Vyhláška č. 433/2001 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina

Čiastka 176/2001
Platnosť od 30.10.2001
Účinnosť od 01.01.2002
01.01.2002

433

01.01.2002

VYHLÁŠKA

01.01.2002

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

01.01.2002

z 3. septembra 2001

01.01.2002

o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina

01.01.2002

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:


01.01.2002

§ 1

01.01.2002

Územie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina

01.01.2002

(1) Územie chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina1) (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa nachádza v katastrálnych územiach Belina, Bizovo, Blhovce, Čakanovce, Čamovce, Drňa, Dubno, Fiľakovo, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejov, Hodejovec, Hostice, Chrámec, Janice, Jestice, Lipovany, Nová Bašta, Petrovce, Radzovce, Stará Bašta, Šiatorská Bukovinka, Šurice, Tachty a Večelkov.

01.01.2002

(2) Chránená krajinná oblasť má výmeru 16 771,2273 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.

01.01.2002

§ 2

01.01.2002

Dokumentácia

01.01.2002

Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Banskej Bystrici, na Okresnom úrade v Lučenci a na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote.


01.01.2002

§ 3

01.01.2002

Zrušovacie ustanovenie

01.01.2002

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 113/1989 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

01.01.2002

§ 4

01.01.2002

Účinnosť

01.01.2002

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2002.


01.01.2002

László Miklós v. r.


01.01.2002

Príloha k vyhláške č. 433/2001 Z. z.

01.01.2002

Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina

01.01.2002

Územie Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa nachádza v Banskobystrickom kraji v okrese Lučenec (katastrálne územia Belina, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Lipovany, Radzovce, Šiatorská Bukovinka a Šurice) a v okrese Rimavská Sobota (katastrálne územia Bizovo, Blhovce, Drňa, Dubno, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejov, Hodejovec, Hostice, Chrámec, Janice, Jestice, Nová Bašta, Petrovce, Stará Bašta, Tachty a Večelkov).

01.01.2002

Územie chránenej krajinnej oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom k 1. januáru 2000 a podľa lesníckych organizačných máp v mierke 1 : 25 000 so stavom k 1. januáru 1997 pre lesné hospodárske celky Fiľakovo, Jesenské a Šafárikovo. Z týchto máp bola hranica chránenej krajinnej oblasti prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 na tieto mapové listy:

01.01.2002

46 – 22 Fiľakovo, 46 – 24 Tachty, 47 – 11 Rimavská Seč.

01.01.2002

Hranica chránenej krajinnej oblasti vychádza z východiskového bodu, ktorým je severozápadný výbežok štátnej hranice Slovenská republika – Maďarská republika, juhovýchodne od obce Chrámec, odtiaľ ide severovýchodným smerom, napája sa na poľnú cestu a súbežne s dolinou bezmenného toku pokračuje na sever až po kótu 184, odkiaľ pokračuje poľnou cestou na juhozápad, potom severozápadným smerom po chrbte svahu až po okraj lesa, kde sa stáča k vodnej nádrži. Po východnom a severnom okraji vodnej nádrže vedie na križovatku spevnených ciest na severnom okraji vodnej nádrže, odkiaľ ide spevnenou cestou severovýchodným smerom na juhovýchodný okraj intravilánu obce Chrámec, prechádza na juhozápadný okraj jej intravilánu a pokračuje spevnenou cestou Chrámec – Dubovec. Hranica ďalej vedie úpätím vybiehajúcich pahorkov orografického celku Cerovej vrchoviny smerom na západ až juhozápad a pred obcou Drňa sa napája na poľnú cestu, ktorou pokračuje juhozápadným smerom na severovýchodný okraj intravilánu tejto obce. Severovýchodným, juhovýchodným a potom aj južným okrajom obchádza intravilán obce Drňa a od juhozápadného okraja intravilánu tejto obce pokračuje poľnou cestou, ktorou vedie južným smerom na premostenie Drnianskeho potoka. Týmto potokom vedie juhovýchodným smerom na sútok s bezmenným ľavostranným prítokom, ktorý sleduje juhozápadným smerom na jeho premostenie so spevnenou cestou. Tu sa hranica stáča a spevnenou cestou ide západným smerom na križovatku s ďalšou spevnenou cestou, po ktorej pokračuje severozápadným smerom na východný okraj hrádze vodnej nádrže na Mačacom potoku.

