Zákon č. 435/2001 Z. z.Zákon o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

Čiastka 178/2001
Platnosť od 31.10.2001
Účinnosť od 01.01.2018 do31.12.2018 (za 2 mesiace)
Uzavretie zmluvy 01.11.2001
Redakčná poznámka

s výnimkou štvrtej časti a piatej časti, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2002

435

ZÁKON

zo 4. októbra 2001

o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky alebo patentu.

§ 2

Pôsobnosť zákona

Tento zákon sa vzťahuje na

a) patentovú prihlášku (ďalej len „prihláška“), európsku patentovú prihlášku [§ 3 písm. e)] a medzinárodnú prihlášku [§ 3 písm. g)],

b) patent a európsky patent [§ 3 písm. f)],

c) práva a povinnosti pôvodcu vynálezu, prihlasovateľa prihlášky (ďalej len „prihlasovateľ“) a na majiteľa patentu, prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky a na majiteľa európskeho patentu, prihlasovateľa medzinárodnej prihlášky,

d) právne postavenie tretej osoby, ktorá je nositeľkou iných práv alebo povinností vo vzťahu k prihláške, európskej patentovej prihláške, medzinárodnej prihláške, patentu alebo európskemu patentu,

e) konanie o predmetoch práva podľa písmen a) až d).

§ 3

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) biologickým materiálom akýkoľvek materiál obsahujúci genetickú informáciu, ktorý je schopný samoreprodukcie alebo je reprodukovateľný v biologickom systéme,

b) mikrobiologickým spôsobom akýkoľvek spôsob používajúci mikrobiologický materiál alebo vykonávaný na mikrobiologickom materiáli, alebo spôsob, ktorého výsledkom je mikrobiologický materiál,

c) v podstate biologický spôsob vytvárania rastlín alebo zvierat spôsob založený výlučne na prirodzených javoch, ako je kríženie alebo selekcia,

d) reprodukciou generatívne alebo vegetatívne rozmnožovanie,

e) európskou patentovou prihláškou prihláška európskeho patentu podaná na základe Dohovoru o udeľovaní európskych patentov uzatvoreného v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len „Európsky patentový dohovor“),

f) európskym patentom patent udelený Európskym patentovým úradom na základe Európskeho patentového dohovoru,

g) medzinárodnou prihláškou prihláška podaná na základe Zmluvy o patentovej spolupráci,1)

h) obchodným využívaním patentu alebo vynálezu akákoľvek činnosť vo vzťahu k patentu ako predmetu práva alebo vo vzťahu k vynálezu ako predmetu patentu vykonávaná majiteľom patentu alebo inou oprávnenou osobou s cieľom dosiahnuť zisk.

DRUHÁ ČASŤ

PATENTY NA VYNÁLEZY

§ 4

Na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) patenty.

§ 5

Patentovateľnosť vynálezov

(1) Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

(2) Patenty podľa odseku 1 sa udeľujú i na biotechnologické vynálezy týkajúce sa výrobku pozostávajúceho z biologického materiálu alebo obsahujúceho biologický materiál, alebo spôsobu, ktorého prostredníctvom je biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo využitý, a to aj v prípade, ak sa vynález týka

a) biologického materiálu, ktorý je izolovaný zo svojho prirodzeného prostredia alebo vyrábaný technickým spôsobom, aj keď sa už v prírode vyskytol,

b) rastliny alebo zvieraťa, ak technická uskutočniteľnosť vynálezu nie je obmedzená na určitú odrodu rastlín alebo určité plemeno zvierat,2)

c) mikrobiologického alebo iného technického spôsobu alebo výrobku získaného takýmto spôsobom,

d) prvku izolovaného z ľudského tela alebo inak vyrobeného technickým spôsobom vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu i v prípade, ak štruktúra takého prvku je identická so štruktúrou prirodzene existujúceho prvku.

(3) Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä

a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy,

b) estetické výtvory,

c) plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,

d) programy počítačov,

e) podávanie informácií.

(4) Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 3 sa vylučujú z patentovateľnosti len v rozsahu, v akom sa prihláška vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti.

§ 6

Výluky z patentovateľnosti

(1) Patenty sa neudeľujú na

a) odrody rastlín a plemená zvierat,

b) v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,

c) chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom tele. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, najmä na látky alebo zmesi využiteľné pri niektorom z uvedených spôsobov liečenia, diagnostiky alebo prevencie chorôb,

d) vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja, alebo sa týkajú len objavenia niektorého z prvkov ľudského tela vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu s výnimkou podľa § 5 ods. 2 písm. d),

e) vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. Samotný zákaz využívania vynálezu zákonom sa nepovažuje za rozpor s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia.

(2) Podľa odseku 1 písm. e) sa patenty neudeľujú najmä na

a) spôsoby klonovania ľudských jedincov,

b) spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov,

c) využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely,

d) spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie, pričom nemajú podstatný medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá a ani na zvieratá, ktoré sú výsledkom takýchto spôsobov.

§ 7

Novosť

(1) Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.

(2) Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

(3) Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah prihlášok úžitkových vzorov podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku (§ 41), a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška"); keď za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153 Európskeho patentového dohovoru. Utajovaná prihláška (§ 59 ods. 10) sa považuje na účely tohto ustanovenia za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

(4) Za stav techniky sa nepovažuje také sprístupnenie vynálezu verejnosti, ku ktorému nedošlo skôr ako šesť mesiacov pred podaním prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo vyplýva

a) zo zrejmého zneužitia vzhľadom na prihlasovateľa alebo na jeho právneho predchodcu,

b) zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavil vynález na úradnej alebo úradne uznanej výstave podľa medzinárodného dohovoru.3) V tomto prípade je prihlasovateľ povinný pri podaní prihlášky uviesť, že vynález bol vystavený, a do štyroch mesiacov po podaní prihlášky doložiť osvedčenie o vystavení vynálezu podľa medzinárodného dohovoru.3)

(5) Podľa odsekov 1 až 3 sa nevylučuje patentovateľnosť látok alebo zmesí,

a) ktoré sú súčasťou stavu techniky, na ich využitie pri spôsoboch uvedených v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c), ak také využitie nie je súčasťou stavu techniky,

b) uvedených v písmene a) na ich akékoľvek špecifické využitie pri spôsoboch uvedených v § 6 ods. 1 písm. c), ak také špecifické využitie nie je súčasťou stavu techniky.

§ 8

Vynálezcovská činnosť

(1) Vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

(2) Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, európskych patentových prihlášok a prihlášok úžitkových vzorov, ktoré ku dňu, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené (§ 41 alebo § 60 ods. 2).

§ 9

Priemyselná využiteľnosť

Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

§ 10

Pôvodca vynálezu

(1) Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má pôvodca vynálezu (ďalej len „pôvodca“), ak § 11 neustanovuje inak.

(2) Pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.

(3) Spolupôvodcovia vynálezu (ďalej len „spolupôvodcovia“) majú právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.

(4) Ak vynález vytvorilo viac osôb nezávisle od seba, právo na riešenie patrí tomu, kto má skoršie právo prednosti (§ 36). To platí len v prípade, ak prihláška bola zverejnená podľa § 41 alebo § 60 ods. 2.

§ 11

Zamestnanecký vynález

(1) Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril vynález (ďalej len „zamestnanecký vynález“), právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

(2) Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého vynálezu tak, aby odborník vynález mohol uskutočniť.

(3) Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecký vynález a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej prihláške.

(4) Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu.

(5) Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia vynálezu verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru alebo podľa Zmluvy o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety.

(6) Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého vynálezu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie.

(7) Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého vynálezu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého vynálezu.

(8) Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.

(9) Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého vynálezu je rovnaký.

(10) Na právne vzťahy zo zamestnaneckého vynálezu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.

§ 12

Prechod a prevod práva na riešenie

(1) Právo na riešenie okrem práva na pôvodcovstvo patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 10 ods. 1 a 3 alebo v § 11 ods. 1 a 4.

(2) Právo na riešenie prechádza na inú osobu v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.4)

(3) Zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(4) S prevodom alebo prechodom práva na riešenie, ktorý sa uskutoční po podaní prihlášky, súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky.

§ 13

Rozsah ochrany

(1) Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy.

(2) Rozsah ochrany vyplývajúcej z prihlášky je predbežne určený obsahom patentových nárokov zverejnených podľa § 41. Udelený patent, prípadne patent čiastočne zrušený určuje rozsah tejto predbežnej ochrany so spätnou účinnosťou; to neplatí, ak z patentu vyplýva širšia ochrana než zo zverejnenej prihlášky.

(3) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob sa vzťahuje aj na výrobok priamo získaný týmto spôsobom.

(4) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na biologický materiál so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený z pôvodného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(5) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob umožňujúci výrobu biologického materiálu so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na biologický materiál získaný priamo chráneným spôsobom, ako aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený z priamo získaného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(6) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na výrobok obsahujúci genetickú informáciu alebo spočívajúci v genetickej informácii vzťahuje sa na všetok materiál, do ktorého je výrobok začlenený a v ktorom je genetická informácia obsiahnutá a plní svoje funkcie. To neplatí v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. d).

(7) Výrobok zhodný s výrobkom chráneným podľa odsekov 3 a 5 sa považuje za výrobok priamo získaný chráneným spôsobom, kým sa nepreukáže opak.

§ 14

Využívanie vynálezu

(1) Majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.

(2) Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.

§ 15

Zákaz využívania vynálezu

(1) Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie

a) vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu,

b) využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len „chránený spôsob“), alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe,

c) vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok priamo získaný chráneným spôsobom,

d) dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky slúžiace na uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na okolnosti má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie vynálezu; to neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu dostupné a dodávateľ nenavádzal neoprávnenú osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).

