Zákony pre ľudí>Zbierka zákonov SR>Ročník 1991>Predpis č. 328/1991 Zb.

Predpis č. 328/1991 Zb.Zákon o konkurze a vyrovnaní

Zo dňa11.07.1991
Čiastka061/1991
Platnosť od16.08.1991
Účinnosť od01.10.1991
Zrušené od01.01.2006 (7/2005 Z. z.)
Zaradené v právnych oblastiach
Trvalý odkaz Tlačená verzia Stiahnuť PDF
(aktualizované 03.04.2014)

Aktuálne znenie


 

328

ZÁKON

z 11. júla 1991

o konkurze a vyrovnaní

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:


PRVÁ ČASŤ

Úvodné ustanovenia

§ 1

(1) Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

(2) Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky.

(3) Fyzická osoba, ak je podnikateľom, a právnická osoba je v úpadku aj vtedy, ak je predlžená.

§ 2

(1) Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „súd“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie (ďalej len „vyrovnanie“).

(2) Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

DRUHÁ ČASŤ

KONKURZ

§ 4

Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor právnickej osoby alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon.

(2) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku.

(3) Z návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Navrhovateľ je povinný k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

(4) Ak je účastníkom konania fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať jej názov alebo obchodné meno, miesto podnikania alebo sídlo.

(5) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu na vyhlásenie konkurzu musí uviesť okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku, označiť ďalšieho veriteľa a preukázať jeho pohľadávku voči dlžníkovi a preukázať svoju peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi. Pohľadávka sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.

(6) Veritelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt v cudzine, sú povinní uviesť aj meno a adresu svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku.

(7) Navrhovatelia súčasne s podaním návrhu zložia na účet súdu preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu. Túto povinnosť nemá likvidátor, ktorý po ustanovení bez zbytočného odkladu vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu preddavku a správca dane.1aa)

(8) Ak veriteľ vezme návrh na vyhlásenie konkurzu späť, môže sa návrh podať znova pre tú istú pohľadávku až po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.

(9) Ak súd vyhlási konkurz bez toho, aby ustanovil predbežného správcu, súd uznesením o vyhlásení konkurzu rozhodne aj o vrátení preddavku navrhovateľovi, ktorý ho podľa odseku 7 zaplatil.

§ 4a

(1) Ak pred rozhodnutím súdu o návrhu na vyhlásenie konkurzu je doručený súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu na toho istého dlžníka, súd tento návrh bez rozhodnutia pripojí k predchádzajúcemu návrhu, ak spĺňa náležitosti podľa § 4; inak konanie o tomto návrhu zastaví. Ak súd pripojí ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že dňom pripojenia tohto návrhu ďalší navrhovateľ pristúpil do konania. Pripojením návrhu navrhovateľ prijíma stav konania, v ktorom je v čase pripojenia návrhu.

(2) Ak sú inak dané dôvody na pripojenie návrhu podľa odseku 1, avšak predchádzajúci konkurz je prerušený, súd o tomto ďalšom návrhu koná bez jeho pripojenia.

(3) Navrhovateľ môže vziať svoj návrh späť až do vyhlásenia konkurzu. Súd konanie zastaví, ak s tým súhlasia všetci navrhovatelia, ktorí pristúpili do konania.

§ 4b

(1) Po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi dlžník je povinný

a) zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti;

b) na výzvu súdu zostaviť zoznam aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov a ich adries a odovzdať ho súdu v lehote podľa § 12a ods. 2.

(2) Zoznam aktív a pasív podľa odseku 1 písm. b) musí dlžník podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný.

(3) Ak je dlžníkom právnická osoba, povinnosť podľa odseku 1 písm. b) má jej štatutárny orgán; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani vtedy, ak sa vzdá svojej funkcie, je z tejto funkcie odvolaný alebo uplynie jeho funkčné obdobie.

(4) Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nezistenie úpadku, navrhovateľ zodpovedá dlžníkovi za škodu, ktorá mu vznikla obmedzením nakladania s majetkom. Tejto zodpovednosti sa navrhovateľ zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil.

§ 5

(1) Podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania.

(2) Podmienka podľa odseku 1 nemusí byť splnená, ak veriteľ na výzvu súdu a v lehote ním určenej zloží preddavok na trovy konania (§ 71). Veriteľ, ktorý zložil preddavok na trovy konania, má právo na jeho vrátenie z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz.

§ 6

(1) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len „podstata“).

(2) Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

(3) Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, mzda a obdobné príjmy.1a) Majetok slúžiaci na podnikateľskú činnosť z podstaty nie je vylúčený.

§ 7

Účastníci konkurzu

(1) Účastníkmi konkurzu sú veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.

(2) Účastníkmi konkurzu sa stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c), ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu (§ 29 ods. 1).

(3) Postavenie účastníka konkurzu veriteľovi zaniká, ak celá jeho pohľadávka ostala sporná z dôvodu, že svoje právo v lehote určenej súdom neuplatnil, alebo ho uplatnil neúspešne (§ 23 ods. 2 a 5).

(4) Ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo zmluvy, účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ; pôvodný veriteľ a nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky, v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. K zmene účastníka konania dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti súdu, najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia (§ 30 ods. 1). Ak oznámenie nie je doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky a v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu uznesením. Na zámenu účastníkov konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis.1b)

Správca podstaty

§ 8

(1) Správcu podstaty (ďalej len „správca”) vyberá súd náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”); to neplatí, ak súd ustanovuje správcu na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Za správcu možno ustanoviť len toho, kto je zapísaný do zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného zákona,1ba) nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti podľa osobitného zákona1ba) a v územnom obvode, pre ktorý je súd príslušný, má zriadenú kanceláriu podľa osobitného zákona.1ba)

(2) Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

(3) Správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Dohody správcu s úpadcom (§ 13 ods. 5) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.

(4) Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.

(5) Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

§ 9 - Zrušený od 15. 12. 2005.

Predbežný správca

§ 9a

(1) Ak okolnosti nasvedčujú, že dlžník je v úpadku, alebo ak je to potrebné na zistenie alebo na zabezpečenie dlžníkovho majetku, súd môže ustanoviť predbežného správcu.

(2) Uznesenie o ustanovení predbežného správcu sa doručí dlžníkovi a predbežnému správcovi. Predbežnému správcovi sa doručí do vlastných rúk.

(3) Proti uzneseniu o ustanovení predbežného správcu nie je prípustné odvolanie. Toto uznesenie je vykonateľné, len čo bolo doručené predbežnému správcovi.

(4) Predbežného správcu vyberá súd náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Za predbežného správcu možno ustanoviť len toho, kto je zapísaný do zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného zákona,1ba) nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti podľa osobitného zákona1ba) a v územnom obvode, pre ktorý je súd príslušný, má zriadenú kanceláriu podľa osobitného zákona.1ba)

§ 9b

(1) Povinnosťou predbežného správcu je najmä zistiť dlžníkov majetok a preskúmať dlžníkove obchodné knihy a správu o tom predkladať súdu k ostatnému dňu príslušného mesiaca.

(2) Súd môže na žiadosť predbežného správcu požiadať príslušný orgán o vykonanie daňovej kontroly.

(3) Predbežný správca vykonáva svoju činnosť do vyhlásenia konkurzu, zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo do zastavenia konania. Súd zároveň v týchto rozhodnutiach určí odmenu predbežného správcu, ktorú mu vyplatí z preddavku zloženého podľa § 4 ods. 7. Zvyšok preddavku súd rozdelí veriteľom pomerne. Veritelia, ktorí zložili preddavok na odmenu predbežného správcu, majú právo na vrátenie časti preddavku, ktorá bola vyplatená predbežnému správcovi, z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz.

(4) Predbežný správca je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Tejto povinnosti ho môže zbaviť úplne alebo sčasti len súd.

(5) Ustanovenia § 9d, 9e, 9f, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 sa vzťahujú aj na predbežného správcu; ostatné ustanovenia o správcovi sa vzťahujú na predbežného správcu primerane, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 9c

Dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný.

Súčinnosť tretích osôb

§ 9d

(1) Súdy, iné štátne orgány, obce, notári a exekútori sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy.

(2) Policajný zbor je povinný poskytovať správcovi na jeho žiadosť súčinnosť pri výkone správy.

(3) Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, daňový orgán, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár1c).

(4) Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo pri zabezpečení dlžníkovho majetku, sú povinné správcovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať alebo zapožičať.

(5) Banky sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť čísla dlžníkových účtov, stavy účtov a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

(6) Pošta je povinná oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy, najmä skutočnosť, či dlžník má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich dlžníkovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj iné osoby, ak vykonávajú prepravu zásielok.

(7) Telekomunikácie sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o dlžníkových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(8) Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.

(9) Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom dlžníka a uverejneného pod značkou.

(10) Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného dlžníkovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

§ 9e

Tretie osoby sú povinné poskytnúť správcovi súčinnosť podľa § 9d bez zbytočného odkladu.

§ 9f

Správca môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 9d len po preukázaní rozhodnutia súdu o ustanovení za správcu.

Schôdza konkurzných veriteľov a veriteľský výbor

§ 10

(1) Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných na ďalšie vedenie konkurzu, a riadi jej rokovanie; na návrh správcu alebo na návrh konkurzného veriteľa alebo konkurzných veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, ju zvoláva vždy. Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov uznesením o jej zvolaní tak, aby sa schôdza konkurzných veriteľov konala najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia návrhu okrem schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Uznesenie o zvolaní schôdze konkurzných veriteľov sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a zároveň sa zverejní v Obchodnom vestníku. Ten, kto predkladá návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, je povinný predložiť návrh programu schôdze konkurzných veriteľov. Zaradiť na rokovanie schôdze konkurzných veriteľov určitú záležitosť, ktorá nie je predmetom programu schôdze konkurzných veriteľov zvolávanej súdom, možno len vtedy, ak sú na schôdzi konkurzných veriteľov prítomní všetci konkurzní veritelia a hlasovali za prijatie tohto návrhu s výnimkou návrhu na ustanovenie nového správcu podaného na schôdzi konkurzných veriteľov podľa § 20a. Schôdza konkurzných veriteľov najmä schvaľuje návrh na ustanovenie nového správcu, postup správcu pri speňažovaní podstaty (ďalej len „plán speňaženia“), prípadne čiastočný plán speňaženia, udelenie príklepu pri dražbe majetku a volí veriteľský výbor.

(2) Na platnosť uznesenia a na voľby veriteľského výboru je potrebná prostá väčšina hlasov počítaná podľa výšky pohľadávok; ak nie je ustanovené inak, počítajú sa len hlasy konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi alebo riadne zastúpených. Na platnosť schôdze je potrebné, aby boli prítomní aspoň dvaja konkurzní veritelia predstavujúci najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, ak nie je ustanovené inak.

(3) Hlasovať môžu len konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola zistená, a konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola popretá, len čo sa týka poradia. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka nebola ešte zistená, je sporná, prípadne podmienená. Proti rozhodnutiu súdu o hlasovacom práve nie je prípustný opravný prostriedok.

(4) Schôdzu konkurzných veriteľov s výnimkou schôdze, ktorej predmetom programu je návrh na ustanovenie nového správcu, a s výnimkou schôdze podľa § 20a môže viesť z poverenia súdu i súdny tajomník. Súdny tajomník nemôže rozhodovať o hlasovacom práve konkurzných veriteľov.

(5) Schôdza konkurzných veriteľov volí veriteľský výbor podľa odseku 2, ak to navrhne konkurzný veriteľ alebo konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 15 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Ďalšie zvolávanie a činnosť veriteľského výboru riadi jeho predseda v súčinnosti so správcom okrem zvolávania súdom podľa § 27c ods. 14.

(6) Na schôdzi konkurzných veriteľov môže navrhnúť schválenie ustanovenia nového správcu prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Každý prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, môžu navrhnúť na schválenie ustanovenia nového správcu iba jednu osobu a o jednotlivých návrhoch na ustanovenie nového správcu sa hlasuje podľa predloženého poradia návrhov. Návrh na ustanovenie nového správcu môže konkurzný veriteľ alebo konkurzní veritelia podať najskôr na schôdzi konkurzných veriteľov podľa § 20a.

(7) Na schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu a na schválenie plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných alebo riadne zastúpených konkurzných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok. Ak schôdza konkurzných veriteľov neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo návrh plánu speňaženia alebo schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa odseku 2, súd zvolá ďalšiu schôdzu konkurzných veriteľov s rovnakým predmetom rokovania (ďalej len „opakovaná schôdza“). Na opakovanej schôdzi konkurzných veriteľov sa hlasuje spôsobom ustanoveným v odseku 2. Súd nezvoláva opakovanú schôdzu, ak schôdza konkurzných veriteľov neschváli návrh na ustanovenie nového správcu a správca už bol raz rozhodnutím schôdze konkurzných veriteľov ustanovený.

(8) Ak ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov zvolaná na účel schválenia návrhu na ustanovenie nového správcu neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo ak táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa odseku 2, súd môže zbaviť správcu funkcie v ďalšom priebehu konkurzného konania iba za podmienok ustanovených v § 8 ods. 1.

(9) Ak ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa odseku 2, platí, že plán speňaženia je schválený schôdzou konkurzných veriteľov tak, ako ho predložil správca. Ak táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov neschváli predložený plán speňaženia podľa odseku 2 tak, ako ho predložil správca, platí, že plán speňaženia je schválený vrátane jednotlivých návrhov na úpravu k nemu, ak schôdza konkurzných veriteľov jednotlivé návrhy na úpravu predloženého plánu speňaženia schválila podľa odseku 2.

