Zákony pre ľudí>Blog>Dôvody novelizácie zákona o verejnom obstarávaní
14.03.2012

Dôvody novelizácie zákona o verejnom obstarávaní

Sudcovské kladivko, putá, peniaze

Zákon o verejnom obstarávaní v doterajšom znení predstavuje komplexnú zákonnú úpravu verejného obstarávania vrátane zohľadnenia nosných právnych predpisov EÚ pre oblasť verejného obstarávania. Predkladaná novela predstavuje transpozíciu právnej úpravy, ktorá je priamo determinovaná smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2009/81/ES“).

Pri transpozícii smernice 2009/81/ES sa zachováva súčasné znenie zákona s výnimkou nevyhnutných úprav vyplývajúcich z transpozície a dbá sa jednak na to, aby bola zachovaná similarita jednotlivých hmotnoprávnych a procesných inštitútov a pravidiel, ktoré sú jednotné tak pre civilné zákazky, ako aj zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti a jednak na to, aby výsledkom novelizácie zákona o verejnom obstarávaní bola dosiahnutá kompatibilita vnútroštátnej právnej úpravy s legislatívou EÚ.

Novozavedená právna úprava rešpektuje skutočnosť, že národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. Je však potrebné zohľadniť, že postupné vytváranie európskeho trhu s obrannými zariadeniami je nevyhnutné z hľadiska posilňovania európskej priemyselnej a technologickej základne obrany a z hľadiska rozvoja vojenských spôsobilostí potrebných na realizáciu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Členské štáty sa zhodujú na potrebe posilňovať, rozvíjať a udržiavať európsku technologickú a priemyselnú základňu obrany, ktorá je zameraná na spôsobilosť, kvalifikovaný prístup a konkurencieschopnosť, čo smeruje ku skutočnému európskemu trhu s obrannými zariadeniami a rovnakým podmienkam na európskej aj celosvetovej úrovni. Transpozíciou právnej úpravy sa prispieva aj k rozvoju diverzifikácie európskej dodávateľskej základne v oblasti obrany, najmä presadzovaním účasti malých a stredných podnikov a netradičných dodávateľov v európskej technologickej a priemyselnej základni obrany, posilňovaním priemyselnej spolupráce a podporovaním hospodárnych a pohotových dodávateľov na nižšej úrovni.

V súvislosti s novou právnou úpravou boli predefinované výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré predstavujú konečné penzum dovolených exempcií z postupov zadávania zákaziek. Nová právna úprava prináša dve nové legálne definície zákaziek – civilná zákazka a zákazka v oblasti obrany a bezpečnosti. Negatívne vymedzenie civilnej zákazky predstavuje hlavný rozlišovací prvok pre správne určenie typu zákazky. Zákazka v oblasti obrany a bezpečnosti sa definuje ako zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby, ktorej predmetom je dodanie vojenského vybavenia vrátane jeho častí, zložiek alebo montážnych celkov, dodanie citlivého vybavenia vrátane jeho častí, zložiek alebo montážnych celkov, uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré priamo súvisia s dodávkou vojenského alebo citlivého vybavenia pre všetky zložky akejkoľvek fázy jeho životného cyklu, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb na osobitné vojenské účely alebo uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré majú citlivý charakter. Široká definícia zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti teda umožňuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom pokryť akékoľvek operačné úlohy vykonávané v rámci zverených kompetencií na úseku obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky.

V súvislosti s transpozíciou smernice 2009/81/ES sa legálne vymedzujú pojmy „životný cyklus“, „výskum a vývoj“, „kríza“, ktoré sú charakteristické pre oblasť obrany a bezpečnosti. Ďalej sa okrem doterajších pravidiel rozlišovania zmiešaných zákaziek zavádza pravidlo pre rozlišovanie zmiešanej civilnej zákazky a zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

Prioritným záujmom Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti je ochrana jej bezpečnostných záujmov. Z uvedeného dôvodu sa stanovuje nová podmienka účasti, ktorá z procesu verejného obstarávania umožňuje vylúčiť záujemcu, resp. uchádzača, ktorému je zo strany verejného obstarávateľa/obstarávateľa preukázané, že nie je natoľko spoľahlivý, aby sa vylúčili riziká spojené s ochranou bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Na unesenie dôkazného bremena je možné aj použitie dôkazov pochádzajúcich z chránených zdrojov.

Zavádza sa oprávnenie verejného obstarávateľa a obstarávateľa v oblasti obrany a bezpečnosti určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ktoré sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok.

Nosná časť novej právnej úpravy je obsiahnutá v novej piatej časti návrhu zákona. Postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sú užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, rokovacie konanie bez zverejnenia. Pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti existuje reálny predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré uchádzač alebo záujemca je povinný zabezpečiť. Predloženie dôkazu na preukázanie splnenia požiadaviek a opatrení určených na ochranu utajovaných skutočností možno požadovať v každej etape procesu verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť, aby uchádzač alebo záujemca zabezpečil ochranu utajovaných skutočností aj zo strany svojho subdodávateľa. Uvedeným systémom opatrení verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky vytvoriť priestor pre hospodársku súťaž medzi overenými a bezpečnostne spoľahlivými súťažiteľmi. Verejným obstarávaním sa tak aj v oblasti obrany a bezpečnosti vytvára priestor pre čestnú hospodársku súťaž s cieľom získať za vynaložené verejné prostriedky čo možno najlepšiu hodnotu, a to pri akceptácii potrebných bezpečnostných opatrení a prostriedkov.

Nenahraditeľnú úlohu v procese ochrany utajovaných skutočností má v podmienkach Slovenskej republiky Národný bezpečnostný úrad. Okrem akceptácie jeho osvedčení musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ uznať aj oprávnenia vydávané príslušnými orgánmi iných členských štátov za podmienky, ak sú rovnocenné s požadovaným oprávnením.

Ďalším z prostriedkov ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je inštitút „Bezpečnosti dodávok“.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti požiadať príslušný bezpečnostný orgán členského štátu záujemcu, aby preveril súlad priestorov a zariadení, ktoré sa majú využívať, výrobné a administratívne postupy, ktoré sa majú dodržať, metódy riadenia informácií alebo spôsobilosť zamestnancov, ktorí budú realizovať zmluvu, čím sa dotvára rámec kooperácie národných bezpečnostných autorít.

Právna úprava zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti novokoncipuje oblasť subdodávok.



Zdroj: www.epi.sk

Nový znenie zákona o verejnom obstarávaní účinné od 9.3.2012 (č. 25/2006 Z. z.)
Dôvodová správa k zákonu č. 91/2012 Z. z.

Spresnenie

Kategorie

História