Zákony pre ľudí>Zbierka zákonov SR>Ročník 1993>Predpis č. 278/1993 Z. z.

Predpis č. 278/1993 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu

Zo dňa21.10.1993
Čiastka068/1993
Platnosť od26.11.1993
Účinnosť od01.01.1994
Zaradené v právnych oblastiach
Trvalý odkaz Tlačená verzia Stiahnuť PDF

Obsah

RozbaliťČl. I(§ 1 - § 21a)
(aktualizované 05.10.2014)

Aktuálne znenie


278

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 21. októbra 1993

o správe majetku štátu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1) Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to

a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,1)

b) štátny fond,2)

c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona3) spravuje majetok štátu,

d) iná právnická osoba, ak na základe zákona3a) spravuje majetok štátu.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov4) v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,

b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,5)

c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,5a)

d) správu cenných papierov.6)

(3) Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

§ 2

Majetok štátu

(1) Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.

(2) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

DRUHÁ ČASŤ

SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

HLAVA I

POJEM A OBSAH SPRÁVY MAJETKU ŠTÁTU

§ 3

(1) Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

(2) Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

(3) Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.

(4) Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.

(5) Z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom7) správcu rozhodnúť o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.

(6) Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.

(7) Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.

(8) Správca je oprávnený naložiť účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi aj s nehnuteľným majetkom štátu, ktorý nie je prebytočný, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť vyvlastnením a ak podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie [§ 8 ods. 2 písm. c)]; rozhodnutie o prebytočnosti sa v tomto prípade nevydáva.

(9) Správca majetku štátu je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.9a)

(10) Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.10)

§ 3a

Správca podľa § 1 ods. 1 písm. c) a d) je povinný

vykonať súpis majetku štátu vo svojej správe a tento súpis zaslať do 90 dní odo dňa zriadenia ministerstvu financií a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,10a)

§ 4

(1) Majetok štátu môže byť v spoločnej správe viacerých správcov.

(2) Spoločná správa je podielová. Podiel vyjadruje mieru, akou sa správcovia podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej správy majetku štátu. Vzťahy správcov k majetku štátu v spoločnej správe sa riadia dohodou. Ak sa správcovia nedohodli inak, sú podiely všetkých správcov rovnaké.

(3) Práva a povinnosti uvedené v § 3 sa vzťahujú aj na spoločnú správu.

§ 5

(1) Ak osobitný predpis11) neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu12) a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií.

(2) V dočasnej správe je aj majetok štátu, ktorý je záhradou12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v dočasnej správe.

(3) Dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, vedie osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia s majetkom štátu v dočasnej správe. Osobitnú evidenciu dočasný správca uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takým majetkom štátu naložil.

(4) S majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný naložiť bezodkladne podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi okrem majetku štátu, ktorý môže využiť v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním. Majetok štátu v dočasnej správe môže dočasný správca do prevodu vlastníckeho práva prenechať do nájmu podľa § 13. Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

§ 6

(1) Ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len „pohľadávka štátu“) je povinný vykonávať správca,

a) z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla,

b) do pôsobnosti ktorého patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,

c) ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí,

d) z rozpočtu ktorého je financovaný orgán bez právnej subjektivity, z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla.

(2) Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 1, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán.

(3) Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 2, určí správcu ministerstvo financií.

(4) Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania13) riadne a včas uplatnili a vymáhali. Správca pohľadávky štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 50 eur. Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,8) úroky z omeškania podľa tohto zákona sa neuplatňujú a nevymáhajú.

(5) Správca pohľadávky štátu môže z dôvodu účelnosti previesť správu pohľadávky štátu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu. Prevod správy pohľadávky štátu do správy štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatný.

(6) Vlastníctvo pohľadávky štátu možno previesť odplatne len na zabezpečenie vymáhania pohľadávky štátu v zahraničí podľa osobitného predpisu.13a)

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky.

§ 6a

(1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,8) nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím.

(2) Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak

a) dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,

b) dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,

c) dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.

(3) Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o odklade platenia, ak

a) dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,

b) dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,

c) dlžník sa v dohode o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery; dlžníkovi možno povoliť odklad platenia najviac na jeden rok odo dňa, keď bol splatný jeho záväzok.

(4) S dlžníkom, ktorý je podnikateľom, môže správca uzavrieť písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.13ab)

(5) Pri povolení splátok alebo odkladu platenia neúčtuje správca pohľadávky štátu úroky z omeškania, ak dlžník dodrží podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 a podmienky uvedené v dohode o splátkach a v dohode o odklade platenia.

(6) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca trvale upustí od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka len vtedy, ak sa pohľadávka štátu premlčala. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu aj vtedy, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné alebo nehospodárne, alebo ak to odôvodňujú ekonomické alebo sociálne pomery dlžníka. O trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, výšku pohľadávky štátu a dôvody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Podmienkou platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu vyššej ako 3 000 eur je súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.

(7) Pohľadávka štátu zaniká

a) splnením,

b) uplynutím jedného roku od platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu podľa odseku 6, ak dlžník neuspokojí pohľadávku štátu,

c) rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o odpustení pohľadávky štátu v zahraničí na návrh ministerstva financií,

d) rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o znížení štátnych finančných aktív podľa osobitného predpisu,13aba) ak ide o pohľadávku štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,

e) riadnym a včasným splnením reštrukturalizačného plánu,13abb)

f) vzájomným započítaním pohľadávky štátu podľa odseku 8,

g) odpustením dlhu podľa odseku 9,

h) splynutím13abc) práva a povinnosti, ak dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu.13abd)

(8) Pohľadávku štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak

a) existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,

b) vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,

c) pohľadávka dlžníka je splatná,

d) pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,

e) správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o pohľadávku štátu nižšiu ako 1 000 eur.