(10) Ak bola na schôdzi konkurzných veriteľov uplatnená námietka zaujatosti voči sudcovi podľa osobitných predpisov,1ca) je sudca povinný na tejto schôdzi konkurzných veriteľov vykonať všetky úkony súvisiace s rozhodovaním schôdze konkurzných veriteľov o záležitostiach, o ktorých je táto schôdza oprávnená rozhodovať. To isté platí, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, pred konaním schôdze konkurzných veriteľov.

§ 11

(1) Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické aj právnické osoby z radov konkurzných veriteľov a môžu sa dať na svoje náklady zastupovať. Zároveň treba zvoliť rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia a náhradníci môžu funkciu odmietnuť alebo sa jej vzdať z dôvodov uznaných súdom. Súd sa stará o to, aby bol veriteľský výbor stále úplný a v naliehavom prípade ho aj rozšíri. Predsedu veriteľského výboru volia jeho členovia na prvej schôdzi veriteľského výboru väčšinou hlasov.

(2) Veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu a je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať jeho hospodárenie. Veriteľský výbor je povinný o svojej činnosti informovať schôdzu konkurzných veriteľov vždy na jej najbližšom zasadnutí.

(3) Správca je povinný zúčastniť sa na zasadnutí veriteľského výboru vždy, ak ho o to veriteľský výbor požiada. Správca je povinný, vždy ak ho o to požiada veriteľský výbor, predložiť veriteľskému výboru správu o svojej činnosti, informácie o hospodárení a doklady preukazujúce vykonané právne úkony týkajúce sa podstaty.

(4) Na zasadnutie veriteľského výboru sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru. Členovia veriteľského výboru sú povinní zriadiť si štatút veriteľského výboru.

(5) Na platnosť uznesenia veriteľského výboru je potrebná väčšina hlasov všetkých členov veriteľského výboru, prípadne náhradníkov, pokiaľ ich zastupujú. Vo vlastnej veci nesmie člen hlasovať.

(6) Členovia veriteľského výboru a náhradníci môžu nadobúdať veci z podstaty len pri dražbe alebo na základe verejnej obchodnej súťaže, inak len so schválením schôdze veriteľov. To platí aj pre nadobudnutie prostredníctvom inej osoby.

§ 11a

Rokovanie schôdze konkurzných veriteľov a veriteľského výboru je neverejné a vyhotovuje sa z neho zápisnica.

§ 12

Dohľad súdu

Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo správcovi môže dať pokyny sám.

§ 12a

(1) Ak návrh na vyhlásenie konkurzu neobsahuje náležitosti podľa tohto zákona a súd nepovolil osobe oprávnenej podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 4 ods. 1 primeranú dodatočnú lehotu na predloženie niektorých z chýbajúcich náležitostí alebo nebol uhradený preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu podľa § 4 ods. 7, súd najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia návrhu alebo najneskôr do 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej vo výzve na doplnenie niektorej z chýbajúcich náležitostí podľa § 4 ods. 4 až 6 konanie uznesením zastaví.

(2) Ak súd nezastavil konanie podľa odseku 1 a návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ, súd do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu spĺňajúceho náležitosti podľa § 4 ods. 3 až 6 zabezpečí odoslanie rovnopisu návrhu na vyhlásenie konkurzu aj s prílohami dlžníkovi; spolu s rovnopisom návrhu na vyhlásenie konkurzu zašle súd dlžníkovi výzvu, aby najneskôr do 30 dní od doručenia rovnopisu návrhu na vyhlásenie konkurzu predložil súdu zoznam aktív a pasív.

(3) Súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia zoznamu aktív a pasív alebo odo dňa uplynutia lehoty na predloženie zoznamu aktív a pasív podľa odseku 2 posúdi, či sú splnené podmienky na ustanovenie predbežného správcu podľa § 9a ods. 1 alebo sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo či sú splnené podmienky na rozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Súd v lehote nie dlhšej ako 60 dní vydá rozhodnutie.

§ 13

Vyhlásenie konkurzu

(1) Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia zverejní spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom registri, oznámi súd zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku súdu, ktorý obchodný register vedie, aby vykonal záznam o zamietnutí.

(2) V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musí ustanoviť správca; ak súd ustanovil v konkurze predbežného správcu, ustanoví ho za správcu. V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musia veritelia vyzvať, aby prihlásili v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie. Výzva musí obsahovať upozornenie, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať v konkurze zreteľ.

(3) Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručí účastníkom konkurzu; ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom, colnému riaditeľstvu a všetkým orgánom, o ktorých je súdu známe, že vedú s úpadcom konanie, ktoré sa vyhlásením konkurzu prerušuje. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk.

(4) Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu katastru nehnuteľností, ak je mu známe, že eviduje nehnuteľnosti patriace dlžníkovi.

(5) Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom.

(6) Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie úpadca, ak nie je navrhovateľom. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu sa môže odvolať navrhovateľ. Odvolanie nemá odkladný účinok s výnimkou § 14 ods. 1 písm. k).

(7) Ak je dlžník prevádzkovateľom alebo účastníkom platobného systému podľa osobitného zákona,1d) uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska podľa osobitného zákona1e) (ďalej len „platobný systém"), súd zároveň s vyvesením uznesenia podľa odseku 5 oznámi Národnej banke Slovenska vyhlásenie konkurzu a presný čas vyhlásenia konkurzu; súd tiež takéto uznesenie o vyhlásení konkurzu bez zbytočného odkladu zašle Národnej banke Slovenska. Ak je dlžník bankou, súd uznesenie o vyhlásení konkurzu bez zbytočného odkladu zašle aj Fondu ochrany vkladov na účel plnenia jeho úloh pri zabezpečovaní ochrany vkladov podľa osobitného zákona.1f)

(8) Ak je dlžník účastníkom systému vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi podľa osobitného zákona1g) (ďalej len „systém vyrovnania"), súd zároveň s vyvesením uznesenia podľa odseku 5 oznámi centrálnemu depozitárovi cenných papierov vyhlásenie konkurzu a presný čas vyhlásenia konkurzu; súd tiež takéto uznesenie o vyhlásení konkurzu bez zbytočného odkladu zašle centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Ak je dlžník obchodníkom s cennými papiermi, súd uznesenie o vyhlásení konkurzu bez zbytočného odkladu zašle aj Garančnému fondu investícii na účel plnenia jeho úloh pri zabezpečovaní ochrany klientskeho majetku podľa osobitného zákona.1h)

§ 13a

Ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Likvidátor počas trvania konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na náhradu potrebných nákladov a na odmenu, ktorú určí súd na návrh správcu.

Účinky vyhlásenia konkurzu

§ 14

(1) Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:

a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;

b) úpadca môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu;

c) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,2a) ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24;

d) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,2a) ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené;

e) pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu2a) na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate;

f) zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a), možno tieto práva znova uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty;

g) nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými; ak je úpadcom banka, jej pohľadávky a záväzky sa stávajú splatnými až dňom rozhodnutia súdu podľa § 14b ods. 2;

h) zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy;

i) započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné;

j) zastavuje sa postup v privatizačnom procese podľa osobitných predpisov;3)

k) zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal;

l) správca je oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku,3a) robiť za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, zabezpečiť vedenie účtovníctva, zriaďovať samostatné organizačné zložky podniku; nie je oprávnený zriadiť odštepný závod. Za samostatnú organizačnú zložku podniku sa na účely tohto zákona považuje taká organizačná zložka podniku, v ktorej sa vedie v rámci účtovníctva podniku oddelená evidencia majetku;

m) na správcu prechádza právo konať v pracovnoprávnych vzťahoch za dlžníka.

(2) Ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.

(3) Nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom s výnimkou zmluvy o nájme bytu je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas.

(4) Ak plní dlžník úpadcovi po vyhlásení konkurzu a toto plnenie má tvoriť podstatu, jeho záväzok voči úpadcovi nezaniká, ak sa plnenie nedostalo do podstaty; to neplatí, ak dlžník úpadcu v čase plnenia ani pri náležitej starostlivosti nemohol o vyhlásení konkurzu vedieť.

(5) V konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d) s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.2) Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva účastníkom konania. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí, trestné konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.

(6) Vyhlásením konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania nie sú pri splnení podmienok ustanovených osobitným zákonom3aa) dotknuté

a) práva použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto platobnom systéme na splnenie záväzkov účastníka platobného systému, ktoré vyplývajú z jeho účasti v platobnom systéme,

b) práva použiť cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v centrálnom depozitári cenných papierov na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania, ktoré vyplývajú z jeho účasti v systéme vyrovnania,

c) povinnosti platobného systému alebo centrálneho depozitára cenných papierov spracovať a zúčtovať platobné príkazy účastníka platobného systému alebo systému vyrovnania, ani platnosť a vymáhateľnosť jeho príkazov voči tretím osobám,

d) práva na zábezpeku, ktorú účastník platobného systému alebo účastník systému vyrovnania poskytol v súvislosti s jeho účasťou v tomto platobnom systéme alebo systéme vyrovnania; nedotknuté zostávajú aj práva na uplatnenie a výkon nárokov z takejto zábezpeky, a to kedykoľvek v priebehu konkurzu za predpokladu, že budú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov z poskytnutej zábezpeky.

(7) Vyhlásením konkurzu nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorá je poskytnutá na zabezpečenie práv Európskej centrálnej banky a práv centrálnej banky niektorého z členských štátov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, alebo práv centrálnej banky niektorého z ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru; nedotknuté zostávajú aj práva na uplatnenie a výkon nárokov z takejto zábezpeky, a to kedykoľvek v priebehu konkurzu za predpokladu, že budú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov z poskytnutej zábezpeky.

(8) Pri výkone oprávnení podľa odseku 1 správca nesmie na úkor podstaty uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy alebo robiť úkony, ktorými získa prospech pre seba alebo osoby jemu blízke.4)

(9) Správca je povinný predložiť súdu konečnú správu do 18 mesiacov od vyhlásenia konkurzu, ak súd v rozhodnutí o vyhlásení konkurzu neurčí inú primeranú lehotu. Tieto lehoty môže súd predĺžiť vzhľadom na okolnosti prípadu.

§ 14a

(1) Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného zákona,3b) súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

(2) Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata3c) správcovi.

(3) Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou podstaty. Súčasťou podstaty sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu podaniu a úrokom z neho.

§ 14b

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

(1) Ak do podstaty patrí podnik, vyhlásením konkurzu sa nekončí jeho prevádzkovanie. Správca vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach prevádzkovania podniku, prípadne výkonu povolania alebo iného podnikania ako na základe živnosti týmto nie sú dotknuté.

(2) Súd môže na návrh správcu rozhodnúť o skončení prevádzkovania podniku. Správca si vyžiada k návrhu stanovisko veriteľského výboru, ak je ustanovený.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 primerane platia na prevádzkovanie časti podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku.

Odporovateľné právne úkony

§ 15

(1) Konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou;4)

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom;

b) osobou blízkou4) osobe uvedenej v písmene a);

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.

(6) Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a ktorým dlžník na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku.

(7) Odporovateľným právnym úkonom nemožno vyrovnať vzájomnú pohľadávku odporcu proti úpadcovi.

§ 16

(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dohodli odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

(4) Právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Zistenie podstaty

§ 17

(1) Úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.

(2) Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na konkurz.

(3) Za obchodné knihy sa na účely tohto zákona považujú písomnosti preukazujúce nakladanie s majetkom dlžníka alebo stav jeho majetku, ktoré je dlžník povinný podľa osobitného predpisu viesť alebo uschovávať.

§ 17a

(1) Súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.

(2) Vyhodnotenie podľa odseku 1 obsahuje

a) zhodnotenie, v ktorých smeroch úpadca dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržovať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi,

b) prehľad platieb za znečisťovanie životného prostredia a za využívanie prírodných zdrojov4a) a prehľad sankcií za poškodzovanie životného prostredia uložených úpadcovi podľa zákona o životnom prostredí alebo podľa iných osobitných predpisov,

c) vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou úpadcu.4b)

(3) Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia záväzkov podľa odseku 1.

§ 18

(1) Súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.

(2) Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu, a musí umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do súpisu a odhadla; inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú.

(3) Súčasťou súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom. Ak s tým súhlasí schôdza veriteľov, môže sa súd uspokojiť s ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom.

(4) Hodnota podniku alebo jeho časti sa určuje ako celok znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.4ba) Ak je súčasťou podniku, časti podniku alebo súboru vecí majetok, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov (§ 28), alebo tovar pod colným dohľadom, jeho hodnota sa určí v znaleckom posudku samostatne.

§ 19

(1) Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

(2) Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

§ 20

Prihlášky pohľadávok

(1) Veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov;2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.

(2) Pohľadávku treba uplatniť v slovenskej mene. Ak nie je pohľadávka uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu. V prihláške pohľadávky, o ktorej sa vedie spor, veritelia označia súd a uvedú spisovú značku; pri vykonateľných pohľadávkach pripoja aj rovnopis rozhodnutia (exekučný titul).

(3) Ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).

(4) Prihlášky sa podávajú na súde vyhotovené dvojmo. Ak pohľadávka vznikla na základe písomného právneho úkonu, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

(5) Správcovi súd doručí druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášok spísaných do zápisnice. Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov. Prihlásené pohľadávky zostaví do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu. Ak si veriteľ neuplatnil pohľadávku v slovenskej mene, vyčísli jej hodnotu podľa odseku 2. V zozname vyznačí aj skutočnosť, že si veriteľ uplatnil právo na oddelené uspokojenie. Tento zoznam predloží súdu najneskôr 15 dní pred prieskumným pojednávaním.

(6) Účastníci sú oprávnení nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca, a do dokladov o týchto pohľadávkach; úpadca sa môže vyjadriť k zostavenému zoznamu prihlášok.

