Vyhláška č. 111/1999 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa územie Vihorlat ustanovuje za chránenú krajinnú oblasť

Čiastka 53/1999
Platnosť od 28.05.1999
Účinnosť od 01.06.1999
01.06.1999

111

01.06.1999

VYHLÁŠKA

01.06.1999

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

01.06.1999

z 19. apríla 1999,

01.06.1999

ktorou sa územie Vihorlat ustanovuje za chránenú krajinnú oblasť

01.06.1999

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:


01.06.1999

§ 1

01.06.1999

Chránená krajinná oblasť Vihorlat

01.06.1999

Územie Vihorlat v okresoch Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina sa ustanovuje za Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat (ďalej len „chránená krajinná oblasť“).

01.06.1999

§ 2

01.06.1999

Územie chránenej krajinnej oblasti

01.06.1999

(1) Územie chránenej krajinnej oblasti sa nachádza v katastrálnych územiach Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovce, Kolonica, Ladomírov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce.

01.06.1999

(2) Chránená krajinná oblasť má výmeru 17 485,2428 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.

01.06.1999

§ 3

01.06.1999

Dokumentácia

01.06.1999

Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Košiciach, na Krajskom úrade v Prešove, na Okresnom úrade v Michalovciach, na Okresnom úrade v Sobranciach, na Okresnom úrade v Snine a na Okresnom úrade v Humennom.


01.06.1999

§ 4

01.06.1999

Zrušovacie ustanovenie

01.06.1999

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 9/1974 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Vihorlat.

01.06.1999

§ 5

01.06.1999

Účinnosť

01.06.1999

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 1999.


01.06.1999

László Miklós v. r.


01.06.1999

Príloha k vyhláške č. 111/1999 Z. z.

01.06.1999

VYMEDZENIE ÚZEMIA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI VIHORLAT

01.06.1999

Územie chránenej krajinnej oblasti (ďalej len „oblasť“) sa nachádza v Prešovskom kraji v okrese Humenné v katastrálnom území Valaškovce (vojenský obvod) a v okrese Snina v katastrálnych územiach Hrabová Roztoka, Kolonica, Ladomírov, Snina, Stakčín, Strihovce a Zemplínske Hámre, ďalej v Košickom kraji v okrese Michalovce v katastrálnych územiach Jovsa a Poruba pod Vihorlatom a v okrese Sobrance v katastrálnych územiach Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Remetské Hámre, Ruská Bystrá a Vyšná Rybnica.

01.06.1999

Súpis katastrálnych máp:

01.06.1999

Územie oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom k 1. januáru 1998 a podľa lesníckych organizačných máp M 1 : 25 000 so stavom

01.06.1999

– k 1. januáru 1990 pre lesný hospodársky celok Remetské Hámre, Hlivištia, Ubľa a Kamenica,

01.06.1999

– k 1. januáru 1991 pre lesný hospodársky celok Snina a Jovsa,

01.06.1999

– k 1. januáru 1993 pre lesný hospodársky celok Kamienka.

01.06.1999

Z týchto máp bola hranica oblasti prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky M 1 : 50 000 na tieto mapové listy:

01.06.1999

M 38 – 21 Snina,

01.06.1999

M 38 – 23 Sobrance.

01.06.1999

Hranica oblasti vychádza z bodu na severovýchodnom okraji obce Jovsa, pokračuje východným smerom okrajom lesa po most na potoku Myslina, odtiaľ na severovýchod proti prúdu potoka Myslina do priestoru Požiare, kde sa lomí na východ a po okraji lesa odbočuje v pravom uhle na juh a pokračuje po toku ľavostranného prítoku potoka Myslina hranicou lesa. Po vrstevnici v nadmorskej výške 300 m smeruje približne na východ cez Porubský potok, kde dosiahne katastrálnu hranicu obcí Poruba pod Vihorlatom – Remetské Hámre, po ktorej smeruje južne na kótu 295 m n. m., severovýchodným smerom obchádza kótu Čierna studňa (345 m n. m.) a pokračuje hranicou lesa ponad severný okraj obce Remetské Hámre do potoka Okna. Ďalej sa stáča na juh a pravým brehom potoka pokračuje na most pri Novej píle, odkiaľ vedie asi 2100 m po okraji lesa cez kótu 270 m n. m., stáča sa na severovýchod a pokračuje približne 1000 m po okraji lesa. Asi 150 m od kóty 326 m n. m. smeruje juhovýchodne a vyúsťuje na lesnú cestu Rybnička. Pokračuje juhozápadným smerom po okraji lesa až po potok Rybnička a ďalej juhovýchodným smerom okrajom lesa po katastrálnu hranicu obce Vyšná Rybnica. Potom smeruje na východ, pretína pravostranný prítok Slaného Potoka, juhovýchodným smerom pretína jeho ľavostranný prítok, odtiaľ pokračuje na juhovýchod až juh a východne prechádza cez kótu 252 m n. m. Ďalej pokračuje po severovýchodnom okraji lesa a ceste Choňkovce – Podhoroď, obchádza západný okraj obce Podhoroď až po lesnú cestu vedúcu do obce Ruská Bystrá. Z tohto bodu hranica oblasti smeruje severozápadne po pravostrannú zákrutu do obce Ruská Bystrá, odtiaľ severozápadne cez potok Luhy, západne obchádza kótu Poloň (573 m n. m.). Ďalej pokračuje severozápadným smerom cez pravostranný prítok Hrabového potoka a pravostranný prítok Rovného potoka, odtiaľ po lesnej ceste severným smerom ku západnému okraju obce Strihovce. Tu sa hranica oblasti stáča severozápadne proti toku ľavostranného prítoku Rovného potoka cez kótu 578 m n. m., ďalej smeruje po lesnej ceste na sever až do bezmenného ľavostranného prítoku potoka Luh, kde sa v pravom uhle lomí na západ, prechádza cez kótu 648 m n. m. až do ľavostranného prítoku potoka Kolonička, odkiaľ pokračuje lesnou cestou približne na severovýchod až sever. Na križovatke lesných ciest sa prudko stáča na juhozápad, pokračuje lesnou cestou severne od kóty Na kameni (568 m n. m.) do potoka Prechodovec, západným smerom prechádza cez potoky Kuršina, Veľká Bystrá a Malá Bystrá až na okraj lesa asi 200 m východne od kóty 450 m n. m. Potom sa stáča na juhovýchod a pokračuje okrajom lesa k Čiernemu potoku a ku katastrálnej hranici obce Zemplínske Hámre, odtiaľ na križovatku Kamennej cesty a lesnej cesty. Touto lesnou cestou prechádza cez kótu 524 m n. m. až na hranicu vojenského výcvikového priestoru (VVP). Prebieha po hranici VVP a súčasne po hranici lesa, pretína potok Porúbka, stáča sa na kótu 691 m n. m. a prevažne juhozápadným smerom pokračuje hranicou lesa po sútok potokov Kamenica a Klinov. Ďalej pokračuje juhojuhovýchodným smerom proti toku potoka Klinov, prechádza sedlom severoseverovýchodne od kóty Malý Peňažník (738 m n. m.), odkiaľ pokračuje po pravom brehu Jovsianskeho potoka až k východiskovému bodu severovýchodne od intravilánu obce Jovsa.

01.06.1999

Chránená krajinná oblasť má výmeru 17 485,2428 ha. Z toho je 603,0011 ha poľnohospodárskej pôdy, 16 647,6962 ha lesnej pôdy, 30,4175 ha vodných plôch, 0,7019 zastavaných plôch ha a 203,4261 ha ostatných plôch.