210

VYHLÁŠKA

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

zo 16. júna 2000

o meradlách a metrologickej kontrole

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 6 ods. 6, § 7 ods. 6, § 8 ods. 5, § 9 ods. 7, § 10 ods. 8, § 14 ods. 7, § 15 ods. 7 a 8,§ 18 ods. 4, § 23 ods. 4, § 26 ods. 4 a § 33 ods. 9 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:


§ 1

Vyhlásenie národného etalónu

(1) Etalón možno vyhlásiť za národný etalón podľa § 6 zákona, ak

a) jeho technická realizácia a technická realizácia etalónového zariadenia určeného na definovanie, uchovávanie a odovzdávanie hodnoty jednotky alebo stupnice hodnôt z národného etalónu na príslušné etalóny bola ukončená na zodpovedajúcej a medzinárodne akceptovateľnej úrovni a výsledky výskumu a vývoja spojeného s jeho realizáciou, funkčnosťou, metrologickými charakteristikami a používaním boli odborne posúdené a potvrdené,

b) je úplne a jednoznačne určený, najmä jeho prístrojová zostava, určené sú podmienky používania a uchovávania a ak sú dokumentované jeho metrologické charakteristiky a technické charakteristiky, pričom tieto požiadavky musí spĺňať aj etalónové príslušenstvo, ktoré k nemu patrí a ktoré zabezpečuje prenos jednotky alebo stupnice na iné etalóny a meradlá,

c) sa vykonali medzinárodné porovnávania etalónu alebo jeho priame nadviazanie na medzinárodný etalón alebo na uznávaný národný etalón iného štátu, ktoré dostatočne preukazujú jeho metrologické charakteristiky a medzinárodnú ekvivalenciu,

d) je určená a na medzinárodnej úrovni potvrdená schopnosť merania a odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá,

e) právnická osoba, ktorá ho realizuje a uchováva, má vytvorený, dokumentovaný a v súlade s medzinárodnými odporúčaniami preukázaný systém kvality, ktorý zabezpečuje trvalé zachovávanie metrologických charakteristík a technických charakteristík etalónu a schopnosť prenosu hodnôt na medzinárodne akceptovateľnej úrovni.

(2) Návrh na schválenie, zmenu a zrušenie národného etalónu, ktorý po ukončení výskumu a vývoja etalónu predkladá Slovenskému metrologickému ústavu (ďalej len „ústav“) iná právnická osoba ako ústav, ktorá etalón realizuje a uchováva, obsahuje v súlade s medzinárodnými dohodami a odporúčaniami najmä“

a) dokumentáciu o technickej realizácii etalónu,

b) špecifikáciu metrologických charakteristík a technických charakteristík etalónu vrátane schopnosti odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá,

c) špecifikáciu prístrojovej zostavy etalónu a etalónových zariadení patriacich k etalónu,

d) pravidlá používania a uchovávania etalónu,

e) doklady o medzinárodnom porovnaní etalónu alebo medzinárodnej ekvivalencii,

f) doklady preukazujúce technické charakteristiky a metrologické charakteristiky etalónu, publikácie o základných metrologických charakteristikách etalónu a výsledkoch medzinárodných porovnaní.

(3) Ak etalón realizuje a uchováva iná právnická osoba ako ústav, k návrhu sa pripojí kópia zriaďovacej listiny alebo kópia výpisu z obchodného registra a vyhlásenie štatutárneho zástupcu tejto právnickej osoby o splnení podmienok podľa odseku 1.

(4) Na základe výsledkov posúdenia návrhu ústav potvrdí alebo nepotvrdí splnenie požiadaviek na národný etalón. Ak je splnenie požiadaviek potvrdené, ústav ho schváli a predloží úradu návrh na vyhlásenie etalónu za národný etalón.

(5) Podľa odseku 4 sa postupuje aj pri zmene vyhlásenia národného etalónu.

(6) Národný etalón možno schváliť, len ak je ústavom potvrdené splnenie požiadaviek na národný etalón.

(7) Vyhlásenie národného etalónu sa zruší, ak pri dohľade podľa § 6 ods. 6 zákona ústav zistí, že národný etalón nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo ak o zrušenie vyhlásenia národného etalónu požiada právnická osoba, ktorá etalón realizuje a uchováva, alebo ak ide o národný etalón, ktorý realizuje a uchováva ústav.

(8) Národný etalón sa môže používať len na účely, na ktoré je určený. Pri používaní národného etalónu nesmie dôjsť k zhoršeniu jeho metrologických charakteristík alebo technických charakteristík.

(9) Počas dohľadu podľa § 6 ods. 6 zákona sa posudzuje najmä

a) technická realizácia národného etalónu s dokumentáciou o technickej realizácii národného etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

b) metrologické charakteristiky a technické charakteristiky národného etalónu vrátane schopnosti odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na meradlá, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

c) prístrojová zostava národného etalónu a etalónových zariadení patriacich k národnému etalónu oproti špecifikácii prístrojovej zostavy národného etalónu a etalónových zariadení patriacich k národnému etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

d) pravidlá používania a uchovávania národného etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

e) aktuálnosť dokladov o medzinárodnom porovnaní národného etalónu alebo medzinárodnej ekvivalencii,

f) doklady preukazujúce technické charakteristiky a metrologické charakteristiky národného etalónu, za ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené.

§ 2

Príprava certifikovaného referenčného materiálu

(1) Návrh na certifikáciu referenčného materiálu, ktorý predkladá žiadateľ ústavu, obsahuje

a) súhrnnú správu o referenčnom materiáli (ďalej len „súhrnná správa“),

b) návrh štítku,

c) informáciu o systéme kvality výrobcu referenčného materiálu.

(2) Súhrnná správa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje

a) opis referenčného materiálu,

b) účel použitia certifikovaného referenčného materiálu,

c) metódu prípravy referenčného materiálu,

d) výsledky skúšok homogenity referenčného materiálu a závery z nich vyplývajúce,

e) výsledky hodnotenia stability referenčného materiálu,

f) názvy laboratórií zúčastnených na porovnávacích meraniach,

g) časové obdobie, v ktorom sa merania vykonali,

h) metódy merania, dosiahnuté výsledky a spôsob spracovania nameraných hodnôt vlastností, zdokumentovanie zabezpečenia nadväznosti výsledných hodnôt týchto vlastností a metódu odhadu príslušných štandardných neistôt,

i) v prípade medzilaboratórnych porovnávacích meraní štatistickú charakteristiku hodnôt, ktoré majú byť certifikované,

j) návrh času platnosti certifikátu,

k) spôsob prepravy a skladovania,

l) návod na používanie certifikovaného referenčného materiálu,

m) bezpečnostné požiadavky a iné pokyny alebo obmedzenia,

n) deklaráciu systému kvality výrobcu referenčného materiálu.

(3) Štítok podľa odseku 1 písm. b) obsahuje

a) názov „Slovenský metrologický ústav“,

b) názov certifikovaného referenčného materiálu,

c) identifikačné údaje o výrobcovi referenčného materiálu,

d) kód certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej dávky,

e) údaj o hmotnosti alebo objeme balenia,

f) bezpečnostnú výstrahu (ak je to nevyhnutné).

(4) Počas platnosti certifikátu sa jeden exemplár súhrnnej správy spolu so vzorom štítku archivuje v ústave.

(5) Referenčný materiál možno certifikovať, ak hodnoty charakterizujúce vlastnosti referenčného materiálu, ktoré majú byť certifikované,

a) sú uvedené v súhrnnej správe s príslušnou neistotou merania získanou všeobecne uznávaným postupom a

b) majú zabezpečenú a podľa medzinárodných odporúčaní preukázanú nadväznosť na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotky, v ktorej sú vyjadrené.

(6) O výsledku posúdenia ústav vypracuje protokol, ktorý obsahuje hodnotenie splnenia požiadaviek na certifikovaný referenčný materiál podľa odseku 5, identifikačné údaje výrobcu referenčného materiálu a identifikačné údaje ústavu.

(7) Na základe výsledkov posúdenia návrhu na certifikáciu referenčného materiálu vyrobeného v Slovenskej republike ústav vydá alebo nevydá certifikát referenčného materiálu. V prípade vydania dostane žiadateľ o certifikáciu referenčného materiálu originál certifikátu a ústav počas platnosti archivuje jeho kópiu.

(8) Certifikát obsahuje

a) názov a adresu ústavu,

b) jednoznačnú identifikáciu certifikátu,

c) identifikačné údaje o výrobcovi certifikovaného referenčného materiálu,

d) názov a kódové číslo certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej dávky,

e) certifikované hodnoty s príslušnými neistotami merania,

f) vyhlásenie o nadväznosti certifikovaných hodnôt,

g) metódu získania certifikovaných hodnôt, a ak sú hodnoty závislé od metódy merania, aj jej podrobnosti,

h) necertifikované, informatívne hodnoty, ak existujú,

i) údaje o hmotnosti alebo objeme balenia,

j) ak to vyžaduje dosiahnutá úroveň homogenity vlastností, údaj o najmenšom použiteľnom množstve,

k) meno, priezvisko a podpis osoby konajúcej v mene ústavu,

l) čas platnosti certifikátu,

m) dátum certifikácie,

n) opis certifikovaného referenčného materiálu, spôsob skladovania a návod na používanie,

o) informácie o možných rizikách spojených s používaním certifikovaného referenčného materiálu.

(9) Zahraničný referenčný materiál možno uznať ako certifikovaný referenčný materiál, ak bol certifikovaný

a) príslušnou medzinárodnou organizáciou alebo certifikačným orgánom iného štátu a žiadateľ predloží ich výsledky, certifikát systému kvality výrobcu referenčného materiálu a ďalšie dokumenty preukazujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 5 alebo

b) iným zahraničným subjektom a žiadateľ predloží výsledky tejto certifikácie a dokumenty preukazujúce nadväznosť certifikovaných hodnôt referenčného materiálu na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotiek, v ktorých sú vyjadrené hodnoty vlastností.

(10) Na základe výsledkov posúdenia referenčného materiálu vyrobeného v zahraničí ústav vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní certifikátu referenčného materiálu, ktoré obsahuje identifikačné údaje zahraničného certifikátu, identifikačné údaje žiadateľa a ústavu a výsledky posúdenia.

(11) Ústav v návrhu na vyhlásenie certifikovaného referenčného materiálu uvedie

a) opis referenčného materiálu,

b) požiadavky na zloženie referenčného materiálu,

c) účel použitia referenčného materiálu,

d) metódu prípravy referenčného materiálu,

e) požiadavky na homogenitu referenčného materiálu,

f) požiadavky na stabilitu referenčného materiálu a

g) vlastnosti alebo hodnoty referenčného materiálu navrhované na certifikovanie.

(12) Ústav v návrhu na zrušenie vyhlásenia certifikovaného referenčného materiálu uvedie

a) identifikačné údaje vyhláseného certifikovaného referenčného materiálu,

b) dôvod zrušenia a

c) dátum odkedy má byť vyhlásenie certifikovaného referenčného materiálu zrušené.

§ 3

Druhy určených meradiel

(1) Druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody1) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1.

(2) Čas platnosti overenia podľa odseku 1 platí, ak pri schválení typu meradla alebo pri certifikácii typu meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.

(3) Podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy určených meradiel sú uvedené v prílohách.

(4) Ak podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy určených meradiel nie sú uvedené v prílohách, vzťahujú sa na daný druh určeného meradla slovenské technické normy.1)

(5) Najväčšia dovolená chyba v používaní sa rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby pri overení, ak prílohy č. 6 až 73 neustanovujú inak.

§ 4

Postup pri schvaľovaní typu určeného meradla

(1) Žiadosť o schválenie typu určeného meradla (ďalej len „schválenie typu“) a súvisiace písomnosti sa vyhotovujú v štátnom jazyku. Žiadosť obsahuje

a) obchodné meno a sídlo žiadateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť, alebo bydlisko žiadateľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) obchodné meno a adresu výrobcu určeného meradla,

c) druh určeného meradla a účel použitia,

d) názov určeného meradla a jeho typové označenie, prípadne aj obchodné označenie,

e) preverí, či na meradlo boli vydané doklady o posúdení zhody podľa osobitného predpisu,1) aby meradlo nemohlo ohroziť život alebo zdravie jeho používateľa alebo životné prostredie,

f) potvrdenie o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu.2)

(2) K žiadosti sa prikladá dvojmo výkresová a technická dokumentácia obsahujúca

a) opis

1. konštrukcie a činnosti určeného meradla,

2. spôsobu zabezpečenia správnej činnosti určeného meradla,

3. prístrojov na ovládanie a nastavenie určeného meradla,

4. spôsobu zabezpečenia určeného meradla pred nežiaducimi zásahmi na účely ovplyvňovania nameraných údajov, ktorým je umiestnenie overovacích, prípadne zabezpečovacích značiek,

b) všeobecný výkres celkovej zostavy určeného meradla a v prípade potreby detailné výkresy dôležitých súčastí,

c) schematický nákres znázorňujúci princíp činnosti určeného meradla, a ak je to potrebné, fotografiu určeného meradla.

(3) K žiadosti sa prikladajú, ak je to potrebné, aj

a) doklady o posúdení zhody podľa osobitného predpisu1) týkajúce sa najmä elektrickej bezpečnosti, zdravotnej neškodnosti, nevýbušnosti a elektromagnetickej kompatibility,

b) dokumenty súvisiace so schválením typu vykonaným v zahraničí,

c) podklady súvisiace s predošlým schválením typu, ak ide o úpravu alebo doplnenie typu meradla.

(4) Ústav alebo určená organizácia podľa § 9 ods. 5 zákona

a) posúdi výkresovú a technickú dokumentáciu a preverí, či predložená vzorka bola vyrobená podľa nej,

b) vykoná alebo dá vykonať skúšky vzoriek meradla s cieľom zistiť, či meradlo spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky a zodpovedá výrobcom deklarovaným charakteristikám, pričom skúšky vykoná vo svojich laboratóriách, vo vybraných laboratóriách alebo u výrobcu, dovozcu alebo na mieste inštalácie určeného meradla; pri skúške vzoriek určeného meradla sa prekontroluje celková činnosť meradla v bežných podmienkach používania, pri ktorých meradlo musí zachovať požadované metrologické charakteristiky,

c) môže skúšky uvedené v písmene b) vynechať, ak sú metrologické charakteristiky typu určeného meradla dostatočne známe,

d) posúdi vhodnosť miest na umiestnenie overovacích značiek a zabezpečovacích značiek,

e) posúdi na základe dokladov o posúdení zhody podľa osobitného predpisu,1) či určené meradlo nemôže ohroziť život alebo zdravie jeho používateľov alebo životné prostredie,

f) určí špecifické požiadavky, ktoré určené meradlo musí spĺňať, ak je to potrebné,

g) vyhotoví protokol o vykonanej skúške a posúdení.

(5) Protokol o posúdení obsahuje najmä

a) názov dokumentu a jeho jednoznačnú identifikáciu,

b) názov a sídlo organizácie, ktorá správu vydala,

c) údaje potrebné na identifikáciu žiadateľa,

d) údaje potrebné na identifikáciu meradla a výrobcu meradla,

e) technický opis meradla,

f) základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky,

g) podmienky vykonania skúšok technických charakteristík a metrologických charakteristík a výsledky skúšok,

h) príslušnú neistotu merania,

i) výsledky posúdenia splnenia požiadaviek na daný druh meradla,

j) spôsob overenia meradla,

k) čas platnosti overenia,

l) určenie ďalších požiadaviek, ktoré musí meradlo splniť,

m) podpisy a mená spracovateľov a osôb zodpovedných za posúdenie,

n) dátum vydania.

§ 5

Označovanie schváleného typu meradla

(1) Národnú značku schváleného typu tvoria písmená TSK doplnené identifikačnými údajmi o odbore merania, roku schválenia typu a poradí. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 1.

(2) V prípade národného schválenia typu s obmedzením sa pred národnú značku schváleného typu umiestni písmeno „P“. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 2.

(3) Národnú značku schváleného typu pre meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu, tvoria písmená TSK NM doplnené identifikačnými údajmi o odbore merania, roku schválenia typu a poradí. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 3.

(4) Národnú osobitnú značku označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvoria písmená NTSK. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 4.

(5) Značku schváleného typu Európskych spoločenstiev tvorí štylizované písmeno „ε“, ktoré obsahuje

a) v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, ktorý typ meradla schválil – B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo, E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku, I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, a posledné dvojčíslo roka, v ktorom typ schválil,

b) v dolnej časti označenie pridelené metrologickou službou, ktorá typ schválila (identifikačné číslo).

Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 5.

(6) V prípade schválenia typu Európskych spoločenstiev s obmedzením sa pred značku schváleného typu Európskych spoločenstiev umiestni písmeno „P“ tej istej veľkosti ako štylizované písmeno „ε“. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 6.

(7) Značka schváleného typu Európskych spoločenstiev pre meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu, je rovnaká ako značka schváleného typu Európskych spoločenstiev a je umiestnená v šesťuholníku. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 7.

(8) Osobitnú značku Európskych spoločenstiev označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvorí štylizované písmeno „ε“ symetricky otočené okolo zvislej osi a nemá žiadne ďalšie znaky. Grafické znázornenie značky je uvedené v prílohe č. 2 obrázok č. 8.

Postupy overovania určených meradiel

§ 6

Všeobecné ustanovenia

(1) Objednávka na overenie určeného meradla (ďalej len „meradlo") sa podáva ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe podľa § 24 zákona (ďalej len „vykonávateľ overenia"). Objednávka musí obsahovať jednoznačnú špecifikáciu meradla.

(2) Vykonávateľ overenia po predložení meradla na overenie zistí, či

a) meradlo daného druhu podlieha schváleniu typu. Ak schváleniu nepodlieha, zistí, či spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla,

b) na meradlo bolo vydané rozhodnutie o schválení typu. Ak rozhodnutie bolo vydané, zistí, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla platné ku dňu schválenia typu,

c) na meradlo bolo vydané rozhodnutie, že schvaľovaniu typu nepodlieha. Ak áno, či spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla.

(3) Skúška pri overení sa vykoná podľa § 15 ods. 9 zákona a týka sa najmä

a) metrologických charakteristík,

b) najväčších dovolených chýb,

c) technického stavu meradla,

d) kontroly úplnosti a správnosti predpísaných nápisov a možnosti umiestnenia overovacích značiek.

(4) Doklad o overení obsahuje najmä

a) základné údaje o vykonávateľovi overenia,

b) číslo dokladu,

c) údaje potrebné na identifikáciu meradla,

d) potvrdenie zhody s požiadavkami na daný druh meradla,

e) údaj o rozšírenej neistote merania,

f) informáciu o použitom etalóne,

g) čas platnosti overenia.

§ 7

Spôsob prvotného overenia meradla

(1) Prvotné overenie meradla (ďalej len „prvotné overenie“) sa vykoná v jednej etape alebo vo viacerých etapách.

(2) Prvotné overenie v jednej etape sa vykoná pri meradlách, ktoré sú úplne skompletizované už pri výstupe z výroby, a to pri meradlách, ktoré možno prepraviť na miesto inštalácie bez ich rozoberania.

(3) Meradlá, ktoré sa overujú v jednej etape, sa overujú na mieste, ktoré určí vykonávateľ overenia.

(4) Prvotné overenie v dvoch alebo vo viacerých etapách sa vykoná pri meradlách, ktorých správna činnosť závisí od podmienok, za ktorých sa budú inštalovať alebo používať.

(5) Prvá etapa overenia musí potvrdiť, že meradlo zodpovedá schválenému typu, alebo v prípade, že schválenie typu sa nevyžaduje, že zodpovedá technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám na daný druh meradla.

(6) Meradlá, ktoré sa overujú v dvoch alebo vo viacerých etapách, overuje ústav alebo určená organizácia. Posledná etapa overenia sa musí vykonať na mieste inštalácie. Pre ostatné etapy platí ustanovenie odseku 3.

(7) V prípade prvotného overenia vo viacerých etapách sa meradlo spĺňajúce požiadavky po vykonaní čiastkových etáp overenia označí značkou čiastočného overenia. Značka čiastočného overenia sa umiestni na určenom mieste na meradle alebo jeho častiach, ktoré vyhoveli požiadavkám na čiastočné overenie. Značka konečného overenia sa umiestni na určené miesto na meradle po vykonaní poslednej etapy overenia.

§ 8

Spôsob následného overenia

(1) Pre následné overenie meradiel platia primerane ustanovenia § 6 a 7.

(2) Pri následnom overení určeného meradla, ktorého platnosť rozhodnutia o schválení typu uplynula, sa zisťuje, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa požiadavku najväčšej dovolenej chyby na daný druh meradla platnej ku dňu následného overenia.

(3) Meradlá, ktoré podliehajú následnému overeniu a ktorých druhy sa uvádzajú na trh podľa osobitného predpisu,1) sa následne overujú podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov2b) platných v čase posúdenia zhody.

§ 9

Druhy overovacích značiek

(1) Národnými overovacími značkami sú

a) overovacie značky ústavu a určenej organizácie,

b) overovacie značky autorizovaných osôb.

(2) Overovacia značka ústavu a určenej organizácie pozostáva z dvojkríža a troch vrcholov umiestnených v kruhu s evidenčným číslom:

0 – ústav,

1, 2 alebo 3 – určená organizácia,

ak technické požiadavky na daný druh meradla neustanovujú inak. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka ústavu a určenej organizácie.

(3) Overovacia značka autorizovanej osoby pozostáva z písmena M a evidenčného čísla autorizovanej osoby umiestnených v kruhu, ak technické požiadavky na daný druh meradla podľa tohto predpisu neustanovujú inak. Overovacia značka autorizovanej osoby zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.

(4) Pri meradle podliehajúcom následnému overovaniu sa národná overovacia značka dopĺňa dátumom overenia meradla alebo posledným dvojčíslom roka, v ktorom bolo meradlo overené, umiestneným v jej blízkosti. Ak je dátum overenia vyjadrený len posledným dvojčíslom roka, ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba vydá doklad o overení alebo doklad, v ktorom je uvedený presný dátum overenia.

(5) Národnú značku čiastočného prvotného overenia tvoria písmená SM doplnené evidenčným číslom vykonávateľa overenia. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.

(6) Národné overovacie značky možno doplniť ďalšími symbolmi, ako je číselný znak overujúceho pracoviska alebo číselný znak overujúceho zamestnanca, ktoré bližšie určujú vykonávateľa overenia.

(7) Značka konečného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva z dvoch častí:

a) prvú časť predstavuje písmeno „e“ obsahujúce

1. v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, v ktorom bolo meradlo overené – B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo, E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku, I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, doplnené v prípade potreby jednou číslicou alebo dvoma číslicami identifikujúcimi územnú alebo administratívnu časť štátu,

2. v dolnej časti identifikačné číslo zamestnanca, právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý overenie vykonal,

b) druhú časť predstavuje šesťuholník, v ktorom je umiestnené posledné dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie vykonalo,

ak technické požiadavky na daný druh meradla neustanovujú inak. Identifikačné číslo ústavu a určenej organizácie je zhodné s evidenčným číslom podľa odseku 2; identifikačné číslo autorizovanej osobe prideľuje úrad v rozhodnutí o autorizácii.

(8) Značka čiastočného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva len z prvej časti značky podľa odseku 7. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.

(9) Grafické znázornenie overovacích značiek podľa odsekov 2 až 5 a 7 je uvedené v prílohe č. 3.

(10) Národné overovacie značky doplnené dátumom overenia môžu byť vyhotovené ako samolepky. Národné overovacie značky, ktoré plnia funkciu zabezpečovacích značiek, sa vyhotovujú ako odtlačky vložiek do plombovacích klieští, odtlačky razidiel alebo ako samolepky. Národné overovacie značky môžu byť nanesené na meradle, ak sa na meradlo umiestňujú počas výroby. Rozmery národných overovacích značiek sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo značky. Priemery kružníc sú 3,2 mm, 6,3 mm, 8,0 mm a 12,5 mm pre samolepky a razidlá, 8,0 mm pre vložky do plombovacích klieští a 12,0 mm a 40,0 mm pre vypaľovadlá. Pri samolepke je kružnica súčasťou národnej overovacej značky. Rozmery číslic označujúcich posledné dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie vykonalo, umiestnených vo štvorci alebo v kruhu sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo národnej overovacej značky. Pri samolepke môže byť kružnica súčasťou označenia tohto dvojčísla. Celkové rozmery a tvar samolepiek nie sú určené. Odporúčané vyhotovenie samolepiek je uvedené v prílohe č. 3 na obrázkoch č. 8 až 11.

(11) Rozmery značiek prvotného overenia Európskych spoločenstiev sú relatívnymi hodnotami a sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo značky. Skutočné priemery kružníc sú 1,6 mm, 3,2 mm, 6,3 mm a 12,5 mm.