(2) Výlučné práva podľa odseku 1 má aj prihlasovateľ, počnúc dňom zverejnenia prihlášky vo vestníku, za predpokladu udelenia patentu na vynález, ktorý je predmetom prihlášky. Uplatnenie týchto práv proti tretím osobám je však možné až odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu.

§ 16

Vyčerpanie práv

(1) Majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom patentovej ochrany, po tom, ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore; to neplatí, ak sú dané dôvody na rozšírenie práv z patentu na také nakladanie.

(2) Odsek 1 sa vzťahuje aj na biologický materiál získaný reprodukciou chráneného biologického materiálu za predpokladu, že takáto reprodukcia nevyhnutne vyplýva z použitia, pre ktoré bol biologický materiál uvedený na trh, ak takto získaný biologický materiál nie je následne použitý na jeho ďalšiu reprodukciu.

(3) Nadobudnutie chráneného rastlinného reprodukčného materiálu pestovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo pestovateľa použiť produkt jeho práce na reprodukciu tohto produktu na jeho hospodárstve. Na určenie rozsahu práva pestovateľa podľa vety prvej a podmienky uplatňovania tohto práva sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.6a)

(4) Nadobudnutie chráneného živočíšneho reprodukčného materiálu chovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo chovateľa použiť chránený dobytok na poľnohospodárske účely vrátane použitia živočíšneho reprodukčného materiálu na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti chovateľa s výnimkou predaja živočíšneho reprodukčného materiálu v súvislosti s podnikaním alebo na účel podnikania5) vo forme následnej reprodukčnej činnosti.

Obmedzenie účinkov patentu

§ 17

(1) Právo majiteľa patentu nemožno uplatniť proti tomu, kto pred vznikom práva prednosti (§ 36) na území Slovenskej republiky v dobrej viere využíval vynález alebo vykonal preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu vynálezu nezávisle od pôvodcu alebo majiteľa patentu (ďalej len „predchádzajúci užívateľ“). V prípade pochybností sa konanie predchádzajúceho užívateľa považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

(2) Prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa na využívanie vynálezu podľa odseku 1 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález využíva.

§ 18

(1) Práva majiteľa patentu nie sú porušené, ak sa vynález využije

a) na lodiach iných krajín, ktoré sú členmi medzinárodného dohovoru6) alebo členmi Svetovej obchodnej organizácie7) (ďalej len „úniové krajiny“), ktorých je Slovenská republika členom, v lodnom telese, v strojoch, v lodnej výstroji, v prístrojoch a v inom príslušenstve, ak sa tieto lode dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky a vynález sa využije výlučne pre potreby lode,

b) pri stavbe alebo prevádzke lietadiel alebo vozidiel úniových krajín, alebo pri súčastiach či inom príslušenstve týchto lietadiel alebo vozidiel, ak sa dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky,

c) pri vykonávaní činnosti podľa medzinárodnej zmluvy,8) ak sa tieto činnosti týkajú lietadla štátu, ktorý požíva výhody tejto zmluvy,

d) pri individuálnej príprave lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo pri činnosti týkajúcej sa takto pripraveného lieku,

e) pri činnosti vykonávanej súkromne a na neobchodné účely,

f) pri činnosti vykonávanej na experimentálne účely, za ktoré sa považujú aj štúdie a skúšky nevyhnutné na registračné konanie podľa osobitného predpisu.8a)

(2) Osoby využívajúce vynález podľa odseku 1 písm. d) až f) sa nepovažujú za osoby oprávnené využívať vynález podľa § 15 ods. 1 písm. d).

§ 19

Majiteľ patentu

Za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v patentovom registri úradu (ďalej len „register“), ak súd nerozhodne inak.

§ 20

Spolumajiteľstvo patentu

(1) Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak.

(2) Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom patentu alebo všetkými spolumajiteľmi patentu a osobou, ktorá má právo na riešenie podľa § 10 až 12, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa patentu.

(3) Každý zo spolumajiteľov patentu má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže každý zo spolumajiteľov patentu uplatniť nároky podľa § 32 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.8b) Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu8b) ďalších spolumajiteľov patentu pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov patentu pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 32 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa patentu sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov patentu; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu na uplatnenie nárokov podľa § 32 ods. 2.

(4) Na poskytnutie práva využívať vynález chránený patentom tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov patentu, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 21 až 23.

(5) Dohoda o zrušení spolumajiteľstva patentu a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.

(6) Ak spolumajiteľ patentu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa patentu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ patentu vzdá svojho podielu.

(7) Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6.

(8) Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi patentu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,9) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.

§ 21

Prevod patentu

(1) Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Čiastočný prevod patentu nie je prípustný.

(2) Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu patentu do registra zostávajú zachované.

(3) Zápis prevodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu patentu, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode patentu.

(4) Nadobúdateľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu podľa osobitného predpisu9a) (ďalej len „udržiavací poplatok“).

(5) Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky.

§ 22

Prechod patentu

(1) Patent prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 48 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.4)

(2) Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu patentu zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 48.

(3) Zápis prechodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa patentu alebo na základe žiadosti nového majiteľa patentu.

(4) Nový majiteľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie udržiavacieho poplatku.

(5) Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky.

§ 23

Záložné právo

(1) K patentu možno zriadiť záložné právo. Zriadenie záložného práva k časti patentu nie je prípustné.

(2) Zmluva o zriadení záložného práva k patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3) Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo na žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva do registra.

(4) Zmluvné záložné právo vzniká odo dňa zápisu do registra. Úrad je povinný zapísať záložné právo do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia zmluvy o jeho zriadení úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis záložného práva do registra.

(5) Na vznik, zánik a výkon záložného práva k patentu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,11) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.

§ 24

Licenčná zmluva

(1) Majiteľ patentu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie vynálezu chráneného patentom (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.

(2) Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy.

(3) Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.

(4) Ak majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania vynálezu chráneného patentom.

(5) Ak majiteľ patentu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať vynález (§ 14) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.

(6) Licenčná zmluva, ktorou majiteľ patentu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

(7) Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.

(8) Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 32 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu8b) len so súhlasom majiteľa patentu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ patentu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 32 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa patentu a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka12) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom patentu ako intervenient.

(10) Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,12a) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.

Ponuka licencie

§ 25

(1) Ak prihlasovateľ alebo majiteľ patentu (ďalej len „poskytovateľ“) podá na úrade písomné vyhlásenie, že komukoľvek poskytne právo na využívanie vynálezu za primeranú úhradu (ďalej len „ponuka licencie“), úrad vyznačí ponuku licencie v registri.

(2) Ponuka licencie môže byť vzatá späť, kým nie je poskytovateľovi doručené písomné oznámenie o prijatí ponuky licencie.

(3) Ak poskytovateľ nevezme ponuku licencie späť, zápis výlučnej licencie do registra nie je možný.

(4) Vyhlásenie o ponuke licencie nemožno podať, ak je v registri zapísaná výlučná licencia.

(5) Dňom zápisu prepisu majiteľa patentu podľa § 48 do registra platí, že ponuka licencie bola vzatá späť, ak nový majiteľ patentu v lehote 30 dní odo dňa zápisu prepisu nedoručí úradu písomnú žiadosť o zachovanie ponuky licencie.

§ 26

(1) Právo na využívanie vynálezu vznikne tomu, kto ponuku licencie prijme a písomne to oznámi poskytovateľovi a zároveň úradu.

(2) Licencia získaná podľa odseku 1 sa považuje za licenciu zmluvnú, nevýlučnú, uzatvorenú na dobu neurčitú, platnú na území Slovenskej republiky.

(3) Ak medzi účastníkmi vzniknutého licenčného vzťahu napriek pokusu nedošlo k dohode o úhrade za poskytnutú licenciu, výšku primeranej úhrady, ako aj platobné podmienky určí súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu s prihliadnutím na význam vynálezu a na zvyčajné ceny licencií v danej oblasti. V prípade podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich na určenie primeranej úhrady môže súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu zmeniť pôvodne dohodnutú alebo súdom určenú výšku úhrady či platobné podmienky, ak napriek pokusu nedošlo k dohode medzi účastníkmi.

Nútená licencia

§ 27

(1) Na návrh môže súd udeliť nútenú licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať na území Slovenskej republiky vynález, ktorý je predmetom udeleného patentu, za predpokladu, že

a) uplynuli štyri roky od podania prihlášky alebo tri roky od udelenia patentu, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr,

b) navrhovateľ udelenia nútenej licencie dal majiteľovi patentu pred podaním návrhu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom táto ponuka nebola majiteľom patentu do troch mesiacov od jej podania prijatá, a

c) vynález nie je bez primeraného dôvodu na strane majiteľa patentu na území Slovenskej republiky využívaný alebo je využívaný nedostatočne, pričom predmet patentovaného vynálezu ako výrobok nedodáva na trh Slovenskej republiky v dostatočnom množstve. Neexistencia primeraného dôvodu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak.

(2) Nútenú licenciu možno udeliť len ako nevýlučnú licenciu, pričom jej trvanie a rozsah sa obmedzia na účel, na ktorý je udelená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb domáceho trhu.

(3) Ak je predmetom patentu technológia polovodičových výrobkov, nútenú licenciu možno udeliť len na verejné neobchodné využitie alebo na zabránenie ďalšieho konania majiteľa patentu, ktoré na základe rozhodnutia príslušného orgánu možno považovať za konanie zneužívajúce alebo obmedzujúce hospodársku súťaž,13) alebo v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu.

(4) V prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez ohľadu na odsek 1 písm. a) a b).

