Vyhláška č. 46/1979 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu

Čiastka 7/1979
Platnosť od 28.04.1979
Účinnosť od 13.05.1979
Uzavretie zmluvy 11.10.1977
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 28 dňom 25. novembra 1978.

13.05.1979

46

13.05.1979

VYHLÁŠKA

13.05.1979

ministra zahraničných vecí

13.05.1979

z 18. januára 1979

13.05.1979

o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu


13.05.1979

Dňa 11. októbra 1977 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu.

13.05.1979

So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Tokiu 26. októbra 1978.

13.05.1979

Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 28 dňom 25. novembra 1978.

13.05.1979

Český preklad textu Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

13.05.1979

Minister:

13.05.1979

Ing. Chňoupek v. r.

13.05.1979

ZMLUVA

13.05.1979

medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu

13.05.1979

Československá socialistická republika a Japonsko,

13.05.1979

prajúc si uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu,

13.05.1979

dohodli sa takto:

13.05.1979

Článok 1

13.05.1979

Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch.

13.05.1979

Článok 2

13.05.1979

1. Dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, sú:

13.05.1979

a) V Japonsku:

13.05.1979

(i) daň z príjmu,

13.05.1979

(ii) daň spoločností a

13.05.1979

(iii) miestna daň obyvateľstva

13.05.1979

(ďalej nazývané „japonská daň“).

13.05.1979

b) V Československu:

13.05.1979

(i) odvod zo zisku a daň zo zisku,

13.05.1979

(ii) daň zo mzdy,

13.05.1979

(iii) daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti,

13.05.1979

(iv) poľnohospodárska daň,

13.05.1979

(v) daň z príjmov obyvateľstva a

13.05.1979

(vi) domová daň

13.05.1979

(ďalej nazývané „československá daň“).

13.05.1979

2. Zmluva sa bude tiež vzťahovať na všetky totožné alebo podstatne podobné dane, ktoré budú vyrubované po podpise tejto Zmluvy okrem alebo namiesto daní uvedených v predchádzajúcom odseku. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú v primeranej lehote oznamovať všetky zmeny, ktoré budú vykonané v ich príslušných daňových zákonoch.

13.05.1979

Článok 3

13.05.1979

1. V tejto Zmluve, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:

13.05.1979

a) Výraz „Japonsko“, pokiaľ sa používa v zemepisnom zmysle, označuje všetky územia, na ktorých platia zákony upravujúce japonskú daň.

13.05.1979

b) Výraz „Československo“ označuje Československú socialistickú republiku.

13.05.1979

c) Výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú Japonsko alebo Československo, ako to súvislosť vyžaduje.

13.05.1979

d) Výraz „daň“ označuje japonskú daň alebo československú daň, ako to súvislosť vyžaduje.

13.05.1979

e) Výraz „osoba“ zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a všetky iné združenia osôb.

13.05.1979

f) Výraz „spoločnosť“ označuje každú právnickú osobu alebo každú podstatu, ktorá sa na daňové účely posudzuje ako právnická osoba.

13.05.1979

g) Výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, prípadne podnik, ktorý má v prevádzke osoba majúca bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

h) Výraz „príslušníci“ označuje všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi niektorého zmluvného štátu, všetky právnické osoby zriadené alebo organizované podľa práva niektorého zmluvného štátu a všetky organizácie bez právnej subjektivity, ktoré sa na daňové účely tohto zmluvného štátu posudzujú ako právnické osoby zriadené alebo organizované podľa práva tohto zmluvného štátu.

13.05.1979

i) Výraz „príslušný úrad“ vo vzťahu k zmluvnému štátu označuje ministra financií tohto zmluvného štátu alebo jeho splnomocneného zástupcu.