01.01.2002

Hrádzou a severným okrajom vodnej nádrže ide na jej západný okraj, kde sa pri ústí Mačacieho potoka napája na poľnú cestu. Potom ide juhozápadným smerom na križovatku s križujúcou sa poľnou cestou, ktorou pokračuje východným smerom na križovatku so spevnenou cestou k bezmennému potoku juhovýchodne od kóty 293. Týmto potokom ide juhozápadným smerom na okraj lesa do oblasti jeho prameňa južne od osady Léhy. Okrajom lesného porastu pokračuje severným smerom na poľnú cestu severovýchodne od kóty 324, ktorou ide západným smerom na južný okraj intravilánu obce Jestice. Obec obchádza z južnej, západnej a severnej strany po cestu III. triedy Jestice – Hostice, po ktorej pokračuje až po vyústenie ľavostrannej doliny juhozápadne od kóty 329. Potom hranica pokračuje severovýchodne na poľnú cestu na kóte 329 a touto cestou smeruje na Dechtársky potok južne od obce Gemerské Dechtáre. Cez mostík potoka ide poľnou cestou na sever, na križovatku so spevnenou cestou a stáča sa na východ. Na najbližšej križovatke s poľnou cestou sa napája na ňu a pokračuje touto cestou na severovýchod až po rázcestie poľných ciest. Hranica pokračuje ľavostrannou poľnou cestou smerom na sever až po okraj výmoľového jarku a po jeho severnom okraji smerom na východ vedie až po poľnú cestu, kde sa stáča po ceste na severovýchod až po intravilán obce Gemerské Dechtáre, ktorý z juhu obchádza. Na juhozápadnom konci intravilánu prechádza juhovýchodným smerom až po hranicu lesného porastu, pokračuje južným, neskôr západným okrajom

01.01.2002

porastu. Po jeho okraji sa stáča na severovýchod a pokračuje do doliny bezmenného potoka. Tu sa otáča západným smerom úbočím svahu až na poľnú cestu, po ktorej prechádza juhozápadným smerom k lesnému porastu a po jeho východnom a južnom okraji vedie až do okolia kóty 337, odkiaľ pokračuje úbočím západným smerom po spevnenú cestu, po ktorej ide až po pramennú oblasť potoka Potôčik a ním pokračuje po sútok s jej ľavostranným prítokom Šťavica. Ďalej smeruje na západ k prvému zbiehajúcemu chrbátu východne od Bizova, kde sa stáča a pokračuje severným smerom cez lesnú cestu na okraj lesa, severne od potoka Šťavica. Okrajom lesa pokračuje východným smerom, obchádzajúc po južnom okraji intravilán obce Hodejov, až na hranicu katastrálnych území obcí Hodejov a Blhovce, ktorou ide severozápadným smerom na potok Gortva. Týmto potokom ide južným smerom na okraj lesa západne od kóty Dobogov 354, po ňom ďalej juhovýchodným smerom a juhozápadným smerom na východný okraj intravilánu obce Blhovce. Východným okrajom intravilánu pokračuje južným smerom do doliny juhovýchodne od obce Blhovce, touto dolinou ide juhovýchodným smerom na poľnú cestu južne od obce Blhovce, ktorou vedie južným smerom do málo výraznej doliny východne od horárne Mokrá dolina. Okrajom lesného porastu pokračuje východným smerom na cestu Blhovce – Hajnáčka severovýchodne od kóty 363. Okrajom cesty pokračuje juhovýchodným smerom k intravilánu obce Hajnáčka, po jeho severovýchodnom okraji ide nezmeneným smerom po prvú dolinu, kde sa pred mostom stáča západným smerom a pokračuje, prekračujúc cestu Blhovce – Hajnáčka a potok Gortva na okraji lesa, severovýchodne od kóty 363. Okrajom lesa vedie hranica západným smerom, z juhu obchádza osadu Hangoň; pokračuje severovýchodným, ďalej severným okrajom lesa, kde sa stáča do doliny pravostranného prítoku potoka Gortvy, odkiaľ po hranici lesného porastu pokračuje na západ. Na križovatke poľných ciest nad obcou Šurice sa stáča na sever. Pokračuje na severozápad približne 200 m nad chatovú základňu a ponad futbalové ihrisko obce Šurice, obchádza väčšiu dolinu a pokračuje na západ, kde sa dostáva nad úroveň východného konca intravilánu obce Šurice. Tu sa hranica ostro lomí na severozápad a napája sa na východnú hranicu intravilánu tejto obce. Okrajom intravilánu juhozápadným smerom obchádza obec, na jej juhovýchodnom okraji prechádza ponad hospodársky dvor poľnohospodárskeho podniku, prechádza severným okrajom poľnohospodárskych parciel za týmto dvorom a schádza na poľnú cestu, pokračuje východným smerom 100 m a potom severnou hranicou poľnej cesty pokračuje až k jej pravotočivej zákrute. Hranica odtiaľ pokračuje smerom na juhovýchod, obchádza terénnu zníženinu smerom na západ, ďalej na juh, obchádza úzku dolinku a napája sa na