(5) Bez ohľadu na predpoklady podľa odseku 1 a podmienky podľa odseku 2 môže súd na návrh udeliť nútenú nevýlučnú licenciu na využívanie biotechnologického vynálezu, ak šľachtiteľ2) nemôže využívať alebo nadobudnúť právo na odrodu rastliny bez porušovania staršieho práva k patentu, ak navrhovateľ preukáže, že

a) pred podaním návrhu dal majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom túto ponuku majiteľ patentu do troch mesiacov od jej podania neprijal, a

b) odroda rastliny predstavuje dôležitý technický pokrok značného ekonomického významu porovnateľného s vynálezom, ktorý je predmetom návrhu na udelenie nútenej licencie.

(6) V prípade udelenia nútenej licencie podľa odseku 5 má majiteľ patentu právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie odrody rastliny podľa osobitného predpisu.2)

(7) Ak bola majiteľovi patentu udelená nútená licencia na využívanie odrody rastliny podľa osobitného predpisu,13a) má majiteľ šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologického vynálezu.

(8) Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa nútenej licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe nútenej licencie využíva.

(9) Nadobúdateľ nútenej licencie sa môže vzdať práv z nútenej licencie písomným oznámením doručeným úradu. Vzdanie sa práva nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia úradu alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa nadobúdateľ nútenej licencie vzdáva svojich práv.

§ 28

(1) Udelením nútenej licencie nie je dotknuté právo majiteľa patentu na primeranú úhradu; na účely určenia úhrady za využívanie vynálezu, ktorý je predmetom nútenej licencie, sa primerane použije § 26 ods. 3.

(2) V prípade podstatnej zmeny okolností, ktoré viedli k udeleniu nútenej licencie, môže súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu zrušiť rozhodnutie o udelení nútenej licencie za predpokladu, že opätovný vznik dôvodov udelenia nútenej licencie nie je pravdepodobný alebo práva z nútenej licencie sa nevyužívajú počas jedného roka.

(3) Právoplatné rozhodnutie o udelení a zrušení nútenej licencie úrad bez zbytočného odkladu zapíše do registra.

§ 29

Platnosť patentu

Platnosť patentu je 20 rokov odo dňa podania prihlášky (§ 35).

§ 30

Vzdanie sa patentu

(1) Majiteľ patentu sa môže vzdať patentu písomným oznámením doručeným úradu. Čiastočné vzdanie sa patentu nie je prípustné.

(2) Vzdanie sa patentu nadobúda účinnosť dňom doručenia oznámenia podľa odseku 1 úradu alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa majiteľ vzdáva patentu.

(3) Vzdanie sa patentu, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, nadobudne účinnosť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť zánikom patentu dotknuté. To isté platí v prípade existencie súdneho sporu zapísaného v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

§ 31

Zánik patentu

(1) Patent zanikne

a) uplynutím jeho platnosti,

b) márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie udržiavacieho poplatku,

c) dňom účinnosti vzdania sa patentu podľa § 30 ods. 2.

(2) Dňom doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na riešenie do registra (§ 50 ods. 4) sa prerušuje plynutie lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Vymáhanie práv

§ 32

(1) Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

(2) Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ patentu má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ patentu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.13b) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

(3) Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá; pri uplatnení práv podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(4) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; pri uplatnení práv podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1 alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(5) Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.

§ 32a

Právo na informácie

(1) Pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom môže majiteľ patentu žiadať, aby mu ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, poskytol informácie týkajúce sa pôvodu výrobku alebo služieb a okolností ich uvedenia na trh.

(2) Informácie podľa odseku 1 obsahujú najmä

a) meno a priezvisko alebo názov a trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu, spracovateľa, skladovateľa, distributéra, dodávateľa, predajcu, zamýšľaného predajcu a iných predchádzajúcich držiteľov výrobku alebo poskytovateľa služieb,

b) údaje o vyrobenom, spracovanom, dodanom alebo objednanom množstve a o cene príslušných výrobkov alebo služieb.

(3) Poskytnúť informácie podľa odsekov 1 a 2 je povinná aj osoba, ktorá

a) má v držbe výrobky porušujúce práva podľa tohto zákona,

b) využíva služby porušujúce práva podľa tohto zákona,

c) poskytuje služby využívané v činnostiach spojených s porušovaním práv podľa tohto zákona alebo

d) bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe, spracovaní alebo distribúcii výrobkov alebo poskytovaní služieb porušujúcich práva podľa tohto zákona.

(4) Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.

§ 33

Súdna ochrana práv

(1) Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy,13c) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Na návrh súd nariadi, aby výrobky, materiály alebo nástroje, prostredníctvom ktorých priamo dochádza k porušovaniu práva alebo ohrozovaniu práva, boli

a) stiahnuté z obchodnej siete,

b) definitívne odstránené z obchodnej siete,

c) inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,

d) zničené vhodným spôsobom.

(3) Opatrenia podľa odseku 2 sa vykonajú na náklady porušovateľa alebo ohrozovateľa práv chránených týmto zákonom, ak osobitné okolnosti neodôvodňujú iný postup.

(4) Návrh podľa odseku 2 písm. d) v časti týkajúcej sa spôsobu zničenia nie je pre súd záväzný.

(5) Na návrh súd môže požiadať úrad o odborné vyjadrenie13d) k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (§ 13).

§ 34

Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia

(1) V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,14) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.

(2) Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.14a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

(3) Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak

a) poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy14a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,

b) bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo

c) navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.

TRETIA ČASŤ

KONANIE PRED ÚRADOM

§ 35

Deň podania prihlášky

(1) Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad.

(2) Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň

a) údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,

b) údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom,

c) časť, ktorá sa javí ako opis.

(3) Povinnosť prihlasovateľa urobiť podanie v štátnom jazyku (§ 79 ods. 12) neplatí na účel určenia dňa podania prihlášky vo vzťahu k údajom podľa odseku 2 písm. c).

(4) Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo je neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dva mesiace, prihlášku doplnil. Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu podľa predchádzajúcej vety, prihláška sa považuje za nepodanú, o čom úrad prihlasovateľa upovedomí.

(5) V prípade podľa odseku 4 sa za deň podania prihlášky považuje deň doplnenia chýbajúcej časti podania.

(6) Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak

a) bolo v pôvodnom podaní uplatnené právo prednosti podľa § 36 ods. 2 a prihlasovateľ zároveň s doplnením chýbajúcej časti opisu alebo chýbajúceho výkresu, ktoré je povinný doplniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov od pôvodného podania, požiada o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania, alebo

b) po doplnení podania z dôvodu neúplnosti podľa odseku 4 prihlasovateľ pred zverejnením prihlášky vezme späť svoje podanie v časti takto doplnenej.

(7) Prihlasovateľ môže požiadať o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania podľa odseku 6 písm. a), ak chýbajúca časť opisu alebo chýbajúci výkres boli obsahom prvej prihlášky.

§ 35a

(1) Pri podaní prihlášky môže prihlasovateľ časť podania podľa § 35 ods. 2 písm. c) nahradiť odkazom na prvú prihlášku, ak v prihláške uplatnil právo prednosti podľa § 36 ods. 2.

(2) Odkaz na prvú prihlášku podľa odseku 1 obsahuje

a) výslovný prejav vôle prihlasovateľa, že časť podania podľa § 35 ods. 2 písm. c) nahrádza odkazom na prvú prihlášku,

b) číslo prvej prihlášky,

c) deň podania prvej prihlášky,

d) štát, v ktorom bola prvá prihláška podaná, prípadne orgán, ktorému bola prvá prihláška podaná.

(3) Prihlasovateľ je povinný predložiť na základe výzvy úradu do dvoch mesiacov kópiu prvej prihlášky; ak prvá prihláška nie je v štátnom jazyku, prihlasovateľ je povinný na základe výzvy úradu do dvoch mesiacov predložiť aj jej preklad do štátneho jazyka.

(4) Ak odkaz na prvú prihlášku podľa odseku 1 neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 alebo prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu podľa odseku 3, bude sa prihláška považovať za nepodanú. Ak sa prihláška považuje za nepodanú, úrad o tom upovedomí prihlasovateľa.

§ 36

Právo prednosti

(1) Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne

a) dňom podania prihlášky alebo

b) dňom práva prednosti podľa podmienok uvedených v medzinárodnom dohovore,14b) ktorý vyplýva z prvej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia alebo osvedčenia o užitočnosti.

(2) Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške.

(3) Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) možno uplatniť, ak je prvá prihláška podaná v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru6) alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie.7) Inak toto právo možno uplatniť len vtedy, ak je splnená podmienka vzájomnosti.

(4) Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, neuplatní právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) v prihláške, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej v lehote 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však

a) v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania prihlášky,

b) v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky (§ 41 ods. 2).

(5) Ak prihlasovateľ napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti za predpokladu, že

a) prihláška, ako aj žiadosť o dodatočné priznanie práva prednosti boli podané v lehote 14 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti,

b) prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodní oneskorené podanie prihlášky a najmä uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky.

(6) Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom o práve prednosti (ďalej len „prioritný doklad“) v lehote určenej úradom, najskôr však po uplynutí 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

(7) Ak prihlasovateľ nepreukáže právo prednosti riadne a včas podľa odseku 6, úrad prizná právo prednosti na základe odôvodnenej žiadosti o dodatočné uznanie prioritného dokladu za predpokladu, že

a) žiadosť o vydanie prioritného dokladu bola podaná príslušnému úradu najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy úradu podľa odseku 6,

b) žiadosť o dodatočné uznanie prioritného dokladu spolu s prioritným dokladom bola podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia prioritného dokladu prihlasovateľovi.