(12) Národná overovacia značka vrátane dátumu overenia alebo posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť nezmazateľne vyznačená alebo pripevnená na určenom mieste na meradle tak, aby sa nedala bez porušenia odstrániť. Národná overovacia značka vrátane dátumu overenia alebo posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť čitateľná, dobre viditeľná a ľahko prístupná.

(13) Značka prvotného overenia Európskych spoločenstiev vrátane posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť nezmazateľne vyznačená alebo pripevnená na určenom mieste na meradle tak, aby sa nedala bez porušenia odstrániť. Značka prvotného overenia Európskych spoločenstiev vrátane posledného dvojčísla roka, v ktorom bolo meradlo overené, musí byť čitateľná, dobre viditeľná a ľahko prístupná.

(14) Overovacie a zabezpečovacie značky sa umiestňujú v súlade s rozhodnutím o schválení typu meradla.

(15) Grafické znázornenie dočasnej zabezpečovacej značky opravára je uvedené v prílohe č. 4.

§ 9a

Spôsob počítania času platnosti overenia

Čas platnosti overenia určeného meradla

a) sa počíta odo dňa overenia, ak písmená b) až f) neustanovujú inak,

b) označeného značkou prvotného overenia Európskych spoločenstiev sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku overenia, a od začiatku nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku overenia alebo neskôr,

c) označeného značkou prvotného overenia uznanou podľa § 37 ods. 2 zákona sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku overenia, a od začiatku nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku overenia alebo neskôr,

d) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa prílohy č. 2 osobitného predpisu2c) modulov
B + F, F1 alebo G alebo podľa prílohy č. 2 osobitného predpisu2d) modulov B + F, F1 alebo G, sa počíta odo dňa overenia meradla podľa týchto osobitných predpisov,2e)

e) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa osobitných predpisov,2e) inak ako podľa písmena d), sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku umiestnenia doplnkového metrologického označenia na meradle, a od 1. januára nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku umiestnenia doplnkového metrologického označenia na meradle alebo neskôr,

f) ktoré bolo uvedené na trh podľa osobitného predpisu,2f) sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania, ak bolo uvedené do používania v roku výroby, a od 1. januára nasledujúceho roka, ak bolo uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku výroby alebo neskôr.

Autorizácia a registrácia

§ 10

Autorizácia

(1) Žiadosť o autorizáciu, ktorú predkladá úradu podnikateľ alebo iná právnická osoba (ďalej len „žiadateľ “), obsahuje

a) obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

b) identifikačné číslo organizácie,

c) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a trvalý pobyt (ďalej len „osobné údaje“) osoby, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom autorizácie (ďalej len „zodpovedný zástupca“),

d) predmet a rozsah autorizácie s uvedením technických špecifikácií,

e) dátum podania žiadosti,

f) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením spôsobu konania v mene žiadateľa, ich podpis a odtlačok pečiatky.

(2) V žiadosti o autorizáciu na overovanie určených meradiel sa uvedie aj špecifikácia druhov meradiel a zoznam predpisov, podľa ktorých sa meradlá budú overovať.

(3) V žiadosti o autorizáciu na výkon úradného merania sa uvedie aj špecifikácia druhov meraní, prípadne zoznam osobitných predpisov, na ktorých základe sa meranie vyžaduje.

(4) K žiadosti o autorizáciu žiadateľ pripojí

a) kópiu zriaďovacej listiny,3) kópiu výpisu z obchodného registra4) alebo kópiu živnostenského oprávnenia,5)

b) dokumentáciu, ktorá preukazuje splnenie podmienok autorizácie,

c) čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu o splnení podmienok podľa § 23 ods. 2 písm. g) až i) zákona a o tom, že odmeny zodpovedného zástupcu a fyzickej osoby vykonávajúcej činnosť, ktorá je predmetom autorizácie, nezávisia od výsledkov merania,

d) kópiu poistnej zmluvy podľa § 23 ods. 2 písm. j) zákona,

e) čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu o splnení podmienok podľa § 23 ods. 2 písm. k) zákona,

f) potvrdenie o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu.2)

(5) K žiadosti o autorizáciu sa pripojí doklad o spôsobilosti zodpovedného zástupcu v oblasti metrológie vydaný podľa § 29 zákona.

(6) K žiadosti o autorizáciu pre každú fyzickú osobu vykonávajúcu činnosť, ktorá je predmetom autorizácie, žiadateľ pripojí doklad o spôsobilosti na overovanie meradiel alebo na výkon úradného merania vydaný ústavom.

(7) Autorizovaná osoba musí mať na výkon činnosti, ktorý je predmetom autorizácie, vyčlenenú samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je pri výkone autorizovanej činnosti nestranná, nezaujatá a objektívna. Zamestnanci autorizovanej osoby zainteresovaní na úlohách súvisiacich s overovaním meradiel nesmú byť konštruktérmi, výrobcami, dodávateľmi, montážnikmi, opravármi alebo používateľmi nimi overovaných meradiel ani ich oprávnenými zástupcami. Okrem toho nesmú byť priamo, či nepriamo zainteresovaní na projektovaní, výrobe, marketingu, oprave alebo údržbe týchto meradiel a nesmú zastupovať strany angažujúce sa v týchto aktivitách.

(8) Systém práce autorizovanej osoby podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona a dokumentácia podľa § 23 ods. 2 písm. m) zákona musia zodpovedať požiadavkám na riadenie kvality podľa slovenskej technickej normy.6) Pri posudzovaní systému práce a dokumentácie sa posudzuje najmä

a) pracovný postup činnosti, ktorá je predmetom autorizácie,

b) analýza neistôt pri meraní,

c) opis pravidelných interných kontrol etalónov v období medzi kalibráciami,

d) spôsob riadenia dokumentácie podľa § 23 ods. 2 písm. m) zákona vrátane manipulácie s meradlami a overovacími značkami,

e) spôsob kontroly zamestnancov pri výkone činnosti, ktorá je predmetom autorizácie.

(9) Fyzická osoba, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je predmetom autorizácie podľa § 23 ods. 2 písm. d) zákona, musí mať so žiadateľom uzavretú pracovnú zmluvu.

(10) Merania súvisiace s platbami vo vzťahu priamo k spotrebiteľovi sú merania pri priamom predaji, ak

a) výsledok merania slúži ako základ na stanovenie ceny,

b) aspoň jedna zo zúčastnených strán je spotrebiteľ alebo účastník, ktorý si vyžaduje podobný stupeň ochrany,

c) všetky zúčastnené strany akceptujú výsledky merania na danom mieste a v danom čase.

(11) Zabezpečovacia značka autorizovanej osoby podľa § 2 písm. m) zákona má tvar overovacej značky podľa prílohy č. 3 obrázka č. 3, ak úrad nerozhodol inak.

§ 11

Registrácia

(1) Prihláška na registráciu obsahuje

a) obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

b) identifikačné číslo organizácie,

c) osobné údaje osoby, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom registrácie (ďalej len „zástupca“),

d) predmet a rozsah činnosti, ktorá je predmetom registrácie – špecifikáciu najmä druhov, tried presnosti a meracích rozsahov opravovaných alebo montovaných určených meradiel alebo špecifikáciu druhov spotrebiteľských balení označených značkou „e“ a ich menovitých množstiev,

e) dátum podania prihlášky,

f) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením spôsobu konania v mene podnikateľa a ich podpis a odtlačok pečiatky.

(2) K prihláške na registráciu sa pripojí

a) kópia zriaďovacej listiny,3) kópia výpisu z obchodného registra4) alebo kópia živnostenského oprávnenia,5)

b) doklad o zaplatení poplatku podľa osobitného predpisu.2)

(3) K prihláške na registráciu sa pripojí doklad o spôsobilosti zástupcu v oblasti metrológie vydaný podľa § 29 zákona.

(4) Fyzická osoba, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je predmetom registrácie v zmysle § 26 ods. 2 písm. d) zákona, musí mať s podnikateľom uzavretú pracovnú zmluvu, ak fyzická osoba nie je žiadateľom.

(5) Dokumentovaný systém práce registrovanej osoby podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona obsahuje najmä

a) pracovný postup činnosti, ktorá je predmetom registrácie,

b) opis pravidelných interných kontrol etalónu alebo meradla v období medzi kalibráciami alebo overeniami, ak taký etalón alebo meradlo pri výkone svojej činnosti používa,

c) spôsob riadenia dokumentácie,

d) postup manipulácie s etalónom, meradlom alebo zabezpečovacou značkou, ak ich pri výkone svojej činnosti používa,

e) spôsob kontroly zamestnancov pri výkone činnosti, ktorá je predmetom registrácie.

§ 12

Podrobnosti o výkone štátneho metrologického dozoru

(1) Výsledkom metrologického dozoru je protokol o výkone štátneho metrologického dozoru (ďalej len „metrologický dozor"), ktorý vyhotovuje inšpektor podľa § 35 ods. 2 písm. d) zákona. V protokole uvedie identifikačné údaje kontrolovanej osoby podľa § 33 ods. 3 zákona, predmet metrologického dozoru, svoje identifikačné údaje, výsledky kontroly alebo uložené nápravné opatrenia.

(2) Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby k výsledkom metrologického dozoru. Protokol podpisujú inšpektori a zamestnanec kontrolovanej osoby, ktorý sa kontroly zúčastnil. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak zamestnanec kontrolovanej osoby odmietne oboznámiť sa s protokolom, dať písomné vyjadrenie o protokole alebo podpísať protokol. Táto skutočnosť sa uvedie v protokole.

(3) Ak sa pri výkone metrologického dozoru podľa § 33 ods. 3 písm. c) a f) zákona zistí porušenie povinnosti výrobcami a dovozcami určených meradiel alebo nedodržanie parametrov určených meradiel, orgán metrologického dozoru bezodkladne informuje o výsledku kontroly ústav.

(4) Ak sa pri výkone metrologického dozoru podľa § 33 ods. 3 písm. d), e), g) a h) zákona zistí nedodržanie povinností ustanovených zákonom, orgán metrologického dozoru bezodkladne informuje o výsledku kontroly úrad.

(5) Vzor preukazu inšpektora je v prílohe č. 5.

§ 12a

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.7)

§ 12b

(1) Na určené meradlá uvedené na trh podľa osobitného predpisu8) sa nevzťahuje od 30. októbra 2006 tretí stĺpec tabuľky v prílohe č. 1.

(2) Overenie vykonané do 30. júna 2011 podľa prílohy č. 21 účinnej do 30. júna 2011 zostáva v platnosti najneskôr do uplynutia jeho platnosti.

(3) Certifikát o kalibrácii vydaný do 30. júna 2011 podľa prílohy č. 21 účinnej do 30. júna 2011 zostáva v platnosti najneskôr do uplynutia jeho platnosti.

§ 12ba

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2015

(1) Schválenie typu Európskych spoločenstiev a rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev na

a) merače pretečeného množstva studenej vody podľa prílohy č. 8,

b) liehomery a hustomery na lieh podľa prílohy č. 16,

c) tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel podľa prílohy č. 19,

d) obilné skúšače podľa prílohy č. 20

sa od 1. decembra 2015 nevydáva.

(2) Konania o vydanie rozhodnutia o schválení typu Európskych spoločenstiev podľa odseku 1 začaté do 30. novembra 2015 sa dňom 1. decembra 2015 zastavujú.

(3) Prvotné overenie Európskych spoločenstiev závaží podľa prílohy č. 17 sa vykonáva do 30. novembra 2025.

§ 12bb

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným do 1. januára 2016

Čas platnosti overenia membránových plynomerov so syntetickými membránami do veľkosti G6 vrátane, uvedených do používania do 31. decembra 2015, ktoré majú platné overenie, sa predlžuje podľa ustanovení účinných od 1. januára 2016.

§ 12c

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 74.


§ 13

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2000.


Dušan Podhorský v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

DRUHY URČENÝCH MERADIEL

Položka Druh meradla - odbor merania Schválenie typu Prvotné overenie Čas platnosti overenia1) Príloha číslo

1. GEOMETRICKÉ VELIČINY

1.1 Dĺžka

1.1.1 Materializované dĺžkové miery2),3) 15
a) kovové áno áno 5 rokov
b) z iných materiálov áno áno 2 roky
1.1.2 Meracie zariadenia na meranie dĺžky navinuteľných materiálov (odvaľovacie, skladacie a navijaky)2) áno áno 2 roky 50
1.1.3 Dĺžkové meradlá na kontrolu dĺžky skladov skladacích meracích zariadení nie áno 5 rokov 50
1.1.4 Taxametre vozidiel taxislužby áno áno 2 roky 18
1.1.5 Zrušené od 30. 10. 2006.
1.1.6 Skúšobné sitá2),9) nie áno 2 roky 56
1.1.7 Automatické hladinomery2),3) nie áno 1 rok 68
1.1.8 Prístroje na meranie viacerých rozmerov2),3) 13)nie 2 roky20)

1.2 Plošný obsah

1.2.1 Meracie zariadenia na meranie plošného obsahu usní2) áno áno 1 rok 39

1.3 Objem, prietok

1.3.1Odmerné nádoby kovové2)ánoáno2 roky47
1.3.2Výčapné nádoby2)ánoánobez obmedzenia27
1.3.3Výčapné dávkovače2)ánoáno2 roky28
1.3.4Odmerné sklo (odmerné banky, byrety, pipety, odmerné valce triedy presnosti „A“)2),3)ánoánobez obmedzenia55
1.3.5Zrušená od 1. 1. 2005
1.3.6Prepravné sudy z nehrdzavejúcich materiálov tvarovo stále (KEG, KEG Plus,...)2)ánoáno10 rokov34
1.3.7Prepravné sudy s výnimkou sudov podľa bodu 1.3.62)ánoáno2 roky34
1.3.8Prepravné tanky na kvapaliny2)ánoáno4 roky34
1.3.9Stacionárne nádrže používané ako meradlá objemu2),3)48
a) chladiace a uschovávacie nádrže na mliekonieáno4 roky
b) drevené sudy a nádrženieáno5 rokov
c) betónové a murované skladovacie nádrženieánobez obmedzenia
d) sudy a nádrže z ostatných materiálovnieáno10 rokov
1.3.10Dávkovacie objemové meradlá na kvapaliny2)ánoáno5 rokov58
1.3.11Objemové meradlá na lieh2),3),6)ánoáno3 roky24
1.3.12Objemové prietokové meradlá na kvapaliny okrem vodyánoáno2 roky10, 11
1.3.13Meracie zostavy12
a) na kvapaliny okrem vody2)ánoáno2 roky
b) na skvapalnené plyny2)ánoáno1 rok
1.3.14Hmotnostné prietokomery na kvapaliny2)ánoáno2 roky65
1.3.15Merače pretečeného množstva vody2)
a) na studenú voduáno11)áno6 rokov8
b) na teplú voduáno12)áno4 roky9
1.3.16Prepočítavače množstva kvapalín vrátane pripojených prevodníkov:2)ánoáno2 roky69
a) prevodníky prietokuánoáno2 roky10, 11, 12, 65
b) prevodníky teplotyánoáno2 roky37
c) prevodníky tlakuánoáno2 roky33
d) prevodníky hustotyánoáno2 roky71
1.3.17Plynomery membránové vrátane plynomerov s teplotnou korekciou2)13
a) s membránami z prírodného materiálu do veľkosti G6 vrátane, pri priemernej ročnej spotrebe do 500 m3 a so syntetickými membránami do veľkosti G6 vrátaneánoáno15 rokov
b) ostatné membránové plynomeryánoáno10 rokov
1.3.18Plynomery rotačné a turbínové2)ánoáno5 rokov13
1.3.19Hmotnostné prietokomery na plyny2)ánoáno2 roky66
1.3.21Prepočítavače pretečeného množstva plynu vrátane pripojených prevodníkov2)
podliehajúcich pravidelnej skúške na mieste inštalácie jedenkrát za rok podľa
prílohy č. 35
ánoáno5 rokov35
1.3.22Meradlá pretečeného objemu vody s voľnou hladinoupodľa prílohy č. 64áno2 roky64
1.3.23Obaly spotrebiteľsky balených výrobkov klasifikované ako odmerné nádoby8)nienie-Vyhl. č. 207/2000 Z. z. v znení vyhl. č. 420/2001 Z. z.
1.3.24Meracie zostavy na lieh2),3)Podľa prílohy
č. 72
Podľa prílohy
č. 72
1 rok72

2. MECHANICKÉ VELIČINY

2.1 Hmotnosť

Meradlá uvedené v položkách 2.1.1 až 2.1.4 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posudzovaniu zhody podľa osobitného predpisu13) a počas používania následnému overovaniu. Po vykonanej oprave podliehajú následnému overeniu.

2.1.1 Váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II, III a IIII okrem váh uvedených v položkách 2.1.2, 2.1.3 a 2.1.42),3),7) -nie 2 roky15)
2.1.2 Váhy s neautomatickou činnosťou na zisťovanie hmotnosti na nápravu alebo koleso koľajových a cestných vozidiel staticky3)
a) cestnénie 1 rok15)
b) koľajovénie 2 roky15)
2.1.3 Váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I a II na váženie drahých kovov, kameňov a cenných materiálov a používané v zdravotníctve2),3) -nie 2 roky15)
2.1.4 Váhy s neautomatickou činnosťou na počítanie kusov a na zisťovanie vlastností látok2),7) -nie 2 roky15)
2.1.5 Závažie 1., 2. a 3. triedy presnosti2),3) nie áno 1 rok 17
2.1.6 Závažie 4. triedy presnosti2),3) nie áno 2 roky 17
2.1.7 Závažie 5. triedy presnosti2),3) nie áno 2 roky 17
2.1.8Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu a na meranie nápravového zaťaženia triedy presnosti 0,2; 0,5; 1 a 2 pre hmotnosť vozidla a triedy presnosti A, B, C a D pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav2),3) áno áno 1 rok 30
2.1.9 Váhy s automatickou činnosťou na váženie koľajových vozidiel triedy presnosti 0,2; 0,5; 1 a 22),3) áno áno 2 roky 46
2.1.10 Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie triedy presnosti 0,2; 0,5; 1 a 22) áno áno 2 roky 29
2.1.11 Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace2) áno áno 2 roky 26
2.1.12 Váhy s automatickou činnosťou kontrolné a triediace2) áno áno 2 roky 7
2.1.13 Váhy s automatickou činnosťou kontinuálne sčítavacie (pásové váhy) triedy presnosti 0,5; 1 a 22) áno áno 2 roky 6
2.1.14 Obilné skúšače2) áno áno 2 roky 20

2.2 Mechanický pohyb

Meradlá uvedené v položke 2.2.2 podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu podľa osobitného predpisu.5) Meradlá uvedené v položke 2.2.2, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a zabezpečovacou značkou.

2.2.1Cestné rýchlomery (používané pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej premávky)3)ánoáno1 rok31
2.2.2Záznamové zariadenia v cestnej doprave2),3),5)-áno5)2 roky5)

2.3 Tlak

Meradlá uvedené v položke 2.3.1 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.

2.3.1 Neinvazívne meradlá tlaku krvi4)
a) mechanické
b) elektromechanické
-
-
nie
nie
2 roky
1 rok
4016)
4016)
2.3.2 Prevodníky tlaku používané v kafilérických zariadeniach3) áno áno 1 rok 33
2.3.3 Tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel používané na čerpacích staniciach pohonných látok, v autoservisoch, v pneuservisoch a v staniciach technickej kontroly áno áno 1 rok 19

2.4 Mechanické skúšky materiálu

2.4.1Skúšobné trhacie stroje a lisy2),3)nieáno2 roky61
2.4.2Kyvadlové kladivá na skúšky vrubovej a rázovej húževnatosti materiálov2),3)nieáno2 roky61
2.4.3Stroje na skúšanie tečenia materiálu v ťahu2),3) 61
a) so zaťažovacím zariadením pákovým a s priamym zaťaženímnieáno5 rokov
b) so zaťažovacím zariadením pružinovým alebo inýmnieáno2 roky
2.4.4Tvrdomery na betón3),10)nieáno1 rok63
2.4.5Napínacie zariadenia na predpätý betón3)nieáno1 rok60
2.4.6Momentové kľúčeánoáno1 rok59

3. TEPELNOTECHNICKÉ VELIČINY

3.1 Teplota, teplo

Meradlá uvedené v položke 3.1.1 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.

3.1.1 Lekárske a zverolekárske teplomery elektronické4) -nie 2 roky 3217)
3.1.2 Meradlá používané na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach2),3)
a) sklené teplomery áno áno 2 roky 38
b) elektrické snímače teplôt áno áno 2 roky 37
c) prevodníky teploty áno áno 2 roky 37
3.1.3 Teplomery používané v objemových meradlách na lieh2),3) áno áno 3 roky 38
3.1.4 Prevodníky teploty používané v kafilérických zariadeniach3) áno áno 1 rok 37
3.1.5 Merače tepla a ich členy2) 51
a) kompaktné merače tepla áno áno 4 roky 51
b) prietokomery áno áno 4 roky 53
c) odporové snímače teploty áno áno 4 roky 37
d) kalorimetrické počítadlá elektronické áno áno 4 roky 51
e) prevodníky tlaku áno áno 2 roky 33
f) prevodníky teploty áno áno 2 roky 37
3.1.6 Kombinované snímače teploty určené pre jadrové elektrárne typu VVER 440 áno áno 1 rok 54

4. ELEKTRICKÉ VELIČINY

4.1 Jednofázové a viacfázové striedavé dynamické (indukčné) elektromery (vrátane dvojtarifných) na priame meranie spotreby elektrickej energie2) áno áno 16 rokov 14
4.2 Jednofázové a viacfázové striedavé dynamické (indukčné) elektromery na nepriame meranie (pripojené cez meracie transformátory) spotreby elektrickej energie2) áno áno 12 rokov 14
4.3 Striedavé dynamické (indukčné) elektromery s mechanickým prídavným zariadením na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné elektromery áno áno 12 rokov 14
4.4 Jednofázové a viacfázové striedavé statické elektromery s elektronickým meracím systémom2) áno áno 12 rokov 14
4.5 Striedavé statické elektromery alebo striedavé dynamické (indukčné) elektromery s elektronickým prídavným zariadením na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné elektromery2) áno áno 5 rokov 14
4.6 Meracie transformátory prúdu a napätia používané v spojení s elektromermi2) áno áno bez obmedzenia 52

5. OPTICKÉ VELIČINY

5.1 Svetelné veličiny

5.1.1 Luxmetre s kremíkovým fotodetektorom3) nie áno 2 roky 57
5.1.2 Luxmetre so selénovým fotodetektorom3) nie áno 1 rok 57

6. VELIČINY ČASU, FREKVENCIE A AKUSTIKY

6.1 Akustický tlak

Meradlá uvedené v položke 6.1.3 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.

6.1.1 Zvukomery a integrujúce zvukomery3) áno áno 2 roky 42
6.1.2 Pásmové filtre3) áno áno 2 roky 42
6.1.3 Tónové audiometre4) -nie 2 roky 4418)
6.1.4 Meracie mikrofóny3) áno áno 1 rok 49
6.1.5 Osobné zvukové expozimetre3) áno áno 2 roky 42
6.1.6 Akustické kalibrátory3),4) áno áno 1 rok 45

7. FYZIKÁLNO-CHEMICKÉ VELIČINY

7.1 Hustota

7.1.1 Laboratórne hustomery s hodnotou dielika < 1 kg . m-3 s výnimkou hustomerov na meranie zrnitosti zemín (Casagrande)2),3) áno áno bez obmedzenia 70
7.1.2 Laboratórne liehomery s hodnotou dielika ≤ 0,2 %2),3) áno áno bez obmedzenia 16
7.1.3 Laboratórne cukromery s hodnotou dielika 0,1 %2),3) áno áno bez obmedzenia 70
7.1.4 Laboratórne muštomery s hodnotou dielika 0,2 kg . hl-1 2),3) áno áno bez obmedzenia 70
7.1.5 Vibračné hustomery na kvapaliny a plyny2),3) áno áno 1 rok 71

7.2 Index lomu (Refraktometria)

7.2.1 Vizuálne hranolové refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10-4 2),3) nie áno 2 roky 67
7.2.2 Vizuálne hranolové refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10-5 2),3) nie áno 3 roky 67
7.2.3 Digitálne hranolové refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10-4 a 10-5 2),3) áno áno 2 roky 67

7.4 Vlhkosť pevných látok

7.4.1 Vlhkomery na obilniny a olejniny I. triedy presnosti2) áno áno 1 rok 36

7.5 Chemické zloženie

7.5.1Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom3)ánoáno1 rok23
7.5.2Analyzátory dychu3)ánoáno1 rok s výnimkou analyzátorov dychu
pracujúcich na elektrochemickom princípe
a analyzátorov dychu uvedených na trh
do 31. 12. 2000, kde je 6 mesiacov
25
7.5.3Plynové chromatografy na stanovenie energetickej hodnoty zemného plynu2) ánoáno1 rok73

8. VELIČINY ATÓMOVEJ A JADROVEJ FYZIKY

Meradlá uvedené v položkách 8.2, 8.3, 8.4 a 8.9 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu13) a počas používania následnému overeniu. Po oprave podliehajú následnému overeniu.