13.05.1979

j) Výraz „medzinárodná doprava“ označuje každú dopravu uskutočnenú loďou alebo lietadlom, ktoré má v prevádzke podnik niektorého zmluvného štátu, pokiaľ sa loď alebo lietadlo nevyužíva iba medzi miestami ležiacimi v druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

2. Každý výraz, ktorý nie je v Zmluve inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy zmluvným štátom zmysel, ktorý mu určujú právne predpisy tohto zmluvného štátu upravujúce dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

13.05.1979

Článok 4

13.05.1979

1. Výraz „osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte“ označuje na účely tejto Zmluvy akúkoľvek osobu, ktorá je podrobená zdaneniu podľa zákonov tohto zmluvného štátu z dôvodu svojho bydliska, pobytu, hlavnej správy, miesta vedenia alebo každého iného kritéria podobnej povahy. Výraz nezahŕňa fyzické osoby, ktoré sú podrobené zdaneniu v tomto zmluvnom štáte iba preto, že poberajú príjem zo zdrojov umiestnených v tomto štáte.

13.05.1979

2. Ak má fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 bydlisko v oboch zmluvných štátoch, rozhodnú príslušné úrady vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa na účely tejto Zmluvy považuje za umiestnené bydlisko tejto fyzickej osoby.

13.05.1979

3. Ak iná osoba než fyzická osoba má podľa ustanovenia odseku 1 sídlo v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má sídlo v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto jej hlavnej správy.

13.05.1979

Článok 5

13.05.1979

1. Výraz „stála prevádzkáreň“ označuje na účely tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

13.05.1979

2. Výraz „stála prevádzkáreň“ zahŕňa najmä:

13.05.1979

a) miesto vedenia,

13.05.1979

b) závod,

13.05.1979

c) kanceláriu,

13.05.1979

d) továreň,

13.05.1979

e) dielňu,

13.05.1979

f) baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,

13.05.1979

g) stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

13.05.1979

3. Výraz „stála prevádzkáreň“ nezahŕňa:

13.05.1979

a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na uskladnenie, vystavenie alebo na dodávanie tovaru patriaceho podniku,

13.05.1979

b) tovar patriaci podniku, ktorý je uskladnený iba ako zásoba, na výstavu alebo dodanie,

13.05.1979

c) tovar patriaci podniku, ktorý je uskladnený iba na spracovanie iným podnikom,

13.05.1979

d) trvalé zariadenie slúžiace podnikaniu, ktoré sa využíva iba na nákup tovaru alebo na zhromažďovanie informácií pre podnik,

13.05.1979

e) trvalé zariadenie slúžiace podnikaniu, ktoré sa využíva pre podnik iba za účelom reklamy, poskytovania informácií, vedeckých rešerší alebo podobných činností, ktoré majú prípravný alebo pomocný charakter,

13.05.1979

f) montáž vykonávanú podnikom jedného zmluvného štátu v spojení s dodávkou strojov alebo zariadení z tohto zmluvného štátu do druhého zmluvného štátu.

13.05.1979

4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte pre podnik druhého zmluvného štátu - iná než zástupca majúci nezávislé postavenie, o ktorom sa hovorí v odseku 5 - sa považuje za stálu prevádzkáreň v zmluvnom štáte prv spomenutom, ak je v tomto prv spomenutom zmluvnom štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na nákupy tovaru pre podnik.

13.05.1979

5. Za stálu prevádzkáreň podniku jedného zmluvného štátu sa v druhom zmluvnom štáte nepovažuje prostá skutočnosť, že podnik v tomto druhom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo každého iného zástupcu majúceho nezávislé postavenie, pokiaľ tieto osoby konajú v riadnom rámci svojej obchodnej činnosti.

13.05.1979

6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte alebo ktorá v tomto druhom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.

13.05.1979

Článok 6

13.05.1979

1. Príjem z nehnuteľného majetku sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je taký majetok umiestnený.

13.05.1979

2. Výraz „nehnuteľný majetok“ sa definuje v zhode s právom toho zmluvného štátu, v ktorom je taký majetok umiestnený. Výraz zahŕňa v každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý aj mŕtvy inventár poľnohospodárskych a lesných hospodárstiev, práva na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva o nehnuteľnom majetku, užívanie nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné plnenia platené ako náhrada za ťažbu alebo za právo na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

13.05.1979

3. Ustanovenie odseku 1 sa použije na príjem z priameho užívania, nájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

13.05.1979

4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjem z nehnuteľného majetku podniku a na príjem z nehnuteľného majetku užívaného na výkon slobodného povolania.

