Oznámenie č. 74/1994 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a majetku

Čiastka 21/1994
Platnosť od 11.04.1994
Uzavretie zmluvy 08.10.1993
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudla platnosť výmenou ratifikačných listín 30. decembra 1993 podľa článku 29 ods. 2.

74

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 8. októbra 1993 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku. Zmluva nadobudla platnosť výmenou ratifikačných listín 30. decembra 1993 podľa článku 29 ods. 2.

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku

Slovenská republika

a

Spojené štáty americké,

prajúc si ďalej rozšíriť a uľahčiť vzájomné ekonomické vzťahy, rozhodli sa uzatvoriť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku a

dohodli sa takto:

Článok 1

Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje

1. Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidenti), pokiaľ v zmluve nie je ustanovené inak.

2. Zmluva nebude nijakým spôsobom obmedzovať akúkoľvek výnimku, oslobodenie, odpočet, zápočet alebo inú úľavu poskytnutú teraz alebo neskôr

a) podľa zákonov jedného alebo druhého zmluvného štátu alebo

b) podľa akejkoľvek inej zmluvy medzi zmluvnými štátmi.

3. Zmluvný štát môže zdaňovať svojich rezidentov (definovaných v článku 4 – Rezident) a svojich občanov vrátane bývalých občanov podľa zákonov tohto štátu, ako keby táto zmluva nenadobudla účinnosť.

4. Ustanovenia odseku 3 sa nevzťahujú na

a) výhody poskytnuté zmluvným štátom podľa odseku 2 článku 9 – Združené podniky, odseku 1 písm. b) a odseku 4, článku 19 – Penzie, renty, výživné a prídavky na deti, a podľa článkov 24 – Vylúčenie dvojakého zdanenia, 25 – Zásada rovnakého zaobchádzania, a 26 – Riešenie prípadov dohodou, a

b) výhody poskytnuté zmluvným štátom podľa článku 20 – Verejné služby, 21 – Študenti, stážisti, učitelia, výskumní pracovníci, a 28 – Diplomati a konzulárni úradníci, fyzickým osobám, ktoré nie sú ani občanmi, ani zákonnými stálymi rezidentmi v tomto štáte.

Článok 2

Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje

1. Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú

a) v Spojených štátoch: federálne dane z príjmov ukladané na základe Internal Revenue Code (okrem dane z akumulovaných zárobkov, dane z osobnej holdingovej spoločnosti a daní sociálneho zabezpečenia) a spotrebné dane ukladané v súvislosti s investičným príjmom súkromných nadácií (ďalej len „daň Spojených štátov“);

b) v Slovenskej republike: dane z príjmov ukladané na základe zákona o daniach z príjmov a daň z nehnuteľností (ďalej len „slovenská daň“).

2. Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky rovnaké alebo podobné dane, ktoré budú uložené po podpise tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú navzájom informovať o všetkých podstatných zmenách, ktoré boli vykonané v ich príslušných daňových zákonoch, a o úradne publikovaných materiáloch týkajúcich sa uplatnenia zmluvy vrátane vysvetliviek, vykonávacích vyhlášok, daňových alebo súdnych rozhodnutí.

Článok 3

Všeobecné definície

1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

a) výraz „zmluvný štát“ označuje buď Spojené štáty, alebo Slovensko podľa toho, o aký prípad ide;

b) výraz „Spojené štáty“ označuje Spojené štáty americké, avšak nezahŕňa Portoriko, Panenské ostrovy, Guam, ani akékoľvek iné vlastníctvo Spojených štátov či územie. V zemepisnom zmysle výraz „Spojené štáty“ zahŕňa výsostné vody a morské dno a podložie priľahlých oblastí, na ktorých možno vykonávať práva Spojených štátov v súlade s medzinárodným právom a v ktorých platia zákony týkajúce sa daní Spojených štátov;

c) výraz „Slovensko“ označuje Slovenskú republiku;

d) výraz „osoba“ označuje fyzickú osobu, pozostalosť, zverený majetok, osobné spoločenstvo (partnership), spoločnosť a všetky iné združenia osôb;

e) výraz „spoločnosť“ označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo osobu považovanú na účely zdanenia za právnickú osobu;

f) výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú, podľa okolností, podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;

g) výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou alebo lietadlom okrem prípadov, keď sa takáto doprava prevádzkuje výhradne medzi miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte;

h) výraz „príslušný úrad“ označuje

(i) v Spojených štátoch štátneho tajomníka financií alebo jeho splnomocneného zástupcu a

(ii) v Slovenskej republike ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu.

2. Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pri jej aplikácii zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva zmluvného štátu upravujúceho dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad alebo ak sa príslušné úrady nedohodnú na spoločnom výklade podľa ustanovení článku 26 – Riešenie prípadov dohodou.

Článok 4

Rezident

1. Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ v zmysle tejto zmluvy označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta riadenia, miesta založenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.

2.

a) Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte len z príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku tam umiestneného;

b) v prípade príjmov, ktoré poberá alebo platí osobné spoločenstvo, pozostalosť alebo zverený majetok, sa tento výraz použije len v takej miere, v akej príjmy plynúce takému osobnému spoločenstvu, pozostalosti alebo zverenému majetku podliehajú zdaneniu v tomto štáte ako príjmy rezidenta, buď v jeho rukách, alebo v rukách jeho partnerov alebo iných osôb, ktorým plynú tieto príjmy;

c) Slovensko bude občana Spojených štátov alebo cudzinca, ktorý má legálne povolenie na trvalý pobyt (držiteľ „zelenej karty“) považovať za rezidenta Spojených štátov len vtedy, ak táto osoba trávi väčšinu času v Spojených štátoch, má tam aj stály byt alebo obvyklé bydlisko.