8.1 Meradlá na kontrolu dodržiavania prevádzkových limitov a na kontrolu referenčných úrovní aktivity
a objemovej aktivity z výpustí jadrových zariadení, zo zariadení na ťažbu alebo úpravu rádioaktívnych surovín,
spracovanie alebo aplikáciu rádioaktívnych materiálov a z úpravní rádioaktívneho odpadu a na stanovenie radiačnej záťaže z výpustí3)
áno áno 2 roky 4319)
8.2 Meradlá aktivity diagnostických a terapeutických preparátov aplikovaných pacientom in vivo3),4)nie 1 rok 4319)
8.3 Meradlá používané na určenie terapeuticky absorbovaných dávok ionizujúceho žiarenia aplikovaných pacientom3),4)nie 1 rok 4119)
8.4 Meradlá vnútornej rádioaktívnej kontaminácie osôb3),4)nie 2 roky 4319)
8.5 Meradlá objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu a vo vode a ekvivalentnej objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu3) nie áno 1 rok 4319)
8.6 Zostavy na meranie dozimetrických veličín používané v osobnej dozimetrii3) áno áno 1 rok 4119)
8.7 Meradlá a zostavy na meranie veličín rádioaktívnej premeny a dozimetrických veličín používané na kontrolu dodržiavania
limitov v oblasti radiačnej ochrany alebo radiačnej bezpečnosti a na dôkazové meranie v rámci radiačnej monitorovacej siete3)
áno áno 2 roky 4119)
4319)
8.8 Priamo odčítacie osobné dozimetre a osobné dozimetre signalizujúce prekročenie vopred nastavenej úrovne
dozimetrických veličín, ktoré sa nepoužívajú súčasne s určenými meradlami uvedenými v položke 8.63)
áno áno 2 roky 4119)
8.9 Meradlá kvality zväzkov a zdrojov röntgenového žiarenia3),4)nie 2 roky 4119)
8.10 Stacionárne meradlá používané na vyhľadávanie skrytej rádioaktivity v osobnej a nákladnej preprave nie áno 2 roky 4319)

Príloha č. 2 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ZNAČIEK SCHVÁLENÉHO TYPU A OSOBITNÝCH ZNAČIEK

Príloha 02

Príloha č. 3 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE OVEROVACÍCH ZNAČIEK

Príloha 03

Príloha č. 4 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ZABEZPEČOVACEJ ZNAČKY PODNIKATEĽA - OPRAVÁRA

Príloha 04

Príloha č. 5

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VZOR PREUKAZU ZAMESTNANCOV VYKONÁVAJÚCICH METROLOGICKÝ DOZOR

Vzor 05

Príloha č. 6 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

KONTINUÁLNE SČÍTAVACIE VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU

Príloha č. 7 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

KONTROLNÉ A TRIEDIACE VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU

Príloha č. 8 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA STUDENEJ VODY

Príloha č. 9 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA TEPLEJ VODY

Príloha č. 10 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

OBJEMOVÉ PRIETOKOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY OKREM VODY

Príloha č. 11 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PRÍDAVNÉ ZARIADENIA K PRIETOKOVÝM MERADLÁM OKREM VODY

Príloha č. 12 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERACIE ZOSTAVY NA KVAPALINY OKREM VODY

Príloha č. 13 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PLYNOMERY

Príloha č. 14 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

ELEKTROMERY

Príloha č. 15 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

DĹŽKOVÉ MIERY

Príloha č. 16 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

LIEHOMERY A HUSTOMERY NA LIEH

Príloha č. 17 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

ZÁVAŽIA

Príloha č. 18 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

TAXAMETRE

Príloha č. 19 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

TLAKOMERY NA MERANIE TLAKU V PNEUMATIKÁCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL

Príloha č. 20 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

OBILNÉ SKÚŠAČE

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na obilné skúšače, ktoré sú určené na meranie násypnej hustoty obilia ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Násypná hustota je pomer hmotnosti obilia vyjadrenej v kilogramoch k objemu vyjadrenému v hektolitroch, ktorý sa pre daný druh obilia stanoví meraním s použitím meradla, ktoré je v súlade s ustanoveniami tejto prílohy.

3. Podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na obilné skúšače sú uvedené v druhej časti.

4. Obilné skúšače pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

5. Obilné skúšače schváleného typu označí výrobca alebo dovozca značkou schváleného typu.

6. Obilné skúšače, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Obilné skúšače počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Požiadavky na meracie zariadenia obilných skúšačov

1. Meradlá používané na určenie násypnej hustoty obilia musia mať tieto vlastnosti:

a) sú skonštruované a vyhotovené tak, aby zabezpečovali dostatočnú opakovateľnosť a reprodukovateľnosť meraní,

b) najväčšia dovolená chyba násypnej hustoty je ±5/1 000 hodnoty nameranej etalónom,

c) najväčšia dovolená chyba objemu použitej odmernej nádoby je ±2/1 000,

d) najväčšia dovolená relatívna chyba váh pre vážené množstvo je ±1/1 000,

e) odchýlky jednotlivých hodnôt získaných pri danom obilí od strednej hodnoty násypnej hustoty určenej zo šiestich po sebe idúcich meraní nesmú byť väčšie ako ±3/1 000 tejto strednej hodnoty.

2. Každé meradlo musí mať dobre viditeľný popisný štítok, na ktorom sú čitateľným a nezmazateľným písmom uvedené tieto údaje:

a) značka schváleného typu,

b) identifikačná značka alebo názov výrobcu,

c) výrobné označenie, ak existuje,

d) identifikačné číslo a rok výroby,

e) menovitý objem odmernej nádoby a návod na použitie alebo odkaz na tento návod.

Príloha č. 22 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

Lekárske sklené ortuťové teplomery s maximálnym zariadením

Zrušená od 1. 1. 2005.

Príloha č. 23 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

ANALYZÁTORY VÝFUKOVÝCH PLYNOV MOTOROVÝCH VOZIDIEL SO ZÁŽIHOVÝM MOTOROM

Príloha 23

Príloha č. 24

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

OBJEMOVÉ MERADLÁ NA LIEH

Príloha 24

Príloha č. 25

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

ANALYZÁTORY DYCHU

Príloha 25

Príloha č. 26

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU DÁVKOVACIE PLNIACE

Príloha 26

Príloha č. 27

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VÝČAPNÉ NÁDOBY

Príloha 27

Príloha č. 28

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VÝČAPNÉ DÁVKOVAČE

Príloha 28

Príloha č. 29

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU DISKONTINUÁLNE SČÍTAVACIE

Príloha 29

Príloha č. 30 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE CESTNÝCH VOZIDIEL ZA POHYBU A NA MERANIE NÁPRAVOVÉHO ZAŤAŽENIA

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu a na meranie nápravového zaťaženia (ďalej len „váhy na váženie za pohybu“), ktoré

a) sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona,

b) sa používajú na určenie a indikáciu hmotnosti cestných vozidiel (ďalej len „vozidlá“), určenie a indikáciu hmotnosti vozidiel a zaťaženia náprav vozidiel alebo určenie a indikáciu hmotnosti vozidiel, zaťaženia náprav vozidiel a zaťaženia skupiny náprav vozidiel pri ich vážení za pohybu a

c) sú inštalované v riadenom priestore váženia na mieste, kde je rýchlosť váženého vozidla regulovaná.

2. Táto príloha sa nevzťahuje na váhy na váženie za pohybu, ktoré

a) určujú zaťaženie nápravy ako dvojnásobok zaťaženia jedného kolesa alebo

b) sú priamo inštalované na váženom vozidle.

3. Váhy na váženie za pohybu pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

4. Váhy na váženie za pohybu schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu podľa § 14 ods. 2 zákona.

5. Váhy na váženie za pohybu, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení váh na váženie za pohybu

1. Definície

1.1 Všeobecné definície

1.1.1 Váhy na váženie za pohybu sú váhy s automatickou činnosťou vybavené nosičom zaťaženia vrátane plošiny, ktoré určujú a indikujú hmotnosť vozidla alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla a zaťaženie náprav vozidla alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla, zaťaženie náprav vozidla a zaťaženie skupín náprav vozidla počas jeho prejazdu cez ich nosič zaťaženia.

1.1.2 Kontrolné váhy sú váhy používané na určenie statickej hmotnosti referenčného vozidla a statického zaťaženia jednotlivých náprav dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla.

1.1.3 Kontrolné váhy používané pri skúškach ako referenčné váhy môžu byť

a) samostatné váhy alebo

b) integrované váhy, ak skúšané váhy na váženie za pohybu umožňujú režim statického váženia.

1.2 Konštrukcia

1.2.1 Riadený priestor váženia je miesto určené na prácu váh na váženie za pohybu, ktoré je v súlade s požiadavkami na inštaláciu.

1.2.2 Vážiaci úsek je úsek cesty s nosičom zaťaženia a s plošinami umiestnenými na oboch koncoch nosiča zaťaženia v smere jazdy váženého vozidla.

1.2.3 Plošina je časť vážiaceho úseku, ktorá nie je nosičom zaťaženia, ale je umiestnená na oboch jeho koncoch tak, aby vytvárala priamu, rovnú a hladkú dráhu v smere jazdy váženého vozidla. Konštrukcia a geometria plošín musí vyhovovať požiadavkám technickej normy.1)

1.2.4 Nosič zaťaženia je časť vážiaceho úseku určená na prijímanie zaťaženia od kolies vozidla, pomocou ktorej sa realizuje zmena rovnovážneho stavu váh na váženie za pohybu po ich zaťažení.

1.3 Metrologické charakteristiky

1.3.1 Váženie vcelku je váženie vozidla, ktoré celé spočíva na nosiči zaťaženia.

1.3.2 Váženie po častiach je váženie vozidla postupne po dvoch alebo viacerých častiach na tom istom nosiči zaťaženia.

1.3.3 Váženie za pohybu je proces určenia hmotnosti vozidla, zaťaženia nápravy alebo skupiny náprav pohybujúceho sa vozidla prechádzajúceho cez nosič zaťaženia váh na váženie za pohybu meraním a analýzou dynamických síl pneumatík vozidla.

1.3.4 Statické váženie je váženie vozidiel alebo skúšobných zaťažení v pokoji.

1.3.5 Hmotnosť vozidla je celková hmotnosť vozidla vrátane všetkých pripojených súčastí.

1.3.6 Náprava vozidla (ďalej len „náprava“) je os so súpravou dvoch alebo viacerých kolies, ktorých stred otáčania leží približne na spoločnej osi prebiehajúcej cez celú šírku vozidla a uloženej priečne k smeru pohybu vozidla.

1.3.7 Skupina náprav sú dve alebo viac náprav v definovanej skupine náprav a ich vzájomný čiastkový rázvor, ktorým je vzdialenosť stredov náprav v danej skupine náprav.

1.3.8 Zaťaženie nápravy je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na nápravu, ktorá v čase váženia spočíva na nosiči zaťaženia.

1.3.9 Zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie nápravy, ktorá nie je súčasťou skupiny náprav.

1.3.10 Statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie jednotlivej nápravy známej konvenčne pravej hodnoty určenej pri statickom vážení dvojnápravového kompaktného vozidla.

1.3.11 Zaťaženie skupiny náprav je súčet zaťažení všetkých náprav v definovanej skupine náprav. Zaťaženie skupiny náprav je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na skupinu náprav v čase váženia.

1.3.12 Zaťaženie pneumatiky je časť hmotnosti vozidla pripadajúca na pneumatiku v čase váženia.

1.3.13 Zaťaženie kolesa je súčet zaťažení všetkých pneumatík obsiahnutých v montáži kolesa na jednom konci nápravy. Montáž kolesa môže mať jednu alebo dve pneumatiky.

1.3.14 Horná medza váživosti (Max) je najväčšie zaťaženie nosiča zaťaženia pri vážení za pohybu bez sčítavania.

1.3.15 Dolná medza váživosti (Min) je hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky váženia za pohybu pred sčítaním ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

1.3.16 Rozsah váživosti je rozsah medzi dolnou medzou váživosti a hornou medzou váživosti.

1.3.17 Hodnota dielika (d) je hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti pre váženie za pohybu zodpovedajúca rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými alebo vytlačenými hodnotami.

1.3.18 Hodnota dielika pre stacionárne zaťaženie je hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti pre váženie stacionárnych vozidiel alebo skúšobných závaží zodpovedajúca rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými alebo vytlačenými hodnotami.

1.3.19 Prevádzková rýchlosť (v) je priemerná rýchlosť váženého vozidla počas jeho pohybu cez nosič zaťaženia.

1.3.20 Najväčšia prevádzková rýchlosť (vmax) je najväčšia rýchlosť vozidla, pri ktorej môžu váhy na váženie za pohybu vážiť za pohybu a nad ktorej hodnotou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

1.3.21 Najmenšia prevádzková rýchlosť (vmin) je najmenšia rýchlosť vozidla, pri ktorej môžu váhy na váženie za pohybu vážiť za pohybu a pod ktorej hodnotou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

1.3.22 Rozsah prevádzkovej rýchlosti je výrobcom špecifikovaný rozsah hodnôt medzi najmenšou prevádzkovou rýchlosťou a najväčšou prevádzkovou rýchlosťou, v ktorom sa môže vozidlo vážiť za pohybu.

1.3.23 Najväčšia prejazdová rýchlosť je najväčšia rýchlosť, ktorou môže vozidlo prechádzať cez vážiaci úsek bez toho, aby spôsobilo trvalú zmenu funkčných charakteristík váh na váženie za pohybu nad rámec špecifikovaných charakteristík.

1.4 Indikácie a chyby

1.4.1 Indikácia váh je zobrazenie hodnoty veličiny poskytnuté meradlom. Pojem indikácia zahrňuje zobrazenie údaja na displeji aj na výtlačku.

1.4.2 Primárne indikácie sú indikácie, signály a symboly, ktoré sú predmetom požiadaviek na váhy na váženie za pohybu.

1.4.3 Najväčšia dovolená chyba (MPE) je najväčšia dovolená hodnota chyby určená podľa bodu 2.2, pričom chyba je vyjadrená ako rozdiel medzi indikáciou váh na váženie za pohybu a zodpovedajúcou konvenčne pravou hodnotou.

1.4.4 Najväčšia dovolená odchýlka (MPD) je najväčšia dovolená odchýlka zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav od korigovanej strednej hodnoty zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.

1.4.5 Korigovaný výsledok je výsledok merania po algebrickej korekcii systematickej chyby.

1.5 Vozidlá

1.5.1 Vozidlo, ktoré je naložené alebo prázdne, ktoré musia váhy na váženie za pohybu rozpoznávať ako vozidlo určené na váženie.

1.5.2 Kompaktné vozidlo je cestné vozidlo s nedeleným podvozkom, ku ktorému nie je pripojený príves ani náves. Kompaktné vozidlo má dve alebo viac náprav.

1.5.3 Referenčné vozidlo je vozidlo so známou konvenčne pravou hodnotou hmotnosti a zaťaženia jednotlivých náprav pri dvojnápravovom kompaktnom vozidle alebo hmotnosti pri ostatných vozidlách použitých pri skúškach za pohybu, určenou na kontrolných váhach.

1.6 Ďalšie termíny a definície sú uvedené v technickej norme.2)

2. Metrologické požiadavky

2.1 Triedy presnosti

2.1.1 Hmotnosť vozidla

Na určenie hmotnosti vozidla sú váhy na váženie za pohybu rozdelené do štyroch tried presnosti

a) 0,2

b) 0,5

c) 1

d) 2

2.1.2 Zaťaženie jednotlivej nápravy a zaťaženie skupiny náprav

Na určenie zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav sú váhy rozdelené do štyroch tried presnosti

a) A

b) B

c) C

d) D

2.1.3 Váhy na váženie za pohybu môžu mať rôzne triedy presnosti na určenie zaťaženia jednotlivej nápravy a na určenie zaťaženia skupiny náprav.

2.1.4 Vzťah medzi triedami presnosti

Vzťah medzi jednotlivými triedami presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy alebo pre zaťaženie skupiny náprav a triedami presnosti pre hmotnosť vozidla je uvedený v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Trieda presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny nápravTrieda presnosti pre hmotnosť vozidla
0,20,512
Axx
Bxxx
Cxxx
Dxx

2.2 Hranice chýb

2.2.1 Váženie za pohybu

2.2.1.1 Hmotnosť vozidla

Najväčšou dovolenou chybou určenia hmotnosti vozidla pri jeho vážení za pohybu je väčšia z týchto hodnôt:

a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 2 zaokrúhlená na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d × počet náprav v súčte pri prvotnom overení alebo 2 d × počet náprav v súčte pri kontrole v prevádzke.

Tabuľka č. 2

Trieda presnosti pre hmotnosť vozidlaPercento konvenčnej hodnoty hmotnosti vozidla
Prvotné overenieKontrola v prevádzke
0,2±0,10 %±0,20 %
0,5±0,25 %±0,50 %
1±0,50 %±1,00 %
2±1,00 %±2,00 %

2.2.1.2 Zaťaženie jednotlivej nápravy a zaťaženie skupiny náprav

Hranice chýb platné pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav

a) pre statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla sú uvedené v bode 2.2.1.2.1,

b) pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav všetkých ostatných referenčných vozidiel sú uvedené v bode 2.2.1.2.2.

2.2.1.2.1 Najväčšia dovolená chyba (MPE) pre dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo

Pri skúškach za pohybu dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla nesmie najväčší rozdiel medzi indikovaným zaťažením jednotlivej nápravy a konvenčne pravou hodnotou statického referenčného zaťaženia jednotlivej nápravy prekročiť väčšiu z týchto hodnôt:

a) hodnotu z tabuľky č. 3 zaokrúhlenú na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d pri prvotnom overení alebo 2 d pri kontrole v prevádzke.

Tabuľka č. 3

Trieda presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravyPercento konvenčne pravej hodnoty statického
referenčného zaťaženia jednotlivej nápravy
Prvotné overenieKontrola v prevádzke
A±0,25 %±0,50 %
B±0,50 %±1,00 %
C±0,75 %±1,50 %
D±1,00 %±2,00 %

2.2.1.2.2 Najväčšia dovolená odchýlka (MPD) pre všetky typy referenčných vozidiel okrem dvojnápravových kompaktných referenčných vozidiel

Pre všetky typy referenčných vozidiel okrem dvojnápravových kompaktných referenčných vozidiel platí, že najväčší rozdiel medzi indikáciou zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav zaznamenanej počas skúšok za pohybu a korigovanou strednou hodnotou zaťaženia jednotlivej nápravy alebo korigovanou strednou hodnotou zaťaženia skupiny náprav sa musí rovnať väčšej z týchto hodnôt:

a) hodnote z tabuľky č. 4 zaokrúhlenej na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d × n pri prvotnom overení alebo 2 d × n pri kontrole v prevádzke,

kde n je počet náprav v skupine, pričom n = 1 je pre jednotlivú nápravu.

Tabuľka č. 4

Trieda presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy a zaťaženie skupiny nápravPercento korigovanej strednej hodnoty zaťaženia
jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav
Prvotné overenieKontrola v prevádzke
A±0,50 %±1,00 %
B±1,00 %±2,00 %
C±1,50 %±3,00 %
D±2,00 %±4,00 %

2.2.2 Statické váženie

Najväčšia dovolená chyba pri statickom vážení pre zvyšujúce sa alebo znižujúce sa zaťaženie je uvedená v tabuľke č. 5.

Tabuľka č. 5

Trieda presnosti pre hmotnosť vozidlaZaťaženie (m)
vyjadrené v dielikoch stupnice
Najväčšie dovolené chyby
Prvotné overenieKontrola
v prevádzke
0,2 0,5 10 ≤ m ≤
500
±0,5 d±1,0 d
500 < m 2 000±1,0 d±2,0 d
2 000 < m < 5 000±1,5 d±3,0 d
20 ≤ m ≤
50
±0,5 d±1,0 d
50 < m 200±1,0 d±2,0 d
200 < m 1 000±1,5 d±3,0 d

2.3 Dielik stupnice (d)

Pre konkrétny spôsob váženia za pohybu a kombináciu nosičov zaťaženia musí mať každé zariadenie na indikáciu hmotnosti a na tlač výsledkov váženia rovnakú hodnotu dielika.

Vzťah medzi triedou presnosti, veľkosťou dielika stupnice a počtom dielikov stupnice pre hornú medzu váživosti je špecifikovaný v tabuľke č. 6.

Tabuľka č. 6

Trieda presnosti pre hmotnosť vozidlad (kg)Najmenší počet dielikovNajväčší počet dielikov
0,255005 000
0,510
120
250501 000

Hodnoty dielikov indikačných a tlačiarenských zariadení sú vyjadrené v tvare 1 × 10k, 2 × 10k alebo 5 × 10k, kde k je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.

2.4 Dolná medza váživosti

Dolná medza váživosti nesmie byť menšia, ako je zaťaženie vyjadrené v dielikoch stupnice špecifikované v tabuľke č. 7.

Tabuľka č. 7

Trieda presnosti pre
hmotnosť vozidla
Dolná medza váživosti v dielikoch stupnice
0,2 0,5 150
210

2.5 Zhoda medzi indikačným a tlačiarenským zariadením

Výsledky váženia indikované dvomi zariadeniami s rovnakou hodnotou dielika musia byť pri rovnakom zaťažení zhodné.

2.6 Teplota

Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať metrologickým požiadavkám a technickým požiadavkám pri teplotách od –10 oC do +40 oC. Teplotný rozsah môže byť na osobitné účely iný, ale nie menší ako 30 oC, a musí byť vyznačený na váhach na váženie za pohybu.

2.7 Prevádzková rýchlosť

Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať metrologickým požiadavkám a technickým požiadavkám pri rýchlostiach vozidla v rozsahu prevádzkovej rýchlosti.

2.8 Meracie jednotky

Na vyjadrenie hmotnosti a zaťaženia sa používajú jednotky hmotnosti kilogram (kg) alebo tona (t).

2.9 Ďalšie metrologické požiadavky sú uvedené v technickej norme.2)

3. Technické požiadavky

3.1 Vhodnosť na účely používania

Váhy na váženie za pohybu musia byť skonštruované tak, aby boli vhodné pre vozidlá, miesto používania a pracovné metódy, pre ktoré sú určené.

3.2 Zneužitie

Váhy na váženie za pohybu nesmú mať vlastnosti, ktoré umožňujú ich podvodné používanie.

3.3 Náhodná porucha alebo nesprávne nastavenie

Váhy na váženie za pohybu musia byť konštruované tak, že náhodné poškodenie alebo nesprávne nastavenie riadiacich prvkov spôsobujúce poruchu správnej činnosti sa nemôže vyskytnúť bez toho, aby ich výskyt nebol evidentný alebo signalizovaný.

3.4 Používanie v režime váh s neautomatickou činnosťou

Váhy na váženie za pohybu, ktoré môžu pracovať v režime váh s neautomatickou činnosťou, okrem toho, že musia vyhovovať požiadavkám technickej normy3) pre váhy s neautomatickou činnosťou, musia byť vybavené aj prostriedkami, ktoré umožňujú neautomatickú prevádzku, pri ktorej sa zablokuje automatická činnosť váh na váženie za pohybu aj váženie za pohybu.

3.5 Automatická prevádzka

Váhy na váženie za pohybu musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali takú úroveň spoľahlivosti, pri ktorej je zaručené, že si uchovajú svoju presnosť a spĺňajú požiadavky najmenej po dobu jedného roka ich používania v bežných pracovných podmienkach. Všetky nedostatky sa musia automaticky a zreteľne indikovať.

3.6 Kvalita indikácie

Odčítanie primárnych údajov musí byť spoľahlivé, ľahké a jednoznačné v bežných pracovných podmienkach.

3.7 Tlačiareň

Tlač musí byť zreteľná a na daný účel stála. Vytlačené číslice musia mať výšku najmenej 2 mm. Pri tlači je názov alebo symbol meracej jednotky umiestnený na pravej strane hodnoty alebo na čele stĺpca hodnôt.

3.8 Ukladanie dát

Údaje o meraní sa môžu uložiť v pamäti váh na váženie za pohybu alebo v externej pamäti na ďalšie použitie. Údaje musia byť náležite chránené proti ich úmyselnej alebo neúmyselnej zmene v procese prenosu alebo ukladania a musia obsahovať všetky informácie potrebné na rekonštrukciu predchádzajúceho merania.

3.9 Súčtové zariadenie

Váhy na váženie za pohybu musia byť vybavené súčtovým zariadením, ktoré pracuje

a) automaticky; zariadenie začne pracovať po rozpoznaní vozidla, alebo

b) poloautomaticky; zariadenie začne automaticky pracovať po manuálnom príkaze.