(9) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca môže zo závažných sociálnych dôvodov na písomné požiadanie dlžníka, ktorým je fyzická osoba, uzavrieť písomnú dohodu o úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu nepresahujúcom 1 000 eur, ak

a) dlh nevznikol v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol dlžník právoplatne odsúdený,

b) dlžník nemá voči správcovi pohľadávku,

c) má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa,

d) dlh nevznikol z podnikania dlžníka.

(10) Správca je oprávnený za podmienok ustanovených v osobitnom predpise13abe) uzavrieť písomnú dohodu o urovnaní. Súhlas zriaďovateľa sa v tom prípade nevyžaduje.

§ 7

Spory o správu majetku štátu

(1) Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.

(2) Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.

(3) Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.

(4) Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.

(5) Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.

(6) O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.

(7) Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku 5.

(8) Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

(9) Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.

HLAVA II

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU

§ 8

Ponukové konanie

(1) Správca je povinný prebytočný majetok štátu písomne ponúknuť tým štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa tento prebytočný majetok štátu nachádza a ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Záujemca o prebytočný nehnuteľný majetok štátu je povinný preukázať, že tento nehnuteľný majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, bude ho užívať aspoň päť rokov odo dňa jeho nadobudnutia a zároveň musí preukázať finančné krytie na prevádzku tohto nehnuteľného majetku; táto povinnosť sa nevzťahuje na prevod správy prebytočného nehnuteľného majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak tento majetok nadobúda do správy zriaďovateľ alebo správca na účely prípravy a realizácie koncesie postupom podľa osobitného predpisu.20c). Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu podľa tohto zákona.

(2) Povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám sa nevzťahuje na prevod

a) pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou13abf) vo vlastníctve budúceho nadobúdateľa alebo v správe budúceho nadobúdateľa, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou,13abf)

b) rodinného domu vo vlastníctve štátu doterajšiemu nájomcovi, ktorý rodinný dom užíva na bývanie aspoň päť rokov; to platí aj pre pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s týmto rodinným domom,

c) nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť podľa osobitného predpisu,13ac) ak podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa osobitného predpisu,13ac)

d) hnuteľného majetku štátu okrem hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena9a) alebo reprodukčná obstarávacia cena9a) je vyššia ako 10 000 eur, a hnuteľného majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením; na tento majetok štátu sa vzťahuje povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám,

e) správy majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak bude majetok štátu slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním,

f) majetku štátu, ktorý správca vymieňa podľa § 11 ods. 8,

g) majetku štátu, ktorý správca nadobúda na účely prípravy a realizácie koncesie postupom podľa osobitného predpisu.20c)

§ 8a

Osobitné ponukové konanie

(1) Účelom osobitného ponukového konania je vytvorenie súťažného prostredia. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Ponuka sa eviduje v registri prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní (ďalej len „register") a musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu podľa odseku 5, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení ponuky.

(2) Správca

a) je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konania, ak si to v ponuke vyhradil,

b) môže od záujemcov požadovať zloženie finančnej zábezpeky, ktorú je povinný viesť na osobitnom účte,

c) je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky osôb blízkych,12b) majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom,

d) je povinný akceptovať cenovú ponuku vyjadrenú len jednou pevnou sumou,

e) nesmie určiť podmienky, ktoré sťažujú alebo obmedzujú účasť záujemcu na osobitnom ponukovom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný otvoriť obálky a vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca povinný vyzvať na vyhodnotení zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca ponúkne primeranú cenu.

(4) Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak záujemca, ktorý ponúkol v osobitnom ponukovom konaní najvyššiu cenovú ponuku, odstúpi od uzavretia zmluvy o prevode majetku štátu, správca môže vyzvať na uzavretie zmluvy o prevode majetku štátu v poradí ďalšieho záujemcu s cenovou ponukou vo výške aspoň primeranej ceny. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku primeranej ceny, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.

(5) Na účely tohto zákona sa za primeranú cenu považuje všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu.13b)

(6) Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode

a) majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 2,

b) nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,

c) nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce alebo mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice (ďalej len „obec“) za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad)alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb13ac) a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4; to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku,

d) podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,

e) majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti alebo výchovy a vzdelávania zariadeniu sociálnych služieb,13d) poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,13e) škole alebo školskému zariadeniu,13f) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom13g) a preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d) najmenej jeden rok poskytuje zdravotnú starostlivosť13e) alebo je najmenej jeden rok zaradená do siete škôl a školských zariadení,13f) a ak zariadenie sociálnych služieb,13d) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,13e) škola alebo školské zariadenie13f) dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4,

f) nehnuteľnej veci štátu určenej pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,

g) hnuteľnej veci štátu právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak táto hnuteľná vec jej bude slúžiť na uvedené účely,

h) inej hnuteľnej veci štátu než uvedenej v písmenách d), e) a g) okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie.

(7) Ak správca nie je povinný vykonať ponukové konanie štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo osobitné ponukové konanie, prevedie nehnuteľný majetok štátu aspoň za primeranú cenu s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu

a) obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienok uvedených v odseku 6 písm. c),

b) zariadeniu sociálnych služieb, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, škole alebo školskému zariadeniu za podmienok uvedených v odseku 6 písm. e),

c) pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.

(8) Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní vykonanom v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v územnom obvode ktorej sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v územnom obvode ktorého sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.

(9) Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Na vyhodnotenie ponúknutých cien sa vzťahuje odsek 3.

(10) Pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa odsekov 8 a 9 sa § 11 ods. 4 nepoužije. Pri prevode hnuteľného majetku štátu v rámci osobitného ponukového konania sa odseky 8 a 9 nepoužijú.

§ 8b

(1) Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 7, inak sú neplatné.

