01.01.1951

191.

01.01.1951

Zákon zmenkový a šekový

01.01.1951

zo dňa 20. decembra 1950.

01.01.1951

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:


01.01.1951

Čl. I.

01.01.1951

ZMENKA.

01.01.1951

Prvá časť.

01.01.1951

CUDZIA ZMENKA.

01.01.1951

Prvý diel.

01.01.1951

VYSTAVENIE A FORMA CUDZEJ ZMENKY.

01.01.1951

§ 1.

01.01.1951

Cudzia zmenka obsahuje:

01.01.1951

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

01.01.1951

2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;

01.01.1951

3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka);

01.01.1951

4. údaj sročnosti;

01.01.1951

5. údaj miesta, kde sa má platiť;

01.01.1951

6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

01.01.1951

7. dátum a miesto vystavenia zmenky;

01.01.1951

8. podpis vystaviteľa.

01.01.1951

§ 2.

01.01.1951

(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako cudzia zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

01.01.1951

(2) O zmenke, v ktorej nie je údaj sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

01.01.1951

(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto uvedené pri mene zmenečníka je platobným miestom a zároveň miestom bydliska zmenečníka.

01.01.1951

(4) Ak sa v zmenke neudáva miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa.

01.01.1951

§ 3.

01.01.1951

(1) Zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.

01.01.1951

(2) Vo zmenke môže byť udaný ako zmenečník sám vystaviteľ.

01.01.1951

(3) Zmenku možno vystaviť na účet tretej osoby.

01.01.1951

§ 4.

01.01.1951

Zmenku možno urobiť sročnou u tretej osoby, a to buď v mieste bydliska zmenečníka, alebo v inom mieste.

01.01.1951

§ 5.

01.01.1951

(1) Vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

01.01.1951

(2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

01.01.1951

(3) Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

01.01.1951

§ 6.

01.01.1951

(1) Ak je zmenková suma udaná ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto údaje neshodujú, platí suma vyjadrená slovami.

01.01.1951

(2) Ak je zmenková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami a ak sa tieto údaje neshodujú, platí suma najmenšia.

01.01.1951

§ 7.

01.01.1951

Ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku podpísaly alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných.

01.01.1951

§ 8.

01.01.1951

Kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám zmenečne zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia.

01.01.1951

§ 9.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

01.01.1951

(2) Svoju zodpovednosť za prijatie môže vystaviteľ vylúčiť; každá doložka, ktorou vylúči svoju zodpovednosť za zaplatenie, platí za nenapísanú.

01.01.1951

§ 10.

01.01.1951

Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

01.01.1951

Druhý diel.

01.01.1951

INDOSAMENT.

01.01.1951

§ 11.

01.01.1951

(1) Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

01.01.1951

(2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

01.01.1951

(3) Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

01.01.1951

§ 12.

01.01.1951

(1) Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

01.01.1951

(2) Čiastočný indosament je neplatný.

01.01.1951

(3) Ak znie indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.

01.01.1951

§ 13.

01.01.1951

(1) Indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

01.01.1951

(2) V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.

01.01.1951

§ 14.

01.01.1951

(1) Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

01.01.1951

(2) Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:

01.01.1951

a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho iného;

01.01.1951

b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu;

01.01.1951

c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.

01.01.1951

§ 15.

01.01.1951

(1) Ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

01.01.1951

(2) Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu zmenky; v tomto prípade nezodpovedá tým, na ktorých bola zmenka ďalej indosovaná.

01.01.1951

§ 16.

01.01.1951

(1) O tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.

01.01.1951

(2) Ak niekto príde o zmenku akýmkoľvek spôsobom, nie je nový majiteľ, ktorý preukáže svoje právo spôsobom uvedeným v odseku 1, povinný zmenku vydať, okrem ak ju nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

01.01.1951

§ 17.

23.12.2015

(1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

23.12.2015

(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

01.01.1951

§ 18.

01.01.1951

(1) Ak obsahuje indosament doložku „hodnota na vybranie“, „na inkaso“, „in prokúra“ alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonať všetky práva zo zmenky, môže ju však previesť len ďalším zmocňovacím indosamentom.

01.01.1951

(2) Osoby zmenečne zaviazané môžu v tomto prípade robiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly robiť indosantovi.

01.01.1951

(3) Zmocnenie obsiahnuté v zmocňovacom indosamente nezaniká ani smrťou zmocniteľa, ani stratou jeho spôsobilosti na právne úkony.

01.01.1951

§ 19.

01.01.1951

(1) Ak obsahuje indosament doložku „hodnota na zabezpečenie“, „hodnota v zálohu“ alebo inú doložku vyjadrujúcu založenie, môže majiteľ vykonať všetky práva zo zmenky; jeho indosament má však len účinok zmocňovacieho indosamentu.

01.01.1951

(2) Osoby zmenečne zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

01.01.1951

§ 20.

01.01.1951

(1) Indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

01.01.1951

(2) Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

01.01.1951

Tretí diel.

01.01.1951

PRIJATIE ZMENKY.

01.01.1951

§ 21.

01.01.1951

Majiteľ zmenky alebo aj ten, kto zmenku má len v rukách, môže ju až do sročnosti predložiť zmenečníkovi v mieste jeho bydliska na prijatie.

01.01.1951

§ 22.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ môže v každej zmenke ustanoviť buď s určením lehoty, alebo bez neho, že zmenka sa musí predložiť na prijatie.

01.01.1951

(2) Vystaviteľ môže zakázať v zmenke jej predloženie na prijatie, ak nejde o zmenku splatnú u tretej osoby alebo v inom mieste než v mieste bydliska zmenečníka, alebo ktorá je vystavená na určitý čas po videní.

01.01.1951

(3) Vystaviteľ môže tiež ustanoviť, že zmenku neslobodno predložiť na prijatie pred určitým dňom.

01.01.1951

(4) Ak vystaviteľ nezakáže predložiť zmenku na prijatie, môže každý indosant buď s určením lehoty, alebo bez neho ustanoviť, že zmenka sa musí predložiť na prijatie.

01.01.1951

§ 23.

01.01.1951

(1) Zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie do jedného roku od dáta vystavenia.

01.01.1951

(2) Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

01.01.1951

(3) Indosanti môžu skrátiť tieto lehoty.

01.01.1951

§ 24.

01.01.1951

(1) Zmenečník môže žiadať, aby predloženie zmenky na prijatie sa ešte opakovalo v deň nasledujúci po prvom predložení. Účastníci len vtedy sa môžu dovolávať toho, že tejto žiadosti sa nevyhovelo, ak bola poznačená v proteste.

01.01.1951

(2) Majiteľ nie je povinný zmenku, predloženú na prijatie, ponechať v rukách zmenečníka.

01.01.1951

§ 25.

01.01.1951

(1) Prijatie sa píše na zmenku. Vyjadruje sa slovom „prijaté“ alebo iným slovom rovnakého významu; podpíše ho zmenečník. Holý podpis zmenečníka na líci zmenky platí za prijatie.

01.01.1951

(2) Ak je zmenka sročná v určitý čas po videní alebo ak ju treba podľa osobitnej doložky predložiť na prijatie v určenej lehote, musí sa prijatie datovať dňom, ktorého sa stalo, okrem ak majiteľ žiada, aby sa uviedol deň predloženia. Ak nie je prijatie datované, musí majiteľ, aby si zachoval svoje postihové práva proti indosantom a vystaviteľovi, dať toto opomenutie zistiť včas protestom.

01.01.1951

§ 26.

01.01.1951

(1) Prijatie musí byť bezpodmienečné; zmenečník ho však môže obmedziť na časť zmenkovej sumy.

01.01.1951

(2) Ak sa odchyľuje prijatie od obsahu zmenky inak, rovná sa to odopretiu prijatia. Ale prijímateľ je zaviazaný podľa obsahu svojho prijatia.

01.01.1951

§ 27.

01.01.1951

(1) Ak udá vystaviteľ vo zmenke ako platobné miesto iné miesto než miesto bydliska zmenečníka, a neoznačí tretiu osobu, u ktorej sa má platiť, môže túto osobu označiť zmenečník pri prijatí. Ak to neurobí, platí, že sa prijímateľ sám zaviazal zaplatiť v platobnom mieste.

01.01.1951

(2) Ak je zmenka splatná v bydlisku zmenečníka, môže zmenečník v prijatí udať adresu v tom mieste, kde sa má platiť.

01.01.1951

§ 28.

01.01.1951

(1) Prijatím sa zmenečník zaväzuje zaplatiť zmenku pri sročnosti.

01.01.1951

(2) Ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.

01.01.1951

§ 29.

01.01.1951

(1) Ak prečiarkne zmenečník svoje prijatie napísané na zmenku, skôr než ju vráti, platí, že prijatie odoprel. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že prečiarknutie sa stalo pred vrátením zmenky.

01.01.1951

(2) Ale ak zmenečník písomne oznámi prijatie zmenky majiteľovi alebo ktorejkoľvek osobe, ktorá sa na zmenku podpísala, je im zaviazaný podľa obsahu svojho prijatia.

01.01.1951

Štvrtý diel.

01.01.1951

ZMENEČNÉ RUČENIE.

01.01.1951

§ 30.

01.01.1951

(1) Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.

01.01.1951

(2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

01.01.1951

§ 31.

01.01.1951

(1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.

01.01.1951

(2) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše.

01.01.1951

(3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.

01.01.1951

(4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.

01.01.1951

§ 32.

01.01.1951

(1) Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

01.01.1951

(2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.

01.01.1951

(3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

01.01.1951

Piaty diel.

01.01.1951

SROČNOSŤ ZMENKY.

01.01.1951

§ 33.

01.01.1951

(1) Zmenku možno vystaviť:

01.01.1951

na videnie,

01.01.1951

na určitý čas po videní,

01.01.1951

na určitý čas po dáte vystavenia,

01.01.1951

na určitý deň.

01.01.1951

(2) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

01.01.1951

§ 34.