(7) Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.

(8) Podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.

§ 20a

(1) Súd zvolá vždy prvú schôdzu konkurzných veriteľov tak, aby sa konala v lehote do 80 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.

(2) Schôdza konkurzných veriteľov sa neuskutoční skôr, ako uplynie lehota podľa § 13 ods. 2.

(3) Predmetom schôdze konkurzných veriteľov je najmä schválenie plánu speňaženia a schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu.

Prieskumné pojednávanie

§ 21

(1) Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie tak, aby sa konalo najneskôr v deň konania prvej schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Na prieskumné pojednávanie sa musí dostaviť správca; účasť úpadcu nie je nutná. Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

(2) Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať právny dôvod, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Ak je popretý právny dôvod pohľadávky, je tým popretá aj jej výška a jej poradie.

(3) Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

§ 22

Súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.

§ 23

(1) Pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

(2) Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.

(3) Kto popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne v lehote určenej súdom.

(4) Ak správca zaradil pohľadávku do iného poradia, ako veriteľ uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní, súd veriteľa vyzve, aby poradie uplatnil v ním určenej lehote na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

(5) Lehota podľa odsekov 2 až 4 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní lehoty

a) podľa odseku 2 nemožno na také pohľadávky prihliadať;

b) podľa odseku 3 sa takéto pohľadávky budú v budúcnosti pokladať za nesporné;

c) podľa odseku 4 platí zaradenie správcom.

O týchto následkoch súd poučí veriteľa alebo správcu.

(6) Súd upovedomí konkurzných veriteľov pohľadávok sporných, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, ktorí neboli na prieskumnom pojednávaní prítomní, o tom, kto poprel ich pohľadávku a v akom rozsahu.

§ 24

Správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť právny dôvod alebo výšku alebo poradie pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom.

§ 25

(1) Rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o právnom dôvode, výške alebo o poradí popretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôže v rozvrhu priznať konkurznému veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.

(2) Trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú za náklady podstaty vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto prospechu. Poplatky za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy.

§ 25a

Na konania podľa § 14 ods. 1 písm. c) a d) sa primerane vzťahujú ustanovenia § 23 a 25, ak sa v nich pokračuje.

§ 26

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

(1) Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

(2) Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.

(3) Ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu,

a) dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné;

b) ak sa už začalo konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa dosiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu;

c) ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bez meškania podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu;

d) na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné schválenie súdom.

Speňaženie

§ 27

(1) Podstatu možno speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby.

(2) Predajom mimo dražby bez schválenia plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov podľa odseku 8 sa speňažujú len

a) byty a nebytové priestory,

b) majetok bezprostredne ohrozený zničením alebo znehodnotením,

c) tovary vyrábané alebo služby poskytované úpadcom, ktorého podnik sa prevádzkuje.

(3) Predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov. Majetok možno predať mimo dražby aj za sumu nižšiu, ako je určená hodnota, alebo za cenu zistenú podľa cenových predpisov. Rovnako tak možno previesť úpadcove ťažko vymáhateľné pohľadávky. Na účely tohto zákona sa za ťažko vymáhateľné pohľadávky považujú tie, ktoré napriek výzve neboli uhradené v lehote jedného roka po lehote splatnosti.

(4) Súd pri speňažovaní majetku mimo dražby, na ktorom viazne záložné právo alebo zádržné právo, prípadne obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, alebo pri majetku zabezpečenom prevodom práva v podmienkach podľa odseku 3 tiež určí

a) povinnosť správcu oznámiť oddeleným veriteľom (§ 28) podmienky speňažovania,

b) spôsob speňažovania tak, aby záujemca o kúpu z podstaty sa nemohol dozvedieť o ponuke iného záujemcu do spoločného oboznámenia sa súdu s ponukami.

Súd o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami vyhotoví zápisnicu.

(5) Na speňažovanie bytov a nebytových priestorov sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu.4c)

(6) Ak nájomca bytu alebo nebytového priestoru v lehote určenej správcom byt neodkúpi, možno tento byt speňažiť tretej osobe postupom ustanoveným v odseku 4 alebo v § 27a. Ustanovenia osobitného predpisu4d) nie sú tým dotknuté.

(7) Správca môže jednou zmluvou speňažiť majetok, ktorý slúži na prevádzkovanie podniku alebo časti podniku. Výťažok takého predaja je súčasťou celkového výťažku speňaženia podstaty a nemôže slúžiť len na krytie záväzku súvisiaceho s predaným podnikom. Zo záväzkov súvisiacich s predávaným podnikom alebo jeho časťou sa prevádzajú na kupujúceho len nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedené v zmluve, inak sa na túto zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.4da)

(8) Správca speňažuje podstatu na základe plánu speňaženia schváleného schôdzou konkurzných veriteľov. Plán speňaženia, ktorý obsahuje spôsob speňaženia podľa odsekov 1 až 11 a podmienky predaja mimo dražby, správca predloží súdu najneskôr 15 dní pred schôdzou konkurzných veriteľov, na ktorej sa má schváliť. V prípade, ak správca nepredloží súdu plán speňaženia v lehote podľa predchádzajúcej vety, schválenie plánu speňaženia nemôže byť predmetom rozhodovania zvolanej schôdze veriteľov a súd zvolá novú schôdzu veriteľov tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní odo dňa konania schôdze veriteľov, na ktorej sa mal plán speňaženia pôvodne schváliť. Správca je povinný nahradiť veriteľom všetky náklady spojené s ich účasťou na novej schôdzi veriteľov zvolanej súdom z dôvodu porušenia povinnosti správcu predložiť súdu v stanovenej lehote plán speňaženia. Náklady podľa predchádzajúcej vety nie sú nákladmi podstaty. Podmienky predaja mimo dražby obsahujú najmä spôsob zverejnenia ponukového konania, označenie predmetu predaja mimo dražby a určenie lehoty, do ktorej sa ponuky zasielajú, kritériá, podľa ktorých sa ocenenie vykonáva, a určenie času, kedy sa vyhodnotenie ponúk vykoná.

(9) Súd nebude prihliadať na návrh správcu alebo na rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov, ktorým sa schvaľuje postup správcu pri speňažení podstaty, ak navrhnú jeho speňaženie spôsobom, ktorý je v rozpore s odsekom 2.

(10) Podstata sa speňažuje ako

a) podnik,

b) časť podniku,

c) súbor majetku,

d) veci, práva a iné majetkové hodnoty samostatne.

(11) Ak správca navrhol speňaženie podľa

a) odseku 10 písm. a), schôdza konkurzných veriteľov nemôže schváliť spôsob speňaženia podľa odseku 10 písm. b), c), d),

b) odseku 10 písm. b), schôdza konkurzných veriteľov nemôže schváliť spôsob speňaženia podľa odseku 10 písm. c), d),

c) odseku 10 písm. c), schôdza konkurzných veriteľov nemôže schváliť spôsob speňaženia podľa odseku 10 písm. d).

(12) Nevymožiteľné pohľadávky a iný majetok, ktorý nebolo možné predať postupom podľa tohto zákona, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.

(13) Majetok nadobudnutý z podstaty sa prevádza bez tiarch na ňom viaznucich s výnimkou vecných bremien a nájmu podľa osobitného predpisu.4d)

(14) Nadobudnutím vlastníckeho práva k majetku z podstaty colný dohľad sa nekončí. O tejto skutočnosti je správca konkurznej podstaty povinný nadobúdateľa bezodkladne písomne informovať. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie colných predpisov.4db) Ak správca predá tovar pod colným dohľadom za cenu vrátane cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze, colný dohľad sa končí okamihom úhrady predmetných platieb colným orgánom. Zvyšok výťažku pripadá do podstaty.

(15) Ustanovenie odseku 14 sa nepoužije pri tovare, ktorý je pod colným dohľadom a pri ktorom colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu. Takýto tovar správca vždy predá za cenu vrátane cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze; z výťažku predaja sa prednostne uhradí colná pohľadávka, ktorá na tovare viazne. Zvyšok výťažku pripadá do podstaty.

Dražba a dražobný poriadok

§ 27a

Organizovanie dražby

(1) Organizátorom dražby je správca.

(2) Správca zodpovedá za prípravu, priebeh a realizáciu výsledkov dražby.

(3) Ak dražený majetok nebol vydražený, správca dražbu zopakuje (ďalej len „opakovaná dražba“).

(4) Opakovanú dražbu možno vykonať len raz s výnimkou dražby majetku podľa § 27c ods. 13.

(5) Ak sa dražený majetok nevydraží, môže ho správca predať za najvyššiu ponuku aj bez súhlasu súdu.

(6) Správca vydá osobitné oznámenie o vyhlásení dražby (ďalej len „oznámenie“), ktoré obsahuje najmä údaj

a) o mene, obchodnom mene alebo názve úpadcu a sídle alebo bydlisku úpadcu,

b) o mieste, dátume a čase konania dražby,

c) o súpise a špecifikácii draženého majetku,

d) o vyvolávacej cene,

e) o výške dražobnej zábezpeky, ak je požadovaná, mieste a spôsobe jej zloženia,

f) o podmienkach, za akých môže záujemca vykonať obhliadku draženého majetku,

g) o osobách, ktoré sú oprávnené dražiť,

h) o osobách, ktoré sú vylúčené z účasti na dražbe,

i) o lehote na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením,

j) o podmienkach, za akých prepadá dražobná zábezpeka, a

k) upozornenie, že osoby, ktoré majú predkupné právo, môžu ho uplatniť do konania dražby a že udelením príklepu predkupné právo zaniká.

(7) Oznámenie sa musí zverejniť najneskôr 14 dní pred dňom konania dražby na úradnej tabuli konkurzného súdu, v dennej tlači s celoštátnou distribúciou, prípadne aj na iných vhodných miestach podľa úvahy správcu. V rovnakej lehote musí správca o dražbe informovať veriteľský výbor, ak je zvolený.

(8) Správca je povinný aspoň štyri pracovné dni pred dražbou záujemcom o dražbu umožniť obhliadku draženého majetku.

(9) Na dražbách môžu byť prítomní okrem dražiteľov a osôb poverených správcom členovia veriteľského výboru, veritelia a osoby poverené súdom. Ak to priestorové a technické podmienky umožnia, správca povolí prítomnosť verejnosti.

(10) Vyvolávacia cena je

a) hodnota, ktorá je určená znaleckým posudkom,

b) 1 Sk pri opakovanej dražbe.

(11) Na dražbu sa nevzťahujú cenové predpisy.

(12) Dražobná zábezpeka je štvrtina stanovenej hodnoty draženého majetku zapísaného v súpise podstaty; pri opakovanej dražbe je dražobná zábezpeka desatina určenej hodnoty draženého majetku zapísaného v súpise podstaty.

(13) Dokladom o zložení dražobnej zábezpeky je výpis z bankového účtu dražiteľa o vykonanej platbe prevedenej na bankový účet správcu. Ak bola dražobná zábezpeka zložená v hotovosti, preukazuje sa dražiteľ dokladom o jej zaplatení.

(14) Dražobná zábezpeka sa započítava do najvyššieho podania.

(15) Ak vydražiteľ najvyššie podanie v lehote ustanovenej v § 27c ods. 19 a 21 nezaplatí, dražobná zábezpeka v plnej výške prepadá v prospech podstaty.

(16) Dražiteľom, ktorí neboli na dražbe úspešní, správca dražobnú zábezpeku vráti bez zbytočného odkladu na účet, ktorý mu uvedie dražiteľ.

(17) Vydražiteľovi správca bez zbytočného odkladu vráti tú časť dražobnej zábezpeky, o ktorú prevyšuje najvyššie podanie.

(18) Správca bez zbytočného odkladu vráti dražobnú zábezpeku vydražiteľovi, ak mu nebol udelený príklep podľa § 27c ods. 16.

§ 27b

Podmienky účasti na dražbe

(1) Dražiteľom je záujemca o dražbu, ktorý je zapísaný v zápisnom hárku.

(2) Správca alebo ním poverená osoba zapíše do zápisného hárka osobu, ktorá

a) preukázala svoju totožnosť,

b) je spôsobilá na právne úkony,

c) je plnoletá,

d) preukázala zloženie dražobnej zábezpeky,

e) zaplatila účastnícky poplatok určený správcom najviac do sumy 1000 Sk,

f) neohodnotila dražený majetok,

g) požiadala o zápis do zápisného hárka.

(3) V zápisnom hárku sa uvedú tieto údaje:

a) meno a priezvisko fyzickej osoby,

b) názov právnickej osoby, meno a priezvisko osoby oprávnenej zúčastniť sa na dražbe v mene právnickej osoby,

c) identifikačné číslo dokladu totožnosti,

d) číslo a dátum dokladu o zložení dražobnej zábezpeky.

(4) Správca alebo ním poverená osoba pridelí dražiteľovi tabuľku s dražobným číslom. Po skončení dražby je dražiteľ povinný tabuľku s dražobným číslom vrátiť.

§ 27c

Priebeh dražby

(1) Dražbu vykonáva správca alebo licitátor, ktorého vymenúva správca. Za licitátora možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá je oprávnená na výkon dražby podľa osobitného predpisu.4dc) Správca je povinný vymenovať na dražbu náhradného licitátora pre prípad, ak by licitátor vo svojej činnosti nemohol pokračovať.

(2) Ak licitátor nevykonáva svoju činnosť v súlade s týmto zákonom, správca ho odvolá a na jeho miesto vymenuje náhradného licitátora.

(3) Na činnosť licitátora dohliada správca.

(4) Správca, licitátor a náhradný licitátor (ďalej len „vykonávateľ dražby“) sa nesmú uchádzať o dražený majetok.

