Oznámenie č. 80/1996 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku

Čiastka 28/1996
Platnosť od 26.03.1996
Uzavretie zmluvy 05.08.1994
Ratifikácia zmluvy 19.12.1995
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudla platnosť výmenou diplomatických nót, t. j. 21. decembra 1995, na základe článku 28.

80

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. augusta 1994 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením zo 7. septembra 1995 č. 176 a prezident republiky ju ratifikoval 19. decembra 1995.

Zmluva nadobudla platnosť výmenou diplomatických nót, t. j. 21. decembra 1995, na základe článku 28.

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku

Slovenská republika a Maďarská republika,

prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku,

dohodli sa takto:

Článok 1

Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).

Článok 2

Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje

1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.

2. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ako aj daní z prírastku majetku.

3. Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú najmä

a) v Slovenskej republike

i) daň z príjmov fyzických osôb,

ii) daň z príjmov právnických osôb,

iii) daň z nehnuteľností

(ďalej len „slovenská daň“),

b) v Maďarskej republike

i) daň z príjmov fyzických osôb,

ii) daň spoločností,

iii) dane z pozemkov,

iv) daň z budov

(ďalej len „maďarská daň“).

4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať po podpísaní tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.

Článok 3

Všeobecné definície

1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

a) výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú Slovenskú republiku alebo Maďarskú republiku podľa toho, o aký prípad ide,

b) výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb,

c) výraz „spoločnosť“ označuje každú právnickú osobu alebo osobu považovanú na účely zdanenia za právnickú osobu,

d) výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu,

e) výraz „štátny príslušník“ označuje

i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom niektorého zmluvného štátu,

ii) každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte,

f) výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou, člnom, lietadlom alebo cestným vozidlom, prevádzkovanú podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia je umiestnené v jednom zmluvnom štáte, ak sa takáto loď, čln, lietadlo alebo cestné vozidlo neprevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,

g) výraz „príslušný úrad“ označuje

i) v prípade Slovenskej republiky ministra financií Slovenskej republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu,

ii) v prípade Maďarskej republiky ministra financií Maďarskej republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu.

2. Každý výraz, ktorý nie je definovaný inak, bude mať pri aplikácii tejto zmluvy zmluvným štátom taký význam, aký mu patrí podľa práva tohto štátu upravujúceho dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Článok 4

Rezident

1. Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto zmluvnom štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.

2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:

a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),

b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom,

d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

3. Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.

Článok 5

Stála prevádzkareň

1. Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť.

2. Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

a) miesto vedenia,

b) závod,

c) kanceláriu,

d) továreň,

e) dielňu,

f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.

3. Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa aj

a) stavenisko alebo stavbu, alebo montáž, alebo inštalačný projekt, avšak len vtedy, ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov,

b) poskytovanie služieb vrátane poradenských a riadiacich služieb poskytovaných podnikom prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takéto účely, avšak len vtedy, ak činnosti takéhoto charakteru trvajú (pre ten istý alebo s ním súvisiaci projekt) na území štátu dlhšie ako šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.

4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodanie tovaru patriaceho podniku,

b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,

c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania iným podnikom,

d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,

e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,

f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého zariadenia vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo pomocný charakter.

5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle aj využíva právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak sa jej činnosti neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré keby sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého zariadenia, nezakladali by existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovenia tohto odseku.

6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Článok 6

Príjmy z nehnuteľného majetku

1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, budovy, právo používania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo na pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu v nerastných ložiskách, prameňoch a v iných prírodných zdrojoch; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

3. Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia aj pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislého povolania.

Článok 7

Zisky podnikov

1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s výnimkou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.

4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkového zisku podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky len na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, nebudú ustanovenia uvedených článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Článok 8

Medzinárodná doprava

1. Zisky z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

2. Ak sídlo skutočného vedenia podniku lodnej dopravy je na palube lode alebo člna, považuje sa za umiestnené v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode alebo člna, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v tom zmluvnom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode alebo člna rezidentom.

3. Ustanovenie odseku 1 platí aj pre zisky z účastí na poole, na spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Článok 9

Spoločné podniky

Ak

a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo

b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu

a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, možno akékoľvek zisky, ktoré by bez týchto podmienok dosiahol jeden z podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť.