01.01.1951

(1) Zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

01.01.1951

(2) Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.

01.01.1951

§ 35.

01.01.1951

(1) Sročnosť zmenky vystavenej na určitý čas po videní spravuje sa dátom prijatia alebo dátom protestu.

01.01.1951

(2) Ak nebol urobený protest, platí voči prijímateľovi, že nedatované prijatie sa stalo posledného dňa lehoty určenej na predloženie zmenky na prijatie.

01.01.1951

§ 36.

01.01.1951

(1) Zmenka vystavená na jeden mesiac alebo na niekoľko mesiacov po dáte vystavenia alebo po videní je sročná shodného dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť. Ak niet v mesiaci takého dňa, je zmenka sročná v posledný deň toho mesiaca.

01.01.1951

(2) Ak je zmenka vystavená na jeden a pol mesiaca alebo na niekoľko mesiacov a pol mesiaca po dáte vystavenia alebo po videní, počítajú sa najprv celé mesiace.

01.01.1951

(3) Ak je sročnosť určená na začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň toho mesiaca.

01.01.1951

(4) Výrazy „osem dní“ alebo „pätnásť dní“ neznamenajú jeden alebo dva týždne, ale celých osem alebo pätnásť dní.

01.01.1951

(5) Výrazom „pol mesiaca“ sa rozumie pätnásť dní.

01.01.1951

§ 37.

01.01.1951

(1) Ak je zmenka sročná určitého dňa v mieste, ktorého kalendár sa líši od kalendára miesta, kde bola vystavená, platí pre deň sročnosti kalendár platobného miesta.

01.01.1951

(2) Ak sa líši kalendár miesta vystavenia od kalendára platobného miesta, prepočíta sa pri zmenke sročnej v určitý čas po dáte vystavenia deň vystavenia na deň, ktorý sa s ním shoduje podľa kalendára platobného miesta, a takto sa určí deň sročnosti.

01.01.1951

(3) Lehoty na predloženie zmeniek počítajú sa podľa ustanovení odseku 2.

01.01.1951

(4) Ustanovenia tohto článku nemožno použiť, ak vyplýva z doložky na zmenke alebo z iných údajov na nej, že tu bol úmysel vec upraviť odchylne.

01.01.1951

Šiesty diel.

01.01.1951

PLATENIE.

01.01.1951

§ 38.

01.01.1951

(1) Zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.

01.01.1951

(2) Predloženie zmenky odúčtovni rovná sa jej predloženiu na platenie.

01.01.1951

§ 39.

01.01.1951

(1) Zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení.

01.01.1951

(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.

01.01.1951

(3) Pri čiastočnom platení môže sa zmenečník domáhať, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.

01.01.1951

§ 40.

01.01.1951

(1) Majiteľ zmenky nie je povinný prijať platenie pred sročnosťou.

01.01.1951

(2) Zmenečník, ktorý platí pred sročnosťou, koná na vlastné nebezpečenstvo.

01.01.1951

(3) Kto platí pri sročnosti, oslobodzuje sa od svojho záväzku, ak len nekoná podvodne alebo ak mu nemožno pričítať hrubú nedbanlivosť. Je povinný skúmať správnosť poradia indosamentov, nie však podpisy indosantov.

01.01.1951

§ 41.

01.01.1951

(1) Ak znie zmenka na menu, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno zmenkovú sumu zaplatiť v tuzemskej mene podľa hodnoty, ktorú má v deň sročnosti. Ak je dlžník v omeškaní s platením, môže majiteľ voliť, či sa má zmenková suma zaplatiť v tuzemskej mene podľa kurzu v deň sročnosti alebo podľa kurzu v deň platobný.

01.01.1951

(2) Hodnota cudzej meny sa určí podľa zvyklostí platobného miesta. Vystaviteľ môže však ustanoviť, že sa má platiť podľa kurzu určeného vo zmenke.

01.01.2008

(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nemožno použiť, ak ustanovil vystaviteľ platenie v určitej mene (doložka o efektívnom platení v cudzej mene), ak tento zákon neustanovuje inak.

01.01.1951

(4) Ak je zmenková suma udaná druhom peňazí, ktorý má rovnaké označenie, ale rozličnú hodnotu v štáte vystavenia a v štáte platenia, predpokladá sa, že sa tým rozumie druh peňazí platobného miesta.

01.01.1951

§ 42.

01.01.1951

Ak sa zmenka nepredloží na platenie v lehote určenej v § 38, môže každý dlžník složiť zmenkovú sumu na príslušnom súde na náklad a nebezpečenstvo majiteľa.

01.01.1951

Siedmy diel.

01.01.1951

POSTIH PRE NEPRIJATIE A PRE NEPLATENIE.

01.01.1951

§ 43.

01.01.1951

(1) Ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

01.01.1951

(2) Rovnaké právo má majiteľ ešte pred sročnosťou zmenky:

01.01.1951

1. ak bolo prijatie celkom alebo čiastočne odopreté;

01.01.1951

2. ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku zmenečníka, či už zmenku prijal alebo nie, alebo ak zmenečník zastavil len svoje platy alebo ak bola bezvýsledne vedená exekúcia na jeho imanie;

01.01.1951

3. ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie na prijatie.

01.01.1951

§ 44.

01.01.1951

(1) Odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).

01.01.1951

(2) Protest pre neprijatie musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie na prijatie. Ak bola podľa § 24 ods. 1 zmenka prvý raz predložená posledného dňa lehoty, možno urobiť protest ešte v nasledujúci deň.

01.01.1951

(3) Protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

01.01.1951

(4) Ak sa urobí protest pre neprijatie, netreba ani predložiť zmenku na platenie, ani urobiť protest pre neplatenie.

01.01.1951

(5) Ak zmenečník, či už zmenku prijal alebo nie, zastaví svoje platy, alebo ak bola bezvýsledne vedená exekúcia na jeho imanie, môže majiteľ vykonať postih len vtedy, ak predložil zmenku zmenečníkovi na platenie a urobil protest.

01.01.1951

(6) Ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku zmenečníka, či už zmenku prijal alebo nie, alebo majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie na prijatie, stačí na vykonanie práva postihu predložiť súdne usnesenie o nariadení likvidácie. Miesto súdneho usnesenia stačí predložiť vyhlášku o jeho uverejnení.

01.01.1951

§ 45.

01.01.1951

(1) Majiteľ musí dať zprávu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal zprávu, upovedomiť svojho indosanta o zpráve, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej zprávy.

01.01.1951

(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku zpráva osobe, ktorá sa na zmenke podpísala, musí sa v rovnakej lehote podať rovnaká zpráva jej zmenečnému ručiteľovi.

01.01.1951

(3) Ak niektorý indosant neudá svoju adresu alebo ak ju udá nečitateľne, postačí dať zprávu indosantovi, ktorý ho predchádza.

01.01.1951

(4) Zprávu možno dať v každej forme, aj len vrátením zmenky.

01.01.1951

(5) Kto je povinný dať zprávu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej lehote. Lehota je dodržaná, ak bol list so zprávou podaný behom lehoty na poštu.

01.01.1951

(6) Kto nepodá zprávu včas, nestráca svoje práva; zodpovedá za škodu, ktorú azda jeho nedbanlivosť spôsobila, ale len do výšky zmenkovej sumy.

01.01.1951

§ 46.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou „bez trov“, „bez protestu“ alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie.

01.01.1951

(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné zprávy. Preukázať, že lehoty neboly dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.

01.01.1951

(3) Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísaly na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísaly.

01.01.1951

§ 47.

01.01.1951

(1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

01.01.1951

(2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

01.01.1951

(3) Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila.

01.01.1951

(4) Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

01.01.1951

§ 48.

01.01.1951

(1) Majiteľ môže postihom žiadať:

01.01.1951

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

01.01.1951

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

01.01.1951

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

01.01.1951

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

01.01.2009

(2) Ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.

01.01.1951

§ 49.

01.01.1951

Kto vyplatí zmenku, môže vymáhať od svojich predchodcov:

01.01.1951

1. celú sumu, ktorú zaplatil;

01.01.1951

2. šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil;

01.01.1951

3. svoje trovy;

01.01.1951

4. odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 48 ods. 1 č. 4.

01.01.1951

§ 50.

01.01.1951

(1) Každá osoba zmenečne zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo môže vykonať postih, môže sa domáhať, aby jej pri zaplatení postihovej sumy bola vydaná zmenka s protestom a potvrdený účet.

01.01.1951

(2) Každý indosant, ktorý vyplatil zmenku, môže prečiarknuť svoj indosament a indosamenty po ňom nasledujúce.

01.01.1951

§ 51.

01.01.1951

Pri postihu po čiastočnom prijatí môže sa ten, kto zaplatí sumu, pre ktorú zmenka nebola prijatá, domáhať, aby toto platenie bolo na zmenke vyznačené a jemu o tom vydané potvrdenie. Okrem toho musí mu majiteľ vydať overený odpis zmenky a protest, aby umožnil ďalší postih.

01.01.1951

§ 52.

01.01.1951

(1) Kto je oprávnený na postih, môže, ak tu niet doložky tomu prekážajúcej, dať si zaplatiť novou zmenkou, vystavenou na videnie na niektorého zo svojich predchodcov a splatnou v bydlisku tohto predchodcu (návratná zmenka).

01.01.1951

(2) Návratná zmenka obsahuje okrem súm uvedených v §§ 48 a 49 odmenu dohodcu a zmenkový poplatok z návratnej zmenky.

01.01.1951

(3) Ak vystaví návratnú zmenku majiteľ, určí sa jej zmenková suma podľa kurzu zmenky na videnie, vystavenej z platobného miesta pôvodnej zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka. Ak vystaví návratnú zmenku indosant, určí sa jej zmenková suma podľa kurzu zmenky na videnie, vystavenej z miesta bydliska vystaviteľa návratnej zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka.