(2) Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí je oprávnený a povinný jeho správca. Toto nakladanie sa riadi právnymi predpismi štátu, v ktorom sa majetok štátu nachádza, pričom sa postup upravený v tomto zákone použije primerane. Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí sa súhlas podľa tohto zákona nevyžaduje.

§ 8c

Zriaďovateľ

(1) Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

(2) Súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.

(3) Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva

a) ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadil štátnu rozpočtovú organizáciu alebo štátnu príspevkovú organizáciu,

b) ústredný orgán štátnej správy, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi alebo v ktorého vecnej pôsobnosti je štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia alebo štátny fond,

c) ministerstvo financií v prípadoch neuvedených v písmenách a) a b).

(4) Súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.

§ 8d

(1) Register je verejne prístupná evidencia hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena9a) alebo reprodukčná obstarávacia cena9a) je vyššia ako 10 000 eur, hnuteľného majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením a nehnuteľného majetku štátu, ktorý bol vyhlásený za prebytočný a je predmetom osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Register vedie ministerstvo financií a zverejňuje ho na svojej internetovej stránke. Cenovú ponuku nemožno uplatniť prostredníctvom registra.

(2) Register obsahuje

a) identifikačné údaje správcu majetku štátu,

b) identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky,

c) primeranú cenu,

d) lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov o prevod vlastníctva majetku štátu,

e) vyhodnotenie osobitného ponukového konania vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,

f) identifikačné údaje kupujúceho a dohodnutú cenu,

g) údaje podľa § 14c ods. 4,

h) vyhodnotenie cenových ponúk záujemcov podľa § 14c ods. 7 vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,

i) výsledky elektronickej aukcie vrátane identifikačných údajov kupujúceho.

(3) Identifikačnými údajmi podľa odseku 2 písm. a) a f) sa rozumejú

a) pri fyzických osobách meno, priezvisko a obec, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt,

b) pri právnických osobách názov, sídlo a identifikačné číslo.

(4) Správca je povinný predložiť žiadosť o zápis do registra najneskôr v deň zverejnenia ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Žiadosť musí obsahovať údaje podľa odseku 2 písm. a) až d). Správca je povinný požiadať o zápis údajov podľa odseku 2 písm. e) do piatich pracovných dní od vyhodnotenia osobitného ponukového konania a údajov podľa odseku 2 písm. f) do piatich pracovných dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Správca je povinný požiadať o zápis údajov podľa odseku 2 písm. h) do piatich pracovných dní od dňa vyhodnotenia cenových ponúk a údajov podľa odseku 2 písm. i) do piatich pracovných dní od uzavretia kúpnej zmluvy.

Prevod správy

§ 9

(1) Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dojednanú cenu15) a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.16)

(2) Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zmluvy o prevode správy hnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(3) Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.

(4) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu nadobudnúť do správy nehnuteľný majetok štátu od správcov uvedených v § 1 ods. 1 najviac za cenu primeranú podľa § 8a ods. 5 s výnimkou prevodu správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami, ktorý je vždy bezodplatný.

(5) Správcovia uvedení v § 1 ods. 1 písm. b) až d) a právnické osoby, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov,16a) môžu nadobudnúť do správy

a) nehnuteľný majetok štátu len v osobitnom ponukovom konaní podľa § 8a ods. 1 najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5 s výnimkou ceny pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa § 8a ods. 9,

b) hnuteľný majetok štátu len odplatne.

§ 10

(1) Pri prevode podielu majetku štátu v spoločnej správe správcov uvedených v § 1 ods.1 je správca povinný prevádzaný podiel ponúknuť ostatným správcom, ktorí majú prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe, a to v pomere k veľkosti ich podielov, ak sa nedohodnú inak.

(2) Pri prevode správy podielu majetku štátu v spoločnej správe sa postupuje podľa § 9.

Prevod vlastníctva

§ 11

(1) Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

(2) Rodinný dom vo vlastníctve štátu je správca povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi, ktorý rodinný dom užíva na bývanie aspoň päť rokov; to platí aj pre pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s týmto rodinným domom.

(3) Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5, s výnimkou podľa § 8a ods. 8 a 9. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely výchovy a vzdelávania, poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8a ods. 6 písm. e). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.

(4) Pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa § 8a ods. 6 písm. c) alebo písm. e) je kupujúci povinný dodržať dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa § 8a ods. 6 písm. c) alebo písm. e), kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje. V tomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.10)

(5) Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(6) Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný, ak tento zákon neustanovuje inak; vlastníctvo hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena9a) alebo reprodukčná obstarávacia cena9a) je vyššia ako 10 000 eur, a hnuteľného majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením, možno previesť najmenej za primeranú cenu. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľného majetku štátu, ktorého obstarávacia cena9a) alebo reprodukčná obstarávacia cena9a) je vyššia ako 10 000 eur, a hnuteľného majetku štátu, ktorý určí zriaďovateľ svojím opatrením, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa.

(7) Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu

a) neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe,13g) ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,

b) obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy alebo na výkon samosprávy,

c) na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný právny predpis;18b) na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na darovanie hnuteľných vecí vo vlastníctve štátu sa § 8 ods. 1 a § 8a ods. 1 nepoužije.

(8) Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy majetok, ktorý mu bude slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Nadobúdaný majetok musí byť vzhľadom na všetky okolnosti pre štát vhodnejší než vymieňaný majetok štátu. Zámennou zmluvou možno vymeniť i majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Zámennou zmluvou možno vymeniť i nehnuteľný majetok štátu, nadobudnutý prevodom správy aj pred uplynutím lehoty podľa § 8 ods. 1. Zámenná zmluva musí obsahovať účel zámeny. Správca nie je oprávnený uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou sa vymieňa nehnuteľný majetok štátu za hnuteľný majetok.