(8) Ak posúdenie patentovateľnosti vynálezu závisí od priznania práva prednosti, úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad prioritného dokladu do slovenského jazyka alebo do jedného z úradných jazykov Európskeho patentového úradu podľa výberu prihlasovateľa.

(9) V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odsekov 5 a 7 môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.

(10) Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za žiadosť podľa odsekov 4, 5 a 7 správny poplatok (§ 79 ods. 13).

(11) Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa tohto ustanovenia a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, úrad v konaní neprihliada. Túto skutočnosť úrad oznámi prihlasovateľovi.

(12) Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku (§ 79 ods. 13) úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky, z medzinárodnej prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.

§ 36a

Ak prihlasovateľ pred podaním prihlášky požiadal v Slovenskej republike o ochranu úžitkovým vzorom na zhodný predmet, môže pri podaní prihlášky požadovať priznanie dátumu podania, prípadne aj právo prednosti z tejto prihlášky úžitkového vzoru. Úrad prizná prihláške dátum podania, prípadne aj právo prednosti z tejto prihlášky úžitkového vzoru, pokiaľ sa prihláška podá do 36 mesiacov od podania prihlášky úžitkového vzoru; ak bolo konanie o prihláške úžitkového vzoru zastavené alebo prihláška úžitkového vzoru bola zamietnutá, prihláška musí byť podaná do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, najneskôr však do 36 mesiacov od podania prihlášky úžitkového vzoru.

§ 37

Prihláška

(1) Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1.

(2) Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.

(3) Prihláška môže obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom spojené tak, že tvoria jedinú vynálezcovskú myšlienku.

(4) Vynález musí byť v prihláške opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť.

(5) Prihláška musí obsahovať:

a) žiadosť o udelenie patentu,

b) opis vynálezu, anotáciu, prípadne výkresy,

c) aspoň jeden uplatnený patentový nárok,

d) identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,

e) identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov vynálezu,

f) doklad o nadobudnutí práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca alebo údaj o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález.

(6) Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za podanie prihlášky správny poplatok (§ 79 ods. 13).

§ 38

Osobitné ustanovenie o prihláške biotechnologického vynálezu

(1) Ak je predmetom vynálezu biologický materiál alebo použitie biologického materiálu, ktorý nie je prístupný verejnosti a ktorý nemožno opísať v prihláške tak, aby odborník mohol vynález uskutočniť, považuje sa opis za dostatočný len za predpokladu, že

a) biologický materiál bol uložený v uznávanej ukladacej inštitúcii najneskôr ku dňu podania prihlášky,

b) prihláška v pôvodnom znení obsahuje informácie o vlastnostiach uloženého biologického materiálu, ktoré mal prihlasovateľ k dispozícii,

c) prihláška uvádza názov a sídlo ukladacej inštitúcie, ako aj depozitné číslo uloženej vzorky.

(2) Uložený biologický materiál je odo dňa zverejnenia prihlášky do udelenia patentu prístupný prostredníctvom poskytnutia vzorky na základe žiadosti. Prihlasovateľ je oprávnený na základe žiadosti podanej úradu pred zverejnením prihlášky obmedziť prístup k uloženému biologickému materiálu len pre nezávislých expertov.

(3) Po udelení patentu, bez ohľadu na jeho zrušenie alebo zánik, je uložený biologický materiál prístupný prostredníctvom poskytnutia vzorky na základe žiadosti.

(4) Vzorku možno poskytnúť len v prípade, ak sa osoba, ktorá o ňu žiada, prípadne nezávislý expert podľa odseku 2 druhej vety, zaviaže, že počas platnosti patentu

a) neposkytne vzorku ani materiál z nej odvodený tretej osobe a

b) vzorku a materiál z nej odvodený bude používať len na experimentálne účely, ibaže ho prihlasovateľ alebo majiteľ patentu tohto záväzku výslovne zbaví.

(5) Prihlasovateľ je oprávnený na základe žiadosti podanej úradu pred zverejnením prihlášky obmedziť prístup k uloženému biologickému materiálu na dobu 20 rokov odo dňa podania prihlášky len pre nezávislých expertov pre prípad, že bude prihláška zamietnutá alebo konanie o prihláške bude zastavené; odsek 4 sa použije primerane.

(6) V prípade pochybností o prístupnosti biologického materiálu verejnosti alebo dostatočnosti opisu podľa odseku 1 platí, že podmienka prístupnosti alebo dostatočnosti opisu nie je splnená, kým sa nepreukáže opak.

(7) Ak je predmetom prihlášky sekvencia alebo čiastková sekvencia génu, musí sa priemyselná využiteľnosť vynálezu v prihláške vysvetliť.

(8) Uznávaná ukladacia inštitúcia je inštitúcia na ukladanie biologického materiálu, ktorá nadobudla štatút podľa medzinárodnej zmluvy,15) alebo bola na to uznaná úradom.

(9) Na opätovné uloženie biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii sa vzťahujú podmienky ustanovené medzinárodným dohovorom.15)

§ 39

Prerušenie konania o prihláške

(1) Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na riešenie, úrad na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu preruší konanie o prihláške. K žiadosti o prerušenie konania o prihláške žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.

(2) Počas prerušenia konania sa zastaví plynutie lehôt podľa tohto zákona s výnimkou lehoty podľa § 41 ods. 1.

(3) Úrad v prerušenom konaní o prihláške pokračuje po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o práve na riešenie, ktoré je úradu povinná doručiť tá strana súdneho sporu, ktorá podala žiadosť podľa odseku 1.

Predbežný prieskum prihlášky

§ 40

(1) V rámci predbežného prieskumu prihlášky úrad zisťuje, či

a) sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky podľa § 35,

b) sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 36 a 36a,

c) prihláška spĺňa podmienky podľa § 37, 38 a 59,

d) prihláška spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80),

e) prihlasovateľ zaplatil príslušný správny poplatok podľa § 79 ods. 13,

f) je prihlasovateľ zastúpený podľa § 79 ods. 2,

g) prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1 alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo ktorý podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6.

(2) V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu prihlášky alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ využiteľnosť nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je využiteľný.

(3) V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo § 37 ods. 3 a 5, alebo § 45 ods. 1, alebo § 79 ods. 13, alebo podľa vykonávacieho predpisu (§ 80), úrad vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo sa o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Úrad o tomto následku prihlasovateľa vo výzve upovedomí.

(4) Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 37 ods. 1 a 4 alebo § 38 ods. 1 až 3, alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1, alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad vyzve prihlasovateľa, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie prihlášky.

(5) Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa § 36 ods. 2 až 9 a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), úrad prizná prihlasovateľovi právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).

§ 41

(1) Úrad prihlášku zverejní bez zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku.

(2) Úrad môže prihlášku zverejniť pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak o to prihlasovateľ požiada najneskôr v lehote 12 mesiacov od vzniku práva prednosti a ak zaplatí správny poplatok (§ 79 ods. 13). Úrad prihlášku zverejní pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak bol už na vynález udelený patent; bez súhlasu prihlasovateľa však úrad prihlášku nezverejní pred uplynutím 12 mesiacov od vzniku práva prednosti.

(3) Úrad môže spolu s prihláškou zverejniť správu o stave techniky (rešeršná správa) vzťahujúcu sa na vynález uplatnený v prihláške.

§ 41a

Rešerš medzinárodného typu

(1) Na žiadosť prihlasovateľa úrad umožní orgánu pre medzinárodnú rešerš15a) vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky.

(2) Ak bola žiadosť podľa odseku 1 podaná do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a ak v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonal úrad ako pobočka Vyšehradského patentového inštitútu podľa medzinárodnej zmluvy,15b) úrad zverejní správu o rešerši medzinárodného typu spolu s prihláškou (§ 41 ods. 3) a na správu o rešerši medzinárodného typu prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky.

§ 41b

Rešerš v prioritnej lehote

(1) Prihlasovateľ spolu s prihláškou môže podať žiadosť o vykonanie rešerše v lehote deviatich mesiacov od podania prihlášky (ďalej len „rešerš v prioritnej lehote“), ktorá musí obsahovať

a) identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,

b) názov vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky,

c) prejav vôle prihlasovateľa, že žiada, aby úrad vykonal rešerš v prioritnej lehote a prihlášku zverejnil spolu s rešeršnou správou (§ 41 ods. 3).

(2) Úrad bezodkladne žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote preskúma, či

a) obsahuje náležitosti podľa odseku 1,

b) bola podaná spolu s prihláškou,

c) právo prednosti prihlasovateľovi vzniklo dňom podania prihlášky podľa § 36 ods. 1 písm. a).

(3) Ak nie je splnená niektorá z požiadaviek uvedených v odseku 2, považuje sa žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú.

(4) Úrad nie je povinný prihliadať na žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote, ak vyzval prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov podľa § 40 ods. 3 alebo na vyjadrenie podľa § 40 ods. 4.

(5) Ak úrad nepostupuje podľa odseku 3 alebo odseku 4, v lehote deviatich mesiacov od podania prihlášky vypracuje rešerš na predmet prihlášky, rešeršnú správu doručí prihlasovateľovi a zverejní ju spolu s prihláškou (§ 41 ods. 3).

§ 42

(1) Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať úradu pripomienky k patentovateľnosti jej predmetu; na pripomienky úrad prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky.

(2) Osoby, ktoré podali pripomienky podľa odseku 1, nestávajú sa účastníkmi konania o prihláške. Prihlasovateľ však musí byť o pripomienkach upovedomený a môže sa o nich vyjadriť.