01.01.2002

Šurický potok, po ktorom prechádza hranica juhovýchodným smerom až k prameňu, kde sa napája na lesnú cestu a pokračuje po prvú križovatku s lesnou cestou z východnej strany. Tu sa hranica lomí na západ až k okraju lesného porastu a jeho okrajom pokračuje smerom na severozápad až ku Čamovskému potoku. Týmto potokom hranica pokračuje na okraj lesa západne od kóty Soví vrch (514), ním ide západným smerom na chrbát východne od Rákoša, ktorým schádza severným smerom k potoku Dolina a po jeho okraji pokračuje západným smerom na okraj lesa severovýchodne od Rákoša. Okrajom lesa hranica pokračuje severným smerom cez kótu Krížna (283) na hranicu katastrálnych území obcí Belina a Radzovce a ňou pokračuje juhovýchodným smerom po jej priesečník s lesnou cestou východne od kóty 334, kde sa stáča južným smerom a vedie po chrbte zbiehajúcom k severnému okraju obce Radzovce – časť Monica. Intravilán tejto obce obchádza severným a východným okrajom, pokračuje juhozápadným smerom prekračujúc spevnenú cestu a Monický potok na okraj lesa severne od Kánáša, potom západným smerom po ľavostranný prítok Monického potoka, ktorým pokračuje juhozápadným smerom na okraj lesa. Okrajom lesa hranica pokračuje juhozápadným smerom k potoku Belina južne od Šiatoroša, ďalej juhozápadným smerom po jej dotyk s cestou II. triedy Šiatorská Bukovinka – Radzovce, juhovýchodne od železničnej zastávky Šiatorská Bukovinka, odtiaľ pokračuje západným smerom, križujúc cestu II. triedy Šiatorská Bukovinka – Radzovce a železničnú trať Šiatorská Bukovinka – Fiľakovo, na okraj lesa, ktorým ide severným smerom na chrbát zbiehajúci južne od obce Čakanovce, ktorým vedie na južný okraj intravilánu tejto obce, pokračuje jej juhozápadným okrajom až po styk so spevnenou poľnou cestou a stáča sa na juhovýchod. V mieste, kde hranica križuje spodnú poľnú cestu, stáča sa na severozápad až po okraj lesa a odtiaľ lemuje lesné porasty na južnom okraji a opäť sa napája na poľnú cestu, ktorou pokračuje na západ do doliny severne od horárne Farkašova studňa. Touto dolinou pokračuje severozápadným smerom po vyústenie ľavostrannej doliny, ktorou ide juhozápadným smerom na štátnu hranicu Slovenská republika – Maďarská republika. Štátnou hranicou pokračuje juhovýchodným smerom na priesečník s lesnou cestou juhovýchodne od kóty Havranie (453). Lesnou cestou ide severozápadným smerom na južný okraj intravilánu obce Tachty, po jeho západnom okraji pokračuje na poľnú cestu na severnom okraji intravilánu tejto obce a ide touto cestou ďalej severozápadným smerom na južný okraj intravilánu obce Večelkov. Po jeho západnom okraji pokračuje severným smerom k potoku Čoma, ktorým ide západným smerom po jeho ľavostranný