(9) Stanovenie hodnoty vymieňaného nehnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu.13b) Ak cena zamieňaných nehnuteľností nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Rozdiel v cene zamieňaných nehnuteľností je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení rozdielu v cene. Ak nadobúdateľ majetku štátu nezaplatí rozdiel v cene najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dáva nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

(10) Správca môže uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou výmenou dáva hnuteľný majetok štátu a súčasne výmenou prijíma nový nepoužívaný hnuteľný majetok do vlastníctva štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.18c) Ocenenie vymieňaného hnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu13b) okrem nového nepoužívaného hnuteľného majetku nadobúdaného do vlastníctva štátu. Ak cena zamieňaného majetku nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi najneskôr v deň nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Nadobúdateľ hnuteľného majetku štátu je povinný zaplatiť rozdiel v cene zamieňaného majetku ešte pred prevodom vlastníckeho práva. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 12

Ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.19)

Iné spôsoby nakladania s majetkom štátu

§ 13

Nájom a výpožička

(1) Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou20) len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len „trhové nájomné“). Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne trhové nájomné, je správca povinný od ponuky odstúpiť. Správca je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca na vyhodnotení povinný vyzvať zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné. Za rovnakých podmienok možno prenajať aj prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.

(2) Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.20) Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá stavba, správca je povinný prenajať aj priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy20aa) sa nepoužije.

(3) Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na dva roky. Ak je taký majetok štátu po ukončení nájomného vzťahu naďalej dočasne prebytočný, možno ho prenechať do nájmu len na základe ponuky podľa odseku 1 nájomnou zmluvou uzavretou najviac na dva roky.

(4) Ak sa prenajíma celá nehnuteľnosť, správca ju môže prenechať do nájmu len na dobu určitú, najviac na dva roky. Po uplynutí tejto doby je správca povinný s týmto nehnuteľným majetkom štátu naložiť podľa § 8 až 11, ak tým nebudú dotknuté práva tohto správcu k inému nehnuteľnému majetku štátu v jeho správe, ktorý tvorí s týmto nehnuteľným majetkom štátu neoddeliteľný celok.

(5) Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti sa nevydáva pri

a) nájme nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, ktorého výmera nepresahuje 5 m2,

b) nájme obvodových múrov, strechy alebo oplotenia na umiestnenie reklamného zariadenia,

c) krátkodobom nájme alebo krátkodobej výpožičke, ktorých trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,

d) nájme majetku štátu v dočasnej správe,

e) nájme majetku štátu osobe poskytujúcej správcovi služby, pri ktorých správca použil postupy verejného obstarávania,20c)

f) nájme prebytočného majetku štátu.

(6) Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v dennej tlači a je povinný dohodnúť trhové nájomné, ak

a) nájomcom je vlastník stavby13abf) a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej plochy určenej na spoločné užívanie s touto stavbou,13abf)

b) nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného týmto rodinným domom a priľahlej plochy určenej na spoločné užívanie s týmto rodinným domom alebo

c) ide o krátkodobý nájom.

(7) Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v dennej tlači a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak nájomcom je

a) štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,

b) zariadenie sociálnych služieb,13d) ktoré nie je podnikateľom,13g) alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) ktorá zriadila zariadenie sociálnych služieb bez právnej subjektivity, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d)

c) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,13e) ktorý nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje zdravotnú starostlivosť,13e)

d) nezisková organizácia13f) alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) za podmienky, že ide o krátkodobý nájom a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely,

e) právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný používať metódy verejného obstarávania,20c)

f) škola alebo školské zariadenie zaradené najmenej jeden rok do siete škôl a školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ak im bude nehnuteľný majetok štátu slúžiť na výchovno-vzdelávací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.13f)

(8) Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke. Zmluva o výpožičke musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu výpožičky, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.21) Zmluvu o výpožičke dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu môže správca uzavrieť

a) so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. a) a b),

b) so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. c) a d), len ak im nehnuteľný majetok štátu bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh, na ktoré boli zriadení,

c) s obcou alebo vyšším územným celkom, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený výkon štátnej správy, alebo

d) so školou alebo školským zariadením zaradenými najmenej jeden rok do siete škôl a školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.21a)

(9) Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke uzavretou najviac na dva roky. Ak sa prenecháva do výpožičky celá nehnuteľnosť, správca ju môže prenechať do výpožičky len na dobu určitú najviac na dva roky; po uplynutí tejto doby je správca povinný s týmto nehnuteľným majetkom štátu naložiť podľa § 8 až 11, ak tým nebudú dotknuté práva tohto správcu k inému nehnuteľnému majetku štátu v jeho správe, ktorý tvorí s týmto nehnuteľným majetkom štátu neoddeliteľný celok.

(10) Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií; to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom. Na platnosť zmluvy o nájme hnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 8 písm. b) a c) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(11) Nájomca alebo vypožičiavateľ môže nehnuteľný majetok štátu užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je taká zmluva neplatná. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu prenechanom do nájmu alebo výpožičky môže nájomca alebo vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom správcu. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci, len ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Nájomca a vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.

§ 13a

(1) Zriadiť stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu možno len

a) v prípade umiestnenia zariadenia staveniska podľa osobitného predpisu,22)

b) na účely výstavby inžinierskych stavieb,22a)

c) ak to pripúšťa osobitný predpis22b) alebo

d) ak ide o zriadenie stavby na potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.

(2) Zastavať pozemok podľa odseku 1 možno aj vtedy, ak nie je prebytočný. Vzťahy k tomuto pozemku sa upravia nájomnou zmluvou za nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, ak nebude zriadené vecné bremeno.23aa) Pri nájme na účely podľa odseku 1 sa pozemok vo vlastníctve štátu neponúka v dennej tlači.