Úplný prieskum prihlášky

§ 43

(1) Na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu ustanovené týmto zákonom. Iná osoba ako prihlasovateľ, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu prihlášky, nestáva sa účastníkom konania o prihláške.

(2) Žiadosť o vykonanie úplného prieskumu sa musí podať najneskôr do 36 mesiacov odo dňa podania prihlášky (§ 35) a nemožno ju vziať späť. Žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13).

(3) Ak žiadosť o vykonanie úplného prieskumu nebola riadne podaná v lehote podľa odseku 2 alebo ak v tej istej lehote úrad nezačal úplný prieskum prihlášky z úradnej moci, úrad konanie o prihláške zastaví.

(4) Začatie úplného prieskumu na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu oznámi prihlasovateľovi. Osobu, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu prihlášky, úrad o výsledku úplného prieskumu prihlášky upovedomí; tým nie je dotknutý § 56.

§ 44

(1) Ak podmienky ustanovené na udelenie patentu nie sú splnené (§ 5, 7, 8 a 9), úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

(2) Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré sú predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa § 40 ods. 2 až 5.

(3) Ak je podaných viac prihlášok so zhodným predmetom a právom prednosti (§ 36), môže sa jednému prihlasovateľovi udeliť len jeden patent. Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví.

(4) Ak predmet prihlášky spĺňa ustanovené podmienky a prihlasovateľ zaplatí príslušný správny poplatok (§ 79 ods. 13), úrad udelí prihlasovateľovi patent a prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu. Úrad vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku.

(5) Za udržiavanie patentu je majiteľ povinný platiť udržiavací poplatok.

§ 45

Úprava a rozdelenie prihlášky

(1) Prihlasovateľ môže v priebehu konania o prihláške prihlášku upraviť; úpravy a zmeny vykonané v prihláške nesmú ísť nad rámec jej pôvodného podania.

(2) Až do doby udelenia patentu podľa § 44 ods. 4 môže prihlasovateľ prihlášku rozdeliť. Úrad prizná vylúčeným prihláškam deň podania, prípadne aj právo prednosti z pôvodnej prihlášky, ak nejdú nad jej rámec.

(3) Ak dôjde k vylúčeniu prihlášky po začatí úplného prieskumu podľa § 43, považuje sa vylúčená prihláška za prihlášku, v ktorej bola podaná žiadosť o úplný prieskum.

Zrušenie a čiastočné zrušenie patentu

§ 46

(1) Úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že

a) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9,

b) vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť,

c) predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade, ak predmet patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného znenia prihlášky,

d) rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený,

e) majiteľ nemá právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1,

f) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia.

(2) Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.

(3) Ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.

(4) Úrad môže patent zrušiť aj po jeho zániku, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.

(5) Úrad môže zrušiť patent aj na návrh majiteľa patentu bez ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1. Úrad neprihliada na návrh majiteľa patentu na čiastočné zrušenie patentu, ak prebieha konanie o návrhu na zrušenie patentu alebo konanie o zrušení patentu začaté z úradnej moci. Ak na patente viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, úrad koná o návrhu majiteľa patentu na zrušenie patentu až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť zrušením patentu dotknuté; úrad postupuje rovnako aj vtedy, ak ide o súdny spor zapísaný v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(6) Rozhodnutie o zrušení alebo čiastočnom zrušení patentu úrad oznámi vo vestníku.

(7) Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 5 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13).

§ 47

(1) Návrh na zrušenie patentu musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s návrhom na zrušenie patentu navrhovateľ musí predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Ak návrh na zrušenie patentu neobsahuje náležitosti podľa predchádzajúcich viet alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 80 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 79 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie patentu zastaví. Úrad o tomto následku navrhovateľa vo výzve upovedomí.

(2) Ak konanie o návrhu na zrušenie patentu nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie patentu majiteľovi patentu a vyzve ho, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril. Úrad vo výzve podľa predchádzajúcej vety upovedomí navrhovateľa o možnosti zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy s ohľadom na dôvody a dôkazy uplatnené a predložené navrhovateľom, pričom vykonané zmeny musia spĺňať podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 80 a nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. Ak majiteľ patentu navrhne zmeny podľa predchádzajúcej vety, tieto sú podkladom pre ďalšie konanie o návrhu na zrušenie patentu.

(3) Vyjadrenie majiteľa patentu podľa odseku 2 a jeho návrh na zmeny podľa odseku 2, ak bol podaný, úrad doručí navrhovateľovi, a ak to považuje za účelné, zároveň ho vyzve, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril.

(4) V priebehu konania o návrhu na zrušenie patentu úrad môže

a) vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniu druhého účastníka alebo ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o návrhu na zrušenie patentu, alebo

b) určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.

(5) Ak sa majiteľ patentu k návrhu na zrušenie patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 2 alebo v tej istej lehote nenavrhne zmeny podľa odseku 2 alebo ak sa navrhovateľ nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3, alebo ak sa účastník nevyjadrí v lehote podľa odseku 4 písm. a), úrad pokračuje v konaní a rozhodne na základe obsahu spisu.

(6) Úrad postupuje podľa odseku 5 aj vtedy, ak majiteľ patentu nie je zastúpený podľa § 79 ods. 2. Ak majiteľ patentu výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa k návrhu na zrušenie patentu nevyjadril.

(7) Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na zrušenie patentu, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na zrušenie patentu všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr.

(8) Úrad môže pokračovať v konaní o návrhu na zrušenie patentu a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne a včas predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak bola žiadosť o odročenie ústneho pojednávania doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na zrušenie patentu dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada.

(9) Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na zrušenie patentu o nový dôvod podľa § 46 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok na udelenie patentu podľa § 5 až 9 alebo podľa § 37 ods. 4 v konaní o návrhu na zrušenie patentu nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

(10) Odseky 2 a 4 až 8 sa primerane použijú aj na konanie o zrušení patentu začaté z úradnej moci.

§ 48

Žiadosť o prepis

(1) Úrad zapíše ako majiteľa patentu osobu žiadateľa, ak

a) z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ patentu neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1,

b) žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca a

c) žiadosť o prepis bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(2) Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a).

(3) Ak žiadosť o prepis nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad žiadosť o prepis zamietne; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o prepis úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť o prepis zamietnutá.

(4) Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad zruší patent z úradnej moci z dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. e).

(5) Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 4. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne podľa § 40 ods. 4.

§ 49

Určovacie konanie

(1) Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“). Opis predmetu určenia musí byť jasný a úplný a žiadosť o určenie musí spĺňať náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 80.

(2) Účastníkom určovacieho konania je len osoba, ktorá žiadosť o určenie podala.

(3) Začatím konania o návrhu na zrušenie patentu alebo začatím konania o zrušení patentu z úradnej moci alebo doručením žiadosti súdu o odborné vyjadrenie (§ 33 ods. 5), ak je žiadateľ stranou súdneho sporu, sa určovacie konanie prerušuje. Úrad o prerušení určovacieho konania žiadateľa upovedomí. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení patentu úrad určovacie konanie zastaví.

(4) Ak opis predmetu určenia alebo žiadosť o určenie nespĺňa náležitosti podľa odseku 1, úrad žiadateľa vyzve, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ výzve úradu v určenej lehote nevyhovie, úrad určovacie konanie zastaví; úrad o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí.

(5) Spolu so žiadosťou o určenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13).

§ 50

Zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu a súdneho sporu do registra

(1) Na konanie o žiadosti o zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu (ďalej len „žiadosť o zápis práva“) či súdneho sporu do registra sa primerane použije § 47 ods. 1.

(2) V prípade pochybností môže úrad žiadať predloženie overenej kópie, prípadne originálu listiny preukazujúcej nadobudnutie práva alebo ďalšie doplňujúce údaje.

(3) Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o jej udelení sa nevzťahujú odseky 1 a 2.

(4) Na základe žiadosti účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, doloženej súdom potvrdeným rovnopisom podania na súd, úrad zapíše do registra skutočnosť, že prebieha súdne konanie, ako aj predmet konania, s účinnosťou dňom doručenia žiadosti na úrad.

(5) Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 a 4 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13).

§ 51

Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní

(1) Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu podanej pred uplynutím tejto lehoty úrad môže lehotu predĺžiť.

(2) Ak účastník konania zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

(3) Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 47 ods. 4 písm. b), a žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 47 ods. 1, 2, 4 a 6.

(4) Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť zamietnutá.

(5) Ak úrad žiadosti o pokračovanie v konaní vyhovie, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(6) Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti bolo vyhovené.

§ 52

Uvedenie do predošlého stavu

(1) Ak účastník konania napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu a urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty.

(2) Účastník konania je povinný žiadosť o uvedenie do predošlého stavu odôvodniť a uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu neprihliada.

(3) Pri dôvodných pochybnostiach o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2 môže úrad vyzvať žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.

(4) Žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty na

a) podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 51 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1,

b) dodatočné priznanie a preukázanie práva prednosti podľa § 36 ods. 4, 5 a 7,

c) podanie rozkladu v konaní pred úradom podľa § 55 ods. 1 a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 55 ods. 3,

d) vykonanie úkonov podľa § 47 ods. 1, 2, 4 a 6.

(5) Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti.

(6) Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(7) Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 6 využívala vynález, ktorý bol predmetom prihlášky alebo patentu, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu tohto vynálezu, môže vynález využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez povinnosti úhrady za využívanie vynálezu.

(8) Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 7 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález využíva.

§ 53

Podklady na rozhodnutie

(1) Účastník konania je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

(2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

§ 55

Rozklad

(1) Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.

(2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach

a) v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,

b) spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.

(3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu, inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4.