01.01.1951

§ 53.

01.01.1951

(1) Zmeškaním lehôt určených

01.01.1951

na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní,

01.01.1951

na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie,

01.01.1951

na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“ stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.

01.01.1951

(2) Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, stráca majiteľ ako práva postihu pre neplatenie, tak práva postihu pre neprijatie, ak nevyplýva zo znenia doložky, že vystaviteľ chce vylúčiť len zodpovednosť za prijatie.

01.01.1951

(3) Ak je lehota na predloženie obsiahnutá v indosamente, môže sa na to odvolávať len indosant.

01.01.1951

§ 54.

01.01.1951

(1) Ak prekáža včasnému predloženiu zmenky alebo včasnej protestácii neprekonateľná prekážka (zákonné ustanovenie niektorého štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty určené pre tieto úkony.

01.01.1951

(2) Majiteľ je povinný bezodkladne dať zprávu svojmu indosantovi o prípade vyššej moci, vyznačiť túto zprávu na zmenke alebo prívesku a pripojiť dátum a podpis; okrem toho platia ustanovenia § 45.

01.01.1951

(3) Ak prestane vyššia moc, musí majiteľ bezodkladne predložiť zmenku na prijatie alebo na platenie a prípadne dať urobiť protest.

01.01.1951

(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako tridsať dní po sročnosti, možno vykonať postih bez toho, že by bolo treba predložiť zmenku alebo urobiť protest.

01.01.1951

(5) Pri zmenkách na videnie alebo na určitý čas po videní počíta sa tridsaťdňová lehota odo dňa, ktorého majiteľ dal svojmu indosantovi zprávu, že nastala vyššia moc; túto zprávu možno dať už pred uplynutím lehoty na predloženie. Pri zmenkách na určitý čas po videní predlžuje sa tridsaťdenná lehota o čas po videní, udaný vo zmenke.

01.01.1951

(6) O skutočnostiach, ktoré sa týkajú iba osoby majiteľa alebo toho, koho majiteľ poveril predložiť zmenku alebo urobiť protest, platí, že nie sú prípadmi vyššej moci.

01.01.1951

Ôsmy diel.

01.01.1951

ZMENKOVÁ INTERVENCIA.

01.01.1951

1. Všeobecné ustanovenia.

01.01.1951

§ 55.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže udať osobu, ktorá má v núdzi zmenku prijať alebo zaplatiť (podporná adresa).

01.01.1951

(2) Pri podmienkach ďalej uvedených možno zmenku prijať alebo zaplatiť pre česť hocktorého postihového dlžníka.

01.01.1951

(3) Každý tretí aj zmenečník, ako aj každá osoba už zmenečne zaviazaná, okrem prijímateľa, môže zmenku pre česť prijať alebo zaplatiť.

01.01.1951

(4) Kto zmenku pre česť príjme alebo zaplatí, je povinný o tom do dvoch pracovných dní podať zprávu osobe zmenečne zaviazanej, za ktorú tak urobí. Ak nedodrží túto lehotu, zodpovedá za škodu spôsobenú azda jeho nedbanlivosťou, ale len do výšky zmenkovej sumy.

01.01.1951

2. Prijatie pre česť.

01.01.1951

§ 56.

01.01.1951

(1) Prijatie pre česť je prípustné vo všetkých prípadoch, v ktorých môže majiteľ vykonať postih pred sročnosťou, ak nejde o zmenku, predloženie ktorej na prijatie je zakázané.

01.01.1951

(2) Ak je na zmenke udaná osoba, ktorá má v prípade núdze v platobnom mieste zmenku prijať alebo zaplatiť, môže majiteľ pred jej sročnosťou vykonať postihové práva proti tomu, kto pripojil podpornú adresu, a proti tým, ktorí po ňom nasledujú, len ak predloží zmenku osobe uvedenej v podpornej adrese; ak sa prijatie pre česť odoprie, dá sa odopretie zistiť protestom.

01.01.1951

(3) V ostatných prípadoch môže majiteľ prijatie pre česť odmietnuť. Ak ho však pripustí, stráca postihové práva, ktoré má pred sročnosťou proti tomu, pre česť ktorého sa prijatie stalo, a proti tým, ktorí po ňom nasledujú.

01.01.1951

§ 57.

01.01.1951

Prijatie pre česť sa na zmenke vyznačí; prijímateľ pre česť ho podpíše. Musí v ňom udať pre česť koho zmenku prijíma; ak tu niet takého údaja, platí, že prijatie sa stalo pre česť vystaviteľa.

01.01.1951

§ 58.

01.01.1951

(1) Prijímateľ pre česť je zaviazaný majiteľovi a indosantom, ktorí nasledujú za pocteným, rovnako ako poctený.

01.01.1951

(2) Napriek prijatiu pre česť môže sa poctený a tí, ktorí sú mu zmenečne zaviazaní, domáhať od majiteľa zmenky pri zaplatení sumy uvedenej v § 48, aby im vydal zmenku, protest, ktorý bol azda urobený, ako aj potvrdený účet.

01.01.1951

3. Platenie pre česť.

01.01.1951

§ 59.

01.01.1951

(1) Platenie pre česť je prípustné vo všetkých prípadoch, keď majiteľ môže vykonať postih pri sročnosti alebo pred sročnosťou.

01.01.1951

(2) Platenie pre česť musí obsahovať celú sumu, ktorú by musel zaplatiť poctený.

01.01.1951

(3) Platenie pre česť sa musí stať najneskoršie v deň po uplynutí lehoty určenej na urobenie protestu pre neplatenie.

01.01.1951

§ 60.

01.01.1951

(1) Ak bola zmenka prijatá pre česť osobami, ktoré majú bydlisko v platobnom mieste, alebo ak sú ako podporné adresy udané osoby bývajúce v tomto mieste, musí majiteľ predložiť zmenku všetkým týmto osobám a dať prípadne urobiť protest pre neplatenie najneskoršie v deň po uplynutí lehoty určenej na protest.

01.01.1951

(2) Ak sa nevykoná protest v tejto lehote, je oslobodený od záväzku ten, kto udal podpornú adresu, alebo pre česť ktorého bola zmenka prijatá, ako aj indosanti, ktorí po nich nasledujú.

01.01.1951

§ 61.

01.01.1951

Ak odmietne majiteľ zaplatenie pre česť, stráca svoje postihové práva proti tým, ktorí by boli od záväzku oslobodení.

01.01.1951

§ 62.

01.01.1951

(1) Platenie pre česť treba potvrdiť na zmenke s uvedením toho, pre česť ktorého sa stalo. Ak chýba tento údaj, platí, že bolo zaplatené pre česť vystaviteľa.

01.01.1951

(2) Platiacemu pre česť treba vydať zmenku a protest, ak bol urobený.

01.01.1951

§ 63.

01.01.1951

(1) Čestný platiaci nadobúda práva zo zmenky proti poctenému a proti osobám, ktoré sú mu zmenečne zaviazané. Nemôže však zmenku ďalej indosovať.

01.01.1951

(2) Indosanti nasledujúci po poctenom sú oslobodení od záväzku.

01.01.1951

(3) Ak sa ponúka niekoľko platení pre česť, má prednosť to, ktorým sa oslobodí od záväzku najviac osôb. Kto znajúc stav veci platí pre česť proti tomuto ustanoveniu, stráca postihové práva proti tým, ktorí by inak boli od záväzku oslobodení.

01.01.1951

Deviaty diel.

01.01.1951

ZMENKOVÉ ROVNOPISY A ODPISY.

01.01.1951

1. Rovnopisy.

01.01.1951

§ 64.

01.01.1951

(1) Zmenku možno vystaviť vo dvoch alebo viacerých rovnopisoch.

01.01.1951

(2) Tieto rovnopisy musia byť v texte listiny číslované, inak platí každý rovnopis za osobitnú zmenku.

01.01.1951

(3) Každý majiteľ zmenky, v ktorej nie je udané, že bola vystavená v jedinom rovnopise, môže sa domáhať, aby mu na jeho trovy boly vydané ďalšie rovnopisy. Za tým účelom sa musí obrátiť na indosanta a ten opäť na svojho indosanta a tak radom, až sa dospeje k vystaviteľovi.

01.01.1951

(4) Indosanti sú povinní opakovať svoje indosamenty na nových rovnopisoch.

01.01.1951

§ 65.

01.01.1951

(1) Ak bol zaplatený jeden rovnopis, zanikajú práva zo všetkých rovnopisov, aj keď v nich nie je ustanovené, že zaplatením jedného rovnopisu strácajú ostatné platnosť. Zmenečník však zostáva zaviazaný z každého prijatého rovnopisu, ktorý mu nebol vrátený.

01.01.1951

(2) Indosant, ktorý previedol rovnopisy na rôzne osoby, ako aj indosanti nasledujúci, sú zaviazaní zo všetkých rovnopisov, na ktorých sú ich podpisy a ktoré neboly vrátené.

01.01.1951

§ 66.

01.01.1951

(1) Kto zašle jeden rovnopis na prijatie, musí v ostatných rovnopisoch udať meno osoby, ktorá má rovnopis zaslaný na prijatie. Táto osoba je povinná ho vydať oprávnenému majiteľovi iného rovnopisu.

01.01.1951

(2) Ak to odoprie, môže majiteľ vykonať postih iba vtedy, ak dá prv zistiť protestom:

01.01.1951

1. že mu na jeho žiadosť nebol vydaný rovnopis zaslaný na prijatie;

01.01.1951

2. že nebolo možno dosiahnuť prijatie alebo zaplatenie na iný rovnopis.

01.01.1951

2. Odpisy.

01.01.1951

§ 67.

01.01.1951

(1) Každý majiteľ zmenky je oprávnený zhotovovať si jej odpisy.

01.01.1951

(2) V odpise musí byť presne opakovaný text prvopisu s indosamentmi a so všetkými ostatnými doložkami v ňom uvedenými. Musí sa v ňom udať, kde končí odpis.