13.05.1979

Článok 7

13.05.1979

1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu podlieha zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môže sa zisk podniku zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ho možno pričítať tejto stálej prevádzkárni.

13.05.1979

2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzuje sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisk, ktorý by mohla podľa očakávania dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala totožné alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a obchodovala úplne nezávisle s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.

13.05.1979

3. Pri výpočte zisku stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkárňou, včítane výdavkov vedenia a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či už v zmluvnom štáte, v ktorom je táto stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde.

13.05.1979

4. Pokiaľ je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisk, ktorý sa má pričítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkového zisku podniku jeho rôznym častiam, nebráni nič v odseku 2, aby tento zmluvný štát určil zisk, ktorý sa má zdaniť, takým rozdelením, aké je obvyklé. Prijatá metóda delenia musí však byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.

13.05.1979

5. Stálej prevádzkárni sa nepričíta žiaden zisk na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

13.05.1979

6. Zisk, ktorý sa má pričítať stálej prevádzkárni, sa na účely predchádzajúcich odsekov vypočíta každý rok podľa tej istej metódy, pokiaľ neexistujú závažné a dostatočné dôvody pre iný postup.

13.05.1979

7. Ak zisk zahŕňa časti príjmu, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy, nedotknú sa ustanovenia tohto článku ustanovení oných článkov.

13.05.1979

Článok 8

13.05.1979

1. Zisk z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave vykonávanej podnikom niektorého zmluvného štátu podlieha zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte.

13.05.1979

2. Pokiaľ ide o vykonávanie medzinárodnej námornej alebo leteckej dopravy podnikom niektorého zmluvného štátu, oslobodí sa taký podnik, ak je československým podnikom, od živnostenskej dane v Japonsku a japonský podnik sa oslobodí od akejkoľvek dane obdobnej japonskej živnostenskej dani, pokiaľ by sa vyberala neskoršie v Československu.

13.05.1979

3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zisk z účasti na poole, na spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

13.05.1979

Článok 9

13.05.1979

Ak

13.05.1979

a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na vedení, kontrole alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo

13.05.1979

b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,

13.05.1979

a ak sa v jednom i druhom prípade medzi oboma podnikmi v ich obchodných alebo finančných vzťahoch dojednali alebo uložili podmienky, ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by sa dojednali medzi nezávislými podnikmi, môže sa zisk, ktorý by bez týchto podmienok docielil jeden z podnikov, ktorý sa však vzhľadom na tieto podmienky nedocielil, včleniť do zisku tohto podniku a zdaniť.

13.05.1979

Článok 10

13.05.1979

1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

2. Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu. Takto určená daň však nepresiahne:

13.05.1979

a) 10 % hrubej sumy dividend, ak príjemca je spoločnosťou, ktorá vlastní najmenej 25 % podielov spojených s hlasovacím právom na spoločnosti vyplácajúcej dividendy po šesť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dátumu výplaty takých dividend,

13.05.1979

b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.

13.05.1979

Tento odsek sa nedotkne zdanenia zisku spoločnosti, z ktorého sa dividendy vyplácajú.

13.05.1979

3. Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjem vyplývajúci z akcií alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok s účasťou na zisku, práve tak ako príjem z iných spoločenských práv, ktorý je postavený na roveň príjmu z akcií daňovými predpismi zmluvného štátu, v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy.

13.05.1979

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca dividend majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť vyplácajúca dividendy, stálu prevádzkáreň, s ktorou je skutočne spojené vlastníctvo akcií, na základe ktorého sa dividendy vyplácajú. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7.

13.05.1979

5. Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisk alebo príjem z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý zmluvný štát vybrať žiadnu daň z dividend vyplácaných spoločnosťou osobám, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo v tomto druhom zmluvnom štáte, ani podrobiť nerozdelený zisk spoločnosti dani z nerozdeleného zisku, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelený zisk pozostávajú úplne alebo čiastočne zo zisku alebo príjmu, ktoré pochádzajú z tohto druhého zmluvného štátu.