3. Výraz „rezident zmluvného štátu“ zahŕňa

a) tento štát, jeho nižší správny útvar alebo miestny úrad tohto štátu alebo akéhokoľvek činiteľa alebo orgán takéhoto štátu, nižšieho správneho útvaru alebo miestneho úradu,

b) penzijný trust alebo akúkoľvek inú organizáciu, ktorá je založená a prevádzkovaná výhradne na účely poskytovania penzií alebo na cirkevné, dobročinné, vedecké, umelecké, kultúrne alebo vzdelávacie účely a ktorá je rezidentom tohto štátu v súlade so zákonmi tohto štátu bez ohľadu na to, či celý príjem alebo časť jej príjmu môže byť oslobodená od zdanenia podľa vnútorných právnych predpisov tohto štátu.

4. Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie takto:

a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt; ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov);

b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom z týchto štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;

d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je ani jedného z nich, príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku upravia vzájomnou dohodou.

5. Keď spoločnosť je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch a ak je založená podľa právnych predpisov zmluvného štátu alebo jeho nižšieho správneho útvaru, predpokladá sa, že je rezidentom tohto zmluvného štátu.

6. Keď osoba iná než osoba fyzická alebo spoločnosť je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou a určia spôsob uplatnenia tejto zmluvy na túto osobu.

Článok 5

Stála prevádzkareň

1. Výraz „stála prevádzkareň“ na účely tejto zmluvy označuje trvalé zariadenie na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva celkom alebo čiastočne svoju činnosť.

2. Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

a) miesto vedenia,

b) závod,

c) kanceláriu,

d) továreň,

e) dielňu,

f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.

3. Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa tiež

a) stavenisko alebo stavbu alebo inštalačný projekt alebo inštalačnú súpravu alebo vrtnú vežu alebo loď využívanú na prieskum alebo ťažbu prírodných zdrojov, avšak iba vtedy, ak trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov, a

b) poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb, ktoré poskytuje podnik prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov, avšak iba vtedy, ak činnosť takéhoto charakteru (pre ten istý alebo s ním súvisiaci projekt) na území štátu trvajú počas jedného alebo viacerých období, presahujúcich v úhrne viac ako 9 mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.

Stála prevádzkareň nevznikne v daňovom roku, v ktorom činnosť uvedená pod písm. a) alebo b) tohto odseku nepresiahne počas jedného alebo viacerých období v úhrne 30 dní.

4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru patriaceho podniku,

b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá slúži výlučne na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,

c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá slúži výlučne na účely spracovania iným podnikom,

d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré slúži výlučne na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,

e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré slúži výlučne na účely vykonávania akejkoľvek inej činnosti, ktorá má pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,

f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré slúži výlučne na akúkoľvek kombináciu činností uvedených pod písmenami a) až e).

5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba (iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6) koná v mene podniku a má, a obvykle uplatňuje, právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku v zmluvnom štáte, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, pokiaľ činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, a na základe ktorých, pokiaľ by sa vykonávali prostredníctvom stáleho miesta na podnikanie, by toto stále miesto neurobili stálou prevádzkarňou podľa ustanovenia tohto odseku.

6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, riadi spoločnosť alebo je riadená spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), nevytvorí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Článok 6

Príjmy z nehnuteľného majetku

1. Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

2. Výraz „nehnuteľný majetok“ sa definuje podľa práva toho zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Tento výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, práva používania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu v nerastných ložiskách a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

3. Ustanovenia odseku 1 platia pre príjmy z priameho používania, prenájmu alebo každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 rovnako platia pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých povolaní.

5. Rezident zmluvného štátu, ktorý podlieha zdaneniu v druhom zmluvnom štáte z príjmov z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v tomto druhom štáte, môže si vypočítať daň z tohto príjmu z čistého základu, ako keby bol takýto príjem pripočítaný stálej prevádzkarni v tomto druhom štáte. V prípade dane Spojených štátov bude uplatnenie predchádzajúcej vety záväzné pre daňový rok, v ktorom sa zvolilo, a pre všetky nasledujúce daňové roky, pokiaľ príslušné úrady Spojených štátov nebudú súhlasiť s ukončením tejto voľby.

Článok 7

Zisky podnikov

1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, avšak iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, pripočítajú sa s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré by mohla docieliť, keby ako samostatný a nezávislý podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok.

3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane primeraných nákladov na výskum a rozvoj, úroky a iné obdobné náklady na riadenie a všeobecné správne náklady takto vynaložené, či už vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.

4. Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky z podnikania na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

5. Zisky z podnikania, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, budú na účely tejto zmluvy zahŕňať iba zisky plynúce z aktív alebo činnosti tejto stálej prevádzkarne a každým rokom budú stanovené rovnakou metódou, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

6. Týmto článkom nie je dotknuté uplatňovanie zákonov žiadneho zo zmluvných štátov vzťahujúcich sa na určenie daňovej povinnosti osoby v prípadoch, keď informácia, ktorú majú príslušné daňové úrady daného štátu k dispozícii, nie je dostatočná na určenie ziskov, ktoré možno pripočítať stálej prevádzkarni za predpokladu, že na základe dostupnej informácie je určenie ziskov stálej prevádzkarne v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

7. Výraz „zisky podnikov“ na účely tejto zmluvy znamená príjmy plynúce z akejkoľvek obchodnej či priemyselnej činnosti. Zahŕňa napríklad zisky z výrobných, obchodných, rybárskych, dopravných, komunikačných alebo ťažobných činností a z poskytovania služieb druhých osôb vrátane prípadov, keď spoločnosť poskytuje služby svojimi zamestnancami. Tento výraz nezahŕňa príjmy plynúce fyzickej osobe za poskytovanie služieb, či už ako zamestnanca, alebo v nezávislom povolaní.