Článok 10

Dividendy

1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, osobe, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu; ak však príjemca je skutočným vlastníkom dividend, takto stanovená daň nepresiahne

a) 5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá priamo vlastní najmenej 25 % majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy,

b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.

Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie týchto obmedzení.

Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.

3. Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo z iných práv s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z práv na spoločnosti, ktoré sú podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom, postavené na roveň príjmov z akcií.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, tento druhý štát nemôže zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky úplne alebo sčasti pozostávajú zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.

Článok 11

Úroky

1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a poberá ich rezident druhého zmluvného štátu, možno zdaniť iba v tomto druhom štáte, ak tento rezident je skutočným vlastníkom úroku.

2. Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených i nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti alebo či majú alebo nemajú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi.

3. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak sa pohľadávka, z ktorej sa úroky vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

4. Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa úroky vyplácajú, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade môže zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 12

Licenčné poplatky

1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto stanovená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie tohto obmedzenia.

3. Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov alebo filmov a pások pre rozhlasové a televízne vysielanie, patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie vzťahujúce sa na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vo vedeckej oblasti.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým vznikajú licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je sám štát, jeho správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, či už je rezidentom niektorého zmluvného štátu alebo nie, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.

6. Ak suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo alebo na informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 13

Zisky zo scudzenia majetku

1. Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku patriaceho stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, vrátane takto dosiahnutých ziskov zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samostatnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne možno zdaniť v tomto druhom štáte.

3. Zisky zo scudzenia lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzkovanie týchto lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

4. Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa zdania len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.

Článok 14

Nezávislé povolania

1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo z inej nezávislej činnosti podobného charakteru, sa zdania len v tomto štáte, ak príjemca nemá k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu základňu, možno príjmy zdaniť v druhom zmluvnom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.

2. Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Článok 15

Zamestnanie

1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20 len v tomto štáte, ak sa zamestanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaniť len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, a

b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhého štátu, a

c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môžu sa odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, lietadla alebo v cestnom vozidle v medzinárodnej doprave zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Článok 16

Tantiémy

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady alebo iného obdobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

Článok 17

Umelci a športovci

1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte možno bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, možno tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

3. Príjmy, o ktorých sa zmieňuje tento článok, budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 vyňaté zo zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť, za predpokladu, že táto činnosť sa z podstatnej časti hradí z verejných fondov tohto štátu alebo druhého štátu alebo že táto činnosť sa vykonáva na základe kultúrnej dohody medzi zmluvnými štátmi.

Článok 18

Penzie

Penzie a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú s výnimkou článku 19 ods. 2 zdaneniu iba v tomto štáte.

Článok 19

Verejné funkcie

1.

a) Odmeny iné ako penzie vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

b) Takéto odmeny podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte vtedy, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,

i) je štátnym občanom tohto štátu alebo

ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodov poskytovania týchto služieb.

2.

a) Penzie vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil niektorý zmluvný štát, jeho správny útvar alebo miestny orgán tohto štátu, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

b) Takéto penzie podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte vtedy, ak fyzická osoba je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.

3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a na penzie za služby preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom, jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom.

Článok 20

Študenti, profesori a výskumní pracovníci

1. Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba z dôvodu štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo výcviku, nebudú podliehať zdaneniu v tomto štáte za predpokladu, že takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

2. Odmena za výučbu alebo za vedecký výskum, ktorú poberá fyzická osoba, ktorá je alebo bola bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorá sa zdržiava v skôr uvedenom štáte z dôvodu vedeckého výskumu alebo výučby na univerzite, inštitúcii pre vyššie vzdelávanie alebo v inej podobnej inštitúcii, bude oslobodená od dane v skôr uvedenom štáte za predpokladu, že tieto inštitúcie sú neziskovými právnymi subjektmi.

Článok 21

Iné príjmy

1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa bez ohľadu na ich zdroj zdania iba v tomto štáte.

2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom niektorého zmluvného štátu, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, skutočne súvisia s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide.

Článok 22

Majetok

1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, možno zdaniť v tomto druhom štáte.

3. Lode, člny, lietadlá alebo cestné vozidlá, ktoré sa používajú v medzinárodnej doprave, a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel podliehajú zdaneniu iba v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené skutočné vedenie podniku.

