Vyhláška č. 180/1964 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou

Čiastka 76/1964
Platnosť od 01.10.1964
Účinnosť od 16.10.1964
Uzavretie zmluvy 16.12.1963
Ratifikácia zmluvy 26.06.1964
Redakčná poznámka

Zmluva vstúpila podľa svojho článku 15 v platnosť. Dňom nadobudnutia platnosti Dohody medzi vládou SR a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe (oznámenie č. 247/2005 Z. z.) sa skončí vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Rumunskom platnosť článkov o plav...

180

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 10. júla 1964

o Zmluve o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou


Dňa 16. decembra 1963 bola v Bukurešti podpísaná Zmluva o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou.

So Zmluvou vyslovilo Národné zhromaždenie súhlas 5. júna 1964 a prezident republiky ju ratifikoval 26. júna t. r. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 2. júla 1964; týmto dňom Zmluva vstúpila podľa svojho článku 15 v platnosť.

České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

David v. r.

ZMLUVA

o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou

Prezident Československej socialistickej republiky

a

Štátna rada Rumunskej ľudovej republiky

vedení prianim upevňovať a ďalej rozvíjať vzájomnú spoluprácu medzi obidvoma spriatelenými štátmi a rozširovať hospodárske a obchodné vzťahy

v záujme trvalého zvyšovania životnej úrovne ľudu obidvoch krajín sa rozhodli uzavrieť túto Zmluvu o obchode a plavbe.

Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:

prezident Československej socialistickej republiky
Jaroslava S ý k o r u, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca v Rumunskej ľudovej republike

Štátna rada Rumunskej ľudovej republiky
Gheorghe P e l e h o, námestníka ministra zahraničných vecí,

ktorí vymeniac si plnomocenstvá a zistiac ich v dobrej a náležitej forme, sa dohodli takto:

Článok 1

Zmluvné strany urobia všetky potrebné opatrenia na upevnenie a rozvoj obchodných vzťahov medzi obidvoma štátmi v duchu priateľskej spolupráce a vzájomnej pomoci na zásade rovnoprávnosti a vzájomných výhod.

Za tým účelom budú vlády zmluvných strán dojednávať dohody o vzájomných hospodárskych vzťahoch, predovšetkým dlhodobé obchodné dohody, ktoré by zabezpečili rozvoj výmeny tovaru v súlade s potrebami národného hospodárstva obidvoch štátov.

Článok 2

Zmluvné strany si vzájomne poskytnú zaobchádzanie podľa zásady najvyšších výhod vo všetkých otázkach týkajúcich sa obchodu - vrátane colných otázok - plavby, ako aj iných hospodárskych vzťahov medzi obidvoma štátmi.

Článok 3

Zmluvné strany budú podporovať vzájomnú výmenu skúseností vo všetkých hospodárskych oblastiach, najmä vysielaním a prijímaním odborníkov, štipendistov a praktikantov, výmenou technickej dokumentácie, organizovaním výstav, ako aj inými spôsobmi, ktoré môžu prispieť k hospodárskemu rozvoju obidvoch štátov.

Článok 4

V záujme zjednodušenia colných formalít pri dovoze a vývoze tovaru nebude žiadna zo zmluvných strán na podklade vzájomnosti požadovať konzulárne faktúry pri dovoze tovaru pochádzajúceho z územia druhej zmluvnej strany. Takisto nebude žiadna zo zmluvných strán na podklade vzájomnosti požadovať osvedčenie o pôvode tovaru okrem prípadov, v ktorých pri dovoze určitých druhov tovaru platia iné ustanovenia v súvislosti s použitím colných sadzieb.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na osvedčenie o pôvode tovaru vyžadované podľa predpisov zmluvných strán v otázkach ochrany rastlín a v otázkach zdravotno-veterinárnych.

Článok 5

Colná hodnota tovaru dovážaného z územia jednej zo zmluvných strán na územie druhej zmluvnej strany sa zisťuje, pokiaľ sa clo vymeriava podľa hodnoty tovaru, na základe ceny uvedenej vo faktúre.

Článok 6

Zmluvné strany si vzájomne poskytnú slobodu prevozu pre tovar jednej zo zmluvných strán pri jeho preprave cez územie druhej zmluvnej strany.

Poľnohospodárske a priemyslové výrobky jednej zo zmluvných strán dopravované v prevoze cez územie druhej zmluvnej strany nepodliehajú colným poplatkom.

Pokiaľ ide o predpisy a formality týkajúce sa prevozu, nebudú sa pre uvedené výrobky poskytovať menšie výhody ako pre tovar ktoréhokoľvek tretieho štátu.

Článok 7

Vzorky tovaru každého druhu vyvážané z územia jednej zo zmluvných strán na územie druhej zmluvnej strany v množstve v obchode obvyklom, určené pre obchodné oddelenie alebo podniky zahraničného obchodu zmluvných strán a používané iba ako vzorky, ako aj katalógy, cenníky, prospekty a reklamný materiál vrátane reklamných filmov budú oslobodené od ciel, daní a iných dávok ako pri dovoze, tak i pri spätnom vývoze.