(5) Vykonávateľ dražby začína dražbu tým, že oznámi predmet dražby a urobí ponuku vyvolávacej ceny.

(6) Po oznámení vyvolávacej ceny zodvihne dražiteľ, ktorý má záujem nadobudnúť dražený majetok za túto cenu, viditeľne tabuľku s dražobným číslom. V prospech tohto dražiteľa opakuje vykonávateľ dražby bez unáhlenia ponuku trikrát spolu s dodatkom „po prvý raz“, „po druhý raz“, „po tretí raz“. Súčasne vyzýva dražiteľov na zvýšenie ponuky v súlade s odsekom 8. Ak ani po treťom opakovaní žiadny z dražiteľov neurobí vyššiu ponuku viditeľným zodvihnutím dražobnej tabuľky a hlasným oznámením vyššej ceny, vykonávateľ dražby udelí príklep na dražený majetok dražiteľovi, v ktorého prospech ponuku opakoval.

(7) Ak po oznámení vyššej ceny zodvihnú dražobné tabuľky viacerí dražitelia, určí vykonávateľ dražby toho, ktorý zodvihol dražobnú tabuľku prvý z nich, a opakuje ponuku v jeho prospech. Dražiteľ môže hlasno uviesť aj vyššiu ponuku, ako je vykonávateľom dražby vyvolaná, v takom prípade opakuje vykonávateľ dražby ponuku v jeho prospech podľa odseku 6.

(8) Najnižšia suma, o ktorú možno ponuku zvýšiť, pri draženom majetku s vyvolávacou cenou do 50 Sk je 5 Sk, do 100 Sk je 10 Sk, do 1000 Sk je 100 Sk, do 10 000 Sk je 500 Sk, do 50 000 Sk je 1000 Sk, do 100 000 Sk je 2000 Sk, do 500 000 Sk je 5000 Sk, do 1 000 000 Sk je 20 000 Sk, do 5 000 000 Sk je 50 000 Sk, do 10 000 000 Sk je 100 000 Sk a nad 10 000 000 je 200 000 Sk.

(9) Po treťom opakovaní ponuky organizátor dražby udelí príklepom dražený majetok do vlastníctva dražiteľovi, ktorý urobil najvyššiu ponuku. Ak nie je potrebné schválenie udelenia príklepu podľa odseku 13, udelením príklepu a zaplatením vydraženej ceny prechádza dražený majetok do vlastníctva dražiteľovi.

(10) Ak vydražiteľ nezaplatí vydraženú cenu podľa odsekov 19 a 21, platí, že

a) príklep nebol udelený,

b) ním vydražený majetok nebol na tejto dražbe dražený.

(11) Ak príklep nie je schválený podľa odseku 13, platí, že nebol udelený.

(12) Ak o dražený majetok nikto z dražiteľov neprejaví záujem, vykonávateľ dražby po treťom vyvolaní ponuky oznámi, že majetok nebol vydražený.

(13) Ak na opakovanej dražbe pri

a) podniku,

b) časti podniku,

c) súboru majetku, ktorý obsahuje nehnuteľnosť,

d) nehnuteľnosti

najvyššia ponuka vydražiteľa nedosiahne pätinu vyvolávacej ceny podľa § 27a ods. 10 písm. a), udelenie príklepu podlieha schváleniu veriteľského výboru, ak je zvolený, inak schôdzi konkurzných veriteľov.

(14) Na požiadanie správcu súd bezodkladne zvolá veriteľský výbor, ak je zvolený, inak schôdzu konkurzných veriteľov na účel schválenia udelenia príklepu.

(15) Ak veriteľský výbor alebo schôdza konkurzných veriteľov zvolaná podľa odseku 14 nebude schopná uznášať sa, platí, že príklep je udelený.

(16) Ak veriteľský výbor alebo schôdza konkurzných veriteľov zvolaná podľa odseku 14 neschváli udelenie príklepu alebo postup podľa odseku 18, správca vykoná opakovanú dražbu.

(17) Na opakovanú dražbu podľa odseku 16 sa nevzťahuje ustanovenie odseku 13.

(18) Veriteľský výbor alebo schôdza konkurzných veriteľov zvolaná podľa odseku 14 môže požiadať súd, aby sa majetok podľa odseku 13 speňažoval mimo dražby podľa § 27.

(19) Vydražiteľ je povinný vydraženú cenu do sumy 500 000 Sk zaplatiť v hotovosti ihneď po skončení dražby, ak na tento účel nie je vyhlásená prestávka.

(20) Vydražený hnuteľný majetok odovzdá správca vydražiteľovi po zaplatení vydraženej sumy.

(21) Ak ide o sumu vyššiu, ako je uvedená v odseku 19, vydražiteľ je povinný najvyššiu ponuku zaplatiť

a) do tridsiatich dní od udelenia príklepu,

b) do tridsiatich dní od vyrozumenia správcom, že udelenie príklepu bolo schválené podľa odsekov 14 a 15;

pri opakovanej dražbe zaplatiť podľa odseku 13.

(22) O dražbe spíše správca zápisnicu, v ktorej uvedie

a) deň a miesto konania dražby,

b) vydražený majetok,

c) meno, priezvisko a adresu vydražiteľa alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá je vydražiteľom,

d) vyvolávaciu cenu,

e) vydraženú cenu,

f) výšku dražobnej zábezpeky zloženej vydražiteľom,

g) sumu, ktorú je vydražiteľ povinný doplatiť k dražobnej zábezpeke na určený bankový účet, a lehotu na zaplatenie; ak nie je potrebné vydraženú cenu zaplatiť v hotovosti,

h) zaplatenie vydraženej ceny v hotovosti,

i) sumu určenú na vrátenie podľa § 27a ods. 17,

j) neudelenie príklepu podľa odseku 13.

(23) Zápisnica v prípade dražby nehnuteľného majetku musí obsahovať údaje potrebné na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností.

(24) Zápisnica sa vyhotoví najmenej v dvoch rovnopisoch. Jeden rovnopis sa stáva súčasťou súdneho spisu. Zápisnicu podpisuje vykonávateľ dražby a správca, ak nie je vykonávateľom dražby, vydražiteľ, osoba poverená súdom, ak je taká osoba prítomná. Zápisnicu s originálnymi podpismi uschováva správca do zrušenia konkurzu.

(25) Zápisnica spolu s potvrdením správcu o zaplatení vydraženej sumy a v prípade neudelenia príklepu podľa odseku 13 spolu s vyjadrením súdu o udelení príklepu podľa odsekov 14 a 15 slúži ako doklad na vykonanie zápisu zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností záznamom.

(26) Návrh na zápis zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností podáva správca do 30 dní odo dňa zaplatenia ceny vydraženého majetku. Vydražený nehnuteľný majetok správca vydá vydražiteľovi do držby po zaplatení celej vydraženej sumy.

(27) Vydražitelia preberajú vydražený majetok v takom stave, v akom sa nachádza v čase jeho odovzdania správcom. Ustanovenia osobitných predpisov o zodpovednosti za vady sa pri vydraženom majetku nepoužijú.

§ 27d

(1) Predkupné právo zaniká, ak ho spoluvlastník neuplatnil do speňaženia majetku.

(2) Spoluvlastník môže zabrániť predaju draženého majetku patriaceho do podielového spoluvlastníctva, ak najneskôr do začiatku dražby alebo speňaženia mimo dražby zloží u správcu v hotovosti alebo na účet správcu sumu vo výške podielu určeného v súpise podstaty, ktorý sa má vydražiť alebo speňažiť. Ak tak vykoná, správca s touto sumou naloží ako s výsledkom speňaženia majetku.

(3) Ak spoluvlastník konal podľa odseku 2, správca o tom vyhotoví zápisnicu, ktorá musí obsahovať údaje potrebné na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností a spolu s potvrdením súdu slúži ako doklad na vykonanie zápisu zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností. Návrh na zápis zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností podáva správca v lehote ustanovenej v § 27c ods. 26.

§ 28

(1) Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len „oddelení veritelia"), majú právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená podľa poradia vzniku práva na oddelené uspokojenie. Právo na vydanie výťažku je potrebné uplatniť na súde, ktorý je príslušný pre konkurzné a vyrovnacie konanie.

(2) Výťažok zo speňaženia majetku podľa odseku 1 do výšky zabezpečenej pohľadávky správca vydá so súhlasom súdu konkurzným veriteľom po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu. Ak sa výťažok z predaja majetku vydá viacerým oddeleným veriteľom, podieľajú sa na uvedených nákladoch pomerne. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.

(3) Oddelení veritelia sa z výťažku speňaženia nehnuteľnosti uspokoja podľa poradia vzniku právneho dôvodu na oddelené uspokojenie. Pre poradie zákonného záložného práva je rozhodujúci deň jeho záznamu v katastri nehnuteľností.

(4) Ak výťažok zo speňaženia ostatného majetku patriaceho do podstaty nestačí na úhradu odmeny a výdavkov správcu a na úhradu nákladov spojených s udržiavaním a so správou podstaty a odmenu a výdavky správcu nemožno v plnom rozsahu uhradiť ani z preddavku na trovy konkurzu (§ 5 ods. 2), možno oddeleným veriteľom vydať najviac 70 % výťažku zo speňaženia na nich pripadajúcich podľa odseku 1. Zostávajúca časť sa vysporiada po speňažení podstaty alebo pri rozvrhu.

(5) Pri predaji podniku, časti podniku alebo súboru vecí sa výška výťažku z majetku, ktorý slúžil na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov, určí vynásobením dosiahnutej kúpnej ceny koeficientom rovnajúcim sa pomeru medzi výškou ohodnotenia tohto majetku a ohodnotením podniku, časti podniku alebo súboru vecí podľa § 18 ods. 4. Výška odpočítateľných položiek uvedených v odseku 2 sa určí ako násobok tohto koeficientu a celkových nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu týkajúcich sa podniku alebo jeho časti.

(6) Colné orgány majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, bola uspokojená z predaja tovaru, ktorý je pod colným dohľadom z dôvodu neuhradenia tejto pohľadávky.

(7) Výťažok zo speňaženia tovaru podľa odseku 6 do výšky cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze správca vydá so súhlasom súdu príslušnému colnému orgánu po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.

(8) Pri predaji podniku, časti podniku alebo súboru vecí sa výška výťažku z tovaru pod colným dohľadom určí vynásobením dosiahnutej kúpnej ceny koeficientom rovnajúcim sa pomeru medzi výškou ohodnotenia tovaru pod colným dohľadom a ohodnotením podniku, časti podniku alebo súboru vecí podľa § 18 ods. 4. Výška odpočítateľných položiek uvedených v odseku 7 sa určí ako násobok tohto koeficientu a celkových nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku, odmeny a výdavkov správcu týkajúcich sa podniku alebo jeho časti.

(9) Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu.

§ 29

(1) Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.

(2) Správca predloží súdu zoznam veriteľov zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom, a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu tiež zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si uplatnili, alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.

(3) Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.

(4) Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu.

(5) Súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

(6) Lehota podľa odseku 5 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní tejto lehoty nemožno na také pohľadávky pri rozvrhu prihliadať.

Rozvrh

§ 30

(1) Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie.

(2) Rozvrhové uznesenie sa doručí účastníkom s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky už boli plne uspokojené.

(3) Správca predloží súdu zoznam veriteľov zoradených podľa § 31 a 32 na účely rozvrhu s uvedením sumy pripadajúcej na ich uspokojenie.

§ 31

(1) V priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek

a) nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5 ods. 2),

b) nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3),

c) trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)],

d) nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2),

e) nároky na oddelené uspokojenie (§ 28),

f) pohľadávky proti podstate.

(2) Iné nároky ako nároky uvedené v odseku 1 možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.

(3) Pohľadávkami proti podstate sú

a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, a

b) pohľadávky podľa odseku 4, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu.

(4) Pracovnými nárokmi sú

a) nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, a to

1. mzdové (platové) nároky, odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti; mzdovým nárokom zamestnanca sú tiež zrážky zo mzdy zamestnanca vykonané na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré zamestnávateľ nepoukázal na určený účel,

2. nároky na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie,

3. nároky na náhradu mzdy za sviatok a pri prekážkach v práci,

4. nároky na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

5. nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru,

6. náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom práce,

b) nároky úpadcových zamestnancov vyplývajúce z ich hmotného zabezpečenia,

c) splátky náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ak sa neuhrádzajú inak, a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých, ak ide o náklady poskytované v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

(5) Nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba uplatniť u správcu.

(6) Pohľadávky proti podstate a nároky podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uspokojujú v priebehu konkurzu v tomto poradí:

a) výdavky a odmena správcu,

b) náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clo,

c) náhrada nutných výdavkov, odmena likvidátora a odmena zodpovedného zástupcu4dd) za činnosť po vyhlásení konkurzu,

d) pracovné nároky,

e) nároky zo zmlúv uzatvorených správcom,

f) nároky zo zmlúv týkajúcich sa prevádzkovania podniku, od ktorých správca neodstúpil,

g) nároky podľa odseku 1 písm. a) až c),

h) trovy konaní vyvolaných konkurzom,

i) peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu, ostatné daňové pohľadávky, poplatky, iné platby pri dovoze, ktoré nie sú uvedené v písmene b), pohľadávky z návratných finančných výpomocí za uskutočnené štátne záruky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu,

j) nároky na vrátenie plnenia zo zmlúv, od ktorých sa odstúpilo podľa § 14 ods. 2,

k) náklady na úschovu písomných a iných záznamov úpadcu, ktoré sa majú uschovávať po čas určený uschovávacími lehotami podľa osobitných predpisov,4de)

l) ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu.