(3) Vecné bremeno na nehnuteľný majetok štátu je správca oprávnený zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu na účely výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb22a) alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti. Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatné.

(4) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, na majetok štátu nemožno zriadiť záložné právo.23)

(5) Správca, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,23a) môže

a) so súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote neprevyšujúcej 25 000 eur ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát,

b) so súhlasom vlády Slovenskej republiky a s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 25 000 eur ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát.

(6) Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.23b)

(7) Správca nemôže previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu.23baa)

§ 13b

(1) Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu slúžiť svojmu účelu alebo určeniu; za neupotrebiteľný majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť v ponukovom konaní a v osobitnom ponukovom konaní.

(2) O neupotrebiteľnosti majetku štátu rozhoduje na základe návrhu komisie štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Členov komisie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie neupotrebiteľného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca k rozhodnutiu dodatočne pripojí doklad o spôsobe naloženia s neupotrebiteľným majetkom štátu. Na rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

(3) Neupotrebiteľný majetok štátu, ktorý môže byť využitý ako druhotná surovina, ponúkne správca právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín. Ak nebude majetok štátu využitý ako druhotná surovina, zabezpečí správca jeho likvidáciu v súlade s osobitným predpisom.23bab)

(4) Postup podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahuje na kultúrnu pamiatku,17a) historický knižničný dokument, historický knižničný fond23bac) a zbierkový predmet.23bad)

HLAVA III

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU UŽÍVANÝM NA ÚČELY KONCESIE

§ 13c

(1) Koncesný majetok je majetok štátu v správe správcu, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa osobitného predpisu20c) (ďalej len „koncesná zmluva“).

(2) Správca nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb. Ak je v koncesnej zmluve dohodnutá zmena správy koncesného majetku, pri prevode správy medzi správcom a nadobúdateľom sa ustanovenia § 8 nepoužijú. Na platnosť zmluvy o prevode správy sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií a ani zriaďovateľa.

(3) Obsahom užívania koncesného majetku podľa odseku 1 môže byť

a) vstup na nehnuteľný majetok štátu,

b) zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve štátu, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom stavby stane štát najneskôr v lehote podľa koncesnej zmluvy,

c) prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve štátu,

d) rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava majetku štátu,

e) poskytovanie služieb alebo iné komerčné využitie,

f) prenechanie majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena na majetok štátu v prospech tretej osoby,

g) nakladanie s majetkom štátu, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu,

h) nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve štátu za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.23bae)

(4) Koncesionár pri užívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene a nemá postavenie správcu podľa tohto zákona. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhrádzať náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať správcu o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.

(5) Koncesionár nesmie koncesný majetok použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13d

(1) Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže prenechať koncesný majetok do nájmu, výpožičky alebo zriadiť zmluvné vecné bremeno v prospech tretej osoby; ustanovenia tohto zákona o prenechaní majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo o zriadení vecného bremena sa nepoužijú. Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva. Nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena môže koncesionár uzatvoriť s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci13ab) nie sú týmto dotknuté. Na platnosť nájomnej zmluvy, zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej medzi koncesionárom a treťou osobou sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií a ani zriaďovateľa.

(2) Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesný majetok, ktorý pre úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu, je koncesionár po predchádzajúcom písomnom súhlase správcu oprávnený predať osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín alebo zabezpečiť likvidáciu podľa osobitného predpisu.23bab) Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu sa nevydáva.

§ 13e

(1) Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, správca môže s koncesionárom uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia pohľadávky štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy. Dohodu o odklade platenia možno uzatvoriť najviac na obdobie jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu. Úroky z omeškania sa za obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia neuplatňujú a nevymáhajú. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci13ab) nie sú týmto dotknuté. Ak koncesionár nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak nezaplatí celý dlh v dohodnutej lehote, správca uplatní voči koncesionárovi pohľadávku štátu vrátane úrokov z omeškania za celé obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia.

(2) Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom.23baf) Na jednostranné započítanie pohľadávky štátu sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas zriaďovateľa.

§ 13f

(1) Spoločný podnik je právnická osoba, ktorú na účely realizácie koncesie 20c) založil správca spoločne s koncesionárom. Spoločný podnik je aj právnická osoba, ktorú založil koncesionár, do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy vložený majetok štátu.

(2) Správca môže so súhlasom vlády Slovenskej republiky vložiť majetok štátu, ktorý spravuje, ako vklad pri založení spoločného podniku alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku, ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve. Návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku štátu predkladá vláde Slovenskej republiky správca; ak správca nie je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky,23a) návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku štátu predkladá vláde Slovenskej republiky zriaďovateľ správcu. Ak na uzatvorenie koncesnej zmluvy bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,23bag) súhlas vlády Slovenskej republiky sa nevyžaduje.

(3) Prioritný majetok je nehnuteľný majetok štátu, ktorý vložil správca do spoločného podniku. Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb. Prioritný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností10) sa vykoná poznámkou na návrh správcu. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Prioritný majetok nestráca svoj charakter ani prechodom na právneho nástupcu. Po zániku vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľnosti je správca povinný dať návrh na výmaz vecného bremena.

(4) Spoločný podnik je povinný zachovať účelové určenie prioritného majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva; táto povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu.

(5) Správca o prioritnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločného podniku; spoločný podnik je povinný poskytnúť tieto údaje správcovi.

(6) Oprávnenie konať za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby prioritného majetku prechádza na správcu vyhlásením konkurzu na spoločný podnik; správca pri tom koná v mene spoločného podniku a na vlastný účet. Ak bol na spoločný podnik vyhlásený konkurz, prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu právoplatnosťou uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.

(7) Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a správca prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.

TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 14a

(1) Ministerstvo financií a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, okrem Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavania povinností uložených týmto zákonom pri nakladaní s majetkom štátu prevedeným, prenajatým alebo vypožičaným fyzickým osobám a právnickým osobám.

(2) V pôsobnosti ministerstva financií je vykonávanie vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky,23a) pri udeľovaní súhlasu ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky ako zriaďovateľmi a vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.23a)

(3) Správy finančnej kontroly23bb) vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, a dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od správcov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.

(4) V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu

a) správcovi až do výšky 6 000 eur,

b) zriaďovateľovi až do výšky 3 000 eur,

c) fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 15 000 eur.

(5) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.

(6) Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8)

(7) Na vládny audit podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá vládneho auditu podľa osobitného predpisu.23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi10a) nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 14b

Správca, zriaďovateľ a ministerstvo financií sú oprávnení na účely nakladania s majetkom štátu spracúvať osobné údaje fyzickej osoby, ktorej práva a povinnosti sú dotknuté týmto zákonom, a to meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu, dátum narodenia, dátum úmrtia a údaje o majetkových pomeroch.

Elektronická aukcia

§ 14c

(1) Prebytočný majetok štátu, na ktorého prevod je potrebné vykonať osobitné ponukové konanie, v správe správcu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,23a) Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba, možno po neúspešnom ponukovom konaní previesť namiesto osobitného ponukového konania elektronickou aukciou; ustanovenia § 8a ods. 1 až 4 sa v tomto prípade nepoužijú. Elektronická aukcia na účely tohto zákona je opakujúci sa proces, v ktorom sa využíva elektronické zariadenie na predkladanie cenových ponúk.

(2) Vyhlásenie elektronickej aukcie zverejní správca uvedený v odseku 1 v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, v registri a na svojom webovom sídle; na webovom sídle správcu a v registri musí byť toto vyhlásenie dostupné najmenej do konca lehoty na doručovanie cenových ponúk. Správca uvedený v odseku 1 zverejní vyhlásenie elektronickej aukcie v registri najneskôr v deň zverejnenia ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Na základe vyhlásenia elektronickej aukcie záujemca o prevod prebytočného majetku štátu predkladá písomne cenovú ponuku.

(3) Vyhlásenie elektronickej aukcie v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou musí obsahovať odkaz na vyhlásenie elektronickej aukcie v registri, na webovom sídle správcu uvedeného v odseku 1 a ak ide o prebytočný nehnuteľný majetok štátu, aj druh nehnuteľného majetku štátu a katastrálne územie, v ktorom sa nachádza.

(4) Vyhlásenie elektronickej aukcie v registri a na webovom sídle správcu musí obsahovať

a) identifikáciu majetku štátu,

b) primeranú cenu,

c) lehotu na doručovanie cenových ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 20 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení vyhlásenia elektronickej aukcie v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou,

d) iné dôležité informácie.

(5) Po vyhlásení elektronickej aukcie nie je správca uvedený v odseku 1 oprávnený vykonať osobitné ponukové konanie, a to až do neúspešného vyhlásenia elektronickej aukcie alebo do skončenia elektronickej aukcie.

(6) Správca uvedený v odseku 1 nesmie vyhlásiť elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia a je povinný

a) žiadať od záujemcu zloženie finančnej zábezpeky najviac vo výške 20 % primeranej ceny,

b) akceptovať len včas doručené cenové ponuky,

c) akceptovať len cenovú ponuku vyjadrenú jednou pevnou sumou,

d) vylúčiť z elektronickej aukcie cenové ponuky

1. osôb blízkych,12b) majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom,

2. záujemcov, ktorí včas nezložili finančnú zábezpeku,

e) zriadiť komisiu na vyhodnotenie cenových ponúk a potvrdenie výsledkov elektronickej aukcie.

(7) Správca uvedený v odseku 1 vyhodnotí cenové ponuky záujemcov najmenej osem dní pred začatím elektronickej aukcie. Vyhlásenie elektronickej aukcie je úspešné, ak aspoň dvaja záujemcovia predložili cenovú ponuku najmenej vo výške primeranej ceny. Po úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie je správca uvedený v odseku 1 povinný vykonať elektronickú aukciu. Ak cenovú ponuku najmenej vo výške primeranej ceny ponúkne len jeden záujemca, správca uvedený v odseku 1 s ním uzavrie kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie.

(8) Ak žiaden záujemca neponúkne cenovú ponuku vo výške primeranej ceny, správca podľa odseku 1 je povinný opakovať vyhlásenie elektronickej aukcie. Ak ani po opakovanom vyhlásení elektronickej aukcie neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, správca naloží s prebytočným majetkom štátu podľa § 8a.

§ 14d

(1) Východiskovou cenou elektronickej aukcie je najvyššia cenová ponuka aspoň vo výške primeranej ceny, ponúknutá v rámci vyhlásenia elektronickej aukcie.

(2) Správca uvedený v § 14c ods. 1 vyzve najmenej päť dní pred začatím elektronickej aukcie všetkých záujemcov, ktorých cenové ponuky spĺňajú určené podmienky, na predkladanie nových cenových ponúk v elektronickej aukcii. Výzva na účasť v elektronickej aukcii obsahuje

a) podmienky, za ktorých záujemcovia môžu predkladať cenové ponuky, najmä východiskovú cenu elektronickej aukcie a minimálnu sumu, o ktorú možno zvýšiť cenovú ponuku oproti predchádzajúcej cenovej ponuke (ďalej len „minimálna suma“),

b) informácie týkajúce sa použitého elektronického zariadenia, ktoré vykonáva elektronickú aukciu, ako aj podmienky a špecifikácie technického pripojenia k nemu,

c) dátum a čas začatia elektronickej aukcie,

d) čas skončenia elektronickej aukcie,

e) čas, o ktorý sa predlžuje skončenie elektronickej aukcie po prijatí cenovej ponuky, ktorý nesmie byť kratší ako päť minút (ďalej len „aukčný čas“),

f) iné dôležité informácie týkajúce sa elektronickej aukcie.