Článok 8

Za podmienky spätného dovozu alebo spätného vývozu v lehote určenej v dovoznom alebo vývoznom povolení vydanom za týmto účelom a za podmienky, že bude preukázaná ich totožnosť, budú oslobodené od ciel a iných dovozných alebo vývozných dávok tieto predmety:

a) predmety určené pre veľtrhy, výstavy alebo súťaže;

b) predmety určené na vykonávanie pokusov alebo skúšok;

c) predmety dovážané na opravu, ktoré sa majú po vykonaní opravy vyviezť späť;

d) náradie a nástroje pre montáže, ktoré si montéri dovážajú alebo vyvážajú alebo ktoré im sú zasielané;

e) poľnohospodárske a priemyslové výrobky dovážané na spracovanie, ktoré sa majú po spracovaní vyviezť späť;

f) obaly dovážané za účelom použitia pri doprave tovaru, ako aj obaly dovezeného tovaru, ktoré sa majú v určenej lehote vrátiť;

g) iné predmety, na ktorých sa príslušné úrady zmluvných strán dohodnú.

Článok 9

Obchodným lodiam jednej zo zmluvných strán, ako aj nákladom týchto lodí bude sa v prístavoch a kotvištiach druhej zmluvnej strany pri príchode, odchode a pobyte poskytovať zaobchádzanie podľa zásady najvyšších výhod.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku neoprávňuje žiadnu zo zmluvných strán na výkon prístavných služieb, vrátane sprievodnej služby lodivodov a vlečnej služby, v prístavoch a vodách druhej zmluvnej strany, ani na pobrežnú plavbu (kabotáž). Za pobrežnú plavbu sa nepovažuje plavba lodí jednej zo zmluvných strán z jedného prístavu druhej zmluvnej strany do druhého jej prístavu za účelom vyloženia nákladu privezeného z tretieho štátu alebo za účelom naloženia nákladu určeného do tretieho štátu.

Pokiaľ ide o plavbu na Dunaji, ustanovenie tohto článku sa použije v súlade s ustanoveniami Dohovoru o režime plavby na Dunaji z 18. augusta 1948.

Článok 10

Ak loď jednej zo zmluvných strán stroskotá alebo sa ocitne v núdzi pri brehu druhej zmluvnej strany, požíva loď i jej náklad rovnaké výsady a výhody, aké poskytuje táto zmluvná strana vlastným lodiam v rovnakej situácii. Veliteľovi, posádke a cestujúcim, ako aj lodi a nákladu poskytne sa vždy nevyhnutná pomoc a podpora v takej miere, v akej sa poskytuje vlastným lodiam v rovnakej situácii.

Článok 11

Štátna príslušnosť lodí jednej zo zmluvných strán bude druhá zmluvná strana uznávať na základe listín nachádzajúcich sa na palube lodí a vydaných príslušnými úradmi v súlade so zákonmi a predpismi zmluvnej strany, pod vlajkou ktorej loď sa plaví.

Výmerné listy a ostatné lodné listiny, ako aj listiny týkajúce sa posádky, ktoré boli vydané v súlade so zákonmi a predpismi zmluvnej strany, pod ktorej vlajkou loď sa plaví, budú úrady druhej zmluvnej strany uznávať.

Lode jednej zo zmluvných strán opatrené riadne vydanými výmernými listami budú v prístavoch druhej zmluvnej strany oslobodené od opätovného premerania a za základ pre výpočet prístavných poplatkov, pokiaľ sa tieto poplatky vyberajú podľa nosnosti, vezme sa nosnosť lode vyznačená vo výmernom liste. Pokiaľ ide o plavbu na Dunaji, na úsekoch spravovaných osobitnými riečnymi správami zriadenými na základe Dohovoru o režime plavby na Dunaji z 18. augusta 1948, použijú sa predpisy ustanovené týmito správami.

Článok 12

Právnické osoby, ktoré majú sídlo na území jednej zo zmluvných strán a boli zriadené podľa jej právneho poriadku, budú uznávané aj na území druhej zmluvnej strany.

Právnické osoby jednej zo zmluvných strán môžu na území druhej zmluvnej strany vykonávať hospodársku činnosť za podmienok ustanovených zákonodarstvom tejto zmluvnej strany. Pri vykonávaní hospodárskej činnosti na území druhej zmluvnej strany bude právnickým osobám poskytnuté rovnaké zaobchádzanie ako obdobným právnickým osobám ktoréhokoľvek tretieho štátu.

Právnické osoby jednej zo zmluvných strán budú na území druhej zmluvnej strany požívať právnu ochranu, budú mať slobodný prístup na súdy a prizná sa im právna spôsobilosť v súlade s ustanoveniami dohôd platných medzi zmluvnými stranami v tejto oblasti.

Článok 13

Zmluvné strany budú vzájomne uznávať rozhodnutia rozhodcovských súdov, ako aj zmiery pred nimi uzavreté v sporoch, ktoré by mohli prípadne vzniknúť medzi právnickými osobami obidvoch štátov v súvislosti s vykonávaním obchodu, za podmienky, že sa sporné strany dohodli, aby o spore rozhodol rozhodcovský súd, či už stály alebo na ten účel zvlášť zriadený.

Výkon rozhodcovského rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má výkon uskutočniť.

Článok 14

Ustanovenia tejto Zmluvy sa nevzťahujú na práva a výhody, ktoré niektorá zo zmluvných strán poskytla alebo poskytne susedným štátom pre uľahčenie obchodu s týmito štátmi v rámci pohraničného styku.

Článok 15

Táto Zmluva podlieha ratifikácii a vstúpi v platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ktorá sa vykoná v Prahe.

Zmluva zostane v platnosti až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď niektorá zo zmluvných strán oznámi písomne druhej zmluvnej strane svoj úmysel platnosť Zmluvy ukončiť.

Dané v Bukurešti 16. decembra 1963 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v jazyku českom a rumunskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Z plnomocenstva

prezidenta Československej socialistickej republiky:

Jaroslav Sýkora v. r.

Z plnomocenstva

Štátnej rady Rumunskej ľudovej republiky:

Gheorghe Pele v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.