8. Ak zisky podnikov zahŕňajú príjmy, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nebudú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Článok 8

Lodná a letecká doprava

1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

2. Výraz „zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave“ na účely tohto článku zahŕňa zisky plynúce z prenájmu lodí alebo lietadiel (na určitú dobu alebo cestu) vrátane posádky. Zahŕňa tiež zisky, ktoré plynú z prenájmu lodí alebo lietadiel bez posádky, ktoré plynú podniku prevádzkujúcemu lode alebo lietadlá v medzinárodnej doprave, ale iba pokiaľ takéto prenájmy sú náhodné vo vzťahu k činnostiam uvedeným v odseku 1.

3. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z používania, údržby alebo prenájmu kontejnerov (vrátane prívesov, vlečných člnov a súvisiaceho zariadenia na dopravu kontejnerov) používaných v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

4. Ustanovenie odseku 1 platí tiež na podiely na zisku z účasti na karteli, na spoločnom podniku alebo medzinárodnej prevádzkovej agentúre.

Článok 9

Združené podniky

1. Ak

a) sa podnik jedného zmluvného štátu podieľa priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo

b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo majetku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,

a ak v týchto prípadoch sú obidva podniky v svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami líšiacimi sa od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, môžu byť všetky zisky, ktoré by jeden podnik získal, keby takéto podmienky neplatili, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nezískal, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.

2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte a tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by boli dosiahnuté podnikom skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi podnikmi boli také, aké by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, tento druhý štát vhodne upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri ustanovení tejto úpravy treba prihliadať na ostatné ustanovenia tejto zmluvy, a ak to bude nevyhnutné, príslušné úrady zmluvných štátov sa navzájom poradia.

3. Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní v prípade podvodu, hrubej nedbanlivosti alebo vedomého zanedbania povinností.

Článok 10

Dividendy

1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, rezidentovi v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

2. Tieto dividendy však môžu byť takisto zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, avšak ak skutočný vlastník dividend je rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne

a) 5 % hrubej sumy dividend, ak je skutočným vlastníkom spoločnosť, ktorá vlastní najmenej 10 % podielov s hlasovacím právom spoločnosti vyplácajúcej dividendy,

b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.

Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločností, z ktorých sa dividendy vyplácajú.

3. Ustanovenie odseku 2 písm. a) sa nepoužije v prípade dividend, ktoré vypláca United States Regulated Investment Company alebo Real Estate Investment Trust. Ustanovenie odseku 2 písm. b) sa použije v prípade dividend vyplácaných spoločnosťou Regulated Investment Company. V prípade dividend vyplácaných spoločnosťou Real Estat Investment Trust sa ustanovenie odseku 2 písm. b) použije, ak skutočným vlastníkom dividend je fyzická osoba vlastniaca menej než 10 % účasti na spoločnosti Real Estate Investment Trust; inak sa uplatní sadzba zrážkovej dane podľa vnútroštátnych predpisov.

4. Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, účasti na zisku, ako aj príjmy z iných práv k spoločnosti, ktoré podliehajú rovnakému zdaneniu ako príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje zisk, rezidentom. Výraz „dividendy“ rovnako zahŕňa príjmy zo záväzkov vrátane dlhopisov s právom podieľať sa na zisku, a to v takom rozsahu, ako to ustanovujú právne predpisy toho zmluvného štátu, z ktorého plynie príjem.

5. Ustanovenia odseku 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak je možné pripočítať dividendy k tejto stálej prevádzkarni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

6. Spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, môže podliehať v druhom štáte aj inej dani okrem daní uvedených v ustanoveniach tejto zmluvy. Táto daň však nemôže prekročiť 5 % príjmov spoločnosti, ktoré možno pripočítať stálej prevádzkarni v tomto druhom štáte alebo ktoré podliehajú zdaneniu na čistom základe v tomto druhom štáte podľa článku 6 – Príjmy z nehnuteľného majetku, alebo podľa článku 13 – Zisky zo scudzenia majetku, po odpočte daní zo ziskov uložených z týchto príjmov v tomto druhom štáte a po úprave vzhľadom na zvýšenie alebo zníženie majetku s prihliadnutím na záväzky spoločnosti vzťahujúce sa na stálu prevádzkareň alebo obchodnú alebo priemyselnú činnosť. Túto daň možno uložiť iba vtedy, ak sa takáto daň ukladá podľa právnych predpisov tohto druhého štátu z príjmov akejkoľvek stálej prevádzkarne, udržiavanej v tomto druhom štáte spoločnosťou, ktorá nie je rezidentom v tomto druhom štáte.

7. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý zmluvný štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, iba ak tieto dividendy sú vyplácané rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, tvorí časť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne alebo stálej základne umiestnenej v tomto druhom štáte, aj keď vyplácané dividendy pochádzajú celkom alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.

Článok 11

Úroky

1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré skutočne vlastní rezident druhého zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu iba v tomto druhom štáte.