(4) Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad

a) vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,

b) zastavil konanie podľa § 79 ods. 10 alebo prerušil konanie podľa § 39 ods. 1 alebo § 79 ods. 11,

c) zastavil konanie podľa odseku 3,

d) rozhodol v určovacom konaní podľa § 49.

(5) Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

§ 56

Sprístupnenie údajov

(1) Ak ďalej nie je uvedené inak, pred zverejnením prihlášky je úrad oprávnený bez súhlasu prihlasovateľa oznámiť tretím osobám iba údaj, kto je pôvodcom vynálezu, kto je prihlasovateľom, názov a spisovú značku prihlášky a údaje o práve prednosti.

(2) Bez ohľadu na odsek 1 úrad umožní na základe žiadosti nahliadnuť do spisu týkajúceho sa nezverejnenej prihlášky majiteľovi patentu alebo prihlasovateľovi, ak nezverejnená prihláška odkazuje na patent alebo prihlášku tohto majiteľa alebo prihlasovateľa, alebo tomu, voči komu boli práva z nezverejnenej prihlášky uplatnené.

(3) Ak ďalej nie je uvedené inak, po zverejnení prihlášky úrad umožní na základe žiadosti každému nahliadnuť do spisu týkajúceho sa prihlášky alebo patentu.

(4) Právo na nahliadnutie do spisu zahŕňa aj právo na vyhotovenie kópií za poplatok.

(5) Na základe písomnej žiadosti pôvodcu uvedeného v prihláške podľa § 37 ods. 5 úrad nesprístupní jeho identifikačné údaje tretím osobám, najmä pri zverejnení prihlášky, oznámení o udelení patentu, vydaní patentovej listiny, vydaní výpisu z registra a pri nahliadaní do spisu.

(6) Na základe písomnej žiadosti, za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu úrad je oprávnený oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je, alebo nie je uvedená ako pôvodca vynálezu uvedený v prihláške.

(7) Na základe písomnej žiadosti prihlasovateľa alebo majiteľa patentu sú z práva na nahliadnutie vylúčené časti spisu obsahujúce obchodné tajomstvo alebo iné informácie dôverného charakteru, ktorých zverejnenie nie je na zabezpečenie práva na informácie tretích osôb vrátane účastníkov konania nevyhnutné.

(8) Práva podľa odsekov 1 až 3 nemožno uplatniť vo vzťahu k prihláškam a patentom utajovaným podľa osobitného predpisu,20) k zápisnici o hlasovaní a k častiam spisu obsahujúcim pomocné poznámky alebo pracovné verzie rozhodnutí, výmerov či stanovísk.

§ 57

Register a vestník

(1) Úrad vedie

a) register, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje týkajúce sa prihlášok a udelených patentov,

b) register európskych patentov, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje, týkajúce sa udelených európskych patentov s určením pre Slovenskú republiku,

c) register, do ktorého sa zapisujú rozhodujúce údaje, týkajúce sa žiadostí o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo na výrobky na ochranu rastlín a udelených dodatkových ochranných osvedčení na liečivá alebo na výrobky na ochranu rastlín.

(2) Údaje zapísané v registroch podľa odseku 1 sa považujú za platné, kým nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak.

(3) Zmenu údajov zapísaných v registri, vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti bez zbytočného odkladu vyznačí v registri.

(4) Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané v konaní podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.21)

(5) Každý má právo na nahliadnutie do registrov uvedených v odseku 1.

(6) Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje skutočnosti týkajúce sa zverejnených prihlášok, európskych patentových prihlášok, ako aj patentov, európskych patentov, dodatkových ochranných osvedčení a ich ochrany, ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej povahy.

§ 58

Medzinárodná prihláška

(1) Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku1)

a) fyzické osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky,

b) fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.

(2) Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinárodnej prihlášky zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13) a prostredníctvom úradu zaplatiť poplatky ustanovené Zmluvou o patentovej spolupráci.1)

(3) Prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,1) ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, je povinný predložiť túto medzinárodnú prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 13) a predložiť jej preklad do štátneho jazyka.

(4) Ak prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,1) ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, nepredloží túto medzinárodnú prihlášku úradu v lehote podľa odseku 3, úrad prizná tejto medzinárodnej prihláške právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).

(5) Na žiadosť prihlasovateľa, za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 3 môže úrad začať konanie o medzinárodnej prihláške aj pred uplynutím lehôt uvedených v odseku 3.

Ochrana utajovaných skutočností

§ 59

(1) Ak tuzemský prihlasovateľ vie alebo podľa okolností má vedieť, že prihláška obsahuje skutočnosť utajovanú podľa osobitného predpisu,20) je povinný v prihláške požiadať o utajenie prihlášky.

(2) Prihlášku podľa odseku 1, ktorou je medzinárodná prihláška alebo európska patentová prihláška, je prihlasovateľ povinný podať na úrade.

(3) Úrad po priznaní dňa podania (§ 35) doručí jedno vyhotovenie prihlášky Národnému bezpečnostnému úradu20) (ďalej len „bezpečnostný úrad“) so žiadosťou o rozhodnutie o utajení prihlášky podľa osobitného predpisu,20) prípadne so žiadosťou o povolenie podania prihlášky do zahraničia.

(4) Podľa odseku 3 môže úrad postupovať aj v prípade, že prihlasovateľ nepožiadal o utajenie prihlášky podľa odseku 1.

(5) Bezpečnostný úrad rozhodne o žiadosti podľa odseku 3 a rozhodnutie doručí úradu. V prípade, ak to umožňuje medzinárodný dohovor, zmluva alebo dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, bezpečnostný úrad pripojí k rozhodnutiu i žiadosť o utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, v ktorej má byť prihláška podaná. Rozhodnutie bezpečnostného úradu úrad oznámi prihlasovateľovi.

(6) Prihlášku podľa odseku 1, ktorá nie je európska patentová prihláška ani medzinárodná prihláška, môže prihlasovateľ podať priamo v zahraničí len na základe povolenia bezpečnostného úradu podľa odseku 3, vydaného na základe žiadosti prihlasovateľa.

(7) Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo v dôsledku zamietnutia žiadosti o povolenie podať prihlášku v zahraničí vznikne majiteľovi patentu majetková ujma, spočívajúca v zamedzení alebo obmedzení obchodného využitia patentu [§ 3 písm. h)], majiteľovi vznikne nárok na úhradu majetkovej ujmy voči Slovenskej republike zastúpenej ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti predmet utajenej prihlášky patrí.

(8) Na určenie výšky majetkovej ujmy podľa odseku 7 sa primerane použije § 11 ods. 6.

(9) Prihlášky, európske patentové prihlášky alebo medzinárodné prihlášky, o ktorých utajenie požiadala zmluvná strana alebo zahraničný prihlasovateľ podľa medzinárodného dohovoru, zmluvy alebo dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú považované za utajené podľa osobitného predpisu.20) Zahraničný prihlasovateľ, ktorý nevystupuje v mene zmluvnej strany, je povinný preukázať utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, doložiť povolenie zmluvnej strany na podanie prihlášky v Slovenskej republike a pripojiť vyhlásenie o vzdaní sa akýchkoľvek nárokov na náhradu škody alebo inej majetkovej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku utajenia prihlášky na území Slovenskej republiky.

(10) Na konanie o prihláškach a patentoch, ktoré sú utajované, alebo sú považované za utajované podľa osobitného predpisu,20) platia ustanovenia tohto zákona s výnimkou zverejnenia (§ 41) a sprístupnenia údajov (§ 56) týkajúcich sa utajenej prihlášky alebo patentu.

(11) Ak bezpečnostný úrad nepovažuje skutočnosti obsiahnuté v prihláške za utajované podľa osobitného predpisu,20) úrad oznámi túto skutočnosť prihlasovateľovi a o prihláške ďalej koná bez uplatnenia režimu utajenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VYKONÁVANIE EURÓPSKEHO PATENTOVÉHO DOHOVORU

§ 60

Účinky európskej patentovej prihlášky

(1) Európska patentová prihláška s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“) má od priznaného dňa podania alebo odo dňa vzniku práva prednosti uplatneného prihlasovateľom európskej patentovej prihlášky rovnaké účinky ako prihláška, ktorá je podaná podľa § 35 toho istého dňa, alebo prihláška s rovnakým dňom vzniku práva prednosti podľa § 36.

(2) Po zverejnení európskej patentovej prihlášky Európskym patentovým úradom a následnom predložení prekladu patentových nárokov do slovenského jazyka a zaplatení poplatku za zverejnenie (§ 79 ods. 13) zo strany prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky, úrad sprístupní preklad patentových nárokov verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.

(3) Dňom sprístupnenia prekladu patentových nárokov verejnosti podľa odseku 2 má prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky rovnaké práva ako prihlasovateľ podľa tohto zákona za predpokladu udelenia európskeho patentu s účinkami v Slovenskej republike.

(4) Ak bola európska patentová prihláška alebo určenie pre Slovenskú republiku v konaní pred Európskym patentovým úradom vzaté späť, alebo sa považuje za späťvzaté, platí, že došlo k zastaveniu konania o prihláške podľa § 40 ods. 3. Zamietnutie európskej patentovej prihlášky má rovnaké účinky ako zamietnutie prihlášky podľa § 40 ods. 4.

(5) Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o pokračovaní v konaní alebo o uvedení do predošlého stavu (restitutio in integrum) má rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa § 51 ods. 5 alebo podľa § 52 ods. 6 a 7.

§ 61

Zmena európskej patentovej prihlášky

(1) Na základe žiadosti prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky o zmenu európskej patentovej prihlášky na prihlášku (ďalej len „zmena“) podanej podľa čl. 135 Európskeho patentového dohovoru, úrad začne konanie o prihláške podľa tretej časti tohto zákona, prípadne postupuje podľa čl. 135 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru.