01.01.1951

(3) Odpis možno indosovať a opatriť ručiteľským vyhlásením rovnako a s tými istými účinkami ako prvopis.

01.01.1951

§ 68.

01.01.1951

(1) V odpise musí byť označená osoba, ktorá má prvopis. Táto osoba je povinná vydať prvopis oprávnenému majiteľovi odpisu.

01.01.1951

(2) Ak to odoprie, môže majiteľ vykonať postih proti tým, ktorí odpis indosovali alebo na ňom prevzali ručenie len vtedy, ak sa dá prv zistiť protestom, že mu na jeho žiadosť nebol vydaný prvopis.

01.01.1951

(3) Ak obsahuje prvopis po poslednom indosamente, napísanom naň pred zhotovením odpisu, doložku „odtiaľ platia indosamenty len na odpise“ alebo inú doložku rovnakého významu, je indosament napísaný neskoršie na prvopis neplatný.

01.01.1951

Desiaty diel.

01.01.1951

ZMENY.

01.01.1951

§ 69.

01.01.2008

Ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na zmenku po tejto zmene, zaviazaní podľa zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného, ak tento zákon neustanovuje inak.

01.01.1951

Jedenásty diel.

01.01.1951

PREMLČANIE.

01.01.1951

§ 70.

01.01.1951

(1) Zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.

01.01.1951

(2) Nároky majiteľa proti indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v jednom roku od dáta protestu včas urobeného alebo pri doložke „bez trov“ v jednom roku odo dňa sročnosti zmenky.

01.01.1951

(3) Nároky indosantov proti iným indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď indosant zmenku vyplatil, alebo keď bol nárok proti nemu súdne uplatnený.

01.01.1951

§ 71.

01.01.1951

Prerušenie premlčania je účinné len proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie.

01.01.1951

Dvanásty diel.

01.01.1951

VŠEOBECNÉ PREDPISY.

01.01.1951

§ 72.

01.01.1951

(1) Ak sa zmenka stane sročnou v deň pracovného pokoja, možno sa domáhať zaplatenia až v najbližší pracovný deň. Tiež všetky ostatné úkony týkajúce sa zmenky, najmä predloženie na prijatie a protest, môžu sa stať len v pracovný deň.

01.01.1951

(2) Ak pripadne posledný deň lehoty, v ktorej sa má stať niektorý z týchto úkonov, na deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota až do budúceho pracovného dňa. Dni pracovného pokoja spadajúce do lehoty sa do nej počítajú.

01.01.1951

§ 73.

01.01.1951

Do zákonných lehôt alebo lehôt vo zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.

01.01.1951

§ 74.

01.01.1951

Nepripúšťajú sa žiadne dni odkladu, ani zákonné ani sudcovské.

01.01.1951

Druhá časť.

01.01.1951

VLASTNÁ ZMENKA.

01.01.1951

§ 75.

01.01.1951

Vlastná zmenka obsahuje:

01.01.1951

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

01.01.1951

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

01.01.1951

3. údaj sročnosti;

01.01.1951

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

01.01.1951

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

01.01.1951

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

01.01.1951

7. podpis vystaviteľa.

01.01.1951

§ 76.

01.01.1951

(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

01.01.1951

(2) O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

01.01.1951

(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.

01.01.1951

(4) Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

01.01.1951

§ 77.

01.01.1951

(1) Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o

01.01.1951

indosamente (§§ 11 až 20),

01.01.1951

sročnosti (§§ 33 až 37),

01.01.1951

platení (§§ 38 až 42),

01.01.1951

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),

01.01.1951

platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),

01.01.1951

odpisoch (§§ 67 a 68),

01.01.1951

zmenách (§ 69),

01.01.1951

premlčaní (§§ 70 a 71),

01.01.1951

dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

01.01.1951

(2) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

01.01.1951

(3) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

01.01.1951

§ 78.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

01.01.1951

(2) Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v lehotách uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta ktorého začína bežať lehota po videní.

01.01.1951

Tretia časť.

01.01.1951

DOPLŇUJÚCE PREDPISY.

01.01.1951

Prvý diel.

01.01.1951

PROTEST A NIEKTORÉ INÉ ZMENKOVÉ ÚKONY.

01.01.1951

§ 79.

01.01.1951

Protest musí byť urobený súdom, notárom alebo miestnym národným výborom.

01.01.1951

§ 80.

01.01.1951

V protestnej listine treba uviesť:

01.01.1951

1. meno toho, pre koho a proti komu sa protest robí;

01.01.1951

2. údaj, že ten proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný na zmenečné plnenie alebo že ho nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani jeho byt;

01.01.1951

3. údaj miesta a dáta, kde a kedy sa stala výzva alebo bezvýsledný pokus o ňu;

01.01.1951

4. ak ide o prijatie alebo zaplatenie pre česť, poznámku, od koho, pre koho a ako bolo ponúknuté alebo ako došlo k prijatiu alebo k zaplateniu pre česť;

01.01.1951

5. ak požiada zmenečník, ktorému bola zmenka predložená na prijatie, aby mu bola ešte znovu predložená v nasledujúci deň, poznámku o tom;

01.01.1951

6. doslovný odpis zmenky (odpisu) so všetkými indosamentmi a poznámkami;

01.01.1951

7. podpis protestného orgánu, úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.

01.01.1951

§ 81.

01.01.1951

Ak sa požaduje plnenie zo zmenky od niekoľkých osôb alebo niekoľko ráz od tej istej osoby, stačí na to len jedna protestná listina.

01.01.1951

§ 82.

01.01.1951

Zmenku možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protestného orgánu na to, aby prijal platenie, nemožno vylúčiť.

01.01.1951

§ 83.

01.01.1951

(1) Protestný orgán je povinný za náhradu výdavkov bez meškania vydať majiteľovi zmenky alebo jeho zmocnencovi prvopis protestnej listiny a na žiadosť tiež jej jednoduchý alebo overený odpis.

01.01.1951

(2) Rovnako je povinný protesty podľa celého ich obsahu deň za dňom v časovom a číselnom poriadku vpisovať do osobitnej knihy, ktorá je list za listom opatrená poradovými číslami; účastníkom alebo ich právnym nástupcom musí za náhradu výdavkov kedykoľvek vydať výpis z tejto knihy.

01.01.1951

§ 84.

01.01.1951

Kto robí protest, môže až do vydania protestnej listiny tomu, pre koho sa protest robí, opraviť chyby v písaní, výpustky a iné chyby protestnej listiny. Opravu treba označiť ako opravu a podpísať.

01.01.1951

§ 85.

01.01.1951

Protesty treba robiť v čase od deviatej do osemnástej hodiny a mimo toho času, len ak s tým výslovne súhlasí ten, proti komu sa protest robí; súhlas sa vyznačí v proteste.

01.01.1951

§ 86.

01.01.1951

Na zmenke alebo na prívesku sa vyznačí, že protest bol vykonaný. Opomenutie tohto záznamu nemá vplyv na platnosť protestu.

01.01.1951

§ 87.

01.01.1951

(1) Predloženie zmenky na prijatie alebo na zaplatenie, zhotovenie protestu, vyžiadanie rovnopisu zmenky, ako aj všetky ostatné úkony, ktoré sa musia vykonať u určitej osoby, treba vykonať v miestnostiach, kde prevádza svoj podnik, a ak ich nemá, alebo ak sa nedajú vypátrať, v jej byte. Inde môžu sa vykonať, len ak súhlasia obe strany; súhlas sa vyznačí v proteste.

01.01.1951

(2) Ak je v proteste poznamenané, že sa nepodarilo vypátrať miestnosti, kde sa prevádza podnik, ani byt, a ak napriek tomu bolo vypátranie možné, nie je protest preto neúčinný.

01.01.1951

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nedotýka zodpovednosti protestného orgánu, ktorý opomenul konať vhodné vyšetrenia. Ak zostane dotaz u ohlasovacieho orgánu bez výsledku, protestný orgán nie je povinný konať ďalšie vyšetrenie.

01.01.1951

§ 88.

01.01.1951

Úkony, ktoré sa majú vykonať v určitom mieste uvedenom na zmenke, môžu byť vykonané v inom mieste, ak na to pri úkone, o ktorý ide, dajú súhlas jeho účastníci. Ak sa osvedčuje vykonanie úkonu písomne, vyznačí sa v osvedčení aj súhlas.

01.01.1951

Druhý diel.

01.01.1951

OBOHATENIE.

01.01.1951

§ 89.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ alebo prijímateľ, ktorých zmenečný záväzok zanikol premlčaním alebo tým, že nebol včas vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenečného nároku, zostávajú majiteľovi zmenky zaviazaní, len pokiaľ sa na jeho škodu obohatili.

01.01.1951

(2) Nárok na vydanie obohatenia sa premlčuje v troch rokoch odo dňa zániku zmenečného záväzku.

01.01.1951

(3) Proti indosantom, ktorých zmenečný záväzok zanikol, niet takého nároku.

01.01.1951

Tretí diel.

01.01.1951

STRATENÉ ALEBO ZNIČENÉ ZMENKY A PROTESTNÉ LISTINY.

01.01.1951

§ 90.

01.01.1951

(1) Zmenku, ktorá sa stratila alebo bola zničená, možno vyhlásiť za umorenú.

01.01.1951

(2) Protestnú listinu, ktorá sa stratila alebo bola zničená, možno nahradiť výpisom z knihy protestov, ktorý vydá protestný orgán (§ 83 ods. 2).

01.01.1951

Štvrtá časť.

01.01.1951

OSOBITNÉ USTANOVENIA MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA ZMENKOVÉHO.

01.01.1951

§ 91.

01.01.1951

(1) Spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.

01.01.1951

(2) Kto nie je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať podľa práva uvedeného v predchádzajúcom odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na zmenku v štáte, podľa práva ktorého by bol spôsobilý zmenečne sa zaväzovať.