2. Spojené štáty môžu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaniť sumu úrokov prevyšujúcu nominálny úrok (excess inclusion) z Real Estate Mortage Investment Conduit v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3. Výraz „úroky“ na účely tejto zmluvy označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti, ktoré podľa článku 10 – Dividendy, ods. 4 poskytujú alebo neposkytujú právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjem z vládnych cenných papierov a príjem z obligácií alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier vzťahujúcich sa na tieto cenné papiere, obligácie alebo dlhopisy, rovnako ako akýkoľvek iný príjem, ktorý sa podľa daňových zákonov zmluvného štátu, v ktorom príjem vzniká, považuje za príjem z požičaných peňazí.

4. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak úroky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

5. Za zdroj úrokov sa bude považovať ten zmluvný štát, v ktorom je platiteľ rezidentom. Ak však osoba vyplácajúca úrok bez ohľadu na to, či je rezidentom zmluvného štátu, alebo nie, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu a tieto úroky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni, za zdroj takýchto úrokov sa bude považovať štát, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.

6. Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré udržiavajú medzi sebou a treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 12

Licenčné poplatky

1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré skutočne vlastní rezident druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a), ktoré skutočne vlastní rezident zmluvného štátu, môžu byť zdanené iba v tomto štáte. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. b) môžu byť zdanené tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, avšak ak je skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

3. Výraz „licenčné poplatky“ na účely tejto zmluvy označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za poskytnutie práva na využívanie

a) autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov, alebo filmov alebo pások a iných prostriedkov obrazovej či zvukovej reprodukcie;

b) patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo iného podobného práva alebo majetku alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie vzťahujúce sa na skúsenosti nadobudnuté v oblasti priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej.

Výraz „licenčné poplatky“ rovnako zahŕňa platby pochádzajúce z poskytnutia takýchto práv alebo majetku, ktoré sú viazané na produktivitu, využívanie alebo ďalší predaj.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva alebo vykonával v druhom zmluvnom štáte, z ktorého plynú licenčné poplatky, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolania zo stálej základne tam umiestnenej, a tieto licenčné poplatky možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

5. Ak suma licenčných poplatkov, ktoré sa vzťahujú na použitie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitného vzťahu existujúceho medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol platiteľ a skutočný vlastník, ak by takéto vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V takomto prípade bude presahujúca časť platieb zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

6. Na účely tohto článku:

a) S licenčnými poplatkami sa bude nakladať, akoby mali zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán tohto štátu alebo osoba, ktorá je na daňové účely rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky, či už je, alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu základňu alebo stálu prevádzkareň v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.

b) Pokiaľ nemožno podľa písmena a) nakladať s licenčnými poplatkami ako s poplatkami majúcimi zdroj v jednom zmluvnom štáte, bude sa s licenčnými poplatkami platenými za použitie alebo za právo na použitie v jednom zmluvnom štáte akéhokoľvek majetku alebo práva uvedeného v odseku 3 nakladať ako s poplatkami, ktoré majú zdroj v tomto štáte.

Článok 13

Zisky zo scudzenia majetku

1. Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

2. Výraz „nehnuteľný majetok umiestnený v druhom zmluvnom štáte“ na účely tohto článku zahŕňa majetok uvedený v článku 6, ktorý je umiestnený v tomto druhom štáte. Rovnako zahŕňa podiel na spoločnosti, ktorej najmenej 50 % majetku tvorí nehnuteľný majetok umiestnený v druhom zmluvnom štáte, a rovnako účasť v osobnom spoločenstve, zverenom majetku alebo pozostalosti, pokiaľ ich majetok pozostáva z hnuteľného majetku umiestneného v tomto druhom štáte.

3. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý možno pripočítať stálej prevádzkarni, ktorú má alebo mal podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo ktoré možno pripočítať stálej základni, ktorú má alebo mal k dispozícii rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých povolaní, a zisky zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samostatnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

4. Zisky plynúce podniku jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí alebo lietadiel alebo kontejnerov využívaných v medzinárodnej doprave môžu byť zdanené len v tomto štáte.

5. Platby uvedené v odseku 3 článku 12 – Licenčné poplatky, podliehajú zdaneniu iba podľa ustanovení článku 12.

6. Zisky zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1 až 5, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.

Článok 14

Nezávislé povolania

1. Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo samostatného nezávislého povolania, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ takáto činnosť nie je alebo nebola vykonávaná v druhom zmluvnom štáte, a

a) príjem nemožno pripočítať stálej základni, ktorú má táto fyzická osoba pravidelne k dispozícii v tomto druhom štáte na účel prevádzkovania jej činnosti; v takom prípade môžu byť príjmy, ktoré možno pripočítať tejto stálej základni, zdanené v tomto druhom štáte, alebo

b) ak sa fyzická osoba zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré v úhrne nepresiahnu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.

2. Výraz „nezávislé povolania“ zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Článok 15

Závislé povolania

1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16 – Tantiémy, 19 – Penzie, renty, výživné a prídavky na deti, 20 – Verejné služby, a 21 – Študenti, stážisti, učitelia a výskumní pracovníci, zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak

a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období;

b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v druhom štáte.

c) odmeny nemožno pripočítať stálej prevádzkarni alebo stálej základni, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môžu byť odmeny poberané zo zamestnania vykonávaného ako člena riadnej posádky lode alebo lietadla, ktoré sú prevádzkované podnikom jedného zmluvného štátu v medzinárodnej doprave, zdanené len v tomto zmluvnom štáte.