13.05.1979

Článok 11

13.05.1979

1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

2. Tieto úroky sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu. Takto určená daň však nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

13.05.1979

3. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené vláde druhého zmluvného štátu, jeho miestnym úradom, ústrednej banke tohto druhého zmluvného štátu alebo finančnej inštitúcii, ktorá je plne vo vlastníctve tohto štátu, alebo osobe majúcej v tomto druhom zmluvnom štáte bydlisko alebo sídlo z pohľadávok zabezpečených alebo nepriamo financovaných vládou tohto druhého zmluvného štátu, jeho miestnymi úradmi, ústrednou bankou tohto druhého zmluvného štátu alebo finančnou inštitúciou, ktorá je plne vo vlastníctve tohto štátu, sú bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 oslobodené od dane v prv spomínanom zmluvnom štáte.

13.05.1979

4. Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjem z verejných dlhopisov, obligácií zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti, poskytujúcich i neposkytujúcich právo účasti na zisku a iné pohľadávky akéhokoľvek druhu, akékoľvek rozdiely, o ktoré suma zaplatená na vyrovnanie takých pohľadávok prevyšuje sumu pôžičky, aj akýkoľvek iný príjem, ktorý je postavený daňovými predpismi zmluvného štátu, v ktorom je zdroj príjmu, na roveň príjmu z pôžičiek.

13.05.1979

5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, má v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, stálu prevádzkáreň, s ktorou je skutočne spojená pohľadávka, ktorá je zdrojom úrokov. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7.

13.05.1979

6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v určitom zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento zmluvný štát sám, jeho miestny úrad alebo osoba majúca v tomto zmluvnom štáte bydlisko alebo sídlo. Ak však osoba, ktorá úroky platí, či už má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, v spojení s ktorou vznikol dlh, z ktorého sa úroky platia, a ak také úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkárne, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.

13.05.1979

7. Ak suma platených úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal platiteľ s príjemcom, keby takých vzťahov nebolo, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Časť platby, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade podliehať zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

13.05.1979

Článok 12

13.05.1979

1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

2.

13.05.1979

a) Priemyselné licenčné poplatky sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu. Takto určená daň však nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

13.05.1979

b) Kultúrne licenčné poplatky budú oslobodené od daní v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj.

13.05.1979

3.

13.05.1979

a) Výraz „priemyselné licenčné poplatky“ použitý v odseku 2 označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného návodu alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.

13.05.1979

b) Výraz „kultúrne licenčné poplatky“ použitý v odseku 2 označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických filmov a filmov alebo pások na rozhlasové alebo televízne vysielania.

13.05.1979

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, stálu prevádzkáreň, s ktorou je skutočne spojené právo alebo majetok, ktoré sú zdrojom licenčných poplatkov. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7.

13.05.1979

5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v určitom zmluvnom štáte, ak je platiteľom tento zmluvný štát sám, jeho miestny úrad alebo osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto zmluvnom štáte. Ak však osoba, ktorá platí licenčné poplatky, či už má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, v spojení s ktorou vznikol záväzok platiť licenčné poplatky, a ak také licenčné poplatky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkárne, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.

13.05.1979

6. Ak suma platených licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na používanie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a príjemcom alebo medzi oboma a treťou osobou sumu, ktorú by bol dojednal platiteľ s príjemcom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Časť platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade podrobená zdaneniu podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

13.05.1979

Článok 13

13.05.1979

1. Zisk zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorého definícia je uvedená v článku 6 odseku 2, sa môže zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je taký majetok umiestnený.

13.05.1979

2. Zisk zo scudzenia každého iného než nehnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, alebo každého iného než nehnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte má v druhom zmluvnom štáte na výkon slobodného povolania, včítane zisku zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne sa môže zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte. Ale zisk, ktorý dosiahla osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte za scudzenie lodí alebo lietadiel používaných v medzinárodnej doprave a každého iného než nehnuteľného majetku patriaceho k prevádzke takých lodí alebo lietadiel podlieha zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte.