01.01.1951

§ 92.

01.01.1951

(1) Forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.

01.01.1951

(2) Ak sa však zmenkové vyhlásenie, ktoré je podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku neplatné, shoduje s právom štátu, v ktorom bolo urobené neskoršie zmenkové vyhlásenie, nemá vadnosť formy prvého zmenkového vyhlásenia vplyv na platnosť neskoršieho zmenkového vyhlásenia.

01.01.1951

(3) Zmenkové vyhlásenie československého občana v cudzine platí v Československej republike proti iným československým občanom, ak vyhovuje požiadavkám tunajšieho práva čo do formy.

01.01.1951

§ 93.

01.01.1951

(1) Účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta.

01.01.1951

(2) Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boly urobené.

01.01.1951

§ 94.

01.01.1951

Lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

01.01.1951

§ 95.

01.01.1951

Právom miesta vystavenia zmenky sa spravuje, či majiteľ cudzej zmenky nadobúda pohľadávku, ktorá je základom jej vystavenia.

01.01.1951

§ 96.

01.01.1951

(1) Právom platobného miesta sa spravuje, či možno obmedziť prijatie cudzej zmenky na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný prijať čiastočné platenie.

01.01.1951

(2) Rovnaká zásada platí pre zaplatenie vlastnej zmenky.

01.01.1951

§ 97.

01.01.1951

Forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv, sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.

01.01.1951

§ 98.

01.01.1951

Právom platobného miesta sa spravuje opatrenie, ktoré treba urobiť, ak bola zmenka stratená alebo ukradnutá.

01.01.1951

Čl. II.

01.01.1951

ŠEK.

01.01.1951

Prvý diel.

01.01.1951

VYSTAVENIE A FORMA ŠEKU.

01.01.1951

§ 1.

01.01.1951

Šek obsahuje:

01.01.1951

1. označenie, že ide o šek, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

01.01.1951

2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;

01.01.1951

3. meno toho, kto má platiť (šekovníka);

01.01.1951

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

01.01.1951

5. dátum a miesto vystavenia šeku;

01.01.1951

6. podpis vystaviteľa.

01.01.1951

§ 2.

01.01.1951

(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako šek, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

01.01.1951

(2) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto uvedené pri mene šekovníka je miestom platobným. Ak je uvedené niekoľko miest pri mene šekovníka, je šek splatný v mieste najprv uvedenom.

01.01.1951

(3) Ak niet týchto údajov, ani nejakého iného údaja, je šek splatný v mieste, kde má šekovník svoj hlavný závod.

01.01.1951

(4) Ak nie je v šeku udané miesto vystavenia, platí, že bol vystavený v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa.

01.01.1951

§ 3.

01.01.1951

Šek sa vystavuje na peňažný ústav (bankára), u ktorého má vystaviteľ pohľadávku, a podľa dojednania urobeného výslovne alebo mlčky, že vystaviteľ je oprávnený šekom s touto pohľadávkou nakladať. Nezachovanie týchto ustanovení sa nedotýka platnosti listiny ako šeku.

01.01.1951

§ 4.

01.01.1951

Šek nemožno prijať. Údaj na šeku, že sa šek prijíma, platí za nenapísaný.

01.01.1951

§ 5.

01.01.1951

(1) V šeku možno ustanoviť, že sa má platiť:

01.01.1951

a) určitej osobe s výslovnou doložkou „na rad“ alebo bez takejto doložky;

01.01.1951

b) určitej osobe s doložkou „nie na rad“ alebo s doložkou rovnakého významu;

01.01.1951

c) majiteľovi.

01.01.1951

(2) O šeku vystavenom pre určitú osobu s doložkou „alebo majiteľovi“ alebo s doložkou rovnakého významu platí, že je vystavený na majiteľa.

01.01.1951

(3) O šeku, v ktorom nie je uvedené, pre koho bol vystavený, platí, že je vystavený na majiteľa.

01.01.1951

§ 6.

01.01.1951

(1) Šek môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.

01.01.1951

(2) Šek možno vystaviť na účet tretej osoby.

01.01.1951

(3) Šek nemožno vystaviť na vystaviteľa, okrem ak ide o šek vystavený medzi rôznymi závodmi toho istého vystaviteľa.

01.01.1951

§ 7.

01.01.1951

Akákoľvek úroková doložka v šeku platí za nenapísanú.

01.01.1951

§ 8.

01.01.1951

Šek možno urobiť splatným v bydlisku tretej osoby, či už v mieste, kde má svoje bydlisko šekovník alebo v inom mieste, ale len vtedy, ak je touto treťou osobou peňažný ústav (bankár).

01.01.1951

§ 9.

01.01.1951

(1) Ak je šeková suma udaná ako slovami, tak číslami a ak sa tieto údaje neshodujú, platí suma vyjadrená slovami.

01.01.1951

(2) Ak je šeková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami a ak sa tieto údaje neshodujú, platí suma najmenšia.

01.01.1951

§ 10.

01.01.1951

Ak sú na šeku podpisy osôb, ktoré sa nemôžu šekove zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na šek podpísaly, alebo v mene ktorých bol šek podpísaný, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na ňom podpísaných.

01.01.1951

§ 11.

01.01.1951

Kto sa podpíše na šek ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám šekove zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia.

01.01.1951

§ 12.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ zodpovedá za zaplatenie šeku.

01.01.1951

(2) Každá doložka, ktorou vylúči túto zodpovednosť, platí za nenapísanú.

01.01.1951

§ 13.

01.01.1951

Ak nebol šek, ktorý bol pri vydaní neúplný, vyplnený tak, ako bolo dojednané, nemožno majiteľovi šeku namietať, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol šek zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní šeku previnil hrubou nedbanlivosťou.

01.01.1951

Druhý diel.

01.01.1951

INDOSAMENT.

01.01.1951

§ 14.

01.01.1951

(1) Šek vystavený pre určitú osobu možno previesť indosamentom (rubopisom), aj keď neznie výslovne „na rad“.

01.01.1951

(2) Šek vystavený pre určitú osobu s doložkou „nie na rad“ alebo inou doložkou rovnakého významu možno previesť len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

01.01.1951

(3) Šek možno indosovať (previesť rubopisom) aj na vystaviteľa alebo na každú inú osobu šekove zaviazanú. Tieto osoby môžu šek ďalej indosovať.

01.01.1951

§ 15.

01.01.1951

(1) Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

01.01.1951

(2) Čiastočný indosament je neplatný.

01.01.1951

(3) Neplatný je aj indosament šekovníka.

01.01.1951

(4) Ak znie indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.

01.01.1951

(5) Indosament na šekovníka platí len ako potvrdenie o platení, okrem ak má šekovník niekoľko závodov a indosament znie na iný závod, než na ktorý bol šek vystavený.

01.01.1951

§ 16.

01.01.1951

(1) Indosament treba napísať na šek alebo na list s ním spojený (prívesok). Musí byť podpísaný indosantom.

01.01.1951

(2) V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa šek rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub šeku alebo na prívesok.

01.01.1951

§ 17.

01.01.1951

(1) Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo šeku.

01.01.1951

(2) Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:

01.01.1951

a) vyplniť indosament v svojom mene alebo v mene niekoho iného;

01.01.1951

b) ďalej indosovať šek blankoindosamentom alebo na určitú osobu;

01.01.1951

c) odovzdať šek tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosovania šeku.

01.01.1951

§ 18.

01.01.1951

(1) Ak tu niet opačnej doložky, zodpovedá indosant za zaplatenie šeku.

01.01.1951

(2) Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu šeku; v tomto prípade nezodpovedá tým, na ktorých bol šek ďalej indosovaný.

01.01.1951

§ 19.

01.01.1951

O tom, kto má v rukách šek, ktorý možno previesť indosamentom, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol šek blankoindosamentom.

01.01.1951

§ 20.

01.01.1951

Indosament na šeku vystavenom na majiteľa zaväzuje indosanta podľa ustanovení o postihu, nemení však listinu v šek na rad.

01.01.1951

§ 21.

01.01.1951

Ak niekto akýmkoľvek spôsobom príde o šek, nie je jeho nový majiteľ - či už ide o šek na majiteľa alebo o šek, ktorý možno previesť indosamentom, a majiteľ ktorého preukáže svoje právo podľa § 19 - povinný šek vydať, okrem ak ho nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní šeku previnil hrubou nedbanlivosťou.

01.01.1951

§ 22.

01.01.1951

Kto je žalovaný zo šeku, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní šeku konal vedome na škodu dlžníka.

01.01.1951

§ 23.

01.01.1951

(1) Ak obsahuje indosament doložku „hodnota na vybranie“, „na inkaso“, „in prokura“ alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonať všetky práva zo šeku, môže ho však previesť len ďalším zmocňovacím indosamentom.

01.01.1951

(2) Osoby šekove zaviazané môžu v tomto prípade robiť majiteľovi len také námietky, ktoré by mohly robiť indosantovi.

01.01.1951

(3) Zmocnenie obsiahnuté v zmocňovacom indosamente nezaniká ani zmocniteľovou smrťou, ani stratou jeho spôsobilosti na právne úkony.

01.01.1951

§ 24.

01.01.1951

(1) Indosament urobený po proteste alebo po zistení rovnakého významu alebo po uplynutí lehoty na predloženie šeku má len účinky obyčajného postúpenia.

01.01.1951

(2) Kým sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol napísaný na šek pred protestom alebo pred zistením rovnakého významu alebo pred uplynutím lehoty na predloženie šeku.

01.01.1951

Tretí diel.

01.01.1951

ŠEKOVÉ RUČENIE.

01.01.1951

§ 25.

01.01.1951

(1) Zaplatenie šeku môže byť pre celú šekovú sumu alebo pre jej časť zaručené šekovým ručením.

01.01.1951

(2) Túto záruku môže dať tretia osoba, vyjmúc šekovníka, alebo aj ten, kto sa už na šek podpísal.