Článok 16

Tantiémy

Tantiémy a podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá za služby poskytované v druhom zmluvnom štáte ako člen správnej rady spoločnosti alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Článok 17

Obmedzenie výhod

1. Osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu a poberá príjem z druhého zmluvného štátu, bude mať podľa tejto zmluvy právo na úľavy zo zdanenia v druhom zmluvnom štáte, len ak takáto osoba je

a) fyzická osoba,

b) zmluvný štát alebo nižší správny útvar alebo miestny orgán tohto štátu,

c) zapojená do aktívneho vykonávania obchodu či priemyselnej činnosti v skôr uvedenom štáte (inej než v oblasti vykonávania alebo riadenia investícií, pokiaľ nejde o činnosti v bankovníctve alebo poisťovníctve vykonávané bankou alebo poisťovacím ústavom) a príjem plynúci z druhého zmluvného štátu sa získal na základe tejto obchodnej alebo priemyselnej činnosti alebo v súvislosti s ňou,

d) spoločnosť, ktorej hlavný druh akcií je v podstatnom rozsahu a pravidelne obchodovaný na uznanej burze cenných papierov alebo ktorá je v úplnom vlastníctve, priamo alebo nepriamo, rezidenta tohto zmluvného štátu, ktorého hlavný druh akcií je v prevažnom rozsahu a pravidelne obchodovaný na uznanej burze cenných papierov,

e) subjekt, ktorý je neziskovou organizáciou (vrátane penzijného fondu alebo súkromnej nadácie) a ktorý je na základe tohto postavenia zvyčajne oslobodený od zdanenia príjmov v zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom, za predpokladu, že viac ako polovica skutočných príjemcov, členov alebo účastníkov, pokiaľ takí sú, má podľa tohto článku v tejto organizácii právo na výhody plynúce z tejto zmluvy, alebo

f) osoba, ktorá spĺňa obe nasledovné podmienky:

i) viac než 50 % skutočného podielu na takejto osobe (alebo v prípade spoločnosti viac než 50 % počtu akcií akéhokoľvek druhu akcií spoločnosti) vlastnia priamo alebo nepriamo osoby, ktoré majú právo na výhody plynúce z tejto zmluvy podľa písmen a), b), d) alebo e), a

ii) nie viac ako 50 % hrubých príjmov takejto osoby sa použije priamo alebo nepriamo na splnenie záväzkov (vrátane záväzkov za úroky alebo licenčné poplatky) osobám, ktoré nemajú právo na výhody plynúce z tejto zmluvy podľa písmen a), b), d) alebo e).

2. Osobe, ktorá nemá právo na výhody vyplývajúce z tejto zmluvy podľa ustanovení odseku 1, však možno tieto výhody poskytnúť, ak tak určí príslušný úrad štátu, v ktorom majú príjmy zdroj.

3. Výraz „uznaná burza cenných papierov“ na účely odseku 1 písm. d) znamená

a) systém NASDAO vo vlastníctve spoločnosti National Association of Securities Dealers, Inc. (Národná asociácia obchodníkov cenných papierov, Inc.) a akúkoľvek burzu registrovanú v Securities and Exchange Commission (Komisii cenných papierov a búrz) ako národnú burzu cenných papierov na účely zákona o burzách cenných papierov z roku 1934,

b) slovenskú burzu cenných papierov (Burzu cenných papierov Bratislava, a.s.) a akúkoľvek burzu cenných papierov uznanú štátnymi úradmi a

c) akúkoľvek inú burzu cenných papierov umiestnenú v niektorom zmluvnom štáte, na ktorej sa dohodnú príslušné úrady.

4. Výraz „hrubé príjmy“ na účely odseku 1, písm. f) (ii) znamená hrubé výnosy, alebo tam, kde sa podnik zaoberá priemyselnou a obchodnou činnosťou zahŕňajúcou spracovanie alebo výrobu tovaru, hrubé výnosy znížené o priame náklady na pracovnú silu a materiál, ktoré možno pripočítať takémuto spracovaniu alebo výrobe a ktoré sú alebo môžu byť platené z týchto príjmov.

Článok 18

Umelci a športovci

1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelec, napríklad ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník alebo ako športovec, zo svojich osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 – Nezávislé povolania, a 15 – Závislé povolania, zdanené v tomto druhom štáte okrem prípadov, keď suma hrubých príjmov plynúcich tomuto umelcovi alebo športovcovi vrátane výdavkov, ktoré mu boli hradené priamo alebo boli hradené v jeho mene z takýchto činností, nepresiahne dvadsaťtisíc dolárov Spojených štátov (20 000 USD) alebo ekvivalentnú sumu v slovenských korunách za príslušný daňový rok. Takáto daň sa môže zraziť z celej sumy všetkých hrubých príjmov plynúcich takému umelcovi alebo športovcovi v ktoromkoľvek období v priebehu príslušného daňového roku za predpokladu, že umelec alebo športovec má právo na refundáciu takýchto daní, ak nevznikne daňová povinnosť v príslušnom daňovom roku podľa ustanovení tejto zmluvy.

2. Ak príjmy z činností, ktoré osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu byť takéto príjmy tejto inej osoby bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 – Zisky podnikov, a 14 – Nezávislé povolania, zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa činnosti umelca alebo športovca vykonávajú, pokiaľ nie je zistené, že ani umelec, ani športovec, ani iné osoby, ktoré majú k nemu vzťah, sa nijakým spôsobom, priamo ani nepriamo, nepodieľajú na ziskoch tejto inej osoby vrátane príjmov z odloženej odmeny, prémií, poplatkov, dividend, rozdelenia ziskov osobných spoločenstiev alebo iných rozdelených ziskov.

3. Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu ako umelcovi alebo športovcovi budú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 oslobodené od zdanenia druhým zmluvným štátom, ak návšteva tohto druhého štátu je z prevažnej časti hradená z verejných fondov skôr uvedeného štátu alebo jeho nižšieho správneho útvaru alebo miestneho orgánu alebo sa vykonala podľa osobitnej dohody medzi vládami zmluvných štátov.

Článok 19

Penzie, renty, výživné a prídavky na deti

1. S výhradou ustanovení článku 20 – Verejné služby,

a) penzie a iné podobné úhrady za predchádzajúce zamestnanie plynúce rezidentovi alebo skutočne vlastnené rezidentom jedného zmluvného štátu alebo inej osobe, ktorá je rezidentom tohto zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, a

b) príspevky sociálneho poistenia a iné verejné penzie vyplácané jedným zmluvným štátom rezidentovi druhého zmluvného štátu alebo občanovi Spojených štátov podliehajú zdaneniu iba v skôr uvedenom štáte.

2. Renty plynúce rezidentovi alebo skutočne vlastnené rezidentom jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte. Výraz „renty“ použitý v tomto odseku označuje stanovenú sumu, vyplácanú opakovane v určených termínoch počas určeného počtu rokov na základe záväzkov uskutočniť tieto platby ako náhradu za úplné a zodpovedajúce plnenie (iné než poskytovanie služieb).

3. Výživné platené rezidentovi jedného zmluvného štátu podlieha zdaneniu iba v tomto štáte. Výraz „výživné“ na účely tohto odseku označuje opakované platby, uskutočňované podľa písomnej zmluvy o rozchode alebo podľa rozhodnutia o rozvode, oddelenom vyživovaní alebo povinnej podpore, ktoré sú zdaniteľné u príjemcu podľa zákonov štátu, ktorého je rezidentom.

4. Neodpočítateľné výživné a opakované platby za účelom podpory dieťaťa, uskutočňované podľa písomnej zmluvy o rozchode alebo podľa rozhodnutia o rozvode, oddelenom vyživovaní alebo povinnej podpore, vyplácané rezidentom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu nepodliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte.

Článok 20

Verejné služby

Odmeny vrátane penzií vyplácané z verejných fondov jedného zmluvného štátu alebo nižšieho správneho útvaru alebo miestneho orgánu tohto štátu občanovi tohto štátu za služby preukazované vo funkciách vládnej povahy podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte. Avšak ustanovenia článku 14 – Nezávislé povolania, článku 15 – Závislé povolania, alebo článku 18 Umelci a športovci, sa uplatnia podľa toho, o aký prípad ide, a predchádzajúca veta sa nepoužije na odmeny platené z verejných fondov jedného zmluvného štátu, nižšieho správneho útvaru alebo miestneho úradu tohto štátu za služby preukazované v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou týmto zmluvným štátom, nižším správnym útvarom alebo miestnym úradom.

Článok 21

Študenti, stážisti, učitelia a výskumní pracovníci

1.

a) Fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu na začiatku svojej návštevy druhého zmluvného štátu a ktorá sa dočasne zdržiava v tomto druhom štáte prevažne za účelom

i) štúdia na univerzite alebo inom úradne uznanom vzdelávacom ústave v tomto druhom zmluvnom štáte, alebo

ii) zabezpečenia výcviku požadovaného na kvalifikáciu vykonávanej profesie alebo profesijnej špecializácie alebo

iii) štúdia alebo vykonávania výskumu ako príjemca peňažných darov, príspevkov a ocenení od vládnych, cirkevných, dobročinných, vedeckých, literárnych alebo vzdelávacích organizácií,

bude oslobodená od zdanenia týmto druhým zmluvným štátom zo všetkých súm uvedených pod písmenom b) tohto odseku na obdobie nepresahujúce päť rokov od dátumu jej príchodu do tohto druhého zmluvného štátu.

b) Sumy, o ktorých sa hovorí pod písmenom a) tohto odseku, sú

i) platby z cudziny, iné než odmeny za osobné služby, za účelom jej výživy, vzdelania, štúdia, výskumu alebo výcviku,

ii) peňažný dar, príspevok alebo ocenenie a

iii) príjmy za osobné služby vykonávané v tomto druhom štáte v celkovej sume nepresahujúcej 5 000 dolárov Spojených štátov (5 000 USD) alebo v ekvivalentnej sume v slovenských korunách za každý daňový rok.

2. Fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu na začiatku svojej návštevy druhého zmluvného štátu a ktorá sa dočasne zdržiava v tomto druhom zmluvnom štáte ako zamestnanec rezidenta skôr uvedeného zmluvného štátu alebo s ním uzavrela zmluvu prevažne za účelom

a) získania technických profesijných alebo obchodných skúseností od osoby inej, než je uvedený rezident skôr uvedeného zmluvného štátu, alebo

b) štúdia na univerzite alebo inom úradne uznanom vzdelávacom ústave v tomto druhom zmluvnom štáte,

bude oslobodená od zdanenia týmto druhým zmluvným štátom na obdobie dvanástich po sebe idúcich mesiacov zo svojich príjmov za osobne vykonávané služby v súhrnnej sume nepresahujúcej 8 000 dolárov Spojených štátov (8 000 USD) alebo v ekvivalentnej sume v slovenských korunách.