3.10 Zariadenie na rozpoznanie vozidla

Váhy na váženie za pohybu, ktoré môžu pracovať bez zásahu operátora, musia byť vybavené zariadením na rozpoznanie vozidla. Toto zariadenie zistí prítomnosť vozidla vo vážiacom úseku a rozpozná, kedy je celé vozidlo odvážené. Váhy na váženie za pohybu nesmú indikovať ani vytlačiť údaj o hmotnosti, kým vážením neprešli všetky kolesá vozidla.

3.11 Zariadenia na usmernenie vozidla

Váhou na váženie za pohybu sa nesmú indikovať alebo vytlačiť údaje o hmotnosti vozidla, zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak niektoré z kolies neprešlo úplne cez nosič zaťaženia. Ak je pre danú váhu na váženie za pohybu určené váženie len v jednom smere, musí sa pri prejazde vozidla nesprávnym smerom objaviť chybové hlásenie alebo váhy na váženie za pohybu nesmú indikovať alebo vytlačiť hmotnosť vozidla, zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.

3.12 Prevádzková rýchlosť

Váhou na váženie za pohybu sa nesmú indikovať ani vytlačiť údaje o hmotnosti vozidla, zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak vozidlo prešlo cez nosič zaťaženia rýchlosťou mimo rozsahu špecifikovaného pre prevádzkovú rýchlosť bez toho, aby na túto skutočnosť zreteľne neupozornili hlásením, že výsledky nie sú overené.

3.13 Softvér

Softvér používaný vo váhach na váženie za pohybu musí byť inštalovaný tak, aby sa bez porušenia jeho zabezpečenia nedal nijako upravovať alebo aby identifikačný kód automaticky signalizoval zmenu v softvéri.

3.14 Inštalácia

Váhy na váženie za pohybu sa vyrábajú a inštalujú tak, aby nepriaznivý vplyv prostredia na výsledok váženia bol čo najmenší. Ak by niektoré podmienky inštalácie mohli ovplyvniť proces váženia, uvedú sa tieto v rozhodnutí o schválení typu. Inštalácia váh na váženie za pohybu musí vyhovovať požiadavkám technickej normy.1)

3.15 Ďalšie technické požiadavky sú uvedené v technickej norme.2)

4. Nápisy a označenia

4.1 Na váhach na váženie za pohybu sa uvádzajú údaje podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2.

4.1.1 Údaje uvedené v plnom znení

a) meno alebo značka výrobcu,

b) meno alebo značka dovozcu, ak ide o váhy na váženie za pohybu z dovozu,

c) označenie typu váh na váženie za pohybu,

d) výrobné číslo váh na váženie za pohybu na každom nosiči zaťaženia, ak majú váhy na váženie za pohybu viac nosičov zaťaženia,

e) upozornenie „Nepoužívať na váženie kvapalných produktov“, ak typ váh na váženie za pohybu nie je schválený na váženie kvapalných produktov,

f) najväčšia prejazdová rýchlosť vozidla pri vážení v km/h,

g) smer váženia, ak typ váh na váženie za pohybu nie je schválený na váženie v obidvoch smeroch,

h) dĺžka najdlhšieho váženého vozidla,

i) hodnota dielika pre stacionárne zaťaženie, ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na stacionárne váženie,

j) napájacie napätie vo V,

k) frekvencia zdroja elektrického prúdu v Hz,

l) teplotný rozsah v oC, ak je iný ako –10 oC až +40 oC,

m) identifikácia softvéru (ak sa vyžaduje).

4.1.2 Údaje uvedené v kódoch

a) trieda presnosti 0,2; 0,5; 1 alebo 2,

b) trieda presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy A, B, C alebo D, ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia jednotlivej nápravy,

c) trieda presnosti pre zaťaženie skupiny náprav A, B, C alebo D, ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia skupiny náprav,

d) horná medza váživosti Max =  kg alebo t,

e) dolná medza váživosti Min =  kg alebo t,

f) hodnota dielika d =  kg alebo t,

g) najväčšia prevádzková rýchlosť vmax =  km/h,

h) najmenšia prevádzková rýchlosť vmin =  km/h,

i) najväčší počet náprav vozidla Amax =  , ak typ váh na váženie za pohybu je schválený aj na meranie zaťaženia jednotlivej nápravy alebo skupiny náprav,

j) značka schváleného typu.

4.2 Doplnkové nápisy

V závislosti od konkrétneho účelu použitia váh na váženie za pohybu môže metrologický orgán vydávajúci certifikát o schválení typu váh na váženie za pohybu vyžadovať v rámci schvaľovania typu jeden alebo viac doplnkových nápisov.

4.3 Vyhotovenie

Nápisy a značky musia byť zreteľné, dobre čitateľné v bežných pracovných podmienkach a neodstrániteľné. Umiestňujú sa na dobre viditeľnom mieste váh na váženie za pohybu, na štítku upevnenom v blízkosti indikačného zariadenia alebo na samotnom indikačnom zariadení.

4.4 Overovacie značky

4.4.1 Umiestnenie

Na váhach na váženie za pohybu musí byť vyhradené miesto na umiestnenie overovacej značky, ktoré musí

a) byť také, aby časť váh na váženie za pohybu, na ktorej sa overovacia značka nachádza, nebolo možné odstrániť bez poškodenia overovacej značky,

b) umožňovať jednoduché umiestnenie overovacej značky bez toho, aby sa tým zmenili ich metrologické vlastnosti,

c) byť také, aby overovacia značka bola viditeľná v bežných pracovných podmienkach.

4.4.2 Pripevnenie

Ak sa značka vytvorí razením, nosič overovacej značky môže tvoriť platnička z olova alebo iného rovnocenného materiálu, ktorá je zapustená v doske umiestnenej na váhach na váženie za pohybu alebo vo vyvŕtanej dutine. Ak je značka na samolepiacej nálepke, na váhach na váženie za pohybu musí byť vyhradené vhodné miesto na umiestnenie tejto nálepky.

5. Požiadavky na elektronické váhy na váženie za pohybu

Elektronické váhy na váženie za pohybu musia okrem ostatných požiadaviek spĺňať aj požiadavky podľa bodov 5.1 až 5.6.

5.1 Pracovné podmienky

Elektronické váhy na váženie za pohybu musia byť navrhnuté a vyrobené tak, aby v bežných pracovných podmienkach neprekročili najväčšie dovolené chyby.

5.2 Rušivé vplyvy

Konštrukcia a vyhotovenie elektronických váh na váženie za pohybu pri vystavení rušivým vplyvom

a) nesmie vykazovať závažné poruchy alebo

b) musí závažné poruchy rozpoznávať a reagovať na ne.

Poruchy, ktoré sú menšie alebo sa rovnajú hodnote 1 d, sú dovolené bez ohľadu na hodnotu chyby údaja.

5.3 Uplatnenie

Požiadavky bodu 5.2 sa uplatňujú samostatne na

a) každý jednotlivý prípad závažnej poruchy alebo

b) každú časť elektronických váh na váženie za pohybu.

5.4 Reakcia na závažnú poruchu

Po rozpoznaní závažnej poruchy

a) musí dôjsť k automatickému prerušeniu procesu váženia,

b) musí dôjsť k automatickej vizuálnej signalizácii alebo

c) musí dôjsť k automatickej zvukovej signalizácii.

Signalizácia podľa písmen b) a c) musí trvať dovtedy, kým sa porucha neodstráni alebo nezasiahne operátor.

5.5 Rozhranie

Váhy na váženie za pohybu môžu byť vybavené komunikačným rozhraním umožňujúcim prepojenie váh na váženie za pohybu s externým zariadením a používateľským rozhraním umožňujúcim výmenu informácií medzi operátorom a váhami na váženie za pohybu. Rozhranie nesmie mať vplyv na správnu činnosť váh na váženie za pohybu a nesmie ovplyvňovať ich metrologické funkcie.

5.6 Zabezpečenie rozhraní

Komunikačné a používateľské rozhrania nesmú umožniť nedovolené ovplyvňovanie softvéru, metrologických funkcií váh na váženie za pohybu a meraných údajov spôsobené pripojenými zariadeniami alebo rušením pôsobiacim na rozhranie.

5.7 Ďalšie požiadavky na elektronické váhy na váženie za pohybu sú uvedené v technickej norme.2)

6. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu

6.1 Dokumentácia

Žiadosť o schválenie typu musí obsahovať dokumentáciu s údajmi

a) metrologické charakteristiky váh na váženie za pohybu,

b) súhrn špecifikácií váh na váženie za pohybu,

c) opis funkcie komponentov a zariadení váh na váženie za pohybu,

d) nákresy, schémy alebo všeobecné softvérové informácie objasňujúce konštrukciu a činnosť váh na váženie za pohybu,

e) dokumenty preukazujúce, že konštrukcia a vyhotovenie váh na váženie za pohybu zodpovedajú technickým požiadavkám, metrologickým požiadavkám a technickej norme.2)

6.2 Všeobecne

Skúška na účely schvaľovania typu sa vykoná aspoň na jednej váhe na váženie za pohybu predstavujúcej konkrétny typ. Váha na váženie za pohybu musí byť kompletne inštalovaná na typickom mieste používania.

6.3 Skúšky

Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa skúšky na preverenie, či váhy na váženie za pohybu zodpovedajú

a) technickým požiadavkám,

b) metrologickým požiadavkám,

c) ak ide o elektronické váhy na váženie za pohybu, aj požiadavkám na elektronické váhy na váženie za pohybu.

6.4 Poskytnutie prostriedkov na vykonanie skúšky

Vykonávateľ skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať od žiadateľa o schválenie typu náležité množstvo materiálu, kontrolné váhy, referenčné vozidlá a kvalifikovaný personál.

6.5 Miesto skúšky

Váhy na váženie za pohybu predložené na schválenie typu sa môžu skúšať na týchto miestach:

a) na mieste, na ktorom sa vykonávateľ skúšky typu a žiadateľ o schválenie typu dohodnú, alebo

b) v laboratóriu, ktoré vykonávateľ skúšky typu považuje za vhodné.

6.6 Ďalšie špecifikácie metód technických skúšok pri schvaľovaní typu sú uvedené v technickej norme.2)

7. Metódy skúšok pri prvotnom overení a následnom overení

7.1 Skúšky

Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh na váženie za pohybu so schváleným typom a preskúša, či váhy na váženie za pohybu vyhovujú technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám. Váhy na váženie za pohybu musia vyhovovať technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám pre všetky vozidlá a všetky produkty na vozidlách, na ktorých váženie sa váhy na váženie za pohybu v bežných pracovných podmienkach používajú. Skúšky vykoná príslušný metrologický orgán na mieste pri normálnej inštalácii váh na váženie za pohybu. Váhy na váženie za pohybu musia byť inštalované tak, aby spôsob automatického váženia bol pri skúške rovnaký, aký sa používa pri vážení na obchodné účely. Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré už boli predtým vykonané pri skúške typu, môže použiť tieto výsledky pri prvotnom overení podľa § 15 zákona.

7.2 Poskytnutie prostriedkov na vykonanie skúšky

Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok vyžadovať od žiadateľa o overenie primerané množstvo materiálu, kontrolné váhy, referenčné vozidlá a kvalifikovaný personál.

7.3 Miesto skúšky

Skúšky pri overení sa vykonávajú kompletne na mieste inštalácie váh na váženie za pohybu a počas skúšky musia váhy na váženie za pohybu obsahovať všetky používané súčasti.

7.4 Počet skúšok za pohybu

7.4.1 Počet skúšok za pohybu pri prvotnom overení a pri prvotnom overení po oprave

Pri skúšaní každej váhy na váženie za pohybu je potrebných najmenej 48 prejazdov referenčných vozidiel. Každé dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo a jedno alebo viac iných referenčných vozidiel vykoná najmenej 6 prejazdov pri dvoch rôznych rýchlostiach, naložené aj prázdne.

7.4.2 Počet skúšok za pohybu pri následnom overení

Pri skúšaní váh na váženie za pohybu je potrebných najmenej 40 prejazdov referenčných vozidiel. Každé dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo a jedno alebo viac iných referenčných vozidiel vykoná najmenej 5 prejazdov pri dvoch rôznych rýchlostiach, naložené aj prázdne.

7.5 Ďalšie špecifikácie metód skúšok pri prvotnom a následnom overení a pri kontrole v prevádzke sú uvedené v technickej norme.2)

8. Kontrola v prevádzke

8.1 Kontrola v prevádzke sa vykonáva ako pri následnom overení, pričom sa použijú hranice chýb pre kontrolu v prevádzke.

8.2 Kontrola v prevádzke sa môže vykonať až po overení váh na váženie za pohybu.

Príloha č. 31 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

Cestné rýchlomery

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na cestné rýchlomery, ktoré sú používané na meranie rýchlosti cestných motorových vozidiel pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej premávky ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Táto príloha sa vzťahuje na

a) cestné radarové rýchlomery, ktoré merajú rýchlosť meraného cestného motorového vozidla na základe Dopplerovho javu,

b) cestné laserové rýchlomery, ktoré merajú rýchlosť meraného cestného motorového vozidla na základe merania zmeny vzdialenosti medzi meraným objektom a meradlom v čase,

c) cestné úsekové meradlá rýchlosti, ktoré merajú priemernú úsekovú rýchlosť cestného motorového vozidla na základe merania času prejazdu meracím úsekom známej dĺžky,

d) cestné meradlá priemernej rýchlosti, ktoré merajú priemernú úsekovú rýchlosť cestného motorového vozidla na základe merania rýchlosti meracieho vozidla, ktorá je pri dodržaní definovaných podmienok priradená meranému vozidlu.

3. Cestné rýchlomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení cestných rýchlomerov sú uvedené v druhej časti.

4. Cestné rýchlomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu podľa § 14 ods. 2 zákona.

5. Cestné rýchlomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6. Cestné rýchlomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení cestných rýchlomerov

1. Termíny a definície

1.1 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné rýchlomery

1.1.1 Cestný rýchlomer (ďalej len „rýchlomer“) je meradlo určené na meranie rýchlosti cestných motorových vozidiel (ďalej len „vozidlo“) umiestnené mimo vozidla, ktorého rýchlosť sa meria.

1.1.2 Rýchlosť vozidla je fyzikálna veličina, ktorá je definovaná ako podiel dĺžky dráhy prejdenej meraným vozidlom a zodpovedajúceho časového intervalu pri dodržaní podmienky, že pohyb vozidla je rovnomerný po celej dráhe. Jednotkou rýchlosti je km/h.

1.1.3 Priemerná úseková rýchlosť vozidla (ďalej len „úseková rýchlosť“) je rýchlosť, ktorá je definovaná ako podiel dĺžky meracieho úseku a času prejazdu meraného vozidla meracím úsekom.

1.1.4 Snímač rýchlomera je časť rýchlomera, ktorá generuje signály charakterizujúce pohyb meraného alebo meracieho vozidla.

1.1.5 Ovládacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá slúži na ovládanie rýchlomera a na zadávanie vstupných hodnôt.

1.1.6 Výpočtová jednotka je časť rýchlomera, ktorá spracúva signály zo snímača alebo snímačov a na základe nich vypočítava rýchlosť meraného vozidla a zabezpečuje správnosť nameraných údajov.

1.1.7 Vyhodnocovacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá je určená na vyhodnocovanie priestupkov a na tvorbu priestupkových dokumentov.

1.1.8 Zobrazovacia jednotka je časť rýchlomera, ktorá zobrazuje namerané hodnoty rýchlosti a ďalšie údaje.

1.1.9 Obrazová dokumentačná jednotka je časť rýchlomera, ktorá slúži na zaznamenanie dopravnej situácie pomocou obrazových dokumentov a na ich uchovávanie spolu s nameranými údajmi.

1.1.10 Miesto merania je určené akčným rádiusom snímača alebo snímačov rýchlomera.

1.1.11 Dopravná situácia je súbor objektov, zložený z meraného vozidla a okolitých objektov, ktoré by mohli mať vplyv na namerané údaje.

1.1.12 Prenosný rýchlomer je rýchlomer, ktorý je možné prenášať z jedného stanoviska na iné, ale pri meraní musí byť umiestnený podľa pokynov výrobcu.

1.1.13 Stacionárny rýchlomer je rýchlomer určený na pevnú inštaláciu na definovanom stacionárnom stanovišti.

1.1.14 Mobilný rýchlomer je rýchlomer, ktorý je schopný merať rýchlosť vozidiel z pohybujúceho sa meracieho vozidla.

1.1.15 Konštanta rýchlomera je parameter vyjadrujúci vzťah medzi počtom impulzov zo snímača rýchlosti meracieho vozidla a prejdenou dráhou dĺžky 1 km.

1.2 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné radarové rýchlomery

1.2.1 Rozdielová Dopplerova frekvencia fd je frekvencia vyjadrená ako rozdiel základnej frekvencie a frekvencie signálu, ktorý snímač rýchlomera prijme po odraze od meraného objektu. Táto frekvencia je úmerná rýchlosti pohybujúceho sa objektu na základe vzťahu:

vzorec 1

kde v je rýchlosť meraného vozidla v m/s,

fd je rozdielová Dopplerova frekvencia v Hz,

f0 je základná frekvencia v Hz,

α je základný merací uhol v stupňoch,

c je rýchlosť šírenia vlnenia v m/s.

1.2.2 Základný merací uhol α je uhol vymedzený osou maxima vyžarovacej charakteristiky snímača rýchlomera a osou jazdnej dráhy meraného vozidla.

1.2.3 Základná frekvencia f0 je frekvencia signálu vysielaného snímačom rýchlomera, ktorá sa používa na meranie rýchlosti.

1.3 Termíny a definície vzťahujúce sa na cestné laserové rýchlomery

1.3.1 Vlnová dĺžka lasera Δ je vlnová dĺžka monochromatického svetelného lúča žiarenia generovaného cestným laserovým rýchlomerom.

1.3.2 Priestorový uhol vyžarovania laserového zväzku je rozbiehavosť vyžarovaného svetelného lúča lasera – vrcholový uhol svetelného kužeľa meraný v horizontálnej aj vo vertikálnej rovine.

1.3.3 Výkon lasera je energia lúča vyžiareného laserom.

2. Technické požiadavky

2.1 Všeobecné technické požiadavky

2.1.1 Rýchlomer musí pri správnom používaní v súlade s technickou dokumentáciou zaručovať jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu.

2.1.2 Rozsah pracovných teplôt okolia rýchlomera musí byť najmenej (–10 až +40) oC. Rýchlomer musí zachovávať svoje metrologické parametre v celom rozsahu pracovných teplôt okolia.

2.1.3 Rozsah skladovacích teplôt rýchlomera musí byť najmenej (–25 až +70) oC. Skladovanie rýchlomera v danom rozsahu teplôt nesmie mať vplyv na metrologické parametre rýchlomera.

2.1.4 Rýchlomer musí byť vybavený zariadením, ktoré mimo pracovný rozsah napájacieho napätia a rozsah pracovných teplôt okolia neumožní meranie alebo ho označí ako nesprávne.

2.1.5 Rýchlomer musí byť vybavený zariadením, ktoré indikuje, že nameraná hodnota rýchlosti vozidla je mimo definovaný merací rozsah rýchlosti.

2.1.6 Záznam o meraní sa vyhotovuje vo forme obrazového dokumentu. Správne zosúladenie optickej osi záznamového zariadenia a meracej osi snímača rýchlomera musí byť zabezpečené mechanicky alebo musí byť kontrolovateľné iným vhodným spôsobom popísaným v sprievodnej dokumentácii podľa bodu 2.1.14.

2.1.7 Záznam o meraní musí obsahovať

a) informáciu o miestnom čase a dátume,

b) informáciu o mieste merania,

c) jednoznačné identifikačné prvky meraného vozidla (napr. evidenčné číslo vozidla),

d) nameranú hodnotu rýchlosti meraného vozidla a jednotku rýchlosti,

e) jednoznačnú identifikáciu použitého rýchlomera,

f) identifikáciu softvéru rýchlomera,

g) nastavené limity rýchlosti,

h) informácie, ktoré sú podľa technickej dokumentácie výrobcu rýchlomera potrebné na jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu,

i) informáciu o smere jazdy meraného vozidla, ak rýchlomer umožňuje meranie rýchlosti vozidla v obidvoch smeroch jazdy vozidla,

j) rýchlosť meracieho vozidla a jednotku rýchlosti, ak ide o mobilný rýchlomer, informácie o čase začiatku a čase konca merania rýchlosti, ak je záznam vo forme videosekvencie a tieto informácie sú potrebné na jednoznačné priradenie nameranej hodnoty rýchlosti meranému vozidlu.

2.1.8 Rýchlomer musí byť skonštruovaný tak, aby bez porušenia overovacích značiek alebo zabezpečovacích značiek nebolo možné zmeniť jeho základné metrologické parametre, softvér rýchlomera a nastavenie konštanty rýchlomera.

2.1.9 Rýchlomer nesmie pri používaní vyžarovať elektromagnetickú energiu, ktorou by mohla byť rušená činnosť iných technických zariadení podľa požiadaviek elektromagnetickej kompatibility.1)

2.1.10 Softvér rýchlomera podliehajúci metrologickej kontrole musí byť identifikovateľný. Rýchlomer musí jednoduchým spôsobom umožňovať identifikáciu softvéru.

2.1.11 Softvér, záznam o meraní a údaje podliehajúce metrologickej kontrole uložené v pamäti meradla alebo prenášané z pamäti meradla musia byť adekvátne chránené proti náhodnému alebo úmyselnému zneužitiu.

2.1.12 Pri používaní mobilného rýchlomera musí byť zachovaný rozmer pneumatík poháňajúcich meracie vozidlo (hnacia náprava), ktorý bol určujúci pri nastavení konštanty rýchlomera.

2.1.13 Súčasťou každého rýchlomera je predpísaná sprievodná dokumentácia. Predpísaná sprievodná dokumentácia obsahuje

a) fyzikálny princíp činnosti rýchlomera,

b) blokové zapojenie rýchlomera s vysvetlením činnosti jednotlivých blokov,

c) technickú špecifikáciu rýchlomera,

d) podmienky a spôsoby inštalácie a používania rýchlomera,

e) informácie o základných zdrojoch chýb alebo neistôt merania, kvantifikáciu pre jednotlivé spôsoby používania,

f) návod na obsluhu,

g) záznamy o servisných úkonoch na rýchlomere.

2.1.14 Na každej časti rýchlomera musia byť nezmazateľným spôsobom uvedené tieto údaje:

a) značka alebo meno výrobcu,

b) označenie typu,

c) výrobné číslo,

d) značka schváleného typu.

2.2 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné radarové rýchlomery

2.2.1 Cestný radarový rýchlomer musí zodpovedať bezpečnostným a zdravotným požiadavkám podľa osobitného predpisu2) týkajúceho sa mikrovlnného vysielania.

2.2.2 Snímač cestného radarového rýchlomera musí byť konštruovaný tak, aby nebolo možné meranie rýchlosti v takej oblasti vyžarovacej charakteristiky antény, v ktorej môže dôjsť k chybám merania rýchlosti väčším než ±2 %.

2.2.3 Cestný radarový rýchlomer musí byť navrhnutý tak, aby za normálnej prevádzky len výnimočne dochádzalo k meraniu rýchlosti vo vzdialenosti, ktorá presahuje dva jazdné pruhy. Ak v osobitých prípadoch je potrebné použiť väčší dosah merania, údaj o nastavenej citlivosti musí byť zobrazený v zázname o priestupku.

2.2.4 Odchýlka nastavenia základného meracieho uhla nesmie spôsobiť chybu merania rýchlosti väčšiu ako ±0,5 %. Nastavenie základného meracieho uhla je dané upevnením snímača rýchlomera na konštrukcii rýchlomera alebo na vozidle.

2.3 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné laserové rýchlomery

2.3.1 Priestorový uhol vyžarovania laserového zväzku je uvedený v technickej dokumentácii výrobcu a nesmie byť väčší ako 10 mrad meraný ako rovinný uhol pre horizontálnu a vertikálnu rovinu na úrovni 50 % poklesu vyžarovaného výkonu.

2.3.2 Výkon snímača cestného laserového rýchlomera musí vyhovovať požiadavkám bezpečnosti a ochrany zdravia pre triedu 1 pri jeho používaní.3)

2.3.3 Pre cestný laserový rýchlomer musia byť v technickej dokumentácii alebo softvéri rýchlomera uvedené najmenšia meracia vzdialenosť a najväčší bočný odstup rýchlomera, aby nebola prekročená najväčšia dovolená chyba.

2.4 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné úsekové meradlá rýchlosti

2.4.1 Začiatok a koniec meraného úseku a prislúchajúce časové údaje prejazdu meraného vozidla musia byť jednoznačne vyznačené na zázname o priestupku.