(7) Ak nemožno uspokojiť v celom rozsahu pohľadávky toho istého poradia, uspokojujú sa pomerne.

§ 32

(1) V rozvrhu sa uspokoja pohľadávky podľa § 31 ods. 1, ak neboli uspokojené v priebehu konkurzu; pohľadávky proti podstate a nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) sa uspokoja v poradí podľa § 31 ods. 6 a 7.

(2) Po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa uspokojujú ostatné nároky v tomto poradí:

a) pohľadávky prihlásené podľa § 20 s výnimkou pohľadávok podľa písmena b) (pohľadávky prvej triedy),

b) pohľadávky prihlásené podľa § 20 zo zmlúv, ktoré obsahujú záväzok podriadenosti4df) (pohľadávky druhej triedy).

(3) Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.

(4) Náklady uspokojenia pohľadávok znáša veriteľ sám.

§ 33

(1) Z uspokojenia sú vylúčené

a) úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu;

b) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak;

c) nároky veriteľov z darovacích zmlúv;

d) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu;

e) nároky veriteľov uplatnené po prejednaní konečnej správy súdom;

f) nároky veriteľov, ktoré možno prihlásiť (§ 20), ak neboli uplatnené najneskôr na prieskumnom pojednávaní;

g) tresty postihujúce majetok úpadcu, právoplatne uložené v trestnom konaní.

(2) Sumy pripadajúce na

a) vymáhateľné nároky, ktoré správca poprel a ich popretie včas uplatnil;

b) podmienené nároky, ktoré správca nepoprel;

c) nároky, ktoré veritelia včas uplatnili a ktoré správca poprel, neuznal alebo zaradil do iného poradia (§ 29 ods. 2);

sa zložia do úschovy na súde a po splnení podmienok sa rozvrhnú novým rozvrhovým uznesením.

Nútené vyrovnanie

§ 34

(1) Ak v konkurze nedošlo ešte k vydaniu rozvrhového uznesenia, môže úpadca navrhnúť, aby sa konkurz ukončil núteným vyrovnaním; návrh môže podať až po prieskumnom pojednávaní.

(2) V návrhu sa musí uviesť, aké vyrovnanie úpadca ponúka. Ak navrhovateľ uvádza osoby ochotné ručiť za splnenie núteného vyrovnania, musia tieto osoby návrh spolupodpísať a ich podpis sa musí úradne overiť.

§ 35

Nútené vyrovnanie je neprípustné, ak okolnosti spochybňujú, že u navrhovateľa ide o poctivý zámer. Takými okolnosťami sú najmä nedostatočná súčinnosť úpadcu pri zisťovaní jeho majetku, chyby vo vedení obchodných kníh, ukracovanie veriteľov v čase pred vyhlásením konkurzu, prvšie konkurzy a neúmerne nižšie uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov podľa návrhu na nútené vyrovnanie v porovnaní s možnosťami uspokojenia podľa ustanovenia o vykonaní konkurzu.

§ 36

(1) Súd návrh na nútené vyrovnanie zamietne,

a) ak by jeho potvrdením boli dotknuté práva na vylúčenie vecí z podstaty, práva na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na poskytovanie výživného zo zákona, alebo

b) ak by neboli uspokojené alebo zabezpečené pohľadávky uvedené v § 31 ods. 3, alebo

c) ak sa nevyporiadalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté vyhlásením konkurzu alebo pred vyhlásením konkurzu.

(2) Ak súd nerozhodne, že nútené vyrovnanie je neprípustné, nariadi pojednávanie o nútenom vyrovnaní a odloží speňaženie podstaty.

§ 37

(1) Na pojednávanie o nútenom vyrovnaní súd predvolá úpadcu, osoby, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie, správcu a všetkých dosiaľ neuspokojených konkurzných veriteľov, ako aj veriteľský výbor, ak bol ustanovený. V predvolaní súd poučí veriteľov, že návrh na nútené vyrovnanie je na nahliadnutie na súde. Oznámenie o ustanovenom pojednávaní sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.

(2) Úpadca je povinný dostaviť sa na pojednávanie. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, predpokladá sa, že od návrhu na nútené vyrovnanie upustil.

(3) Na pojednávaní podá správca potrebné informácie o stave úpadcovho majetku, o jeho hospodárení, príčinách úpadku a o tom, aký výsledok by mohli konkurzní veritelia očakávať, keby sa konkurz doviedol do konca. Súd preskúma správu a môže si k nej vyžiadať znalecký posudok.

(4) Na pojednávaní súd zistí, ktorí konkurzní veritelia sú ochotní s návrhom núteného vyrovnania súhlasiť.

§ 38

(1) Predpokladom potvrdenia núteného vyrovnania súdom je súhlas väčšiny konkurzných veriteľov prítomných alebo zastúpených na pojednávaní, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky a ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok.

(2) Právo hlasovať nemajú

a) konkurzní veritelia, ktorých práva nebudú núteným vyrovnaním dotknuté (najmä oddelení veritelia a veritelia podstaty);

b) konkurzní veritelia, ktorými sú osoby úpadcovi blízke,4) ibaže nadobudli pohľadávku od osoby, ktorá nie je úpadcovi blízka, skôr ako šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu; ich hlasy sa však počítajú, ak hlasujú proti návrhu na nútené vyrovnanie;

c) právni nástupcovia blízkych osôb,4) ak pohľadávku nadobudli od osoby blízkej počas šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu; ich hlasy sa však počítajú, ak hlasujú proti návrhu na nútené vyrovnanie;

d) konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka prihlásená v konkurze nebola ešte zistená, je sporná alebo podmienená, ibaže im súd hlasovacie právo priznal.

(3) Hlasovať môžu len tí oprávnení konkurzní veritelia, ktorí sú prítomní na pojednávaní osobne alebo sú zastúpení. Hlasy konkurzných veriteľov uplatnené inak sa neuznávajú.

(4) Pri hlasovaní sa počítajú iba ešte neuspokojené pohľadávky, a to v tej výške, v ktorej dosiaľ neboli uspokojené.

§ 39

(1) O potvrdení núteného vyrovnania rozhodne súd uznesením obsahujúcim znenie núteného vyrovnania.

(2) Uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania sa vyvesí na úradnej tabuli súdu; v uznesení sa vyznačí deň vyvesenia. Ďalej sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci.

(3) Proti uzneseniu o potvrdení núteného vyrovnania môžu podať odvolanie účastníci, ktorí na vyrovnanie výslovne neprivolili, spoludlžníci a ručitelia úpadcu.

§ 40

(1) Súd návrh na potvrdenie núteného vyrovnania zamietne, aj keď s ním konkurzní veritelia vyslovili súhlas, ak vyšlo najavo, že

a) sú tu dôvody, pre ktoré nie je návrh na nútené vyrovnanie prípustný (§ 35);

b) boli poskytnuté niektorému konkurznému veriteľovi osobitné výhody proti ostatným konkurzným veriteľom toho istého postavenia;

c) výhody poskytnuté v nútenom vyrovnaní úpadcovi nie sú úmerné jeho hospodárskym pomerom;

d) nútené vyrovnanie odporuje spoločnému záujmu konkurzných veriteľov;

e) konkurzní veritelia pohľadávok uvedených v § 32 ods. 2 písm. a) majú dostať najneskôr do jedného roka menej než jednu pätinu svojich pohľadávok;

f) nútené vyrovnanie by nadväzovalo na nepoctivé alebo ľahkomyseľné hospodárenie úpadcu.

(2) Uznesenie o zamietnutí návrhu podľa odseku 1 sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci. Proti tomuto uzneseniu sa môžu odvolať len konkurzní veritelia, ktorí neodporovali prijatiu núteného vyrovnania, a úpadca.

§ 41

(1) Ak uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, súd uznesením

a) vráti úpadcovi oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do podstaty [§ 14 ods. 1 písm. a)];

b) vyhlási, že úpadca vstupuje do postavenia správcu vo všetkých konaniach, ktoré viedol namiesto úpadcu [§ 14 ods. 1 písm. c)], a že účastníkom sa v nich namiesto neho stáva úpadca;

c) vráti úpadcovi ostatné práva obmedzené vyhlásením konkurzu.

(2) Potvrdeným núteným vyrovnaním nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a spoludlžníkovým ručiteľom, pokiaľ výslovne nesúhlasia s tým, aby tieto práva boli obmedzené.

§ 42

(1) Ak bolo nútené vyrovnanie potvrdené súdom úplne a včas splnené, je úpadca zbavený záväzku nahradiť konkurzným veriteľom ujmu, ktorú vyrovnaním utrpeli; je takisto zbavený záväzku proti ručiteľom a iným osobám, ktoré by mali proti nemu postih. Dojednania tomu odporujúce sú neplatné. Úroky z konkurzných pohľadávok za čas od vyhlásenia konkurzu a trovy vzniknuté jednotlivým konkurzným veriteľom z účasti na konkurze nemožno priznať.

(2) Konkurzní veritelia, na ktorých pohľadávky sa neprihliadlo, môžu aj po zrušení konkurzu požadovať od dlžníka úplné zaplatenie, ibaže o vyhlásení konkurzu vedeli alebo museli vedieť.

(3) Ak bol na úpadcov majetok vyhlásený nový konkurz skôr, než úpadca úplne splnil nútené vyrovnanie, nie sú konkurzní veritelia povinní vrátiť, čo dobromyseľne dostali na základe núteného vyrovnania. V novom konkurze sa ich pohľadávky považujú za uspokojené len sumou, ktorá im bola podľa núteného vyrovnania skutočne vyplatená.

§ 43

(1) Ak sa nútené vyrovnanie potvrdené súdom nesplnilo, hoci úpadcu upomenul konkurzný veriteľ doporučeným listom s poskytnutím dodatočnej, najmenej osemdennej lehoty, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody dané núteným vyrovnaním; práva konkurzných veriteľov nadobudnuté vyrovnaním proti úpadcovi tým nie sú dotknuté.

(2) Ak sa nútené vyrovnanie dosiahlo podvodným konaním alebo nedovoleným poskytnutím osobitných výhod jednotlivým konkurzným veriteľom, môže každý konkurzný veriteľ do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania uplatniť nárok, aby jeho pohľadávky boli úplne uspokojené, alebo aby sa iná výhoda pokladala za neúčinnú; príslušným na prejednanie nároku je súd, ktorý vyhlásil konkurz. Nárok však neprislúcha konkurzným veriteľom, ktorí sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení núteného vyrovnania.

(3) Ak bol úpadca do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol nútené vyrovnanie alebo ktorým ukrátil uspokojenie svojho konkurzného veriteľa, stáva sa nútené vyrovnanie neplatným a veritelia môžu od úpadcu požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov; vykonateľnosť rozhodnutí, ktoré vznikli v konkurznom konaní, nie je tým dotknutá. Za podmienky, že úpadcov majetok postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania, môžu navrhnúť opätovné začatie konkurzného konania.

Zrušenie konkurzu

§ 44

(1) Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania,

a) ak zistí, že tu nie sú predpoklady pre konkurz;

b) po splnení rozvrhového uznesenia;

c) na návrh úpadcu, ak všetci konkurzní veritelia vyjadrili svoj súhlas na listine s úradne overeným podpisom a ak s tým súhlasil správca.

d) ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty.

(2) Ak úpadca zomrel počas konkurzu, správca podá súdu správu o speňažovaní podstaty a predloží ju súdu. Ustanovenie § 29 ods. 1 sa použije primerane. Predloženú správu súd preskúma primerane podľa § 29 ods. 2 a 3; namiesto úpadcu vstupujú do konania jeho dedičia alebo štát, ak dedičov niet. Po schválení správy súd zruší konkurz a správu postúpi súdu, ktorý prejednáva dedičstvo.

(3) Ak došlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, súd zruší konkurz, ak úpadca preukáže, že zabezpečenia ním dané pre splnenie nárokov na vylúčenie vecí z podstaty, nárokov oddelených veriteľov na oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj nárokov podľa § 31 ods. 3 sú dostatočné. Ak nedošlo k zrušeniu konkurzu podľa odseku 1, zruší súd konkurz až po splnení núteného vyrovnania.

(4) V uznesení o zrušení konkurzu zbaví súd správcu funkcie a rozhodne o jeho odmene a náhrade výdavkov, ak o nich ešte nerozhodol.

§ 44a

(1) Konkurz sa zrušuje uznesením, ktorým odvolací súd zmenil alebo zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu.

(2) V uznesení podľa odseku 1 odvolací súd rozhodne o zbavení správcu funkcie.

(3) Účinky vyhlásenia konkurzu podľa § 14 zanikajú doručením uznesenia podľa § 66c.

(4) Na doručenie a zverejnenie uznesenia odvolacieho súdu platí to isté, čo na doručenie a zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu; potrebné úkony urobí súd prvého stupňa.

(5) Súd prvého stupňa rozhodne o odmene správcu, o náhrade výdavkov správcu, prípadne o vrátení preddavku na trovy konania.

§ 45

(1) Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

(2) Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na majetok úpadcu.

TRETIA ČASŤ

VYROVNANIE

Návrh na vyrovnanie

§ 46

(1) Dlžník, u ktorého sú dané podmienky pre vyhlásenie konkurzu, môže podať na súde príslušnom na konkurz (§ 66a ods. 1) návrh na vyrovnanie. Súd prejedná návrh, len ak konkurz už nebol vyhlásený.

(2) V návrhu uvedie dlžník, aké vyrovnanie ponúka. Osoby ochotné zaviazať sa splniť vyrovnanie ako spoludlžníci alebo ručitelia musia návrh spolupodpísať. Ak nie je vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí návrh podpísať aj druhý bezpodielový spoluvlastník na dôkaz, že súhlasí s použitím všetkého majetku z nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva na účel vyrovnania. Všetky podpisy musia byť úradne overené.