01.01.1951

§ 26.

01.01.1951

(1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na šek alebo na prívesok.

01.01.1951

(2) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše.

01.01.1951

(3) O holom podpise na líci šeku platí, že zakladá šekové ručenie, ak nejde o podpis vystaviteľa.

01.01.1951

(4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.

01.01.1951

§ 27.

01.01.1951

(1) Šekový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.

01.01.1951

(2) Záväzok šekového ručiteľa je platný i vtedy, ak je záväzok, za ktorý sa zaručil, neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.

01.01.1951

(3) Ak šekový ručiteľ šek zaplatí, nadobúda práva zo šeku proti tomu, za koho sa zaručil, a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe šekove zaviazaní.

01.01.1951

Štvrtý diel.

01.01.1951

PREDLOŽENIE A PLATENIE.

01.01.1951

§ 28.

01.01.1951

(1) Šek je sročný na videnie. Každý odchylný údaj platí za nenapísaný.

01.01.1951

(2) Šek, ktorý sa predloží na platenie predo dňom, ktorý je v ňom udaný ako dátum vystavenia, je sročný v deň predloženia.

01.01.1951

§ 29.

01.01.1951

(1) Šek, ktorý je vystavený a splatný v tom istom štáte, treba predložiť na platenie do osem dní.

01.01.1951

(2) Šek, ktorý je vystavený v inom štáte, než v ktorom je splatný, treba predložiť na platenie do dvadsať dní, ak miesto vystavenia a miesto platobné sú v tom istom svetadieli, a do sedemdesiat dní, ak miesto vystavenia a miesto platobné sú v rôznych svetadieloch.

01.01.1951

(3) Pritom o šekoch, ktoré sú vystavené v niektorom európskom štáte a sú splatné v niektorom pobrežnom štáte stredomorskom alebo naopak, platí, že sú vystavené a splatné v tom istom svetadieli.

01.01.1951

(4) Uvedené lehoty začínajú sa odo dňa, ktorý je udaný na šeku ako dátum vystavenia.

01.01.1951

§ 30.

01.01.1951

Ak je šek vystavený na miesto, kalendár ktorého sa líši od kalendára miesta, kde bol vystavený, prepočíta sa deň vystavenia na deň, ktorý sa s ním shoduje podľa kalendára platobného miesta.

01.01.1951

§ 31.

01.01.1951

Predloženie šeku odúčtovni rovná sa jeho predloženiu na platenie.

01.01.1951

§ 32.

01.01.1951

(1) Odvolanie šeku je účinné až po uplynutí lehoty na predloženie.

01.01.1951

(2) Ak nebol šek odvolaný, môže šekovník platiť aj po uplynutí lehoty na predloženie.

01.01.1951

§ 33.

01.01.1951

Na platnosť šeku nemá vplyv ani smrť vystaviteľa, ani strata jeho spôsobilosti na právne úkony, ktorá nastane po vystavení.

01.01.1951

§ 34.

01.01.1951

(1) Šekovník sa môže pri platení šeku domáhať, aby mu bol vydaný šek opatrený potvrdením majiteľa o platení.

01.01.1951

(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.

01.01.1951

(3) Pri čiastočnom platení sa môže šekovník domáhať, aby toto platenie bolo na šeku vyznačené a aby mu bolo o ňom vydané potvrdenie.

01.01.1951

§ 35.

01.01.1951

Šekovník, ktorý platí indosovateľný šek, je povinný skúmať správnosť poradia indosamentov, nie však podpisy indosantov.

01.01.1951

§ 36.

01.01.1951

(1) Ak šek znie na menu, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno šekovú sumu zaplatiť v tuzemskej mene podľa hodnoty, ktorú má v deň platenia. Ak nie je šek zaplatený pri predložení, môže majiteľ voliť, či má byť šeková suma zaplatená v tuzemskej mene podľa kurzu v deň predloženia alebo podľa kurzu v deň platenia.

01.01.1951

(2) Hodnota cudzej meny sa určí podľa zvyklostí platobného miesta. Vystaviteľ však môže ustanoviť, že sa má platiť podľa kurzu určeného v šeku.

01.01.2008

(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nemožno použiť, ak vystaviteľ ustanovil platenie v určitej mene (doložka o efektívnom platení v cudzej mene), ak tento zákon neustanovuje inak.

01.01.1951

(4) Ak je šeková suma udaná druhom peňazí, ktorý má rovnaké označenie, ale rozličnú hodnotu v štáte vystavenia a v štáte platenia, predpokladá sa, že sa tým rozumie druh peňazí platobného miesta.

01.01.1951

Piaty diel.

01.01.1951

ŠEK KRIŽOVANÝ A ŠEK NA ZÚČTOVANIE.

01.01.1951

§ 37.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ alebo majiteľ šeku môžu ho križovať s účinkami uvedenými v § 38.

01.01.1951

(2) Križovanie sa deje dvoma rovnobežnými čiarami na líci šeku. Môže byť všeobecné alebo osobitné.

01.01.1951

(3) Križovanie je všeobecné, ak niet medzi oboma čiarami žiadneho označenia alebo ak je medzi nimi označenie „peňažný ústav“ (bankár) alebo označenie rovnakého významu; križovanie je osobitné, ak je medzi obe čiary vpísané meno peňažného ústavu (bankára).

01.01.1951

(4) Všeobecné križovanie možno zmeniť na osobitné križovanie, ale osobitné križovanie nemožno zmeniť na všeobecné križovanie.

01.01.1951

(5) O prečiarknutí križovania alebo mena označeného peňažného ústavu (bankára) platí, ako by sa nestalo.

01.01.1951

§ 38.

01.01.1951

(1) Šek všeobecne križovaný môže šekovník zaplatiť len peňažnému ústavu (bankárovi) alebo svojmu zákazníkovi.

01.01.1951

(2) Šek s osobitným križovaním môže šekovník zaplatiť len označenému peňažnému ústavu (bankárovi), alebo ak je peňažný ústav (bankár) šekovníkom, len svojmu zákazníkovi. Označený peňažný ústav (bankár) môže však na vybranie šeku použiť iný peňažný ústav (bankára).

01.01.1951

(3) Peňažný ústav (bankár) môže nadobudnúť križovaný šek len od niektorého svojho zákazníka alebo od iného peňažného ústavu (bankára). Môže ho vybrať len na účet týchto osôb.

01.01.1951

(4) Ak je na šeku viac osobitných križovaní, môže ho šekovník zaplatiť iba vtedy, ak ide o dve križovania a jedno z nich je na vybranie šeku odúčtovňou.

01.01.1951

(5) Šekovník alebo peňažný ústav (bankár), ktorý koná proti týmto ustanoveniam, zodpovedá za vzniknutú škodu až do výšky šekovej sumy.

01.01.1951

§ 39.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ a majiteľ šeku môže zakázať, aby šek bol zaplatený v hotovosti, doložkou „len na zúčtovanie“ alebo inou doložkou rovnakého významu napísanou krížom na líc šeku.

01.01.1951

(2) V tomto prípade môže šekovník vyrovnať šek len účtovnícky (dobropisom, prevodom, započítaním). Takéto zúčtovanie sa rovná zaplateniu šeku.

01.01.1951

(3) O prečiarknutí doložky „len na zúčtovanie“ platí, ako by sa nestalo.

01.01.1951

(4) Šekovník, ktorý koná proti týmto ustanoveniam, zodpovedá za vzniknutú škodu až do výšky šekovej sumy.

01.01.1951

Šiesty diel.

01.01.1951

POSTIH PRE NEPLATENIE.

01.01.1951

§ 40.

01.01.1951

Majiteľ môže vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám šekove zaviazaným, ak šek včas predložený nie je zaplatený a ak odopretie platenia je zistené:

01.01.1951

1. verejnou listinou (protestom);

01.01.1951

2. písomným, datovaným vyhlásením šekovníka, napísaným na šek s údajom dňa predloženia;

01.01.1951

3. datovaným vyhlásením odúčtovne, že šek bol včas predložený a že nebol zaplatený.

01.01.1951

§ 41.

01.01.1951

(1) Protest alebo zistenie rovnakého významu treba urobiť pred uplynutím lehoty na predloženie.

01.01.1951

(2) Ak je šek predložený v posledný deň tejto lehoty, možno urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu ešte nasledujúceho pracovného dňa.

01.01.1951

§ 42.

01.01.1951

(1) Majiteľ musí upovedomiť o odopretom zaplatení svojho indosanta a vystaviteľa do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo po dni zistenia rovnakého významu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal zprávu, upovedomiť svojho indosanta o zpráve, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej zprávy.

01.01.1951

(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku zpráva osobe, ktorá sa na šek podpísala, musí byť v rovnakej lehote podaná rovnaká zpráva jej šekovému ručiteľovi.

01.01.1951

(3) Ak niektorý indosant neudá svoju adresu alebo ak ju udá nečitateľne, postačí dať zprávu indosantovi, ktorý ho predchádza.

01.01.1951

(4) Zprávu možno dať v každej forme, tiež len vrátením šeku.

01.01.1951

(5) Kto je povinný dať zprávu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej lehote. Lehota je dodržaná, ak bol list so zprávou podaný behom lehoty na poštu.

01.01.1951

(6) Kto nepodá zprávu včas, nestráca svoje práva; zodpovedá však za škodu, ktorá azda bola jeho nedbanlivosťou spôsobená, ale len do výšky šekovej sumy.

01.01.1951

§ 43.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ, indosant alebo šekový ručiteľ môže doložkou „bez trov“, „bez protestu“ alebo inou doložkou rovnakého významu na šek napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu.

01.01.1951

(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti šek včas predložiť a dať potrebné zprávy. Preukázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.

01.01.1951

(3) Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa na šek podpísaly; doložka pripojená indosantom alebo šekovým ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo šekový ručiteľ, trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu, ak boly predsa urobené, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na šek podpísaly.