2.5 Dodatočné technické požiadavky vzťahujúce sa na cestné meradlá priemernej rýchlosti

2.5.1 Dokumentácia cestného meradla priemernej rýchlosti musí jednoznačne popisovať podmienky priradenia rýchlosti meracieho vozidla meranému vozidlu.

2.5.2 Počas merania nesmie byť možné meniť parametre kamerového systému, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok merania.

3. Metrologické požiadavky

3.1 Merací rozsah a chyba rýchlomera

3.1.1 Merací rozsah rýchlomera musí byť najmenej (30 až 200) km/h.

3.1.2 Absolútna chyba rýchlomera sa určuje podľa vzťahu:

Δv - vx - ve (km / h)

kde vx je hodnota rýchlosti, ktorú indikuje rýchlomer,

ve je hodnota rýchlosti určená etalónovým zariadením.

3.1.3 Relatívna chyba rýchlomera sa určuje podľa vzťahu:

3.2 Najväčšia dovolená chyba

a) je ±3 km/h pri meraní rýchlosti do 100 km/h,

b) je ±3 % z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h.

4. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení

4.1 Technické skúšky rýchlomera pozostávajú

a) z vonkajšej obhliadky rýchlomera a príslušenstva,

b) zo skúšok rýchlomera v laboratóriu,

c) zo skúšok rýchlomera v teréne,

d) zo skúšok odolnosti rýchlomera voči rušeniam a ovplyvňujúcim veličinám.

4.2 Referenčné podmienky pri skúškach

4.2.1 Pri skúškach v laboratóriu musí byť teplota okolia 23 °C ±5 °C a relatívna vlhkosť vzduchu do 75 %.

4.2.2 Napájacie napätie rýchlomera musí byť v rozsahu stanovenom výrobcom.

4.2.3 Ostatné ovplyvňujúce veličiny pri skúške musia mať menovité hodnoty a musia byť v tolerancii podľa schválených technických podmienok, ktoré deklaruje výrobca rýchlomera.

4.3 Technické skúšky pri schvaľovaní typu

4.3.1 Vonkajšia obhliadka rýchlomera

Pri vonkajšej obhliadke rýchlomera sa kontroluje

a) úplnosť predpísanej sprievodnej dokumentácie,

b) zhoda predloženého rýchlomera s predpísanou sprievodnou dokumentáciou,

c) stav jednotlivých funkčných celkov z hľadiska prevádzky rýchlomera,

d) identifikácia a zabezpečenie softvéru rýchlomera.

4.3.2 Skúšky cestných radarových rýchlomerov v laboratóriu

4.3.2.1 Meranie základnej frekvencie f0 snímača cestného radarového rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla frekvencie po ustálení teploty rýchlomera pripojeného na napájacie napätie. Meranie sa vykonáva v súlade s odporúčaniami výrobcu.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameranou a menovitou základnou frekvenciou nespôsobí chybu merania rýchlosti väčšiu ako ±0,1 %.

4.3.2.2 Meranie vyžarovacej charakteristiky snímača cestného radarového rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu a točne pre horizontálnu rovinu. Meria sa šírka hlavného laloka, ktorá charakterizuje uhol vymedzujúci časť vyžarovacej charakteristiky, v ktorej je nameraný vyžiarený výkon najviac o polovicu (3 dB) menší ako maximum vyžarovacej charakteristiky. Ďalej sa meria úroveň postranných lalokov.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak šírka hlavného laloka je v súlade s technickou špecifikáciou rýchlomera a postranné laloky vyžarovacej charakteristiky sú najmenej o 15 dB menšie ako maximum vyžarovacej charakteristiky.

4.3.2.3 Meranie vyžarovaného výkonu snímača cestného radarového rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu v smere maxima vyžarovacej charakteristiky.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak vyžarovaný výkon je v súlade s technickou špecifikáciou rýchlomera.

4.3.2.4 Skúška presnosti nízkofrekvenčnej časti cestného radarového rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného nízkofrekvenčného simulátora, ktorý simuluje signály s frekvenciou Dopplerovej rozdielovej frekvencie a s parametrami v súlade s technickou dokumentáciou výrobcu.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla. Ak ide o mobilný rýchlomer, najmenej v troch bodoch sa simuluje aj rýchlosť meracieho vozidla pomocou vhodného simulátora, ktorý simuluje signály zo snímača vlastnej rýchlosti meracieho vozidla.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.2.5 Skúška základného meracieho uhla α snímača rýchlomera

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného meradla vyžiareného výkonu a točne pre horizontálnu rovinu.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameraným základným meracím uhlom a menovitým základným meracím uhlom nespôsobí chybu merania rýchlosti väčšiu ako ±0,5 %.

4.3.2.6 Skúška presnosti cestného radarového rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti, ktorý simuluje rýchlosť vozidla tak, že prijme signál cestného radarového rýchlomera, upraví jeho frekvenciu o Dopplerovu rozdielovú frekvenciu a vyšle upravený signál späť tak, aby ho bol rýchlomer schopný prijať.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla.

Cestný radarový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.3 Skúšky cestných laserových rýchlomerov v laboratóriu

4.3.3.1 Skúška nastavenia zameriavacieho zariadenia rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou skúšobného obrazca vo vzdialenosti podľa odporúčania výrobcu. Kontroluje sa nastavenie podľa tolerančného poľa udávaného výrobcom. Ak výrobca nepredpisuje skúšobný obrazec a vzdialenosť, vykoná sa kontrolné meranie podľa štandardného skúšobného obrazca pre laserové meradlá rýchlosti pre vzdialenosť 50 m alebo 100 m.

Cestný laserový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak zosúladenie optickej osi záznamového zariadenia rýchlomera a meracej osi je v súlade s odporúčaniami výrobcu.

4.3.3.2 Skúška presnosti cestného laserového rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera. Simulujú sa hodnoty pre príjazd aj odjazd meraného vozidla.

Cestný laserový rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.4 Skúšky cestných úsekových meradiel rýchlosti v laboratóriu

4.3.4.1 Skúška merania času

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného meradla času, ktoré je automaticky spúšťané pri vjazde skúšobného vozidla alebo objektu do meracej dráhy a automaticky vypínané pri jeho výjazde.

Cestné úsekové meradlo rýchlosti pri skúške vyhovie, ak chyba merania času je menšia ako ±0,2 %.

4.3.4.2 Skúška dĺžky meracieho úseku

Skúška sa vykonáva pomocou vhodného meradla dĺžky.

Cestné úsekové meradlo rýchlosti pri skúške vyhovie, ak rozdiel medzi nameranou a menovitou dĺžkou meracieho úseku je menší ako ±1 %.

4.3.5 Skúšky cestných meradiel priemernej rýchlosti v laboratóriu

4.3.5.1 Skúška presnosti cestného meradla priemernej rýchlosti simulátorom rýchlosti

Meranie sa vykonáva pomocou vhodného simulátora rýchlosti, ktorý simuluje signály zo snímača vlastnej rýchlosti meracieho vozidla.

Simuluje sa rýchlosť najmenej v desiatich bodoch rovnomerne rozložených v meracom rozsahu rýchlomera.

Cestné meradlo priemernej rýchlosti pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.6 Skúšky rýchlomerov v teréne

4.3.6.1 Terénna skúška presnosti rýchlomera

Skúška sa vykonáva pomocou skúšobného vozidla, ktorého rýchlosť je meraná vhodným etalónovým zariadením do rýchlosti 130 km/h, najmenej v troch bodoch pre príjazd a odjazd. V rozsahu rýchlosti nad 130 km/h sa skúška vykonáva vhodným simulátorom rýchlosti najmenej v troch bodoch pre príjazd a odjazd. Ak ide o mobilný rýchlomer, meria sa najmenej v jednom bode za jazdy meracieho vozidla idúceho najmenej rýchlosťou 50 km/h.

Ak ide o cestný radarový rýchlomer, je možné vykonať skúšku v celom meracom rozsahu rýchlomera terénnym simulátorom rýchlosti, ktorý simuluje reálne nahrávky odrazov signálu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.6.2 Skúška nastavenia konštanty rýchlomera

Skúška sa vykonáva len pri mobilných rýchlomeroch pomocou vhodného meradla dĺžky prejdenej dráhy.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak chyba nastavenia konštanty nespôsobí chybu merania dĺžky prejdenej dráhy väčšiu ako ±1 %.

4.3.7 Skúšky odolnosti proti rušeniam a ovplyvňujúcim veličinám

4.3.7.1 Skúška presnosti

Skúška sa vykonáva pre jednu ľubovoľnú hodnotu rýchlosti v meracom rozsahu skúšaného rýchlomera vhodným simulátorom, ktorý je umiestnený alebo zapojený tak, aby bol vplyv rušenia alebo ovplyvňujúcej veličiny na parametre simulátora minimalizovaný. Ak túto podmienku nie je možné splniť, musí byť etalón v dostatočnej miere odolný proti danej ovplyvňujúcej veličine alebo rušeniu.

4.3.7.2 Skúška odolnosti proti medzným skladovacím teplotám

Rýchlomer musí mimo používania bez poškodenia a zmeny metrologických parametrov odolávať pôsobeniu teplôt okolia v celom rozsahu skladovacích teplôt definovaných výrobcom.

Skúška sa vykonáva suchým teplom podľa technickej normy4) pri hornej medzi rozsahu skladovacích teplôt počas 2 h. Následne sa vykonáva skúška chladom podľa technickej normy5) pri dolnej medzi rozsahu skladovacích teplôt počas 2 h. Dĺžka trvania skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení ovplyvňujúcej veličine.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.3 Skúška chladom

Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať na dolnej medzi rozsahu pracovných teplôt okolia definovaných výrobcom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.5)

Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva pri dolnej medzi pracovných teplôt okolia počas 2 h. Čas skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.4 Skúška suchým teplom

Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať na hornej medzi rozsahu pracovných teplôt okolia definovaných výrobcom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.4)

Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva pri hornej medzi pracovných teplôt okolia počas 2 h. Čas skúšky sa počíta od ustálenia teploty. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.5 Skúška cyklickým vlhkým teplom

Rýchlomer musí spoľahlivo pracovať v prostredí s cyklickými zmenami teploty s možnosťou kondenzácie vodných pár.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.6)

Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška sa vykonáva cyklickým vlhkým teplom, v dvoch 24 h cykloch s hornou teplotou 55 oC. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.6 Skúška odolnosti proti vode

Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu môžu byť vystavené pôsobeniu striekajúcej vody, musia byť odolné proti striekajúcej vode.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.7)

Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.7 Skúška odolnosti proti prachu

Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu môžu byť vystavené nadmernému pôsobeniu prachu, musia byť odolné proti prachu.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.8)

Skúša sa na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.8 Skúška odolnosti proti náhodným vibráciám

Cestný rýchlomer musí byť odolný proti náhodným vibráciám.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.9)

Skúša sa na zapnutom zariadení. Rozsah frekvencie vibrácií je (10 až 150) Hz, celková úroveň efektívnej hodnoty zrýchlenia: 7 m/s2, úroveň spektrálnej hustoty zrýchlenia (10 až 20) Hz: 1 m2/s3, úroveň spektrálnej hustoty zrýchlenia (20 až 150) Hz: –3 dB/oktávu. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.9 Skúška odolnosti proti mechanickým nárazom

Časti rýchlomera, ktoré počas prevádzky v súlade s návodom na obsluhu nie sú pevne uchytené, musia byť odolné proti mechanickým nárazom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.10)

Skúšobná úroveň je 50 mm. Skúška sa vykonáva na vypnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.10 Skúška odolnosti proti statickým odchýlkam napájacieho napätia

Rýchlomer musí byť odolný proti statickým odchýlkam v napájacom napätí a vo frekvencii v plnom rozsahu napájacieho napätia a frekvencie definovanom výrobcom.

Skúšobné úrovne sú stanovené hranicami napájacích napätí alebo frekvencií napájacieho napätia stanovených výrobcom. Skúša sa na hornej aj dolnej medzi napájacieho napätia a frekvencie. Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine.

Cestný rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia ovplyvňujúcej veličine chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.11 Skúška krátkodobými prerušeniami napájacieho sieťového napätia

Rýchlomer musí byť odolný proti krátkodobým prerušeniam napájacieho sieťového napätia.

Skúška sa aplikuje len pre prístroje napájané zo striedavej elektrickej siete.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.11)

Skúšobné úrovne (pokles na/dĺžka poklesu): 0 %/0,5 cyklu, 0 %/1 cyklus, 40 %/10 cyklov, 70 %/25 cyklov, 80 %/250 cyklov, 0 %/250 cyklov. Skúša sa na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.12 Skúška odolnosti proti rýchlym prechodovým javom

Rýchlomer musí byť odolný proti rýchlym prechodovým javom na napájacích a signálnych vedeniach.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.12)

Skúšobná úroveň: 2 kV na napájacích vedeniach, 1 kV na signálnych vedeniach. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.13 Skúška odolnosti proti výbojom

Rýchlomer musí byť odolný proti výbojom na napájacích a signálnych vedeniach.

Skúška sa aplikuje len na zariadenia, ktorých napájacie alebo signálne vedenia môžu byť v súlade s technickou dokumentáciou dlhšie ako 10 m.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.13)

Skúšobný napäťový impulz: 1,2/50 s, skúšobná úroveň: nesymetrické napätie 2 kV, symetrické napätie 1 kV. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.14 Skúška odolnosti proti magnetickému poľu sieťovej frekvencie

Rýchlomer musí byť odolný proti magnetickým poliam sieťovej frekvencie.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.14)

Skúšobná úroveň poľa: 30 A/m kontinuálne. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.15 Skúška odolnosti proti vedenému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu

Rýchlomer musí byť odolný proti vedeným vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam.

Skúška sa aplikuje len na zariadenia, ktorých napájacie alebo signálne vedenia môžu byť v súlade s technickou dokumentáciou dlhšie ako 3 m.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.15)

Skúška sa vykonáva pre frekvenčné pásmo: (0,15 až 80) MHz, modulácia signálu: 80 % amplitúdová modulácia, sínusovou vlnou s frekvenciou 1 kHz. Úroveň rušenia: 20 V. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.16 Skúška odolnosti proti vyžarovanému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu

Rýchlomer musí byť odolný proti vyžarovaným vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.16)

Skúška sa vykonáva pre frekvenčné pásma: (80 až 1 000) MHz, (800 až 960) MHz a (1,4 až 3) GHz, modulácia signálu: 80 % amplitúdová modulácia, sínusovou vlnou s frekvenciou 1 kHz. Úroveň rušenia: 20 V/m. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.17 Skúška odolnosti proti elektrostatickému výboju

Rýchlomer musí byť odolný proti elektrostatickým výbojom.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.17)

Skúšobné úrovne: kontaktný výboj 6 kV, vzdušný výboj 8 kV. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva po vystavení rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak po vystavení rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu a rýchlomer nevykazuje žiadne mechanické poškodenie skúšaných častí.

4.3.7.18 Skúška odolnosti proti elektrickým prechodovým javom na napájacích vodičoch vo vozidle

Mobilný rýchlomer musí byť odolný proti elektrickým prechodovým javom, ktoré môžu vzniknúť na napájacích vodičoch umiestnených vo vozidle.

Skúška sa aplikuje len pri zariadeniach určených na montáž do vozidiel, ktoré sú napájané z batérie vozidla.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.18)

Skúšajú sa tieto impulzy: +50 V, –150 V, +100 V, pokles na 7 V. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.3.7.19 Skúška odolnosti proti väzobnému rušeniu

Mobilný rýchlomer musí byť odolný proti elektrickým prechodovým javom, ktoré môžu vzniknúť na signálnych vedeniach umiestnených vo vozidle.

Skúška sa aplikuje len pri zariadeniach určených na montáž do vozidiel, ktoré sú napájané z batérie vozidla.

Skúška sa vykonáva podľa technickej normy.19)

Skúšajú sa tieto impulzy: –60 V a +40 V. Skúška sa vykonáva na zapnutom zariadení. Skúška presnosti sa vykonáva počas vystavenia rušeniu.

Rýchlomer pri skúške vyhovie, ak počas vystavenia rušeniu chyba rýchlomera nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

4.4 Rozsah skúšok pri prvotnom overení a následnom overení

4.4.1 Pri prvotnom overení rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého rýchlomera so schváleným typom a vykonáva sa súbor skúšok opodstatnený pre daný druh rýchlomera podľa bodov 4.3.1 až 4.3.6.

4.4.2 Pri následnom overení rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého rýchlomera so schváleným typom a vykonáva sa súbor skúšok opodstatnený pre daný druh rýchlomera podľa bodov 4.3.1 až 4.3.5. Ak ide o mobilný rýchlomer, vykonáva sa aj skúška podľa 4.3.6.2.

5. Overenie

Rýchlomer, ktorý pri všetkých skúškach vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení podľa § 15 zákona.

Tie časti, ktoré by po nedovolenom zásahu mohli byť príčinou udania nesprávneho výsledku, musia byť opatrené zabezpečovacou značkou (plombou alebo iným spôsobom ochránené pred nedovoleným zásahom).

Overovacie značky a zabezpečovacie značky sa umiestňujú na rýchlomer v súlade s rozhodnutím o schválení typu rýchlomera.

Príloha č. 32 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

LEKÁRSKE ELEKTRONICKÉ MAXIMÁLNE

Príloha 32

Príloha č. 33

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PREVODNÍKY TLAKU

Príloha 33

Príloha č. 34

k vyhláške 210/2000 Z. z.

PREPRAVNÉ SUDY A PREPRAVNÉ TANKY

Príloha 34

Príloha č. 35

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PREPOČÍTAVAČE PRETEČENÉHO MNOŽSTVA PLYNU

Príloha 35

Príloha č. 36

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VLHKOMERY OBILNÍN A OLEJNÍN

Príloha 36

Príloha č. 37

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

SNÍMAČE TEPLOTY A PREVODNÍKY TEPLOTY

Príloha 37

Príloha č. 38

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

SKLENÉ TEPLOMERY

Príloha 38

Príloha č. 39

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE PLOŠNÉHO OBSAHU USNÍ

Príloha 39

Príloha č. 40

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

Neinvazívne meradlá tlaku krvi

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na neinvazívne auskultačné a oscilometrické meradlá tlaku krvi (ďalej len „meradlá"), ktorých manžeta sa upevňuje na rameno pacienta, určené na používanie v zdravotníctve na diagnostické a terapeutické účely ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Meradlá sa členia podľa použitého meracieho systému na

a) mechanické,

b) elektromechanické.

3. Meradlá podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu.1)

4. Meradlá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu a prvotnému overeniu po vykonanej oprave.

5. Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení meradiel sú uvedené v druhej časti.

6. Meradlá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

7. Postup pri prvotnom overení po oprave je zhodný s postupom pri následnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení meradiel

1. Termíny a definície

1.1 Mechanické meradlo je meradlo, ktoré používa ortuťový tlakomer (ďalej len „kvapalinové meradlo"), alebo deformačný tlakomer (ďalej len „deformačné meradlo") alebo iné mechanické meracie zariadenie na neinvazívne meranie arteriálneho tlaku krvi pomocou nafukovacej manžety.

Mechanické meradlo sa skladá

a) z tlakomera,

b) z manžety,

c) z ventilu na znižovanie tlaku (často kombinovaného s ventilom na rýchle zníženie tlaku),

d) z ručnej pumpy alebo elektrického čerpadla,

e) zo spojovacích hadíc.

1.2 Elektromechanické meradlo je meradlo, ktoré sa skladá

a) najmenej z jednej manžety pripojenej na pneumatický systém,

b) najmenej z jedného prevodníka tlaku na meranie tlaku v manžete,

c) najmenej z jedného displeja meranej hodnoty,

d) ak treba, zo signálnych vstupov a výstupov.

1.3 Prevodník tlaku je zložka, ktorá prevádza tlakové signály na elektrické signály.

1.4 Auskultačná metóda je metóda, pri ktorej sa odpočúvajú zvuky (známe ako Korotkovove zvuky) na priškrtenej artérii pri postupnom znižovaní škrtiaceho tlaku. Objavenie zvukov súhlasí so systolickým tlakom krvi a zmiznutie zvukov súhlasí s diastolickým tlakom krvi.

Meradlo používajúce auskultačnú metódu sa zvykne nazývať auskultačné meradlo.

1.5 Oscilometrická metóda je metóda, pri ktorej sa stredný arteriálny tlak krvi, systolický tlak krvi a diastolický tlak krvi určujú z priebehu amplitúd oscilácií tlaku vzduchu vyvolaných v manžete pulzmi krvi v artérii medzi škrtením a postupným uvoľnením artérie manžetou.

Meradlo používajúce oscilometrickú metódu sa zvykne nazývať oscilometrické meradlo.

1.6 Diastolický tlak krvi (hodnota) je najmenšia hodnota arteriálneho tlaku krvi ako výsledok uvoľnenia ľavej komory srdca.

1.7 Stredný arteriálny tlak krvi (hodnota) je hodnota integrálu jedného cyklu krivky tlaku krvi delená časom jedného pulzu srdca.

1.8 Systolický tlak krvi (hodnota) je najväčšia hodnota arteriálneho tlaku krvi ako výsledok stlačenia ľavej komory srdca.

1.9 Simulátor tlaku krvi je zariadenie na simuláciu oscilácií tlaku vzduchu vyskytujúcich sa v manžete pri meraní tlaku krvi.

1.10 Celková chyba oscilometrického meradla je rozdiel výsledkov porovnávacích meraní uskutočnených skúšaným oscilometrickým meradlom a referenčným meradlom.

2. Technické požiadavky

2.1 Netesnosť pneumatického systému

Netesnosť nesmie spôsobiť väčší pokles tlaku v pneumatickom systéme meradla ako 4 mm Hg/min (0,5 kPa/min) pri mechanických meradlách a väčší ako 6 mm Hg/min (0,8 Pa/min) pri oscilometrických meradlách.

2.2 Rýchle znižovanie tlaku

Pri rýchlom znižovaní tlaku v pneumatickom systéme (pri plne otvorenom ventile) čas poklesu tlaku z 260 mm Hg na 15 mm Hg (z 35 kPa na 2 kPa) nesmie prekročiť 10 s. Pri systémoch umožňujúcich merať tlak krvi novonarodencom čas poklesu tlaku zo 150 mm Hg na 5 mm Hg (z 20 kPa na 0,7 kPa) nesmie prekročiť 5 s.

2.3 Rýchlosť klesania tlaku pri meraní auskultačnými meradlami

Ručne ovládané a samolinearizačné výpustné ventily musia umožňovať nastavenie rýchlosti poklesu tlaku (2 – 3) mm Hg/s [(0,3 – 0,4) kPa/s]. Pri zariadeniach, ktoré regulujú znižovanie tlaku podľa frekvencie pulzov, musí sa rýchlosť poklesu tlaku udržiavať medzi (2 – 3) mm Hg/pulz [(0,3 – 0,4) kPa/pulz].

Nastavovanie tejto rýchlosti ručnými ventilmi musí byť bezproblémové a spoľahlivé.

2.4 Únik ortuti v kvapalinovom meradle

Ochrana proti úniku ortuti musí zabezpečiť, aby pri tlaku 100 mm Hg (13,3 kPa) nad hornou hranicou meracieho rozsahu meradla nenastal počas 5 s pozorovateľný únik ortuti.

2.5 Škrtenie prietoku vzduchu ochranou proti úniku ortuti

Oneskorenie premiestňovania ortuťového stĺpca spôsobené zariadením brániacim úniku ortuti nesmie prekročiť 1,5 s pri rýchlom premiestnení hladiny ortuti z 200 mm Hg na 50 mm Hg (z 25 kPa na 5 kPa). Za rýchle sa považuje premiestnenie spôsobené rýchlym vypustením vzduchu s tlakom 200 mm Hg (25 kPa) zo systému do okolia.

3. Metrologické požiadavky

3.1 Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete

Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete pri teplote okolia od 15 oC do 25 oC, relatívnej vlhkosti od 20 % do 85 % a pri stúpajúcom aj klesajúcom tlaku je ±3 mm Hg (±0,4 kPa) vo všetkých bodoch meracieho rozsahu.

3.2 Hysteréza deformačného meradla

Hysteréza v celom meracom rozsahu deformačného meradla sa musí nachádzať v rozsahu (0 – 4) mm Hg (0 kPa – 0,5 kPa).

3.3 Celková chyba oscilometrického meradla

Priemerná hodnota celkovej chyby systolického tlaku krvi a diastolického tlaku krvi vypočítaná z najmenej troch opakovaných porovnávacích meraní nesmie prekročiť ±5 mm Hg (±0,7 kPa) a výberová smerodajná odchýlka jedného merania hodnotu 8 mm Hg (1,1 kPa).2)3)

Skúšané meradlo sa porovnáva s referenčným meradlom podľa bodu 4.2.2.3.