4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte.

Článok 23

Vylúčenie dvojakého zdanenia

1. V prípade rezidenta Slovenskej republiky bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:

Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do základu dane aj príjmy, ktoré možno zdaniť podľa ustanovení tejto zmluvy aj v Maďarskej republike, avšak povolí znížiť daň vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Maďarskej republike. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré možno podľa ustanovení tejto zmluvy zdaniť v Maďarskej republike.

2. V prípade rezidenta Maďarskej republiky bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:

a) Ak rezident Maďarskej republiky poberá príjem alebo ak vlastní majetok, ktorý v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy možno zdaniť v Slovenskej republike, Maďarská republika oslobodí s výnimkou ustanovení písmen b) a c) takýto príjem alebo majetok od dane.

b) Ak rezident Maďarskej republiky poberá príjmy, ktoré v súlade s ustanoveniami článkov 10 a 12 možno zdaniť v Slovenskej republike, Maďarská republika povolí znížiť daň z takéhoto príjmu tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Slovenskej republike. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne takú časť dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy plynúce zo Slovenskej republiky.

c) Ak v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy príjmy, ktoré plynú rezidentovi Maďarskej republiky, alebo majetok, ktorý vlastní, sú vyňaté zo zdanenia v Maďarskej republike, Maďarská republika môže pri výpočte dane z ostatných príjmov alebo z majetku tohto rezidenta vziať do úvahy príjem alebo majetok, ktorý boj vyňatý zo zdanenia.

Článok 24

Zásada rovnakého zaobchádzania

1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenie článku 1 uplatní aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

3. Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia článku 9, článku 11 ods. 4 alebo článku 12 ods. 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu osobe, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, odpočitateľné na účely určenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby boli platené osobe, ktorá je rezidentom v skôr uvedenom štáte. Podobne akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely určenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočitateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.

4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba alebo osoby, ktoré sú rezidentmi druhého zmluvného štátu, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

5. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na dane akéhokoľvek druhu a charakteru.

Článok 25

Riešenie prípadov dohodou

1. Ak sa rezident jedného zmluvného štátu domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u neho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje ustanovenie článku 24 ods. 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia opatrenia vedúceho k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s toutou zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná bez ohľadu na premlčanie podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať vyriešiť dohodou ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri aplikácii tejto zmluvy. Môžu konzultovať aj za účelom zamedzenia dvojakého zdanenia v prípadoch, ktoré táto zmluva neupravuje.

4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne konzultovať za účelom dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak je ústna výmena názorov na dosiahnutie dohody účelná, môže sa takáto výmena názorov uskutočniť prostredníctvom komisie zloženej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.

Článok 26

Výmena informácií

1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Rozsah výmeny informácií nie je obmedzený článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát dostal, budú sa udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie, ktoré dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a poskytnú sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov) zaoberajúcim sa vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na tieto účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo súdnych rozhodnutiach.

2. Ustanovenia odseku 1 sa v žiadnom prípade nebudú vykladať tak, že ukladajú niektorému zmluvnému štátu povinnosť

a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax niektorého zmluvného štátu,

b) oznámiť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,

c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, úradné, priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup alebo ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

Článok 27

Diplomati a konzulárni úradníci

Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatom alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

Článok 28

Nadobudnutie platnosti

1. Zmluvné strany si vzájomne oznámia, že ústavné predpoklady na nadobudnutie platnosti tejto zmluvy boli splnené.

2. Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho oznámenia v zmysle odseku 1 a jej ustanovenia sa budú uplatňovať,

a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy vyplácané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,

b) ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

Článok 29

Výpoveď

Táto zmluva ostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou najmenej šesť mesiacov pred skončením každého kalendárneho roka začínajúceho po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať,

a) ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy vyplácané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola zmluva vypovedaná,

b) ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola zmluva vypovedaná.

Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.

Dané v Bratislave 5. augusta 1994 v dvoch rovnopisoch, každý v slovenskom, maďarskom a v anglickom jazyku, pričom všetky tri znenia majú rovnakú platnosť. V prípade odlišného výkladu slovenského a maďarského textu bude rozhodujúci anglický text.

Za Slovenskú republiku:

Eduard Kukan v. r.

Za Maďarskú republiku:

Kovács László v. r.