13.05.1979

3. Zisk, ktorý dosiahla osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte zo scudzenia majetkových hodnôt iných než tých, o ktorých sa hovorí v odsekoch 1 a 2, podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

13.05.1979

Článok 14

13.05.1979

1. Príjem, ktorý osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá za služby poskytované pri výkone slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy, podlieha zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte, ledaže táto osoba má pravidelne k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má takú stálu základňu, môže sa príjem zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ho možno pričítať tejto stálej základni.

13.05.1979

2. Výraz „slobodné povolania“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti a nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov a dentistov a účtovníkov.

13.05.1979

Článok 15

13.05.1979

1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21, zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté z tohto zamestnania zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaneniu len v prv spomenutom zmluvnom štáte,

13.05.1979

a) ak sa príjemca zdržiava v tomto druhom zmluvnom štáte v priebehu jedného alebo viacerých období, ktoré vcelku neprekročia 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a

13.05.1979

b) ak odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nemá bydlisko alebo sídlo v tomto druhom zmluvnom štáte, a

13.05.1979

c) ak odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v tomto druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

3. Odmeny z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla používaných v medzinárodnej doprave podnikom niektorého zmluvného štátu sa môžu bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku zdaniť v tomto zmluvnom štáte.

13.05.1979

Článok 16

13.05.1979

Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v niektorom zmluvnom štáte poberá ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

Článok 17

13.05.1979

1. Príjem, ktorý poberajú verejne vystupujúci divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci alebo športovci z tejto svojej osobnej činnosti, sa môže bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti umelcov a športovcov vykonávajú.

13.05.1979

Taký príjem sa však v tomto zmluvnom štáte oslobodí od dane, ak také činnosti vykonávajú fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v druhom zmluvnom štáte, podľa osobitného programu kultúrnych výmen dohodnutého vládami oboch zmluvných štátov.

13.05.1979

2. Ak príjem týkajúci sa osobnej činnosti umelcov alebo športovcov nepripadá tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môže sa tento príjem zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom sa činnosti umelca alebo športovca vykonávajú.

13.05.1979

Taký príjem sa však v tomto zmluvnom štáte oslobodí od dane, ak ho za svoje činnosti poberajú fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v druhom zmluvnom štáte, podľa osobitného programu kultúrnych výmen dohodnutého vládami oboch zmluvných štátov a ak tento príjem pripadá inej osobe, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tomto druhom zmluvnom štáte.

13.05.1979

Článok 18

13.05.1979

Penzie a iné podobné platy poukazované z dôvodu prvšieho zamestnania osobe majúcej bydlisko v niektorom zmluvnom štáte a akékoľvek pravidelné opakujúce sa platy poukazované takej osobe podliehajú zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte.

13.05.1979

Článok 19

13.05.1979

1.

13.05.1979

a) Odmeny iné než penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom alebo jeho miestnym úradom fyzickej osobe za služby preukázané tomuto zmluvnému štátu alebo jeho miestnemu úradu pri výkone funkcií v štátnej správe podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

13.05.1979

b) Také odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak služby boli preukázané v tomto druhom zmluvnom štáte, príjemca má bydlisko v tomto druhom zmluvnom štáte a

13.05.1979

i) je štátnym občanom tohto druhého zmluvného štátu alebo

13.05.1979

ii) nezískal bydlisko v tomto druhom zmluvnom štáte len za účelom vykonávania týchto služieb.

13.05.1979

2.

13.05.1979

a) Akékoľvek penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom alebo jeho miestnym úradom alebo z fondov, ktorým poskytujú príspevky, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto zmluvnému štátu alebo jeho miestnemu úradu podliehajú zdaneniu iba v tomto zmluvnom štáte.

13.05.1979

b) Také penzie však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak príjemca penzie je štátnym občanom tohto druhého zmluvného štátu a má v tomto druhom zmluvnom štáte bydlisko.

13.05.1979

3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na odmeny a penzie vyplácané za služby preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo jeho miestnym úradom.