(3) Ak je navrhovateľ podnikateľom, uvedie v návrhu počet zamestnancov podniku a opatrenia, ktoré vykoná na reorganizáciu a pre ďalšie financovanie podniku.

§ 47

(1) K návrhu na vyrovnanie musí dlžník pripojiť úplný zoznam svojho majetku s prehľadom majetkového stavu v čase podania návrhu. V zozname uvedie

a) jednotlivé časti hnuteľného a nehnuteľného majetku a miesto, kde sa nachádzajú;

b) výšku pohľadávok, dôvod ich vzniku a možnosť ich uspokojenia;

c) záväzky spolu s adresami veriteľov s vyznačením, ktorí z nich sú blízkou osobou4) dlžníka;

d) veci, na ktorých viaznu ťarchy, hodnotu týchto vecí určenú znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov a ktorý tvorí prílohu zoznamu, osoby, v ktorých prospech sú ťarchy zriadené a ich hodnotu;

e) veci, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, a veci, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nie je vyporiadané;

f) výšku predlženia.

(2) Zoznam uvedený v odseku 1 musí dlžník podpísať a predložiť v dvoch rovnopisoch súdu.

(3) Ak dlžník neodstráni podstatné vady návrhu v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.

§ 48

Účastníci vyrovnania

Účastníci vyrovnania sú dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania, a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3 písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky.

§ 49

Účinky podania návrhu

(1) Od podania návrhu až do rozhodnutia o povolení vyrovnania (§ 50 ods. 3) nesmie dlžník zcudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie (§ 28) zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov.

(2) Úkony odporujúce odseku 1 sú voči veriteľom neúčinné, ak ktorýkoľvek veriteľ uplatní neúčinnosť na súde najneskôr do dňa uverejnenia uznesenia o zastavení alebo o skončení vyrovnania na úradnej tabuli súdu.

(3) Počas dvoch mesiacov po podaní návrhu na vyrovnanie nemožno pre pohľadávku proti dlžníkovi nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani exekúciu.

(4) Súd môže lehotu podľa odseku 3 predĺžiť o štyri mesiace.

Rozhodnutie o návrhu

§ 50

(1) Súd uznesením zamietne návrh, ak zistí, že

a) dlžník bol v posledných piatich rokoch pred jeho podaním odsúdený pre trestný čin podvodu alebo poškodzovania veriteľa, alebo ak vyplýva z okolností, že podaním návrhu nesleduje poctivý zámer, alebo

b) v lehote piatich rokov pred podaním návrhu bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz alebo dlžník podal návrh na povolenie vyrovnania, alebo

c) návrh neobsahuje skutočnosti uvedené v § 46 ods. 3, pokiaľ ich má obsahovať.

(2) Uznesenie podľa odseku 1 doručí súd len navrhovateľovi.

(3) O povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením, v ktorom zároveň

a) ustanoví vyrovnacieho správcu z osôb zapísaných do zoznamu správcov (§ 8 ods. 1) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, o ktorého právach, povinnostiach a zodpovednosti platia primerane ustanovenia o správcovi podstaty;

b) nariadi vyrovnacie pojednávanie na dobu najneskôr do dvanástich týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu;

c) vyzve veriteľov, aby svoje nároky prihlásili písomne alebo ústne do protokolu do desiatich týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu;

d) rozhodne o opatreniach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dlžníkovho majetku.

e) poučí veriteľov, že návrh na vyrovnanie a zoznam dlžníkovho majetku sú na nahliadnutie na súde.

(4) O právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu platia primerane ustanovenia § 8.

§ 51

(1) Uznesenie o povolení vyrovnania sa doručí známym veriteľom a správcovi, ďalej tiež dlžníkovi, osobám uvedeným v § 46 ods. 2 a daňovým orgánom. Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď bolo vydané, v úplnom znení alebo vo vhodne skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo bydlisko, ak sú mimo obvodu súdu, ktorý povolil vyrovnanie. Výpis z uznesenia zverejní súd obdobne podľa § 13 ods. 4.

(2) Súd oznámi povolenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného alebo iného registra a evidencie nehnuteľností. Ak je vedený výkon rozhodnutia proti dlžníkovi na jeho nehnuteľnosť, založí v príslušných spisoch rovnopis uznesenia.

(3) Veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, alebo dlžník môžu po povolení vyrovnania navrhnúť ustanoviť nového správcu. Súd zbaví správcu funkcie a ustanoví nového správcu, ak sú splnené podmienky na jeho ustanovenie podľa § 8 ods. 1 a ak za návrh na ustanovenie nového správcu hlasovala jednoduchá väčšina hlasov prítomných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok, ktorých hlasy predstavujú viac ako 30 % všetkých prihlásených pohľadávok. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcu.

(4) Proti uzneseniu, ktorým bolo vyrovnanie povolené, nie je prípustné odvolanie; proti uzneseniu, ktorým bol návrh na vyrovnanie zamietnutý, môže podať odvolanie len dlžník.

Účinky povolenia vyrovnania

§ 52

(1) Účinky povolenia vyrovnania nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu.

(2) Povolenie vyrovnania má tieto účinky:

a) dlžník nesmie samostatne vykonávať právne úkony, ktorými by sa ukracovali záujmy veriteľov; vyrovnací správca je oprávnený určiť právne úkony dlžníka, na ktoré je potrebný jeho súhlas, a môže si vyhradiť, že bude vyplácať a prijímať platby alebo plniť iné záväzky namiesto dlžníka;

b) súd môže dlžníkovi nariadiť, aby určité právne úkony nerobil vôbec alebo len s predchádzajúcim súhlasom vyrovnacieho správcu; môže rozhodnúť aj o iných opatreniach potrebných na zabezpečenie dlžníkovho majetku;

c) právne úkony dlžníka odporujúce ustanoveniam pod písmenami a) a b) sú voči veriteľom neúčinné;

d) dlžník nemôže po dobu vyrovnania navrhnúť vyhlásenie konkurzu;

e) veritelia nemôžu navrhnúť na dlžníkov majetok konkurz, ani začať výkon rozhodnutia alebo exekúciu;2a) to neplatí, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli po právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania,

f) výkon rozhodnutia alebo exekúcia sa prerušuje, ak pred prerušením výkonu rozhodnutia alebo exekúcie bol majetok dlžníka speňažený a výťažok nebol vydaný oprávnenému, vydá sa dlžníkovi,

g) pri pohľadávkach zahrnutých do vyrovnania nastávajú účinky uznania záväzku dlžníkom.

h) dlžník nemôže vziať návrh na vyrovnanie späť ani ho zmeniť v neprospech veriteľov;

i) Fond národného majetku Slovenskej republiky nemôže odstúpiť od zmluvy o predaji privatizovaného majetku.

(3) Pohľadávky veriteľov, ktorí boli súdom vyzvaní, aby prihlásili svoj nárok, zanikajú, ak neboli prihlásené v lehote určenej súdom a veritelia museli o vyrovnaní vedieť. To neplatí pre pohľadávky, ktoré ku dňu povolenia vyrovnania nie sú ešte splatné.

§ 52a

(1) Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred povolením vyrovnania a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného zákona,3b) súd rozhodne o príklepe na návrh vyrovnacieho správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.

(2) Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd však nemôže schváliť príklep, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá dlžníkovi po odpočítaní trov exekúcie podstata,3c) ktorá by inak podliehala rozdeleniu.

(3) Ak súd udelenie príklepu neschváli, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť dlžníkovi, vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou. Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu podaniu a úrokov z neho. Ak bol príklep udelený v opakovanej dražbe pred povolením vyrovnania a tento príklep súd neschválil, vydražiteľovi, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, sa vráti suma, ktorá zodpovedá jeho záväzkom podľa osobitného zákona.3b)

§ 53

Práva, pohľadávky a nároky veriteľov vo vyrovnaní

(1) Vo vyrovnaní je za veriteľa pokladaný každý, kto prihlási na základe výzvy súdu [§ 50 ods. 3 písm. c)] svoj nárok. Spôsob, poradie a miera uspokojenia nárokov sa určí až v potvrdenom vyrovnaní (§ 60), ak nebude možné dosiahnuť uspokojenie mimo vyrovnania podľa ďalších ustanovení.

(2) Z vyrovnania sú vylúčené úroky vrátane úrokov z omeškania odo dňa povolenia vyrovnania a právo na ne zaniká dňom, keď uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť.

(3) Záväzky zo zmlúv uvedených v § 14 ods. 2 ani časti týchto záväzkov sa do vyrovnania nezahŕňajú.

(4) Účastníkom vyrovnania nepatrí náhrada trov vyrovnania.

§ 54

Prednostné pohľadávky

(1) Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú:

a) pohľadávky týkajúce sa trov konania;

b) pohľadávky z právnych úkonov dlžníka alebo správcu konajúceho za dlžníka [§ 52 ods. 2 písm. a) a b)] a nárok správcu na odmenu a výdavky;

c) daňové a colné pohľadávky, poplatky, pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, pohľadávky na poistnom na dôchodkovom zabezpečení, pohľadávky na príspevkoch na poistenie nezamestnanosti a pohľadávky na príspevkoch do garančného fondu, ak vznikli po povolení vyrovnania a ak nebudú uspokojené z majetku zaťažených pre ne záložným právom,

d) všetky záväzky dlžníka vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ nepresahujú nároky za posledné tri mesiace pred povolením vyrovnania.

e) pohľadávky trov konaní prerušených podľa § 49 ods. 3 a § 52 ods. 2 písm. f).

(2) Nositelia pohľadávok uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi.

§ 55

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

(1) Bezpodielový spoluvlastník preberá podpisom návrhu na vyrovnanie záväzok strpieť, aby sa na účely vyrovnania použil všetok majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; tento záväzok trvá, aj keď po podaní návrhu na vyrovnanie došlo k zániku alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Smrťou podpísaného bezpodielového spoluvlastníka tento záväzok zaniká.

(2) Za nevyporiadané sa považuje aj to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou medzi oboma spoluvlastníkmi v posledných šiestich mesiacoch pred podaním návrhu.

(3) Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré neskončilo pred podaním návrhu na vyrovnanie, môže byť po podaní návrhu na vyrovnanie skončené len rozhodnutím súdu. Od podania návrhu na vyrovnanie do skončenia alebo zastavenia konania neplynie lehota podľa osobitného predpisu.5)

§ 56

Prihlášky pohľadávok

(1) Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote ustanovenej v § 50 ods. 3 písm. c).

(2) V prihláške treba uviesť výšku pohľadávky, právny dôvod jej vzniku a označiť vymáhajúci orgán.2a) Súčasne veritelia uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

(3) Prihlásiť pohľadávku na vyrovnanie musia aj prednostní veritelia (§ 54 ods. 2).

§ 57

Zoznam prihlášok

(1) Správca zapíše prihlášky do zoznamu v tom poradí, v akom došli súdu, a to oddelene prihlášky prednostných pohľadávok, prihlášky pohľadávok oddelených veriteľov (§ 28) a ostatné prihlášky. Prihlásené pohľadávky preskúma podľa obchodných kníh a iných písomností. Súd vyzve dlžníka, aby sa vyjadril, či jednotlivé pohľadávky nepopiera. Ak sa dlžník nevyjadrí v lehote určenej súdom, platí, že pohľadávku nepopiera; nepopretie pohľadávky platí aj pre prípad, že bude do troch rokov vyhlásený konkurz na dlžníkov majetok.

(2) Veritelia majú právo nahliadať do zoznamu prihlášok, oboznámiť sa s vyjadrením dlžníka a vyjadriť sa k nim. Ich vyjadrenia sa pripoja k zoznamu.

§ 58

Vyrovnacie pojednávanie

(1) Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky včas, sú oprávnení aj pred vyrovnacím pojednávaním podávať návrhy a vyhlásenia, ako aj hlasovať o vyrovnaní. Hlasovať o vyrovnaní pred vyrovnacím pojednávaním možno iba písomne. Hlasovanie je platné iba vtedy, ak je doručené súdu najneskôr deň pred vyrovnacím pojednávaním a pravosť podpisu veriteľa je osvedčená.

(2) Na vyrovnacom pojednávaní [§ 50 ods. 3 písm. b)] súd hlasovaním veriteľov zistí, ktorí veritelia sú ochotní súhlasiť s návrhom na vyrovnanie.

(3) Na vyrovnacom pojednávaní sa dlžník musí zúčastniť osobne. Ak sa nedostaví bez ospravedlnenia alebo ak jeho ospravedlnenie neuzná súd za dôvodné, súd konanie zastaví.

(4) Hlasovať o návrhu na vyrovnanie na vyrovnacom pojednávaní môžu len veritelia osobne prítomní alebo zastúpení; k výsledku tohto hlasovania sa pripočítajú hlasy veriteľov, ktorí hlasovali písomne.

(5) Právo hlasovať nemá

a) veriteľ, ktorý neprihlásil svoju pohľadávku včas;

b) veriteľ, ktorého práva nebudú vyrovnaním dotknuté;

c) veriteľ, ktorým je osoba dlžníkovi blízka,4) ibaže nadobudol pohľadávku od osoby, ktorá nie je dlžníkovi blízka, skôr ako šesť mesiacov pred povolením vyrovnania; jeho hlas sa však počíta, ak hlasuje proti návrhu na vyrovnanie;

d) právny nástupca osoby uvedenej v písmene c), ak pohľadávku nadobudol od tejto osoby počas šiestich mesiacov pred povolením vyrovnania; jeho hlas sa však počíta, ak hlasuje proti návrhu na vyrovnanie;

e) veriteľ, ktorého pohľadávka je podmienená, ibaže mu súd hlasovacie právo priznal;

f) veriteľ s prednostným právom a veriteľ, ktorého hlasovacie právo správca alebo dlžník poprel;

g) veriteľ, ktorý nadobudol pohľadávku postúpením od dlžníka v čase, keď dlžník už bol v úpadku.