3. Fyzická osoba, ktorá je rezidentom niektorého zo zmluvných štátov v čase, keď sa začína dočasne zdržiavať v druhom zmluvnom štáte a ktorá sa dočasne zdržiava v tomto druhom štáte počas obdobia nepresahujúceho 1 rok ako účastník programu podporovaného vládou tohto druhého zmluvného štátu, prevažne za účelom výcviku, výskumu alebo štúdia, bude oslobodená od zdanenia týmto druhým štátom zo svojich príjmov za osobné služby vykonávané v súvislosti s takýmto výcvikom, výskumom alebo štúdiom v tomto druhom zmluvnom štáte v celkovej sume nepresahujúcej 10 000 dolárov Spojených štátov (10 000 USD) alebo v ekvivalentnej sume v slovenských korunách.

4. Príslušné úrady zmluvných štátov sa môžu dohodnúť na zmene sumy uvedenej v odseku 1 písm. b) iii), odseku 2 písm. b) a odseku 3 tohto článku, aby sa vzali do úvahy významné zmeny v cenových hladinách.

5. Fyzická osoba, ktorá navštívi jeden zmluvný štát prevažne za účelom výučby alebo vykonávania výskumu na univerzite, vysokej škole alebo inom úradne uznanom vzdelávacom alebo výskumnom ústave v druhom zmluvnom štáte a ktorá je alebo bezprostredne pred takouto návštevou bola rezidentom druhého zmluvného štátu, bude oslobodená od zdanenia v skôr uvedenom štáte na obdobie nepresahujúce dva roky z odmien za takúto výuku alebo výskum. Výhody poskytované v tomto odseku sa neudelia fyzickej osobe, ktorá v priebehu bezprostredne predchádzajúceho obdobia využívala výhody jedného z predchádzajúcich odsekov tohto článku. Fyzická osoba bude mať právo na výhody podľa tohto odseku iba raz.

6. Tento článok sa nepoužije na príjmy z výskumu, ak sa takýto výskum nevykonáva vo verejnom záujme, ale predovšetkým na súkromný prospech určitej osoby alebo osôb.

Článok 22

Iné príjmy

1. Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech vznikajú kdekoľvek, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

2. Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktoré sú definované v článku 6 – Príjmy z nehnuteľného majetku, ods. 2, ak skutočný vlastník takýchto príjmov, ktorý je rezidentom zmluvného štátu, vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej alebo vykonáva alebo vykonával v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a tieto príjmy možno pripočítať takejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7 – Zisky podnikov, alebo článku 14 – Nezávislé povolania, podľa toho, o aký prípad ide.

Článok 23

Majetok

1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6 – Príjmy z nehnuteľného majetku, vo vlastníctve rezidenta jedného zmluvného štátu a umiestnený v druhom zmluvnom štáte môže byť zdanený v tomto druhom štáte.

2. Hnuteľný majetok, ktorý tvorí časť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok súvisiaci so stálou základňou, ktorú má k dispozícii rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte za účelom výkonu nezávislého povolania, môže byť zdanený v tomto druhom štáte.

3. Lode, lietadlá a kontejnery, ktoré vlastní rezident niektorého zmluvného štátu a ktoré prevádzkuje v medzinárodnej doprave, a hnuteľný majetok súvisiaci s prevádzkovaním takýchto lodí, lietadiel a kontejnerov, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

4. Všetky ďalšie časti majetku rezidenta niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Článok 24

Vylúčenie dvojakého zdanenia

1. V súlade s ustanoveniami a s výhradou obmedzení v právnych predpisoch Spojených štátov (ktoré sa môžu čas od času pozmeniť bez toho, aby sa zmenili ich všeobecné princípy), Spojené štáty povolia rezidentovi alebo občanovi Spojených štátov ako zápočet na daň z príjmov Spojených štátov daň z príjmov zaplatenú na Slovensku týmto rezidentom alebo občanom alebo v jeho mene.

2. V Slovenskej republike bude dvojaké zdanenie vylúčené týmto spôsobom:

Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do základu, z ktorého sa takéto dane ukladajú, príjmy, ktoré môžu byť podľa ustanovení článkov tejto zmluvy zdanené aj v Spojených štátoch, avšak povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Spojených štátoch (inej ako iba na základe občianstva). Takéto zníženie však nepresiahne tú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorej pomerná časť pripadá na príjmy, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené v Spojených štátoch (inej ako výhradne na základe občianstva).

3. V prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom Spojených štátov a rezidentom Slovenska, sa predpokladá, že príjem, ktorý môže byť zdanený v Spojených štátoch výhradne z dôvodu občianstva v súlade s článkom 1 – Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, ods. 3 má zdroj na Slovensku do rozsahu, ktorý je nevyhnutný na zabránenie dvojakému zdaneniu za predpokladu, že v nijakom prípade nebude daň platená Spojeným štátom menšia než daň, ktorá by bola zaplatená, keby fyzická osoba nebola občanom Spojených štátov.

Článok 25

Zásada rovnakého zaobchádzania

1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú v druhom zmluvnom štáte podliehať žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať príslušníci tohto druhého štátu za rovnakých okolností. Toto ustanovenie sa bude uplatňovať aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov. Avšak na účely zdanenia Spojených štátov štátni príslušníci Spojených štátov, ktorí podliehajú zdaneniu na základe celosvetového príjmu, nie sú v rovnakej situácii ako slovenskí štátni príslušníci, ktorí nie sú rezidentmi Spojených štátov.