13.05.1979

Článok 20

13.05.1979

1. Profesor alebo učiteľ, ktorý dočasne navštívi niektorý zmluvný štát po čas nepresahujúci dva roky, aby tam vyučoval alebo viedol výskumné práce na univerzite, v internáte, škole alebo v inom uznávanom vzdelávacom ústave, a ktorý má alebo bezprostredne pred takou návštevou mal bydlisko v druhom zmluvnom štáte, podlieha iba v tomto druhom zmluvnom štáte dani z odmeny za také vyučovanie alebo výskum.

13.05.1979

2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjem z výskumnej činnosti, ak sa taký výskum uskutočňuje v prvom rade pre súkromný prospech určitej osoby alebo určitých osôb.

13.05.1979

Článok 21

13.05.1979

Plat alebo príjem, ktorý dostáva na úhradu nákladov svojej výživy, vzdelania alebo praxe študujúci alebo učeň, ktorý sa zdržiava v niektorom zmluvnom štáte iba za účelom svojho vzdelávania, výcviku alebo získania osobitných technických skúseností a ktorý má alebo bezprostredne predtým mal bydlisko v druhom zmluvnom štáte, sa oslobodí od dane v prv spomenutom štáte, ak sa mu také platby poukázali do tohto prv spomenutého štátu zo zahraničia alebo ak taký príjem poberal za svoje osobné služby preukázané v prv spomenutom zmluvnom štáte v sume nepresahujúcej 600 000 japonských jenov alebo ich protihodnotu v československých korunách v priebehu ktoréhokoľvek daňového roka.

13.05.1979

Článok 22

13.05.1979

Časti príjmu osoby majúcej bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, ktoré nie sú výslovne uvedené v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

13.05.1979

Článok 23

13.05.1979

Dvojaké zdanenie príjmu sa vylúči týmto spôsobom:

13.05.1979

a) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Japonsku poberá príjem z Československa a ak sa tento príjem môže podľa ustanovení tejto Zmluvy zdaniť v oboch zmluvných štátoch, povolí sa podľa japonských predpisov o započítaní zahraničnej dane do japonskej dane započítať sumu československej dane, ktorá sa platí z tohto príjmu, do japonskej dane vyrubenej tejto osobe. Suma, ktorá sa započíta, nepresiahne však takú časť japonskej dane, ktorá pomerne pripadá na tento príjem.

13.05.1979

b)

13.05.1979

i) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu poberá príjem, ktorý sa podľa ustanovení tejto Zmluvy môže zdaniť v Japonsku, vyjme Československo, s výhradou ustanovenia odseku ii), taký príjem zo zdanenia. Pri vypočítaní dane z ostatného príjmu tejto osoby môže však použiť sadzbu dane, ktorá by sa použila, keby sa vyňatý príjem nebol takto vyňal zo zdanenia.

13.05.1979

ii) Ak osoba majúca bydlisko alebo sídlo v Československu poberá príjem, ktorý sa môže podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdaniť aj v Japonsku, povolí Československo znížiť daň z príjmu tejto osoby o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Japonsku. Suma, o ktorú sa daň zníži, nepresiahne však takú časť československej dane vypočítanej predtým, než bolo zníženie dane povolené, ktorá pomerne pripadá na príjem, ktorý bol podľa ustanovení článkov 10, 11, 12, 16 a 17 tejto Zmluvy zdanený v Japonsku.

13.05.1979

iii) Odvody platené československými štátnymi hospodárskymi organizáciami do štátneho rozpočtu sa považujú za československú daň.

13.05.1979

Článok 24

13.05.1979

1. Príslušníci jedného zmluvného štátu, či už majú alebo nemajú bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte, nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré by boli iné alebo ťažšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť za rovnakých okolností podrobení príslušníci tohto druhého zmluvného štátu.

13.05.1979

2. Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, sa neuskutoční v tomto druhom zmluvnom štáte spôsobom menej priaznivým než zdanenie podnikov tohto druhého zmluvného štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť.

13.05.1979

Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal osobám majúcim bydlisko v druhom zmluvnom štáte osobné zrážky, zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného stavu alebo povinnosti k rodine, ktoré priznáva osobám, ktoré na jeho území majú bydlisko.