§ 58a

(1) Predpokladom potvrdenia vyrovnania súdom je súhlas väčšiny hlasujúcich veriteľov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny nimi prihlásených pohľadávok. To však neplatí pre oddelených veriteľov, ak sa hlasuje podľa § 58b.

(2) Ak návrh na vyrovnanie obsahuje alternatívne ponuky, hlasuje sa najskôr o tej, ktorá je uvedená v návrhu ako prvá.

§ 58b

(1) O návrhu na vyrovnanie sa hlasuje v dvoch skupinách, ak

a) návrh na vyrovnanie obsahuje ponuku na krátenie uspokojenia pohľadávky oddelených veriteľov (§ 28) alebo

b) návrh na vyrovnanie obsahuje ponuku na predĺženie lehoty splatnosti pohľadávok oddelených veriteľov.

(2) O návrhu na vyrovnanie podľa odseku 1 hlasujú v prvej skupine oddelení veritelia (§ 28) a v druhej skupine ostatní veritelia.

(3) Ak návrh na vyrovnanie obsahuje ponuky podľa odseku 1 písm. a) a b), hlasuje sa najskôr o ponuke podľa odseku 1 písm. a).

(4) Veritelia prvej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie

a) podľa odseku 1 písm. a), ak každý z prihlásených oddelených veriteľov hlasoval za jeho prijatie;

b) podľa odseku 1 písm. b), ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina prihlásených oddelených veriteľov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok oddelených veriteľov.

(5) Veritelia druhej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie, ak sú splnené podmienky podľa § 58a.

(6) Ak súhlasí s návrhom na vyrovnanie iba jedna skupina, dlžník môže do 15 dní od vyrovnacieho pojednávania podať novú ponuku skupine, ktorá návrh neschválila. Súd nariadi vyrovnacie pojednávanie na účely hlasovania o novej ponuke, na ktoré predvolá veriteľov skupiny, ktorá návrh neprijala.

(7) Ak dlžník nepodá novú ponuku v ustanovenej lehote alebo ak táto nová ponuka nie je prijatá, súd návrh na vyrovnanie zamietne potvrdiť.

§ 59

Popretie pohľadávky

(1) Poprieť právny dôvod alebo výšku niektorej z prihlásených pohľadávok môže iba dlžník alebo správca.

(2) Pre popretú pohľadávku nemožno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na základe súdom potvrdeného vyrovnania (§ 63 ods. 4).

(3) Dlžník zloží do úschovy na súde sumu, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku.

(4) Ak je popretá pohľadávka ešte nevykonateľná, súd určí veriteľovi popretej pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech dlžníka, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech dlžníka aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech veriteľa; inak sa uvoľní v prospech veriteľa.

(5) Ak je popretá pohľadávka vykonateľná, súd určí dlžníkovi lehotu na uplatnenie práva podľa ustanovení osobitného zákona6) s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech veriteľa, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech veriteľa aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech dlžníka; inak sa uvoľní v prospech dlžníka.

Potvrdenie vyrovnania

§ 60

(1) Súd uznesením vyrovnanie potvrdí, ak sú splnené tieto podmienky:

a) vyrovnaním nie sú dotknuté nároky osôb oprávnených požadovať vylúčenie veci, nároky oddelených veriteľov (§ 28), ak sa o nich nehlasuje, a nároky na poskytnutie výživného;

b) nepopreté prednostné pohľadávky splatné ku dňu povolenia vyrovnania sú zaplatené alebo ich zaplatenie je zabezpečené; to neplatí, ak je súdu do 15 dní od vyrovnacieho pojednávania, na ktorom veritelia vyslovili súhlas s návrhom na vyrovnanie, doručené jednostranné vyhlásenie prednostného veriteľa, že na tejto podmienke netrvá;

c) veritelia ostatných pohľadávok sú uspokojení rovnakou mierou, pokiaľ nesúhlasili s tým, aby niektorý bol uspokojený výhodnejšie;

d) nie je poskytnutá osobitná výhoda niektorému veriteľovi rovnakého poradia, ak nejde o výhodu poskytnutú podľa písmena c);

e) nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka okrem prípadov, keď by s tým títo veritelia výslovne súhlasili.

f) veritelia súhlasili s návrhom na vyrovnanie v oboch skupinách, ak sa hlasovalo podľa § 58b ods. 1;

g) dlžník nezložil do úschovy na súde sumu pripadajúcu na popretú pohľadávku v lehote 15 dní odo dňa vyrovnacieho pojednávania, na ktorom veritelia vyslovili súhlas s návrhom na vyrovnanie;

h) ak veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nie je uspokojený skôr, súčasne alebo výhodnejšie ako pohľadávky veriteľov, ktorí nemajú prednostnú alebo zabezpečenú pohľadávku.

(2) Uznesenie, ktorým sa potvrdilo vyrovnanie, sa stane vykonateľným jeho právoplatnosťou. Pre potvrdenie vyrovnania súdom platia primerane ustanovenia pre potvrdenie núteného vyrovnania (§ 39 a 40). Ak zomrie dlžník pred rozhodnutím o potvrdení vyrovnania, môže súd vyrovnanie potvrdiť, len ak oprávnení dlžníkovi dedičia vyhlásili najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že s navrhnutým vyrovnaním súhlasia; inak súd vyrovnanie zastaví.

§ 61

(1) Súd zamietne potvrdiť vyrovnanie, aj keď s ním veritelia vyslovili súhlas,

a) ak nie sú dôvody pre to, aby sa vyrovnanie povolilo (§ 50 ods. 1);

b) ak sa niektorému veriteľovi poskytli osobitné výhody [§ 60 ods. 1 písm. d)];

c) ak nebol do 30 dní od prijatia vyrovnania zaplatený súdny poplatok.

(2) Súd môže zamietnuť vyrovnanie potvrdiť,

a) ak sú výhody vyplývajúce pre dlžníka z prijatého vyrovnania v značnom rozpore s jeho zistenými hospodárskymi pomermi;

b) ak nie je možné získať dostatočný prehľad o hospodárskych pomeroch dlžníka najmä preto, že neviedol riadne obchodné knihy;

c) ak prijaté vyrovnanie je v značnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

§ 62

(1) Proti uzneseniu potvrdzujúcemu veriteľovi vyrovnanie môžu podať odvolanie len tí z veriteľov, ktorí nedali výslovne súhlas na vyrovnanie, ako aj ručitelia a spoludlžníci dlžníka.

(2) Proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môžu odvolať dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania.

§ 63

Účinky potvrdeného vyrovnania

(1) Ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti podľa neho splnil, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť záväzku, na ktorej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania, a to aj vtedy, ak hlasovali proti prijatiu vyrovnania alebo sa na hlasovaní nezúčastnili.

(2) Potvrdeným vyrovnaním zostávajú nedotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ak sa týchto práv výslovne nevzdali.

(3) Ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz skôr, ako boli úplne splnené povinnosti dlžníka vyplývajúce z vyrovnania, pokladajú sa pohľadávky veriteľov v konkurze za uspokojené sumou, ktorá im bola podľa vyrovnania skutočne zaplatená.

(4) Na pohľadávku zapísanú do zoznamu prihlášok s výnimkou prípadov popretia pohľadávky dlžníkom alebo správcom na základe právoplatného uznesenia o potvrdení vyrovnania možno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na

a) prednostnú pohľadávku;

b) pohľadávku, ktorá nie je prednostná, len ak vyrovnanie nebolo splnené (§ 64).

(5) Premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. a) je desať rokov a plynie odo dňa právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania; premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. b) je desať rokov a plynie odo dňa nesplnenia vyrovnania.

§ 64

Následky neplnenia

(1) Ak súdom potvrdené vyrovnanie nebolo splnené, hoci dlžníka veriteľ upomenul doporučeným listom s poskytnutím najmenej 30-dňovej lehoty na dodatočné splnenie, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody poskytnuté vo vyrovnaní dlžníkovi, a to u všetkých veriteľov; práva poskytnuté vyrovnaním proti iným osobám zostávajú zachované.

(2) Veriteľ alebo dlžník môže požiadať súd, aby nesplnenie vyrovnania po preskúmaní skutočností uvedených v odseku 1 uznesením potvrdil. Uznesenie súd po nadobudnutí právoplatnosti zverejní primerane podľa § 13 ods. 4.

§ 65

Následky podvodných konaní

(1) Veritelia sú oprávnení požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov, ak bolo vyrovnanie dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod jednotlivým veriteľom. V lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania môže veriteľ uplatniť na súde nárok na úplné uspokojenie svojich pohľadávok alebo na vyhlásenie osobitnej výhody za neúčinnú; nestráca tým práva nadobudnuté z vyrovnania. Tento nárok však veriteľom nevzniká, ak sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch, alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení vyrovnania.

(2) Ak bol dlžník do troch rokov od potvrdenia vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol vyrovnanie alebo ktorým ukrátil svojho veriteľa, stáva sa vyrovnanie neplatným a veritelia môžu bez ďalšieho požadovať uspokojenie svojich nárokov. Neplatnosť vyrovnania sa nedotýka ich práv, ktoré pre nich z vyrovnania vznikli.

§ 66

Zastavenie a skončenie vyrovnania

(1) Súd uznesením vyrovnanie zastaví,

a) ak vezme dlžník späť svoj návrh na vyrovnanie pred vyrovnacím pojednávaním alebo ak veritelia návrh neprijali do 90 dní od povolenia vyrovnania; túto lehotu môže súd primerane predĺžiť;

b) ak nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania;

c) ak nevyhlásia všetci dedičia dlžníka najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že súhlasia s ponúkaným vyrovnaním (§ 60 ods. 2).

(2) Uznesenie o zastavení vyrovnania sa uverejní na úradnej tabuli súdu a iným vhodným spôsobom. Súd súčasne oznámi zastavenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného registra a evidencie nehnuteľností. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania.

(3) Súd vyhlási uznesením vyrovnanie za skončené, len čo uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť. Toto uznesenie sa účastníkom nedoručuje a nie je proti nemu opravný prostriedok; pre uverejnenie tohto uznesenia, vykonanie príslušných zápisov a upovedomenie o ňom sa použije ustanovenie odseku 2. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o skončení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania s výnimkou účinkov povolenia vyrovnania podľa § 52 ods. 2 písm. c) a ods. 3.

(4) Po zastavení konania alebo po jeho skončení rozhodne súd opatrením o odmene správcu a o jeho výdavkoch a opatrenie doručí dlžníkovi a správcovi. Ak sa do 90 dní po zastavení konania vyhlási konkurz, tvoria náklady vyrovnania časť nákladov konkurzu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 66a

(1) Na konanie je príslušný konkurzný a vyrovnací súd, v ktorého obvode je všeobecný súd dlžníka.

(2) V konaní koná a rozhoduje samosudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon alebo ak to pokladá za potrebné. V ostatných prípadoch súd môže rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Súd rozhoduje uznesením alebo opatrením.

(3) Súd najneskôr spolu s nariadením prieskumného pojednávania poučí účastníkov konkurzného konania o ich práve uplatniť námietku zaujatosti.

§ 66b

Opatrenie

(1) Súd rozhoduje opatrením, ak ukladá správcovi povinnosť, pri dohliadacej činnosti, ak rozhoduje o ustanovení opatrovníka a osobitného správcu, odmene opatrovníka, predbežnej odmene správcu, zbavení správcu mlčanlivosti, odmene likvidátora alebo ak dáva súhlas podľa tohto zákona.

(2) V písomnom vyhotovení opatrenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, označenie úpadcu, správcu, osôb, ktorým vzniklo právo, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania.

(3) Proti opatreniam v dohliadacej činnosti súdu a opatreniam, ktorými súd dáva súhlas s výnimkou súhlasu podľa § 28, nie je prípustný opravný prostriedok.

(4) Opatrenie sa doručuje správcovi a osobám, ktorých sa priamo týka.

(5) Ak nie je týmto zákonom ustanovené inak, použijú sa na opatrenie primerane ustanovenia o uznesení. Chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti súd odstráni opravným opatrením.

§ 66c

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, po vyhlásení konkurzu a povolení vyrovnania doručujú sa písomnosti súdu zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu s výnimkou

a) výzvy;

b) opatrenia;

c) uznesenia o vedení konania;

d) uznesenia podľa § 18 ods. 1;

e) uznesenia, ktorým sa ustanovuje súdny znalec;

f) uznesenia, ktorým sa ukladá povinnosť podľa § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

(2) Uznesenia, ktoré sa doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku, sa zverejňujú bez odôvodnenia.

(3) Lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu zverejnenému v Obchodnom vestníku je 30 dní odo dňa zverejnenia. Ustanovenia osobitného predpisu1) o odvolaní zostávajú týmto nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Deň zverejnenia v Obchodnom vestníku sa vyznačí na prvopise rozhodnutia v spise a na úradnej tabuli súdu.

§ 66d

(1) Ak právnická osoba, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, nemá ustanoveného štatutárneho zástupcu, súd jej ustanoví opatrovníka zo zoznamu správcov.

(2) Opatrovníkom nemôže byť ustanovený správca.

(3) Súd rozhodne o odvolaní opatrovníka, ak právnická osoba uvedená v odseku 1 oznámi súdu, že ustanovila štatutárneho zástupcu.

(4) O odmene opatrovníka rozhoduje súd bez návrhu.

(5) Súd neprejedná konečnú správu do právoplatnosti opatrenia o odmene opatrovníka, ak bol ustanovený.