2. Výraz „štátni príslušníci“ znamená

a) všetky fyzické osoby majúce občianstvo niektorého zmluvného štátu,

b) všetky právnické osoby, osobné spoločenstvá a združenia, ktoré boli zriadené podľa práva platného v niektorom zmluvnom štáte.

3. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

4. Nič v tomto článku sa nebude vykladať ako zabraňujúce niektorému zo zmluvných štátov uložiť daň podľa článku 10 – Dividendy, ods. 6.

5. Okrem prípadov, keď sa uplatní ustanovenie článku 9 – Združené podniky, ods. 1, článku 11 – Úroky, ods. 4 alebo článku 12 – Licenčné poplatky, ods. 5 úroky, licenčné poplatky a iné úhrady platené rezidentom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely stanovenia zdaniteľných ziskov skôr uvedeného rezidenta odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy, ktoré má rezident jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu, budú na určenie zdaniteľného majetku skôr uvedeného rezidenta odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.

6. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vlastnený alebo kontrolovaný osobou alebo osobami, ktoré sú rezidentmi v druhom zmluvnom štáte, nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

7. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 – Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, budú vzťahovať na dane akéhokoľvek druhu a charakteru ukladané jedným zo zmluvných štátov alebo jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu.

Článok 26

Riešenie prípadov dohodou

1. Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť k jej zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže bez ohľadu na opravné prostriedky, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom alebo štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

2. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Akákoľvek dohoda bude uskutočnená bez ohľadu na akékoľvek časové či iné procedurálne obmedzenia obsiahnuté vo vnútroštátnych právnych predpisoch zmluvných štátov.

3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto zmluvy, vyriešiť vzájomnou dohodou. Môžu navzájom konzultovať aj vylúčenie dvojakého zdanenia v prípadoch, ktoré táto zmluva neupravuje.

4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu navzájom priamo konzultovať za účelom dosiahnutia dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Článok 27

Výmena informácií a pomoc v oblasti správy

1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom zmluvy, pokiaľ toto zdanenie nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1 – Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje. Akékoľvek informácie, ktoré zmluvný štát dostal, budú sa udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie, ktoré dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a poskytnú sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním, vyberaním alebo spravovaním daní, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch vo vzťahu k daniam, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje. Tieto osoby alebo úrady použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu zverejniť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

2. Ustanovenia odseku 1 nebudú v nijakom prípade vykladané tak, že ukladajú zmluvnému štátu povinnosť

a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax niektorého zmluvného štátu;

b) oznámiť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov alebo v bežnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu;

c) oznámiť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

3. Ak jeden zmluvný štát požaduje informáciu v súlade s týmto článkom, druhý zmluvný štát získa informáciu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka, rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby daň skôr uvedeného štátu bola daňou toho druhého štátu a bola uložená týmto druhým štátom. Na osobitné požiadanie príslušného úradu jedného zmluvného štátu poskytne príslušný úrad druhého zmluvného štátu informácie podľa tohto článku vo forme výpovedí svedkov a autentických kópií, needitovaných pôvodných dokumentov, (vrátane účtovných kníh, dokladov, vyhlásení, záznamov, účtov a rukopisov) v rovnakom rozsahu, v akom možno takéto výpovede a dokumenty získať podľa právnych predpisov a správnej praxe tohto druhého štátu, pokiaľ ide o jeho vlastné dane.

4. Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 – Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sa táto zmluva na účely tohto článku uplatní na dane všetkých druhov, ktoré ukladá zmluvný štát.

Článok 28

Diplomati a konzulárni úradníci

Nič v tejto zmluve sa nedotkne daňových výsad diplomatov a konzulárnych úradníkov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

Článok 29

Nadobudnutie platnosti

1. Táto zmluva podlieha ratifikácii v súlade s postupmi, ktoré sa uplatňujú v každom zo zmluvných štátov, a výmena ratifikačných listín sa uskutoční vo Washingtone, D.C., čo najskôr.

2. Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej ustanovenia nadobudnú účinnosť takto:

a) pokiaľ ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy platené alebo pripisované v prvý deň alebo po prvom dni druhého mesiaca nasledujúceho po dátume, keď zmluva nadobudne platnosť,

b) pokiaľ ide o ostatné dane, za daňové obdobie začínajúce prvým dňom alebo po prvom dni januára roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

Článok 30

Výpoveď

Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ nebude vypovedaná niektorým zmluvným štátom. Každý zmluvný štát môže túto zmluvu vypovedať kedykoľvek po piatich rokoch od dátumu, keď zmluva nadobudne platnosť, za predpokladu, že najmenej šesť mesiacov pred jej vypovedaním bola odovzdaná nóta diplomatickou cestou. V takom prípade sa zmluva prestane uplatňovať,

a) pokiaľ ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy platené alebo pripisované prvého dňa alebo po prvom dni januára nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty,

b) pokiaľ ide o ostatné dane, za zdaňovacie obdobie začínajúce prvým dňom alebo po prvom dni januára nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty.

Na dôkaz toho dolupodpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.

Dané v Bratislave 8. októbra 1993 v dvoch vyhotoveniach, každé v anglickom a slovenskom jazyku, pričom oba texty majú rovnakú platnosť.

Za Slovenskú republiku:

Július Tóth v. r.

Za Spojené štáty americké:

Eleonor Blay Sutter v. r.