4. Metódy skúšania pri overení

4.1 Všeobecne

4.1.1 Meradlo predložené na overenie musí

a) mať priložený návod na používanie podľa osobitného predpisu4) a písomné vyhlásenie výrobcu alebo dovozcu o zhode podľa osobitného predpisu4) (kópia môže byť súčasťou návodu na používanie) a na meradle musí byť umiestnené označenie CE alebo

b) byť označené značkou schváleného typu meradla, ak ide o meradlo s rozhodnutím o schválení typu vydaným pred 1. januárom 2005, a mať priložený návod na používanie podľa osobitného predpisu.4)

4.1.2 Vonkajšia obhliadka

Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či meradlo

a) zhoduje sa so schváleným typom, ak je to aplikovateľné,

b) má všetky komponenty podľa návodu na používanie a tejto prílohy vrátane manžety,

c) nemá viditeľné nedostatky alebo poškodenia vrátane manžety.

Ak meradlo pri vonkajšej obhliadke nevyhovie, skúšky na overenie sa nevykonajú.

4.2. Skúšky pri overení

4.2.1. Skúšky technických vlastností

4.2.1.1 Skúška netesnosti pneumatického systému

Skúška sa vykoná podľa čl. 8.15) pri mechanických meradlách a podľa čl. 8.42) pri elektromechanických meradlách.

4.2.1.2 Skúška rýchleho znižovania tlaku

Skúška sa vykoná podľa čl. 8.35) pri mechanických meradlách a podľa čl. 8.62) pri elektromechanických meradlách.

4.2.1.3 Skúška rýchlosti klesania tlaku pri meraní auskultačnými meradlami

Skúška sa vykoná podľa čl. 8.2,5) pri znižovaní tlaku podľa frekvencie pulzov podľa čl. 8.5.2)

4.2.1.4 Skúška na únik ortuti v kvapalinovom meradle

Skúška sa vykoná podľa čl. 8.6.5)

4.2.1.5 Skúška škrtenia prietoku vzduchu ochranou proti úniku ortuti v kvapalinovom meradle

Skúška sa vykoná podľa čl. 8.7.5)

4.2.2 Skúšky metrologických vlastností

4.2.2.1 Určenie chyby merania tlaku

Skúška sa vykoná podľa čl. 8.1.6)

4.2.2.2 Určenie hysterézy deformačného meradla

Skúška sa vykoná podľa čl. 8.8.5)

4.2.2.3 Určenie celkovej chyby oscilometrického meradla

4.2.2.3.1 Celková chyba sa určí

a) simultánnym opakovaným porovnávacím meraním uskutočneným skúšaným a referenčným auskultačným meradlom na hornom ramene tej istej ruky vybratých fyzických osôb [skúšobná metóda N13)] a súčasne

b) skúškou s použitím kalibrovaného simulátora tlaku krvi postupom schváleným ústavom.

4.2.2.3.2 Pri metóde podľa bodu 4.2.2.3.1 písm. a) osoby musia byť vybraté tak, aby aspoň jedna hodnota systolického tlaku krvi a jedna hodnota diastolického tlaku krvi bola v pásme vysokých tlakov (> 160/> 100) mm Hg, jedna v pásme normálnych tlakov (90 – 160)/(80 – 100) mm Hg a po jednej hodnote v pásme nízkych tlakov (< 100/< 80) mm Hg.

4.2.2.3.3 Pri metóde podľa bodu 4.2.2.3.1 písm. b) je najmenší počet skúšobných bodov päť, pričom v každom pásme (vysoký, normálny a nízky tlak) musí byť najmenej jeden skúšobný bod. Pri tejto skúške sa hodnota dovolenej výberovej smerodajnej odchýlky znižuje na 3 mm Hg (0,4 kPa).

4.2.2.3.4 Použitie len jednej z metód podľa bodu 4.2.2.3.1 je oprávnené, iba ak vlastnosti skúšaného meradla neumožňujú vykonať skúšky obidvomi metódami. V tom prípade sa táto skutočnosť uvedie v záznamoch o skúške. Ak sa použijú obidve metódy, meradlo musí vyhovieť pri skúške podľa obidvoch metód, aby bolo overené.

5. Overenie

5.1 Meradlo, ktoré pri skúškach vyhovelo ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a zabezpečovacími značkami. Pri označovaní sa postupuje podľa rozhodnutia o schválení typu, ak je to aplikovateľné. Na vyžiadanie sa vydá doklad o overení.

5.2 Počet a umiestnenie zabezpečovacích značiek musí byť taký, aby bez ich porušenia nebolo možné zmeniť metrologické charakteristiky overeného meradla.

Príloha č. 41 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERADLÁ DOZIMETRICKÝCH VELIČÍN IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA

Príloha 41

Príloha č. 42 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERADLÁ AKUSTICKÉHO TLAKU

Príloha 42

Príloha č. 43 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERADLÁ AKTIVITY RÁDIONUKLIDOV

Príloha 43

Príloha č. 44 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

TÓNOVÉ AUDIOMETRE

Príloha 44

Príloha č. 45 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

AKUSTICKÉ KALIBRÁTORY

Príloha 45

Príloha č. 46 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL

Príloha 46

Príloha č. 47 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

ODMERNÉ NÁDOBY KOVOVÉ

Príloha 47

Príloha č. 48 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

STACIONÁRNE NÁDRŽE

Príloha 48

Príloha č. 49 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERACIE MIKROFÓNY

Príloha 49

Príloha č. 50 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE DĹŽKY NAVINUTEĽNÝCH MATERIÁLOV A DĹŽKOVÉ MERADLÁ NA KONTROLU DĹŽKY SKLADOV SKLADACÍCH MERACÍCH ZARIADENÍ

Príloha 50

Príloha č. 51 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERAČE TEPLA

Príloha 51

Príloha č. 52 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERACIE TRANSFORMÁTORY PRÚDU A NAPÄTIA POUŽÍVANÉ V SPOJENÍ S ELEKTROMERMI

Príloha 52

Príloha č. 53 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PRIETOKOMERY AKO ČLENY MERAČOV TEPLA

Príloha 53

Príloha č. 54 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

KOMBINOVANÉ SNÍMAČE TEPLOTY URČENÉ PRE JADROVÉ ELEKTRÁRNE TYPU VVER 440

Príloha 54

Príloha č. 55 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

ODMERNÉ SKLO

Príloha 55

Príloha č. 56

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

SKÚŠOBNÉ SITÁ

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na skúšobné sitá (ďalej len „sito“), ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Podľa druhu použitého materiálu a tvaru otvoru sa sitá delia na sitá z

a) kovovej tkaniny,

b) dierovaného plechu,

c) elektroformovanej fólie.

3. Sitá pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri prvotnom overení sú uvedené v druhej časti.

4. Sitá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

5. Sitá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení sít

1. Termíny a definície

1.1 Sito je meradlo na zisťovanie podielu častíc preosievaného materiálu, ktorých veľkosť je menšia ako menovitá veľkosť otvoru triediacej priehradky.

1.2 Rám sita je uzavretý profil kruhového alebo štvorcového tvaru, v ktorom je pevne uchytená triediaca priehradka.

1.3 Triediaca priehradka je kovová tkanina, dierovaný plech alebo elektroformovaná fólia s otvormi.

1.4 Skúšobný materiál je kalibrovaná zmes sklených guliek so známou distribúciou veľkosti guliek v zmesi.

1.5 Rozstup otvorov sít z dierovaného plechu alebo elektroformovanej fólie je vzdialenosť stredov susedných kruhových alebo štvorcových otvorov.

1.6 + X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.7 ± X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z dierovaného plechu.

1.8 ± Y je prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.9 σ0 je maximálna smerodajná odchýlka otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.10 Menovitá veľkosť otvoru w je základná metrologická charakteristika sita z hľadiska jeho používania.

2. Technické požiadavky a metrologické požiadavky

2.1 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z kovovej tkaniny

2.1.1 Menovitá veľkosť otvorov od 1 mm vrátane do 125 mm sa vyjadruje v milimetroch (mm), menovitá veľkosť do 1 mm sa vyjadruje v mikrometroch (µm).

2.1.2 Prípustné odchýlky veľkosti otvorov + X, ± Y a maximálna smerodajná odchýlka σ0 sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 4, 5 a 6. Prípustné odchýlky veľkosti otvorov platia pre veľkosť otvorov nameraných na osiach otvorov osobitne v smere osnovy a osobitne v smere útku.

2.1.3 Hranice dovoleného rozpätia voľby priemeru drôtu kovovej tkaniny triediacej priehradky dmax a dmin sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9. Odporúčané hodnoty priemeru drôtu dnom sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpci 7.

2.1.4 Priemer drôtov sita musí byť približne rovnaký v smere osnovy aj v smere útku.

2.1.5 Ďalšie technické požiadavky na sitá z kovovej tkaniny sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.

Tabuľka č. 1: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu

Rozmery v milimetroch

Menovité veľkosti otvorov, ω Prípustné odchýlky veľkosti otvorov Menovité priemery drôtu, d
základné
veľkosti
doplnkové
veľkosti
pre veľkosť
jednotlivého
otvoru
pre priemernú
veľkosť otvoru
najväčšia
smerodajná
odchýlka
odporúčané
veľkosti
hranice dovoleného
rozpätia voľby
R 20/3 R 20 R 40/3 + X ± Y σ0 dnom dmax dmin
1 2 3 4 5 6 7 8 9
125 125 125 4,51 3,66 - 8 9,2 6,8
  112  4,15 3,29 - 8 9,2 6,8
   106 3,99 3,12 - 6,3 7,2 5,4
  100  3,82 2,94 - 6,3 7,2 5,4
90 90 90 3,53 2,66 - 6,3 7,2 5,4
  80  3,24 2,37 - 6,3 7,2 5,4
   75 3,09 2,22 - 6,3 7,2 5,4
  71  2,97 2,1 - 5,6 6,4 4,8
63 63 63 2,71 1,87 - 5,6 6,4 4,8
  56  2,49 1,67 - 5 5,8 4,3
   53 2,39 1,58 - 5 5,8 4,3
  50  2,29 1,49 - 5 5,8 4,3
45 45 45 2,12 1,35 1,000 4,5 5,2 3,8
  40  1,94 1,2 1,000 4,5 5,2 3,8
   37,5 1,85 1,13 1,000 4,5 5,2 3,8
  35,5  1,78 1,07 1,000 4 4,6 3,4
31,5 31,5 31,5 1,63 0,95 1,000 4 4,6 3,4
  28  1,5 0,85 1,000 3,55 4,1 3
   26,5 1,44 0,8 1,000 3,55 4,1 3
  25  1,38 0,76 1,000 3,55 4,1 3
22,4 22,4 22,4 1,27 0,68 0,920 3,55 4,1 3
  20  1,17 0,61 0,780 3,15 3,6 2,7
   19 1,13 0,58 0,729 3,15 3,6 2,7
  18  1,08 0,55 0,690 3,15 3,6 2,7
16 16 16 0,99 0,49 0,610 3,15 3,6 2,7
  14  0,9 0,43 0,530 2,8 3,2 2,4
   13,2 0,86 0,41 0,506 2,8 3,2 2,4
  12,5  0,83 0,39 0,480 2,5 2,9 2,1
11,2 11,2 11,2 0,77 0,35 0,430 2,5 2,9 2,1
  10  0,71 0,31 0,385 2,5 2,9 2,1
   9,5 0,68 0,3 0,372 2,24 2,6 1,9
  9  0,65 0,28 0,350 2,24 2,6 1,9
8 8 8 0,6 0,25 0,315 2 2,3 1,7
  7,1  0,55 0,22 0,280 1,8 2,1 1,5
   6,7 0,53 0,21 0,269 1,8 2,1 1,5
  6,3  0,51 0,2 0,255 1,8 2,1 1,5
5,6 5,6 5,6 0,47 0,18 0,235 1,6 1,9 1,3
  5  0,43 0,16 0,210 1,6 1,9 1,3
   4,75 0,41 0,15 0,199 1,6 1,9 1,3
  4,5  0,4 0,14 0,190 1,4 1,7 1,2
4 4 4 0,37 0,13 0,175 1,4 1,7 1,2
  3,55  0,34 0,11 0,155 1,25 1,5 1,06
   3,35 0,32 0,11 0,151 1,25 1,5 1,06
  3,15  0,31 0,1 0,145 1,25 1,5 1,06
2,8 2,8 2,8 0,29 0,09 0,130 1,12 1,3 0,95
  2,5  0,26 0,08 0,117 1 1,15 0,85
   2,36 0,25 0,08 0,114 1 1,15 0,85
  2,24  0,24 0,07 0,110 0,9 1,04 0,77
2 2 2 0,23 0,07 0,105 0,9 1,04 0,77
  1,8  0,21 0,06 0,092 0,8 0,92 0,68
   1,7 0,2 0,06 0,087 0,8 0,92 0,68
  1,6  0,19 0,05 0,082 0,8 0,92 0,68
1,4 1,4 1,4 0,18 0,05 0,076 0,71 0,82 0,6
  1,25  0,16 0,04 0,069 0,63 0,72 0,54
   1,18 0,16 0,04 0,067 0,63 0,72 0,54
  1,12  0,15 0,04 0,064 0,56 0,64 0,48
1 1 1 0,14 0,03 0,059 0,56 0,64 0,48

Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu.

Tabuľka č. 2: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu

Rozmery v mikrometroch

Menovité veľkosti otvorov, ω Prípustné odchýlky veľkosti otvorov Menovité priemery drôtu, d
základné
veľkosti
doplnkové
veľkosti
pre veľkosť
jednotlivého
otvoru
pre priemernú
veľkosť
otvoru
najväčšia
smerodajná
odchýlka
odporúčané
veľkosti
hranice dovoleného
rozpätia voľby
R 20/3 R 20 R 40/3 + X ± Y σ0 dnom dmax dmin
1 2 3 4 5 6 7 8 9
  900  131 31 54,2 500 580 430
   850 127 29 52,2 500 580 430
  800  122 28 50,2 450 520 380
710 710 710 112 25 45,8 450 520 380
  630  104 22 42 400 460 340
   600 101 21 40,5 400 460 340
  560  96 20 38,7 355 410 300
500 500 500 89 18 35,9 315 360 270
  450  84 16 33,2 280 320 240
   425 81 16 32,2 280 320 240
  400  78 15 30,9 250 290 210
355 355 355 72 13 28,2 224 260 190
  315  67 12 26,1 200 230 170
   300 65 12 25,4 200 230 170
  280  62 11 24,2 180 210 150
250 250 250 58 9,9 22,4 160 190 130
  224  54 9 20,8 160 190 130
   212 52 8,7 20 140 170 120
  200  50 8,3 19,4 140 170 120
180 180 180 47 7,6 18 125 150 106
  160  44 6,9 16,8 112 130 95
   150 43 6,6 16,3 100 115 85
  140  41 6,3 15,6 100 115 85
125 125 125 38 5,8 14,4 90 104 77
  112  36 5,4 13,6 80 92 68
   106 35 5,2 13,2 71 82 60
  100  34 5 12,8 71 82 60
90 90 90 32 4,6 12 63 72 54
  80  30 4,3 11,3 56 64 48
   75 29 4,1 10,9 50 58 43
  71  28 4 10,5 50 58 43
63 63 63 26 3,7 9,9 45 52 38
  56  25 3,5 9,3 40 46 34
   53 24 3,4 9 36 41 31
  50  23 3,3 8,7 36 41 31
45 45 45 22 3,1 8,3 32 37 27
  40  21 3 7,9 32 37 27
   38 20 2,9 7,7 30 35 24
RIO 36  20 2,8 7,5 30 35 24
32   19 2,7 6,8 28 33 23
25   16 2,5 6,1 25 29 21
20   14 2,3 5,7 20 23 17

Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu. Veľkosti otvorov 45 µm a menšie platia aj pre keprovú
väzbu.

2.2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z dierovaného plechu

2.2.1 Sitá z dierovaného plechu sa podľa tvaru a veľkosti otvorov delia takto:

a) sitá s kruhovými otvormi, veľkosti otvorov od 1 mm do 125 mm,

b) sitá so štvorcovými otvormi, veľkosti otvorov od 4 mm do 125 mm.

2.2.2 Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov ± X sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpci 4. Platia pre šírku strednej časti štvorcových otvorov a pre priemery kruhových otvorov.

2.2.3 Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov pmax a pmin sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpcoch 6 a 7. Odporúčané veľkosti rozstupu otvorov pnom sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpci 5.

Tabuľka č. 3: Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov a rozstupy otvorov

Rozmery v milimetroch

Menovité veľkosti otvorov, ω Prípustné
odchýlky
veľkosti
jednotlivých
otvorov
Rozstup otvorov p
základné
veľkosti
doplnkové
veľkosti
odporúčané
veľkosti
hranice dovoleného
rozpätia voľby
R 20/3 R 20 R 40/3 ± X pnom pmax pmin
1 2 3 4 5 6 7
125 125 125 1 160 184 143
  112  0,95 140 161 126
   106 0,9 132 152 119
  100  0,85 125 144 113
90 90 90 0,8 112 129 101
  80  0,7 100 115 90
   75 0,7 95 109 85
  71  0,65 90 103 81
63 63 63 0,6 80 92 72
  56  0,55 71 82 63,5
   53 0,55 67 77 60
  50  0,55 63 72,5 56,5
45 45 45 0,5 56 64,5 50,5
  40  0,45 50 57,5 45
   37,5 0,45 47,5 54,6 42,5
  35,5  0,4 45 51,7 40,5
31,5 31,5 31,5 0,4 40 46 36
  28  0,35 35,5 40,8 31,8
   26,5 0,35 33,5 38,5 30
  25  0,35 31,5 36 28,5
22,4 22,4 22,4 0,3 28 32,2 25,5
  20  0,3 25 29 22,5
   19 0,29 23,6 27,1 21,3
  18  0,28 22,4 25,8 20,2
16 16 16 0,27 20 23 18
  14  0,26 18 20,7 16
   13,2 0,25 17 19,5 15,1
  12,5  0,24 16 18,4 14,3
11,2 11,2 11,2 0,23 14 16,1 12,6
  10  0,21 12,6 14,5 11,3
   9,5 0,21 12,1 13,8 10,2
  9  0,2 11,6 13,3 9,8
8 8 8 0,19 10,4 12 9,2
  7,1  0,18 9,4 10,8 8
   6,7 0,17 8,9 10,2 7,5
  6,3  0,17 8,5 9,8 7,2
1 2 3 4 5 6 7
5,6 5,6 5,6 0,15 7,7 8,9 6,6
  5  0,14 6,9 7,9 5,9
   4,75 0,14 6,6 7,6 5,6
  4,5  0,14 6,3 7,2 5,3
4 4 4 0,13 5,8 6,7 4,9
  3,55  0,12 5,2 6 4,4
   3,35 0,11 5 5,7 4,2
  3,15  0,11 4,7 5,3 3,9
2,8 2,8 2,8 0,11 4,35 5 3,6
  2,5  0,11 3,9 4,5 3,3
   2,36 0,11 3,75 4,3 3,2
  2,24  0,1 3,6 4,1 3,1
2 2 2 0,09 3,3 3,8 2,8
  1,8  0.08 3,1 3,6 2,7
   1,7 0,08 3 3,4 2,5
  1,6  0,08 2,75 3,2 2,3
1,4 1,4 1,4 0,08 2,6 3 2,2
  1,25  0,08 2,45 2,9 2,1
   1,18 0,07 2,4 2,7 2
  1,12  0,07 2,22 2,5 1,8
1 1 1 0,07 2 2,3 1,7

Poznámka: Dolná medza menovitej veľkosti štvorcových otvorov je 4 mm.

2.2.4 Hranice dovoleného rozpätia voľby menovitej hrúbky plechu sú uvedené v tabuľke č. 4 v stĺpcoch 3 a 4. Odporúčaná hrúbka plechu je uvedená v tabuľke č. 4 v stĺpci 2.

Tabuľka č. 4: Hrúbka plechu

Rozmery v milimetroch

Menovitá veľkosť
otvorov ω
Hrúbka plechu
Odporúčaná
hrúbka
Hranice dovoleného rozpätia voľby
najväčšia najmenšia
1 2 3 4
125 až 50 3 3,5 2
45 až 16 2 2,5 1,5
14 až 8 1,5 2 1
7,1 až 1,7 1 1,5 0,8
1,6 až 1,0 0,6 1 0,5

2.2.5 Ďalšie technické požiadavky na sitá z dierovaného plechu sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.

2.3 Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie

2.3.1 Sito z elektroformovanej fólie má kruhové alebo štvorcové otvory s veľkosťou od 5 mikrometrov do 500 mikrometrov.

2.3.2 Usporiadanie otvorov je takéto:

a) stredy kruhových otvorov ležia na vrcholoch rovnostranných trojuholníkov,

b) stredy štvorcových otvorov ležia na priamkach a súčasne na vrcholoch štvorcov.

2.3.3 Prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov je ± 2 µm. Prípustné odchýlky platia pre šírku stredného prierezu štvorcových otvorov a pre priemery kruhových otvorov určených na osievanej strane.

2.3.4 Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov pmax a pmin sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpcoch 5 a 6. Odporúčané veľkosti rozstupu pnom sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 4.

2.3.5 Odporúčané hrúbky fólie sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 7 a platia pre elektroformovanú fóliu s kruhovými aj štvorcovými otvormi. Ak má fólia výstuž, meria sa hrúbka fólie bez výstuže.

2.3.6 Ďalšie technické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.

Tabuľka č. 5: Rozstupy otvorov a hrúbka elektroformovanej fólie

Rozmery v mikrometroch

Menovité veľkosti otvorov ω Rozstup otvorov p odporúčaná
hrúbka fólie
základné
veľkosti
doplnkové
veľkosti
odporúčané
veľkosti
hranice dovoleného
rozpätia voľby
R 20/3 R 20 R 40/3 pnom pmax pmin e
1 2 3 4 5 6 7
500 500 500 620 710 530 50
  450   560 645 475  
    425 530 610 450 45
  400   490 555 425  
355 355 355 450 510 380  
  315   395 480 335  
  300 380 440 320    
  280   355 420 300 30
250 250 250 320 385 270  
  224   275 340 250  
    212 270 320 240  
  200   260 305 225 25
180 180 180 240 270 200  
  160   210 255 180  
    150 200 230 170 20 až 25
  140   190 230 160  
125 125 125 170 205 140  
  112   155 205 135  
    106 150 205 130  
  100   140 170 120 15 až 25
90 90 90 130 170 110  
  80   115 170 100  
    75 110 140 95  
  71   105 140 90  
63 63 63 95 140 90  
  56   90 140 75 12 az 25
    53 85 100 70  
  50   80 100 70  
45 45 45 75 100 65  
  40   70 90 60  
    38 65 85 55 12 až 25
  36   65 85 55  
R10            
1 2 3 4 5 6 7
32     60 85 50  
25     50 65 45  
16     45 65 40 10 až 25
10     40 65 35  
      30 50 25  
5     25 40 20 8 až 25

3. Nápisy a značky

3.1 Na ráme sita sú uvedené tieto údaje:

a) meno výrobcu alebo dovozcu sita,

b) menovitá veľkosť otvorov,

c) odkaz na technickú normu, podľa ktorej je sito vyrobené,

d) výrobné alebo identifikačné číslo.

3.2 Ďalej môžu byť na site uvedené tieto doplňujúce údaje:

a) materiál triediacej priehradky,

b) materiál rámu sita,

c) pri sitách z dierovaného plechu a elektroformovanej fólie tvar otvorov – kruhový alebo štvorcový,

d) pri sitách z elektroformovanej fólie slovo „elektroformované“.

3.3 Nápisy a značky sa umiestňujú tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

4. Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení

4.1 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z kovovej tkaniny

4.1.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu kovovej tkaniny,

c) kontroly nadmerne veľkých otvorov z hľadiska prípustnej odchýlky +X,

d) určenia priemernej veľkosti otvorov a priemeru drôtu.

4.1.2 Prehliadkou rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

4.1.3 Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny sita sa tkanina prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. Sitá nesmú mať zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov, napríklad poškodenie vo väzbe tkaniny, záhyby, vrásky, miestne nepravidelnosti v tkanine, ktoré sa javia ako deformácie otvorov.

4.1.4 Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny podľa bodu 4.1.3 sa vyznačia otvory, ktorých veľkosť sa od priemernej hodnoty výrazne odlišuje; odchýlku veľkosti o 10 % možno rozpoznať voľným okom. Vyznačené otvory sa zmerajú a ich veľkosti sa posúdia z hľadiska prípustnej odchýlky +X. Zistená odchýlka veľkosti ktoréhokoľvek otvoru nesmie presiahnuť prípustnú odchýlku +X.

4.1.5 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.1.2, 4.1.3 a 4.1.4, vykonajú sa merania veľkosti otvorov na výpočet priemernej veľkosti otvoru a priemeru drôtu.

4.1.6 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu.