(2) Prihlasovateľ je povinný na základe výzvy úradu predložiť do troch mesiacov preklad európskej patentovej prihlášky do slovenského jazyka a zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 13).

(3) V prípade, ak žiadosť o zmenu nie je podaná do troch mesiacov odo dňa, keď bola európska patentová prihláška späťvzatá alebo keď bolo doručené oznámenie, že sa európska patentová prihláška považuje za späťvzatú, alebo rozhodnutie o zamietnutí európskej patentovej prihlášky alebo o zrušení európskeho patentu, prihlasovateľ stráca právo prednosti vyplývajúce z pôvodne podanej európskej patentovej prihlášky.

(4) Ak bola žiadosť o zmenu podaná v rozpore s čl. 135 a 137 Európskeho patentového dohovoru, úrad žiadosť zamietne.

§ 62

Záväzné znenie európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu

(1) Pri stanovení rozsahu ochrany vyplývajúcej z európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu je rozhodujúci obsah európskej patentovej prihlášky upravený znením európskeho patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie o európskej patentovej prihláške pred Európskym patentovým úradom.

(2) Ak z prekladu patentového spisu do slovenského jazyka predloženého úradu podľa § 63 ods. 2, ako aj z prekladu patentových nárokov predloženého úradu podľa § 60 ods. 2 vyplýva ochrana užšia než zo znenia európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie pred Európskym patentovým úradom, preklad do slovenského jazyka sa považuje za záväzné znenie s výnimkou konania o zrušenie európskeho patentu.

(3) Prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky alebo majiteľ európskeho patentu môže podať opravený preklad patentových nárokov podľa § 60 ods. 2 alebo opravený preklad európskeho patentového spisu podľa § 63 ods. 2 do slovenského jazyka kedykoľvek. Po doručení opraveného prekladu a zaplatení správneho poplatku (§ 79 ods. 13) úrad sprístupní opravený preklad verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.

(4) Opravený preklad bude platiť namiesto pôvodného prekladu odo dňa oznámenia sprístupnenia opraveného prekladu vo vestníku.

(5) Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu, ktorý podľa prekladu do slovenského jazyka platného v rozhodujúcom období nepatril do rozsahu európskeho patentu, nie je účinkami opraveného prekladu dotknuté za predpokladu, ak predmet vynálezu na území Slovenskej republiky v dobrej viere využívali alebo vykonali preukázateľné prípravy na využívanie predmetu vynálezu.

§ 63

Účinky európskeho patentu

(1) Európsky patent udelený Európskym patentovým úradom s určením pre Slovenskú republiku má rovnaké účinky ako patent udelený podľa § 44 ods. 4 odo dňa oznámenia udelenia európskeho patentu v európskom patentovom vestníku.

(2) Majiteľ európskeho patentu je povinný predložiť úradu do troch mesiacov od oznámenia udelenia európskeho patentu preklad patentového spisu do slovenského jazyka, zaplatiť poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 13) a oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(3) Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží úradu preklad európskeho patentového spisu v lehote podľa odseku 2, tento preklad môže predložiť v dodatočnej lehote troch mesiacov za predpokladu, že zároveň s predložením prekladu zaplatí zvýšený poplatok podľa odseku 2.

(4) Ak nebude preklad európskeho patentového spisu do slovenského jazyka predložený úradu ani v dodatočnej lehote za podmienok podľa odseku 3, bude sa európsky patent pokladať na území Slovenskej republiky za neúčinný od začiatku.

(5) Ak majiteľ európskeho patentu neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky, úradné správy týkajúce sa jeho patentu budú sa ukladať na úrade, pričom budú považované za doručené v lehote 30 dní odo dňa uloženia. Tento následok musí úrad majiteľovi európskeho patentu oznámiť.

(6) Na základe splnenia podmienok podľa odseku 2 alebo 3 úrad preklad európskeho patentového spisu sprístupní a toto sprístupnenie, ako aj udelenie európskeho patentu oznámi vo vestníku (§ 57).

(7) Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku a za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 2 alebo 3 úrad zapíše európsky patent do registra európskych patentov s údajmi zapísanými do európskeho patentového registra.

§ 64

Neprípustnosť dvojitej ochrany

Ak je patent udelený na vynález, na ktorý bol tomu istému majiteľovi alebo jeho právnemu nástupcovi udelený európsky patent s rovnakým právom prednosti, stáva sa patent neúčinným v rozsahu, v akom sa zhoduje s európskym patentom, odo dňa uplynutia lehoty na podanie námietok proti európskemu patentu, ak neboli námietky podané, alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Európskeho patentového úradu, ktorým bol v konaní o námietkach európsky patent zachovaný.

§ 65

Zrušenie alebo zachovanie európskeho patentu v zmenenom znení

(1) Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o čiastočnom či úplnom zrušení európskeho patentu alebo o zachovaní európskeho patentu v zmenenom znení má v Slovenskej republike rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa § 46.

(2) Zrušenie európskeho patentu alebo jeho zachovanie v zmenenom znení oznámi úrad vo vestníku.

(3) Ak je európsky patent v konaní o námietkach podľa čl. 101 Európskeho patentového dohovoru rozhodnutím Európskeho patentového úradu zachovaný v zmenenom znení alebo obmedzený v konaní podľa čl. 105b Európskeho patentového dohovoru, majiteľ európskeho patentu je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia zmeny v európskom patentovom vestníku predložiť úradu preklad zmeneného znenia patentového spisu do slovenského jazyka a zaplatiť poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 13).

(4) Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží preklad zmeneného znenia európskeho patentového spisu do slovenského jazyka alebo nezaplatí poplatok za zverejnenie v lehote podľa odseku 3, platí, že európsky patent je v Slovenskej republike neúčinný od začiatku.

(5) Úrad zruší európsky patent s určením pre Slovenskú republiku za podmienok podľa § 46 a postupom podľa § 47, ak sa v konaní začatom na návrh alebo z úradnej moci preukáže dôvod zrušenia patentu podľa čl. 138 v spojení s čl. 139 Európskeho patentového dohovoru za predpokladu, ak

a) márne uplynula lehota na podanie námietok podľa Európskeho patentového dohovoru, alebo

b) v konaní o námietkach pred Európskym patentovým úradom nebol európsky patent zrušený.

(6) Ak v čase konania o zrušenie európskeho patentu pred úradom začne alebo prebieha konanie o námietkach proti tomu istému európskemu patentu pred Európskym patentovým úradom, úrad konanie o zrušenie preruší. Po ukončení konania pred Európskym patentovým úradom, v ktorom sa nezrušil európsky patent, úrad na základe žiadosti niektorého z účastníkov pokračuje v konaní o zrušenie európskeho patentu. Ak žiadosť o pokračovanie v konaní o zrušenie európskeho patentu nie je podaná v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Európskeho patentového úradu, úrad konanie o zrušenie európskeho patentu zastaví.

§ 66

Podanie európskej patentovej prihlášky

(1) Úrad je miesto, kde právnické osoby alebo fyzické osoby môžu podať európsku patentovú prihlášku.

(2) Na podanie vylúčenej európskej patentovej prihlášky podľa čl. 76 Európskeho patentového dohovoru sa odsek 1 nevzťahuje.

§ 67

Poplatky

Za udržiavanie platnosti európskeho patentu v Slovenskej republike je jeho majiteľ povinný platiť každoročne udržiavací poplatok.

§ 67a

Osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia

Úrad na návrh majiteľa dodatkového ochranného osvedčenia alebo na návrh tretej osoby zmení dobu platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín, ak dátum prvého povolenia na uvedenie výrobku na trh v Európskej únii uvedený v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia je nesprávny.21a)

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 79

Spoločné ustanovenia

(1) Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,6) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,7) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru6) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,7) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.

(2) Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom vrátane predkladania prekladov podľa štvrtej časti tohto zákona zastúpené advokátom26) alebo patentovým zástupcom.26a) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(3) Ustanovenie odseku 2 o povinnom zastúpení sa nevzťahuje na úkony

a) predchádzajúce a spojené s určením dňa podania podľa § 35,

b) spojené s platením poplatkov,

c) spojené s preukázaním práva prednosti podľa § 36.

(4) Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(5) Účastník konania, ktorý vykonáva úkony podľa odseku 3, je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. Ak účastník konania neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky, budú písomnosti úradu týkajúce sa konania ukladané na úrade, pričom sa budú považovať za doručené po uplynutí 30 dní odo dňa ich uloženia. Úrad o tomto následku účastníka konania upovedomí.

(6) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní21) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

(7) Na vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, predmetom ktorých je osvedčenie podľa osobitných predpisov,22a) ako aj na konanie o osvedčeniach podľa osobitných predpisov22a) sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis22a) neustanovuje inak.

(8) Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.

(9) Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.

(10) Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie; úrad tak nie je povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie konania o prihláške alebo o návrh na zastavenie konania o žiadosti o udelenie osvedčenia, ktorých sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra.

(11) Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad konanie preruší; tým nie je dotknutý § 39. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

(12) Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku,27) ak v tretej alebo štvrtej časti tohto zákona nie je ustanovené inak. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.