01.01.1951

§ 44.

01.01.1951

(1) Všetky osoby šekove zaviazané zodpovedajú majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

01.01.1951

(2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každej z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazaly.

01.01.1951

(3) Rovnaké právo má každá osoba šekove zaviazaná, ktorá šek vyplatila.

01.01.1951

(4) Uplatnenie nároku proti niektorej osobe šekove zaviazanej nebráni majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

01.01.1951

§ 45.

01.01.1951

Majiteľ môže postihom žiadať:

01.01.1951

1. šekovú sumu, pokiaľ nebol šek zaplatený;

01.01.1951

2. šesťpercentové úroky odo dňa predloženia;

01.01.1951

3. trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu a trovy zpráv, ako aj ostatné trovy;

01.01.1951

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta šekovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

01.01.1951

§ 46.

01.01.1951

Kto vyplatí šek, môže vymáhať od svojich predchodcov:

01.01.1951

1. celú sumu, ktorú zaplatil;

01.01.1951

2. šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil;

01.01.1951

3. svoje trovy;

01.01.1951

4. odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 45 č. 4.

01.01.1951

§ 47.

01.01.1951

(1) Každá osoba šekove zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo môže vykonať postih, môže sa domáhať, aby jej pri zaplatení postihovej sumy bol vydaný šek s protestom alebo zistením rovnakého významu a potvrdený účet.

01.01.1951

(2) Každý indosant, ktorý šek vyplatil, môže prečiarknuť svoj indosament a indosamenty za ním nasledujúce.

01.01.1951

§ 48.

01.01.1951

(1) Ak prekáža včasnému predloženiu šeku alebo včasnej protestácii alebo zisteniu rovnakého významu neprekonateľná prekážka (zákonné ustanovenie niektorého štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty určené pre tieto úkony.

01.01.1951

(2) Majiteľ je povinný bezodkladne dať zprávu svojmu indosantovi o prípade vyššej moci, vyznačiť túto zprávu na šeku alebo prívesku a pripojiť dátum a podpis; okrem toho platia ustanovenia § 42.

01.01.1951

(3) Ak prestane vyššia moc, musí majiteľ bezodkladne predložiť šek na platenie a prípadne dať urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu.

01.01.1951

(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako pätnásť dní odo dňa, ktorého majiteľ, hoc i pred uplynutím lehoty na predloženie, dal svojmu indosantovi zprávu, že nastala vyššia moc, možno vykonať postihové práva bez toho, že by bolo treba predložiť šek alebo urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu.

01.01.1951

(5) O skutočnostiach, ktoré sa týkajú iba osoby majiteľa alebo toho, koho majiteľ poveril predložiť šek alebo urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu, platí, že nie sú prípadmi vyššej moci.

01.01.1951

Siedmy diel.

01.01.1951

ŠEKOVÉ ROVNOPISY.

01.01.1951

§ 49.

01.01.1951

Ak nejde o šek na majiteľa, môže byť každý šek, ktorý je vystavený v jednom štáte a splatný v inom štáte alebo v zámorskej časti toho istého štátu a naopak, alebo šek, ktorý je vystavený a splatný v tejže zámorskej časti alebo v rôznych zámorských častiach toho istého štátu, vystavený v niekoľkých rovnopisoch. Ak je šek vystavený v niekoľkých rovnopisoch, musia byť tieto rovnopisy číslované priamo v texte listiny, inak platí každý rovnopis za osobitný šek.

01.01.1951

§ 50.

01.01.1951

(1) Ak bol zaplatený jeden rovnopis, zanikajú práva zo všetkých rovnopisov, aj keď v nich nie je ustanovené, že zaplatením jedného rovnopisu strácajú ostatné platnosť.

01.01.1951

(2) Indosant, ktorý previedol rovnopisy na rôzne osoby, ako aj indosanti nasledujúci, sú zaviazaní zo všetkých rovnopisov, na ktorých sú ich podpisy a ktoré neboly vrátené.

01.01.1951

Ôsmy diel.

01.01.1951

ZMENY.

01.01.1951

§ 51.

01.01.2008

Ak bol text šeku zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na šek po tejto zmene, zaviazaní podľa zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali prv, sú zaviazaní podľa textu pôvodného, ak tento zákon neustanovuje inak.

01.01.1951

Deviaty diel.

01.01.1951

PREMLČANIE.

01.01.1951

§ 52.

01.01.1951

(1) Postihové nároky majiteľa proti indosantom, vystaviteľovi a ostatným osobám šekove zaviazaným sa premlčujú v šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na predloženie.

01.01.1951

(2) Postihové nároky jednotlivých osôb zaviazaných na zaplatenie šeku proti iným takýmto osobám sa premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď dlžník šek zaplatil, alebo keď bol nárok proti nemu súdne uplatnený.

01.01.1951

§ 53.

01.01.1951

Prerušenie premlčania je účinné proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie.

01.01.1951

Desiaty diel.

01.01.1951

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.

01.01.1951

§ 54.

01.01.1951

(1) Predloženie a protest šeku sa môže stať len v pracovný deň.

01.01.1951

(2) Ak pripadne posledný deň lehoty, v ktorej sa má stať niektorý úkon týkajúci sa šeku, najmä predloženie, protest alebo zistenie rovnakého významu, na deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota až do budúceho pracovného dňa. Dni pracovného pokoja spadajúce do lehoty sa do nej počítajú.

01.01.1951

§ 55.

01.01.1951

Do zákonných lehôt sa nepočíta deň, od ktorého sa lehoty začínajú.

01.01.1951

§ 56.

01.01.1951

Nepripúšťajú sa žiadne dni odkladu, ani zákonné ani sudcovské.

01.01.1951

Jedenásty diel.

01.01.1951

DOPLŇUJÚCE PREDPISY.

01.01.1951

Protest a niektoré iné šekové úkony.

01.01.1951

§ 57.

01.01.1951

Protest musí byť urobený súdom, notárom alebo miestnym národným výborom.

01.01.1951

§ 58.

01.01.1951

V protestnej listine treba uviesť:

01.01.1951

1. meno toho, pre koho a proti komu sa protest robí;

01.01.1951

2. údaj, že ten, proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný na šekové plnenie alebo že ho nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani jeho byt;

01.01.1951

3. údaj miesta a dáta, kde a kedy sa stala výzva alebo bezvýsledný pokus o ňu;

01.01.1951

4. doslovný odpis šeku so všetkými indosamentmi a poznámkami;

01.01.1951

5. podpis protestného orgánu, úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.

01.01.1951

§ 59.

01.01.1951

Ak sa požaduje plnenie zo šeku od niekoľkých osôb alebo niekoľko ráz od tej istej osoby, stačí na to len jedna protestná listina.

01.01.1951

§ 60.

01.01.1951

Šek možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protestného orgánu na to, aby prijal platenie, nemožno vylúčiť.

01.01.1951

§ 61.

01.01.1951

(1) Protestný orgán je povinný za náhradu výdavkov bez meškania vydať majiteľovi šeku alebo jeho zmocnencovi prvopis protestnej listiny a na žiadosť aj jej jednoduchý alebo overený odpis.

01.01.1951

(2) Rovnako je povinný protesty podľa celého ich obsahu deň za dňom v časovom a číselnom poriadku vpisovať do osobitnej knihy, ktorá je list za listom opatrená poradovými číslami; účastníkom alebo ich právnym nástupcom musí za náhradu výdavkov kedykoľvek vydať výpis z tejto knihy.

01.01.1951

§ 62.

01.01.1951

Kto robí protest, môže až do vydania protestnej listiny tomu, pre koho sa protest robí, opraviť chyby v písaní, výpustky a iné chyby protestnej listiny. Opravu treba označiť ako opravu a podpísať.

01.01.1951

§ 63.

01.01.1951

Protesty treba robiť v čase od deviatej do osemnástej hodiny a mimo tohto času, len ak s tým výslovne súhlasí ten, proti komu sa protest robí; súhlas sa vyznačí v proteste.

01.01.1951

§ 64.

01.01.1951

Na šeku alebo na prívesku sa vyznačí, že protest bol vykonaný. Opomenutie tohto záznamu nemá vplyv na platnosť protestu.

01.01.1951

§ 65.

01.01.1951

(1) Predloženie šeku na zaplatenie, zhotovenie protestu, vyžiadanie rovnopisu šeku, ako aj všetky ostatné úkony, ktoré musia byť vykonané u určitej osoby, treba vykonať v miestnostiach, kde prevádza svoj podnik, a ak ich nemá alebo ak sa nedajú vypátrať, v jej byte. Inde môžu byť vykonané len vtedy, ak súhlasia obe strany; súhlas sa vyznačí v proteste.

01.01.1951

(2) Ak je v proteste poznamenané, že sa nepodarilo vypátrať miestnosti, kde sa prevádza podnik, ani byt, a ak napriek tomu bolo vypátranie možné, nie je protest preto neúčinný.

01.01.1951

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nedotýka zodpovednosti protestného orgánu, ktorý opomenul konať vhodné vyšetrenie. Ak zostane dotaz u ohlasovacieho orgánu bez výsledku, protestný orgán nie je povinný konať ďalšie vyšetrenie.

01.01.1951

§ 66.

01.01.1951

Úkony, ktoré sa majú vykonať na určitom mieste uvedenom na šeku, môžu byť vykonané na inom mieste, ak na to pri úkone, o ktorý ide, dajú súhlas jeho účastníci. Ak sa osvedčuje vykonanie úkonu písomne, vyznačí sa v osvedčení aj súhlas.

01.01.1951

Obohatenie.

01.01.1951

§ 67.

01.01.1951

(1) Vystaviteľ, postihový záväzok ktorého zanikol tým, že šek nebol včas predložený, alebo premlčaním, zostáva majiteľovi šeku zaviazaný, len pokiaľ sa na jeho škodu obohatil.