prítok. Odtiaľ pokračuje okrajom lesa juhozápadne od kóty 363 severným smerom na Malý potok, pozdĺž ktorého pokračuje západným smerom na okraj lesa, juhozápadne od kóty Pastvisko (391) a severovýchodným smerom vedie k Veľkému potoku, pokračuje 100 m na sever, kde sa napája na poľnú cestu. Pred križovatkou poľných ciest hranica odbočuje na severovýchod až po ďalšiu poľnú cestu, ktorú križuje. Od nej pokračuje na východ, napája sa na poľnú cestu a touto cestou smerom na východ pokračuje po najbližšiu križovatku, potom pokračuje hranicou lesa na východ až k jeho okraju, kde sa stáča na sever až severozápad k ľavostrannému prítoku Gortvy. Hranica prechádza pozdĺž tohto toku smerom na západ, pred sútokom sa hranica stáča na sever a hranicou lesného porastu pokračuje severozápadným a severným smerom k poľnej ceste pod hospodárskym dvorom Tenkes. Pred hospodárskym dvorom sa hranica stáča na východ a pozdĺž bezmenného ľavostranného prítoku Gortvy prechádza štátnu cestu Hajnáčka – Gemerský Jablonec. Týmto tokom pokračuje až na most cez potok Gortva a po poľnej ceste až ku križovatke poľných ciest, kde sa stáča na juh, pokračuje 200 m a odbočuje na východ k hranici lesného porastu. Touto hranicou ide južným, potom juhovýchodným smerom k okraju lesa, ďalej pokračuje hranicou medzi pasienkami a vinicami až k poľnej ceste, po ktorej severovýchodným smerom vedie po okraj lesa, ktorým prechádza východným smerom až k okraju poľnej cesty. Tu sa hranica stáča na juh ku križovatke poľných ciest a východným smerom pokračuje poľnou cestou ponad kótu Klinový vrch (331); hranicou medzi ornou pôdou a pasienkami ide k okraju lesa a juhovýchodným smerom ďalej k lesnej ceste ponad hon Vrchné diely až po katastrálnu hranicu medzi obcami Petrovce a Dubno. Odtiaľ pokračuje na sever po západný okraj lesného porastu, ktorým prechádza juhovýchodným, neskôr severovýchodným smerom až po štátnu cestu Jestice – Petrovce a ľavostranným prítokom Mačacieho potoka, po ktorom prechádza juhovýchodným smerom k sútoku s Mačacím potokom. Týmto potokom hranica pokračuje západným smerom proti jeho toku na severovýchodný okraj intravilánu obce Petrovce, ktorú obchádza juhovýchodným okrajom intravilánu a vedie na poľnú cestu severozápadne od kóty Kruhy (335). Touto cestou ide hranica juhovýchodným smerom na štátnu hranicu Slovenská republika – Maďarská republika, ktorou pokračuje východným smerom do východiskového bodu.

01.01.2002

Súčasťou chránenej krajinnej oblasti je Fiľakovský hradný vrch a Prírodná pamiatka Lipovianske pieskovce.

01.01.2002

Chránená krajinná oblasť má výmeru 16 771,2273 ha.

Poznámky pod čiarou

01.01.2002

1) Príloha č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.