(3) Trvanie elektronickej aukcie nemôže byť kratšie než jedna hodina.

(4) Správca uvedený v § 14c ods. 1

a) je oprávnený zrušiť elektronickú aukciu, ak si to vo výzve na účasť v elektronickej aukcii vyhradil,

b) je povinný zrušiť elektronickú aukciu, ak neboli splnené podmienky účasti na elektronickej aukcii alebo podmienky predkladania cenových ponúk,

c) nesmie vykonávať elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu súťažného prostredia.

(5) Elektronická aukcia skončí uplynutím času skončenia elektronickej aukcie uvedeného vo výzve na účasť v elektronickej aukcii. Ak správca dostane cenovú ponuku zvýšenú aspoň o minimálnu sumu pred uplynutím termínu skončenia elektronickej aukcie uvedeného vo výzve na účasť v elektronickej aukcii v čase kratšom, než je aukčný čas, termín skončenia elektronickej aukcie sa opakovane predlžuje o ďalší aukčný čas, v ktorom je možné predkladať nové cenové ponuky zvýšené aspoň o minimálnu sumu. V tomto prípade sa elektronická aukcia skončí, keď správca nedostane v aukčnom čase žiadnu ďalšiu cenovú ponuku zvýšenú aspoň o minimálnu sumu. Správnosť výsledkov elektronickej aukcie potvrdia v zápisnici členovia komisie.

(6) Správca uvedený v § 14c ods. 1 prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý na základe automatizovaného vyhodnotenia poradia cenových ponúk záujemcov ponúkol najvyššiu cenovú ponuku. Ak východisková cena, ktorú ponúkli na základe vyhlásenia elektronickej aukcie aspoň dvaja záujemcovia, nebola v elektronickej aukcii zvýšená, správca uvedený v § 14c ods. 1 prevedie majetok štátu tomu záujemcovi, ktorého cenová ponuka bola skôr doručená. Ak záujemca, ktorého ponuka bola v elektronickej aukcii vyhodnotená ako najvyššia, odstúpi od uzavretia zmluvy o prevode majetku štátu, správca uvedený v § 14c ods. 1 môže vyzvať na uzavretie zmluvy o prevode majetku štátu v poradí ďalšieho záujemcu, ktorého cenová ponuka dosiahla aspoň výšku primeranej ceny.

§ 15

Právnické osoby uvedené v § 1 ods. 1, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom alebo mali národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú správcami majetku štátu.

§ 16

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým „správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.

§ 17

Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 18

(1) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.

(2) Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti, ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. Správca môže povoliť zaplatenie ceny v splátkach. Výška jednotlivých splátok musí byť dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do troch rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy; v tomto prípade je správca oprávnený podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností pred zaplatením kúpnej ceny. Ak dlžník niektorú splátku riadne a včas nezaplatí, je správca povinný žiadať zaplatenie nedoplatku ceny. Dlžník je povinný nedoplatok ceny zaplatiť do 30 dní po tom, čo ho správca o plnenie písomne požiadal.

(3) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.

(4) Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis.24)

§ 18a

(1) Na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.24a)

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.5a)

§ 18b

(1) Pri schvaľovaní zmlúv sa zmluvy uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajšieho zákona.

(2) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3) Pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 1994, sa postupuje podľa predpisov platných do 1. januára 1994.

(4) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona musí byť výška jednotlivých splátok podľa § 18 ods. 2 dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do piatich rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy.

§ 18c

(1) Pri schvaľovaní zmlúv uzatvorených do účinnosti tohto zákona, s výnimkou podľa odseku 2, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2001.

(2) Nájomné zmluvy, ktoré neboli schválené podľa doterajších predpisov do 30. apríla 2001, sú správcovia povinní zosúladiť s týmto zákonom; na ich schvaľovanie sa vzťahuje tento zákon.

(3) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 30. apríla 2001, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 31. júla 2001.

§ 18d

(1) Rozostavané stavby, ktorých investorom je k 1. júnu 2003 okresný úrad alebo krajský úrad a ktoré ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov len preto, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku25) po ich dokončení dohodou uzavretou okresným úradom alebo krajským úradom s obcou alebo vyšším územným celkom; okresný úrad alebo krajský úrad môže dohodou previesť vlastníctvo takejto stavby na obec alebo vyšší územný celok aj pred jej dokončením.

(2) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešiel do majetku obcí len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec,20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(3) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešiel do vlastníctva obce len preto, že tento majetok štátu nebol ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) v užívaní základných škôl a materských škôl z dôvodu dočasného prerušenia ich prevádzky a ak tieto základné školy a materské školy neboli k 1. júnu 2003 vyradené zo siete škôl a školských zariadení.

(4) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku vyšších územných celkov majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad, ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešiel do majetku vyššieho územného celku len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok,20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(5) Na uzatváranie dohôd podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia § 3, 8 a 11. Na platnosť uzatvorených dohôd podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií.

(6) Majetok štátu uvedený v odseku 1 prechádza do majetku obce alebo vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode. Na prechod majetku uvedeného v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú osobitné predpisy.26)

§ 18e

(1) Na kúpne zmluvy, zmluvy o prevode správy, nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzatvorené pred 1. júnom 2003 sa vzťahujú právne predpisy platné pred 1. júnom 2003.

(2) Pri prednostnej kúpe nehnuteľnosti uplatnenej podľa § 18 ods. 2 sa pri dohode o cene nehnuteľnosti od 1. júna 2003 postupuje podľa cenových predpisov platných v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do trvalého užívania.