01.01.1951

(2) Nárok na vydanie obohatenia sa premlčuje v jednom roku od vystavenia šeku.

01.01.1951

Stratené alebo zničené šeky a protestné listiny

01.01.1951

§ 68.

01.01.1951

(1) Šek, ktorý sa stratil alebo bol zničený, možno vyhlásiť za umorený.

01.01.1951

(2) Protestnú listinu, ktorá sa stratila alebo bola zničená, možno nahradiť výpisom z knihy protestov, ktorý vydá protestný orgán (§ 61 ods. 2).

01.01.1951

Dvanásty diel.

01.01.1951

OSOBITNÉ USTANOVENIA MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA ŠEKOVÉHO.

01.01.1951

§ 69.

01.01.1951

(1) Spôsobilosť osoby šekove sa zaväzovať sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.

01.01.1951

(2) Kto nie je spôsobilý šekove sa zaväzovať podľa práva uvedeného v predchádzajúcom odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na šek v štáte, podľa práva ktorého by bol spôsobilý šekove sa zaväzovať.

01.01.1951

§ 70.

01.01.1951

(1) Koho možno označiť za šekovníka, spravuje sa právom štátu, v ktorom je šek splatný.

01.01.1951

(2) Ak je podľa tohto práva šek neplatný so zreteľom na osobu šekovníka, sú predsa platné záväzky z podpisov, ktoré boly na šek napísané v štáte, právo ktorého neustanovuje neplatnosť z takého dôvodu.

01.01.1951

§ 71.

01.01.1951

(1) Forma šekového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené. Stačí však zachovať formu, ktorú ustanovuje právo platobného miesta.

01.01.1951

(2) Ale ak sa šekové vyhlásenie, ktoré je podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku neplatné, shoduje s právom štátu, v ktorom bolo urobené neskoršie šekové vyhlásenie, nedotýka sa vadnosť formy prvého šekového vyhlásenia platnosti šekového vyhlásenia neskoršieho.

01.01.1951

(3) Šekové vyhlásenie československého občana v cudzine platí v Československej republike proti iným československým občanom, ak vyhlásenie vyhovuje požiadavkám tunajšieho práva čo do formy.

01.01.1951

§ 72.

01.01.1951

Účinky šekových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boly urobené.

01.01.1951

§ 73.

01.01.1951

Lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby šekove zaviazané právom miesta, kde bol šek vystavený.

01.01.1951

§ 74.

01.01.1951

Právom štátu, v ktorom je šek splatný, sa spravuje:

01.01.1951

1. či šek musí byť sročný na videnie alebo či môže byť vystavený na určitý čas po videní, a aké účinky nastávajú, ak je v šeku udaný neskorší deň než skutočný deň vystavenia;

01.01.1951

2. lehota na predloženie;

01.01.1951

3. či možno šek prijať, overiť, potvrdiť alebo vidovať, a aké účinky majú tieto doložky;

01.01.1951

4. či majiteľ môže žiadať čiastočné zaplatenie a či ho musí prijať;

01.01.1951

5. či možno šek križovať alebo opatriť doložkou „len na zúčtovanie“ alebo doložkou rovnakého významu, a aké účinky má križovanie alebo zúčtovacia doložka alebo doložka rovnakého významu;

01.01.1951

6. či majiteľovi patria osobitné práva na krytie a aký je obsah týchto práv;

01.01.1951

7. či vystaviteľ môže šek odvolať alebo podať odpor proti zaplateniu šeku;

01.01.1951

8. opatrenie, ktoré treba urobiť, ak sa šek stratil alebo bol ukradnutý;

01.01.1951

9. či je na zachovanie postihových práv proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám šekove zaviazaným potrebný protest alebo zistenie rovnakého významu.

01.01.1951

§ 75.

01.01.1951

Forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie a zachovanie šekových práv, sa spravujú právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.

01.01.1951

Čl. III.

01.01.1951

SPOLOČNÉ USTANOVENIA.

01.01.1951

§ 1.

01.01.1951

Zmenková a šeková spôsobilosť.

01.01.1951

Zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.

01.01.1951

Ustanovenia o niektorých zmenkových a šekových prejavoch.

01.01.1951

§ 2.

01.01.1951

(1) Zmenkové alebo šekové prejavy, urobené krížikmi alebo inými znakmi, sú platné len vtedy, ak sa staly vo forme úradnej zápisnice.

01.01.1951

(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj o zmenkových alebo šekových prejavoch osôb slepých, hluchonemých, hluchých, ktoré nemôžu čítať, a nemých, ktoré nemôžu písať.

01.01.1951

§ 3.

01.01.1951

(1) Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj, za koho podpisuje.

01.01.1951

(2) Zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku musí byť písomné. V prípadoch uvedených v § 2 je na platnosť zmocnenia potrebná notárska alebo súdna zápisnica.

01.01.1951

(3) Tým nie sú dotknuté zákonné ustanovenia o podpisoch za podnik, ako aj o forme zmocnenia na tieto podpisy.

23.12.2015

§ 3a

23.12.2015

Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.

01.01.1951

§ 4.

01.01.1951

Moratórium v cudzích štátoch.

01.01.1951

Ak prekážajú včasnému úkonu, ktorý je v cudzine potrebný na uplatnenie alebo na zachovanie zmenkových alebo šekových práv, právne ustanovenia tam vydané (čl. I § 54 a čl. II § 48), môže byť vládnym nariadením ustanovené, že zmenkové a šekové práva trvajú napriek tomu ďalej, ak sa úkon vykoná bezodkladne po tom, keď prekážka prestane. Rovnako možno ustanoviť, že pri takejto prekážke možno vykonať postih po uplynutí lehoty bez toho, že by bol úkon potrebný.

01.01.1951

§ 5.

01.01.1951

Prerušenie premlčania.

01.01.1951

(1) Prerušením premlčania (čl. I § 71 a čl. II § 53) sa rozumejú všetky prípady, kde podľa ustanovení občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku premlčacia doba ďalej nebeží alebo sa neskončí alebo kde sa začína premlčacia doba nová.

01.01.1951

(2) Ak oznámi žalovaný tretej osobe, že sa začalo súdne konanie, má to na premlčanie rovnaké účinky ako podanie žaloby.

01.01.1951

§ 6.

01.01.1951

Odúčtovne.

01.01.1951

Vládne nariadenie určí odúčtovne podľa čl. I § 38 ods. 2 a čl. II § 31 a podmienky, za akých im možno zmenku a šek predložiť.

01.01.1951

§ 7.

01.01.1951

Náhrada za falošné alebo sfalšované šeky.

01.01.1951

Za škodu vzniknutú z vyplatenia falošného alebo sfalšovaného šeku, ktorú nezavinil šekovník ani jeho zamestnanec, zodpovedá domnelý vystaviteľ falošného šeku alebo vystaviteľ sfalšovaného šeku len vtedy, ak sa previní pri vystavení falošného šeku alebo pri sfalšovaní šeku on sám alebo jeho zamestnanec, ktorého používa pri práci so šekmi. Odchylná dohoda, ktorá by bola pre šekovníka výhodnejšia, je neplatná.


01.01.1951

Prechodné a záverečné ustanovenia.

01.01.1951

§ 8.

01.12.2009

Nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných predpisov o vydávaní cenných papierov Národnou bankou Slovenska.

01.01.1951

§ 9.

01.01.1951

Ustanovenia tohto zákona neplatia o zmenkách a šekoch, ktoré boly vystavené predo dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosť, s výnimkou ustanovení o proteste.

01.01.2008

§ 9a

01.01.2008

Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008

01.01.2008

(1) Ak na zmenkách alebo na šekoch, ktoré boli vydané v Slovenskej republike v období predo dňom zavedenia eura a ktoré sú splatné v Slovenskej republike, nie je vyznačená menová jednotka platby, takáto zmenka alebo šek sa považuje za zmenku alebo šek znejúci na slovenské koruny.

01.01.2008

(2) Zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, sa odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na euro, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike možno na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá; ak je na zmenkách alebo šekoch uvedená zmenková suma alebo šeková suma, možno odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike vyznačiť na zmenky a šeky aj zmenu zmenkovej sumy a šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na eurá, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Ak sa na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačí zmena slovenskej meny na eurá alebo zmena zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá v súlade s ustanovenými pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na eurá, takto vyznačená zmena sa považuje za súčasť pôvodného textu zmenky alebo šeku, pričom to nemá nijaký vplyv na právne vzťahy súvisiace s príslušnou zmenkou alebo šekom, a to ani na platnosť zmenky alebo šeku a na vznik, zmenu alebo zánik zodpovednosti za zaplatenie zmenkovej sumy alebo šekovej sumy po prepočte zo slovenskej meny na eurá.

01.01.2008

(3) Zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu a ktoré sa nespravujú slovenským právnym poriadkom, ale zahraničným právnym poriadkom, sa premenia zo slovenskej meny na eurá alebo na inú menu v súlade s príslušným zahraničným právnym poriadkom.

01.01.1951

§ 10.

01.01.1951

Zrušovacie ustanovenia.

01.01.1951

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, najmä:

01.01.1951

1. zákon č. 84/1906 r. z., o šeku;

01.01.1951

2. zákon zmenkový č. 1/1928 Sb.;

01.01.1951

3. vládne nariadenie č. 111/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný zmenkový poriadok;

01.01.1951

4. vládne nariadenie č. 372/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný šekový poriadok;

01.01.1951

5. zákon zmenkový č. 255/1941 Sl. z.;

01.01.1951

6. zákon šekový č. 256/1941 Sl. z.

01.01.1951

§ 11.

01.01.1951

Účinnosť zákona.

01.01.1951

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykoná ho minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.


01.01.1951

Gottwald v. r.

01.01.1951

Dr. John v. r.

01.01.1951

Zápotocký v. r.

01.01.1951

Dr. Rais v. r.

Poznámky pod čiarou

23.12.2015

1) Napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z.