4.1.7 Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200 mm je uvedený v tabuľke č. 6. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v kovovej tkanine v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 6: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200 mm a koeficient K na výpočet smerodajnej odchýlky

Menovitá veľkosť
otvorov, ω
Počet meraných
otvorov
Koeficient K
Rozmery v milimetroch
125 až 25 všetky v oboch smeroch,
najviac 25 pre sitá
s priemerom väčším ako 200 mm
22,4 až 4 2 × 15 1,66
3,55 až 2,24 2 × 20 1,60
2 až 1,6 2 × 25 1,55
1,4 až 1 2 × 40 1,48
Rozmery v mikrometroch
900 až 800 2 × 40 1,48
710 až 560 2 × 50 1,45
500 až 400 2 × 60 1,43
355 až 200 2 × 80 1,40
180 až 90 2 × 100 1,38
80 až 45 2 × 100 1,38
40 až 20 2 × 100 1,38

4.1.8 Priemer drôtu kovovej tkaniny sa určí priamou metódou.

4.1.9 Meranie priemeru drôtu sa vykoná najmenej na 10 drôtoch v každom smere.

4.1.10 Na meranie veľkosti otvorov a priemeru drôtu priamou metódou sa použije meradlo, ktoré má presnosť odčítania hodnôt aspoň 1 µm alebo 1/4 prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

4.1.11 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Vzťah medzi priemernou veľkosťou otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom prepadu skúšobného materiálu je uvedený v kalibračnom certifikáte skúšobného materiálu vrátane neistoty. Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu musí byť menšia ako 1 µm alebo 1/4 z prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

4.1.12 Metóda určenia priemernej veľkosti otvoru preosievaním je založená na meraní hmotnostného podielu prepadu skúšobného materiálu mp:

vzorec_01

kde: m0 je celková hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu použitej pri skúške,

mprepad je hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu, ktorá prepadla triediacou

priehradkou pri skúške preosievaním.

Hmotnosti m0 a mprepad sa určia vážením s neistotou 0,01 g alebo 1 % z m0; použije sa menšia z hodnôt.

Priemerná veľkosť otvoru sa ω určí podľa vzťahu pre príslušnú vzorku skúšobného materiálu, ktorý je uvedený v kalibračnom certifikáte.

4.1.13 Na určenie priemernej veľkosti otvoru preosievaním je možné použiť ručné preosievanie, preosievanie na mechanickom vibračnom zariadení alebo preosievanie s použitím vákua.

4.1.14 Priemerná veľkosť otvoru triediacej priehradky ω, určená buď priamou metódou, alebo preosievaním, vyhovuje požiadavkám podľa tabuliek č. 1 a 2, ak je splnená podmienka:

vzorec_02

kde: U je rozšírená neistota merania priemernej veľkosti otvoru ω pre koeficient rozšírenia k = 2,

Y je prípustná odchýlka pre priemernú veľkosť otvoru podľa tabuliek č. 1 a 2.

4.1.15 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a boli premerané všetky otvory v počte N, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka:

vzorec_03

4.1.16 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a bolo premeraných n otvorov podľa tabuľky č. 6, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka:

vzorec_04

kde K je koeficient podľa tabuľky č. 6.

4.1.17 Vypočítané hodnoty σ, resp. σs musia byť menšie ako maximálna smerodajná odchýlka σ0 uvedená v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpci 6. Ak sa použije metóda preosievania skúšobného materiálu, σ a σs sa nevyhodnocujú.

4.1.18 Namerané hodnoty priemeru drôtu tkaniny triediacej priehradky musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia otvorov dmax a dmin, uvedených v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9.

4.1.19 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

4.2 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z dierovaného plechu

4.2.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu triediacej priehradky sita,

c) určenia veľkosti jednotlivých otvorov,

d) určenia rozstupu otvorov.

4.2.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

4.2.3 Pri prehliadke stavu triediacej priehradky sita sa dierovaný plech sita prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. Triediaca priehradka sita nesmie mať zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov alebo iné poškodenia.

4.2.4 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.2.2 a 4.2.3, vykonajú sa merania na určenie veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov. Merania sa vykonajú priamou metódou.

4.2.5 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu sa použije meradlo, ktoré má presnosť odčítania hodnôt aspoň 0,02 mm alebo 1/4 hodnoty prípustnej odchýlky pre jednotlivý otvor podľa tabuľky č. 3 stĺpca 4; použije sa väčšia z hodnôt.

4.2.6 Pri určení veľkosti otvorov a rozstupov sa meria veľkosť otvorov a rozstupy vo vybraných miestach plechu v dvoch pruhoch rôznych smerov. Počet meraných otvorov je uvedený v tabuľke č. 7. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v plechu v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 7: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200 mm

Menovité veľkosti otvorov, ω Počet meraných otvorov
Rozmery v milimetroch
125 až 25 všetky v oboch smeroch,
najviac 25 pre sitá s priemerom väčším ako
200 mm
22,4 až 4 2 × 15
3,55 až 2,24 2 × 20
2 až 1,6 2 × 25
1,4 až 1 2 × 40

4.2.7 Namerané veľkosti jednotlivých otvorov sa posúdia podľa požiadavky na prípustnú odchýlku jednotlivého otvoru uvedenú v tabuľke č. 3 v stĺpci 4.

4.2.8 Namerané hodnoty rozstupov otvorov musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby pmax a pmin uvedených v tabuľke č. 3 v stĺpcoch 6 a 7.

4.2.9 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

4.3 Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z elektroformovanej fólie so štvorcovými alebo kruhovými otvormi

4.3.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu fólie sita,

c) určenia priemernej veľkosti otvorov,

d) určenia rozstupu otvorov.

4.3.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

4.3.3 Pri prehliadke stavu fólie sita sa elektroformovaná fólia prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu a súčasne sa sitom otáča okolo osi rovnobežnej s radom otvorov. Ak sa zistia nerovnomernosti otvorov už voľným okom, sito nevyhovuje. Elektroformovaná fólia v site nesmie mať žiadne nepravidelnosti, poškodenie ani zvlnenie.

4.3.4 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.3.2 a 4.3.3, vykonajú sa merania na určenie veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov.

4.3.5 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu. Rozstupy otvorov sa merajú priamou metódou.

4.3.6 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu priamou metódou sa použije vhodné zariadenie s presnosťou odčítania hodnôt ± 0,5 µm a menej.

4.3.7 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Kalibračný vzťah medzi strednou hodnotou veľkosti otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom prepadu skúšobného materiálu musí byť zdokumentovaný v kalibračnom certifikáte skúšobného materiálu vrátane neistoty. Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu musí byť menšia ako 0,2 µm.

4.3.8 Pri určení veľkosti otvorov priamou metódou sa otvory zmerajú v deviatich určených poliach. V každom poli sa meria najmenej 5 otvorov.

4.3.9 Pri určení veľkosti otvorov metódou preosievania skúšobného materiálu sa postupuje podľa bodov 4.1.11 až 4.1.13 a 4.1.17.

4.3.10 Zistená priemerná veľkosť otvorov určená priamou metódou sa porovná s prípustnou odchýlkou priemernej veľkosti otvorov uvedenou v bode 2.3.3.

4.3.11 Posúdenie priemernej veľkosti otvorov triediacej priehradky metódou preosievania sa vykoná vyhodnotením podmienky:

vzorec_05

kde: U je rozšírená neistota určenia priemernej veľkosti otvoru pre ω koeficient rozšírenia k = 2.

4.3.12 Namerané hodnoty rozstupov otvorov musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby pmax a pmin uvedených v tabuľke č. 5 v stĺpcoch 5 a 6.

4.3.13 Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Príloha č. 57 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

LUXMETRE

Príloha 57

Príloha č. 58 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

DÁVKOVACIE OBJEMOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY

Príloha 58

Príloha č. 59

k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

Momentové kľúče

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na momentové kľúče určené na kontrolu dotiahnutia závitových spojov, ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Momentové kľúče sa podľa typu delia na

a) ukazovacie momentové kľúče (typ I),

b) limitné momentové kľúče (typ II).

3. Za ukazovacie momentové kľúče (typ I) sa na účely tejto prílohy považujú

a) trieda A: momentové kľúče s torznou alebo ohybnou tyčou a indikačným zariadením,

b) trieda B: momentové kľúče s pevným telesom a indikačným zariadením,

c) trieda C: momentové kľúče s pevným telesom kľúča a elektronickým meracím zariadením,

d) trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením,

e) trieda E: momentové skrutkovače s elektronickým meracím zariadením.

4. Za limitné momentové kľúče (typ II) sa na účely tejto prílohy považujú

a) trieda A: momentové kľúče s indikačným zariadením,

b) trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením,

c) trieda G: momentové kľúče s ohybnou tyčou a indikačným zariadením.

5. Momentové kľúče pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

6. Momentové kľúče schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

7. Momentové kľúče počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

8. Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Metrologické požiadavky, technické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení momentových kľúčov

1. Termíny a definície

1.1 Ukazovací momentový kľúč (typ I) je momentový kľúč s mechanickým alebo elektronickým meracím systémom a indikačným zariadením (stupnica, číselníkový odchýlkomer alebo displej), ktoré priamo ukazujú meranú hodnotu momentu sily v jednotkách momentu sily alebo v hodnotách úmerných momentu sily (dielikoch).

1.2 Limitný momentový kľúč (typ II) je nastaviteľný momentový kľúč, ktorý akusticky, opticky alebo mechanicky indikuje dosiahnutie nastaveného momentu sily. Hodnota momentu sily sa nastavuje na indikačnom zariadení (stupnica alebo displej).

1.3 Merací rozsah ukazovacieho momentového kľúča je rozsah momentu sily, ktorý možno merať momentovým kľúčom.

1.4 Merací rozsah limitného momentového kľúča je rozsah momentu sily, ktorý možno na momentovom kľúči nastaviť.

1.5 Dolná hranica meracieho rozsahu ukazovacieho momentového kľúča je najmenšia hodnota momentu sily, ktorú možno momentovým kľúčom ešte merať.

1.6 Dolná hranica meracieho rozsahu limitného momentového kľúča je najmenšia hodnota momentu sily, ktorú možno na momentovom kľúči nastaviť.

1.7 Horná hranica meracieho rozsahu ukazovacieho momentového kľúča je najväčšia hodnota momentu sily, ktorú možno momentovým kľúčom ešte merať.

1.8 Horná hranica meracieho rozsahu limitného momentového kľúča je najväčšia hodnota momentu sily, ktorú možno na momentovom kľúči nastaviť.

1.9 Indikačné zariadenie momentových kľúčov typu I je zariadenie, ktoré indikuje hodnotu meraného momentu sily.

1.10 Indikačné zariadenie momentových kľúčov typu II je zariadenie na nastavenie požadovanej hodnoty momentu sily.

1.11 Rozlíšiteľnosť je najmenší rozdiel údajov indikačného zariadenia momentového kľúča, ktorý možno jednoznačne rozlíšiť alebo nastaviť.

1.12 Chyba ukazovacieho momentového kľúča je rozdiel medzi údajom momentového kľúča a konvenčne skutočnou hodnotou momentu sily.

1.13 Chyba limitného momentového kľúča je rozdiel medzi nastavenou hodnotou momentu sily a konvenčne skutočnou hodnotou momentu sily.

2. Metrologické požiadavky

2.1 Najväčšie dovolené chyby ΔM ukazovacích momentových kľúčov (typ I) sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Trieda*) Horná hranica meracieho rozsahu
  ≤ 10 N·m> 10 N·m
A a D ±6%
B, C a E ±6 % ±4%
*) Pri momentových kľúčoch s elektronickým meracím systémom (trieda C a trieda E) a displejom (trieda B a trieda D) hodnota najväčšej dovolenej chyby zahŕňa i chybu rozlíšiteľnosti indikačného zariadenia.

2.2 Najväčšie dovolené chyby ΔM limitných momentových kľúčov (typ II) sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

Trieda*) Horná hranica meracieho rozsahu
  ≤ 10 N·m > 10 N·m
A ±6 % ±4%
D a G ±6%
*) Pri momentových kľúčoch s displejom (trieda A a trieda D) hodnota najväčšej dovolenej chyby zahŕňa i chybu rozlíšiteľnosti indikačného zariadenia.

2.3 Momentové kľúče udávajú meranú hodnotu momentu sily v Nm.

2.4 Môžu sa používať aj jednotky mNm alebo kNm.

2.5 Momentové kľúče indikujúce meranú hodnotu v iných jednotkách ako Nm majú na ukazovateli aj hodnotu indikujúcu merané hodnoty v Nm.

2.6 Ukazovací momentový kľúč indikuje hodnoty od nuly.

2.7 Hodnota dielika indikačného zariadenia nesmie byť väčšia ako 5 % hornej hranice meracieho rozsahu.

3. Technické požiadavky

3.1 Momentové kľúče sú vybavené indikačným zariadením s priamym odčítaním zo stupnice, z číselníkového odchýlkomera alebo z displeja (digitálne zobrazenie).

3.2 Značky stupnice a číslovanie stupnice sú zreteľné a dobre čitateľné.

3.3 Momentové kľúče s výstupom digitálneho zobrazenia musia mať číslice zreteľné a dobre čitateľné zo vzdialenosti najmenej 0,5 m.

3.4 Ukazovacie momentové kľúče sa po úplnom odľahčení vrátia späť do nulovej polohy.

3.5 Konštrukcia momentových kľúčov umožňuje ich jednoduchú justáž. Justáž sa dá spoľahlivo zabezpečiť, aby nemohlo dôjsť k jej svojvoľnému porušeniu, a tým aj k zmene metrologických vlastností pri používaní.

3.6 Momentové kľúče sa konštruujú tak, aby boli dostatočne pevné na daný merací rozsah. Pri najväčšom zaťažení nedochádza k trvalej deformácii žiadnej časti momentového kľúča.

3.7 Rozmer pripájacieho štvorhranu je daný najväčšou hornou hranicou meracieho rozsahu momentového kľúča. Priradenie je uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

Horná hranica meracieho rozsahu
[N·m]
Veľkosť pripájacieho štvorhrami
[mm]
306,3
13510
34012,5
100020
210025

4. Nápisy a značky

4.1 Na štítku alebo priamo na momentovom kľúči sú zreteľne a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:

a) meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná značka,

b) typové označenie,

c) značka schváleného typu,

d) výrobné číslo,

e) merací rozsah (prípadne horná hranica meracieho rozsahu),

f) meracia jednotka alebo jej symbol,

g) smer zaťaženia (len pri momentových kľúčoch s jedným smerom zaťažovania).

4.2 Nápisy a značky sa umiestňujú tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

5. Technické skúšky pri schvaľovaní typu

5.1 Na účely technických skúšok pri schvaľovaní typu sa predkladá jeden momentový kľúč a príslušná technická dokumentácia. Na základe výsledkov prebiehajúcich skúšok môže vykonávateľ technických skúšok požiadať o predloženie ďalších momentových kľúčov.

5.2 V prípade schvaľovania typového radu momentových kľúčov sa predkladá vzorka typového radu podľa špecifikácie vykonávateľa technických skúšok.

5.3 Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa kontroluje vyhotovenie a rozmery momentového kľúča a vykonajú sa skúšky preťaženia, životnosti, spätného chodu, relatívneho rozpätia chyby a zisťuje sa chyba meradla.

5.4 Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či momentový kľúč svojimi náležitosťami a rozmermi zodpovedá požiadavkám tejto prílohy, príslušnej slovenskej technickej norme a technickej dokumentácii.

5.5 Vonkajšia obhliadka momentového kľúča sa vykonáva vizuálne; na kontrolu rozmerov sa použijú vhodné dĺžkové meradlá.

5.6 Rozšírená neistota merania etalónovým zariadením pri technických skúškach pri schvaľovaní typu nepresiahne ± 1 % z meranej hodnoty momentu sily.

5.7 Technické skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonávajú pri teplote (23 ±5) oC a relatívnej vlhkosti vzduchu do 90 %. Počas týchto skúšok sa teplota nesmie meniť viac ako o 2 oC.

5.8 Postup skúšok preťaženia a životnosti pri schvaľovaní typu a kritériá ich vyhodnotenia ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

5.9 Pri schvaľovaní typu sa vykonajú najmenej tri opakované skúšky na zistenie chyby Δ momentového kľúča postupom zhodným s postupom skúšky pri prvotnom a následnom overení.

5.10 Relatívna chyba spätného chodu momentového kľúča sa vypočíta podľa vzťahu

Vzorec 59-1

kde

Mu – konvenčne skutočná hodnota momentu sily pri odľahčovaní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,

Mz – konvenčne skutočná hodnota momentu pri zaťažovaní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,

M – hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča.

5.11 Relatívna chyba spätného chodu sa skúša najmenej pri troch hodnotách, a to približne v 20 %, 60 % a 100 % meracieho rozsahu.

5.12 Relatívna chyba spätného chodu nesmie presiahnuť hodnotu 1,5-násobku absolútnej hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre daný typ a triedu uvedenej v tabuľke č. 1.

5.13 Relatívne rozpätie chyby r momentového kľúča sa vypočíta podľa vzťahu

Vzorec 59-2

kde

Mmax – najväčšia konvenčne skutočná hodnota momentu sily z troch sérií meraní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,

Mmin – najmenšia konvenčne skutočná hodnota momentu sily z troch sérií meraní odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia,

M – hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča.

5.14 Relatívne rozpätie chyby sa skúša najmenej pri troch hodnotách, a to približne v 20 %, 60 % a 100 % meracieho rozsahu.

5.15 Relatívne rozpätie chyby r nesmie presiahnuť hodnotu 0,6-násobku absolútnej hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre daný typ a triedu uvedenej v tabuľke č. 1.

5.16 Pri schválení typu meradla sa určia hodnoty meracieho rozsahu, v ktorých sa momentové kľúče skúšajú pri prvotnom a následnom overení.

6. Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení

6.1 Skúšky pri prvotnom a následnom overení momentového kľúča pozostávajú z vonkajšej obhliadky a skúšky presnosti.

6.2 Pri vonkajšej obhliadke momentového kľúča sa vizuálne preverí,

a) či jeho vyhotovenie zodpovedá schválenému typu,

b) či jeho vyhotovenie zodpovedá požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy,

c) či momentový kľúč nie je mechanicky poškodený, deformovaný alebo či nemá iné nedostatky,

d) čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.

6.3 Pri vonkajšej obhliadke momentového kľúča, ktorý bol uvedený do používania podľa doterajších predpisov, vizuálne sa preverí,

a) či jeho vyhotovenie zodpovedá požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy,

b) či momentový kľúč nie je mechanicky poškodený, deformovaný alebo či nemá iné nedostatky,

c) čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.

6.4 Rozšírená neistota merania etalónovým zariadením pri prvotnom a následnom overení nepresiahne ± 1 % z meranej hodnoty momentu sily.

6.5 Rozšírená neistota merania pri prvotnom a následnom overení je menšia alebo sa rovná 1/2 najväčšej dovolenej chyby δM meradla.

6.6 Overenie momentových kľúčov sa vykoná po vyrovnaní ich teploty s teplotou okolia, ktorá je (23 ±5) oC a relatívnej vlhkosti vzduchu do 90 %. Počas týchto skúšok sa teplota nesmie meniť viac ako o 2 oC.

6.7 Pred začatím skúšania sa momentový kľúč predbežne trikrát zaťaží na najväčšiu hodnotu meracieho rozsahu a odľahčí sa späť do nulovej polohy.

6.8 Momentové kľúče sa skúšajú v hodnotách meracieho rozsahu určených pri schválení typu meradla.

6.9 Ak má momentový kľúč smer zaťažovania pravý aj ľavý, vykoná sa skúška pre obidva smery zaťaženia.

6.10 Pri každej hodnote a v každom smere krútiaceho momentu sa vykoná najmenej päť meraní nasledujúcich bezprostredne za sebou.

6.11 Chyba momentového kľúča Δi sa vypočíta podľa vzťahu

Vzorec 59-3

kde Mi – hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice momentového kľúča,

M – konvenčne skutočná hodnota momentu sily odčítaná zo stupnice etalónového zariadenia.

6.12 Zistená chyba Δi momentového kľúča vypočítaná podľa bodu 6.11 neprekročí v žiadnom meraní najväčšiu dovolenú chybu ΔM pre daný typ a triedu uvedenú v tabuľkách č. 1 a č. 2.

6.13 Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhoveli ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6.14 Momentové kľúče, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa zabezpečovacími značkami na miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla, ak je to aplikovateľné.

6.15 Ďalšie podrobnosti postupu pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

7. Príklady vyhotovenia momentových kľúčov

7.1 Ukazovacie momentové kľúče (typ I)

7.1.1 Trieda A: momentové kľúče s torznou alebo ohybnou tyčou a indikačným zariadením

Obrázok 59-1

7.1.2 Trieda B: momentové kľúče s pevným telesom a indikačným zariadením

Obrázok 59-2

7.1.3 Trieda C: momentové kľúče s pevným telesom kľúča a elektronickým meracím zariadením

Obrázok 59-3

7.1.4 Trieda D: momentové skrutkovače s indikačným zariadením

Obrázok 59-4

7.1.5 Trieda E: momentové skrutkovače s elektronickým meracím zariadením

Obrázok 59-5

7.2 Limitné momentové kľúče (typ II)

7.2.1 Trieda A: momentový kľúč s indikačným zariadením

Obrázok 59-6

7.2.2 Trieda D: momentový skrutkovač s indikačným zariadením

Obrázok 59-7

7.2.3 Trieda G: momentový kľúč s ohybnou tyčou a indikačným zariadením

Obrázok 59-8

Príloha č. 60 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

NAPÍNACIE ZARIADENIA NA PREDPÄTÝ BETÓN

Príloha 60

Príloha č. 61 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

ZARIADENIA NA MECHANICKÉ SKÚŠKY MATERIÁLOV

Príloha 61

Príloha č. 62 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

TACHOGRAFY

Zrušená od 30. 10. 2006.

Príloha č. 63 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

TVRDOMERY NA BETÓN

Príloha 63

Príloha č. 64 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERAČE PRETEČENÉHO OBJEMU VODY S VOĽNOU HLADINOU

Príloha 64

Príloha č. 65 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA KVAPALINY

Príloha 65

Príloha č. 66 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA PLYNY

Príloha 66

Príloha č. 67 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

REFRAKTOMETRE

Príloha 67

Príloha č. 68 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

AUTOMATICKÉ HLADINOMERY

Príloha 68

Príloha č. 69 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PREPOČÍTAVAČE MNOŽSTVA KVAPALÍN

Príloha 69

Príloha č. 70 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

LABORATÓRNE HUSTOMERY, CUKROMERY A MUŠTOMERY

Príloha 70

Príloha č. 71 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

VIBRAČNÉ HUSTOMERY NA KVAPALINY A PLYNY

Príloha 71

Príloha č. 72 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERACIE ZOSTAVY NA LIEH

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na meracie zostavy na lieh určené na kontinuálne a dynamické meranie pretečeného množstva liehu vyjadreného v litroch 100 % alkoholu na základe údajov vlastného prietokového meradla merajúceho objem alebo hmotnosť (ďalej len „meracia zostava“).

2. Na účely tejto prílohy sa rozlišujú tieto oblasti použitia meracej zostavy:

a) meracia zostava na etanol,

b) meracia zostava na zmes etanolu a vody.

3. Meracia zostava pred uvedením na trh podlieha:

a) posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu1) alebo

b) prvotnému overeniu, ak ide o meraciu zostavu, ktorej komponenty majú platné schválenie typu podľa predpisov2) platných pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu.1)

Meracia zostava pred uvedením do prevádzky podlieha zabezpečeniu úradnými uzáverami správcu dane.

4. Meracia zostava počas jej používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu. Metódy skúšania pri následnom overovaní a pri prvotnom overovaní po oprave sú uvedené v druhej časti.

5. Meracia zostava podľa bodu 3 písm. a) podlieha po oprave prvotnému overeniu, len ak nedôjde k naplneniu ustanovenia podľa osobitného predpisu.3)

6. Meracia zostava, ktorá pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overovaní meracích zostáv na lieh

1. Všeobecné požiadavky na meraciu zostavu

1.1 Meracia zostava obsahuje všetky potrebné meracie zariadenia, ako je prietokové meradlo, vibračný hustomer, prepočítavač množstva kvapalín, ktoré umožňujú určenie množstva liehu vyjadreného v litroch 100 % alkoholu.

1.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a)

Meracia zostava musí spĺňať požiadavky prílohy č. 1 osobitného predpisu1) a prílohy MI-005 osobitného predpisu.1)

1.3 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b)

Meracia zostava na lieh pozostáva z objemového prietokového meradla na kvapaliny okrem vody zodpovedajúceho podmienkam prílohy č. 10 alebo z hmotnostného prietokomera na kvapaliny zodpovedajúceho podmienkam prílohy č. 65, ku ktorému je pripojený vibračný hustomer na kvapaliny zodpovedajúci podmienkam prílohy č. 71 a prepočítavač množstva kvapalín zodpovedajúci podmienkam prílohy č. 69, ak nie sú súčasťou vlastného hmotnostného prietokomeru.