§ 66e

(1) Na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,1) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona.

(3) Na účinky vyhlásenia konkurzu a na uplatňovanie pohľadávok Sociálnej poisťovne, orgánov Národného úradu práce, daňových a colných orgánov sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov.5a)

§ 66f

Ustanovenia § 221 ods. 1 písm. a)§ 228 až 243d Občianskeho súdneho poriadku sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú.

§ 66g

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie

(1) V prípade, že dlžník, ktorý je podnikateľom, je nepretržite počas 60 dní v predlžení, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie. Túto povinnosť nemá dlžník uvedený v § 67 ods. 3, dlžník hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde alebo na lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka, a správca ustanovený podľa osobitného predpisu.8)

(2) Povinnosť uvedenú v odseku 1 majú všetky osoby, ktoré sú oprávnené v mene dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie, s výnimkou správcu ustanoveného podľa osobitného predpisu6b) a osôb oprávnených podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie v mene dlžníka uvedeného v § 67 ods. 3 a dlžníka hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde alebo na lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka; ak ju nesplnia, zodpovedajú veriteľom spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá im tým vznikne.

§ 66h

(1) Pracovné nároky (§ 31 ods. 4) vedúcich zamestnancov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, možno v konkurze uspokojiť len do päťnásobku minimálnej mzdy5b) mesačne. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na tých zamestnancov, ktorí vykonávali funkciu vedúceho zamestnanca, a od ich preradenia uplynul čas kratší ako päť mesiacov.

(2) Pracovné nároky vedúcich zamestnancov podľa odseku 1, ktoré presahujú sumu tam uvedenú, sa uspokoja ako ostatné pohľadávky [§ 32 ods. 2 písm. a)].

(3) Pri vyrovnaní majú pracovné nároky vedúcich zamestnancov povahu prednostných pohľadávok len do výšky uvedenej v odseku 1.

(4) Nároky osôb, ktoré nie sú u dlžníka v pracovnom pomere, ale vykonávajú pre dlžníka práce prislúchajúce inak vedúcim zamestnancom, pri konkurze alebo pri vyrovnaní sa uspokoja ako ostatné pohľadávky bez akéhokoľvek zvýhodnenia [§ 32 ods. 2 písm. a)].

§ 66i

Trovy konania sú najmä pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c).

§ 66j

(1) Poradím uspokojenia pohľadávky sa rozumie aj poradie podľa § 28 ods. 3.

(2) Popretie práva na oddelené uspokojenie (§ 28) je popretím poradia.

(3) Popretie nároku veriteľa podľa § 33 ods. 1 je popretím poradia.

§ 66k

Správca je povinný po rozhodnutí súdu o skončení prevádzkovania podniku

a) oznámiť do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou,9)

b) vypracovať pred výmazom z obchodného registra návrh na vyradenie registratúrnych záznamov a predložiť ho príslušnému štátnemu archívu,

c) odovzdať registratúrne záznamy navrhnuté na odovzdanie do archívu a archívne dokumenty príslušnému štátnemu archívu,

d) zabezpečiť vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť príslušnému štátnemu archívu miesto, kde sú uložené.


PIATA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 67

(1) Do jedného roka od účinnosti tohto zákona môže súd vyhlásiť konkurz len pre predlženie dlžníka. Predpokladom vyhlásenia konkurzu na základe návrhu podaného v tejto lehote veriteľom, ktorým je štátny podnik alebo obchodná spoločnosť s výlučnou majetkovou účasťou štátu, je súhlas zakladateľa veriteľa po vyjadrení zakladateľa dlžníka.

(2) Ak sa nevyjadrí zakladateľ dlžníka k návrhu na začatie konania do 30 dní, predpokladá sa, že s návrhom súhlasí.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia,6a) obec6b).

(4) Tento zákon okrem § 1 a § 46 až 73 sa nepoužije

a) u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka,

b) u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde zapísaných do príslušného registra po 31. decembri 1992, a to v čase do 30. septembra 1994,

c) u dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický hospodársky význam; výnimku z tohto ustanovenia môže na základe návrhu zakladateľa povoliť vláda Slovenskej republiky.

(5) Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť osobitné podmienky na použitie tohto zákona u dlžníkov hospodáriacich na pôde, a to v záujme plynulosti biologického reprodukčného procesu.

(6) Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví spôsob a podmienky zverejňovania údajov, ktoré sa zverejňujú podľa tohto zákona.

(7) Súd zastaví konkurz na štátny podnik v likvidácii, ak zistí, že dôvodom vyhlásenia konkurzu je splnenie podmienky podľa § 1 ods. 2.

(8) Ak do vyhlásenia konkurzu dlžník zomrie, súd konanie zastaví.

(9) Ustanovenia § 66g sa nevzťahujú do 31. marca 2001 na Slovenskú konsolidačnú, a. s., ak je dlžníkom.

§ 68

(1) Veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd,7) sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.

(2) Nositelia pohľadávok na náhradu podľa predpisov uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi [§ 32 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a)].

§ 69

(1) Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, neustanovuje inak, vzťahuje sa konkurz vyhlásený súdom aj na úpadcove hnuteľné veci, ktoré sú v cudzine.

(2) Ak nebol na dlžníkov majetok, ktorý sa stal predmetom konkurzu v cudzine, vyhlásený konkurz česko-slovenským súdom, budú úpadcove hnuteľné veci, ktoré sú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vydané cudziemu súdu na jeho žiadosť, ak ide o súd štátu, ktorý zachováva vzájomnosť. Úpadcov majetok môže však byť vydaný do cudziny až vtedy, keď boli uspokojené práva na vylúčenie veci z podstaty a na oddelené uspokojenie (§ 28), nadobudnuté skôr, ako došla žiadosť cudzieho súdu alebo iného príslušného orgánu.

§ 70

Začaté konania o likvidáciu majetku podľa § 352 až 354 Občianskeho súdneho poriadku1) dokončia súdy podľa doterajších predpisov.

§ 70a

(1) Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd dokončí podľa doterajších právnych predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Ustanovenia § 4a, § 4b ods. 1, § 15, 16, § 28 ods. 2, § 66a, 66b, 66c, 66d, 66e a 66f sa vzťahujú aj na konania uvedené v odseku 1; právne účinky úkonov, ktoré nastali skôr, zostávajú zachované.

(4) V konaniach podľa odseku 1 nemožno začať dohodovanie.

(5) V konaniach uvedených v odseku 1 sa dohodovanie skončí, ak rada veriteľov do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nedoručí súdu oznámenie o plnení projektu ozdravenia spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou konanie a priebeh schôdze veriteľov konanej po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ktorá rozhodla o tom, že sa projekt ozdravenia plní.

(6) V konaniach uvedených v odseku 1 sa na prieskumné pojednávanie nariadené do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vzťahujú ustanovenia § 22 a § 33 ods. 1 písm. e).

(7) Dlžník, ktorý je v predlžení podľa § 66g ods. 1 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona; to platí aj o osobách uvedených v § 66g ods. 2 tohto zákona.

§ 70b

(1) Konania začaté pred 1. augustom 2000 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

(2) Ustanovenia § 6 ods. 2, § 7 ods. 4, § 8 ods. 5, § 10, § 11 ods. 1, 2 a 3, § 28 ods. 1 a § 51 ods. 3 sa vzťahujú aj na konania podľa odseku 1; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované.

(3) Ustanovenia § 27 až 27d sa vzťahujú aj na konania podľa odseku 1, v ktorých k 1. augustu 2000 nebolo skončené prieskumné pojednávanie; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované.

(4) Na speňaženie bytov a nebytových priestorov, ktoré neboli do 1. augusta 2000 prevedené do vlastníctva nájomcov podľa osobitného predpisu,4c) sa použijú ustanovenia tohto osobitného predpisu.

(5) Pri konaniach začatých pred 1. augustom 2000 sa vo veciach prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude postupovať iba podľa osobitného predpisu.4c)

§ 70c

Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a neskončené právoplatným rozhodnutím súdu sa dokončia podľa tohto zákona.

§ 70d

(1) Konania začaté pred 1. januárom 2005 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

(2) Ustanovenia § 4 ods. 9, § 7 ods. 4, § 8 ods. 5, § 10 ods. 1, § 11 ods. 3 a 4, § 28 ods. 1 sa vzťahujú aj na konania začaté pred 1. januárom 2005, právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. januárom 2005, zostávajú zachované.

(3) Ustanovenia § 21 ods. 2,§ 23 ods. 2, § 23 ods. 6, § 24, § 25 ods. 1, § 59 ods. 1 sa vzťahujú aj na konania začaté pred 1. januárom 2005, v ktorých k 1. januáru 2005 nebolo skončené prieskumné pojednávanie; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. januárom 2005, zostávajú zachované.

(4) Ustanovenia § 10 ods. 3, § 27 ods. 8 sa vzťahujú aj na konania začaté pred 1. januárom 2005, v ktorých sa k 1. januáru 2005 neuskutočnila prvá schôdza konkurzných veriteľov podľa § 20a; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. januárom 2005, zostávajú zachované.

70e

Prechodné ustanovenia účinné od 15. decembra 2005

(1) Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Ustanovenia o náhodnom výbere predbežného správcu, správcu a vyrovnacieho správcu [§ 8 ods. 1, § 9a ods. 4 a § 50 ods. 3 písm. a)] sa použijú aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.

(3) V konkurzných konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona už nie je možné vydať rozhodnutie o ustanovení osobitného správcu alebo zástupcu správcu. Na osobitných správcov alebo zástupcov správcu ustanovených rozhodnutím, ktoré bolo vydané pred účinnosťou tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy, ak ďalej nie je ustanovené inak. Osobitný správca a zástupca správcu sú v rozsahu svojej pôsobnosti povinní podľa požiadaviek a pokynov správcu poskytovať pomoc správcovi pri výkone správy.

(4) V konkurznom konaní, ktoré sa začalo na návrh veriteľa pred účinnosťou tohto zákona a v ktorom nebolo vydané uznesenie o vyhlásení konkurzu, súd vydá uznesenie o vyhlásení konkurzu, len ak sa v ňom preukáže pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi a pohľadávka aspoň jedného ďalšieho dlžníkovho veriteľa, ktorý bol označený v návrhu na vyhlásenie konkurzu, do 40 dní od účinnosti tohto zákona; k preukázaniu pohľadávky súd veriteľa nevyzýva.

(5) Ak navrhovateľ v konkurznom konaní podľa odseku 4 v lehote podľa odseku 4 nepreukáže svoju pohľadávku voči dlžníkovi a pohľadávku aspoň jedného ďalšieho dlžníkovho veriteľa, ktorého označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu, súd konkurzné konanie uznesením bez zbytočného odkladu zastaví.

(6) Pohľadávka veriteľa na účely odsekov 4 a 5 sa považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.

(7) V konkurznom konaní podľa odseku 4 lehota podľa § 12a ods. 3 neplynie, kým navrhovateľ v lehote podľa odseku 4 nepreukáže svoju pohľadávku voči dlžníkovi a pohľadávku aspoň jedného ďalšieho dlžníkovho veriteľa, ktorého označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu.

§ 71

Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví

a) výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu;

b) výšku preddavku na trovy konania;

c) podrobnosti o zoznamoch správcov, predbežných správcov, osobitných správcov, vyrovnacích správcov, zástupcov správcu a o ich odmene v konkurznom a vyrovnacom konaní;

d) pravidlá poskytovania odmeny opatrovníka;

e) rokovací poriadok pre konkurzné a vyrovnacie konanie.

§ 72

Zrušujú sa ustanovenia § 352 až 354 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

§ 72a

Zrušujú sa ustanovenia § 4 až 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.

§ 73

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1991.

Čl. II

Tento zákon sa použije aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak súd nerozhodol o povolení vyrovnania alebo o vyhlásení konkurzu.

Čl. XXV

2. Ustanovenia čl. III sa použijú aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona, ak súd nerozhodol o povolení vyrovnania alebo o vyhlásení konkurzu do účinnosti tohto zákona.


Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.

1) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

1a) Napríklad zákon č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

1aa) § 65c zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 609/2003 Z. z.

1b) § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

1ba) Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1c) Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

1ca) § 14 až 17 Občianskeho súdneho poriadku.

1d) § 31 až 58 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1e) § 65 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

1f) § 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1g) § 99 ods. 1 a ods. 3 písm. h) a § 99 ods. 15 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z.

1h) § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z.

2) § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

2a) Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

3) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.

3a) § 5 Obchodného zákonníka.

3aa) § 35 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.§ 107a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 291/2002 Z. z.

3b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

3c) § 156 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

4) § 116 Občianskeho zákonníka.

4a) § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4b) Napr. § 8 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb.

4ba) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.

4c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

4d) § 710 až 714 Občianskeho zákonníka.

4da) § 476 až 488 Obchodného zákonníka.

4db) § 242 až 246 Colného zákona.

4dc) Príloha č. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

4dd) § 11 a 12 zákona č. 455/1991 Zb.

4de) Napríklad § 31 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona č. 336/1999 Z. z.

4df) § 408a Obchodného zákonníka v znení zákona č. 11/1998 Z. z.

4e) § 408a Obchodného zákonníka.

5) § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

5a) § 258a a 258b Colného zákona v znení zákona č. 239/2000 Z. z.§ 95 a 95a zákona č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 240/2000 Z. z.§ 128c a 128d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 241/2000 Z. z.§ 25a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení zákona č. 243/2000 Z. z.

5b) § 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

6) § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

6a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

6b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

6e) § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z.

7) Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení zákonov č. 458/1990 Zb. a č. 137/1991 Zb., zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

8) Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

9) Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.

 

Presunúť na začiatok