(13) Za úkony podľa tohto zákona a za úkony podľa osobitného predpisu22a) sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.28)

(14) Ak v odseku 15 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu29) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;29) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

(15) Odsek 14 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.30)

§ 80

Splnomocňovacie ustanovenie

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví

a) podrobnosti o spôsobe a náležitostiach uplatnenia a preukázania práva prednosti,

b) podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach forme a štandardoch prihlášky,

c) podmienky opätovného uloženia biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii15) a podmienky sprístupnenia uloženého materiálu verejnosti,

d) podrobnosti o vylúčení prihlášky, prípustných zmenách v prihláške a opravách zrejmých chýb,

e) podrobnosti o náležitostiach návrhu na zrušenie patentu, žiadosti o prepis, žiadosti o určenie, žiadosti o pokračovanie v konaní a žiadosti o uvedenie do pôvodného stavu,

f) podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania medzinárodnej prihlášky, jej prekladu a jazykoch podania,

g) podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania európskej patentovej prihlášky,

h) podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach návrhu o zrušenie osvedčenia podľa osobitného predpisu22a) a zmenu osvedčenia podľa osobitného predpisu,22a) ako aj podrobnosti o konaní o zrušenie a zmenu osvedčenia podľa osobitného predpisu,22a)

i) podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu,

j) podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania žiadostí o zápis práva do registra,

k) podrobnosti o spôsobe a náležitostiach ponuky licencie a jej prijatia,

l) podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra a oznamovaných vo vestníku,

m) podrobnosti o režime konania vo veciach utajených prihlášok, patentov a osvedčení podľa osobitného predpisu22a),

n) podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o prevedenie autorského osvedčenia na patent,

o) dĺžku lehôt určených úradom pre úkony účastníkov konania podľa tohto zákona,

p) ďalšie podrobnosti o forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad.

Prechodné ustanovenia

§ 81

(1) Vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, posudzujú sa podľa doterajších predpisov.

(2) Konania o prihláškach vynálezov a konania vo veciach patentov, ktoré neboli právoplatne ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa ukončia podľa tohto zákona s tým, že v prípade prihlášok vynálezov podaných podľa zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch úrad vykoná úplný prieskum z úradnej moci.

(3) Prihlášky vynálezov podané podľa doterajších predpisov sa považujú za prihlášky podľa tohto zákona.

(4) Ak k využitiu predmetu prihlášok vynálezov uvedených v odsekoch 1 a 2 došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za podmienok ustanovených doterajšími predpismi, zostávajú práva tretích osôb nedotknuté. Právo pôvodcu na odmenu za využitie predmetu prihlášky vynálezu so žiadosťou o udelenie autorského osvedčenia podľa doterajších predpisov tým nie je dotknuté.

§ 82

(1) Autorské osvedčenie na vynález udelené podľa zákona č. 84/1972 Zb. platí 15 rokov od podania prihlášky.

(2) Organizácii, ktorá podľa doterajších predpisov má k vynálezu právo hospodárenia alebo bola týmto právom poverená, patria rovnaké práva, aké má majiteľ patentu.

(3) Pri vynáleze vytvorenom inak, než za podmienok podľa § 28 písm. a) zákona č. 84/1972 Zb., chránenom autorským osvedčením udeleným podľa doterajších predpisov, ktorý organizácia, ktorá má k vynálezu právo hospodárenia alebo bola týmto právom poverená, nevyužívala, pôvodca má právo kedykoľvek v čase trvania platnosti autorského osvedčenia požiadať úrad o jeho prevedenie na patent (ďalej len „žiadosť o prevedenie“). Za žiadosť o prevedenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13).

(4) Úrad žiadosť o prevedenie, ako aj rozhodnutie o prevedení zverejní vo vestníku. K žiadosti o prevedenie môže ktokoľvek podať námietky v lehote troch mesiacov od zverejnenia žiadosti.

(5) Patent udelený na základe žiadosti o prevedenie platí 15 rokov od dátumu podania prihlášky vynálezu; práva z patentu udeleného na základe žiadosti o prevedenie vzniknú odo dňa zverejnenia žiadosti o prevedenie vo vestníku.

(6) Ak vynález chránený autorským osvedčením nebol vytvorený za podmienok podľa § 28 písm. a) zákona č. 84/1972 Zb., pôvodca vynálezu má právo vynález využívať pri svojej podnikateľskej činnosti.

§ 83

(1) Využívanie vynálezu chráneného autorským osvedčením, ktoré sa v súlade s doterajšími predpismi začalo pred 1. januárom 1991, prípadne ktorému bolo pred týmto dňom na základe zmluvy poskytnuté právo, nie je porušením práv majiteľa patentu. Právo pôvodcu na odmenu za využitie vynálezu podľa doterajších predpisov týmto nie je dotknuté.

(2) Nároky na odmenu za využitie vynálezu, ako aj nároky na úhradu primeraných nákladov spojených s vypracovaním výkresov, modelov alebo prototypov, odmeny za iniciatívnu účasť na rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní vynálezu a nároky na odmenu za upozornenia na možnosť využitia vynálezu vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyrovnajú podľa doterajších predpisov.

(3) Ak po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k využitiu vynálezu chráneného autorským osvedčením, ku ktorému má organizácia právo zodpovedajúce právu majiteľa patentu podľa § 82 ods. 2, táto organizácia je povinná zaplatiť pôvodcovi vynálezu odmenu podľa § 11.

§ 84

(1) Prihlasovateľ vynálezu podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 527/1990 Zb. je povinný predložiť úradu

a) doklad potvrdzujúci udelenie súhlasu na predaj alebo výrobu predmetu patentu udeleného v zahraničí v ktoromkoľvek štáte a

b) rozhodnutie o registrácii podľa osobitných predpisov,25) vydané na základe žiadosti podanej do šiestich mesiacov od udelenia súhlasu na predaj alebo výrobu predmetu patentu v ktoromkoľvek štáte.

(2) Doklad a rozhodnutie podľa odseku 1 je prihlasovateľ vynálezu povinný predložiť úradu v lehote troch mesiacov od ich doručenia, najneskôr do uplynutia 16 rokov odo dňa vzniku práva prednosti.

(3) Zmeškanie lehôt uvedených v odsekoch 1 a 2 nemožno odpustiť.

(4) Prihlášku vynálezu podľa odseku 1 úrad zamietne, ak

a) prihlasovateľ nesplní podmienky podľa odsekov 1 a 2,

b) predmet patentu udeleného v zahraničí bol pred podaním prihlášky podľa odseku 1 uvedený na trh v Českej a Slovenskej Federatívnej republike.

(5) Patent udelený podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 527/1990 Zb. platí 16 rokov odo dňa vzniku práva prednosti.

§ 85

Ak lehoty podľa § 74 ods. 3 uplynú pred 1. júlom 2002, možno podať žiadosť o udelenie osvedčenia podľa § 74 do 31. decembra 2002 za predpokladu, ak rozhodnutie o registrácii lieku alebo rozhodnutie o registrácii prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov25) nadobudlo právoplatnosť po 1. januári 2000.

§ 85a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018

(1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

(2) Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.

(3) Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.

(4) Práva a právne vzťahy z patentov udelených do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.

§ 85b

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 86

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1. § 2 až 35, § 78 až 82, § 84 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení čl. III zákona č. 90/1993 Z. z. a zákona č. 185/1994 Z. z.;

2. § 65 ods. 2, § 66 až 71, § 75 ods. 2 a § 86 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov v rozsahu upravujúcom právne vzťahy a konanie týkajúce sa vynálezov, patentov a autorských osvedčení;

3. prvá hlava vyhlášky Federálneho úradu pre vynálezy č. 550/1990 Zb. o konaní vo veciach vynálezov a priemyselných vzorov.


Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2001 s výnimkou štvrtej časti a piatej časti, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2002.


Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha k zákonu č. 435/2001 Z. z. v znení zákona č. 84/2007 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20, Ú. v. ES L 213, 30. 7. 1998).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34; Ú. v. ES L 136, 30. 4. 2004.).

Poznámky pod čiarou

1) Zmluva o patentovej spolupráci prijatá vo Washingtone 17. júna 1970 zmenená v roku 1979 a 1984 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb.).

2) Zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín.

3) Dohovor o medzinárodných výstavách, uzavretý v Paríži 22. novembra 1928 (uverejnené č. 46/1932 Sb. z. a n.).

4) Napríklad § 69, 479 a 487 Obchodného zákonníka, § 460 a 469 Občianskeho zákonníka, § 12 až 17 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

5) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

6) Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaný v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 81/1985 Zb.).

6a) Článok 14 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 03/ zv. 16 Ú. v. ES L 227, 1. 9. 1994.).

7) Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.).

8) Článok 27 Zmluvy o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 (vyhláška č. 147/1947 Zb.).

8a) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8b) Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

9) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.

9a) Zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10) § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka.

11) § 151a až 151md a § 552 Občianskeho zákonníka.

12) Napríklad § 514 Obchodného zákonníka.

12a) § 508 až 515 Obchodného zákonníka.

13) Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

13a) Čl. 29 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94.

13b) § 442a Občianskeho zákonníka.

13c) § 25 Civilného sporového poriadku.

13d) § 206 Civilného sporového poriadku.

14) § 324 až 345 Civilného sporového poriadku.

14a) § 340 Civilného sporového poriadku.

14b) Čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

15) Budapeštianska zmluva o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávací predpis k nej (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb.).

15a) Čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci.

15b) Dohoda o Vyšehradskom patentovom inštitúte (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.).

15c) § 52 a 113a Exekučného poriadku.

20) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

21a) Čl. 8 ods. 1 písm. a) bod iv) a čl. 17 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1610/96 zo dňa 23. júla 1996 o vytvorení doplnkového ochranného certifikátu pre výrobky na ochranu rastlín (Ú. v. ES L 198, 8. 8. 1996) v platnom znení, čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 152, 16. 6. 2009) v platnom znení.

22a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1610/96 v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 v platnom znení.

26) Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

26a) Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

28) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

29) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

30) Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.