13.05.1979

3. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vo vlastníctve alebo pod kontrolou osoby alebo osôb majúcich bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, nebudú podrobené v prv spomenutom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo s ním spojeným povinnostiam, ktoré by boli iné alebo ťažšie než zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené iné podobné podniky tohto prv spomenutého štátu.

13.05.1979

4. Výraz „zdanenie“ označuje v tomto článku dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.

13.05.1979

Článok 25

13.05.1979

1. Ak sa osoba majúca bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom štáte domnieva, že opatrenia vykonané jedným alebo oboma zmluvnými štátmi majú alebo budú mať za následok pre ňu zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto Zmluvou, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje zákonodarstvo týchto zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo.

13.05.1979

2. Príslušný úrad sa bude usilovať, aby otázku upravil vzájomnou dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu za účelom zamedzenia zdanenia, ktoré nie je v zhode s touto Zmluvou, ak bude námietku považovať za odôvodnenú a ak sám nebude môcť nájsť uspokojivé riešenie.

13.05.1979

3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú usilovať vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo aplikácii tejto Zmluvy. Môžu sa tiež navzájom poradiť za účelom vylúčenia dvojakého zdanenia v prípadoch, ktoré táto Zmluva neupravuje.

13.05.1979

4. Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vstúpiť do priameho styku za účelom dohody v zmysle predchádzajúcich odsekov.

13.05.1979

Článok 26

13.05.1979

1. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na vykonávanie tejto Zmluvy a vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov týkajúcich sa daní, na ktoré sa táto Zmluva vzťahuje, pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, je v súlade s touto Zmluvou. Všetky takto vymenené informácie sa budú považovať za tajné a môžu sa oznámiť len osobám alebo úradom povereným vyrubovaním alebo vyberaním daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy.

13.05.1979

2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v nijakom prípade vykladať tak, že ukladajú jednému zo zmluvných štátov povinnosť:

13.05.1979

a) vykonať administratívne opatrenia, ktoré by boli v rozpore s právnymi predpismi alebo správnou praxou tohto alebo druhého zmluvného štátu;

13.05.1979

b) poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli dosiahnuť na základe právnych predpisov alebo normálnej administratívnej praxe tohto alebo druhého zmluvného štátu, alebo

13.05.1979

c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili živnostenské, podnikové, priemyselné, obchodné alebo profesionálne tajomstvo alebo výrobný postup, alebo informácie, ktorých oznámenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).

13.05.1979

Článok 27

13.05.1979

Ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré diplomatickí a konzulárni funkcionári požívajú podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo podľa ustanovení osobitných dohôd.

13.05.1979

Článok 28

13.05.1979

1. Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v Tokiu čo najskôr.

13.05.1979

2. Táto Zmluva nadobudne platnosť 30. dňom po výmene ratifikačných listín a bude sa v obidvoch zmluvných štátoch aplikovať na príjem za všetky daňové roky, ktoré sa začnú 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto Zmluva nadobudne platnosť, alebo neskoršie.

13.05.1979

Článok 29

13.05.1979

Táto Zmluva sa dojednáva na neurčitý čas. Každý zmluvný štát ju však môže vypovedať písomnou výpoveďou zaslanou diplomatickou cestou druhému zmluvnému štátu najneskoršie 30. júna každého kalendárneho roka po uplynutí lehoty piatich rokov odo dňa, keď Zmluva nadobudla platnosť. V takom prípade sa Zmluva už nepoužije ani v jednom zmluvnom štáte na príjem za všetky daňové roky, ktoré sa začnú 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď, alebo neskoršie.

13.05.1979

Na dôkaz toho podpísaní, ktorí boli na to riadne splnomocnení, podpísali túto Zmluvu.

13.05.1979

Dané vo dvoch vyhotoveniach v Prahe 11. októbra 1977 v anglickom jazyku.

13.05.1979

Za Československú socialistickú republiku:

13.05.1979

František Hájek v. r.

13.05.1979

Za Japonsko:

13.05.1979

Fumihiko Suzuki v. r.

Poznámky pod čiarou

13.05.1979

*) Tu sa uverejňuje slovenský preklad.