1.4 Prídavným zariadením meracej zostavy je:

a) regulátor prietoku alebo vyrovnávacia jednotka liehu do meracej zostavy s vymedzením hraníc prietoku na účely hlásenia poruchy,

b) teplotný poistný ventil, ktorý automaticky odstaví meraciu zostavu v prípade prekročenia maximálnej teploty liehu po 10 sekundách.

1.5 Meracia zostava je vybavená záložným zdrojom napájania.

1.6 K meracej zostave je pripojené etalónové gravimetrické zariadenie s nádržou s objemom zabezpečujúcim hodnotu rozšírenej neistoty merania nie väčšiu ako 0,05 %, pričom objem nádrže nie je menší ako 1000 dm3. Toto zariadenie slúži na účely overovania meracej zostavy a pre potreby správcu dane.

2. Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby

2.1 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a)

Meracia zostava musí spĺňať požiadavku na triedu presnosti 0,3 s najväčšou dovolenou chybou ± 0,3 %.

2.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b)

Meracia zostava musí spĺňať požiadavku na triedu presnosti 0,3 s najväčšou dovolenou chybou ± 0,3 %.

Jednotlivé komponenty meracej zostavy musia spĺňať požiadavky:

a) objemové prietokové meradlo podľa prílohy č. 10 – trieda presnosti 0,3,

b) hmotnostný prietokomer na kvapaliny podľa prílohy č. 65 – trieda presnosti 0,2,

c) vibračný hustomer na kvapaliny podľa prílohy č. 71 – trieda presnosti 0,1,

d) prepočítavač množstva kvapalín podľa prílohy č. 69 – trieda presnosti 0,1.

3. Metódy skúšania pri overení

3.1 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a)

Meracia zostava sa následne overuje a prvotne overuje po vykonanej oprave podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov.

3.2 Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b)

Meracia zostava sa počas platnosti schválenia typu komponentov meracej zostavy overuje podľa predpisov platných ku dňu schválenia typu.

Meracia zostava, ktorej platnosť rozhodnutia o schválení typu komponentov uplynula, musí pri následnom overení splniť požiadavku najväčšej dovolenej chyby podľa harmonizovaných slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov.4)

4. Zabezpečenie proti neoprávnenému zásahu

Meracia zostava je zabezpečená proti neoprávnenému zásahu overovacími značkami5) alebo zabezpečovacími značkami6),7) tak, ako bolo určené pri jej uvedení na trh, a úradnými uzáverami správcu dane tak, ako bolo určené pri jej uvedení do prevádzky.

5. Osobitné náležitosti

Meracia zostava v prevádzke sa pri overení zabezpečuje úradnými uzáverami správcu dane.

Príloha č. 73 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PLYNOVÉ CHROMATOGRAFY NA STANOVENIE ENERGETICKEJ HODNOTY ZEMNÉHO PLYNU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na procesné plynové chromatografy a laboratórne plynové chromatografy, ktoré sa používajú na meranie chemického zloženia zemného plynu, stanovenie jeho energetickej hodnoty a relatívnej hustoty (ďalej len „plynový chromatograf“). Energetické hodnoty slúžia na výpočet množstva energie obsiahnutej v zemnom plyne.

2. Plynový chromatograf pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Plynový chromatograf schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Plynový chromatograf, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

5. Plynový chromatograf počas jeho používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení plynových chromatografov

1. Termíny a definície

1.1 Plynový chromatograf je meradlo určené na stanovenie energetickej hodnoty, t. j. spaľovacieho tepla a výhrevnosti zemného plynu na základe výsledkov analýzy chemického zloženia. Energetická hodnota a ďalšie veličiny sa vypočítajú programom zohľadňujúcim požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy.1)

1.2 Procesný plynový chromatograf je plynový chromatograf, ktorý, na rozdiel od laboratórneho plynového chromatografu, je napojený priamo na plynárenskú sieť zemného plynu.

1.3 Spaľovacie teplo je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného množstva plynu vo vzduchu tak, že tlak p1, pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane konštantný a teplota všetkých produktov spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu t1 zhodnú s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v plynnom stave s výnimkou vody vytvorenej spálením, ktorá pri teplote t1 skondenzovala do kvapalného stavu.

1.4 Výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného množstva plynu vo vzduchu tak, že tlak p1, pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane konštantný a teplota všetkých produktov spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu t1 zhodnú s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v plynnom stave.

1.5 Mólový zlomok je podiel počtu mólov zložky k počtu mólov plynnej zmesi.

1.6 Objemový zlomok je podiel objemu zložky k objemu zmesi za daných podmienok, t. j. tlaku a teploty.

1.7 Hmotnostný zlomok je podiel hmotnosti zložky k hmotnosti plynnej zmesi.

1.8 Hustota je pomer hmotnosti vzorky plynu k jej objemu za definovaných podmienok.

1.9 Relatívna hustota je hustota plynu delená hustotou suchého vzduchu štandardného zloženia1) za rovnakých stanovených podmienok tlaku a teploty.

1.10 Kalibračný plyn je zmes plynov definovaného zloženia, zabezpečujúceho metrologickú nadväznosť jednotlivých zložiek, používaná pri periodických kalibráciách meradla a pri metrologických skúškach.

1.11 Interný kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý je súčasťou meradla a slúži na jeho periodickú kalibráciu.

1.12 Externý kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý netvorí súčasť meradla a používa sa na metrologickú kontrolu meradla.

1.13 Kompresibilitný faktor je pomer skutočného objemu určitej hmotnosti plynu za stanovených podmienok tlaku a teploty a objemu plynu vypočítaného zo stavovej rovnice pre ideálny plyn.

2. Metrologické požiadavky

2.1 Referenčné podmienky: tlak 101,325 kPa, teplota spaľovania 25 oC, teplota merania objemu 15 oC.

2.2 Pracovné podmienky: teplota –18 oC až 55 oC.

2.3 Meracie rozsahy

Meracie rozsahy a meracie jednotky stanovovaných veličín na plynovom chromatografe sú tieto:

a) mólové zlomky jednotlivých zložiek zemného plynu vyjadrené v %,

b) spaľovacie teplo: (25 až 50) MJ . m-3, resp. (7 až 14) kWh . m-3,

c) relatívna hustota: 0,555 až 0,700.

Merateľné rozsahy mólových zlomkov zložiek sú uvedené v tabuľke č. 1:

Tabuľka č. 1

Zložka Merateľné rozsahy
%
dusík 0 až 15
metán 75 až 100
oxid uhličitý 0 až 10
etán 0 až 10
propán 0 až 3
izobután 0 až 1
n-bután 0 až 1
neopentán 0,0 až 0,5
izopentán 0,0 až 0,5
n-pentán 0,0 až 0,5
C6+ (n-hexán) 0,0 až 0,2

2.4 Kalibrácia interným kalibračným plynom sa musí v prípade procesného plynového chromatografu vykonávať pravidelne, optimálne raz denne, najmenej však raz za 168 hodín. Na kalibráciu musí byť na chromatografe vyčlenený samostatný vstup, ktorý musí byť zabezpečený proti neoprávnenému zásahu značkou používateľa, napríklad plombou.

V prípade laboratórneho plynového chromatografu sa kalibrácia vykonáva bezprostredne pred analýzou odobratej vzorky.

2.5 Interný kalibračný plyn musí byť zabezpečený tak, aby sa zabránilo neoprávnenej manipulácii s ním. Jeho vlastnosti sú uvedené v certifikáte. Rozšírené relatívne neistoty jeho jednotlivých hodnôt vlastností – spaľovacieho tepla, relatívnej hustoty a mólového zlomku metánu nesmú byť väčšie ako 0,25 %. Technické požiadavky na kalibračné plyny na analýzu zemného plynu sú uvedené v bode 3.6.

2.6 Externé kalibračné plyny používané pri metrologickej kontrole sú certifikované referenčné materiály s rôznymi hodnotami spaľovacieho tepla, ktoré musia obsahovať najmenej 11 zložiek. Na overenie sa použijú 2 plyny, pričom hodnoty ich rozšírených relatívnych neistôt nesmú byť väčšie ako 0,2 % príslušnej hodnoty spaľovacieho tepla, relatívnej hustoty a mólového zlomku metánu.

2.7 Opakovateľnosť merania vyjadrená v percentách ako relatívna smerodajná odchýlka z určitého počtu meraní musí byť menšia ako hodnoty uvedené pre jednotlivé veličiny v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

Tabuľka 02

Kontrola sa vykonáva pri technických skúškach na účely schvaľovania typu meradla a pri prvotnom overení.

2.8 Hodnoty najväčších dovolených chýb pri technických skúškach na účely schvaľovania typu, pri prvotnom a následnom overení pre jednotlivé veličiny sú uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

Tabuľka 03

3. Technické požiadavky

3.1 Plynový chromatograf je spravidla tvorený:

a) analytickou časťou – dávkovací systém, teplotne stabilizované chromatografické kolóny, detektor,

b) pneumatickou časťou zabezpečujúcou prívod plynov vrátane regulácie vstupných tlakov,

c) elektronickou riadiacou a ovládacou jednotkou vrátane integračnej jednotky.

3.1.1 Príslušenstvo:

a) sonda na odber vzorky zemného plynu alebo vzorkovnica zemného plynu,

b) výstupné potrubie pre plyny vchádzajúce do prístroja,

c) tlaková nádoba s nosným plynom,

d) tlaková nádoba s interným kalibračným plynom.

3.2 Konštrukcia vlastného prístroja musí zabezpečiť merací systém proti neprípustnej manipulácii.

3.3 Analytická časť musí umožňovať stanovenie všetkých zložiek v jednej analýze. Jednotlivé zložky musia byť separované s výnimkou uhľovodíkov s počtom uhlíkov v reťazci vyšším ako šesť.

3.4 Elektronická riadiaca jednotka môže byť zabudovaná do analytickej časti alebo môže byť umiestnená oddelene ako samostatná časť. Táto jednotka vykonáva integráciu signálu, uchováva kalibračné údaje, vykonáva vyhodnotenie a výpočet spaľovacieho tepla a relatívnej hustoty. Vypočítané údaje sa uchovávajú v elektronickej podobe alebo sa prenášajú do záznamového zariadenia.

3.5 Pneumatická časť zabezpečuje stabilizáciu a reguláciu tlaku nosného plynu, najčastejšie hélia, a pracovných plynov, napr. vodík, vzduch alebo dusík, ktoré sú potrebné na činnosť použitých detektorov alebo na ovládanie pneumatických ventilov analytickej a vzorkovacej časti.

3.6 Interný kalibračný plyn tvorí súčasť meradla a slúži na jeho pravidelnú kalibráciu. Musí obsahovať všetkých 11 zložiek zemného plynu v rozsahoch podľa tabuľky č. 1. V prípade procesného plynového chromatografu sa nesmie kalibračný plyn odpojovať od prístroja. Kalibračný certifikát interného kalibračného plynu musí byť k dispozícii.

3.7 Časť na prepínanie vstupov vzoriek a interného kalibračného plynu pri procesnom plynovom chromatografe býva ovládaná elektronickou jednotkou a musí umožňovať napojenie vzoriek a kalibračného plynu. V prípade použitia viacerých vstupov vzoriek musí byť dĺžka analýzy a početnosť dávkovania nastavená tak, aby bolo možné vykonať aspoň 24 analýz z každého vstupu za 24 hodín. V prípade, že sa odber vzoriek vykonáva mimo budovy, musí byť odberová kapilára temperovaná tak, aby teplota plynu neklesla pod teplotu rosného bodu jednotlivých zložiek zmesi. Prietok vzoriek musí byť nastavený tak, aby časové oneskorenie vzorky plynu bolo kratšie, ako je cyklus dávkovania.

3.8 Tlaková nádoba s kalibračným plynom musí byť vybavená temperovacím zariadením, aby v prípade nižších teplôt prostredia nedochádzalo ku kondenzácii jeho zložiek a aby sa zabezpečila homogenita obsahu tlakovej nádoby.

4. Nápisy a značky

4.1 Štítok

Prístroj musí mať trvalý a ľahko čitateľný štítok, ktorý obsahuje tieto údaje:

a) ochrannú značku alebo obchodné meno výrobcu,

b) rok výroby,

c) výrobné číslo,

d) typové označenie alebo číslo modelu,

e) merací rozsah spaľovacieho tepla pri referenčných podmienkach.

4.2 Umiestnenie overovacej značky

Prístroj, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení. Umiestnenie overovacej značky sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu a v doklade o overení.

5. Metódy technických skúšok

5.1 Prístroj predložený na skúšku na účely schvaľovania typu musí byť kompletný s príslušenstvom a dokumentáciou. Skúšky sa vykonávajú na mieste jeho používania podľa pracovného postupu schváleného Slovenským metrologickým ústavom.

Pred technickými skúškami na účely schvaľovania typu sa najskôr vykoná jeho nastavenie interným kalibračným plynom podľa pracovných inštrukcií výrobcu. Nastavenie aj následné skúšky sa vykonávajú v referenčných podmienkach uvedených v bode 2.1 pomocou externých kalibračných plynov, ktorými sú certifikované referenčné materiály s certifikovaným obsahom všetkých požadovaných 11 zložiek zemného plynu.

5.2 Ak sa prístroj používa v prevádzkových podmienkach stanovených výrobcom, potom údaje prístroja pri hodnotení jeho stability za relatívne stabilných podmienok okolia a po kalibrácii interným kalibračným plynom zostávajú pri skúške typu počas 8 hodín v rámci driftu, ktorého priemerná hodnota je menšia alebo nanajvýš sa rovná polovičnej hodnote najväčšej dovolenej chyby.

5.3 Vypočítajú sa relatívne odchýlky v percentách, ktoré sa porovnajú s najväčšou dovolenou chybou pre danú veličinu. Relatívne odchýlky musia byť menšie ako najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 3.

5.4 Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 20 nameraných hodnôt. Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

6. Metódy skúšania pri overení

6.1 Overenie plynového chromatografu sa vykonáva na mieste jeho používania použitím predpísaných metód a certifikovaných referenčných materiálov zmesí plynov – externé kalibračné plyny, ktoré sú nadviazané na národný etalón zloženia vybraných zmesí plynov.

6.2 Prvotné overenie

Prvotné overenie prístroja sa vykonáva po schválení jeho typu, a to použitím potrebných pomôcok a externých kalibračných plynov. Pozostáva z týchto krokov:

a) vonkajšej obhliadky – kontroly certifikátu interného kalibračného plynu, ktorý musí spĺňať požiadavky metrologickej nadväznosti, úrovne štandardných neistôt a platnosti; kontroly stavu štítkov a plombovania,

b) kontroly stavu kalibrácie plynového chromatografu, t.j. kalibračnej tabuľky v overovanom prístroji a jej porovnania s kalibračným certifikátom,

c) skúšky správnosti merania hodnôt mólových zlomkov, spaľovacích tepiel a relatívnych hustôt porovnaním s hodnotami uvedenými v certifikáte externého kalibračného plynu,

d) skúšky opakovateľnosti merania.

Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 10 nameraných hodnôt. Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

6.3 Následné overenie

Následné overenie pozostáva z rovnakých skúšok ako prvotné overenie s výnimkou skúšky opakovateľnosti merania.

6.4 Na meranie sa použijú certifikované referenčné materiály zmesí plynov, ktoré sú nadviazané na národný etalón mólového zlomku vybraných zmesí plynov.

6.5 Vyhodnotenie nameraných výsledkov a spracovanie výsledkov skúšok

Pre každé meranie sa stanoví hodnota rozšírenej neistoty výsledku merania. Pre meradlo, ktoré vyhovie príslušným požiadavkám, sa vystaví doklad o overení a meradlo sa označí overovacou značkou.

Príloha č. 74 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1. „Smernica Rady 71/316/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú tak meradiel, ako aj metód metrologickej kontroly (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení smernice Rady 72/427/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1), v znení smernice Rady 83/575/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 7), v znení smernice Rady 87/354/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13./zv. 8), v znení smernice Rady 87/355/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 8) a v znení smernice Rady 88/665/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 9) a v znení nariadenia Rady ES č. 807/2003 zo dňa 14. 04. 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 4).

2. Smernica Rady 71/317/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú rovnobežnostenných závaží strednej triedy presnosti od 5 kg do 50 kg a valcových závaží strednej triedy presnosti od 1 g do 10 kg (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1).

3. Smernica Rady 71/318/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú plynomerov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení smernice Rady 74/331/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 2), v znení smernice Rady 78/365/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice Rady 82/623/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 6).

4. Smernica Rady 71/319/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú meradiel na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1).

5. Smernica Rady 71/348/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú prídavných zariadení k meradlám na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1).

6. Smernica Rady 73/362/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú dĺžkových mier (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 2) v znení smernice Rady 78/629/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice Komisie 85/146/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 8).

7. Smernica Rady 74/148/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú závaží vyššej triedy presnosti od 1 mg do 50 kg (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 2).

8. Smernica Rady 75/33/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vodomerov na studenú vodu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3).

9. Smernica Rady 75/410/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú kontinuálnych sčítavacích váh s automatickou činnosťou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3).

10. Smernica Rady 76/765/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú liehomerov a liehových hustomerov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3) v znení smernice Rady 82/624/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 6).

11. Smernica Rady 76/766/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú liehových tabuliek (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3).

12. Smernica Rady 76/891/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú elektromerov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3) v znení smernice Rady 82/621/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 6).

13. Smernica Rady 77/95/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú taxametrov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13 /zv. 4).

14. Smernica Rady 77/313/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú meracích systémov na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 4) v znení smernice Komisie 82/625/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 6).

15. Smernica Rady 78/1031/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vytrieďovacích kontrolných váh a triediacich váh s automatickou činnosťou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 5).

16. Smernica Rady 79/830/EHS o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vodomerov na teplú vodu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 5).

17. Smernica Rady 2006/96/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu tovaru (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

18. Smernica Komisie 2007/13/ES zo 7. marca 2007, ktorou sa mení a dopĺňa príloha II k smernici Rady 71/316/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly (Ú. v. EÚ L 73, 13. 3. 2007).

19. Smernica Rady 71/347/EHS z 12. októbra 1971 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o meraní násypnej hustoty obilia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 1).

20. Smernica Rady 86/217/EHS z 26. mája 1986 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa tlakomerov na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8).

21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/17/EÚ z 9. marca 2011, ktorou sa zrušujú smernice Rady 71/317/EHS, 71/347/EHS, 71/349/EHS, 74/148/EHS, 75/33/EHS, 76/765/EHS, 76/766/EHS a 86/217/EHS týkajúce sa metrológie (Ú. v. EÚ L 71, 18. 3. 2011).

Poznámky pod čiarou

1) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

2a) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2b) § 13 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách.

2c) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z. z. o sprístupňovaní meradiel na trhu.

2d) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z. z o sprístupňovaní váh s neautomatickou činnosťou na trhu.

2e) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z. z.

2f) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 582/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 215/2013 Z. z.

3) § 21 až 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

4) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.

5) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

6) STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií.

6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v platnom znení (Ú. v. ES L 204, 21. 7. 1998).

7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

8) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 150/2002 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z.

9) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z.

10) § 20 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z.

1) Ak pri schválení typu meradla alebo pri certifikácii typu meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.

2) Meradlá používané pri meraniach súvisiacich s platbami a/alebo pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov.

3) Meradlá používané pri meraniach vyplývajúcich z osobitných predpisov, pri úradných meraniach, prípadne vyžadované štátnou správou.

4) Meradlá používané pri diagnostike a plánovaní terapie, súvisiace s priamym ohrozením zdravia a života pacienta.

5) Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 7/zv. 1).

6) Pri schvaľovaní typu meradiel sa vyžaduje vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.

7) Váhy triedy presnosti IIII sú určené na váženie piesku, kamenia, tuhého komunálneho odpadu, stavebnej sutiny a na váženie malty a betónu u výrobcov a prepravcov.

8) Výroba a dovoz obalov podlieha metrologickému dozoru.

9) STN ISO 3310-1, STN ISO 3310-2, STN ISO 3310-3.

10) STN 73 1373.

11) Schváleniu typu nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad 400 m3. h-1 uvádzané na trh podľa požiadaviek platných v Slovenskej republike.

12) Schváleniu typu nepodliehajú merače menovitého prietoku Qn nad 200 m3. h-1 uvádzané na trh podľa požiadaviek platných v Slovenskej republike.

13) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na vý- robky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z.

15) Overenie podľa bodu 8.2 STN EN 45501.

16) Overenie podľa prílohy č. 40 a STN EN 1060-1 až 3.

17) Overenie podľa prílohy č. 32 a STN EN 12470-3.

18) Overenie podľa prílohy č. 44 a STN EN 60645-1.

19) Overenie podľa technických noriem.

20) Overenie podľa harmonizovaných noriem alebo normatívnych dokumentov podľa § 13 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách.

1) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) STN EN 1060-3: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 3: Špecifické požiadavky na elektromechanické systémy na meranie tlaku krvi.

3) STN EN 1060-4: 2004 Neinvazívne tonometre. Časť 4: Skúšobné postupy na určenie celkovej presnosti systému automatických neinvazívnych tonometrov.

4) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 572/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok v znení nariadenia vlády č. 489/2004 Z. z.

5) STN EN 1060-2: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 2: Osobitné požiadavky na mechanické tonometre.

6) STN EN 1060-1: 2000 Neinvazívne tonometre. Časť 1: Všeobecné požiadavky.

1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách.

2) Napríklad zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

3) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4) § 11 ods. 8 zákona č. 142/2000 Z. z. v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

5) § 2 písm. k) zákona č. 142/ 2000 Z. z.

6) § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z. z.

7) Bod 8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z.

1) STN EN ISO 6976 Zemný plyn. Výpočet výhrevnosti, hustoty, relatívnej hustoty a Wobbeho indexu zo zloženia.

1) STN 17 7015 Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu a na meranie zaťaženia náprav. Metrologické a technické požiadavky. Skúšobné metódy. Príloha B (17 7015).

2) STN 17 7015 Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu a na meranie zaťaženia náprav. Metrologické a technické požiadavky. Skúšobné metódy (17 7015).

3) STN EN 45501 Metrologické aspekty váh s neautomatickou činnosťou (99 4102).

1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z.

2) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 443/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia.

3) STN EN 60825-1 Bezpečnosť laserových výrobkov a zariadení. Časť 1: Klasifikácia zariadení a požiadavky (34 1701).

4) STN EN 60068-2-2 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-2: Skúšky. Skúška B: Suché teplo (34 5791).

5) STN EN 60068-2-1 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-1: Skúšky. Skúška A: Chlad (34 5791).

6) STN EN 60068-2-30 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-30: Skúšky. Skúška Db: Vlhké teplo, cyklické (cyklus 12 h + 12 h) (34 5791).

7) STN EN 60068-2-18 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-18: Skúšky. Skúšky R a návod: Voda (34 5791).

8) STN EN 60512-11-8 Elektromechanické súčiastky pre elektronické zariadenia. Základné skúšobné postupy a meracie metódy. Časť 11: Klimatické skúšky. Oddiel 8: Skúška 11 h. Piesok a prach (35 4055).

9) STN EN 60068-2-47 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-47: Skúšky. Skúška montáže súčastí na vibrácie, nárazy a podobné dynamické skúšky (34 5791).

10) STN EN 60068-2-31 Skúšanie vplyvu prostredia. Časť 2-31: Skúšky. Skúška Ec: Nárazy pri hrubej manipulácii, prednostne pre druh vzoriek-zariadenia (34 5791).

11) STN EN 61000-4-11 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-11: Metódy skúšania a merania. Skúšky odolnosti proti krátkodobým poklesom napätia, krátkym prerušeniam a kolísaniam napätia (33 3432).

12) STN EN 61000-4-4 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-4: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti rýchlym elektrickým prechodným javom/skupinám impulzov (33 3432).

13) STN EN 61000-4-5 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-5: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti rázovým impulzom (33 3432).

14) STN EN 61000-4-8 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-8: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti magnetickému poľu pri sieťovej frekvencii (33 3432).

15) STN EN 61000-4-6 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-6: Metódy skúšania a merania. Odolnosť proti rušeniu indukovanému vysokofrekvenčnými poliami, šírenému vedením (33 3432).

16) STN EN 61000-4-3 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-3: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti vyžarovanému vysokofrekvenčnému elektromagnetickému poľu (33 3432).

17) STN EN 61000-4-2 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 4-2: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti elektrostatickému výboju (33 3432).

18) ISO 7637-2 Cestné vozidlá – Elektrické rušenie vedením a väzbou – Časť 2: Elektrické rušenie vedené len napájacími vodičmi.

19) ISO 7637-3 Cestné vozidlá – Elektrické rušenie vedením a väzbou – Časť 3: Elektrické rušenie kapacitnou a indukčnou väzbou cez vodiče iné než napájacie vodiče.