovo-pórovom, resp. pórovo-puklinovom prostredí a vo veľkej miere sú podmienené regionálnymi a lokálnymi zlomovými líniami.

01.12.2001

Vzhľadom na hĺbku obehových ciest a dobu obehu sa v oblasti Mošoviec formujú minerálne vody relatívne plytkého obehu. Nasvedčuje tomu teplota minerálnej vody a celkové množstvo rozpustených látok. Vzhľadom na geologické prostredie nemajú minerálne vody dobré podmienky na formovanie väčších zásob.

01.12.2001

Obeh a tvorba minerálnych vôd sa pravdepodobne uskutočňujú v dolomitoch a vápencoch Veľkej Fatry a v neogénnych sedimentoch Turčianskej kotliny. Minerálne vody sa viažu na klastické prostredie neogénnych hornín, pričom ide o obeh vo vápencovo-dolomitickom prostredí. Predpokladaným prostredím tvorby minerálnych vôd sú wetersteinské vápence, ramsauské dolomity, pieskovce a zlepence martinského súvrstvia.

01.12.2001

Na obehu a výstupe minerálnych vôd sa podieľajú predovšetkým pozdĺžne zlomové línie juhozápadno-severovýchodného smeru a priečne zlomové línie severozápadno-juhovýchodného smeru.

01.12.2001

Vodná zložka je vadózneho pôvodu – ide o infiltráciu atmosférických zrážok do karbonatického prostredia a prestup podzemných vôd do neogénnych súvrství. Pôvod oxidu uhličitého sa pravdepodobne viaže na podložie mezozoických komplexov a jeho výstup umožňujú hlbinné zlomy na križovaní dvoch na seba kolmých systémov zlomov.

01.12.2001

Hlavný chemický proces podieľajúci sa na tvorbe podzemných vôd je rozpúšťanie karbonátov. Z pohľadu množstva rozpustených látok ide o stredne mineralizované podzemné vody sekundárne sýtené oxidom uhličitým. Minerálna voda je základného, výrazného kalciovo-magnéziovo-hydrogenuhličitanového chemického typu. Geneticky ide o petrogénne, karbonátogénne vody vadózneho pôvodu.