(3) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 1. júna 2003, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 1. septembra 2003.

§ 18f

Majetok štátu, ktorý k 31. decembru 2003 spravuje okresný úrad podľa § 5, prechádza 1. januára 2004 do správy krajského úradu, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza.

§ 18g

Vlastníctvo pohľadávky štátu voči zrušenej zdravotnej poisťovni27) v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") a vlastníctvo pohľadávky štátu v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči správcovi majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva možno previesť na tretiu osobu s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

§ 18h

(1) Majetok štátu, ktorý mal v správe krajský úrad podľa § 5 v znení účinnom pred 1. októbrom 2007, prechádza 1. októbra 2007 do dočasnej správy dočasného správcu, v ktorého územnom obvode sa majetok štátu nachádza. Ustanovenia osobitného zákona28) sa na prechod správy tohto majetku štátu nepoužijú.

(2) Ustanovenia § 6 ods. 4 a § 6a ods. 1, 7 a 10 v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. októbrom 2007, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Na dohody o splátkach uzatvorené pred 1. októbrom 2007 sa vzťahuje § 6a v znení účinnom pred 1. októbrom 2007.

(4) Ak bol krajský úrad k 1. júnu 2003 investorom rozostavaných stavieb, ktoré podľa osobitných predpisov25) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov z dôvodu, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, od 1. októbra 2007 je investorom týchto stavieb obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa rozostavaná stavba nachádza. Také stavby môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku dohodou uzavretou obvodným úradom v sídle kraja s obcou alebo vyšším územným celkom.

(5) Postup podľa § 8a ods. 1 a § 8d v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa uplatní na osobitné ponukové konania začaté najskôr 1. októbra 2007.

§ 18i

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa osobitného predpisu,29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

§ 18j

(1) Správca pohľadávky štátu môže postúpiť pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 1. januára 2011, pretože jej vymáhanie vlastnými prostriedkami správcu je neúčinné.

(2) Pohľadávku podľa odseku 1 môže správca odplatne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky štátu právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu; táto osoba nemôže túto pohľadávku ďalej postúpiť. Na postúpenie pohľadávky štátu podľa tohto zákona sa § 524 až 530 Občianskeho zákonníka nepoužije. Odplata za postúpenie pohľadávky podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 18k

Ustanovenia § 6 a 6a sa vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011. Účinky platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, ktorá ešte nezanikla podľa § 6a ods. 7 písm. b), ostávajú zachované.

§ 18l

Na konanie začaté a neukončené rozhodnutím podľa § 14a pred 1. januárom 2011 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2011.

§ 19

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu, sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením ich úplného znenia.

§ 21

(1) Zrušuje sa

a) vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku,

b) vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom,

(2) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 761 ods. 1 Obchodného zákonníka.

(3) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

§ 21a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 306/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.


Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie:

"§ 2a

(1) Nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu,11b) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

(2) Ustanovenie § 14 zákona sa použije primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 11b) znie:

11b) § 18 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.".

Čl. III

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z. sa mení takto:

§ 45 ods. 5 znie:

"(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a na rozpočtové a príspevkové organizácie.".


Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.


Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

1) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

2) § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

3) Napríklad § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

3a) Napríklad zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.

4) Napr. § 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.

5) Napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

5a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

7) § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb.
§ 14 ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.

8) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

9) § 244 až 246c,§ 250l a nasl. zákona č. 41/1964 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov.

9a) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o  zápise vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 72/1997 Z. z.

10a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

11) Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12) Napríklad § 135, 456 a 462 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., § 185g Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 263/1992 Zb., § 59 a 60 Trestného zákona.

12a) Príloha č. 2 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 647/2004 Z. z.

12b) § 116, 117 Občianskeho zákonníka.

13) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13a) § 54 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

13aa) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

13ab) Napríklad čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010), zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

13aba) § 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13abb) § 132 až 142 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13abc) § 584 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

13abd) § 462 Občianskeho zákonníka.

13abe) § 585 až 587 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

13abf) § 43b ods. 1 a § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

13ac) § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

13ad) § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

13b) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

13c) Napr.§ 140 Občianskeho zákonníka.

13d) Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 330/2007 Z. z.
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13e) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13f) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13g) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

14) § 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

14a) § 21 ods. 4 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

15) Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.

16) § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16a) Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

17) § 588 a nasl., § 628 a nasl. a § 611 Občianskeho zákonníka.

17a) § 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

17b) § 39 Občianskeho zákonníka.

17c) § 602 § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

18) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

18a) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb.

18b) Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 27. februára 1996 č. 41/59/1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (oznámenie č. 66/1996 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 24. júna 1997 č. 28145/1996/41 (oznámenie č. 194/1997 Z. z.).

18c) Napríklad zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19) § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

20) § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20a) Napríklad zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

20aa) § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20b) Výmer Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. marca 1996 č. R-1/1996, ktorým sa určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami (oznámenie č. 89/1996 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

20c) Zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21) § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka.

21a) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

22) § 43i ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

22a) § 43a ods. 3 písm. f), g), h) a i) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

22b) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

23) § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

23a) Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

23aa) § 151n Občianskeho zákonníka.

23ab) § 154 až 220 Obchodného zákonníka.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23b) § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23ba) Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23baa) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

23bab) Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23bac) Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

23bad) § 2 ods. 2 zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení zákona č. 387/2001 Z. z.

23bae) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

23baf) § 580 a 581 Občianskeho zákonníka.

23bag) § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 323/2007 Z. z.

23bb) Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.

23c) Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

24a) Napríklad zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

25) § 2b ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z. z.§ 3 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

26) § 2b, 4a a 14b zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 447/2001 Z. z.§ 3 až 5 zákona č. 446/2001 Z. z.

27) Zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28) Zákon č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

29) § 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.

30) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006).

 

Presunúť na začiatok